Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/143/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519200656
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8519200656.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu Z. K. R., so sídlom X. X., XXX XX K. R.,
P.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Ladislav Bujňák, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01
Prešov, proti žalovanému M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX K. R., o vypratanie bytu
- trovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 3C/54/2019-38

zo dňa 03. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„I. Súd konanie zastavuje.

II. Súd nepriznáva náhradu trov konania žalovanému.

III. Súd vracia žalobcovi Z. K. R., X. 1, XXX XX K. R., P.: XX XXX XXX, súdny poplatok za podanú žalobu
vo výške 42,80 eur a ukladá K. S.., prevádzkovateľovi systému, P.: XX XXX XXX, so sídlom S. L., XXX
XX C. C., aby tento poplatok vrátil žalobcovi v lehote 30 dní od doručenia právoplatného rozhodnutia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 470 ods. 1, 2, § 256, § 257 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 11 ods. 3 prvá veta, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca prostredníctvom právneho zástupcu sa žalobou podanou na súde

dňa 17.05.2019 domáhal voči žalovanému vypratania bytu č. XX nachádzajúceho sa na 1. poschodí
obytného domu súp. č. XXXX na ulici F. v K. R.. Ešte pred začatím pojednávania, podaním doručeným
dňa 30.09.2019 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zobral žalobu späť a žiadal, aby súd
konanie zastavil a žalobcovi vrátil zaplatený súdny poplatok. Späťvzatie žaloby odôvodnil tým, že
žalovaný byt dobrovoľne vypratal a odovzdal.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že o trovách konania žalovaného rozhodol podľa § 257 Civilného
sporového poriadku. Žalobca vo vzťahu k žalovanému zavinil zastavenie konania, ale žalovaný si žiadne
trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto mu súd náhradu trov
konania nepriznal. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 ods. 3 prvá veta zákona o súdnych
poplatkoch a keďže žalobca vzal žalobu späť pred prvým pojednávaním, rozhodol o vrátení súdneho
poplatku vo výške 42,80 Eur, pričom tento krátil v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch o

sumu 6,70 Eur zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 49,50 Eur.5. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku o náhrade trov konania.
Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že súd vo svojom odôvodnení o trovách konania argumentuje § 257 C.s.p.,

avšak svoje rozhodnutie žiadnym spôsobom neodôvodnil. S odôvodnením súdu vo výroku o náhrade
trov konania sa nestotožňuje a považuje ho za nesprávne a nezákonné. Uviedol, že žalovaný užíval byt,
ktorý mu poskytol v nájomnom vzťahu na dobu určitú a aj po skončení nájmu byt bez právneho dôvodu
užíval, naviac ho odmietal odovzdať a bezdôvodne sa obohacoval a úkor žalobcu. Až po podaní žaloby
sa žalovaný rozhodol „spolupracovať“ a dobrovoľne vypratal a odovzdal byt dňa 12.09.2019, dôkazom

čoho je zápisnica o odovzdaní bytu. Vzhľadom na to, že žalovaný dobrovoľne vypratal a odovzdal byt,
podal návrh na späťvzatie žaloby, keďže predmet jeho žaloby bol splnený. Poukázal na to, že žalovaný
uznal svoje pochybenie v konaní až po podaní žaloby, čím uznal žalobcovi jeho nárok, a preto žaloba
bola podaná dôvodne. Odkázal na ust. § 256 ods. 1 C.s.p., ktoré jasne uvádza, že žalovaný reálne
zavinil zastavenie konania a preto sa súd mal zaoberať otázkou náhrady trov konania u žalobcu, ktorú v
uzneseníanilennezdôvodnil.Návrhnaspäťvzatiežalobybolvecneajasneodôvodnenýapretonemôže

ísťojehoprocesnézavinenie.Nesprávneprávneposúdenievidelvtom,žesúdprvejinštancievosvojom
odôvodnení ust. § 257 C.s.p. len citoval a neodôvodnil ho dostatočne, pričom uvedené ustanovenie
prestavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a aj zo zodpovednosti za zavinenie. V tejto
súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k § 257 C.s.p., ako aj na
judikatúru Ústavného súdu ČR. Navrhol, aby uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti

odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie

§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným porušením práva na spravodlivý proces a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd
prvejinštancienazistenýskutkovýstavsprávne,vúplnosti,aplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na
prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného
sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach

a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však

pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné

odvolacie dôvody. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia mal odvolací súd za to, že došlo k naplneniu
tejto odvolacej námietky a to tým, že súd prvej inštancie zaťažil svoje rozhodnutie vo vzťahu k výroku o
trovách konania nepreskúmateľnosťou, pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé
na základe akých skutočností dospel k záveru o potrebe aplikácie § 257 C.s.p. na predmetný prípad.

10. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávana
zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikovalsprávny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací súd
má za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie na predmetný prípad

nesprávne aplikoval ustanovenia o náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby v celom rozsahu.

11. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania ktorej to priznáva
zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude
musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným

súdom.

12. Rozhodovanie o trovách súdneho konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je
samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva
a základných slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozhodnutí
zo dňa 06.02.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 07.10.2004 vo veci Bauman

proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

13. Potom sa žiada uviesť, že k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dochádza nie len postupom
súdu, ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení

procesného predpisu upravujúceho náhradu trov konania (C.s.p.), v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle,
alevneposlednomradeajvtakomprípade,akjeodôvodneniesúdnehorozhodnutiavovzťahukuvýroku
o trovách konania celkom nedostatočné, t.j. nepreskúmateľné.

14. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo

veci rozhodlo. O plný úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje
so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech
vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j.
strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.

15. Pri rozhodovaní o trovách konania v prípadoch, ak dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
žaloby je povinnosťou súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných
stranách, teda ako na strane žalobcu, tak aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať
späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania,

potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu
zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda
nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. V predmetnom
prípade žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby dobrovoľne
vypratal a odovzdal byt, teda správaním žalovaného po podaní žaloby došlo k naplneniu žalobného

petitu vo veci samej. Uvedené konanie žalovaného by inak malo za následok zamietnutie žaloby ako
nedôvodnej, pretože došlo k požadovanému cieľu sledovaného žalobcom, a to k vyprataniu v žalobe
špecifikovanéhobytu.Vzhľadomnauvedenépretožalobcavzalžalobuvcelomrozsahuspäť,vdôsledku
čoho došlo k zastaveniu konania. Z uvedených skutočností a z konania žalovaného tak vyplýva, že bol
to práve žalovaný, ktorý svojím konaním procesne zavinil zastavenie konania, preto práve žalovaný by

mal byť správne zaviazaný na zaplatenie trov konania.

16. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o trovách konania správne zaoberal aj otázkou aplikácie
§ 257 C.s.p. a tým, či v predmetnom prípade sú splnené podmienky pre jeho aplikáciu, avšak z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, ktoré konkrétne skutočnosti a okolnosti viedli súd

prvej inštancie k aplikácii uvedeného ustanovenia na predmetný prípad. Súd prvej inštancie vôbec
v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, či potreba aplikácie § 257 C.s.p. vyplýva z okolností prípadu,
sociálnej, majetkovej, rodinnej alebo inej situácie strán konania, pričom nie je zrejmé z ktorých dôkazov
vychádzal a ako tieto vyhodnotil.

17. Vo vzťahu k § 257 C.s.p. odvolací súd zdôrazňuje, že toto ustanovenie predstavuje výnimku
pri rozhodovaní o trovách konania. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky
právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Zo slovného
znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súduumožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých
konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

18. Ustanovenie § 257 C.s.p. nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane konania; vždy
musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania a je potrebné vziať do úvahy nielen

pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia
najmä na majetkové pomery oprávnenej strany. Významnými z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. sú tiež
okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..

19. Vzhľadom na vyššie uvedené mal odvolací súd z obsahu spisu ako aj z napadnutého rozhodnutia
preukázané, že súd prvej inštancie sa síce správne zaoberal otázkou možnosti aplikácie § 257 C.s.p.,

avšak z odôvodnenia rozhodnutia nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikovanie §
257 C.s.p. na predmetný prípad, t.j. súd prvej inštancie vôbec nezdôvodnil na základe akých skutočností
mal za to, že je potrebné aplikovať § 257 C.s.p. na predmetný prípad a nepriznať tak trovy konania
žiadnej zo strán. Naviac odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že odhliadnuc od
prípadnej aplikácie § 257 C.s.p. súd prvej inštancie nesprávne posúdil aj procesné zavinenie žalobcu

na zastavení konania, pretože ako bolo vyššie uvedené, procesnú vinu na zastavení konania nesie
žalovaný.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. uznesenie
v napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

21. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že
opätovne posúdi zavinenie sporových strán na zastavení konania, s dôrazom na tom, či v predmetnom
prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a ak áno, uvedie aké, z akých dôkazov vychádzal a

ako tieto vyhodnotil. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
C.s.p. tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

22. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade všetkých trov konania (§ 396 ods.
3 C.s.p.).

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).