Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114232377
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedláčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1114232377.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a členiek

senátu JUDr. Moniky Školníkovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: STAVOSPOL, spol.
s r.o., so sídlom Jašíkova 101, 023 54 Turzovka, IČO: 30 223 849, zast. JUDr. Ján Arendárik, advokát,
Nám. Hraničiarov 10, 851 03 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 17 325 731 proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866,
o zaplatenie 32.807,22 eur o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
30Cb/13/2015-156 zo dňa 23.5.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/13/2015-156 zo dňa 23.5.2017

p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 21.708,18 eur a úrok z omeškania vo výške 11.099,04 eur, všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou

súdu dňa 21.11.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v
sume 21.708,18 eur a úroky z omeškania v sume 11.099,04 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca
v žalobe uviedol, že ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo č. SE
OVO-223-025/2010 na realizáciu akcie: „Rekonštrukcia Hasičskej stanice v Turzovke“. V zmysle čl. VI.
bod 6.1. zmluvy o dielo, faktúry vystavené podľa čl. VI. bod 6.3, 6.4 a 6.10 tejto ZoD vystaví zhotoviteľ
na Krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline ... V zmysle čl. VI. bod 6.8. zmluvy o
dielo, objednávateľ prehlasuje, že na zhotovenie diela, ktoré je predmetom tejto ZoD má zabezpečené

finančné prostriedky. Žalovaný počas realizácie diela sústavne meškal s úhradou faktúr, ktoré boli
vystavené na základe odsúhlasených skutočne vykonaných prác a ktoré neboli podľa čl. VI. bod 6.3.
zmluvyodielovrátenénadopracovaniezhotoviteľovispripomienkoubrániacouúhradefaktúry.Vzmysle
čl. VIII. bod 8.3. zmluvy o dielo, v prípade omeškania objednávateľa s úhradou jednotlivých faktúr nad
dohodnutú dobu splatnosti, má zhotoviteľ nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny faktúry za
každý začatý deň omeškania. Žalobca meškal s úhradou nasledovných faktúr:
1. faktúra č. 3110000160 (prevzatá 10.1.2011) vystavená na sumu 4.328,36 eur, splatná 9.4.2011,

zaplatená 6.9.2011, zmluvná pokuta 322,46 eur,
2. faktúra č. 3111000016 (prevzatá 9.2.2011) vystavená na sumu 14.793,19 eur, splatná 9.5.2011,
zaplatená 6.9.2011, zmluvná pokuta 880,19 eur,3. faktúra č. 3111000044 (prevzatá 10.3.2011) vystavená na sumu 22.629,52 eur, splatná 7.6.2011,
zaplatená 6.9.2011, zmluvná pokuta 1.018,33 eur,
4. faktúra č. 3111000045 (prevzatá 10.3.2011) vystavená na sumu 543,12 eur, splatná 7.6.2011,

zaplatená 15.7.2011, zmluvná pokuta 10,05 eur,
5. faktúra č. 3111000057 (prevzatá 7.4.2011) vystavená na sumu 22.794,69 eur, splatná 7.7.2011,
zaplatená 6.9.2011, zmluvná pokuta 683,84 eur,
6. faktúra č. 3111000066 (prevzatá 13.5.2011) vystavená na sumu 58.861,94 eur, splatná 10.8.2011,
zaplatená 30.11.2011, zmluvná pokuta 3.266,84 eur,

7. faktúra č. 3111000075 (prevzatá 7.6.2011) vystavená na sumu 59.388,03 eur, splatná 6.9.2011,
zaplatená 16.3.2012, zmluvná pokuta 5.671,56 eur,
8. faktúra č. 3111000078 (prevzatá 6.7.2011) vystavená na sumu 34.561,58 eur, splatná 4.10.2011,
zaplatená 24.8.2012, zmluvná pokuta 5.598,98 eur,
9. faktúra č. 3111000098 (prevzatá 12.8.2011) vystavená na sumu 9.264,35 eur, splatná 11.11.2011,
zaplatená 15.11.2012, zmluvná pokuta 1.709,27 eur,

10. faktúra č. 3111000122 (prevzatá 4.10.2011) vystavená na sumu 9.735,40 eur, splatná 4.1.2012,
zaplatená 15.11.2012, zmluvná pokuta 1.533,33 eur,
11. faktúra č. 3111000143 (prevzatá 16.11.2011) vystavená na sumu 10.555,56 eur, splatná 13.2.2012,
zaplatená 24.8.2012, zmluvná pokuta 1.013,33 eur.
Žalobcafaktúrouč.3113000153zodňa14.1.2014fakturovalzmluvnúpokutuvcelkovejvýške21.708,18

eur. Žalovaný túto faktúru nezaplatil. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vyčíslený na sumu
11.099,04 eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že všetky úhrady faktúr boli realizované v zmysle podpísanej Zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2214022011301 zo dňa 4.6.2010 a Zmluvy o

Dielo č. SE OVO-223-025/2010 zo dňa 1.10.2010. Investičná akcia „Rekonštrukcia Hasičskej stanice
v Turzovke“ bola realizovaná na základe projektu z Regionálneho operačného programu SR (ďalej
len „ROP“), preto musel prijímateľ pomoci - Krajské riaditeľstvo Hasičského a Záchranného zboru
v Žiline pri čerpaní nenávratného finančného príspevku postupovať podľa Všeobecne zmluvných
podmienok k zmluve o poskytnutí NFP“, ktoré tvoria Prílohu č. 1 zmluvy o poskytnutí NFP. Nenávratný

finančný príspevok na stavebné práce bol čerpaný formou zálohových platieb. Žiadosti o platbu boli
vypracovávané na konkrétne, žalobcom vystavené faktúry, ktoré bolo možné uhradiť z maximálnej
výšky zálohy. Každá ďalšia žiadosť o poskytnutie zálohy mohla byť spracovaná a odoslaná až po
schválení žiadosti o zúčtovanie predchádzajúcej zálohy. Takým spôsobom bol nastavený systém
financovania projektu zo strany poskytovateľa nenávratného finančného príspevku, resp. riadiaceho

orgánu Regionálneho operačného programu - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Zmluvné strany sa v čl. VIII. bod 8.3. Zmluvy o dielo dohodli „V prípade omeškania objednávateľa s
úhradou jednotlivých faktúr nad dohodnutú dobu splatnosti, má zhotoviteľ nárok na zmluvnú pokutu
vo výške 0,05% z ceny faktúry za každý začatý deň omeškania.“ V čl. VIII. bod 8.4. Zmluvy o dielo
si účastníci zmluvy výslovne dohodli, kedy zmluvné strany nie sú v omeškaní, t.z. za akých právnych

skutočností si voči sebe nebudú uplatňovať zmluvnú pokutu „Zmluvné strany nie sú v omeškaní podľa
vyššie uvedených bodov v prípade vyššej moci, resp. zásahu úradných miest, ak tieto skutočnosti
bezodkladne písomne oznámia druhej strane, alebo sú okolnosti vyššej moci, resp. zásahu úradných
miestvšeobecneznáme.Zazásahúradnýchmiestsapovažujenapr.viazanierozpočtovýchprostriedkov
podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov.“

Žalovaný je toho názoru, že ustanovenie čl. VIII. bod 8.4. zmluvy o dielo vylučuje nárok žalobcu
na zmluvnú pokutu, ktorú si tento žalobou uplatňuje. Postup zo strany Riadiaceho orgánu pre ROP
považuje žalovaný za „zásah úradných miest“, ktorého okolnosti boli žalobcovi známe. Žalovaný v máji
2010 uverejnil na webovej stránke Ministerstva vnútra SR Výzvu na predkladanie ponúk do verejnej
súťaže ,pričom predmetná Výzva v bode 12.1. obsahovala okrem iného aj informáciu o tom, že stavba

bude z 85% financovaná z Regionálneho operačného programu, dofinancovanie z prostriedkov štátneho
rozpočtu. Na základe uvedeného má byť preto zrejmé, že žalobca o spôsobe financovania projektu
vedel ešte predtým, než sa zapojil do samotného procesu verejného obstarávania. Zároveň bol žalobca
o omeškaní s úhradou faktúr z dôvodu dodržiavania zásahu úradných miest priebežne informovaný, o
čom svedčí list KR HaZZ v Žiline zo dňa 12.12.2011 adresovaný žalobcovi. Podľa názoru žalovaného

možno za zásah úradných miest považovať postup Riadiaceho orgánu pre ROP, ktorý mal priamy vplyv
nato,vakýchvlehotáchboližalovanémuposkytnutépreddavkovéplatbyanáslednenasamotnúúhradu
faktúr. Žalovaný má za to, že v tomto prípade došlo k oneskoreniu s úhradou faktúr z dôvodu zásahu
úradných miest. Nárok na zmluvnú pokutu preto žalobcovi nevznikol. Čo sa týka úroku z omeškaniažalovaný uvádzal, že v zmysle čl. VI bod 6.7 Zmluvy o dielo bola lehota splatnosti dohodnutá ako 90
kalendárnych dní odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi. Objednávateľom je v zmysle Zmluvy o
dielo Ministerstvo vnútra SR, faktúry však boli v zmysle Zmluvy o dielo doručované KR HaZZ v Žiline.

Žalovaný preto zastáva názor, že dátum splatnosti jednotlivých faktúr je určený nesprávne. Nárok na
úroky z omeškania môže byť daný uplynutím 90 dní od okamihu, kedy sa jednotlivé faktúry dostali do
dispozície žalovaného - objednávateľa. Z uvedených dôvodov žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie poukázal v rozhodnutí na ust. § 261 ods. 1, § 265 , § 269 ods. 2, § 266 ods. 4 ,
§ 271 ods. 1, § 300, § 374 ods. 1, § 324 ods. 1, § 340 ods. 1, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1 Obch. zák.
a § 37 ods. 1, § 122 ods. 1 Obč. zák.

5. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že medzi účastníkmi bol
založený záväzkovo právny vzťah špecifikovaný zmluvou o dielo. Súd prvej inštancie považoval

argumentáciu žalovaného o nedôvodnosti uplatnenia sankcie zmluvnej pokuty za účelovú a irelevantnú.
Zo znenia ustanovenia bodu 8.4. čl. VIII zmluvy o dielo je preukázané, že účastníci prejavili vôľu
dohodnúť si osobitne liberačné dôvody neuplatnenia tejto sankcie, čo je nesporné. Uvádzaný dôvod
nezaplatenia odmeny riadne a včas zo strany žalovaného nie je dôvodom, ktorý by sa dal subsumovať
pod termín zásah úradných miest, ako namieta žalovaný. V prvom rade tento pojem nie je definovaný v

žiadnom právnom predpise, ani ho účastníci nešpecifikovali v uzatvorenej Zmluve o dielo ani v následne
uzatvorených Dodatkoch. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie NS ČR z 28. novembra 2007,
sp.zn. 32Odo 1085/2006, podľa ktorého „Neurčitosť dojednania o zmluvnej pokute možno odstrániť
využitím výkladových pravidiel obsiahnutým v § 266 ObZ, prípadne §35 ods. 2 OZ“. V danom prípade
absentuje určitosť tohto dojednania, a aplikáciou ustanovenia § 266 ods. 4 ObZ je výklad tohto pojmu

na ťarchu žalovaného, ktorý predložil návrh Zmluvy o dielo. Keďže sa súd prvej inštancie nestotožnil s
argumentáciou žalovaného, považoval právny nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty strane žalobcu za
dôvodný, pričom ostatné náležitosti tohto dojednania považoval súd za platné.

6. K určeniu dňa omeškania, mal súd prvej inštancie za to, že 90 dňová lehota splatnosti je vymedzená

účastníkmi odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi, pričom zmluvné strany si v čl. VI. bod 6.1.
výslovne dohodli že „faktúry vystavené podľa čl. VI. bod 6.3, 6.4 a 6.10 tejto ZoD vystaví zhotoviteľ
na Krajské riaditeľstvo Hasičského a Záchranného Zboru v Žiline. Žalobca doručoval faktúry priamo
Krajskému riaditeľstvu Hasičského a Záchranného Zboru v Žiline tak ako to vyplývalo z čl. VI. bod
6.1. Zmluvy o dielo a tvrdenie žalovaného v záverečnom vyjadrení, že faktúry mali byť doručované

žalovanému, považoval konajúci súd za účelové. Z dôkazov založených v spise vyplýva, že cenu,
t.j. faktúry vystavené žalobcom uhrádzalo výslovne Krajské riaditeľstvo Hasičského a Záchranného
Zboru v Žiline, keďže naň boli v zmysle zmluvy vystavené faktúry. Súd mal z uvedeného dôvodu
za to, že lehota splatnosti plynie od doručenia tej ktorej faktúry Krajskému riaditeľstvo Hasičského
a Záchranného Zboru v Žiline. Od momentu doručenia faktúry Krajskému riaditeľstvu Hasičského a

Záchranného Zboru v Žiline prislúcha žalobcovi nárok na sankcie. Taktiež bolo preukázané, že evidenciu
žalobcom vystavených faktúr a ich úhrad viedlo práve Krajské riaditeľstvo Hasičského a Záchranného
Zboru v Žiline s poukazom na zmluvu o dielo. Krajské riaditeľstvo Hasičského a Záchranného Zboru v
Žiline ďalej posielalo žalovanému aj upovedomenia ohľadne omeškania s úhradami faktúr žalobcovi a v
konečnom dôsledku to bolo práve Krajské riaditeľstvo Hasičského a Záchranného Zboru v Žiline, ktoré

žiadalo žalobcu o zmenu termínu splatnosti vystavených faktúr, nakoľko žalobcom vystavené faktúry boli
účtované v účtovníctve Krajského riaditeľstva Hasičského a Záchranného Zboru v Žiline. Z uvedeného
dôvodu považoval konajúci súd deň prevzatia faktúr Krajským riaditeľstvom Hasičského a Záchranného
Zboru v Žiline za deň doručenia objednávateľovi.

7. K úrokom z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že z dôvodu porušenia zákonnej povinnosti
žalovaného prislúcha žalobcovi nárok na sankciu vo forme úrokov z omeškania. Žalovaný nenamietal
uplatnenie uvedenej sankcie za omeškania, namietal len deň začatia omeškania. Žalovaný namietal, že
faktúry mali byť doručované žalovanému, s čím sa súd vzhľadom na znenie čl. VI. 6.1. Zmluvy o dielo,
ktorú pripravoval žalovaný ako aj z vykonaného dokazovania nestotožnil a považoval deň doručenia

tej ktorej faktúry Krajskému riaditeľstvu Hasičského a Záchranného Zboru v Žiline za deň doručenia
objednávateľovi - žalovanému a priznal zákonný úrok tak, ako bol vyčíslený v žalobe.8. O trovách konania rozhodol konajúci súd v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi,
ktorý mal plný úspech vo veci, náhradu trov konania v celom rozsahu.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP.

10. V odvolaní žalovaný uviedol, že financovanie projektu bolo realizované na základe Zmluvy
o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 4.6.2010 prostredníctvom štrukturálnych

fondov Európskej únie, kde musel prijímateľ nenávratného finančného príspevku, Krajské riaditeľstvo
Hasičského a Záchranného Zboru v Žiline, postupovať podľa prísnych pravidiel a podmienok čerpania
nenávratného finančného príspevku .Všetky úhrady faktúr boli realizované v zmysle podpísanej Zmluvy
o dielo, ako aj Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku zo dňa 4.6.2010, uzavretej
medzi Krajským riaditeľstvom hasičského a záchranného zboru v Žiline a Riadiacim orgánom pre ROP.
Omeškanie žalovaného s úhradou jednotlivých faktúr nebolo žalovaným zavinené a bolo spôsobené

objektívnymi okolnosťami spočívajúcimi v spôsobe financovania projektu (zásah úradných miest).
Žalovaný poukázal na ust. § 300, § 301, § 374 Obch. zák. a uviedol, že nemohol predpokladať ani inak
odvrátiť zdĺhavý proces schvaľovania v rámci Riadiaceho orgánu, a teda prekážka nastala nezávisle
od jeho vôle, nemohol ju predpokladať ani odvrátiť. V prípade Zmluvy o dielo sa zmluvné strany v
čl. VIII. bod 8. 4. výslovne dohodli, že sa odchýlia od objektívneho princípu a uprednostnia možnosť

zbaviť sa zodpovednosti za porušenie právnej povinnosti preukázaním nasledovných skutočností (resp.
liberačných dôvodov): v prípade vyššej moci, resp. zásahu úradných miest. Zmluvné strany v čl. VIII.
bod 8.4. Zmluvy o dielo demonštratívne určili, čo sa považuje za zásah úradných miest. Poukázali na
viazanie rozpočtových prostriedkov podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej
správy v znení neskorších predpisov. Tým, že taxatívne nevymenovali prípady zásahu úradných miest,

je možné tento pojem vykladať širšie. Právna doktrína ani judikatúra pojem zásah úradných miest bližšie
nešpecifikuje. Zo samotného gramatického výkladu je však zrejmé, že ide okolnosť, ktorá bráni splneniu
povinnosti a nemá pôvod u povinného, ale má vonkajšiu príčinu. Podľa žalovaného možno jednoznačne
za zásah úradných miest považovať zásah Riadiaceho orgánu pre ROP, ktorý mal priamy vplyv na to,
v akých časových intervaloch, resp. v akých lehotách sa žalovanému poskytnú preddavkové platby.

Žalovaný zastáva názor, že s poukazom na čl. VIII. bod 8.4. zmluvy o dielo išlo o zásah úradných miest,
ktorý bol všeobecne známy (žalobca mal vedomosť o spôsobe financovania projektu zo štrukturálnych
fondov Európskej únie) a teda žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Žalovaný žiada,
aby odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zamietne s tým, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania.

11. K odvolaniu sa podaním zo dňa 28.7.2017 vyjadril žalobca, ktorý má za to, že súd prvej inštancie
správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Preto navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP prejednal vec podľa
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania,
pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej

tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 24.4.2020. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej
inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku
nie je možné vyhovieť.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právneposúdil, svoje rozhodnutie náležite podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd má za to, že nie je daný
zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 CSP a preto je viazaný
skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 CSP. Odvolací súd

sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a
v podrobnostiach na tento poukazuje.

17. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom
odvolateľa dodáva:

18. Podľa § 365 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), dlžník je v
omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

19. Podľa § 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

20. Podľa § 369 ods. 2 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa § 544 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak strany dojednajú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú
pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob
jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej

povinnosti právnym predpisom (penále).

23. Podľa § 300 OBZ, okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť
zmluvnú pokutu.

24. Podľa § 301 OBZ, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.

25. Je potrebné zdôrazniť, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom
bola dňa 1.10.2010 uzatvorená zmluva o dielo na realizáciu akcie: „Rekonštrukcia Hasičskej stanice
v Turzovke.“ Nakoľko bol žalovaný v omeškaní s úhradou faktúr, žalobca si vyúčtoval zmluvnú
pokutu ako aj úrok z omeškania za obdobie omeškania. Sporným v konaní ostal samotný nárok
na zaplatenie tak zmluvnej pokuty, ako aj úrokov z omeškania, čo do určenia dňa omeškania.

Žalovaný počas konania tvrdil, že žalobcovi nárok na zaplatenie žalovanej sumy nevznikol, nakoľko k
omeškaniu žalovaného došlo z dôvodu, ktorý spočíval v spôsobe financovania projektu prostredníctvom
nenávratných finančných prostriedkov, ktorý podľa názoru žalovaného možno považovať za zásah
úradných miest, v prípade ktorého zmluvné strany s poukazom na čl. VIII. bod 8.4 zmluvy o dielo nie
sú v omeškaní.

26. Odvolací súd poukazuje na ust. čl. VIII bod 8.3. zmluvy o dielo, podľa ktorého v prípade omeškania
objednávateľa s úhradou jednotlivých faktúr nad dohodnutú dobu splatnosti, má zhotoviteľ nárok na
zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z ceny faktúry za každý začatý deň omeškania. Ďalej poukazuje na
čl. VIII bod 8.4.zmluvy o dielo, podľa ktorého zmluvné strany nie sú v omeškaní podľa čl. VII, bodov

7.5., 7.6., 7.7., a čl. X. bod 10.6. zmluvy v prípadoch vyššej moci, resp. zásahu úradných miest, ak
tieto skutočnosti bezodkladne písomne oznámia druhej zmluvnej strane, alebo sú okolnosti vyššej moci,
resp. zásahu úradných miest všeobecne známe. Za zásah úradných miest sa považuje napr. viazanierozpočtových prostriedkov podľa zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v
znení neskorších predpisov.

27. Žalovaný tvrdil, že zmluvné strany sa v rámci dispozitívnych ustanovení zmluvnej pokuty, dohodou
odchýlili od zodpovednostného princípu, ako právneho následku porušenia zabezpečenej povinnosti,
ktorý je v obchodnom práve konštruovaný ako objektívny zodpovednostný princíp. Poukazoval na ust.
§ 374 Obch. zák. a uvádzal, že nemohol predpokladať ani inak odvrátiť zdĺhavý proces schvaľovania
v rámci Riadiaceho orgánu, a teda prekážka nastala nezávisle od jeho vôle, nemohol ju predpokladať

ani odvrátiť. Pričom sa jednalo o zásah úradných miest všeobecne známy. Žalobca podľa žalovaného
o spôsobe financovania projektu vedel ešte predtým, než sa zapojil do samotného procesu verejného
obstarávania, pričom táto skutočnosť sa stala všeobecne známou uverejnením Výzvy na stránke
Ministerstva vnútra SR.

28. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že sporové strany prejavili vôľu

dohodnúť si osobitne liberačné dôvody neuplatnenia sankcie zmluvnej pokuty. To, že bola investičná
akcia „Rekonštrukcia Hasičskej stanice v Turzovke“ realizovaná na základe projektu z Regionálneho
operačného programu SR a preto musel prijímateľ pomoci - Krajské riaditeľstvo Hasičského a
Záchranného Zboru v Žiline postupovať pri čerpaní tohto nenávratného príspevku podľa Všeobecných
zmluvných podmienok nie je dôvodom, ktorý by sa dal priradiť pod termín „zásah úradných miest.“ Tak

ako tvrdil aj žalovaný, právna doktrína ani judikatúra pojem zásah úradných miest bližšie nešpecifikuje.
Je však potrebné uviesť, že pojem zásah úradných miest si nešpecifikovali ani sporové strany tak v
uzatvorenej zmluve o dielo ako aj v jej následných dodatkoch. Odvolací súd zhodne so súdom prvej
inštancie uvádza, že pojem „zásah úradných miest“ ako liberačný dôvod nie je možné podradiť pod
všeobecnú definíciu liberačného dôvodu, ako predpokladá zákon, pretože je neurčitý, nezrozumiteľný a

preto v súlade platnou právnou úpravou je takéto ustanovenie zmluvy neplatné. Neurčitosť dojednania
o zmluvnej pokute sa nedá odstrániť ani s použitím výkladových pravidiel v zmysle ust. § 266 ods. 4
Obch. zák., nakoľko návrh zmluvy vypracoval a predložil práve žalovaný (čo nebolo v konaní sporné),
ktorý by svojím „vlastným“ výkladom tohto pojmu získal výhody na úkor druhej strany (žalobcu).

29. Odvolací súd tiež považuje za podstatné uviesť, že pri zmluvnej pokute, ktorou bola zabezpečená
povinnosť zaplatiť cenu diela pri Zmluve o dielo, nepovažoval za vhodné a potrebné využitie
moderačného práva podľa § 301 OBZ. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že súd prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí správne uviedol, že dojednanie o zmluvnej pokute aj pokiaľ je viazané
na omeškanie dlžníka, nevylučuje povinnosť zaplatiť úroky z omeškania, pretože súbeh týchto

dvoch inštitútov je možný. Ohľadom samotných úrokov z omeškania, sa odvolací súd stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia. V zmysle § 369 ods. 1 OBZ vzniklo veriteľovi právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania ako sankciu za porušenie povinnosti dlžníkom. Odvolací súd
zdôrazňuje, že povinnosť platiť úroky z omeškania, je založená na princípe objektívnej zodpovednosti,
a teda nárok na úroky z omeškania vzniká bez ohľadu na to, čo omeškanie spôsobilo.

30. Žalovaný poukazoval na ust. čl. VI. bod 6.7 zmluvy o dielo, podľa ktorého lehota splatnosti
faktúr bola vzájomne dohodnutá 90 kalendárnych dní odo dňa doručenia faktúry objednávateľovi -
žalovanému. Žalovaný mal za to, že dátum splatnosti jednotlivých faktúr bol určený nesprávne. Nárok
na úroky z omeškania môže byť podľa žalovaného daný uplynutím 90 dní od okamihu doručenia faktúr

žalovanému. Odvolací súd poukazuje na ust. čl. VI. bod 6.1. zmluvy, podľa ktorého faktúry vystavené
podľa čl. VI. bod 6.3, 6.4 a 6.10 tejto ZoD vystaví zhotoviteľ - žalobca na Krajské riaditeľstvo Hasičského
a Záchranného zboru v Žiline. Žalobca v súlade so zmluvou vystavoval a doručoval faktúry za vykonané
práce a v konaní nebolo sporné prevzatie faktúr Krajským riaditeľstvom Hasičského a Záchranného
zboru v Žiline, na ktorého boli faktúry v zmysle zmluvy vystavované. Taktiež bolo v konaní preukázané,

že Krajské riaditeľstvo Hasičského a Záchranného Zboru v Žiline faktúry aj uhrádzalo. Odvolací súd
preto v názorovej zhode so súdom prvej inštancie uvádza, že od momentu doručenia faktúry Krajskému
riaditeľstvu Hasičského a Záchranného Zboru v Žiline, resp. uplynutím splatnosti jednotlivých faktúr sa
žalovaný dostal do omeškania a žalobcovi prináleží aj zákonný úrok z omeškania uplatnený žalobcom,
ktorý súd prvej inštancie žalobcovi priznal v súlade s platnou rozhodovacou praxou.

31. Odvolací súd musí prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že tento nebol účastníkom zmluvného vzťahu a to
zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzatvorenej medzi Ministerstvom výstavby a
regionálneho rozvoja SR a Krajským riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Žiline, preto nie jeviazaný jej ustanoveniami (najmä spôsobom financovania) ani Všeobecnými zmluvnými podmienkami
k zmluve a jej ustanovenia sú vo vzťahu k sporovým stranám právne irelevantné.

32. Odvolací súd z dôvodu právnej istoty poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave
najmä sp.zn. 4Cob/16/2018, sp.zn. 4Cob/84/2016, sp.zn. 3Cob/310/2015, ktorý rozhodoval v skutkovo
a právne totožných veciach, kde žalovaný vystupoval tiež ako žalovaný. Krajský súd v Bratislave v
rozhodnutí sp.zn. 3Cob/310/2015 o.i. uviedol, že „pojem zásah úradných miest“, ktorý použil ako prvý
žalovaný je neurčitý, nezrozumiteľný a preto v súlade s platným zákonom je takéto ustanovenie zmluvy

neplatné.

33. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho
požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

34. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v

spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady
trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).