Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. jún 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/15/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203394
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118203394.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne Q. J.Á., Y.. O.,

K.. X.X.XXXX, O. Š. XX, XXX XX V., občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Lýdiou Farbakyovou,
advokátkou,sosídlomFloriánova12,08001Prešov,protižalovanémuE.J.,K..XX.X.XXXX,O.Š.Q.XX,
XXX XX V., R. W., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou Peter Rak s.r.o. so sídlom Masarykova
13, 080 01 Prešov, o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 29.4.2014,
č.k. 20C/133/2014 - 19 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.5.2018, č.k.
19Co/87/2018 - 87, v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.3.2018 sa žalobkyňa domáhala vylúčenie žalovaného z
užívania bytu. V odôvodnení svojej žaloby uviedla, že spočiatku, asi prvých päť rokov, bolo manželstvo
vcelku harmonické, v tom čase sa stranám narodila prvá dcéra, avšak v roku 1990 sa vzťahy vážne

narušili, a to najmä v dôsledku ťažkej životnej situácie. Po návrate z Čiech, kde žalovaný pracoval skoro
10 rokov, sa situácia rapídne zhoršila, nastalo citové ochladenie a zhoršila sa aj komunikácia. Žalovaný
začal byť vulgárny, urážal a ponižoval deti, vôbec nezvládal situáciu doma, deti a každodenné starosti,
ktoré museli účastníci ako rodina riešiť. Neskôr začal žalobkyňu fyzicky napádať, na deti neustále kričal,
bol agresívny a niekedy mal až neovládateľný a nepredvídateľný hnev. Žalobkyňa viackrát zavolala
po fyzickom útoku políciu, a tiež viackrát podala trestné oznámenie. V roku 2011 bola ošetrená na
chirurgii v dôsledku poranenia, ktoré jej spôsobil žalovaný. V roku 2015 podala trestné oznámenie

pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby, keďže najmenej od októbra 2014 žalovaný spôsoboval
deťom fyzické a psychické utrpenie, trestná vec však bola postúpená na prejednanie ako priestupok
Okresnému úradu v Prešove. Ďalší útok žalovaného sa stal 1.10.2017, kedy žalovaný žalobkyňu
udrel do dverí, následne bola na ošetrení na chirurgii. V súčasnosti prebieha skúmanie na OR PZ
v Prešove v trestnej veci ublíženia na zdraví. Podobné situácie sa stávali často, avšak nikdy neboli
prítomní dospelí svedkovia a nebezpečné správanie žalovaného nemohla žalobkyňa nijako dokázať.
Posledný incident sa stal dňa 17.11.2017. Po konflikte ohľadom upratovania v domácnosti sa žalovaný

nahneval a následne začal zhadzovať obrázky zo stien. Žalobkyňa sa presunula do kuchyne, kde išla
umyť podlahu. Tam ju zozadu sotil, spadla predom a pritom sa buchla rukou do stoličky, ktoré boli
pretočené opačne, aby nezavadzali na podlahe pri umývaní. Na to zavolala políciu. Podala trestné
oznámenie, nebola sa ale dať ošetriť, pretože ju spočiatku ruka nebolela. Tak zlá a vážna súčasnárodinnásituáciadonútilažalobkyňuktakémunúdzovémukroku,žesakoncomnovembravysťahovalazo
spoločného bytu do zariadenia núdzového bývania, a to radšej, ako ostať v tomto byte a vystavovať deti
naďalej psychickému teroru a báť sa, či jej znova žalovaný neublíži. Žalovaný byt za žiadnych okolností

opustiť nechcel. Žalobkyňa preto dňa 1.3.2018 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na
nevstupovanie do spoločného bytu, sp.zn: 10C/l1/2018. Súd návrhu vyhovel a uložil žalovanému, aby
dočasne nevstupoval do bytu. Súd v odôvodnení uviedol, že ...„Preukázané násilné správanie zo strany
žalovaného spočívajúce nielen vo fyzickom, ale aj psychickom násilí, nepochybne dostatočne osvedčuje
dosiahnutie takého stupňa intenzity, ktorý objektívne znamená neakceptovateľnosť ďalšieho spolužitia

s takouto osobou.“ Súd tiež poukázal na to, že „pojem násilie nemusí obsahovať len fyzický kontakt s
obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky...
Žalobkyňaďalejuviedla,žeŽalovanýboldennodenneagresívnyavytváralvdomácnostipsychickýteror.
Ako vyplýva aj na základe čestného prehlásenia obidvoch dcér, ako aj z výpisu z evidencie priestupkov
vnímali a pociťovali členovia rodiny správanie žalovaného ako ťažké príkorie a neznesiteľnú situáciu.
Dennodenné manželove ataky zlosti a agresivity už prekážali aj susedom, ktorí sa tiež sťažovali na

časté príchody polície. Dcéra P. je vážne chorá, nemôže sa vystavovať stresu, má strojček na srdci
a toto nezdravé prostredie plné stresu jej spôsobuje zhoršenie zdravotného stavu. Syn túto situáciu
taktiež veľmi ťažko znáša, je utiahnutý, avšak odkedy sa presťahovali z núdzového bývania domov bez
žalovaného, ktorý ma zakázané vstupovať do bytu na základe súdneho rozhodnutia, je jeho psychický
stav lepší, čo dosvedčuje aj prehlásenie jeho triednej pani učiteľky. Žalobkyňa by s deťmi rada ostala v

byte do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože sa o deti plnohodnotne
stará, chodí do práce a nechce im brať domov, ktorý si spoločne za tie roky vybudovali, a na ktorý sú
odmalička zvyknutí. Avšak nie za cenu ohrozenia na živote a zdraví jej detí a v konečnom dôsledku aj jej
samotnej. Plnoletá dcéra P. je zamestnaná a prispieva na stravu a výdavky v domácnosti. Maloletý W.
navštevuje siedmy ročník G. Š. Š. B. V.. Žalobkyňa podala na Okresný súd Prešov dňa 1.3.2018 návrh

na rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, sp.zn.: 29P/63/2018.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil z dôvodu toho, že v rámci vzájomného spolužitia medzi
ním a žalobkyňou ide o bežné konflikty medzi manželmi. V trestnom konaní bolo znaleckým posudkov
zistené, že žalobkyni ani deťom nespôsobuje žiadne psychické násilie a že žalobkyňa môže fyzické

násilie simulovať. Všetky trestné oznámenie resp. oznámenie o priestupkoch boli skončené v jeho
prospech. Žiadne psychické ani fyzické násilie sa nepotvrdilo. Ďalej uviedol, že žalobkyňa v roku 2015
podala trestné oznámenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby, keďže podľa jej názoru
žalovaný deťom mal spôsobovať fyzické a psychické utrpenie. Trestná vec, vedená na Okresnom
riaditeľstve PZ, Odbor kriminálnej polície Prešov, ČVS: ORP-465/1-VYS-PO-2015, bola uznesením zo

dňa 24.09.2015 postúpená na prejednanie príslušnému orgánu, z dôvodu, že výsledky vyšetrovania
preukázali, že nejde o trestný čin. Orgán činný v trestnom konaní v rámci vyšetrovania k veci za účelom
zistenia skutkového stavu vykonal výsluchy, kde dcéra P. vypovedala, že zvyčajne hádky vyvolávala
mama práve preto, že otca podozrievala z nevery, bratovi otec nadáva, že je sopliak, nevychovaný,
no vulgárne ani jej ani bratovi nenadáva. jeden krát sa stalo, bolo to v r. 2015, presný dátum uviesť

nevedela, že otec vytrhol bratovi W. nožnice z ruky a porezal mu prst, vtedy mal brat otca vytočiť tým,
že namiesto učenia si kreslil. O iných fyzických útokoch zo strany otca nevie, občas mu dal výchovnú
po zadku, keď nepočúval. Žalobkyňa vypovedala, že otec mu kázal, aby sa radšej učil a pri tom ako
mu nožnice vytrhol, porezal synovi. W. J.Á. vypovedal, že ich hádky sú zvyčajne kvôli zbytočnostiam.
V noci ich niekedy vyrušuje aj to, že otec dlho pozerá televízor a má zasvietené veľké svetlo a keď

ho na to upozornia, pošle ich spať alebo sa kvôli tomu začnú s mamou hádať. Učiteľka syna Q.. U. I.
vypovedala, že na W. nevidela žiadne zranenia, ktoré by mu mal spôsobiť otec a taktiež jej o tom nikdy
nepovedal. Taktiež jej ani p. J. nerozprávala o tom, že by ju alebo W. mal jej manžel napadať. Q.. J.
U. vypovedala, že pani J. bola u nej na vyšetrení dňa 22.06.2011 a to s modrinou na pravom predlaktí,
kde jej uviedla, že túto jej dňa 19.06.2011 spôsobil manžel a to tak, že ju udrel dverami. Q.. J. U. ju

poslala na vyšetrenie k lekárovi špecialistovi, avšak p. J. jej lekársku správu z uvedeného vyšetrenia
nedoniesla. Viac krát p. J. s podobným zranením u nej nebola, taktiež si počas iných vyšetrení nevšimla
žiadne iné modriny, alebo zranenia. Taktiež nemá vedomosť o tom, aby jej p. Q.Y. J. pri vyšetreniach
uvádzala, že je fyzicky napádaná svojím manželom. V konaní znalkyňa vyšetrením u dcéry P. J. nezistila
negatívne následky v zmysle ujmy na zdraví po duševnej stránke, ktoré by vznikli konaním žalovaného.

Obdobne ani u manželky Q. J. znalkyňa nezistila známky ujmy resp. negatívne vplyvy na jej psychicky
stav a vývoj, ktoré by mohli byť spôsobené konaním žalovaného. Znalkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa
nejaví známky úzkosti, depresívneho prežívania, či iných patognomických tendencií v emocionálnej
regulácii. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa podala ďalšie trestné oznámenie v roku 2017, to preprečin ublíženia na zdraví. Trestná vec, vedená na Okresnom riaditeľstve PZ, odbor poriadkovej polície,
Obvodné oddelenie Policajného zboru Prešov - Sever, ČVS: ORP-1613/SE-PO-2017 bola uznesením
zo dňa 15.12.2017 postúpená na prejednanie príslušnému orgánu, z dôvodu, že výsledky skráteného

vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin. Následne Rozhodnutím Okresného úradu Prešov,
odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov sp. zn. OU-PO-OVVS2-2018/009497 zo
dňa 23.02.2018 bola táto postúpená vec rozhodnutá tak, že konanie bolo zastavené z dôvodu, že
spáchanie skutku nebolo preukázané. Znalec v konaní dospel k záveru, že poranenie vzhľadom na
nízku intenzitu pôsobiaceho násilia neohrozilo ani nepoškodilo žiadny životne dôležitý orgán. Násilie,

ktorýmbolopôsobenénezanechaloanistopyvmiestesvojhopôsobeniavzmyslekrvnejpodliatinyalebo
odreniny. Zrazenie mohlo vzniknúť tak ako to uvádza vo svojej výpovedi poškodená Q. J.. Vzhľadom
na skutočnosť, že zranenie nezanechalo vonkajšie stopy násilia (krvná podliatina, odrenina) ako aj
vzhľadom na postup poškodenej po úraze, kedy jednoznačne porušila liečebný režim, je možné že
poranenie mohlo vzniknúť aj iným spôsobom, nie pri predmetnom incidente alebo ani nemuseli vzniknúť.
Poškodenou udávané bolesti ľavej dolnej polovice hrudníka mohli byť i simulované. Žalobkyňa taktiež

podalaajoznámenieopriestupku,ktoréhosamalžalovanýdopustiťtým,žedňa17.11.2017včaseokolo
13:00 hod v mieste trvalého bydliska mal pozhadzovať obrazy zo steny na zem a taktiež mal fyzicky
napadnúť žalobkyňu, a to tak, že ju mal sotiť oboma rukami do oblasti hrude, následkom čoho mala
spadnúť na zem a odrieť si lakeť, pričom jej nevzniklo zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie.
Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy, oddelenie priestupkov sp.

zn. OU-PO-OVVS2-2017/048591 zo dňa 26.01.2018 bolo konanie zastavené z dôvodu že spáchanie
skutku nebolo preukázané. Správny orgán po vykonanom dokazovaní k veci uviedol, že výpoveď
svedkyne - dcéry P. J. považuje za účelovú (na ústnom pojednávaní uviedla, že bola svedkom toho, ako
mal sotiť žalobkyňu a tá mala spadnúť na zem; pri objasňovaní veci však uviedla, že nebola svedkom
hádky a ani údajného fyzického napadnutia; na otázku žalovaného v rámci výsluchu uviedla, že do

obývačky prišla až vtedy, keď žalobkyňa sedela na zemi a že len si myslela, že žalobkyňu mal sotiť).
Žalobkyňa išla na lekárske ošetrenie až dňa 30.11.2017, pričom k incidentu došlo dňa 17.11.2017 a v
lekárskych správach sú uvedené bolesti ramena, pričom pri incidente mala utrpieť zranenie lakťa, a to
mala ho mať odretý.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že medzi stranami v žiadnom prípade nejde o bežný manželský konflikt.
V konfliktnom manželskom vzťahu sú strany rovnocennými partnermi, avšak sú prítomné nezhody
v životných prioritách, manželia nezdieľajú spoločné názory. Žiaden z manželov nepociťuje prevahu
nad tým druhým, nemá z partnera strach či obavy. V prípade žalobkyne ide o násilný partnersky
vzťah, kedy žalobkyňa pred strachom o zdravie a život svojich detí musela opustiť spoločný byt, a

to radšej, ako by sa mala naďalej vystavovať neustálemu riziku útoku žalovaného či znášať ďalej
veľmi vážne psychické násilie, ktorého sa na členov svojej rodiny žalovaný už dlhodobo dopúšťal. Aj
preto sa žalobkyňa rozhodla po rokoch riešiť závažnú situáciu v domácnosti a podala návrh na rozvod
manželstva, v súčasnosti prebieha konanie na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.: 29P/63/2018. Násilie
v domácnostiach je špecifické v tom. že k nemu dochádza vždy v intímnych vzťahoch medzi najbližšími

osobami a má hlboký dopad na celú rodinu. Ide o násilie, ktorého cieľom je ovládať alebo utláčať
inú bytosť, a to ponižovaním a vyvolávaním strachu - slovným, fyzickým a citovým týraním. Domáce
násilie netvorí len jedna bitka, či jeden príležitostný incident. Ide o opakovanú viktimizáciu, t.j. dlhodobo
trvajúce násilie a týranie. Obeť je vystavovaná násiliu zas a znova, pretože medzi ňou a páchateľom
je blízky vzťah. Vzniká cyklus násilia, ktorý môže trvať roky. Násilný človek, tak ako žalovaný, zapiera

a zľahčuje situáciu. Svoje správanie nikdy neoznačuje za násilnícke, hovorí len o bežnom konflikte
či obyčajnej hádke. Považuje používanie násilia pri presadzovaní svojich záujmov za oprávnené, a
preto väčšinou nemá záujem o zmenu svojho správania. Ďalej uviedla, že dňa 10.12.2017 bolo začaté
trestné stíhanie za trestný čin ublíženia na zdraví proti žalovanému. Žalobkyňa predložila lekársku
správu vypracovanú Q.. Q. U. Q.. S., záverom ktorej bolo ľahké pomliaždenie hrudníka. Žalobkyňa

nedodržala termín kontrolného lekárskeho vyšetrenia, pretože musela ísť na kontrolné kardiologické
vyšetrenie do Bratislavy s dcérou P., ktorá je po operácii srdca a má kardiostimulátor. Hoci bola vec
postúpená na priestupkové konanie, niet pochýb, že k takému konaniu došlo. Psychické násilie páchané
na žalobkyni a na deťoch trvalo niekoľko rokov. Žalobkyňa opakovane, v priebehu niekoľkých rokov,
navštívila poradenské centrum pre ženy zažívajúce násilie, avšak nemala dosť síl na to, aby definitívne

odišla s deťmi od žalovaného. Všetky tieto incidenty a následne vedené konania poukazujú na to,
že žalobkyňa už dlhý čas, riešila svoju ťažkú životnú situáciu a snažila sa seba aj deti ubrániť pred
násilím páchaným žalovaným. Častokrát privolávala políciu, niekoľkokrát podala trestné oznámenie,
avšak stále bola vec postúpená na priestupkové konanie, čo nijako nepreukazuje to, že sa skutoknestal, nebol akurát preukázaný svedkami. Domáce násilie sa deje za zatvorenými dverami tak, aby ho
verejnosť nespozorovala, často bez viditeľných prejavov na človeku. Preto je veľmi náročné preukázať
príkorie, teror a neznesiteľnosť situácie členov rodiny inak ako výpoveďou týchto obetí. Žalobkyňa

považuje za absolútne irelevantné tvrdenie žalovaného, že navádza deti, aby vypovedali účelovo, keďže
žalobkyne, ktoré opísali situáciu v domácnosti v čestných vyhláseniach sú dospelé ženy, ktoré veľmi
podrobne poznajú situáciu doma, majú vlastný názor a nemajú dôvod byť ovplyvňované matkou. Dcéry
správanie žalovaného pociťovali ako ťažké príkorie a psychický teror, syn W. mal psychické problémy.
Podľa znalkyne, z odboru psychológie, ktorá vypracovala znalecký posudok v trestnej veci zločinu

týrania blízkej a zverenej osoby podľa §208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, tak ako to vyplýva zo
znaleckého posudku - skutočnosti popísané v Uznesení Okresného riaditeľstva PZ, ČVS: ORP-465/1-
VYS-PO-2015, str. 7, má dcéra P. J. „dostatočné spôsobilosti na to, aby skutočnosti správne vnímala,
porozumela a zapamätala si ich v požadovanej kvalite, je teda schopná správne vnímať, zapamätať
si a následne správne reprodukovať prežité udalosti"...znalkyňa na základe pozorovania a vyšetrenia
nezisťuje, aby osobnosť poškodenej disponovala takými črtami, ktoré by ovplyvňovali jej všeobecnú

vierohodnosť“. Teda niet pochyb o pravdivosti čestného vyhlásenia o hrubom správaní žalovaného
voči žalobkyni aj voči deťom a o dlhodobom domácom násilí páchanom žalovaným na ostatných
členov rodiny. Žalovaný vo svojom vyjadrení v rámci tohto meritórneho konania neuvádza žiadne nové
skutočnosti, ktoré by už neuviedol v konaní o neodkladnom opatrení, kde súd prvej inštancie vo veci
neodkladnéhoopatreniarozhodolonevstupovanížalovanéhodospoločnéhobytu,čopotvrdilajodvolací

súd. Súdy vzali do úvahy všetky skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť návrhu a vecne správne rozhodli
(čestné vyhlásenie dcéry P., J., evidenciu priestupkov, viaceré lekárske správy ako aj potvrdenia o
podaných trestných oznámeniach). Od doby, kedy žalovaný opustil spoločnú domácnosť, žije žalobkyňa
so svojím synom v kľude, v pokoji, bez strachu o svoje a synove zdravie a život. Máme za to, že vylúčenie
žalovaného z užívania bytu po dobu vvporiadania BSM je nevyhnuté na to, aby znova, tak ako po

dlhé roky, po navrátení žalovaného do spoločného bytu, nedošlo k fyzickému a psychickému násiliu
a nespôsobilo to opätovné ťažké príkorie žalobkyni a ich synovi, ktorý žije so žalobkyňou v spoločnej
domácnosti, a tým neboli nútení opätovne opustiť svoj domov a odísť do núdzového zariadenia.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobkyňa sa vôbec nevyjadrila k podstatným a rozhodujúcim

skutočnostiam, ktoré vyvracajú jej nepravdivé tvrdenia o údajnom fyzickom a psychickom násilí. Opäť
poukázal na výpovede z vyjadrenia k žalobe. Žalobkyňa sa k týmto skutočnostiam v replike nevyjadrila,
tieto nepoprela a ani inak nespochybnila. Žalobkyňa uvedomujúc si svoje nepravdivé tvrdenia a s
ohľadom na závery znalkyne sa snaží orientovať skôr na psychické násilie, a teda má žalovaný za to, že
to len potvrdzuje, že žiadneho fyzického násilia sa nedopúšťa. Pokiaľ ide o tvrdenia o psychickom násilí

poukázal na závery znalkyne v konaniach pred orgánmi činnými v trestnom konaní resp. priestupkovými
orgánmi, keď znalkyňa sa jednoznačne vyjadrila, že dcéry P. nezistila negatívne následky v zmysle
ujmy na zdraví po duševnej stránke, ktoré by vznikli konaním žalovaného a tak isto ani u žalobkyne
neboli zistené známky ujmy resp. negatívne vplyvy na jej psychický stav a vývoj, ktoré by mohli
spôsobené konaním žalovaného a že žalobkyňa nejaví známky úzkosti, depresívneho prežívania, či

iných patognomických tendencií v emocionálnej regulácii. Žalobkyňa na jednej strane uvádza, že žije v
strachu, no na strane druhej ho samotná žalobkyňa kontaktuje, chce sa s ním stretávať, keď ho stretne
v meste, sleduje kde ide a čo robí a pod. Tieto skutočnosti žalobkyňa sama uviedla na pojednávaní v
konaní o rozvod manželstva.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, svedkov a listinnými dôkazmi a to Uznesením Okresného
súdu Prešov 10C/11/2018 na č.l. 5-11, Potvrdením o trvalom pobyte na č.l. 12, Potvrdením o návšteve
školy na č.l. 13, Vyjadrením na základe žiadosti rodiča na č.l. 14, Prehlásením na č.l. 15-16, Prepúšťacou
správou na č.l. 17-18, Lekárskou správou/Nálezom na č.l. 19, Lekárskymi správami na č.l. 20-23,
Potvrdením o podaní trestného oznámenia na č.l. 24, Potvrdením po podaní oznámenia na č.l. 25,

Predvolaním na prejednanie priestupku na č.l. 26, Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru
na č.l. 27-36, Výpisom z katastra nehnuteľností na č.l. 37-38, Tlačivom pre dokladovanie pomerov
strany konania na č.l. 43-52, Potvrdenie o čistom príjme na č.l. 53, Vyjadrením žalovaného na č.l.57-58,
Uznesením Okresného riaditeľstva policajného zboru na č.l. 59-63, Uznesením Okresného riaditeľstva
PZ na č.l. 64-66, Rozhodnutím Okresného úradu na č.l. 67-68, Rozhodnutím Okresného úradu na č.l.

69-70, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 82-83, Vyjadrením žalovaného na č.l. 90, Zápisnicou o pojednávaní
na č.l. 91-93, Vyjadrením žalovaného na č.l. 97, Potvrdením Obvodného oddelenia policajného zboru
na č.l. 103, Záznamom na č.l. 104, Potvrdením ambulancie klinickej psychológie na č.l. 105, Správou
o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch na č.l 106, Uznesením Okresného riaditeľstva PZ na č.l.109-113, Uznesením Krajského súdu v Prešove na č.l. 114-118, Návrhom na vykonanie dokazovania
na č.l. 120, Správou o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch na č.l. 121, Návrhom na rozvod
na č.l. 122-123, Návrhom na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom do času rozvodu

na č.l. 124-125, listom - Dodržiavanie domového poriadku na č.l. 135, Lekárskou správou na č.l. 137,
Lekárskou správou - Nález na č.l. 138, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 139, Lekársku správou na č.l.
139-140, Vyjadrením žalovaného na č.l. 142, Lekárskou správou zo dňa 6.5.2019, Informáciou zo dňa
7.5.2019 a zistil tento skutkový stav:.

6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že zo začiatku bol manželský život strán normálny. Po čase
keď so žalovaným nesúhlasila, tak jej napr. vykrútil ruku. Postupne nastala medzi nimi zvada a krik,
čo stresovalo ju aj deti. V roku 2004, keď išla do izby, kde boli deti, zatvorila dvere, vtedy žalovaný do
tých dverí tak buchol, že ju odrazilo cez celú izbu. Zastavila sa až na nohách dcéry. Vtedy žalovaný
zobral telefón a zavolal nejakej pani. Na určitý moment jej ju dal aj k telefónu. Potom opäť zobral
mobil. Následne prišli aj policajti. So zraneniami išla na chirurgiu, kde bola ošetrená. Utrpela odreniny

na ruke. Keďže nebola PN, tak lístok nezaložila do svojho lekárskeho spisu. Tento je však priložený
ku policajnému záznamu. V r. 2011 alebo 2012 našla za skriňou veci, ktoré privláčil žalovaný. Tieto
povyberala, lebo tam chcela upratať. Keď to videl žalovaný, tak pribehol a začal zhadzovať periny zo
skrine. Následne nastal krik a následne ju pritlačil na stacionárny bicykel. Kričal pritom, že keď bude
vyberať jeho veci, tak aj on bude vyhadzovať jej veci. Keď to počul syn, tak pribehol s mobilom, či má

volať na políciu. Títo prišli. Vec bola postúpená na priestupkové konanie, pričom nevie ako to dopadlo,
nakoľko rozhodnutia jej nedoručujú a taktiež nemôže byť v rámci priestupkových konaní prítomná pri
výsluchu žalovaného. 17.11.2017 ráno vstala, sadla si na stôl, naraňajkovala sa a išla upratovať. Na
stole uvidela dva hrnčeky, ktoré zostali po žalovanom. Tieto postavila pred neho, nech si ich uprace, on
vtedy ležal na gauči. Keď to spravila, tak vyskočil a začal zhadzovať obrazy. Chcela si to odfotiť a preto

zakričala na syna, aby jej doniesol mobil. Keď tento išiel s mobilom, tak mu ho vytrhol žalovaný. Dcéra
mala v tom čase strach, že tento mobil rozšliapne a preto mu ho zobrala. Následne zakričala, aby jej syn
doniesol svoj mobil. Vtedy pristúpil ku nej žalovaný, strčil do nej, spadla medzi stoličky, ktoré strhla so
sebou a odrela si lakeť. Keď prišla polícia, tak žalovaný vypovedal v tom zmysle, že ju iba odsotil rukou.
A nie je pravda, čo potom tvrdil, že bola agresívna a mrzutá a taktiež, že sa pošmykla. Ďalej uviedla,

že problémy nastali, keď sa žalovaný vrátil z Čiech, kde prišiel o robotu a tu nemal žiadnu. Napr. na ňu
vylial vodu, alebo vysypal cestoviny. Taktiež kričal na syna. Zlosť si na nich vybíjal tak, že ich búchal
celým telom. Keď mu napr. vypla televízor, tak ju sotil do televízora alebo do skrine. Nedovolil im vetrať
a vymontoval im kľučky. Raz ku nej prišiel s nožom v ruke a povedal, urob to naraz, nie po kusoch.
Pochopila to tak, že ho mám s nim zabiť. Na Vianoce v r. 2014 bola do dvanástej v obchode. Keď prišla

s dcérou domov, povedala manželovi a synovi, aby aj oni sa išli prevetrať. Syn nešiel, manžel odišiel
nevrátil sa ani do dvanástej večer. Bolo na neho vyhlásené pátranie. Potom sa dovolali bratrancovi a
on zavolal žalovanému. Problémy začali riešiť u doktora Q., katolíckeho sudcu. Tento im povedal, že
aby ich vyriešili tak, že budú ťahať spolu. Raz ju žalovaný chytil za vlasy a ťahal po izbe. Keď plačúca
si následne sadla na gauč, tak jej z druhej izby kričal, že k..... sprostá. Žalovaný jej nadáva a keď bola

medzi nimi hádka, tak chytil na ňu stoličku. Taktiež jej robil napriek aj pri výchove detí. Keď sa dcéra
nedostala na strednú školu, tak jej vybavila gymnázium, pričom vtedy prišiel žalovaný s tým, že bude
chodiť do súkromnej školy. 1.10.2017, keď varila obed, žalovaný sa najedol a išiel sa obliekať. Potom
začal kričať, že prečo kvapká voda. Povedala mu, nech to opraví, on začal vykrikovať. Zatvorila dvere,
aby nebolo počuť vonku. Tento sa ich snažil otvoriť, pričom ich začal ťahať so ňou a týmito dverami ju

natlačil na dvere a WC. Štyri krát do nej buchol. Keď žalovaný povolil, tak sa vytočila kolmo k dverám
a vtedy opäť s vchodovými dverami na ňu zatlačil a si narazila rebro. Vtedy pribehol syn a kričal, že
čo sa deje. Manžel sa poobliekal a odišiel preč. S týmto bola na ošetrení na chirurgii. Keďže nemohla
ísť na maródku a to z dôvodu, že dcéra na ďalší týždeň mala ísť na vyšetrenie so srdcom, znalec to
potom využil tak, že mala simulovať uvedený útok. Stále jej iba hovoril, že rozpráva, rozpráva a nerieši

problémy a nakoniec si potom zatkal aj uši. Potom, čo bol vylúčený z užívania bytu, tak na ulici sa tváril,
že ju nepozná. Keď sa k nemu prihovorila, tak začal vykrikovať, že ho vyhodili ako prašivého psa. Pokiaľ
ide o syna, tak žalovaný ho bil a dokonca ho aj buchol s palicou. Keď mal ísť syn do špeciálnej školy, tak
sa vykonávali psychologické testy. Psychologička ich zavolala, keď prišla jej povedala, že niečo sa deje
so synom. Nie je priebojný, niečo ho trápi, niečo čudné sa deje doma. Tak jej vtedy všetko prerozprávala.

Psychologička si zavolala aj žalovaného a po vypočutí mu povedala, že pokiaľ sa zmení, tak to nedá na
sociálku. On jej povedal, aby to nenahlásila, že sa zmení. To sa však nestalo. Začal ju sledovať, všetko
si začal zapisovať. Začal sa vyhrážať aj deťom, že ak nebudú s ním ťahať, tak že on sa tak isto zariadi.
Dieťa nastúpilo do normálnej školy, tri roky sa učilo dobre a potom sa to zmenilo. Začal byť zamyslený,volal jej napr. že mu otec vypol elektrinu alebo búchal po stole, že mu zoberie kľúče a pôjde preč a
ho nechá v byte. Žalovaný brával syna na výlety, prišiel za ňou syn a jej povedal, že už s ním nepôjde
vzhľadom k tomu, že mu robí hanbu. Kričí po ňom a zbiera haraburdie zo zeme. Raz ho zobral do Čech,

pričom dieťa jej povedalo, že bolo dobre, ale opäť sa stalo to isté, že po ňom kričal na stanici. Žalovaný
sa mal postarať o dieťa. Prišla o desiatej večer a dieťa stále nespalo. Potom nastal krik a cirkus. V r.
2014 si syn chcel niečo zobrať z chladničky, nechal ju asi dlhšie otvorenú. Pristúpil k nemu žalovaný a
ho začal byť tak, že ho udieral po ľavej strane tváre. Stála tam a kričala na žalovaného, „prestaň, čo to
robíš?“. Syn mal podliatiny, nešiel do školy, keďže mal všetko zmodreté. Následný víkend bol potom na

chate u dcéry. V pondelok išiel do školy. Mal ešte nejaké znaky a pýtali sa ho aj čo sa stalo, tak povedal
iba tak, že nechajte to tak. Manželovi rodičia videli syna a sa aj pýtali, že čo sa stalo a im povedala, že
ich zbil. Žalovaný chodil za jej rodinnými príslušníkmi, že čo robí a čo rozpráva. Potom, čo bol žalovaný
vylúčený z bytu, tak prišli jeho bratranci za jej dcérou, nech si ho berú. Začali sa vyhrážať a podľa nej
to bolo na jeho popud. Pri vyššie uvedených skutkoch boli spočiatku prítomné všetky deti. V r. 2013
sa najstaršia odsťahovala. Navrhla, aby styk s maloletý súd neupravoval, nakoľko chlapec už bol veľký,

teda aby sám sa rozhodol, či sa bude stretávať, alebo nie.

7. Žalovaný pri svojom výsluchu uviedol, že žalobkyňa odišla do Q. bez uvedenia dôvodu. Vyhrážala sa
mu, že ak pôjdu do Nemecka za opatrovateľstvom, tak mu dá šancu. V tom čase bol práceneschopný.
Ráno odišla. Poobede, keď sa vrátil už nebola doma. Na vešiaku už neboli veci. V detskej už neboli

tašky, chladnička bola prázdna. Nie je pravda, čo tvrdila, že sa nevrátila domov. 5.12. sa vrátila s dcérou
P.. Mala na ruke bandáž, tak sa jej spýtal čo sa stalo a ona povedala, že to bolo od toho, čo ju mal zvaliť
na zem. Bandáž si dala dole, niekde odišla a potom keď sa vrátila, opäť si dala bandáž na ruku. Potom
sa ešte vrátila 2.1.2018. Chcel si spríjemniť Vianoce tak si spravil ikebanu a použil sviečku. Žalobkyňa ju
zobrala, že ju nesmie používať. Následne išla do spálne. Keď tam prišiel, tak dvihla plachtu a povedala,

že „s kym ši še tu džubal v tej posteli? To mi budzeš mušec vysvetlic“. Ďalej uviedol, že žalobkyňa je
chorobne závislá. Deti ju posledných 10 rokov posielali na psychiatriu. V auguste 2017 sa vrátil syn z
týždňového pobytu. Medzi stranami prebiehala hádka, ktorú začala žalobkyňa a syn začal vykrikovať. V
auguste 2016 prišla žalobkyňa domov. Bez pozdravenia ihneď išla otvoriť okno. Žalovaný má nábeh na
astmu, tak jej povedal, aby ho neotvárala. Následne sa začali preťahovať o otvorenie okna a táto ho tri

krát udrela do pleca. Následne išla do detskej izby, držala v ruke telefón, tak sa jej spýtal, že komu chce
volať. Táto mu povedala, že volá políciu. Následne sa rozplakala a zavolala políciu. Prišli štyria policajti.
Sa jej spýtali, čo sa stalo, či ju žalovaný bil a ona povedala, že nie, ale on je taký... Svedok Q. V. sa s
jedným policajtom dohováral. Policajtmi bol žalovaný vyzvaný, aby opustil byt, s čím nesúhlasil. Na to
volali do ústredia a odišla s nimi na štyri dni žalobkyňa. 1.10.2017 chcel ísť do kostola. Majú prepojenú

kuchyňu s chodbou. Žalobkyňa v tom čase bola v kuchyni. Prišlo medzi nimi k hádke. Povedal jej, aby
prestala kričať. Táto priskočila ku dverám a tieto zamkla. Následne sa dostal ku kľúčom, trošku pootvoril
dvere a začali sa o tieto dvere preťahovať. Žalobkyňa bola chrbtom ku WC, tlačila na dvere, aby žalovaný
nemohol výjsť. Po chvíľke sa dostal ku kľúčom a k telefónu, ktorý mu zobrala a išiel preč. Pritom sa
poranil na ľavej nohe. Keď sa o pol jednej vrátil a jej povedal, že ho bolí noha, tak táto zobrala syna

W. a išli na pohotovosť s tým, že má narazený hrudník a rebrá. Súdny znalec však dospel k záveru,
že to žalobkyňa simulovala. Žalovaný k lekárovi nešiel a to z dôvodu toho, že v pondelok išiel do novej
práce. K zariadeniu Q. uviedol, že sa jedná sa o zariadenie pre týrané ženy a žalobkyni to vybavovala
jej sestra, ktorá je rehoľnou sestrou a sama sa aj chválila, koľko času jej to zabralo, kým to vybavila.
Ďalej uviedol, že žalobkyňa mu nedovolí stýkať sa so synom a to ani telefonicky. Ďalej uviedol, že W. sa

hral s počítačom, popri tom pozeral na televízor. Desať krát ho volala žalobkyňa, potom sa obrátila na
neho a povedala mu, aby mu. Vypol mu televízor s tým, že ho žalobkyňa volá. Syn išiel pred televízor a
mu prepol televízor. Následne opäť prepol a takto to pokračovalo štyri krát. Potom išiel W. ku chladničke
a začal s ňou triasť. Na chladničke bolo porcelánové sklo. Žalovaný mu chcel dať výchovnú facku. Syn
sa bránil tak, že si dal ruky pred tvár. Keď odťahoval ruky, tak uvidel, že sa mu vytvorila modrina a hneď

sa mu začal ospravedlňovať. Taktiež uviedol, že nie je pravda, čo tvrdila žalobkyňa, že s ním syn nikde
nechcel ísť. Boli napr. v ZOO, na Štrbskom plese alebo na leteckých dňoch v Sliači. V r. 2017 ho vzal
do Čiech a z Čiech išli do Rakúska. Žalovaný viac krát počul, ako syn povedal žalobkyni, že sa jej bojí.
Taktiež ,keď mal na návšteve kamarátov, začal ju kopať a povedal jej, že ju nenávidí, že kamaráti za
ním neprídu a sa za ňu hanbí. Dcéry a exmanželka ho mlátili. Syn sa narodil ako zdravý. Potom neskôr

mal problémy s ušným bubienkom, tak má podozrenie, že či to nebolo tým. Má strach o syna, nakoľko
momentálne je v zlom psychickom stave. Pokiaľ ide o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu zo
dňa 22.2.2019 tak uviedol, že stále má trvalé bydlisko na ulici Š. a chcel od žalobkyne, aby mu poštu
dávala do schránky, Viac krát zvonil, ale keďže sa nikto neozýval, tak odišiel.8. Svedkyňa J. V., dcéra strán, pri svojom výsluchu uviedla, že u nich boli stále hádky. Žalovaný aj ju
urážal, nadával jej do divadelníčiek a herečiek. Keď bývala doma, tak po nej a súrodencoch žalovaný

kričal. Keď bola v 6. Mesiaci tehotenstva, žalovaný sa vytratil z domu. Vypol si mobil a nikto o ňom
nevedel. Vrátil sa až o trištvrte na jedenásť. Boli z toho vystresovaní a on na to reagoval, že sa nič
nestalo. V 38. Týždni tehotenstva bývala na chate. Keďže manžel mal nočné, tak chodila prespávať ku
rodičom. Keď tam prespávala, tak žalovaný začal vyvádzať, kričať, nadávať. Ráno bola braná na urgent
a porodila predčasne cisárskym rezom. Počas prípravy na maturitu sa musela učiť v pivnici, nakoľko

to doma nezvládala. Vo štvrtom ročníku vysokej školy prerušila štúdium taktiež z dôvodu toho, že to
nezvládala. Vtedy sa presťahovala na chatu. Keby to nespravila, tak vysokú školu nedokončím. V jedno
leto prišli so synom na návštevu ku rodičom. Bolo hrozne horúco a chceli otvoriť okno. Žalovaný im však
v tom zabránil. Zavrel okno, sadol si na linku a začal tlieskať. Prosila ho, aby okno otvoril, vzhľadom
na vnúča. Pokiaľ ide o súrodencov, tak P. vzhľadom na jej zdravotný stav žalovaný šetril. V puberte ju
však hecoval, ironicky tlieskal. Pokiaľ ide o W. tak tento stratil úplne sebavedomie. Nemá vlastný názor.

Z veselého chlapca sa stalo smutné dieťa. Pred štyrmi rokmi ho žalovaný zbil, čo vie od W.. Nasledujúci
týždeň bol s nimi. Taktiež sa stalo, že W. mal nožnice v ruke a žalovaný mu ich vytrhol a poranil mu palec.
W. žalovaný nadával do debilov, imbecilov a hlupákov. Volal jej W., že žalovaný sa dobíja do bytu a bol
podľa všetkého opitý alebo zdrogovaný a kričal „Q. pusť ma“. Od vtedy W. nevie prísť k sebe. Matka ho
zobrala aj k psychiatričke. Ďalej uviedla, že žalovaný ju nikdy fyzicky nenapadol. Skôr to bolo psychicky,

keď na ňu kričal. Pokiaľ ide o žalobkyňu, tak viac krát ju žalovaný napadol. Keď v lete so synom prišli k
nim na návštevu, žalobkyňa sedela na gauči a žalovaný ju napadol, pričom žalobkyňa plakala. Nevidela
však ako ju napadol. Viac krát videla ako jeden do druhého sotil. Keď bývala doma, tak žalovaný vypol
elektriku. O desiatej si robil kávu, bol hore až do tretej a nemohli sa vyspať. Žalovaný zhromažďoval
doma haraburdie, ťažko sa z toho dýchalo a nemohli sa ničoho ani dotknúť. Nakoniec uviedla, že so

žalovaným nemá dobrý vzťah. Status otca u nej stratil, keď zbil W.. Od vtedy cíti voči nemu strašný hnev.

9.SvedkyňaĽ.Q.prisvojomvýsluchuuviedla,žeodr.1987jesusedastrán.Spočiatkuvychádzalidobre.
Pozná od narodenia všetky deti. Maloletý W. bol veselé dieťa, to sa však zmenilo, keď sa žalovaný vrátil
z Čiech. W. sa stal tichým, bojazlivým, uzavrel sa do seba. Asi pred 6 rokmi sa tam nasťahovala rodina

T. s tým, že títo sa chodili ku nej sťažovať na nočné výbuchy strán, keďže bola správkyňa bytového
domu. Riešili tieto nočné výbuchy aj na schôdzach. Vyzvali ich, aby sa po nociach nehádali. Vydržalo
to týždeň a opäť to nastalo. V októbri alebo novembri 2017 prišla za ňou pani T. a pán W., že to už
viac nebude znášať. Pán W. jej povedal, že W. na nich kričal, aby sa nehádali. Aj sama niekoľko krát
počula ako sa v noci hádajú. W. je vystresovaný. Otca sa bojí. 21.2. jej volala pani J., že žalovaný u nich

zvoní, že má ísť ku W.. Keď tam prišla, otvoril jej dvere, bol celý červený a uši mal biele. Povedal jej, že
otec sa tam dobíjal, a že bol asi opitý alebo zdrogovaný. Pri hádkach bolo stále počuť iba žalovaného
aj napriek tomu, že on jej povedal, že hádky začínať väčšinou žalobkyňa. Potom to už nemohli ďalej
znášať a hľadali ubytovanie pre žalobkyňu. Našli to v ubytovacom zariadení pre týrané matky.

10.SvedokH..Q.V.prisvojomvýsluchuuviedol,žestranypozná15rokov.Vminulostipracovalžalovaný
v I.. Vtedy spoznal budúcu manželku. Táto bola vysmiata a spokojná. Keď sa však svokor vrátil domov,
bola nervózna, podráždená. Začal badať, že sa niečo deje. Rovnako aj u maloletého W., ktorý keď
žalovaný pracoval v Čechách, tak bol vysmiaty, s každým sa vedel porozprávať. Keď sa však vrátil, W.
bol nervózny, utiahnutý. Keď prišiel ku ním na návštevu, tak sa pýtal také veci, čo svedok pokladal za

samozrejmosť, ako to, či si môže zobrať vodu alebo ísť na wc. Maloletý W. nemá sebavedomie. Nebol
prítomný pri tom, aby žalovaný W. nadával, avšak počul ako W. rozpráva jeho žene, že žalovaný mu
nadával do idiotov, debilov. Keď sa niečo stalo, tak žalovaný si zo svojich detí robil posmešky. Začal
tlieskať, že sú divadelníci. W. raz zbil jeho otec. Volala svokra jeho manželke s tým, aby prišli. Zobrali
maloletého W. na týždeň ku ním, keďže s takou tvárou ho nemohli pustiť do školy, nakoľko by na nich

bola poslaná sociálka. Trestné oznámenie nepodal, keďže povedal žalobkyni, aby išla na vyšetrenie,
podala regres a trestné oznámenie a si myslel, že už to bolo podané. Rovnako ako ku W. sa správal
aj ku jeho manželke. Táto sa musela napríklad učiť na maturitu v pivnici. Taktiež kvôli hádkam musela
prerušiť aj štúdium na vysokej škole a išli spolu bývať do ich chaty. Tri roky dozadu na Vianoce žalovaný
zmizol. Pracuje ako policajt, tak zavolal kolegov a išli ho hľadať. Nakoniec sa večer vrátil žalovaný a

keď sa ho pýtal, že čo sa stalo, tak povedal, že nič sa nestalo. Pracoval na nočných a vtedy chodila
jeho manželka spať ku svokrovcom. Raz keď tam išla spať, tak mu volala, plakala a hovorila, že otec
vykrikuje, že im vypína elektrinu. Na druhý deň mali ísť na kontrolu do Košíc. Bola rozrušená, plakala.
Keby nešli vtedy na kontrolu, tak by prišli o syna. Svokrovcov nenavštevovali. Raz tam išla manželka vlete s tým, že žalovaný im zakázal otvárať okno a vetrať. Úrad práce rozdával príspevky s tým, že bolo
trebazdokladovaťbločky,tieto zdokladovali.Dalibločkyajsvokrovcomavšaknakoniecpeniazenevideli.
Všetky si zobral žalovaný. Ďalej uviedol, že bol svedkom hádok medzi stranami. Nemá vedomosť o tom,

aby žalobkyňa fyzicky napadla žalovaného. Ďalej uviedli, že policajti sa s ním radili, keďže prišli do bytu
strán, videli ho na fotke a volali mu, že či ho majú vykázať alebo nie a či sa jedná o bežné hádky alebo
nie. Žalovaný však nikdy nebol vykázaný z domu. Má vedomosť o tom, že boli podané žalobkyňou štyri
alebo päť oznámení o priestupkoch, ktoré boli prijaté.

11. Svedkyňa P. Q., dcéra strán pri svojom výsluchu uviedla, že s otcom nemá veľmi dobrý vzťah. Medzi
nimi dochádzalo k hádkam. Raz sa stalo, že prišla do izby, otec ju sotil do skrine a mala modrinu. Pokiaľ
ide o brata, tak na neho kričal, robil mu zlé veci. Nechcel im dovoliť vetrať s tým a odstránil aj kľučky
na oknách. Brat spal do desiatej alebo jedenástej hodiny, lebo boli prázdniny. Otec zdola vyzváňal.
Vystrašený brat išiel otvoriť, otec kričal niečo, či mama je doma. Brat bol tak vystresovaný, že volal jej
aj mame. Následne zavolala susedke, tá však nebola doma a tá zavolala svojej matke. Ona potom išla

hore avšak sa minuli so žalovaným. Toho však videla iná suseda. Raz žalobkyňa umývala podlahu, otec
sedel na stoličke, mama chcela umyť okolo otca. Tento ju sotil a spadla. Videla ju až ako bola na zemi.
Medzi stranami boli stále hádky. Príčinou hádok bolo to napr. to, že žalobkyňa sa pýtala žalovaného, že
kde chodí vonku a s kým. Keď chceli ísť spať, tak žalovaný ešte len o desiatej si začal robiť kávičku.
Išiel spať až o nejakej druhej, tretej a pokiaľ nepozeral telku, tak sa hádali. Ďalej uviedla, že raz mal

žalovaný hodiť žalobkyňu do vešiaka. Bola v inej izbe. Počula ako sa hádajú, pribehla a videla ako ju
sotil do vešiaka.

12.SvedokA.O.prisvojomvýsluchuuviedol,žesačastostretávalsostranami.Keďsasituáciavyostrila,
tak už iba so žalovaným. Na tvári žalobkyne si žiadne zranenia nevšimol, ani nebol prítomný pri fyzickom

a psychickom nátlaku zo strany žalovaného na žalobkyňu. Raz mu žalovaný volal, že mu žalobkyňa
porozhadzovala veci. Vtedy prišiel a prišla aj žalobkyňa, ktorá na neho ukázala, že tu chce. Povedal
jej, že prišiel za bratrancom. Žalobkyňa odišla a ho zažalovala na polícii. Potom išiel aj on zažalovať
žalobkyňu. Boli vypovedať na polícii. Dopadlo to tak, že žalobkyňa bola povinná zaplatiť 16 eur.

13. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 2.3.2018, č.k. 10C/11/2018 - 35 uložil žalovanému, aby
dočasne nevstupoval do bytu č. X na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súpisným číslom
XXXX na ulici Š. XX B. V. a zároveň uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto
uznesenia podala Okresnému súdu Prešov žalobu vo veci samej. Uznesenie bolo potvrdené uznesením
Krajského súdu v Prešove zo dňa 31.5.2018, č.k. 19Co/87/2018 - 87

14. K žalobe žalobkyňa predložila prepúšťaciu správu P. J., lekársku správu Q.. V. Q. zo dňa 1.10.2017,
podľa ktorej uviedla, že ju manžel udrel dverami do ľavej časti hrudníka a brucha. Taktiež predložila
lekárske správy Q.. W. S., podľa ktorej ju bolí pravé rameno a má obmedzenie hybnosti pravého ramena.

15. Dňa 27.05.2015 bolo na podklade trestného oznámenia žalobkyne začaté trestné stíhanie vo veci
zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ku ktorému
malo dôjsť tak, že žalovaný najmenej od októbra roku 2014 doposiaľ v priestoroch bytu na ul. Š. Č..
XX B. V., ako blízka osoba spôsoboval mal. W. J.., K.. XX.XX.XXXX U. P. J., K.. XX.XX.XXXX, fyzické
a psychické utrpenie tým, že im vulgárne nadáva, nadáva im do debilov, dementov, bezdôvodne po

nich kričí, ponižuje ich, minimálne jeden krát fyzicky napadol mal. W. J.. tak, že ho opakovanými údermi
rukou udieral po hlave, čím mu na celej ľavej polovici tváre spôsobil veľký hematóm, kde však po tomto
útoku na lekárskom ošetrení nebol, v presne nezistenom čase, presne nezisteným spôsobom fyzicky
napadol aj dcéru P., kde takýmto konaním u nich vyvoláva strach, stres a s tým nadväzujúce zdravotné
problémy. Uznesením zo dňa 24.09.2015 bola vec postúpená Okresnému úradu, odboru všeobecnej

vnútornej správy Prešov, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale skutok, ktorý
by mohol Okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy v Prešove prejednať ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu.

16. Dňa 17.11.2017 bolo na OO PZ Prešov-Sever oznámené napadnutie Q. J.. Poverený príslušník OO

PZ Prešov-Sever dňa 10.12.2017 začal trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1,2 písm. a/ Trestného zákona, podľa ktorého žalovaný dňa 01.10.2017 v čase okolo 10.30 h v V. na
ulici Š. č. XX v byte rodiny J. pri otváraní vstupných dverí z vnútornej strany bytu pritlačil Q.Á. J., ktorá
sa opierala o tieto dvere medzi vstupné dvere a dvere vedúce na toaletu, následne pohybom vstupnýchdverítrikrátnarazildochrbtaQ.J.,počomsapootočila,kdejejopäťvstupnýmidveraminarazildoľavého
boku, čím takto Q. J.S., K.. XX.XX.XXXX, I.. O. V.. Š. Č.. XX spôsobil povrchové poranenie hrudníka,
konkrétnezmliaždeniehrudníkasdobouliečenianajmenej7dní.Uznesenímzodňa15.12.2017bolavec

postúpená Okresnému úradu Prešov na prejednanie priestupku, lebo výsledky skráteného vyšetrovania
preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom.

17. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 26.1.2018 bolo
zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e)

v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený E.
J., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXXX/XX, XXX XX V. tým, že dňa 17.11.2017 v čase okolo 13:00 hod. v
mieste trvalého bydliska, mal pozhadzovať obrazy zo steny na zem a taktiež mal fyzicky napadnúť svoju
manželku Q. J. a to tak, že ju mal sotiť oboma rukami do oblasti hrude, následkom čoho mala spadnúť
na zem a odrieť si lakeť, pričom jej nespôsobil zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie, čím
mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním voči svojej manželke, teda

osobe blízkej, správny orgán podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, z dôvodu,
že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

18. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 23.2.2018 bolo
zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e)

v nadväznosti na § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť obvinený E.
J., K.. XX.XX.XXXX, O. Š. XXXX/XX, XXX XX V. tým spôsobom, že dňa 01.10.2017 v čase okolo
10:30 hod v mieste trvalého bydliska mal fyzicky napadnúť svoju manželku Q. J., čím mal úmyselne
narušiťobčianskespolunažívaniedrobnýmublíženímnazdravívočisvojejmanželke,tedaosobeblízkej,
správny orgán podľa § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch z dôvodu, že spáchanie skutku, o

ktorom sa koná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané.

19. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 14.11.2018 vyplýva, že žalobkyňa styk otca so synom
nežiada upravovať. Synovi matka nebráni v kontakte s otcom, maloletý sa s otcom aj stretáva. Q. W.
chce ostať v starostlivosti matky a s otcom sa chce naďalej stretávať. Kolízny opatrovník navrhol, aby

súd styk neupravil

20. Z výpisu z LV XXXX vyplýva, že strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. X nachádzajúceho
sa na treťom poschodí na ulici Š..

21. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

22. Podľa §705a Občianskeho zákonníka /OZ/ ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického
násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako
spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s nimi býva spoločne v byte, stalo ďalšie

spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov
obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

23. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

24. Hlavným cieľom obmedzenia alebo vylúčenia z užívania bytu jedného z manželov alebo bývalých
manželov, je ochrana týraných osôb v byte, ktorý je v spoločnom nájme, a to takým spôsobom, aby bolo
možnévysťahovaťzbytuosobupsychickyalebofyzickytýrajúcumanželaalebobývaléhomanžela,ktorý
má aj po rozvode právo v byte bývať, alebo blízkej osoby s nimi bývajúcej v byte. Osoba, ktorá podala

návrh na súd musí preukázať, že došlo k psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba
takéhoto násilia aj v budúcnosti. Podmienkou úspešnosti žaloby je, že správanie jedného z manželov
alebo bývalých manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, teda pomery v byte ostatným osobách v
byte bývajúcim nedovoľujú byt pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o svoj život
a zdravie. Právo musí chrániť slabšiu stranu aj za cenu zásahu práva na spoluužívanie bytu, ten z

manželov alebo bývalých manželov, ktorý zasahuje do práva druhého na pokojný a zdravý život, môže
byťrozhodnutímsúduobmedzenýnasvojichprávachviažúcichsakbytu.Nepochybneideoveľkýzásah
do práv spolunájomcu bytu, avšak ešte väčšmi je potrebné chrániť zdravie a život druhého manžela,
ako aj členov rodiny bývajúcich v spoločnom byte.25. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky
zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom,
že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane,
ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu,

ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné
urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie
svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom
nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne
nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva
pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

26. Žalobkyňa svoju žalobu v prvom rade odôvodnila fyzickým násilím žalovaného, po ktorom bola
viac krát ošetrená a zároveň podala na žalovaného trestné oznámenia. Súd zistil, že doteraz nebolo
v žiadnom konaní preukázané, že by sa žalovaný dopustil týrania blízkej a zverenej osoby a doteraz
nebol žalovaný za takéto konanie právoplatne odsúdený a ani mu nebolo uložená pokuta. Žalovaný

momentálne s rodinou nebýva, pretože bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd žalovanému
zakázal vstupovať do bytu až do právoplatného skončenia tohto konania. Z obsahu spisu nebolo
jednoznačne preukázané agresívne správanie žalovaného voči žalobkyni a ich spoločnému synovi,
ktorý so stranami žije v byte. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi stranami sú narušene,
dochádzalo medzi nimi k hádkam, čo v konečnom dôsledku viedlo k rozvodu. Žalobkyňa však v konaní

nepreukázala, že by neznesiteľnosť spolužitia so žalovaným v dôsledku fyzického alebo psychického
násilia mala takú intenzitu, že by ich spolužitie bolo možné objektívne považovať za neznesiteľné, čo by
odôvodňovalo vyhovenie žaloby. Hádky a incidenty, ktoré žalobkyňa opisovala medzi stranami opisovali
obaja odlišne. Rovnako nebolo preukázané psychické násilie voči žalobkyni zo strany žalobcu. Tu je
potrebné poukázať aj na závery znalkyne z odboru psychológie, ktorá v konaní ČVS: ORP-465/1-VYS-

PO-2015 u Q. J. nezistila známky ujmy resp. negatívne vplyvy na jej psychicky stav a vývoj, ktoré by
mohli byť spôsobené konaním žalovaného. Znalkyňa ďalej uviedla, že žalobkyňa nejaví známky úzkosti,
depresívneho prežívania, či iných patognomických tendencií v emocionálnej regulácii. Psychické násilie,
ktorého sa mal žalovaný dopustiť voči ich synovi, nebolo v konaní preukázané. Uvedené vylučuje aj
správa kolízneho opatrovníka zo dňa 14.11.2018, podľa ktorej žalobkyňa styk otca so synom nežiada

upravovať. Synovi matka nebráni v kontakte s otcom, maloletý sa s otcom aj stretáva. Maloletý W.
chce ostať v starostlivosti matky a s otcom sa chce naďalej stretávať. Nakoniec aj kolízny opatrovník
navrhol, aby súd styk neupravil. Žalovaný sa síce raz dopustil fyzického napadnutia syna, jednalo sa o
jednorazový incident, od tohto momentu uplynula doba 5 rokov, pričom ako bolo uvedené, maloletý sa
chce naďalej stretávať s otcom. Tvrdenia žalobkyne o tom, že žalovaný syna bije a ho mal aj buchnúť

palicou, neboli v konaní preukázané.

27. Súd poukazuje na to, že nezhody medzi stranami nepresahujú rámec bežných nezhôd medzi
manželmi, resp. rozvedenými manželmi. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol, keď nebolo skutkovo naplnené znenie ustanovenia § 705a OZ a nebolo v konaní preukázané,

že by sa žalovaný dopúšťal násilia alebo hrozby násilia či už fyzického alebo psychického na žalobkyňu,
prípadne deti. Súd poukazuje aj na to, že vlastnícke právo možno obmedziť len vo výnimočných
prípadoch a že právo užívať byt pokiaľ nemá žalovaný inú možnosť bývania, by bolo veľmi hrubým
zásahom do výkonu jeho práv.

28. Podľa § 336 ods. 1,4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), ak súd
nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi
povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak
je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie vo veci samej zastavené, platí

ustanovenie § 335 primerane.29. Podľa § 335 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

30. Okresný súd uznesením zo dňa 2.3.2018, č.k. 10C/11/2018 - 35 uložil žalovanému, aby dočasne
nevstupoval do bytu č. X K. X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu so súpisným číslom XXXX na
ulici Š. XX B. V. a zároveň uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
podala Okresnému súdu Prešov žalobu vo veci samej. Uznesenie bolo potvrdené uznesením Krajského

súdu v Prešove zo dňa 31.5.2018, č.k. 19Co/87/2018 - 87.

31. Nakoľko súd žalobu zamietol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 335 ods. 1 CSP zrušil
neodkladné opatrenie, ktoré bolo nariadené vyššie citovaným uznesením.

32. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 CSP), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania
nebola žalobkyňou tvrdená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).