Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 25, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21C/71/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116205821
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3116205821.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Cash wave s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Bieloruská 9, IČO 50 418 874, právne zastúpeného JUDr. Michalom Hoffmannom,
advokátom so sídlom v Trenčíne, Námestie sv. Anny 20A, proti žalovanému Y. právne zastúpeného Mgr.
Tomášom Dohálom, advokátom so sídlom v Trenčianskej Turnej, Lúčna 491, za účasti intervenienta na
strane žalovaného Petra Z., narodeného XX. XX. XXXX, bytom v Z., Z. XXX/XX, o odporovateľnosti

právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e s a , že právny úkon - Darovacia zmluva, uzavretá dňa 7. 7. 2014 medzi darcami
L. Z., narodeným XX. XX. XXXX a N. Z., narodenou X. X.. XXXX, oboch bytom v Z., Z. XXX/
XX, a obdarovaným Y. Z., narodeným XX. 1. XXXX, bytom v Z., Z. XXX/XX, predmetom ktorej bola
nehnuteľnosť, chata súp. č. XXX, postavená na parc. reg. "C" č. XXX, zapísaná na LV č. XXXX, k. ú.
W. a ktorej vklad bol povolený Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom, pod č. vkladu P dňa
11. 7. 2014, je voči žalobcovi právne neúčinná.

II. Žalobca má voči žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd určil, že darovacia zmluva, uzavretá dňa 7. 7. 2014, na základe ktorej
žalovaný získal nehnuteľnosť, chatu súp. č. XXX, postavenú na parc. reg. "C" č. XXX, zapísanú na LV
č. XXXX, k. ú. W., je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. Žalobca poukázal na to, že jeho predchodca, UniCredit Bank Cyech Republic and Slovakia a. s., ako
veriteľ uzavrel zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000361/CORP/2012 dňa 31. 10. 2012, s následnými
dodatkami, na základe ktorej poskytol spoločnosti IRO s. r. o. kontokorentný úver pôvodne vo výške
úverového limitu 150 000,00 eur. Deň konečnej splatnosti istiny úveru bol 31. 7. 2014, uznesením
Okresného súdu Bratislava I, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV 58/2015 zo dňa 25. 3. 2015
bol vyhlásený konkurz na majetok tejto spoločnosti. Dlžník, IRO s. r. o., poskytol veriteľovi zabezpečenie

vo forme vlastnej blankozmenky, vystavenej 31. 10. 2012. Táto bola avalovaná zmenkovými ručiteľmi,
spoločnosťou Marcom-com s. r. o., fyzickými osobami N. L. a L. Z.. Keďže nedošlo k riadnej úhrade
záväzku z úverovej zmluvy, veriteľ pristúpil k vyplneniu blankozmenky a doplnil zmenkovú sumu vo
výške 75 301,47 eur s dátumom splatnosti 24. 3. 2015. Zmenková suma nebola uhradená, preto došlo
k jej súdnemu vymáhaniu, Okresný súd Trenčín vydal 30. 6. 2015 v konaní sp. zn. 37CbZm/14/2015
zmenkový platobný rozkaz, ktorým zaviazal zmenkových ručiteľov k úhrade sumy 75 301,47 eur s

príslušenstvom. Zmenkový ručiteľ L. Z.a bol bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľného majetku
nachádzajúceho sa v okrese O., obec Trenčín, k. ú. W., evidovanej Okresným úradom Trenčín na LV
XXXX ako chata so súp. č. XXX, postavenej na pozemku parc. č. XXX. Následne došlo k prevodutohto jediného exekvovateľného majetku zmenkového ručiteľa L. Z. na žalovaného , a to darovacou
zmluvou, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol pod č. vkladu V3563/14 povolený 11. 7. 2014 a
zapísaný 14. 7. 2014. Žalobca mal za to, že k žiadanému rozhodnutiu sú splnené všetky zákonom dané

podmienky. Nesporná je existencia vymáhateľnej pohľadávky, ktorou je každá, ktorej sa možno domáhať
na súde. Aj keď v čase podania žaloby uvedený zmenkový platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť,
vymáhateľná pohľadávka z blankozmenky musí existovať už v čase odporovateľného právneho úkonu
aspoň vo forme budúcej pohľadávky, podľa ustáleného právneho záveru pohľadávka zo zmenky vzniká
vyplnením blankozmenky spätne ku dňu vystavenia blankozmenky, v tomto prípade teda 31. 10. 2012. K

prevodu nehnuteľnosti došlo zo zmenkového ručiteľa na žalovaného, teda z otca na syna, preto
úmysel zmenkového ručiteľ ukrátiť veriteľa nie je potrebné preukazovať, tento úmysel sa prezumuje.

3. Žalovaný uviedol, že pôvodný veriteľ UniCredit Bank Slovakia, a.s., Bratislava uzatvoril so
spoločnosťou IRO s.r.o. zmluvu o kontokorentnom úvere č. 000361CORP/2012 zo dňa 31. 10.
2012, na základe ktorej sa zaviazal veriteľ poskytnúť dlžníkovi sumu 150 000,00 eur s konečným

dňom splatnosti istiny 31. 7. 2014. V rovnaký deň bola podpísaná dohoda o vydaní a vyplnení
blankozmenky č. 0003161A/CORP/2012 s tým, že blankozmenka bola avalovaná zmenkovými ručiteľmi,
a to spoločnosťou Marcom-com s.r.o., fyzickou osobou N. L. a fyzickou osobou L. Z., pričom uvedená
blankozmenka mala charakter tzv. zabezpečovacej zmenky a mala zabezpečiť splnenie povinnosti
pôvodného dlžníka spoločnosti IRO s.r.o. Veriteľ žalovaného neinformoval o zmene pôvodnej zmluvy

o úvere dodatkom č. 1 zo dňa 24. 2. 2014, dodatkom č. 2 zo dňa 20. 5. 2014 a dodatkom č. 3 zo
dňa 2. 7. 2014. Dlžník, obchodná spoločnosť IRO s.r.o. svoje záväzky zo zmluvy o úvere neuhradila,
záväzok sa stal splatným 31. 7. 2014. Veriteľ vyplnil blankozmenku a doplnil zmenkovú sumu vo
výške 75 301,47 eur s dátumom splatnosti zmenky dňa 24. 3. 2015 a pristúpil k súdnemu vymáhaniu
zmenkovejsumy.OkresnýsúdTrenčínvydalzmenkovýplatobnýrozkaz,vočiktorémuzmenkovíručitelia

podali námietky, nenadobudol preto právoplatnosť. Okresný súd Bratislava I dňa 2. 9. 2014 rozhodol
o začatí reštrukturalizácie obchodnej spoločnosti IRO s.r.o., pričom reštrukturalizačný plán nebol v
dôsledkupostupuveriteľaschválený,napriektomu,žepohľadávkamalabyťuspokojenávovýške100%.
Následne začal veriteľ uspokojovanie svojej pohľadávky voči zmenkovým ručiteľom. Zmenkový ručiteľ
L. Z. darovacou zmluvou previedol nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXX v k. ú. W. na žalovaného, vklad

do katastra nehnuteľností bol povolený
dňa 11. 7. 2014 a zapísaný 14. 7. 2014. Poukázal na skutočnosť, že vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený viac ako 2 týždne predtým, ako sa záväzok spoločnosti IRO s.r.o. stal splatný a predtým,
ako veriteľ pristúpil k vyplneniu blankozmenky, ktorá nadobudla splatnosť až dňa 24. 3. 2015, t. j. viac
ako 8 mesiacov potom, ako došlo k prevodu nehnuteľností. Vyslovil názor, že L. Z. nebol priamym

obligačným dlžníkom veriteľa a je preto vylúčený jeho úmysel a úmysel žalovaného ukrátiť uspokojenie
pohľadávky veriteľa, ako to predpokladá § 42a a § 42b Občianskeho zákonníka. V čase, kedy došlo k
právnemu úkonu - prevodu nehnuteľností, veriteľ nemal voči L. Z. vykonateľnú pohľadávku, tento nebol
jeho obligačným dlžníkom a nie je preto možné odporovať uskutočnenému právnemu úkonu, ktorým
došlo k prevodu nehnuteľností. Žalovaný ďalej považoval zmenku, predloženú veriteľom, za absolútne

neplatnú, nakoľko v čase vzniku zmenky právnická osoba, ktorej sa malo plniť, t. j. pôvodný veriteľ
UniCredit Banka Slovakia a.s. neexistovala, zanikla a bola vymazaná z obchodného registra ešte v roku
2013. Z dôvodu neexistencie subjektu, ktorému by sa malo podľa obsahu zmenky plniť a absencie
označenia na zmenke iného subjektu, ktorému sa má plniť, zmenka nespĺňala náležitosti vyžadované
platnými právnymi predpismi a nie je možné uplatňovať si z nej nároky voči zmenkovému ručiteľovi a

následne ani proti žalovanému.

4. V priebehu konania došlo k jeho prerušeniu do skončenia konania Okresného súdu Trenčín sp.
zn. 37CbZm/14/2015, a to na návrh žalovaného, podľa ktorého v tomto konaní budú vyriešené jeho
zásadné výhrady voči existencii vymáhateľnej pohľadávky, námietka ničotnosti - neplatnosti zmenky,

námietka neexistencie zmenkového ručenia, námietka zániku zmenkového ručenia. V uvedenom konaní
tunajšieho súdu v spore žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., so sídlom Želetavská
1525/1, Praha 4 - Michle, Česká republika, IČ: 649 48 242, podnikajúca v Slovenskej republike
prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia a.s., pobočka
zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251 336, proti žalovaným v 1. rade

Marcom-com, s.r.o. , so sídlom Štefánikova 70, Trenčín, IČO: 36 316 911, v 2. rade N. L., nar. XX. 3.
XXXX, trvale bytom Námestie T. XXX, XXX XX P., K. republika, v 3. rade: L. Z., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom Z. XXX/XX, Z., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného v 3. rade Y. Z., nar. XX. 1.
XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, Z., vydal súd zmenkový platobný rozkaz, ktorým žalovaných zaviazalspoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 75 301,47 eur, 6 % ročný úrok zo zmenkovej
sumy 75 301,47 eur od 25. 3. 2015 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 % zo zmenkovej sumy t. j.
251,00eur.Vďalšomkonanívdôsledkunámietokvšetkýchžalovanýchbol23.3.2017vydanýrozsudok,

ktorým bol zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Trenčín č. k. 37CbZm/14/2015-19 zo
dňa 30. 6. 2015 ponechaný v platnosti. Krajský súd v Trenčíne svojim rozsudkom zo dňa 30. 9. 2019 v
konaní sp. zn. 16CoZm/5/2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Podľa § 42a ods. 1, 2, 3 písm. a/. 42b ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (1) veriteľ sa môže

domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok
proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi

( § 116 a
117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá
strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. (3) Odporovať
možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a/ osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), alebo

ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to
však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa. (1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo
odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka
prospech. (3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom

dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím
osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti
ich predchodcovi. (4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

6. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti
jeneúčinnosťprávnehoúkonuvočiurčitejosobe,ktoráznamená,ževeriteľmôžepožadovaťuspokojenie
svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec

nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych
úkonov (niet žiadneho taxatívneho vymedzenia), treba uviesť, že môže ísť o dvojstranné, jednostranné,
odplatné, bezodplatné a iné právne úkony. Podstatné je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje
možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu
majetku dlžníka. Stačí, že ide o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor

veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, výmennú zmluvu, prevzatie
dlhu, postúpenie pohľadávky, odmietnutie dedičstva, odmietnutie daru, odpustenie dlhu, úmyselné
nevymáhanie dlhu spôsobujúce premlčanie nároku, prevzatie nevýhodného ručiteľského záväzku,
použitie časti majetku na vklad do základného imania obchodnej spoločnosti, a pod. Odporovať možno
len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa. Ak iná osoba než dlžník urobí úkon,

ktorým by sa ukrátili práva veriteľa, nemá to za následok vznik odporovateľnosti. Dlžníkov právny
úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou je pohľadávka,
ktorá má už kvalitu judikovaného práva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, alebo je vykonateľná
podľa iných procesných predpisov, prípadne je žalovateľná na súde. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej
pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v

celom rozsahu alebo aspoň sčasti. Z toho vyplýva, že ten, kto odporuje, musí dokazovať kvalifikované
zmenšenie majetku dlžníka. Nestačí, že sa majetok dlžníka zmenšil, musí sa preukázať, že sa
zmenšil do takej miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľovho nároku. Predpokladom
odporovateľnosti je skutočnosť, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných
troch rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napádaný

právny úkon urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. Inak povedané, nárok na odporovanie zaniká
uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Na
uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká,
nepremlčujesa.Ideoprepadnú(prekluzívnu)lehotu.Úmyselukrátiťveriteľasapredpokladápriprávnychúkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami,
alebo ktoré dlžník urobil v
prospech týchto osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj

tu existuje zákonná výnimka. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť
veriteľa ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať
úmysel dlžníka sú skutkové okolnosti, ktoré treba
zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom prípade. Dôkazným bremenom
zákon zaťažuje druhú stranu odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí

len vtedy, ak druhá strana preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa. Žalobcovi stačí tvrdiť, že napádaným úkonom došlo k jeho ukráteniu. Aktívna
legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol
ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku.
Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech (nové znenie § 42b ods. 2).

7. V danej veci považoval súd skutkový stav veci za nesporný, tak ako ho zhodne popísali strany sporu,
ich popis zodpovedal obsahu listinných dôkazov, ktoré predložili.

8. Výhrady žalovaného voči žalobe predstavovali prakticky výhrady voči existencii vymáhateľnej

pohľadávky voči nemu vo forme zmenky na sumu 75 301,47 eur. Tieto výhrady predniesol žalovaný v
konaní tunajšieho súdu sp. zn. 37CbZm/14/2015, v rámci ktorého sa nimi konajúci súd zaoberal a vyriešil
ich. Po skončení tohto konania nič ďalšie žalovaný nenamietal, s výnimkou formálnej chyby v žalobnom
návrhu, v ktorom absentovala parcela, na ktorej sa nachádza chata č. XXX.

9. Súd dospel k záveru, že k vysloveniu právnej neúčinnosti právneho úkonu v prospech žalobcu
boli splnené všetky zákonné, vyššie citované podmienky. Zmenkový ručiteľ L. Z. bol bez pochybností
jedným z dlžníkov veriteľa, pôvodného žalobcu UniCredit Bank Cyech Republic and Slovakia a. s.,
čo bolo preukázané v konaní Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37CbZm14/2015. Rovnako nebola
spochybnená existencia darovacej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod chaty č. XXX v bezpodielovom

spoluvlastníctve zmenkového ručiteľa a jeho manželky na žalovaného, syna zmenkového ručiteľa. Bolo
možné skonštatovať, že týmto bezodplatným právnym úkonom došlo k zmenšeniu majetku zmenkového
ručiteľa, v dôsledku čoho došlo k ohrozeniu uspokojenia veriteľovho nároku. Úmysel ukrátiť veriteľa sa
pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi
osobami predpokladá. Žalovaný ani netvrdil, ani nepreukázal, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol

poznaťúmyselzmenkovéhoručiteľaukrátiťsvojhoveriteľa.Pretobolorozhodnutétak,akojeuvedenévo
výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o námietku nepresnej formulácie žalobného návrhu, táto nemohla mať
za následok zamietnutie žaloby. Z obsahu žaloby jednoznačne vyplývalo, právnu neúčinnosť ktorého
právneho úkonu má súd vysloviť, pričom upresnenie popisu tohto právneho úkonu do výroku súdneho
rozhodnutia bolo v rozsahu kompetencie vec prejednávajúceho súdu.

10. Podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 - 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

11. Žalobca bol v konaní plne úspešnou stranou sporu, preto mu bola priznaná náhrada trov konania
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.