Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/69/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5011200934
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5011200934.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX
J., 2/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX J., 3/ K & B AUTOUMYVÁREŇ, s.r.o., so sídlom
Jesenského 2937/6A, 022 01 Čadca, IČO: 45 679 533, práv. zast. JUDr. Martinom Olosom, advokátom
so sídlom M. R. O. XX, XXX XX E., proti odporcovi : Mesto Čadca, námestie Slobody 30, 022 01 Čadca,
v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie zastavuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 31.08.2011 prijal súd podanie navrhovateľov v rade 1/, 2/, 3/ (ďalej len navrhovatelia), označené
ako „Žaloba proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy“, ktorou sa navrhovatelia domáhali
vyslovenia povinnosti, aby súd zakázal odporcovi v konaní vedenom pod č. j. VD/2011//26Gns a č.

j. VD/647-1626/2011Gns vykonávať úkony smerujúce k určovaniu zvislého dopravného značenia C1
„Prikázanýsmerjazdypriamo“zaúčelomznemožneniaprístupuknehnuteľnémumajetkunavrhovateľov
a znemožnenia vjazdu vozidiel z Jesenského ulice v Čadci, ktorá je hlavnou cestou k autoumyvárni súp.
č. 2937 postavenej na pozemku KNC parc. č. 1078/2 v Čadci, v kat. území J..

Zároveň sa navrhovatelia domáhajú obnoviť stav pred zásahom zo dňa 16.08.2011 a pred umiestnením
trvalej zvislej dopravnej značky C1 „Prikázaný smer jazdy priamo“ odstránením tejto značky.

V žalobnom návrhu navrhovatelia špecifikovali zásah, ktorý podľa nich spočíva v osadení dopravnej

značky C1 „Prikázaný smer jazdy priamo“ odporcom. K tomuto osadeniu došlo na podklade určenia
použitia dopravnej značky, o ktorom rozhodol primátor mesta Čadca pod č. j. VD/2011/26Gns dňa
01.07.2011. Toto určenie odôvodnil zrušením vjazdu z účelovej komunikácie k autoumyvárni na parcelu
CKN č. 1078/1, ku ktorému došlo rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Čadci č. j. 2010/01414-07 zo dňa 10.12.2010. V súvislosti s týmto odôvodnením
navrhovatelia poukázali na to, že týmto rozhodnutím Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné

komunikácievČadcinedošlokzrušeniuvjazdu,alekzrušeniurozhodnutiaMestaČadcač.VD/2009/647
Gns zo dňa 25.08.2009, ktorým povolilo zriadenie vjazdu k autoumyvárni. (Rozhodnutie Obvodného
úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Čadci bolo vydané mimo odvolacieho konania
na podnet Mesta Čadca, ktoré tento podalo na podnet spoločnosti R.P.O. spol. s r.o.) Odporca podľa
navrhovateľov doposiaľ vecne nevysvetlil, v čom konkrétne spočíva potreba zamedzenie prístupu
vozidiel k autoumyvárni a aký má zvislá dopravná značka zmysel a účel. Na základe tejto dopravnej

značky vodič na predmetnom vjazde nemôže odbočiť k autoumyvárni, ale jedine k čerpacej stanici, ktorú
prevádzkuje spoločnosť R.P.O. spol. s r.o.Podľa právneho názoru navrhovateľov na povoľovanie a zrušovanie vjazdov z účelovej komunikácie
nemá žiaden správny orgán právomoc, teda vjazdy sa nepovoľujú ani nezrušujú. Zriaďovanie vjazdov z
účelovej komunikácie na susedné nehnuteľnosti je výlučne vecou dohody medzi zriaďovateľom vjazdu

z účelovej komunikácie a vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti- pozemku. V prípade sporu ide o výlučne
súkromnoprávny spor, kde právne nároky oboch strán môže riešiť jedine súd v civilnom súdnom konaní.
Pripájanie a vjazdy účelových komunikácií na iné komunikácie ako diaľnice zákon nezakazuje.

V žalobnom návrhu navrhovatelia spochybnili aj charakter „predmetnej komunikácie“ (bez uvedenia,
konkrétne ktorú komunikáciu myslia), ktorá nie je žiadnym oficiálnym dokumentom vedená ako účelová

komunikácia. Konanie odporcu nasvedčuje tomu, že každá spevnená plocha z dvora rodinného domu
je automaticky vjazdom z účelovej komunikácie.

Navrhovatelia uviedli, že týmto nezákonným zásahom došlo k hrubému porušeniu viacerých práv
navrhovateľov, najmä porušeniu práva vlastníka nerušene užívať svoje nehnuteľné vlastníctvo podľa čl.
20 Ústavy SR a práva podnikať a uskutočňovať zárobkovú činnosť podľa čl. 35 Ústavy SR, nakoľko
došlo k obmedzeniu prístupu k nehnuteľnému majetku slúžiacemu na podnikanie. O nezákonnom

zásahu sa dozvedeli dňa 16.08.2011, v deň inštalácie dopravnej značky. Zásah stále hrozí, nakoľko
odporca formálne nezrušil určenie dopravného značenia dopravnej značky C1 „Prikázaný smer jazdy
priamo“ umiestnenej pred vjazdom k autoumyvárni súp. č. 2937. Proti osadeniu dopravnej značky
neexistuje v slovenskom právnom poriadku žiaden opravný či iný účinný právny prostriedok, nakoľko ide
o zásah nie rozhodnutie orgánu verejnej správy. O inštalovaní dopravného značenia sa nevydáva žiadne

rozhodnutie v správnom konaní. Jedinou možnosťou dotknutého subjektu je podanie žaloby podľa §
250v a nasl. O.s.p.

Podľa obsahu a povahy podania posúdil súd podanie navrhovateľov ako návrh v zmysle § 250v
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy a
ďalej v konaní postupoval podľa ust. § 250v O.s.p., t.j. podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p. - Konanie o

ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Odporca sa k návrhu na ochranu proti nezákonnému zásahu vyjadril v podaní prijatom na tunajšom
súde dňa 11.11.2011, v ktorom žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu. Uviedol, že Mesto Čadca určilo
dňa 01.07.2011 použitie dopravného značenia, ktoré bolo odsúhlasené OR PZ- Okresným dopravným
inšpektorátom v Čadci dňa 30.06.2011. Konkrétne miesto a spôsobom osadenia dopravného značenia

bolo dohodnuté na rokovaní dňa 11.08.2011. Mestský podnik služieb Čadca osadil dopravnú značku
dňa 16.08.2011. Dňa 02.09.2011 po upozornení Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v Žiline bola dopravná značka odstránená. Na základe uvedeného odpadol podľa odporcu
dôvod konania.

Odporca sa vyjadril k tvrdeniu navrhovateľov, že dopravným značením sa absolútne zamedzil vjazd

všetkých vozidiel k autoumyvárni. Vjazd a výjazd vozidiel k autoumyvárni podľa kolaudačného
rozhodnutia Mesta Čadca č. VD/2009/00097/Ko zo dňa 22.01.2009 je z miestnej komunikácie Slovanská
cesta. Mesto Čadca požiadalo Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline o
určenie majetkovej správy cesty I/11 v priestoroch križovatky s účelovou komunikáciou. Na základe
určenia hranice majetkovej správy budú v predmetnej veci konať príslušné cestné orgány v rámci

zákona.

Krajský súd posúdil navrhovateľmi tvrdený nezákonný zásah v zmysle zákonnej úpravy inštitútu konania
o ochrane pred nezákonným zásahom (§ 250v a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len
O.s.p.) v intenciách žalobných bodov v žalobnom návrhu bez nariadenia pojednávania vo veci, keďže
skutočnosti zistené z návrhu, z vyjadrenia odporcu a z predloženého administratívneho spisu považoval

za dostačujúce pre rozhodnutie vo veci samej a dospel k záveru, že konanie o návrhu na ochranu pred
nezákonným zásahom je nutné zastaviť, pretože odpadli dôvody na ďalšie konanie.

Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamovykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa § 250v ods. 2 veta práva O.s.p. orgán proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý vykonal zásah.

Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha určenia, že zásah bol alebo je nezákonný.
Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 250v ods. 4 O.s.p. súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo
výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho

konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze
pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom.
Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.

Podľa § 250v ods. 6 O.s.p. súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň
rozhodne o trovách konania.

Podľa § 250v ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto
časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Právna úprava správneho súdnictva v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku na rozdiel od konania

v občianskoprávnych veciach ustanovuje rigoróznu úpravu jednotlivých druhov konaní. To platí aj pre
konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v O.s.p., keďže v
odseku 8 citovaného ustanovenia je stanovené, že na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia
prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

V konaní podľa V. hlavy, V. časti O.s.p. je nutné podľa názoru súdu samostatne pred tým, ako súd

pristúpi ku skúmaniu prípustnosti a dôvodnosti návrhu na ochranu pre nezákonným zásahom, zaoberať
sa osobitnými procesnými podmienkami- či navrhovateľ a odporca majú procesnoprávnu subjektivitu
a zároveň či spadajú pod definíciu účastníka, ktorá je v V. hlave, V. časti O.s.p. stanovená špeciálne
oproti všeobecnej definícií účastníkov.

Navrhovateľom podľa V. hlavy, V. časti O.s.p. môže byť len fyzická alebo právnická osoba, ktorá tvrdí,

že bola ukrátená na svojich právach.

Odporcom podľa V. hlavy, V. časti O.s.p. môže byť len orgán verejnej správy.

Súdpovažujezapotrebnévyjadriťsavdanejvecikpasívnejlegitimácii,t.j.čivpredmetnejvecivystupuje
odporca ako orgán verejnej správy.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií

a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych
komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných
zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy
prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.Z vyššie uvedeného je zrejmé, že odporca plní úlohy na úseku správy pozemných komunikácií. Odporca
teda vystupuje ako nepriamy vykonávateľ štátnej správy, tzn. že na odporcu je nutné nahliadať ako na
orgán verejnej správy.

Cieľomochranypodľa§250vO.s.p.jeukončenienezákonnéhozásahusprávnehoorgánu,protiktorému
sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami.

Aby súd mohol o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom rozhodnúť rozsudkom, musia byť
splnené viaceré podmienky, a to podmienky prípustnosti a podmienky dôvodnosti návrhu.

Podľa § 250v ods. 4 veta posledná O.s.p. súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo nie je prípustný.

Podmienky prípustnosti návrhu sú:

1. Podmienka subsidiarity návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom: Nutnosť vyčerpania
prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

2. Podmienka včasnosti návrhu: Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá
zásahom o ňom dozvedela, najneskôr v lehote 1 roka odo dňa, keď k nemu došlo.

3. Neprípustnosť určovacieho žalobného petitu: Navrhovateľ sa nesmie domáhať len vyslovenia, že

zásah bol alebo je nezákonný- petit musí znieť na zákaz pokračovania v porušovaní práva.

Podmienky dôvodnosti návrhu sú:

1. Zásah musí byť nezákonný.

2. Zásah bol zameraný proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný.

3. Zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Logickým postupom súdu aplikujúceho ust. § 250v ods. 1 O.s.p. je, že sa najskôr zaoberá podmienkami
prípustnosti návrhu, tzn., že predtým ako súd pristúpi k samotnému posúdeniu zákonnosti zásahu,
zaoberá sa, či vôbec je možné v správnom súdnictve takúto ochranu poskytnúť s ohľadom na podmienku
včasnosti, subsidiarity správneho súdnictva a náležitosti znenia petitu, ktorým sa nie je možné domáhať

len vyslovenia, že zákaz bol nezákonný.

Súd mal splnenú podmienku včasnosti, kedy z návrhu vyplýva, že navrhovatelia sa o nezákonnom
zásahu dozvedeli dňom inštalácie dopravnej značky- dňa 16.08.2011 a návrh na ochranu pred
nezákonným zásahom bol podaný osobne na tunajšom súde dňa 31.08.2011,

Rovnako mal súd za splnené, že navrhovatelia sa nedomáhali len vyslovenia nezákonnosti zásahu, ale

domáhali sa vyslovenia zákazu pokračovania v zásahu a obnoviť stav pred zásahom.

Súd však u zásahu spôsobeného odporcom nemal preukázanú splnenú podmienku vyčerpania riadnych
opravných prostriedkov, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Z podaného návrhu mal súd za
preukázané, že navrhovatelia nevyčerpali použitie sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z.z.

Právna úprava v O.s.p. však nešpecifikuje prostriedok, ktorý má navrhovateľ využiť, aby jeho návrh na

ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy bol na súde akceptovaný, avšak v danomprípade mal súd za preukázané, že navrhovatelia nevyužili podanie sťažnosti, pričom navrhovatelia
zastávajú právny názor, že slovenský právny poriadok žiaden opravný či iný účinný prostriedok proti
osadeniu dopravnej značky nepozná.

V administratívnom spise sa nachádza podnet navrhovateľa v rade 1/ podaný prostredníctvom právneho
zástupcu adresovaný Okresnej prokuratúre Čadca podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre z
dôvodu, že Mesto Čadca doručilo navrhovateľovi v rade 1/ výzvu VD/2209/647 Gns zo dňa 26.01.2011,
kde požadovalo doložiť súhlas vlastníka pozemku so zriadením vjazdu k autoumyvárni (pozemok par.
č. 1078/1 v kat. úz. J.), pričom týmto podnetom sa navrhovateľ v rade 1/ domáhal, aby prokurátor

preskúmal celý postup odporcu v predmetnej veci od roku 2009. Napriek tomu, že tento podnet časovo
predchádzal osadeniu dopravnej značky, mal súd za to, že v celej genéze prípadu povolenia vjazdu
k autoumyvárni pre navrhovateľa v rade 1/, následného zrušenia rozhodnutia o povolení vjazdu k
autoumyvárni pre navrhovateľa v rade 1/, následne vyžadovania dohody o užívaní vjazdu z účelovej
komunikácie, za ktorej vlastníka sa považuje obchodná spoločnosť R.O.P. spol. s r.o. prevádzkujúca
susediacu čerpaciu stanicu zo strany Mesta Čadca od navrhovateľa v rade 1/, bolo osadenie dopravnej

značkynapodnetR.O.P.spolsr.o(č.l.19súdnehospisu)vyvrcholenímsusedskýchvlastníckychsporov,
ktoré sa obchodné spoločnosti pokúšali vyriešiť cestou vyvolania vrchnostenského zásahu v podobe
osadenia dopravnej značky. Odmietnutie žalobného návrhu len pre nedostatok preukázania vyčerpania
opravných prostriedkov, ktoré zákon nešpecifikuje, považoval súd s prihliadnutím na vyššie uvedené za
neprimerane prísne.

Na tomto mieste by za iných okolností mohol súd pristúpiť k preskúmaniu podmienok dôvodnosti návrhu,
hlavne vyriešiť otázku zákonnosti zásahu, pri ktorej preskúmaní je pre súd v zmysle § 250v ods. 8 O.s.p.
v spojení s § 250i ods. 1 O.s.p. rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia.

Avšak podmienku dôvodnosti návrhu, či zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie

posudzuje súd ku dňu vydania svojho rozhodnutia. Touto podmienkou sa sleduje, aby súd nerozhodoval
len o zákonnosti minulého konania (zásahu), keďže konanie o ochrane pred nezákonným zásahom
nemá povahu určovacích konaní, v ktorých by súd rozsudkom konštatoval existenciu nezákonného
zásahu. Určovacie žaloby na existenciu nezákonného zásahu nie sú podľa § 250v ods. 3 O.s.p.
prípustné. Účelom konania podľa V. hlavy, V. časti O.s.p. je náprava spoločensky neúnosného stavu,

ktorá vyžaduje súdnu pomoc.

Vychádzajúc z vyjadrenie odporcu k žalobnému návrhu, že po upozornení Krajského úradu pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline bola dopravná značka odstránená, vyžiadal si súd
od odporcu, aby mu doručil toto upozornenie. V podaní prijatom na tunajšom súde (č. l. 57) Mesto
Čadca uviedlo, že od Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline neobdržalo

písomné upozornenie. Odporca bol dňa 31.08.2011 telefonicky upozornený prednostkou tohto úradu,
aby odstránil zvislú dopravnú značku C1, z dôvodu, že táto značka sa údajne nachádza na ceste
I/11 v správe Slovenskej správy ciest, IVSC Žilina a nie na účelovej komunikácií. Mestský podnik
služieb Čadca na základe rozhodnutia o zrušení určenia dopravného značenia dňa 02.09.2011 značku
odstránil. Prílohu tohto podania tvorí email zo dňa 02.09.2011 odosielateľa Ing. J. Q., referenta dopravy

Mestského úradu Čadca adresovaný Krajskému úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
v Žiline, prednostke, ktorú informuje o odstránení dopravnej značky a žiada o písomné stanovisko k
umiestneniu tejto značky.

V administratívnom spise odporcu sa nachádza rozhodnutie primátora mesta Čadca pod č. j.
VD/2011/26Gns zo dňa 31.08.2011 o zrušení určenia dopravného značenia C 1 „Prikázaný smer jazdy

priamo“.Kpredmetnémurozhodnutiusúdudáva,nestotožňujúcsastvrdenímnavrhovateľov,ženedošlo
zostranyodporcukformálnemuzrušeniuurčeniadopravnéhoznačeniadopravnejznačkyC1-prikázaný
smer jazdy priamo, že odporca práve predmetným rozhodnutím podľa§ 3 ods. 2 cestného zákona zrušil
určenie predmetného dopravného značenia s tým, že Mestský podnik služieb mal odstrániť dopravné
značenie v termíne do 2.9.2011. Súd poukazuje na to, že správny poriadok zák. č. 71/1967 Zb. sa podľaust. § 3 ods. 6 cestného zákona č. 135/1961 Zb. na činnosť - určenie použitia dopravných značiek a
logicky potom aj zrušenia určenia dopravného značenia nepoužije.

V danom prípade mal súd preukázané, že došlo k odstráneniu dopravného značenia a teda zásah

naďalej netrvá a podľa názoru súdu nevyplýva ani obava, že by sa zopakoval (pod opakovaním je treba
rozumieť znovuosadenie značky na tom istom mieste) a teda v danej veci odpadli dôvody konania.
V dobe podania žaloby dopravná značka bola osadená, avšak keďže ku dňu vydania rozhodnutia
súdu už značka nestojí, nemôže súd ani rozhodovať, či zásah bol v dobe postavenia značky zákonný,
pretože rozhodnutie súdu by malo charakter určovacej žaloby na existenciu nezákonného stavu (resp.

zákonného), ktorý už netrvá.

V prípade zásahov zákonodarca stanovil „prísnejšie“ podmienky pre posúdenie ich zákonnosti, kedy
vyžaduje, aby sa jednalo o „kvalifikovaný zásah“, kedy zásah alebo následky musia trvať alebo musí
hroziť jeho opakovanie. Účelom takejto zákonnej úpravy bolo zamedzenie početnému nápadu žalôb,
kedy by sa navrhovatelia domáhali len deklarovania nezákonnosti faktického konania orgánov verejnej
správy.

V danom prípade súd považoval za spravodlivé, aby rozhodol o zastavení konania v zmysle § 250v
ods. 6 O.s.p. namiesto zamietnutia žaloby z dôvodu nesplnenia podmienok dôvodnosti zásahu podľa
§ 250v ods. 1 O.s.p. Súd poukazuje na nejasnú právnu úpravu, kedy podmienky dôvodnosti zásahu v
požiadavke trvania zásahu alebo jeho následkov alebo hrozby opakovania zásahu nie sú dostatočne
odlíšené od prípadu odpadnutia dôvodov na ďalšie konanie. Odstránením dopravného značenia bolo

dosiahnuté toho, čoho sa navrhovatelia domáhali petitom žalobného návrhu, teda je možné túto situáciu
kvalifikovať ako odpadnutie dôvodov konania. Rozdiel medzi týmito dvoma spôsobmi rozhodnutia
obsahuje zákon v súvislosti s náhradou trov konania, kedy v zmysle ust. § 250v ods. 5 O.s.p. má
navrhovateľ právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. A contrario v prípade zamietnutia
návrhu, navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania. V prípade zastavenia konania podľa ust. §

250v ods. 6 O.s.p. súd rozhodne o trovách konania, pričom zákon neustanovuje, komu má súd priznať
náhradu trov konania.

O náhrade trov konania preto súd rozhodol pri aplikácií § 250v ods. 8 v spojení s § 246c ods. 1 v spojení
s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Súd nemohol postupovať podľa § 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V tomto prípade sa vyžaduje zodpovednosť
za zavinenie účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Otázka zavinenia
podľaprvejvetyuvedenéhoustanoveniasavšakhodnotíibapodľaprocesnéhovýsledku.Vpredmetnom
prípade nedošlo k zastaveniu súdneho konania v dôsledku procesného úkonu odporcu.

Súd pre úplnosť dodáva, že zákonnosť osadenia dopravnej značky je nutné posudzovať z pohľadu, na
akej pozemnej komunikácií sa má značka nachádzať, keďže to je rozhodujúce pre určenie, ktorý správny
orgán určí použitie dopravnej značky (§ 3 ods. 2, § 3 ods. 3 písm. q), § 3 ods. 4 písm. f), § 3 ods. 5 písm.
f) zákona č. 135/1961 Zb.) a či určenie dopravného značenia plní svoj účel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 250v ods. 7 O.s.p.).