Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2009

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/113/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2607206367
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2009:2607206367.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci navrhovateľky: B. D., nar.

XX.XX.XXXX,.bydliskoP.P.č.XX,.právnezastúpená:JUDr.B.I.,advokátkasosídlomS.,N..O.X,.proti
odporkyni: K. K., nar. X.XX.XXXX,. bydlisko S., H. XXX/X,. právne zastúpená: AK K., s.r.o., so sídlom S.
XXX/X,. IČO: XX. XXX. XXX,. v zast. prom. práv. J. K., o odporovateľnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a mieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podala na Okresnom súde Senica dňa 24.5.2007 žalobu na odporovanie právnemu
úkonu voči odporkyni. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 9.8.2006 uzavrel jej bývalý manžel Ľ. D. na
strane darcu so svojou sestrou - odporkyňou na strane obdarovanej darovaciu zmluvu, na základe ktorej

darovalodporkyninehnuteľnostivk.ú.P.P.,zapísanénalistevlastníctvač.17,parc.č.247/1-zastavané
plochy a nádvoria o výmere 279 m2, parc. č. 247/2 - záhrady o výmere 433 m2, parc. č. 251 - zastavané
plochy nádvoria o výmere 374 m2, a rodinný dom súp. č. XX. nachádzajúci sa na parc. č. 247/1. Dňom
28.8.2006, t. j. dňom povolenia vkladu vlastníckeho práva, odporkyňa nadobudla tieto nehnuteľnosti
do vlastníctva. Na základe uznesenia OS Senica č. k. 6E/38/2003 zo dňa 19.5.2003 bol nariadený
výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy pre pohľadávku navrhovateľky voči Ľ. D. vo výške 43.200,- Sk.
Dlžník uhradil dlžnú sumu iba čiastočne, preto navrhovateľka podala návrh na vykonanie exekúcie
na vymoženie pohľadávky vo výške 30.421,- Sk s príslušenstvom. OS Senica vydal dňa 11.4.2006

poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. Pohľadávka navrhovateľke do dňa podania
žaloby nebola uhradená. Podľa navrhovateľky predmetné nehnuteľnosti boli jediným majetkom dlžníka
- Ľ. D.. Dlžník tak v súčasnosti nemá žiaden majetok na úhradu pohľadávky navrhovateľky. Darovaním
nehnuteľností blízkej osobe došlo nielen k ukráteniu navrhovateľky, ale prakticky k znemožneniu jej
vymoženia. Keďže dlžník i odporkyňa o existencii navrhovateľkinej pohľadávky nesporne vedeli a medzi
dlžníkom a odporkyňou je blízky príbuzenský vzťah, sú splnené podmienky na odporovanie právneho
úkonu darovania.

Súčasne so žalobou navrhovateľky bol súdu doručený návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým
by odporkyňa bola zaviazaná zdržať sa akéhokoľvek nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami,
najmä previesť nehnuteľnosti na inú osobu alebo ich akýmkoľvek spôsobom zaťažiť. Návrh na vydanie
predbežného opatrenia bol uznesením OS Senica č. k. 7C/113/2007-51 zo dňa 23.11.2007 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/54/2008-66 zo dňa 28.3.2008 ako odvolacieho súdu
zamietnutý s tým, že právo navrhovateľky nie je ohrozené tak, aby bola potrebná dočasná úprava
právnych pomerov účastníkov tohto sporu nariadením predbežného opatrenia.Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila tak, že s ním nesúhlasí a žiada návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie darovacou zmluvou a návrhom na vklad zo dňa 9.8.2006, LV č. 17, spisom OS
Senica sp. zn. 6E/38/2003, spisom OS Senica sp. zn. 3P/25/2005, listom právnej zástupkyne odporkyne

zo dňa 30.10.2008, konečným vyúčtovaním exekúcie zo dňa 11.9.2008, výsluchmi navrhovateľky i
odporkyne a zistil tento skutkový stav veci:

Darovacou zmluvou zo dňa 9.8.2006 mal súd preukázané, že Ľ. D. ako darca daroval odporkyni ako
obdarovanej nehnuteľnosti v k. ú. P. P., zapísané na liste vlastníctva č. 17, parc. č. 247/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 279 m2, parc. č. 247/2 - záhrady o výmere 433 m2, parc. č. 251 - zastavané
plochy nádvoria o výmere 374 m2, a rodinný dom súp. č. XX. nachádzajúci sa na parc. č. 247/1.

Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prešlo na odporkyňu dňom vkladu do katastra nehnuteľností, t. j.
dňom 28.8.2006.

Zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 6E/38/2003 súd zistil, že navrhovateľkina pohľadávka, ktorej
zabezpečenia vymoženia sa svojou žalobou o odporovanie právnemu úkonu navrhovateľka domáha,
predstavuje nedoplatok výživného Ľ. D. na manželku - navrhovateľku, a to za čas od 1.3.1998 do

7.4.2001, celkovo vo výške 30.421,- Sk.

Rozsudkom Okresného súdu Senica č. k. 3P/25/2005-149 zo dňa 6.3.2008 mal súd preukázané, že
výživné Ľ. D. na plnoletého M. D., nar. X.X.XXXX. bolo s účinnosťou od 1.1.2005 do 31.8.2007 zvýšené
zo sumy 500,- Sk mesačne na sumu 1.300,- Sk mesačne a s účinnosťou od 1.9.2007 na sumu 2.000,-
Sk mesačne. Nedoplatok otca na zročnom výživnom za čas od 1.1.2005 do 29.2.2008 v sume 19.000,-

Sk súd povolil otcovi splácať v 500,- Sk mesačných splátkach splatných spolu s bežným výživným vždy
do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk plnoletého M. D..

Právna zástupkyňa odporkyne listom zo dňa 30.10.2008 súdu oznámila, že Ľ. D. ako povinný dňa
11.10.2008 zaplatil celý zvyšok dlhu, ktorý bol voči nemu vymáhaný, a to v celkovej čiastke 38.671,- Sk,
z čoho pohľadávka oprávnenej - navrhovateľky predstavovala sumu 30.421,- Sk a zvyšok tvorili trovy

exekúcie. Právna zástupkyňa odporkyne ďalej uviedla, že vzhľadom na to, že pohľadávka navrhovateľky
bola i s príslušenstvom uhradená bezo zvyšku, je žaloba o neúčinnosť právneho úkonu bezpredmetná.

Výsluchom navrhovateľky súd zistil, že na podanom návrhu naďalej trvala s tým, že dlh dlžníka bol síce
splatený pokiaľ ide o výživné na manželku, avšak dlžník má ešte jeden neuhradený dlh, a to na výživnom
na plnoleté dieťa M. D., približne vo výške 7.000,- Sk, ktorý spláca v 500,- Sk mesačných splátkach.

Výživné platí už druhý rok pravidelne.

Výsluchom odporkyne mal súd preukázané, že o platby výživného Ľ. D. sa stará odporkyňa, pričom
všetko je platené načas, zostatok na zročnom výživnom predstavuje ešte sumu 9.000,- Sk.

Právna zástupkyňa odporkyne uviedla, že zročné výživné Ľ. D. bolo povolené splácať v splátkach
rozhodnutím súdu a otec dieťaťa toto plní, preto v súčasnosti žiaden dlh nemá.

Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že na podanom návrhu trvajú, keďže podľa ich názoru v
prípade skončenia predmetného sporu otec dieťaťa prestane výživné platiť.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh navrhovateľky
nie je podaný dôvodne. Keďže pohľadávku, ktorej vymoženie sa navrhovateľka domáhala žalobou
zabezpečiť, povinný Ľ. D. dňa 28.11.2008 zaplatil bezo zvyšku, žaloba o odporovateľnosti právneho

úkonu sa stala bezpredmetnou. Tvrdenie navrhovateľky, že dlžník má voči navrhovateľke ešte aj inýdlh - dlh na výživnom na plnoletého syna, a teda že žaloba je podaná dôvodne, súd nepovažuje za
relevantné, nakoľko v podanej žalobe sa navrhovateľka zabezpečenia vymoženia tohto nároku pôvodne
nedomáha. Navyše, súd túto pohľadávku navrhovateľky za dlh nepovažuje, nakoľko dlžník predmetné

výživné na plnoletého syna pravidelne platí na základe rozhodnutia súdu v mesačných splátkach po
500,- Sk, a teda nejde tu o dlh, ale o plnenie si súdom stanovenej povinnosti, ktorú súd povolil plniť v
splátkach. Zároveň, darovacia zmluva, ktorej neúčinnosti sa navrhovateľka domáha, bola uzatvorená
dňa 9.8.2006, teda v čase, kedy výživné na plnoletého M. D. ešte nebolo určené, nakoľko rozsudok
OS Senica č. k. 3P/25/2005-149, ktorým súd výživné určil, bol až zo dňa 6.3.2008, právoplatným sa

stal dňa 28.8.2008 a vykonateľným dňa 16.9.2008. Nie je preto možné, aby sa dlžník snažil ukrátiť
navrhovateľku na vymožení pohľadávky, ktorá v čase odporovaného právneho úkonu ešte neexistovala.
Súd na základe uvedených skutočností žalobu navrhovateľky o odporovanie právneho úkonu darovania
voči odporkyni ako bezpredmetnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

právo na náhradu trov právo. Keďže navrhovateľke bol dlh, ktorý bol dôvodom pre podanie žaloby na
odporovanie právneho úkonu splatený po podaní tejto žaloby, súd považoval návrh navrhovateľky v
tomto ohľade za dôvodný. Naopak, pokiaľ išlo o dlh na bežnom a zročnom výživnom, súd tento posúdil
ako nedôvodný a žalobu zamietol, a teda v tomto ohľade bola navrhovateľka neúspešná. Vzhľadom na
uvedené súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).