Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 8, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718203098
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5718203098.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné
bytové družstvo Martin, so sídlom Kozmonautov 35, 036 01 Martin, IČO: 00 222 038, právne zastúpený:
Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o. so sídlom Mariánske námestie 2, 010 01 Žilina,
IČO: 36 855 278, proti žalovaným: 1/ O. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XX/X, XXX XX R., právne
zastúpený: JUDr. Milan Štúrik, advokát so sídlom X. XX, XXX XX R. a 2/ I. T. nar. XX. XX. XXXX, bytom
T. G. R. XXXX/XX, XXX XX V. O., o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného 1/ proti rozsudku
Okresného súdu Martin, č.k. 5C/50/2018-129 zo dňa 07. augusta 2019 v spojení s opravným uznesením

č.k. 5C/50/2018-170 zo dňa 28. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/ a 2/ vypratať trojizbový byt č. XX
vchod X na X. poschodí, nachádzajúci sa v obytnom dome na ul. H. X/XX v R., s. č. XXXX, postavený
na parcele KNC č. 180/9 o výmere 569m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorý je zapísaný Okresným

úradom Martin, katastrálnym odborom Martin pre okres a obec R., katastrálne územie O. na LV č. XXXX
a odovzdať ho žalobcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu
účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným 1/, 2/.

2. Vychádzal zo zistenia, že na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 11. 11. 1988
odovzdal do osobného užívania žalovaným 1/ a 2/ trojizbový byt č. XX opísaný vo výroku. Výpoveďami
zo dňa 30. 10. 2017 žalobca vypovedal žalovaným nájom z dôvodu, že žalovaní ako nájomcovia hrubo

porušovali svoje povinnosti vyplývajúce im z nájmu bytu, neuhradili splatné nájomné, ako ani úhradu
za plnenie spojené s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace a zároveň žalobca bezúspešne ich
vyzval na vypratanie a odovzdanie bytu. Žalovaní 1/ a 2/ platnosť výpovede nenapadli, ale zároveň sa
z predmetnej nehnuteľnosti ani neodsťahovali. Zo špecifikácie dlhu zo dňa 23. 10. 2017 vyplýva, že
žalovaní boli v omeškaní s platením nájomného, ako aj úhrad spojených s užívaním bytu a ich dlh ku
dňu 23. 10. 2017 predstavoval 2 725,58 eur. Omeškanie s platením nájomného a úhrad spojených s
užívaním bytu nepoprel žalovaný 1/, a to ani vo vyjadrení zo dňa 03. 12. 2018, ako ani na pojednávaní

dňa 16. 04. 2019. Nakoľko žalovaní ako nájomcovia hrubo porušili povinnosti vyplývajúce im z dohody
o odovzdaní a prevzatí bytu, teda dlhodobo nehradili nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním
bytu, žalobca nájomný vzťah ukončil výpoveďou. Výpoveď z nájmu bytu bola doručená žalovanému
1/ dňa 23. 11. 2017 a žalovanej 2/ dňa 27. 11. 2017 na adresu trvalého pobytu. U oboch bolapredmetná písomnosť vrátená odosielateľovi, nakoľko si ju neprevzali v odbernej lehote. Výpovedná
doba uplynula obom žalovaným dňa 28. 02. 2018. Ani jeden zo žalovaných neplatnosť výpovede v lehote
3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede na súde neuplatnil. Následne žalobca listom zo dňa 17. 05.

2018 vyzval žalovaných na vypratanie predmetnej nehnuteľnosti. Po rozvode manželstva žalovaných
nedošlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu dohodou, ani súdnym rozhodnutím. Obidvaja boli spoločnými
nájomcami predmetného bytu. Vo vzťahu k žalobcovi nemali rozdelené platby na nájom a služby spojené
s užívaním bytu. Vzhľadom na uvedené boli splnené všetky podmienky na zánik nájmu bytu stanovené
v ust. § 710 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, ako aj § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto žaloba

žalobcu bola oprávnená. Lehota, do ktorej sú žalovaní povinní predmetnú nehnuteľnosť vypratať, bola
stanovenána15dní.Vsúladesust.§232ods.3Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)stanovil
dlhšiu ako trojdňovú lehotu vzhľadom k tomu, že ide o závažnú situáciu na strane žalovaných, kedy
majú po právoplatnosti rozsudku opustiť doterajšie miesto svojho bydliska. O trovách konania rozhodol
s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP, keď žalobca mal v konaní plný úspech.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/. Namietal, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že výpoveď z nájmu nie je platná, nakoľko
nebola doručená žalovanej 2/, keďže táto sa zdržuje na území Slovenskej republiky a bolo vecou
žalobcu, aby si zákonným spôsobom zistil jej pobyt. Trvalým pobytom občana nie je adresa, ktorú má

uvedenú v občianskom preukaze, ale miesto, kde sa skutočne fyzicky zdržuje. Žalobca zasielal zásielky
žalovanej 2/ na adresu, ktorú má uvedenú v občianskom preukaze a nezaujímal sa, či sa v skutočnosti
na tejto adrese zdržuje. Takýmto spôsobom fakticky znemožnil žalovanej 2/, aby sa mohla zákonnými
prostriedkami brániť, resp. aby v zákonnej lehote napadla výpoveď, ktorú jej mal dať žalobca. Zistil, že
žalovanej 2/ doposiaľ žiadne rozhodnutie platne doručené nebolo. Výpoveď z nájmu bytu je potrebné

doručovať účastníkovi do vlastných rúk a náhradné doručenie je vylúčené. Tvrdil, že voči žalobcovi si
riadne plnil svoju povinnosť platiť náklady za užívanie bytu a pokiaľ nejaký nedoplatok vznikol ku dňu
výpovedeakudňupodaniažalobynavyprataniežalovanému1/nevznikolžiadennedoplatokzaužívanie
bytu. Vzhľadom k tomu, že so žalovanou 2/ už nie sú manželia viac ako 30 rokov, žalovaná 2/ mala
povinnosť platiť si zo svojho náklady spojené s užívaním bytu. Pokiaľ nenapadol výpoveď z nájmu, tak

bol zo strany žalobcu podvedený tým, že ak doplatí nedoplatky za užívanie bytu, nedajú mu výpoveď z
nájmu. Takýmto sľubom uveril a nechal márne uplynúť lehotu na podanie žaloby o neplatnosť výpovede
i napriek tomu, že on mal svoje záväzky riadne a včas splnené a nedoplatky mala práve žalovaná 2/.
Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

4. Žalobca k odvolaniu žalovaného 1/ uviedol, že jeho tvrdenia v odvolaní sú právne a skutkovo logicky
úplne neudržateľné bez akejkoľvek relevancie. Má za to, že v konaní sa preukázalo, že výpoveď z
nájmu bola obom žalovaným riadne doručená, pričom ani jeden z nich podanú výpoveď nenapadol
neplatnosťou. Tvrdenia, že bol žalobcom podvedený v prípade uhradenia nedoplatkov, že nebude daná
výpoveď, sú nepravdivé. Výpoveď z nájmu bola daná zo zákonného dôvodu a táto bola riadne doručená.

Navrhuje napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho
konania.

5. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

6. V preskúmavanej veci bolo zistené, že žalovaným 1/ a 2/ na základe dohody o odovzdaní a prevzatí

bytuzodňa11.11.1988vznikloprávoosobnéhoužívaniaspornéhobytu,atoprávospoločnéhoužívania
bytu manželmi podľa § 175 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu dohody o odovzdaní a
prevzatí bytu. Podľa § 871 Občianskeho zákonníka sa uvedené právo spoločného osobného užívania
bytu zmenilo dňom 01. 01. 1992 na spoločný nájom. Vzhľadom k tomu, že žalovaní si neplnili povinnosti
vyplývajúce z nájmu, a to boli v omeškaní s platením nájomného, ako aj úhrad spojených s užívaním

bytu, pričom dlh ku dňu 23. 10. 2017 u nich predstavoval sumu 2 725,58 eur, hrubo porušili povinnosti
vyplývajúce im z dohody o odovzdaní a prevzatí bytu. Žalobca listom zo dňa 30. 10. 2017 vypovedal
nájom žalovaným v zmysle § 711 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá výpoveď bola žalovanýmdoručená fikciou doručenia, a to žalovanému 1/ dňa 23. 11. 2017 a žalovanej 2/ dňa 27. 11. 2017.
Výpovedná lehota v zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 28. 02. 2018.

7. Pokiaľ žalovaný 1/ v odvolaní namietal, že výpoveď z nájmu bytu musí byť doručená do vlastných rúk
a je vylúčená v tomto prípade fikcia doručenia, odvolací súd poukazuje na ust. § 710 ods. 3 veta štvrtá,
v zmysle ktorého na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu a v poznámke odkazuje na ustanovenia Civilného sporového poriadku týkajúce
sa doručovania písomností v civilnom sporovom konaní. V zmysle týchto ustanovení nie je vylúčené

doručenie výpovede nájomcom fikciou doručenia.

8. Napokon žalovaný 1/ namietal neplatnosť výpovede i z dôvodu, že táto nebola riadne doručená
žalovanej 2/ a žalobca nezisťoval, kde sa skutočne žalovaná 2/ zdržiava, a teda, či jej bola táto výpoveď
riadne doručená. Odvolací súd považuje za nutné k uvedenému podotknúť, že žalovaná 2/ nenamietala,
že by sa na uvedenej adrese nezdržiavala, jedná sa o jej trvalé bydlisko, evidované v registri obyvateľov

a rovnako súd prvej inštancie pri doručovaní žaloby zisťoval, či žalovaná 2/ sa nezdržiava na inej adrese
ako má uvedenú v registri obyvateľov (§ 116 CSP) a zistil, že u žalovanej 2/ neexistuje žiadna iná adresa,
na ktorej by sa mala zdržiavať. Z týchto dôvodov odvolacia námietka žalovaného 1/, že výpoveď z nájmu
bytu je neplatná, je nedôvodná.

9. Žalovaný 1/ namietal, že bol podvedený žalobcom v zmysle, že ak bude nedoplatok, ktorý vznikol,
doplatený, nebude mu daná výpoveď z nájmu a z tohto dôvodu ani v trojmesačnej lehote nenapadol
neplatnosť výpovede z nájmu. Žalovaný 1/ tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal a
žalobca poprel tvrdenia žalovaného 1/ o týchto skutočnostiach. Tvrdenia žalovaného 1/, že nepodal
žalobu o neplatnosť z výpovede nájmu bytu z dôvodu, že žalobca mu mal sľúbil, ak doplatí nedoplatok,

nebude mu daná výpoveď z nájmu neobstoja, nakoľko výpoveď zo strany žalobcu mu už bola daná a
nepreukázal, že došlo medzi nimi k nejakej dohode, ktorá by rušila už danú výpoveď z nájmu.

10. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného 1/ bolo, že mu nevznikol žiaden nedoplatok na nájomnom
a za užívanie bytu, nakoľko svoj nedoplatok voči žalobcovi vyrovnal a pokiaľ na byte existuje ešte nejaký

nedoplatok, jedná sa o nedoplatok žalovanej 2/, nakoľko s touto sú už rozvedení viac ako 30 rokov. Ako
už vyššie bolo konštatované, žalovaným 1/ a 2/ na základe dohody o odovzdaní bytu dňa 11. 11. 1988
vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi podľa § 175 ods. 3 Občianskeho zákonníka v tom
čase účinného, ktoré sa následne v zmysle § 871 Občianskeho zákonníka dňom 01. 01. 1992 zmenilo
na spoločný nájom bytu manželmi v zmysle § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný 1/ v konaní

nepreukázal, že po rozvode manželstva so žalovanou 2/ sa dohodli o zrušení tohto práva, ako aj o tom,
kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, čím zanikne aj spoločné členstvo rozvedených
manželov v družstve, prípadne, že niektorý z nich podal návrh na súd, aby o tom bolo rozhodnuté v
zmysle ust. § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka. Preto naďalej medzi žalovanými 1/ a 2/
právo spoločného nájmu bytu manželmi je právom nedielnym a preto majú povinnosť plniť si povinnosti

voči prenajímateľovi (žalobcovi) nedielnym spôsobom. Z uvedeného dôvodu nie je možné konštatovať,
že žalovaný 1/ má uhrádzať polovicu nájomného a žalovaná 2/ druhú polovicu nájomného, ako aj úhrad
spojenýchsužívanímbytu.Jednásaovzťahmedzižalovanými1/a2/,ktorýsanedotýkavzťahužalobcu
voči obom žalovaným. Z týchto dôvodov aj predmetná odvolacia námietka žalovaného 1/ je nedôvodná.

11. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, ako aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP, keď
žalobca mal v odvolacom konaní voči žalovanému 1/ úspech v plnom rozsahu, a preto mu priznal nárok

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči neúspešnému odvolateľovi - žalovanému
1/. O výške trov odvolacieho konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

13. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)