Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. január 2012

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/225/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201233
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov

senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra
Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a
skúšobníctvoSR,Štefanovičova3,P.O.Box76,81005Bratislavaopreskúmaniezákonnostirozhodnutia
žalovaného č. 2009/300/006461/02118 zo dňa 22.09.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2009/300/006461/02118 zo dňa
22.09.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/, O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie
konanie.

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2010 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného
č. 2009/300/006461/02118 zo dňa 22.09.2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe uvádza, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 2041/600/2009/R zo
dňa 22.06.2009 bola kontrolovanej osobe: MILTECH, s.r.o., Cabajská 4, Nitra, IČO: 36 563 455, podľa
§ 36 ods. 1 písm. e/ zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 142/2000 Z.z.) uložená pokuta vo výške 650,- eur za porušenie
ust. § 26 ods. 2 písm. c/ zák. č. 142/2000 Z.z. a nesplnenie podmienok registrácie tým, že pri výkone
registrovanej činnosti v čase od 13.11.2008 do 17.03.2009 zamestnávala osobu, ktorá nezodpovedá za

činnosť, ktorá je predmetom registrácie a ktorá má doklad o spôsobilosti v oblasti metrológie vydaný
ústavom podľa § 29 ods. 2 zák. č. 142/2000 Z.z. alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a sama je
držiteľom dokladu o spôsobilosti v oblasti metrológie podľa § 29 ods. 3.

Vo výroku predmetného rozhodnutia bolo kontrolovanej osobe uložené zaplatiť pokutu prvostupňovému
správnemu orgánu do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na jeho účet s tým, že
inak sa prikročí k výkonu rozhodnutia podľa § 71 a nasl. Správneho poriadku.

Výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22.06.2009 obsahuje aj časť: „ Ak
kontrolovaná osoba pokutu nezaplatí v určenej lehote je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej

sumy až do zaplatenia. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. výška úrokov je dvojnásobok základnej
úrokovej sadzby určenej Európskou centrálnou bankou platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu“.Účastník správneho konania spoločnosť MILTECH, s.r.o., Nitra podala dňa 13.07.2009 proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22.06.2009 odvolanie.

Rozhodnutím žalovaného č. 2009/300/006461/02118 z 22.09.2009 bolo podľa § 59 ods. 2 Správneho

poriadku odvolanie účastníka správneho konania zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu bolo potvrdené. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2009.

Žalobca podal dňa 13.09.2009 podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 159/2001 Z.z. protest prokurátora proti
rozhodnutiu žalovaného.

V proteste prokurátora žalobca navrhol rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť, pretože
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 22.06.2009 v časti výroku o uložení povinnosti

kontrolovanej osoby zaplatiť aj úroky z omeškania v spojení s rozhodnutím žalovaného z 22.09.2009
bolo podľa názoru žalobcu porušené ust. § 36 ods. 1 písm. e/, ods. 3, ods. 8 zák. č. 142/2000 Z.z. ako
aj ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku.

Žalobca protest odôvodnil tým, že na konanie o uložení pokuty podľa § 36 zák. č. 142/2000 Z.z. sa
vzťahuje Správny poriadok, výrok rozhodnutia o uložení pokuty musí byť preto v súlade s § 47 ods. 2

Správneho poriadku. Žalobca uvádza, že podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku vo výroku rozhodnutia
o uložení pokuty musí byť určená lehota na zaplatenie pokuty a ust. § 36 ods. 3 zák. č. 142/2000
Z.z. určuje na čo sa má pri určení výšky pokuty prihliadať. Z týchto zákonných ustanovení nevyplýva
prvostupňovému správnemu orgánu oprávnenie, aby priamo v rozhodnutí o uložení pokuty zároveň
uložil kontrolovanej osobe povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania ak pokuta nebude zaplatená včas. Až

v prípade, ak uložená pokuta nie je zaplatená v určenej lehote, môže prvostupňový správny orgán podľa
§ 36 ods. 8 zák. č. 142/2000 Z.z. vymáhať aj úroky z omeškania.

V prípade ak uložená pokuta nie je zaplatená v určenej lehote môže prvostupňový správny orgán podľa
§ 36 ods. 8 zák. č. 142/2000 Z.z. vymáhať aj úroky z omeškania. Vymáhanie úrokov z omeškania
svojou povahou je sankcionovaním účastníka konania za to, že riadne a včas nesplnil povinnosť

vyplývajúcu mu z rozhodnutia o uložení pokuty. Zákonnými predpokladmi pre vymáhanie úrokov
z omeškania je existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ukladajúceho povinnosť a
dobrovoľné nesplnenie uloženej povinnosti. Je teda samozrejmé, že najskôr musí rozhodnutie o uložení
pokuty ako samostatné rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a až potom v rámci
výkonu rozhodnutia podľa § 71 a nasl. Správneho poriadku môže správny orgán aplikovať ust. § 36 ods.

8 zák. č. 142/2000 Z.z.

Predmetom rozhodnutia o vymáhaní úrokov z omeškania je zabezpečenie výkonu rozhodnutia, t.j. ide
o relatívne samostatnú časť správneho konania. Pretože rozhodnutie o uložení pokuty a rozhodnutie
o vymáhaní úrokov z omeškania nemajú spoločný predmet konania, ale na seba iba nadväzujú, podľa
názoru žalobcu, tieto výroky nemožno spájať v jednom rozhodnutí.

Žalobca uvádza, že len výrok rozhodnutia je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a je
vykonateľný.Žalovanýpotvrdilrozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánuaneodstránilpochybenie
prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo výroku rozhodnutia z 22.06.2009 súčasne s uložením
pokuty uložil kontrolovanej osobe povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania.

Žalobca v ďalšej časti žaloby poukazuje na ust. § 36, § 39 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. ako aj na ust.

§ 3 ods. 1, § 47 ods. 2, § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Podľa jeho názoru citovanými zákonnými
ustanoveniami sa žalovaný pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 22.09.2009 dôsledne neriadil.

Žalovaný rozhodnutím zo dňa 22.04.2010 č. 2010/300/002656/00942 protestu prokurátora nevyhovel.
Žalobca sa s rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.04.2010 o nevyhovení protestu prokurátora
nestotožňuje a trvá na tom, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 22.06.2009 v časti

výroku o uložení povinnosti kontrolovanej osoby zaplatiť úroky z omeškania v spojení s rozhodnutím
žalovaného zo dňa 22.09.2009 nestotožnil a považuje uvedené rozhodnutia za nezákonné.Žalovaný vo vyjadrení konštatuje, že žalobca vo svojej žalobe namieta skutočnosť, že výroková časť
rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nesprávne obsahuje aj výrok, ktorým bola kontrolovanej
osobe uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v prípade, že pokuta nebude zaplatená do 15

dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v roku 2004 vstúpil do
platnosti a účinnosti zák. č. 431/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 142/2000 Z.z. Touto
novelou bol zákon o metrológii doplnený okrem iného o ust. § 36 ods. 8, ktoré expressis verbis
umožňuje inšpektorátu vymáhať aj úroky z omeškania, ak nie je pokuta zaplatená v určenej lehote.
K oprávneniu prvostupňového správneho orgánu vymáhať úroky z omeškania potom zodpovedá

povinnosť kontrolovanej osoby, ktorá nezaplatila pokutu v určenej lehote, tieto úroky zaplatiť. Povinnosť
zaplatiť úroky z omeškania je v napadnutom rozhodnutí uložená z podmienkou, ktorá plne rešpektuje
zákonné ust. § 36 ods. 8 zák. č. 142/2000 Z.z., t.j. že nastane vykonateľnosť rozhodnutia a kontrolovaná
osoba dobrovoľne nesplní povinnosť zaplatiť pokutu. Inšpektorát vo výrokovej časti rozhodnutia
neukladá povinnosť zaplatiť úroky z omeškania ale upozorňuje kontrolovanú osobu na následky, ktoré sú
spojené s nesplnením povinnosti zaplatiť pokutu v určenej lehote. Predpokladom pre vymáhanie úrokov

z omeškania je skutočnosť, že inšpektorát požaduje ich zaplatenie. Inšpektorát vo svojom rozhodnutí
v žiadnom prípade ešte nevymáha úroky z omeškania, oprávnenie vyplývajúce z § 36 ods. 8 zák.
č. 142/2000 Z.z. teda nevyužíva predčasne, ako sa domnieva žalobca. Žalovaný zastáva názor, že
časť výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu týkajúca sa z úrokov omeškania nie je
nezákonná, a teda nedošlo zo strany žalovaného k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a preto

žiada žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Prejednal vec podľa § 250f ods.1 O.s.p. a dospel
k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť a rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/
O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Žalobu v správnom súdnictve môže podať aj prokurátor, ak použije svoje návrhové oprávnenie podľa
§ 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Oprávnenie prokurátora podať žalobu v správnom súdnictve vyplýva aj z
ust. § 27 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého

pri plnení úloh vyplývajúceho zo zák. č. 153/2001 Z.z. je prokurátor oprávnený podať žalobu proti
rozhodnutiu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak sa protestu podanému proti
tomuto rozhodnutiu, nevyhovelo.

Zákonnou podmienkou podania žaloby prokurátorom teda je, že nebolo vyhovené jeho protestu (§ 35
ods. 1 písm. b/, § 250b ods. 5 O.s.p.). Ak žalobu podáva prokurátor, náležitosťou žaloby je aj tvrdenie,

že práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú čo
najmenej dotknuté (§ 249 ods. 3 O.s.p.).

Žaloba prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predstavuje v správnom súdnictve osobitný
prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgán, najmä z hľadiska toto, ak sám
účastník sa necíti byť ukrátený na svojich právach a takúto žalobu nenapadol.

Ak prokurátor podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. žalobu na začatie konania na preskúmanie rozhodnutia
správneho orgánu v právnej veci, v ktorej sa nevyhovelo protestu prokurátora, takýto návrh treba podať
proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania, ktoré zakladalo, menilo
alebo zrušovalo oprávnenie a povinnosti fyzických a právnických osôb (stanovisko správneho kolégia
NS SR, sp. zn. Snj 242/00-66/2005 ZSP). V danej veci týmto rozhodnutím bolo rozhodnutie žalované

ako rozhodnutie vydané v jedinom a zároveň aj v poslednom stupni správneho konania, ktoré založilo
povinnosť fyzickej osoby - účastníkovi konania, t.j. kontrolovanej osobe (hoci tento sám odvolanie v
správnom konaní nepodal, a tým nemohol podať ani žalobu v správnom súdnictve - § 247 ods. 2 O.s.p.).Vzhľadom k tomu, že protest prokurátora má povahu návrhu sui generis, na základe ktorého môže dôjsť
k zrušeniu nezákonného rozhodnutia v rámci vertikálnej štruktúry orgánov verejnej správy, a ak orgán
verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie, musí z dôvodu efektívnosti systému prokurátorského

dozoru existovať orgán, odlišný od orgánu verejnej správy a prokurátora, ktorý by autoritatívne vzniknutý
„spor“ o zákonnosť mohol posúdiť a rozhodnúť.

Týmto orgánom je správny súd a prostriedkom, na základe ktorého sa iniciuje konanie pred ním je
správna žaloba prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 250b ods. 5 O.s.p. s poukazom na
§ 249 ods. 3 O.s.p.

Zo znenia § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. síce jednoznačne vyplýva, že predmetná správna žaloba podľa

druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa podáva „za podmienok uvedených v tomto zákone“, avšak musí
sa jednať o podmienky, ktorých splnenie môže prokurátor ovplyvniť, inak povedané, od prokurátora
nemožno požadovať splnenie takých podmienok, ktoré sú od neho nezávislé a vyžiadanie, ktorých
by v podstate znamenalo negovanie, resp. výrazné zúženie rozsahu dozoru prokuratúry stanoveného
zákonom o prokuratúre.

Aj keď ust. § 247 ods. 2 O.s.p. nie je expressis verbis uvedené, že sa netýka prokurátora (prokurátor
nie je spomenutý ani v § 247 ods. 1 O.s.p.), tento záver tiež jednoznačne vyplýva z jeho systémového
výkladu. V opačnom prípade, ak by sa prijal výklad gramatický a reštriktívny, by sa zmarila možnosť
účinnej nápravy práve v tých konaniach, v ktorých účastníci pôvodného správneho konania nevyužili
možnosť podať opravný prostriedok. Takýto postup by sa negatívne prejavil aj v materiálnom charaktere

právneho štátu, pretože by sa čiastočne odbúral funkčný mechanizmus nápravy pri takých nezákonných
rozhodnutiach správnych orgánov, ktoré boli vydané v prospech účastníkov konania, resp. týmto
vyhovujú.

Predpokladom podania protestu prokurátora (nevyhovenie, ktorého je procesnou podmienkou pre
podanie žaloby prokurátora) je právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu (§ 27 ods. 1 písm. e/ zák. č.

153/2001 Z.z.), pričom skutočnosť, či túto právoplatnosť nadobudol rozhodnutie na prvom alebo druhom
stupni, nemôže mať v prípade žaloby prokurátora právny význam.

Súd konštatuje, že slovenské právo je súčasťou Európskeho právneho systému, preto je žiaduce,
aby správne orgány ako aj súdy a prokuratúra interpretovali základné zásady správneho konania (§ 3
Správneho poriadku) v súlade s princípom dobrej správy.

Pri rozhodovaní o administratívnych sankciách by mali byť rešpektované aj rezolúcie Rady Európy
a odporúčania Výboru ministrov týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv
jednotlivca, a to i napriek tomu, že nie sú súčasťou nášho právneho poriadku; ide predovšetkým o
rezolúciu Výboru ministrov č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych
orgánov, odporúčanie Výboru ministrov č. (80)2 o správnej úvahe a odporúčanie Výboru ministrov č.

(91)1 vo veciach administratívnych sankcií.

Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti z účastníkmi konania, zúčastnenými

osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva
a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadrovať k podkladu rozhodnutí, a uplatniť svoje návrhy.
Účastníkom konania, zúčastneným osobám a inými osobám, ktorých sa konanie týka musia správne
orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu
(§ 3 ods. 2 Správneho poriadku).Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány
dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku).

Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri tom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu v jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom pri ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke.

Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby pred vydaním
rozhodnutia mohli sa vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

Žalobca v žalobe namieta skutočnosť, že prvostupňový správny orgán rozhodol vo svojom rozhodnutí
tak,žeuložilokrempokutyajpovinnosťzaplatiťúrokzomeškaniavprípade,žepokutanebudezaplatená

do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

V danom prípade ide o nesprávne posúdenie veci, čo je dôvodom, aby správny súd rozhodnutie v časti
týkajúcej sa povinnosti zaplatiť úrok z omeškania zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie.

Žalobca v žalobe žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil, pretože rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu z 22.06.2009 v časti výroku o uložení povinnosti kontrolovanej osobe zaplatiť aj úroky
z omeškania v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.09.2009 bolo podľa jeho názoru porušené
ust. § 36 ods. 2 písm. e/, ods. 3, ods. 8 zák. č. 142/2000 Z.z. ako aj ustanovenia Správneho poriadku.

Podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri
zachovaní základných práv a slobôd.

Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. sa týka vykonávania aj niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 1 ods. 2 Občiansky zákonník, upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb,
majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb,

pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

V danom prípade medzi kontrolovanou osobou a žalovaným nešlo o občianskoprávny vzťah, keďže
neboli splnené podmienky ust. § 1 ods. 2 občianskeho zákonníka. Taktiež zo zák. č. 142/2000 Z.z.
nevyplýva oprávnenie orgánu štátnej správy uložiť povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Odôvodnenábola preto námietka žalobcu, že správny orgán voči kontrolovanej osobe nemôže uplatniť úroky z
omeškania.

Žalovaný síce vo vyjadrení k žalobe uviedol, že od kontrolovanej osoby úroky z omeškania žiadnym

spôsobom neuplatňoval, je však zrejmé, že potvrdením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
potvrdil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania v
prípade, že pokuta nebude zaplatená do 15 dní o právoplatnosti rozhodnutia.

Keďže v danom prípade povinnosť zaplatiť úroky z omeškania bola vyslovená (uložená) v dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia veci po právnej stránke súd dospel k záveru, že rozhodnutie

žalovaného v tejto časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V novom konaní bude opäť
potrebné posúdiť a upraviť výrok v časti odseku o povinnosti uložiť kontrolovanej osobe zaplatiť aj úroky
z omeškania.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania
nepriznáva.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.

757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho

sa odvolateľ domáha.