Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, October 29, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 59P/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203990
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1218203990.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti o

maloletého S. G., nar. XX.XX.XXXX, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova
7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky M. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, G., zast. advokátom
JUDr. Miroslavom Kučerom, so sídlom Krajinská 30, Bratislava a otca I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom K.
X, G., zast. advokátkou JUDr. Evou Kliniecovou, so sídlom Seberíniho 1, Bratislava, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý Matúš Bek, nar. XX.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Otec je povinný platiť výživné na maloletého S. G., nar. XX.X.XXXX v sume 160 eur mesačne,
splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám matky od 7.5.2018.

III. Zročné výživné za obdobie od 7.5.2018 do 31.10.2018 v sume 923,87 eur , je otec povinný zaplatiť
k rukám matky do 31.3.2019.

IV. Vo zvyšku súd návrh matky zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 07.05.2018 sa matka domáhala zverenia
maloletého do jej osobnej starostlivosti. Zároveň žiadala, aby súd otcovi uložil povinnosť platiť výživné
vo výške 350,- eur mesačne vopred, vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca k rukám matky, vopred,
počínajúc právoplatnosťou rozsudku a takisto zaplatiť zaostalé výživné v sume 12.600,- eur za obdobie
3 roky spätne od podania návrhu, jednorázovo do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletého na svoje dieťa platil iba do 3 rokov jeho veku, nikdy
ničím neprispel na svojho syna nad rámec výživného. S otcom maloletého žila v spoločnej domácnosti
cca 2 roky od narodenia dieťaťa. V tom období existovala medzi rodičmi ústna dohoda, že otec bude
platiť na maloleté dieťa výživné v sume 1.000,- Sk (33,19 eur) mesačne, čo aj platil asi do 3 rokov veku
dieťaťa,odtejdobyvšakneplatilnamaloletéhožiadnevýživné.Matkamaloletéhoďalejuviedla,žeodišla
zo spoločnej domácnosti a žila s iným partnerom. Otec maloletého nemal finančné prostriedky, pretože

bol zadlžený v sociálnej a zdravotnej poisťovni a dlhoval aj na nájomnom za byt. S otcom maloletého
sa dohodla, že nepodá na súd návrh na zverenie dieťaťa do jej starostlivosti a na určenie výživného, ak
otec maloletého prepíše na svojho syna byt, čo sa však do dnešného dňa nestalo. Maloletý S. má XX
rokov, je žiakom X.ročníka na Základnej škole na K. W. XX I. G. a po skončení základnej školy sa chcevyučiť za automechanika. Potreby maloletého po dlhé roky hradí iba ona, bez prispenia otca. Matka
maloletého je zamestnaná v spoločnosti P. T., s.r.o., ako asistentka manažéra s mesačným príjmom
cca 1.000,- eur netto. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej M. O., nar. XX.X.XXXX. Úprava práv

a povinností k mal. M. O. je predmetom konania na tunajšom súdu č.k. XXP/XXX/XXXX, pričom vec
nie je právne ukončená. Otec maloletého nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka ďalej uviedla, že
otec maloletého predal byt a má finančné prostriedky, aby mohol v dostatočnej miere plniť vyživovaciu
povinnosť k maloletému.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom ich právnych zástupcov,
výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä
s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.5.2018 č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, rodným listom
dieťaťa, potvrdením o návšteve strednej školy zo dňa 3.9.2018, potvrdením o zdaniteľných príjmoch
matky zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie rok 2017, mzdovým listom spoločnosti D. Q., M..N..
za obdobie 9,10,11/2017, kúpnou zmluvou o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa

25.04.2018, dohodou rodičov o výške výživného zo dňa 1.12.2005, výpisom z účtu zo dňa 16.4.2018,
ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14.5.2018 č.k. 59P/112/2017-96 súd manželstvo
M. O., nar. XX.XX.XXXX a F.. S. O., nar. XX.X.XXXX rozviedol a zároveň schválil rodičovskú dohodu, v

zmysle ktorej maloletú M. O., nar. XX.X.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky M. O., zastupovaním
a spravovaním majetku maloletej poveril oboch rodičov, otca F.. S. O. zaviazal platiť výživné na
maloletú M. v sume 160,- eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počínajúc
právoplatnosťou výroku rozsudku o rozvode manželstva a upravil styk otca F.. S. O. s maloletou.

5. Otec maloletého vo svojom vyjadrení zo dňa 15.6.2018 uviedol, že skutočnosti opísané matkou
maloletého v časti I. návrhu sa zakladajú na pravde iba čiastočne. S matkou maloletého žili v spoločnej
domácnosti, matke platil dohodnuté výživné a od 1.12.2005 bola medzi rodičmi uzatvorená dohoda o
výške výživného, podľa ktorej sa zaviazal platiť výživné vo výške 3.500,- Sk ( 116,18 eur). V tejto výške
výživné aj platil. Takto dohodnuté výživné uhrádzal zhruba 2 roky, prestal platiť v roku 2007, nakoľko

mal finančné problémy. S matkou maloletého sa dohodli, že nebudú riešiť úpravu výživného súdnou
cestou ani matka netrvala na platení výživného na maloletého, nakoľko mala vedomosť o jeho zlých
finančných podmienkach. Otázka prepisu bytu sa riešila cca pred rokom, odvtedy sa matka maloletého
k tejto požiadavke nevrátila. S maloletým S. sa stretáva sporadicky, podľa finančných možností mu
prispieva na jeho potreby, napríklad mu prispel na kúpu počítača, baseballovej rakety, športovej obuvi a

sporadicky mu dáva vreckové. Otec je zamestnaný v spoločnosti N., M..N.. s mesačným čistým príjmom
od 420,- eur do 520,- eur. Mesačné výdavky otca predstavujú sumu 190,18 eur z toho: 123,55 eur/byt,
20,40 eur/telefón, 16,- eur/elektrina, 11,- eur/plyn, 19,23 eur/UPC.

6. Z dohody rodičov o výške výživného zo dňa 1.12.2005 súd zistil, že rodičia maloletého S. sa dohodli

na tom, že otec bude prispievať na výživu maloletého syna S. G., nar. XX.X.XXXX sumou 3.500,- Sk
(116,18eur)mesačneatovždydo25dňapríslušnéhomesiaca,poštovoupoukážkounaadresutrvalého
bydliska matka alebo osobne.

7. Z potvrdenia o návšteve strednej školy zo dňa 3.9.2018 súd zistil, že maloletý S. G. bol prijatý na

denné štúdium do K. ročníka N. strednej odbornej školy, D. XX, G..

8. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie rok
2017 súd zistil, že úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov matky za obdobie 5,6/2017 predstavoval sumu
1.038,37 eur.

9. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie rok
2017 súd zistil, že úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov matky za obdobie 7,8,9 /2017 predstavoval
sumu 1.331,17 eur.

10. Zo mzdového listu spoločnosti D. Q., M..N.. za obdobie 9,10,11/2017 súd zistil, priemerný čistý
príjem matky bol 631,69 eur.11. Právny zástupca matky na pojednávaní uviedol, že matka žiada maloletého zveriť do jej starostlivosti,
výšku výživného navrhli v sume 350,- eur mesačne a to 3 roky spätne, pričom otec sa môže stretávať s
dieťaťom kedykoľvek. Otec sa dlhodobo o syna nezaujíma, ani neplatil výživné 10 - 12 rokov a miesto

toho, aby finančné prostriedky z predaja bytu poskytol synovi, respektíve, aby z nich platil výživné, dal
ich chudobným ľudom. Tri roky spätne matka žiada preto, že otec neplatil výživné veľmi dlhú dobu, čo
treba považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Právny zástupca matky ďalej uviedol, že má za
to, že kúpna zmluva ohľadne predaja bytu je neplatná, pretože bol obídený zákon a je tu rozpor medzi
tým, čo je uvedené v kúpnej zmluve a čo bolo reálne zaplatené.

12. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že prednedávnom sa rozviedla a z toho dôvodu
bola nútená podať aj tento návrh. V roku 2005 sa s otcom dieťaťa dohodla na platení výživného, túto
dohodu otec dodržiaval asi rok. Nakoľko so svojim vtedajším manželom mali spoločne nadštandardný
príjem, dohodli sa, že si nebude nárokovať výživné od otca maloletého. Neskôr sa s otcom maloletého
dohodla, že byt, ktorý vlastní, prepíše na syna, keď budú vyplatené pozdĺžnosti a tým to bude

vykompenzované. Otec s tým súhlasil, avšak žiadne kroky nepodnikol. Matka maloletého ďalej uviedla,
že po rozvode ostala sama s 2 deťmi a výživné potrebuje. Jej čistý mesačný príjem predstavuje cca 800,-
eur a 160,- eur výživné na dcéru. K jej pravidelným výdavkom patrí: 89,- eur nájom, 80,- eur fond opráv,
40,- eur elektrina, 40,- eur káblová televízia, 40,- eur telefóny, 350,- eur strava pre celú domácnosť.
Výdavky na maloletého predstavuje len strava doma, 20,- eur cestovné, 40,- eur oblečenie a obuv, 20,-

eur ISIC, 20,- eur poistenie, a pre obidve deti sporenie III. pilier v sume 80,- eur mesačne. Otec sa so
synom stretáva veľmi málo, na maloletého neplatí výživné ani mu neposkytuje žiadne vecné plnenia.
Matka maloletého je ? spoluvlastníčkou chaty v M., vlastí motorové vozidlo značky K. XXX N., V. I. XXXX.
Byt, v ktorom v súčasnosti býva patrí jej exmanželovi. Otec maloletého zdedil byt, ktorý však predal.
Matka s navrhovanou sumou 160,- eur mesačne nesúhlasila, bola ochotná dohodnúť sa na sume 300,-

eur mesačne.

13. Právna zástupkyňa otca vo svojom prednese na pojednávaní uviedla, že výška výživného
požadovaná matkou je privysoká. V roku 2005 bola podpísaná dohoda, ktorú otec plnil asi 2 roky. Neskôr
sa dostal do nepriaznivej finančnej situácie, podnikal, skrachoval, mal veľké dlžoby a preto prerušil

platenievýživného.Matkabolafinančnézabezpečenáavýživnénepožadovala.Otecsasosynompočas
celého času stretával iba sporadicky, dával mu aj darčeky, prípadne nejaké vreckové. Výšku výživného
otec navrhuje vo výške 120,- eur mesačne. V kúpnej zmluve je uvedená kúpno-predajná cena 120.000,-
eur, avšak z výpisu z účtu zo dňa 16.4.2018 je zrejmé, že za predaj bytu dostal 60.000,- eur. Táto
disproporcia vznikla tým, že kupujúci si bral na byt úver a banka už neposkytovala 100 % hypotekárny

úver. Otec predal byt z dôvodu, že nemal peniaze na rekonštrukciu bytu ani na platby za byt. Právna
zástupkyňa otca žiadala priznať výživné od podania návrhu a súhlasila s čiastkou, ktorú uviedla kolízna
opatrovníčka a to vo výške 160,- eur.

14. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že výživné prestal platiť, pretože to bol návrh

matky maloletého, ktorá sa finančne mala dobre a on finančne zle. Vyštudoval strednú školu, umelecké
remeslá, bez maturity. Od roku 2014 je zamestnaný v upratovacích službách s netto príjmom cca 420,-
eur až 500,- eur, podľa počtu nočných zmien. K jeho pravidelným výdavkom patrí: 135,- eur nájomné,
20,- eur telefón, 4,50 eur - 17,- eur elektrina, 58,- eur/3 mesiace UPC, 27,- eur plyn. Býva v 1,5 izbovom
byte, ktorý má po svojej matke. Zdedil 1 izbový byt po otcovi, ktorý predal za 60.000,- eur. V súčasnosti

má na účte cca 32.000,- eur, zostatok týchto finančných prostriedkov z predaja rozpožičal ľudom, ktorí
boli v núdzi. Inak nevlastní žiadne ďalšie nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty.

15. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke
a výživné v sume 160,- eur mesačne.

16. Z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 25.04.2018 uzatvorenej
medzi I. G. ako predávajúcim a S. V. ako kupujúcim, súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol predávajúci titulom dedenia na základe
Uznesenia po poručiteľovi X. K. - bytu č. XX, na M. X v G.. Zmluvné strany si dohodli kúpnu cenu za

predmet kúpy vo výške 120.000,- eur.

17. Z výpisu z účtu z č .l. 70 súd zistil, že dňa 16.4.2018 bola v prospech účtu vedeného na meno I. G.
zúčtovaná platba vo výške 60.000,- eur s poznámkou platiteľ S. V. - H. G..18. Podľa § 36 Zák. ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže

aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa
použijú primerane.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine ,obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

27. Otázka zverenia maloletého do starostlivosti matky nebola v tomto konaní sporná. Rozhodnutie
o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje množstvo faktorov
jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy
povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na
rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, nakoľko pre

zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor (výchovu má určovať psychický zdravší rodič),
vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa
stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. Prihliadnuc
na vyššie uvedené faktory ako i s ohľadom na absenciu pravidelného kontaktu otca s maloletým, či
už vo forme osobného alebo telefonického kontaktu, súd o zverení maloletého rozhodol tak, že dieťa

zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej
starostlivosti o mal. Matúša.

28. Výživné má odzrkadľovať životnú úroveň oboch rodičov, na ktorej sa majú podieľať v zmysle §
62 ods. 2 Zákona o rodine aj dieťa. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi a

to výškou mesačných nákladov, výškou položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú
prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú
rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové, prípadne aj majetkové
možnostidanéokreminéhofyzickýmstavom,nadaním,čipracovnýmiskúsenosťami.Majetkovépomerymožno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy
z majetku. Pri určení výšky výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletého dieťaťa, ale i z
možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Rozsah vyživovacej povinnosti

rodičovkmaloletémudieťaťujeupravenýnazákladevšeobecnýchkritérií,ktorésauplatňujúprivšetkých
druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia
§ 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k dieťaťu, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej

úrovne rodičov a dieťaťa. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti,
možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok,
ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať
možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami
podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor,
prax, skúsenosti v odbore atď. ).

29. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov
podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne dieťaťa a jeho práv podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Matka maloletého je zamestnaná v spoločnosti P. T., N..V..o., ako asistentka
manažéra s mesačným príjmom cca 1.000,- eur netto. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k

maloletej M. O.W., nar. XX.X.XXXX. Po rozvode žije s 2- oma maloletými deťmi v byte, ktorý patrí jej
exmanželovi F.. S. O.. K jej pravidelným výdavkom patrí: 89,- eur nájom, 80,- eur fond opráv, 40,- eur
elektrina, 40,- eur káblová televízia, 40,- eur telefóny, 350,- eur strava pre celú domácnosť. Ako výdavky
na maloletého S. matka uviedla len stravu doma, 20,- eur cestovné, 40,- eur oblečenie a obuv, 20,-
eur ISIC, 20,- eur poistenie, a pre obidve deti sporenie v III. pilieri v sume 80,- eur mesačne. Matka

maloletého S. je ? spoluvlastníčkou chaty v M., vlastí motorové vozidlo značky K. XXX N., rok výroby
XXXX. Maloletý S. má XX rokov a je študentom X. ročníka denného štúdia na N. strednej odbornej školy.
Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje výlučne matka. V roku 2005 sa s otcom maloletého S.
dohodla na platení výživného, túto dohodu otec dodržiaval asi rok. Nakoľko matka mala so svojim t.č.
exmanželom nadštandardný príjem, dohodli sa, že si nebude nárokovať výživné od otca maloletého S..

30. Otec maloletého vyštudoval strednú školu - umelecké remeslá, bez maturity. Od roku 2014 je
zamestnaný v upratovacích službách s netto príjmom cca 420,- eur až 500,- eur, podľa počtu nočných
zmien. K jeho pravidelným výdavkom patrí: 135,- eur nájomné, 20,- eur telefón, 4,50 eur - 17,- eur
elektrina, 58,- eur/3 mesiace UPC, 27,- eur plyn. Býva v 1,5 izbovom byte, ktorý nadobudol po svojej

matke. Zdedil taktiež 1 izbový byt po otcovi, ktorý v zmysle kúpno-predajnej zmluvy predal za 120.000,-
eur, reálne mu však bolo vyplatených len 60 000,-Eur. Otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.

31. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd upravil
výživné na maloletého S. v sume 160,- eur, a to od podania návrhu, t.j. od 07.05.2018. Súd mal za

to, že takéto výživné odzrkadľuje možnosti, schopnosti, majetkové pomery a životnú úroveň oboch
rodičov, na ktorej sa má podieľať aj dieťa v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Súd pri určovaní výšky
výživného sa stotožnil s návrhom kolíznej opatrovníčky, že suma 160,- eur zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletého, zohľadňujúc aj osobnú starostlivosť matky o dieťa, ktorá je taktiež povinná
podieľať na starostlivosti o maloletého aj finančne. Výšku mesačných výdavkov na maloletého vyčíslenú

matkou považoval súd za primeranú (cca 120,- eur mesačne + strava). Otec maloletého s návrhom
kolíznej opatrovníčky, ktorá žiadala určiť výšku výživného na 160,- eur súhlasil. Súd konštatuje, že
otec maloletého si svoju vyživovaciu povinnosť na maloletého S. dlhodobo neplnil, pričom sa s matkou
maloletého dohodol, že matka sa nebude dožadovať výživného, nakoľko bola finančne zabezpečená
jej bývalým manželom. Súd v tejto súvislosti apeluje na otca, aby prehodnotil do budúcna svoj vzťah

k maloletému a pokiaľ mu to finančné možnosti dovolia, aby sa aj nad rámec súdom stanoveného
výživného podieľal na zaobstarávaní všetkých životných potrieb nevyhnutných pre telesný a duševný
vývoj maloletého.

32. Súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol ako nedôvodný. Suma 160,- eur je plne spôsobilá

pokryť odôvodnené potreby maloletého a zároveň zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom oboch rodičov.33. Súd upravil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého S. od 07.05.2018 do 31.10. 2018, čím vzniklo
zročné výživné vo výške 923,87 eur za obdobie 5 mesiacov a 24 dní v mesiaci máj 2018 (t.j. 5 mesiacov
x 160,- eur + 24 dní x 5,16 eur/1 deň). Časové obdobie 5 mesiacov je dostatočné na to, aby bolo zročné

výživné uhradené v celom rozsahu, a to s ohľadom na príjem otca, jeho schopnosti a možnosti ako i
majetkové pomery.

34. Ďalej sa súd pri určení výživného spätne, musel vysporiadať z dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa, pričom tieto musel posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným dôvodom

určite nemôže byť uvádzaná skutočnosť, že matka si v minulosti výživné od otca nenárokovala,
nakoľko mala spolu s exmanželom nadštandardný príjem, avšak jej finančná situácia sa rozvodom jej
manželstva zásadne zmenila. Relevantným dôvodom by mohol byť zdravotný stav oprávnenej osoby,
ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, prípadne konanie, ktoré má znaky trestného činu spočívajúce
v bránení uplatnenia nároku na výživné. V zmysle uvedeného, súd návrh matky v časti o priznanie
zročného výživného 3 roky spätne od podania návrhu, zamietol. Matka maloletého bola v tomto smere

benevolentná, respektíve dohodla sa s otcom, že výživné na dieťa nepožadovala ani sa ho nedomáhala.
Z vykonaného dokazovania teda súdu neboli známe žiadne relevantné dôvody, ktoré by matke bránili
domôcť sa výživného na maloletého skôr, ako pred podaním predmetného návrhu.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého

žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.