Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21Csp/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117201105
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117201105.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: Československá

obchodná banka, a.s., Michalská 18, Bratislava, IČO: 36854140, zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš
& Partners s.r.o., IČO: 4739921 Prievozská 4/B, Bratislava proti: žalovaným: 1. Z. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom B. D. XXX, B. D., 2. K. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. D. X, B. D., obaja zastúpení:
Občianske združenie OPOS, IČO: 51147688, A. Hlinku 1084/24A, Trenčianska Teplá, o zaplatenie
16.227,87 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.01.2017, doručenou súdu dňa 23.01.2017, domáha voči žalovaným
1 a 2 zaplatenia sumy 16.227,87 eur, úroku vo výške 2.348,56 eur, úroku vo výške 14,90 % ročne
zo sumy 13.510,40 od 01.01.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
17.014,59 od 01.01.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa
25.01.2010 uzatvorili, v súlade s § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako aj zákona o spotrebiteľských
úveroch Žalobca a Žalovaní Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR. Neoddeliteľnou

súčasťou Zmluvy boli tiež Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery. Predmetom Zmluvy
bol záväzok Žalobcu poskytnúť za splnenia dohodnutých podmienok peňažné prostriedky na čerpanie
(spotrebiteľský úver) do výšky úverového limitu dohodnutého zmluvnými stranami na sumu 21.000
EUR. Dňa 25.01.2010 bol úver čerpaný. Žalovaní sa zároveň, v súlade s čl. V Zmluvy, ako aj čl. 5
Všeobecných obchodných podmienok, zaviazali splácať úver v 120 mesačných anuitných splátkach,
splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.02.2010, pričom anuitná splátka sa skladala z
istiny a príslušných úrokov podľa čl. IV Zmluvy. Splátky boli dohodnuté vo výške 336,28 EUR. Zmluvné

strany sa v čl. IV Zmluvy dohodli, že vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou
sadzbou vo výške 14,90 % p.a. Úhrady Žalovaných za jednotlivé mesačné obdobia sú uvedené v
Prehľade platobnej disciplíny - stĺpec označený ako "zaplatené celkom" ako aj spôsob zápočtu úhrad
uskutočnených Žalovanými. Úhrady žalovaných za jednotlivé mesačné obdobia sú uvedené v Prehľade
platobnejdisciplíny-stĺpecoznačenýakozaplatenécelkomakoajspôsobzápočtuúhraduskutočnených
žalovanými. Z uvedeného prehľadu platobnej disciplíny vyplýva, že žalovaní sa dostali do omeškania
s plnením svojich záväzkov voči žalobcovi počnúc obdobím od 1.6.2015 do 30.06.2015, pričom tieto

záväzky do dnešného dňa nevyrovnali. Žalovaní nedodržali platobnú disciplínu, na ktorú sa zaviazali
v Zmluve, v dôsledku čoho žalobca v súlade s ustanoveniami bodu 9.1 Všeobecných obchodných
podmienok, určil predčasnú splatnosť úveru poskytnutého na základe Zmluvy ku dňu 15.10.2015. V
zmysle čl. VI Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že pre prípad omeškania so zaplatením akýchkoľvekzáväzkov podľa Zmluvy, je Žalobca oprávnený úročiť dlžnú sumu, so zaplatením ktorej bude Žalovaný
v omeškaní, úrokom z omeškania. V zmysle bodu 4.2 Všeobecných obchodných podmienok splátky
istiny úveru po termíne splatnosti sa budú naďalej úročiť úrokovou sadzbou dohodnutou v Zmluve a

navyše sa môžu úročiť aj sadzbou úroku z omeškania. Úroky a poplatky, ako aj ďalšie záväzky súvisiace
so Zmluvou neuhradené v termínoch ich splatnosti sa úročia len sadzbou úroku z omeškania. Výška
úroku z omeškania je v súlade s § 517 OZ ku dňu 16.10.2015 (prvý deň omeškania - deň nasledujúci
po dni splatnosti (zosplatnení) úveru) 8,05 % p.a. z dlžnej čiastky. Vzhľadom na uvedené má Žalobca
nárok úročiť nesplatenú istinu úveru po termíne splatnosti úrokovou sadzbou dohodnutou v Zmluve,

t.j. úrokovou sadzbou vo výške 14,90 % p.a. popri úročení sadzbou úroku z omeškania vo výške 8,05
% p.a. a ďalšie záväzky súvisiace so Zmluvou (napr. kapitalizované úroky, poplatky) úročiť sadzbou
úroku z omeškania vo výške 8,05 % p.a. Žalobca poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania
platobnej disciplíny zo strany Žalovaných eviduje ku dňu určenia predčasnej splatnosti k 15.10.2015
voči Žalovaným pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy spolu vo výške 14.746,38 EUR, ktorú predstavuje:
istina vo výške 13.510,409 EUR, úrok vo výške 925,35 EUR, úrok z omeškania vo výške 80,35 EUR,

omeškané poplatky vo výške 230,28 EUR. Ku dňu 31.12.2016 žalobca eviduje voči žalovaným dlh zo
zmluvy vo výške 18.576,43 eur pozostávajúci z nasledovných časti: istina vo výške 13.510,409 EUR,
úrok vo výške 925,35 EUR vyčíslený ku dňu 15.10.2015, úrok vo výške 2.348,56 eur vyčíslený za
obdobie od 16.10.2015 do 31.12.2016, úrok z omeškania vo výške 1.561,84 EUR vyčíslený ku dňu
31.12.2016, omeškané poplatky vo výške 230,28 EUR. Žalobca ako dôkazy označil a preložil Zmluvu o

ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery,
Výpis z účtu (čerpanie úveru), upomienku zo dňa 24.06.2016, výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo
dňa 06.07.2015, opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 22.07.2015, poslednú výzvu
na úhradu pohľadávky zo dňa 20.08.2015, doručenku č.l. 26, Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa
16.10.2015, doručenku č.l. 28, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 08.11.2016,

prehľad platobnej disciplíny žalovaných.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 21Csp/19/2017-38 zo dňa 25.04.2018, ktorým vyhovel žalobe
v plnom rozsahu.

3. Proti platobnému rozkazu podali žalovaní 1a 2 odpor v ktorom uviedli, že pohľadávku žalobcu v celom
rozsahu neuznávajú ani čo dôvodu ani čo do výšky, žaloba je nedôvodná a neopodstatnená. Žalovaní
nesúhlasia s povinnosťou a zaplatenie žalovanej sumy a žiadajú, aby súd podrobil zmluvu súdnej
kontrole z úradnej povinnosti a určil, že všetky neprijateľné zmluvné podmienky nie sú pre spotrebiteľa
záväzné a aby určil, ktoré povinné zákonné náležitosti absentujú. Počas zmluvného vzťahu boli žalovaní

dobromyseľní a verili, že dodávateľ, ktorý zmluvu vyhotovil, jedná zodpovedne, čestne, dodržiava
zákony a nepoužíva nekalé praktiky a neprijateľné podmienky. Zmluva je predtlačená, formulárová a
spotrebiteľ nemôže obsah zmluvy ovplyvniť a musí ju podpísať tak, ako mu bola predložená. Poplatok za
spracovaniejeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou.Žalovanípoukázalina§39Občianskehozákonníka
s tým, že z takéhoto neplatného právneho úkonu neplynú platné právne účinky. Podľa tabuľky splácania

majú žalovaní istinu v celom rozsahu splatenú. Žalovaní žiadajú, aby súd určil, že úver je bezúročný a
bez poplatkov a žalobu zamietol ako nedôvodnú.

4. Žalobca v replike uviedol, že výška spotrebiteľského úveru bola 21.000 eur, t.j. vyššia ako 20.000 eur
z čoho vyplýva, že aplikácia zákona č. 258/2001 Z.z. je priamo týmto zákonom vylúčená. Žalobcovi nie

je zrejmé, na základe čoho dospeli žalovaní k záveru, že boli povinní zaplatiť len istinu, keď úver je
povinne odplatný úkon. Tvrdenie žalovaných o tom, že voči žalobcovi nemajú žiaden dlh sa nezakladá
na žiadnom relevantnom skutkovom základe. Vo vzťahu k požiadavke žalovaných o vykonanie dôkazu
amortizačnou tabuľkou žalobca uviedol, že z dôvodu nemožnosti aplikácie zákona č. 258/2001 Z.z.
neexistuje žiaden zákonný dôvod na jej vyhotovenie.

5. Žalovaní v duplike uviedli, že žalobu žiadajú zamietnuť ako nedôvodnú, popierajú skutkové tvrdenia
uvádzané v žalobe. Z predloženého dôkazu žalobcu vyplýva, koľko finančných prostriedkov bolo
poskytnutých, ale sporný je poplatok za poskytnutie úveru vo výške 199,16 eur, ktorý si žalobca stiahol
v jeden deň hneď z účtu a tiež suma, ktorú žalovaní na predmetný úver zaplatili a to 24.611,68

eur. V skutočnosti žalovaní vyčerpali prostriedky vo výške 20.800,87 eur, uhradili sumu 24.611,68 eur.
Žalobca sa bezdôvodne obohatil o sumu 3.810,81 eur, ktorú žalovaní žiadajú vydať. Zmluva neobsahuje
obligatórne náležitosti zmluvy podľa zákona 258/2001 Z.z. a preto je úver bezúročný a bez poplatkov.
Údaj o RPMN v zmluve nezodpovedá skutočným nákladom, ktoré majú žalovaní uhradiť na predmetnúzmluvu, nakoľko do predmetných nákladov spotrebiteľa je potrebné zahrnúť všetky náklady, ktoré má
spotrebiteľ zaplatiť na úver. Žalobca nezahrnul do celkových nákladov podľa § 2 písm. c) zákona č.
258/2001 Z.z. poistenie úveru a poplatky za vedenie účtu. Po prepočítaní RPMN dosahuje výšku 19,78

%, hoci je v zmluve uvedená výška RPMN 16,46 %. Ak je údaj o celkových nákladoch nesprávny a teda
RPMN je nesprávne uvedená, takáto skutočnosť má za následok bezúročnosť úveru.

6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu 18.07.2018 uviedol, že žalovaní žiadnym spôsobom
nepreukázali, že žalobca porušil akékoľvek povinnosti pri uzatváraní zmluvy, svoje tvrdenia nepreukázali

žiadnym dôkazom. Žalovaní opakovane tvrdia, že žalobca porušil ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z.,
avšak ako už žalobca podotkol v predchádzajúcom vyjadrení, podľa § 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z.
je aplikácia tohto zákona priamo týmto zákonom vylúčená, keďže výška poskytnutého úveru žalovaným
bola 21.000 eur, t.j. vyššia ako 20.000 eur. Žalobca poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k.
3Cdo 146/2017 zo dňa 22.02.2018. Vzájomný návrh žalovaných navrhuje zamietnuť z dôvodu, že tento
je nedôvodný, účelný a ničím nepodložený.

7. Žalovaní 1 a 2 vo vyjadrení zo dňa 30.08.208 uviedli, že popierajú tvrdenia žalobcu, že predmetná
zmluva sa nespravuje zákonom o spotrebiteľských úveroch, keď sám žalobca túto zmluvu podriadil
tomuto zákonu vo svojej zmluve na prvej strane pod účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom úvere a j v
nej uvedené: " Uzatvárajú túto zmluvu podľa ustanovení § 497a nasl. Obchodného zákonníka a zákona

o spotrebiteľských úveroch." Sám žalobca podriadil zmluvu ustanoveniam zákona o spotrebiteľských
úveroch, v tom čase zákonu č. 258/2001 Z.z. Žalovaní poukázali na § 1 ods. 2 písm. e) zákona
č. 258/2001 Z.z. a uviedli, že žalobca nie je povinný podriadiť zmluvu ustanoveniam tohto zákona,
vyslovene to však nevylučuje vôľu veriteľa zmluvu ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch
podriadiť. V tomto prípade došlo k vôli žalobcu uzavrieť medzi ním a spotrebiteľmi práve takúto zmluvu.

Pokiaľ však žalobca takúto zmluvu uzatvoril a teraz sa snaží vyhnúť aplikácii zákona o spotrebiteľských
úveroch, považujú žalovaní konanie žalobcu za nekalé v rozpore s ustanoveniami zákona o ochrane
spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. Konkrétne ustanovenia § 4 ods. 5, § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 o
ochrane spotrebiteľa a podľa § 7 ods. 2 ide o nekalú obchodnú praktiku, ktorá spôsobuje, že spotrebiteľ
urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože neboli mu dané k dispozícii

správne informácie, resp. nepravdivé. Postup žalobcu pri uzatváraní Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
hodnotia žalovaní ako nekalú obchodnú praktiku v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti,
keď obchodní mandatári žalobcu neposkytli žalovaným náležité informácie, nepristupovali k nim s
odbornou starostlivosťou, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu
k spotrebiteľovi, neposkytli ani úplné, presné, a jasné údaje o náležitostiach spotrebiteľskej zmluvy,

nepodali spotrebiteľovi podstatné informácie a tým zapríčinili, že žalovaní ako spotrebitelia urobili
rozhodnutia o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobili. Takéto konania žalobcu považujú žalovaní
ako nekalú obchodnú praktiku a klamlivé konanie v zmysle § 7, 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa a každá nekalá praktika sa považuje sa neprijateľnú voči spotrebiteľovi.

8. Žalobca k vyjadreniu žalovaných uviedol, že odmieta tvrdenia žalovaných o nekalých obchodných
praktikách, ktoré žalovaní nepodložili žiadnym dôkazom. Tvrdenia žalovaných o neposkytnutí náležitých
informácii pri podpise úverovej zmluvy nemajú oporu v žiadnom dôkaze, naopak žalovaní podpisom
úverovej zmluvy potvrdili , že so znením zmluvy súhlasia. Žalovaní poskytnutý úver čerpali a čiastočne
aj uhradili. Nie je preto z vyjadrenia žalovaných zrejmé, akým spôsobom malo dôjsť k uskutočneniu

nekalej obchodnej praktiky

9. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením so Žalobou zo dňa 11.01.2017, Zmluvu o ČSOB
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, Obchodnými podmienkami pre ČSOB spotrebiteľské úvery,
Výpisom z účtu (čerpanie úveru), upomienkou zo dňa 24.06.2015, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky

zo dňa 06.07.2015, opakovanou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 22.07.2015, poslednou
výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 20.08.2015, doručenkou na č.l. 26, oznámením o zosplatnení
úveru zo dňa 16.10.2015, doručenkou na č.l. 28, oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 08.11.2016,
prehľadom platobnej disciplíny žalovaných, výpisom z účtu č.l. 20, výpisom z účtu žalovaných za rok
2010-2018, výpisom z bežného účtu za rok 2013 - 2016, faktúrou č. 20090163, odpoveďou Ministerstva

spravodlivosti SR zo dňa 29.05.2018, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď pojednával v
neprítomnosti žalobcu v zmysle § 180 CSP a zistil nasledovný skutkový a právny stav:10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobou sa žalobca domáha zaplatenia dlžnej
sumy vo výške 16.227,87 eur s príslušenstvom z titulu, že medzi žalobcom a žalovanými došlo dňa
25.01.2010 k uzatvoreniu zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, na základe na ktorej

žalobca poskytol žalovaným úver vo výške 21.000 eur, žalovaní sa zaviazali úver splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 336,28 eur vždy k l5-dňu v mesiaci od 15.02.2010 v počte splátok 120.
Žalovaní sa tiež zaviazali platiť mesačný poplatok za správu úveru, ktorý žalobca inkasoval dovtedy, kým
tento poplatok zákonom nebol zrušený do 10.06.2013. Žalovaní sa tiež zaviazali platiť mesačný poplatok
za poistenie úveru vo výške 40,07 eur. Nakoľko v priebehu splácania došlo k omeškaniu so splatením

splátok, žalobca po predchádzajúcej výzve určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.10.2015. Žalobca
vyčíslil v žalobnom návrhu dlžnú sumu celkovo v sume 18.576,43 eur z toho istina vo výške 13.510,40
eur. K uhradeniu dlžnej sumy do dnešného dňa nedošlo. Aplikácia zákona č. 258/2001 Z.z. je vylúčená
samotným ust. § 2 písm. e) toho zákona, z dôvodu výšky poskytnutého úveru. Zástupca poukázal na
judikatúru NSSR najmä uznesenie sp. zn. 3Cdo 146/2017. Zástupca poukázal na dôkaz priložený k
žalobe označený ako výpis z účtu "čerpanie úveru" kde v spodnom riadku je uvedené síce po anglicky,

že ide o vytvorenie nového účtu a nad tým sú uvedené poplatky a na ďalšej strane je uvedená prvá
splátka ktorú žalovaní uhradili a pod tým sú prehľadne rozdelené sumy ktoré sú započítané na úrok
a istinu, čiže poukazuje na to, že najprv došlo k čerpaniu úveru vo výške 21.000 eur a v rovnaký deň
došlo k zaúčtovaniu poplatku vo výške 199,16 eur, čo vyplýva aj zo samotnej zmluvy čl. 4, že samotný
poplatok je splatný v deň podpisu zmluvy. Po zaplatení prvej splátky sa znížila dlžná istina na 20840,36

eur ako uvádzajú žalovaní. Úver bol poskytnutý v plnej výške, a k účtovaniu poplatku došlo až následne.
K priloženej tabuľke prehľadu platobnej disciplíny zástupca uviedol, že je to súhrnný prehľad všetkých
úrad a spôsobu ich započítania, až do podania žalobného návrhu, a je aj najstručnejší a najvýstižnejší
spôsob ako mohol žalobca prezentovať platobnú disciplínu žalovaných. Zo strany žalovaných ide o
násilné a protizákonné rozširovanie pôsobnosti zákona o spotrebiteľských úveroch. V tomto prípade

ide o spotrebiteľa bez aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o bonitu spotrebiteľa,
táto bola do zákona zavedená až po uzatvorení predmetnej zmluvy, takže žalobca nepochybil ani v
prípade, že by sa na túto zmluvu Zákon o spotrebiteľských úveroch vzťahoval, čo však žalobca odmieta.
V prospech spotrebiteľa sa majú vykladať len ustanovenia, ktoré sú spôsobilé privodiť nerovnováhu,
nie plošne všetky ustanovenia všetkých zákonov. Ak žalobca podniká na základe Zákona o bankách,

poskytuje informácie na základe tohto zákona. Takisto účtovaný poplatok za poskytnutie úveru bol na
základe Zákona o bankách priamo zrušený zo zákona od roku asi 2012-2013. Účtovaný poplatok do roku
2012 bol v súlade so zákonom, až následne takéto účtovanie by bolo v rozpore so zákonom. Pokiaľ ide o
RPMN,žalobcapovažujezaprospechžalovaných,žeichžalobcainformovalnapriektomu,žezozákona
túto povinnosť nemal. Výpočet a obsah RPMN žalobca ráta jednak zo zákona, kde sa táto zmenila po

zrušení zákona č. 258/2001, ale aj zo stanoviska SOI, ktorá jednoznačne povedala, že poistenie úveru
sa neráta do RPMN okrem prípadov, ak by šlo o lízing motor. vozidla s povinným poistením. Aj keď toto
stanovisko SOI nie je zákonom rozoznávané ako priamy prameň práva, žalobca má za to, že žalobca
nemôže byť sankcionovaný za to, že postupuje v súlade s odporúčaniami kontrolného orgánu.

11. Splnomocnený zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalobca síce preukázal výšku
úveru, ale táto je aj naďalej sporná, nakoľko v deň poskytnutia úveru bola žalobcom ponížená suma o
poplatok za úver. Tiež je nutné, aby bolo preukázané skúmanie bonity zo strany žalobcu, takéto listiny
žalovaní nemajú. Je nepochybné, že ide o zmluvu spotrebiteľskú a úver spotrebiteľský, čo vyplýva
zo samotného ustanovenia zmluvy. Žalobca tvrdí, že spotrebiteľský úver, ktorý je uzatvorený medzi

žalobcom a žalovanými, nie je spotrebiteľským úverom, nakoľko to vylučuje ustanovenie § 2 Zákona č.
258/200 l, preto tu vzniká sporná otázka, prečo je uvedené v zmluve, že sa jedná o spotrebiteľský úver
a tiež je uvedené, že strany uzatvárajú túto zmluvu podľa ustanovení § 497 a následne Obchodného
zákonníka a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaní majú za to, že došlo k porušeniu zákona o
ochrane spotrebiteľa, ide o nekalú obchodnú praktiku. Je nutné, aby v prípade spotrebiteľskej zmluvy a

v prípade spotrebiteľa boli aplikované ustanovenia § 54 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka. V zmluve je
úverová výška a účel úveru stanovený nejasne, nakoľko je uvedené, že dlžníkovi peňažné prostriedky
má banka poskytnúť formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 21.000, čiže nikde nie
je uvedené, či táto suma má byť vyčerpaná celá alebo len do nejakej výšky. Tiež je nejasná formulácia
v bode IV, kde je aj napriek tomu, že žalobca tvrdí, že nejde o spotrebiteľský úver, uvedená ročná

percentuálna miera nákladov na spotrebiteľský úver, jej výpočet odvodzuje za predpokladu, že v čase
uzatvorenia tejto zmluvy predstavuje čiastka 20.061,60 predpoklad, že sa bude čerpať celý úverový
limit v prvý deň obdobia čerpania. Sám žalobca nejasne formuluje, ako dospel k výške RPMN, ďalej
poukazuje, že priemerná hodnota RPMN je vypočítaná ku dňu podpisu zmluvy a zverejnená podľa§ 7a ods. 2 Zákona č. 258/200 l Z.z. Tiež je uvedené, že za podanie žiadosti o úver dlžník zaplatí
poplatok 119,16 eur, nikde v spise však nie je doklad o úhrade tejto sumy žalovanými. Suma bola
odpočítaná z poskytnutých peňažných prostriedkov, preto výška úveru za žiadnych okolností nemôže

byť 21.000 eur. Pri poistení úveru nie je uvedená žiadna poistná zmluva, toto poistenie je formulované
len do zmluvy, nie je žalobcom ani preukázané, či mali žalovaní o toto záujem a nie je jasné, či splátka
úveru obsahuje aj poistenie. Žalobca poukazuje vo svojom žalobnom návrhu a vo vyjadreniach na
obchodné podmienky, VOP, cenník a tvrdí, že tieto sú súčasťou zmluvy, do dnešného dňa takýmito
dokumentmi žalovaní nedisponujú. Preto sa nedokážu vyjadriť, či v týchto podmienkach sú nejaké

povinnosti pre žalovaných. V zmluve sú zahrnuté neprijateľné podmienky aplikáciou smerníc EÚ je
potrebné vykladať zákon v takej miere, aby boli chránené záujmy spotrebiteľa. V záverečnej časti X
zmluvy je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že mu boli poskytnuté všetky informácie podľa ustanovenia
§ 37 ods. 2 Zákona o bankách. Táto formulácia je pre spotrebiteľa zavádzajúca, pretože nedokáže
vyhodnotiť, čo toto zákonné ustanovenie ukladá. Vyhlásením v zmluve, že spĺňa všetky podmienky
uvedené v obchodných podmienkach, ktoré vyplývajú z týchto obchodných podmienok, je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, nakoľko žalovanému obmedzujú prístup k dôkazom a prenášajú naňho dôkazné
bremeno. Jednou z povinností veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery je povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť dlžníka splácať úver. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko
nepredložil všetky dôkazy na zistenie okolností v zmysle § 132 ods. 3 CSP. K zmluve o úvere nepriložil
všetku dokumentáciu, ktorá má byt' údajne jej súčasťou. Žiadnym zákonným ustanovením nepodložil

jeho konanie za akých okolností by mala byť zmluva zmluvou o spotrebiteľskom úvere nejakým iným
typomzmluvy,nepredložildôkazyoskúmaníbonityanisamotnúžiadosťoúver.Sámžalobcapripravoval
zmluvu formulárovú, ktorú žalovaní nemali možnosť ovplyvniť ani do nej nejakým spôsobom zasahovať,
sám ich uviedol do omylu tým, že túto zmluvu podriadil Zákonu o spotrebiteľských úveroch ako už bolo
tvrdené § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka jasne definuje, že výklad tohto ustanovenia platí pre

všetky spotrebiteľské zmluvy a v ustanovení nie je uvedené, ktoré ustanovenia je možné vynechať, obísť
alebo len sčasti vykladať. V tomto prípade je porušený § 5 ods. 1 a 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo
zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby. Takáto obchodná praktika sa považuje za nekalú

a v spotrebiteľských zmluvách za neprípustnú, § 37 a 39 Občianskeho zákonníka definuje neplatnosť
právneho úkonu a žalovaní poukazujú aj na § 40a Občianskeho zákonníka, že neplatnosti sa nemôže
dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Zmluva je nepopierateľne opieraná aj o Zákon o spotrebiteľských
úveroch, v takomto štádiu žalobca nemôže tento zákon obísť pri výklade dohodnutých ustanovení v
zmluve. Zmluvne bolo dohodnuté, že za podanie žiadosti o úver a spracovanie úveru dlžník zaplatí

poplatok vo výške 199,16 eur z čoho vyplýva, že žalovaní mali vyplniť žiadosť a za túto žiadosť zaplatiť
199,16 eur. Táto suma však žalovanými uhradená nebola, ale bola žalobcom odpočítaná z poskytnutých
finančných prostriedkov, o ktoré bol ponížený úver z predmetnej zmluvy. Výška poskytnutej sumy
nezodpovedná zmluvne dohodnutej výške úveru.

12. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že žalobu žiada zamietnuť v celom rozsahu z dôvodov
uvedených v ich písomných podaniach, ktorých sa v celom rozsahu pridržiava. Na vzájomnej žalobe
netrvá a nežiada, aby im žalobca zaplatil bezdôvodné obohatenie vo výške 3.810,81 eur.

13. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že žalobu žalobcu žiada zamietnuť v plnom rozsahu z

dôvodov uvedených v ich písomných podaniach, ktorých sa v celom rozsahu pridržiava. Na vzájomnej
žalobe netrvá a nežiada, aby im žalobca zaplatil bezdôvodné obohatenie vo výške 3.810,81 eur.
Žalovaná žiada, aby žalobca predložil dôkaz, v akej reálnej výške im bol poukázaný úver, či bol vo výške
21.000 eur alebo 20.800,87 eur, teda znížený o sumu poplatku za poskytnutie úver vo výške 199,16 eur,
nakoľko z listinných dôkazov predložených žalobcom to nie je zrejmé. Účet, na ktorý im úver mal byť

vyplatený,užjepravdepodobnezrušený,tentonepoužívajúaztohtodôvodunevedelizabezpečiťlistinný
dôkaz. Takisto z prehľadu platobnej disciplíny predloženého žalobcom nevyplýva, v akej výške im bol
skutočne poskytnutý úver. Zmluvný úrok bol vypočítavaný zo sumy 21.000 eur napriek tomu, že im bola
poskytnutá suma 20.840,36 eur. Žalovaná žiada, aby žalobca predložil dôkaz o tom, akým spôsobom
pred poskytnutím úveru zisťoval ich bonitu. Počas konania požiadali Ministerstvo spravodlivosti SR o

posúdenie predmetnej úverovej zmluvy. Z posúdenia vyplýva, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. V zmluve je uvedený účel úveru modernizácia a rekonštrukcia nehnuteľnosti, žalovaní
si takýto úver nebrali na tento účel a ani to nedokladovali. Keby vedeli, že sa nejedná o klasický
spotrebiteľsky úver, tak by túto zmluvu neboli uzavreli. Z poskytnutého úveru doposiaľ uhradili sumu24.611,68 eur, preto žiada súd, aby súd zamietol žalobu. K žalobcom označenému výpisu z účtu uviedla,
že má za to, že predmetná listina nie je prehľadná a ona anglickému jazyku nerozumie, preto opätovne
žiada, aby žalobca predložil dôkaz v akej výške im bol poskytnutý úver. Tiež jej nie je zrejmé, akým

spôsobom bol uhradený poplatok, či následne úrok platili zo sumy 21.000 eur alebo 20.800,87 eur.
Žalovaní boli na pobočke v banke žiadať o výpis z uvedeného účtu avšak pani na pobočke im povedala,
že výpisy sa archivujú 4 roky na pobočke a sama nevedela, či uvedený výpis budú vedieť poskytnúť
z ústredia.

14. Zo zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 25.01.2010 vyplýva, že žalobca
ako banka a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli zmluvu podľa ustanovenia § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, v ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovaným peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 21.000 eur,
ktoré môžu žalovaní čerpať jednorazovo ku dňu 25.01.2010, žalobca poskytuje žalovaným úver na účel,
ktorým je modernizácia a rekonštrukcia nehnuteľnosti. Vyčerpaný a nesplatený úver sa bude úročiť

pevnou úrokovou sadzbou vo výške 14,90 % ročne, RPMN predstavuje 16,46 % ročne, celkové náklady
dlžníka spojené s úverom sú 20061,60 eur, priemerná hodnota RPMN pre spotrebiteľský úver platná
ku dňu podpisu tejto zmluvy zverejnená podľa § 7a, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. je ku dňu podpisu
zmluvy 14,74 % ročne. Za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru žalovaní zaplatia poplatok vo
výške 199,16 eur, ktorý je splatný v deň podpisu. Žalovaní sa zaviazali splácať úver v 120 mesačných

splátkach, prvá až predposledná splátka je vo výške 336,28 eur, posledná anuitná splátka bude bankou
vypočítaná na základe priebehu splácania úveru. Prvá splátka bude splatná dňa 15.02.2010, posledná
splátka bude splatná dňa 15.01.2020.

15. Z upomienky zo dňa 24.06.2015 vyplýva, že žalobca oznámil žalovanému v 1. rade, že dňa

15.06.2015 nebola uhradená splátka spotrebiteľského úveru, dlh žalovaného 1 predstavuje ku dňu
23.06.2015 sumu 376,99 eur.

16. Z výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 06.07.2015 vyplýva, že žalobca oznamuje žalovanému
1, že do 05.07.2015 nebol uhradený záväzok zo zmluvy č. XXXXXXXXXR, žalobca vyzýva žalovaného,

aby dlžnú čiastku, ktorá ku dňu 05.07.2015 predstavuje sumu 412,95 eur bezodkladne uhradil.

17. Z opakovanej výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 22.07.2015 vyplýva, že žalobca oznámil
žalovanému, že do dňa 21.07.2015 nebol napriek predchádzajúcej písomnej výzve žalobcu uhradený
záväzok žalovaných, dlh ku dňu 21.07.2015 predstavuje čiastku 826,21 eur a zároveň žalovaného

upozornil, že ak nebude dlžná čiastka bez meškania vyrovnaná, žalobca vyhlási celý záväzok zo zmluvy
za predčasne splatný.

18. Z poslednej výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 20.08.2015 vyplýva, že žalobca oznámil
žalovanému, že napriek jeho predchádzajúcim písomným výzvam nebol dlh uhradený tak, ako bolo

dohodnuté v zmluve č. XXXXXXXXXR zo dňa 25.01.2010 k spotrebiteľskému úveru. Ku dňu 19.08.2015
predstavuje dlh z omeškaných splátok čiastku 1.208,09 eur. Žalobca žiada žalovaného, aby uhradil dlh
bezodkladne, v opačnom prípade bude úver vyhlásený za splatný.

19. Z doručenky na č.l. 26 vyplýva, že žalovaný 1 si prezval zásielku dňa 24.08.2015.

20. Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 16.10.2015 vyplýva, že žalovaný bol niekoľko krát písomne
vyzývaný, aby bez meškania zaplatil splatný záväzok vyplývajúci zo zmluvy č. XXXXXXXXXR zo dňa
25.01.2010. Vzhľadom na to, že žalovaný je aj naďalej v omeškaní s plnením splatných záväzkov zo
zmluvy, oznamuje žalobca žalovanému, že žalobca vyhlásil celý úver dňom 15.10.2015 za splatný. Dlh

žalovaného ku dňu 15.10.2015 predstavuje sumu 14.609,16 eur.

21. Z doručenky na č.l. 28 vyplýva, že žalovaný si prezval zásielku dňa 23.10.2015.

22. Z oznámenia o zosplatnení úveru zo dňa 08.11.2016 vyplýva, že žalovaná 2 bola niekoľko krát

písomne vyzývaný, aby bez meškania zaplatila splatný záväzok vyplývajúci zo zmluvy č. XXXXXXXXXR
zo dňa 25.01.2010. Vzhľadom na to, že žalovaná je naďalej v omeškaní s plnením splatných záväzkov
zo zmluvy, oznamuje žalobca žalovanej, že žalobca vyhlásil celý úver dňom 15.10.2015 za splatný. Dlh
žalovaných ku dňu 07.11.2016 predstavuje sumu 18.079,27 eur.23. Z prehľadu platobnej disciplíny žalovaných vyplýva, že žalovaní čerpali úver vo výške 21.000 eur,
poplatok uhradili vo výške 199,16 eur.

24. Z Výpisu z účtu č.l. 20 vyplýva, že žalovaní 1 a 2 dňa 25.01.2010 čerpali úver vo výške 21.000 eur,
dňa 25.01.2010 uhradili poplatok vo výške 199,16 eur.

25.Zfaktúryč.20090163vyplýva,žespoločnosťVokutherms.r.o.,fakturovalažalovanému1zadodávku

a montáž plastových okien, exteriérových dverí a garážovej brány sumu 22.500 eur.

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy ak ide o dôvod neplatnosti

právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje
sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu
nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne
záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu,

ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

29. Podľa § 49a Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy právny úkon je neplatný,
ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie
rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.

Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny
úkon neplatným.

30. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom

(1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti

(3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

31. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (1). Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (2).

32. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy ak je zmluva neplatná alebo
ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

33. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len Zákon o
spotrebiteľských úveroch) v znení ku dňu uzavretia zmluvy tento zákon upravuje niektoré podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia

na ochranu spotrebiteľa.

34. Podľa § 1 ods. 2 písm. a), e) Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu uzavretia zmluvy
zákon sa nevzťahuje na zmluvy: a) o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich aleboprojektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich
údržbu, e) o poskytnutí úveru do 200 EUR a nad 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel uzavretých viac
zmlúv o spotrebiteľskom úvere medzi tým istým veriteľom a spotrebiteľom, súhrn všetkých zmlúv o

spotrebiteľskom úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

35. Podľa § 2 písm. a), b) Zákon o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

36. Podľa § 3 ods. 1,2 Zákon o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci (1). Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania (2).

37. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu uzavretia zmluvy

predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú dotknuté.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú

nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

38. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu uzavretia zmluvy
výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé,
nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach

výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

39. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu uzavretia zmluvy
nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

40. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa považuje
za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže
podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe,
ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná
praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

41. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu uzavretia zmluvy
za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa
§ 8 <. alebo
k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

43. Podľa § 8 ods. 3,4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu uzavretia
zmluvy obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú

priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej
transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o
obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil (3). Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobompodstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal (4).

44. Podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým
proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené
viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany
žalovaného.

45.Zvykonanéhodokazovaniamalsúdzapreukázané,žedňa25.01.2010žalobcaakobankaažalovaní
v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR podľa
ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch, v ktorej sa
žalobca zaviazal poskytnúť žalovaným peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky
úverového limitu 21.000 eur, ktoré mohli žalovaní čerpať jednorazovo ku dňu 25.01.2010, účelom úveru

bola modernizácia a rekonštrukcia nehnuteľnosti. V zmluve sa ďalej strany dohodli, že vyčerpaný a
nesplatený úver sa bude úročiť pevnou úrokovou sadzbou vo výške 14,90 % ročne, RPMN predstavuje
16,46 % ročne, celkové náklady dlžníka spojené s úverom sú 20061,60 eur, priemerná hodnota RPMN
pre spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu tejto zmluvy zverejnená podľa § 7a, ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z. je ku dňu podpisu zmluvy 14,74 % ročne. Za podanie žiadosti o úver a za spracovanie

úveru sa žalovaní zaviazali zaplatiť poplatok vo výške 199,16 eur, ktorý bol splatný v deň podpisu.
Žalovaní sa zaviazali splácať úver v 120 mesačných splátkach, prvá až predposledná splátka je vo výške
336,28 eur, posledná anuitná splátka bude bankou vypočítaná na základe priebehu splácania úveru.
Prvá splátka bola splatná dňa 15.02.2010, posledná splátka bude splatná dňa 15.01.2020. Žalovaní
1 a 2 čerpali úver jednorazovo dňa 25.01.2010 tak, že žalobca peňažné prostriedky v plnej výške

úverového limitu, t.j. vo výške 21.000 eur previedol na účet žalovaného v 1. rade uvedený v zmluve.
Následne v ten istý deň si žalobca zúčtoval poplatok za podanie žiadosti o úver a za spracovanie úveru
vo výške 199,16 eur. Žalovaní nesplácali úver riadne a včas. Upomienkou zo dňa 24.06.2015 žalobca
oznámil žalovanému v 1. rade, že dňa 15.06.2015 nebola uhradená splátka spotrebiteľského úveru,
dlh žalovaného 1 predstavuje ku dňu 23.06.2015 sumu 376,99 eur. Listom zo dňa 06.07.2015 žalobca

oznámil žalovanému 1, že do 05.07.2015 nebol uhradený záväzok zo zmluvy a vyzval žalovaného,
aby dlžnú čiastku ku dňu 05.07.2015 o výške 412,95 eur bezodkladne uhradil. V opakovanej výzve
na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 22.07.2015 žalobca oznámil žalovanému, že do dňa 21.07.2015
nebol napriek predchádzajúcej písomnej výzve žalobcu uhradený záväzok žalovaných, dlh ku dňu
21.07.2015 predstavuje čiastku 826,21 eur a zároveň žalovaného upozornil, že ak nebude dlžná

čiastka bez meškania vyrovnaná, žalobca vyhlási celý záväzok zo zmluvy za predčasne splatný. V
poslednej výzve na úhradu pohľadávky zo dňa 20.08.2015 žalobca oznámil žalovanému, že napriek
jeho predchádzajúcim písomným výzvam nebol dlh uhradený, ku dňu 19.08.2015 predstavuje dlh z
omeškaných splátok čiastku 1.208,09 eur a žalobca žiada žalovaného, aby uhradil dlh bezodkladne,
v opačnom prípade bude úver vyhlásený za splatný. Podľa doručenky na č.l. 26 si žalovaný 1

prezval zásielku dňa 24.08.2015. V oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 16.10.2015 žalobca oznámil
žalovanému, že žalovaný je aj naďalej v omeškaní s plnením splatných záväzkov zo zmluvy, preto
žalobca vyhlásil celý úver dňom 15.10.2015 za splatný, dlh žalovaného ku dňu 15.10.2015 predstavuje
sumu 14.609,16 eur. Podľa doručenky na č.l. 28 žalovaný si prezval zásielku dňa 23.10.2015. V
oznámení o zosplatnení úveru zo dňa 08.11.2016 žalobca oznámil žalovanej 2, že niekoľko krát bola

písomne vyzývaná, aby bez meškania zaplatila splatný záväzok, vzhľadom na to, že žalovaná je naďalej
v omeškaní s plnením splatných záväzkov zo zmluvy, oznamuje žalobca žalovanej, že žalobca vyhlásil
celý úver dňom 15.10.2015 za splatný, dlh žalovaných ku dňu 07.11.2016 predstavuje sumu 18.079,27
eur. Žalovaní 1 a 2 do dňa podania žaloby uhradili žalobcovi sumu 24.611,68 eur. Uvedené skutočnosti
boli v konaní medzi stranami sporu nesporné.

46. Predmetnú Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 25.01.2010 súd posúdil
ako zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalobca ako právnická osoba konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v
rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti a žalovaní 1 a 2 ako spotrebitelia takto
nekonali. Súd ustálil, že na predmetnú zmluvu sa okrem § 497 a nasl. Obchodného zákonníka vzťahujú

aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce režim spotrebiteľských zmlúv v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.47. Žalobca v žalobe tvrdil, že predmetná zmluva bola uzavretá podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, neskôr však v konaní začal tvrdiť, že na uvedenú zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere sa
nevzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko aplikáciu tohto zákona vylučuje

§ 1 ods. 2 písm. e) tohto zákona, keďže výška poskytnutého úveru bola viac ako 20.000 eur.

48. Žalovaní v konaní tvrdili, že žalobca ich uviedol do omylu pri uzatváraní zmluvy o ČSOB
spotrebiteľskom úvere tým, že do predmetnej zmluvy uviedol nepravdivý údaj o tom, že zmluva je
uzavretá podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čím žalobca ovplyvnil ich rozhodnutie uzavrieť

predmetnú zmluvu, lebo keby vedeli, že sa nejedná o klasický spotrebiteľsky úver, tak by túto zmluvu
neboli uzavreli. Uvedené konanie je tak nekalou obchodnou praktikou, pričom žalovaní poukázali na
ustanovenia § 37 a 39 Občianskeho zákonníka o neplatnosti právneho úkonu a aj na § 40a Občianskeho
zákonníka.

49. Podľa § 1 ods. 2 písm. a), e) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch sa tento

zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely dodatočných alebo ďalších stavebných úprav
dokončených stavieb a ich údržbu a na zmluvy o poskytnutí úveru do 200 eur a nad 20.000 eur.
Zo Zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere vyplýva, že úver bol poskytnutý na účel modernizácie a
rekonštrukcie nehnuteľnosti a výška poskytnutého úveru je 21.000 eur. Zákon č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch sa preto s poukazom na § 1 ods. 2 písm. a), e) na predmetnú zmluvu

nevzťahuje.

50. V predmetnej zmluve je však v jej úvodných ustanoveniach uvedené, že ju zmluvné strany uzatvárajú
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. V čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy bol jediným zákonom o spotrebiteľských úveroch zákon č. 258/2001 Z.z., pričom

zmluva okrem všeobecných náležitostí obsahovala aj niektoré náležitosti vyžadované ustanovením §
4 ods. 2 tohto zákona, napr. výšku RPMN. Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere pripravoval vopred
žalobca ako dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti.

51. Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch upravuje osobitné podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa, aplikáciu ktorých žalovaní na ich zmluvný vzťah očakávali.

52. Podľa zákona o ochrane spotrebiteľa dodávateľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, pričom

konaním v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán
a porušovanie zmluvnej slobody. Dodávateľ nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé,

nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach
výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

53. Žalobca uvedením klamlivého údaja o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch do zmluvy konal
nielen v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, ktorú žalovaní legitímne očakávali od dodávateľa,

ktorý navyše je bankou, ale aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca žiadnym spôsobom v konaní
nevysvetlil, prečo tento klamlivý údaj žalobca uviedol do zmluvy, ktorú sám pripravoval, preto uvedené
konanie súd posúdil ako nekalú obchodnú praktiku s poukazom na § 5 ods. 1, § 7 ods. 1 písm. a),
b), § 7 ods. 4, § 8 ods. 1 písm. g), § 8 ods. 3,4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá
je podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. zakázaná. Žalobca však uvedením klamlivého údaja o

zákone, ktorý sa na daný zmluvný vzťah v skutočnosti nevzťahuje, zároveň žalovaných uviedol do omylu
o skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie tohto právneho úkonu pre žalovaných rozhodujúca, teda že úver
nie je uzavretý aj podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého je poskytovaná spotrebiteľom
vyššia ochrana a podľa ktorého musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať zákonom stanovené
náležitosti, absenciu ktorých zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, pričom

žalobca tentoomylvyvolalaňommuselvedieť,keďžezmluvusámpripravil.Vzhľadomnato,žežalovaní
uzavrelipredmetnúZmluvuoČSOBspotrebiteľskomúverevomylevychádzajúcomzoskutočnosti,ktorá
je pre jej uskutočnenie rozhodujúca a žalobca tento omyl vyvolal a musel o ňom vedieť, je tento právny
úkon neplatný s poukazom na § 49a Občianskeho zákonníka.54. Zároveň podľa názoru súdu je táto zmluva aj absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v §

1 ods. 2 výslovne vylučuje zmluvy, na ktoré sa nevzťahuje a medzi tieto patrí aj predmetná zmluva podľa
§ 1 ods. 2 písm. a), e), preto uzavretie tejto zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je v rozpore
so zákonom, konkrétne s § 1 ods. 2 písm. a), e) Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a z
tohto dôvodu je zmluva absolútne neplatná. Aj sám žalobca v žalobe tvrdil, že predmetná zmluva bola
uzavretá podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a až neskôr v reakcii na požiadavku žalovaných na

vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov toto svoje vlastné tvrdenie začal popierať a snažil sa
vyhnúť aplikácii tohto zákona, avšak za daného stavu, keď v zmluve bolo použitie tohto zákona výslovne
dohodnuté, na túto obranu žalobcu nebolo možné prihliadnuť.

55. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva je neplatná, každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému
všetko, čo podľa nej dostal v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovaným

finančnéprostriedkyvsume21.000eur,žalovanídodňapodaniažalobyvrátiližalobcovisumu24.611,68
eur, žalovaní teda vrátili žalobcovi viac, ako boli povinní, preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

56. Žalovaní 1 a 2 v odpore proti platobnému rozkazu žiadali od žalobcu vydať bezdôvodné obohatenie

vo výške 3.810,81 eur, teda uplatnili si menej ako žiadal žalobca, preto tento procesný úkon súd
posúdil ako prostriedok procesnej obrany žalovaných, z ktorého dôvodu súd o ňom vo výroku rozsudku
nerozhodoval, navyše žalovaní 1 a 2 počas konania uviedli, že na zaplatení uvedenej sumy netrvajú.

57. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

58. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

59. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

60. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu a
žalovaným 1 a 2, ktorí mali vo veci plný úspech, keď súd žalobu zamietol, priznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania spoločne a nerozdielne rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne

súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.