Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. august 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 10Er/31/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200433
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Rodanič
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8214200433.2

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO: 30
807 484, pobočka Bardejov, Hurbanova 6, 085 46 Bardejov proti povinnému FB Travel SK, s.r.o., IČO:
36 505 382, Priemyselná 1379/25, 085 01 Bardejov pre vymoženie 350,79 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vedenú súdnym exekútorom Mgr. Martinom Petruškom pod č. EX 48/2014 z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie

vo výške 41,71 EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie adresovaného súdnemu exekútorovi Mgr.
Martinovi Petruškovi sa dňa 15.01.2014 začalo exekučné konanie proti povinnému. Ako exekučný
titul oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil Rozhodnutie č.700-2810757413-GC04/13
vydané Sociálnou poisťovňou, pobočka Bardejov dňa 05.12.2013. Návrhom na vykonanie exekúcie sa

oprávnený domáhal vymoženia istiny 350,79 EUR a trov exekúcie.
Okresný súd Bardejov poverením číslo 5701 o075978 zo dňa 28.01.2014 sp. zn. 10Er/31/2014 poveril
súdneho exekútora Mgr. Martina Petrušku vykonaním exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky
oprávneného.
Podanímzodňa16.06.2014súdnyexekútorpoukazujúcnaust.§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku
dal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Uvedené odôvodnil tým, že v

priebehu exekučného konania vykonal úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného z ktorého by bolo
možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku, jej príslušenstvo a trovy exekúcie, a to lustráciami v peňažných
ústavoch, zisťovaním nehnuteľností a hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného, pohľadávok, pričom
zistil, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a žiaden zo spôsobov
exekúcie uvedených v § 63 Exekučného poriadku nie je možný. Podľa zistení súdneho exekútora
povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, je vlastníkom štyroch motorových vozidiel, na ktorých viaceré

blokácie, pričom ide o takmer dvadsať ročné motorové vozidlá. Povinný je aj držiteľom motorových
vozidiel, avšak z dôvodu neplnenia si
záväzkov z lízingových zmlúv mu bolo motorové vozidlo odobraté a ostatné lízingové zmluvy boli
mimoriadne ukončené v rokoch 2008 a 2009. V zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne má evidovaný
nedoplatok 13 353,79 EUR a len exekútorský úrad Mgr. Petrušku vedie voči povinnému celkovo 53
exekučných konaní. Tvrdiac, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súdny exekútor

navrholexekúciuzastaviť,pričomuplatnilnároknanáhradutrovexekúcievovýške58,55EURknáhrade
ktorých žiadal zaviazať oprávneného.
Podľa § 57 ods.1 písm.h) zák. č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( ďalej len
„Exekučný poriadok“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd sa stotožnil s názorom súdneho exekútora, že exekúciu je potrebné zastaviť, nakoľko obsah

spisu súdneho exekútora preukazuje, že skutočnosti oznámené súdnym exekútorom o nemajetnosti
povinného vychádzajú z konkrétnych šetrení a sú pravdivé. Zisťovanie majetku povinného pri vedeníexekúcie je zo zákona úlohou súdneho exekútora, ktorý má na to nie len špecializáciu ale aj rozsiahle
možnosti. V danom prípade súdny exekútor, ktorého si sám oprávnený dobrovoľne zvolil na vykonanie
exekúcie po zisťovaní majetku povinného navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že nebol zistený

majetok či príjmy povinného umožňujúce úspešne vykonať exekúciu. Z oznámenia súdneho exekútora
vyplýva, že ten v priebehu doterajšieho vedenia exekúcie vykonal šetrenie po majetku povinného avšak
lustrácia majetku povinného neviedla k zisteniu majetku či príjmov povinného umožňujúceho exekúciu
úspešnevykonať.taktiežzoznámeniasúdnehoexekútoravyplýva,žetenprotipovinnémuvediecelkovo
53 exekučných konaní. Vzhľadom na neexistenciu majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň

na úhradu trov exekúcie v spojení s tým, že vychádzajúc zo zistení súdneho exekútora povereného
vykonaním exekúcie, ktoré tento premietol do podnetu na zastavenie exekúcie nie je predpoklad zmeny
majetkovýchpomerovpovinnéhoanidobudúcna,jezrejmé,žeexekúciunemožnovykonať. Pretojusúd
postupujúc podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku v spojení s § 57 ods.1 písm.h/ Exekučného poriadku
zastavil.Podľanázorusúdu,ďalšie,zjavnebezúspešnévedenieexekúciebynebolovsúladesozásadou
hospodárnosti exekučného konania v zmysle ktorej je exekučný súd v rámci svojich možností povinný

dbať o to, aby trovy exekúcie tak na strane súdneho exekútora ako aj na strane účastníkov boli čo
najmenšie a nebolo by ani v záujme oprávneného, aj vzhľadom na výšku vymáhanej sumy, keďže by len
navýšilo trovy, ktoré by v prípade neúspešnej exekúcie musel v konečnom dôsledku znášať oprávnený.
Vzhľadom k zdokladovaným zisteniam súdneho exekútora o majetkových pomeroch povinného súd mal
za to, že nariadenie pojednávania nebolo nevyhnutné pre objasnenie veci, preto o zastavení exekúcie

rozhodol bez nariadenia pojednávania ( § 58 ods.2 Exekučného poriadku).
Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, je jeho povinnosťou rozhodnúť aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie ( § 200 ods.5 Exekučného poriadku). O trovách exekúcie vzniknutých súdnemu
exekútorovi súd v danom prípade rozhodol podľa § 200 a § 196 Exekučného poriadku, pričom povinnosť
ich náhrady uložil oprávnenému v súlade s ust.§ 203 ods.2 Exekučného poriadku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súdny exekútor preukázateľne vykonal úkony exekučnej činnosti, s čím boli spojené jednak hotové
výdavky a tiež vznik nároku na odmenu. Povinný, ktorý by inak tieto trovy musel znášať ( § 197 ods.1
Exekučnéhoporiadku) nemámajetoknaichúhraduataksúdpostupujúcpodľa§203ods.2Exekučného
poriadku v zmysle ktorého pri zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu

trov exekúcie, znáša ich oprávnený uložil oprávnenému povinnosť nahradiť vzniknuté trovy exekúcie
súdnemu exekútorovi.
Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa § 16 ods.2 a § 22 Vyhlášky MS SR
číslo 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 ( ďalej
len „Vyhláška“). Súdny exekútor trovy exekúcie vyčíslil sumou 58,55 EUR s tým, že suma 33,19 EUR

predstavuje odmenu za úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods.1 Vyhlášky, suma 5,60 EUR náhradu
hotových výdavkov titulom poštovného, suma 10,00 EUR náklady administratívy súvisiace so založením
a vedením exekučného spisu a suma 9,76 EUR predstavuje DPH.
Súdpovažovalzaúčelnéapreukázanétrovyexekúcievovýške 41,71 EUR. Podľa§16ods.2Vyhlášky
v spojení s § 5 ods.1 tejto Vyhlášky vznikol súdnemu exekútorovi nárok na odmenu vo výške najmenej

33,19 eura. Súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní požadoval len túto minimálnu odmenu vo výške 33,19
EUR, preto mu táto bola bez ďalšieho priznaná v uvedenej výške. Súdnemu exekútorovi vznikol podľa
§ 22 Vyhlášky tiež nárok na náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 1,57 EUR, teda súdnemu
exekútorovi vznikol nárok na hotové výdavky, ktoré mal súd za preukázané a účelne vynaložené v
súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náhrada ktorých bola priznaná súdnemu exekútorovi

na základe skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora. Na rozdiel od vyúčtovania súdneho
exekútora súd v súvislosti s doručením žiadosti o udelenie poverenia priznal náhradu poštovného
iba v alikvotnej výške, a to vo výške 0,17 EUR ( 1/8 požadovanej náhrady) pri žiadosti o udelenie
poverenia, keďže z exekučného spisu vyplýva že doručovaných bolo jednou zásielkou 8 žiadostí oudelenie poverenia a tak je zrejmé, že nemožno v tomto exekučnom konaní priznať plnú náhradu, ale len
jej zodpovedajúcu časť. Súd nepriznal požadované poštovné za zásielku označenú súdnym exekútorom
ako „žiadosť o vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na uznesenie o zastavení exekúcie“

a „vrátenie poverenia“, keďže ide o náhradu budúcich hotových výdavkov, nakoľko nie je možné priznať
výdavky, ktoré ešte nevznikli a ktoré ešte neboli účelne vynaložené. Keďže súdny exekútor je platiteľom
dane z pridanej hodnoty, k trovám exekúcie je potrebné ešte prirátať DPH z odmeny a poštovného, čo
predstavuje 6,95 EUR.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani požadovanú náhradu vo výške 10,00 EUR súdnym exekútorom

špecifikovanú ako „náklady administratívy súvisiace so založením a vedením exekučného spisu-
spis.obal, etikety, papier, toner, obálky“. Podľa názoru súdneho
exekútora prezentovaného vo vyčíslení trov exekúcie táto náhrada mu patrí, pretože „nejde o
administratívne práce, ktoré sú zahrnuté v odmene, ale o náklady nevyhnutne vynaložené v súvislosti
so založením a celkovým vedením exekučného spisu“ Súd tento názor súdneho exekútora nezdieľa a
má za to, že požadovanú náhradu vo výške 10,00 EUR súdnemu exekútorovi priznať nemožno, a to z

nasledujúcich dôvodov.
Vyhláška MS SR č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov náhradu hotových
výdavkov súdneho exekútora upravuje v § 22 ods.1 tak, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene
aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti;
táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady

a poplatky. Následne táto Vyhláška vo svojich spoločných a záverečných ustanoveniach v § 25
autoritatívne stanovuje, že v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne
práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej
činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 Vyhlášky, a to náklady na prevádzku

a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou
úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady na opravy), ako aj materiálové
náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárske vybavenie a napokon náklady na

kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.).
Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho
úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou v tej- ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd
je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a náklady na prevádzku a chod exekútorského
úradu, kde patria aj náklady na spisové obaly, etikety, papier, toner, obálky, na ktoré poukazoval súdny

exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 Vyhlášky neprináleží
nakoľko ani pri akokoľvek extenzívnom výklade § 22 vyhlášky ich nemožno priradiť k ostatným v
tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada patrí. Na základe
výkladu ustanovenia § 22 Vyhlášky, § 25 Vyhlášky a ustanovení upravujúcich odmenu exekútora je
súd toho názoru, že normotvorca nezahrnul tieto náklady vrátane nákladov za kancelárske potreby

do výpočtu nákladov, náhrada ktorých patrí súdnemu exekútorovi úmyselne preto, lebo predpokladal,
že tieto náklady si exekútor bude uhrádzať z odmeny za svoju činnosť, nepochybne aj z dôvodu, že
hodnoverné preukazovanie takýchto výdavkov v ich konkrétnom číselnom vyjadrení v danom mieste a
čase vo vzťahu ku konkrétnej exekúcii by bolo značne obtiažne resp. v mnohých prípadoch nemožné.
Za pravdu tomuto výkladu dáva aj historický exkurz do vývinu predmetnej právnej úpravy, ktorý už podal

Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesení zo dňa 27.9.2012 sp.zn. 17CoE/199/2012 v zmysle
ktorého Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako predkladateľ návrhu vyhlášky, ktorou sa
mala meniť a dopĺňať vyhláška č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
vyhlášky č. 405/2006 Z. z. navrhovalo, aby § 22 vyhlášky znel:
„1/ Exekútorovi patrí popri odmene aj paušálna náhrada hotových výdavkov vynaložených v súvislosti s

vykonávaním exekučnej činnosti; ak sú hotové výdavky vyššie ako paušálna náhrada, patrí exekútorovi
náhrada hotových výdavkov v preukázanej výške. Táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady,
poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a odborné vyjadrenia, preklady, opisy,
fotokópie, náhrady nákladov na vloženie alebo získanie dát z centrálnych informačných systémov a
kancelársky materiál, ktorý je súčasťou spisu.

2/ Paušálna náhrada hotových výdavkov je 82,98 EUR (2.500 Sk). Ak exekútor požaduje paušálnu
náhradu hotových výdavkov, nevyhotovuje ich špecifikáciu. Ak exekútor požaduje náhradu hotových
výdavkov vo vyššej sume, je povinný vyhotoviť ich špecifikáciu.
3/ Náhradu nákladov na znalecké posudky ustanovuje osobitný predpis.“V navrhovanom znení § 22 bol osobitne vymenovaný aj kancelársky materiál ako súčasť hotových
výdavkov v paušálnej sume.
Predkladatelia návrhu vyhlášky mienili k §-u 25 vyhlášky pripojiť vetu: „Administratívne náklady nie sú

súčasťou administratívnych prác“.
V dôvodovej správe k návrhu vyhlášky predkladateľ zdôvodnil svoj návrh tým, že určenie náhrady
hotových výdavkov paušálnou sumou zrýchli a zhospodárni exekučné konanie a zjednotí sa výklad § 22
a § 25 vyhlášky v tom zmysle, či je v odmene exekútora zahrnutá len náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou (mzdové náklady) alebo aj náklady na administratívny,

kancelársky materiál (papier, obaly, obálky a pod.), pretože prax súdov pri rozhodovaní o trovách
súdneho exekútora nie je jednotná a súdy si tieto pojmy zamieňajú. V prípade kancelárskeho materiálu
ide o kancelárske potreby, ktoré sú priamo súčasťou spisu, ktoré súdny exekútor zaobstaráva zo svojho
majetku, na svoje náklady, pri vykonávaní exekúcie pre oprávneného.
Navrhované zmeny schválené neboli.
Zo skutočnosti, že navrhované zmeny vyhlášky (v znení: „administratívne náklady nie sú súčasťou

administratívnych prác“) prijaté neboli a že platná vyhláška v §-e 22 osobitne náklady na kancelársky
papier, tlač, kopírovanie, obálky, viazanie dokumentov, archiváciu nevymenúva dospel aj tento súd
k záveru, že úmyslom normotvorcu pri určení spôsobu výpočtu odmeny súdneho exekútora podľa
vyhlášky č. 288/1995 Z. z. bolo upraviť len výšku odmeny za výkon exekučnej činnosti (v ktorej je
zahrnutá aj odmena za administratívne práce obslužného personálu súdneho exekútora) a zakotviť

právo exekútora na náhradu hotových výdavkov v preukázateľnej (kontrolovateľnej) výške s tým, že
v odmene sú zahrnuté nielen náklady na „administratívne práce“, ale aj náklady vzniknuté pri výkone
administratívnych prác (administratívne náklady).
Súd pre úplnosť podotýka, že v minulosti bol už aj na pôde Ústavného súdu Slovenskej republiky, a to v
konaníI.ÚS157/08posudzovanýprípad,keďzostranysúdnehoexekútorabolaspochybňovanáústavná

udržateľnosť právneho názoru súdu totožného s právnym názorom vysloveným v tejto veci ( jednalo sa
o právny názor Krajského súdu v Košiciach vyslovený v uznesení č. k. 3 CoE 4/2006-28 z 25. júna 2007
že „bežný kancelársky materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej
administratívy, napr. perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti

najmä v paušálnej sume náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady
kancelárskych vecí preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by
sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných,
jasne indentifikovateľných výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri
výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.“) Ústavný súd tento právny názor vo svojom

uznesení zo dňa 29.4.2008 č.k.I.ÚS 157/08-16 vyhodnotil tak, že predmetné úvahy odvolacieho súdu sú
logické, a preto aj celkom legitímne s tým, že napadnuté uznesenie nevykazuje znaky arbitrárnosti a je aj
náležite odôvodnené, keď odvolací súd zdôvodnil, prečo nebola sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi
priznaná náhrada za bežný režijný kancelársky materiál. Z namietaného uznesenia krajského súdu
podľa názoru ústavného súdu nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú

aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím
ich účelu, podstaty a zmyslu keďže krajský súd zreteľne odôvodnil svoje skutkové zistenia s použitím
príslušných zákonných ustanovení, a preto nemožno konštatovať, že by skutkové alebo právne závery
krajského súdu v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,
a tak nezlučiteľné s obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V tomto uznesení vyslovený právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky
materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu
exekútorovi priznať a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora teda nie je nijako nový, či

prevratný a tento právny názor už bol vyslovený aj v rozhodnutiach iných súdov, ktoré takisto náhradu
týchto nákladov nepriznali. V tomto zmysle sa teda závery súdu, ktorý je navyše povinný rešpektovať
princíp právnej istoty v právnom štáte nijako neodlišujú od záverov, ku ktorým v tejto súvislosti
dospeli aj iné súdy ( viď. napr. aj Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14.11.2013
sp.zn.15CoE/97/2013; Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11.4.2013 sp.zn.15CoE/222/2012;

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.2.2013 sp.zn.9CoE/32/2012; Uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 12.2.2013 sp.zn.13CoE/7/2013 či Uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 6.12.2012 sp.zn.20CoE/30/2012 - všetky dostupné na www.otvorenesudy.sk).Z uvedeného je zrejmé, že nielen súd v prejednávanej veci, ale hneď niekoľko súdov naprieč republikou
po samostatnej, na sebe nezávislej úvahe, či je možné súdnemu exekútorovi priznať náhradu nákladov
za spotrebný kancelársky materiál a za administratívu súvisiacu so založením a vedením exekučného

spisu dospelo k záveru o nemožnosti takéhoto priznania s tým, že táto náhrada je zahrnutá v odmene
súdneho exekútora.

Úplne na záver súd dodáva, že v danom prípade by požadovanú náhradu spotrebného kancelárskeho
materiálu vo výške 10,00 EUR súdnemu exekútorovi nebolo možné priznať aj z ďalšieho dôvodu, a to

z dôvodu nepreukázania skutočnej vynaloženej výšky týchto výdavkov v tomto konkrétnom exekučnom
konanípredloženímnapríkladpokladničnýchblokov,čiaspoňúradnéhozáznamuapod..Súdpripomína,
že v konkrétnom exekučnom konaní možno priznať len náhradu výdavkov reálne vynaložených v
tomto konkrétnom exekučnom konaní a nie paušálnu náhradu „spriemerovanú“ z iných exekučných
konaní. Taktiež súd dodáva, že predložený exekučný spis súdneho exekútora celkovo pozostávala iba
z troch strán, pričom posledná strana je prázdna a nachádzajú sa na nej iba otlačky pečiatky súdneho

exekútora s jeho podpisom. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že za takýto obsah súdneho spisu nie
je žiadnym spôsobom možné priznať súdnemu exekútorovi náklady vo výške 10 EUR, ktoré evidentne
niekoľkonásobne prevyšujú reálne náklady na zavedenie takéhoto trojstranového exekučného spisu.

V zmysle § 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových

výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Súd však nepriznal
exekútorovi náhradu budúcich hotových výdavkov, nakoľko nie je možné priznať výdavky, ktoré ešte
nevznikli a ktoré ešte neboli účelne vynaložené.

Po sčítaní tak súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 41,71 EUR.

Povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi bola uložená oprávnenému tak ako je to
uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie, viazal súd lehotu na plnenie až na právoplatnosť uznesenia ( § 171 ods.3 Občianskeho
súdneho poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia ( § 374 ods.4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( 205 ods.2 O.s.p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.