Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. január 2012

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16Er/174/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310202914
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Mrázová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2012:4310202914.2

Uznesenie

Okresný súd Levice v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, so sídlom Mliekarenská
10, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, proti povinnej v 1. rade: G. L., U.. XX.X.XXXX, R. Q.. U.
XXXX/XX, XXX XX M. a povinnej v 2. rade: B. G., U.. XX.X.XXXX, R. Ľ.K. XXXX/X, XXX XX M., o
vymoženie pohľadávky vo výške 561,05 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu v y h l a s u j e vedenú pod sp. zn. 16Er/174/2010 za neprípustnú.

Súd exekúciu vedenú pod spis. zn. 16Er/174/2010 z a s t a v u j e.

Súd o trovách exekúcie rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice poverením zo dňa 19.3.2010 pod č.k. 16Er/174/2010-13 (5402 069454*) poveril
súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Ružová
dolina 6, vykonaním exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského
rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Erikom Končokom so sídlom v Bratislave, Koceľova 9 pod č.k.

RK-447/08-EK zo dňa 3.9.2008 a návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie istiny 561,05 eura s
príslušenstvom.

Súdny exekútor podal na tunajší súd podnet na preskúmanie exekučného konania v zmysle § 57 ods.
4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení
neskorších predpisov.

V exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.9.2008 a

vykonateľnosť dňa 23.9.2008, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu 794,76 eura spolu
s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 794,76 eura od 27.3.2008 do zaplatenia a
trovy rozhodcovského konania vo výške 24,90 eura, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodcovského rozsudku. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia ako aj zo samotnej úverovej
zmluvy vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere č.
8400002032 dňa 21.9.2007, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému v 1. rade úver vo výške

15.000, -Sk ( 497,91 eura). Poskytnutú pôžičku sa povinný zaviazal splatiť v 30 mesačných splátkach
vo výške 550,-Sk ( 18,26 eura). Povinná v 2. rade podpísala zmluvu ako spoludlžník. Povinný v 1.
rade si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne a včas neplnil. Ďalej z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že istina vo výške 794,76 eura na zaplatenie, ktorej boli povinní zaviazaný spoločne
a nerozdielne pozostáva z nesplatenej časti poskytnutého úveru spolu s odmenou za poskytnutý úver a
tiež so zmluvnou pokutou vo výške 286,90 eura za porušenie povinností. Z dôvodu porušenia dojednaníZmluvy o úvere a VOP odňal žalobca v súlade so zmluvou žalovaným výhodu splátok úveru a úver
vyhlásil za predčasne splatný. V odôvodnení predmetného rozsudku je ďalej poukázané na príslušnosť
rozhodcovského súdu na prejednanie danej veci, nakoľko v zmysle čl. 18 Všeobecných obchodných

podmienok sa účastníci dohodli, že všetky spory, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na
žalobcovi. V odôvodnení sa ďalej uvádza, že účastníci sa v bode 18 Zmluvy dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť budú riešené pred jedným z nasledujúcich

rozhodcov: JUDr. Gustávom Retom, Mgr. Michalom Krnáčom a Mgr. Erikom Končokom, ak žalujúca
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku.

Z ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZoRK) plynie, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

ÚčinkyprávoplatnéhorozsudkuvObčianskomsúdnomporiadkuniesúupravené.Teóriavšakrozoznáva

dvojaké účinky právoplatnosti: tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia
vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne
opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia
vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne
nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať

a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Kým formálna právoplatnosť je vždy
bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami,
materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak existujú
rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov (pre
určité právne normy) sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 ZoRK, proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Už z vyššie uvedeného vyplýva, že materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z
vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Medzi takéto výnimky patria aj mimoriadne opravné prostriedky
aajustanovenie§45ZoRK.Tentovsebezahŕňaprieskumnýinštitút,atedaumožňujeexekučnémusúdu
zastaviť exekučné konania ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje

niektorú z vád uvedenú v predmetnom ustanovení § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle tohto
ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný
nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45. Exekučný súd je teda oprávnený
a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa
posudzoval rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekonal nad rozsah zákona.

Ak bolo podľa zákona o rozhodcovskom konaní zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je
právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom,takexekučnýsúdkonaniezastaví.Zákonnáúprava
teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či
plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie v rozpore s dobrými mravmi.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú

zmluvu. Súd dospel k názoru, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou (vzhľadom na všeobecnú
úpravu Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, najmä § 52, konkrétne § 52 ods. 2
OZ), pretože ju uzavrel dodávateľ - veriteľ, vyplýva to z obsahu zmluvy a z výpisu z obchodného
registra veriteľa- poskytovateľa úverov z vlastných zdrojov, so spotrebiteľom - dlžníkom, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripravenej zmluvy o úvere. Zmluva o úvere

predstavuje vopred pripravený formulár, ktorý je určený veľkému počtu dlžníkov.

Pri právnom posudzovaní predmetného vzťahu, t.j. či neexistuje rozpor exekučného titulu so zákonom,
súd vychádzal jednak z vnútroštátnych právnych noriem, a jednak z noriem európskeho práva.

Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkaúčinnéhodo31.12.2007,spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa

§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej

inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Tento právny
predpis v ust. § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
nazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformeodloženejplatby,pôžičky,úverualebovinejprávnej
forme. Veriteľom v zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osobaposkytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona
č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným
túto charakteristiku spĺňa. Ustanovenia Zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností vopred
pripravené pre veľký počet spotrebiteľov, ktoré povinný ovplyvniť nemohol. Osobitne dojednané boli len
ustanovenia, ktoré sú v zmluve hrubo vyznačené, ide predovšetkým o výšku pôžičky, počet splátok,

RPMN. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov, čo je možné zistiť z výpisu z
obchodného registra. Povinný vystupuje v zmluve ako spotrebiteľ, čo jednoznačne vyplýva z obsahy
zmluvy. Výkladom úpravy v Občianskom zákonníku treba dospieť k tomu, že tzv. nespotrebiteľom je len
tá osoba, ktorá do postavenia odberateľa tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej rovnako
ako u dodávateľa dosiahnutiu zisku a nielen uspokojovaniu osobných potrieb odberateľa či príslušníkov

jeho domácnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ochrana podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
je širšia ako ochrana podľa zákona o spotrebiteľských zmluvách. Ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách majú kogentnú povahu. Iné odlišné dojednania o tom, že vzťahy z tejto
zmluvy sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka sú neplatné. Ak by boli pochybnosti o obsahu
tejto zmluvy, tak platí zák. ust. § 54 odsek 2 OZ, že v prípade pochybností platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa, teda povinnú osobu priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V § 53 odsek 3 OZ sú demonštratívne uvedené neprijateľné podmienky. Tieto zákonodarca neustále
dopĺňa. Pod písmenom r) je od 1.3.2010 uvedená ako neprijateľná podmienka aj rozhodcovská doložka,
tedaaksavrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyvyžadujeodspotrebiteľa,abysporysdodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. To, že v tzv. zmluve o úvere, ktorú uzatvoril oprávnený s
povinným v 1. rade bola dojednaná rozhodcovská doložka vyplýva zo Všeobecných obchodných
podmienok úveru, ktoré sú súčasťou zmluvy, konkrétne v čl. 18.

Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľačl.6ods.1,smerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre

strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. e), požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q), neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať

od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa však v zmysle §
54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení

Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1
prvá veta Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka obsahuje exemplifikatívny, príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný.

Týmtospôsobomzákonodarcareagujenanesprávnuaplikačnúprax.Vtomtovýpočtejesúčinnosťouod
1.3.2010 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti
používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však

dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní
s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade

povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Povaha zmluvy
je teda adhézna, tzn. spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej
doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol
vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v predmetnej

veci rozhodoval je podnikateľský subjekt - obchodná spoločnosť, právnická osoba založená v zmysle
Obchodného zákonníka za účelom podnikania, ktorého cieľom je dosahovanie zisku. Oprávnený
zmluvy o úvere uzatvára rovnako v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom za prejednanie veci v
rozhodcovskomkonanízaplatilrozhodcovskémusúdupoplatok.Záujmomzriaďovateľarozhodcovského
súdu teda zrejme bude, aby bol tento ustanovený na rozhodovanie v čo najväčšom množstve

prípadov, za prejednanie ktorých bude prislúchať odmena. Uvedená okolnosť môže mať vplyv na jeho
rozhodovanie. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského rozsudku vyplýva, absolútne
opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a európskych noriem týkajúcich sa
ochrany spotrebiteľa. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie a podnikateľské riziko
oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany náležitú pozornosť

nevenoval. V predmetnom právnom vzťahu priznal oprávnenému aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi,a to sankcie v podobe zmluvnej pokuty vo výške 50% z nominálnej výšky úveru a ďalšie sankcie za
omeškanie povinných v zmysle čl. 14 VOP, pričom výška týchto sankcií priznaných rozhodcom nie je
presne špecifikovaná.

Dojednanie sankcie za neplnenie zmluvnej povinnosti v tejto výške je nielen v rozpore s príslušnými
ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o ochrane spotrebiteľa, ale pre rozpor s dobrými
mravmi je aj v príkrom rozpore so zásadou ekvity, ktorá je pre oblasť súkromného práva určujúcou.

V prípade rozhodcovského rozsudku, zákon o rozhodcovskom konaní expressis verbis v § 45 upravuje
prípady, kedy je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať, a to dokonca v exekučnom konaní. Pritom
nie je viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle § 35 cit. zákona v spojení s § 159 OSP.

Vzhľadom k tomu súd preskúmal rozhodcovský rozsudok a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ
podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto
doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému

konaniu. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Takisto za neprijateľnú podmienku
súd považuje aj ustanovenie o zaplatení zmluvnej pokuty za omeškanie dlžníka so zaplatením svojho
záväzku vo výške 50% z nominálnej hodnoty úveru a zaplatenie ďalších sankcii v zmysle čl. 14 VOP.

Z dôvodov existencie viacerých vyššie uvedených neprijateľných podmienok v úverovej zmluve, ktorá
bola podkladom k vydaniu exekučného titulu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia, a teda vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu vedenú pod sp. zn. 16Er/174/2010
zastavil.

Súd rozhodne o trovách exekúcie samostatným uznesením do 30 dní po nadobudnutí právoplatnosti

tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v štyroch
písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 10. januára 2012 Mgr. Monika Mrázová

vyššia súdna úradníčka