Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Pc/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200257
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5620200257.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci navrhovateľa U. V., nar. XX.

XX. XXXX, trvale bytom I. T., V. XXXX/XX, proti otcovi, ako osobe povinnej platiť výživné, U. V., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom G.C., B. U. XXXX/X, zastúpený JUDr. Dušanom Jančim, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, o zvýšenie výživného na plnoleté
dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 05. 02. 2014, č. k. 4P/4/2013-23, vo výroku o
výživnom na Samuela Hromádku sa m e n í tak, že otec, U. V., je p o v i n n ý prispievať na výživu syna
U. V. zvýšeným výživným od 31. 01. 2020 do 15. 03. 2020 vo výške 220,- eur mesačne a od 16. 03. 2020

do budúcna po 150,- eur mesačne. Výživné je splatné vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám navrhovateľa.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Písomným návrhom zo dňa 31. 01. 2020, doručeným v ten istý deň Okresnému súdu Liptovský
Mikuláš (ďalej len „súd“) navrhovateľ žiadal zmeniť rozsudok súdu 4P/4/2014-23 zo dňa 05. 02. 2014 vo
výrokovej časti, týkajúcej sa výživného voči nemu tak, že jeho otec, ako osoba povinná platiť výživné,

bude zaviazaný mu prispievať na výživu sumou 280,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Návrh odôvodnil tým, že o výživnom pre neho bolo rozhodované rozsudkom súdu 4P/4/2014-23 zo dňa
05. 02. 2014, ktorým bol jeho otec (v návrhu označený ako odporca) zaviazaný prispievať na výživu
navrhovateľa150,-eureštekrukámmatky,nakoľkovtomčasebolmaloletý.Ponástupenavysokúškolu
v Olomouci mal snahu sa viackrát dohodnúť s otcom o zvýšení výživného, čo však tento neakceptoval
a vyjadril sa tak, že si má popri škole zarábať. Navrhovateľ poukázal na to, že v čase pôvodného
rozhodovania bol študentom 8-ročného Gymnázia Juraja Tranovského v Liptovskom Mikuláši, pričom

v septembri 2019 nastúpil do 1. ročníka na Univerzite Palackého v Olomouci, fakulta telesnej kultúry,
študijný odbor rekreológia. Uviedol, že jeho matka si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, a
to predovšetkým zabezpečením stravy, ubytovania, oblečenia, vreckového. Uviedol, že jeho výdavky na
vysokej škole vzrástli, keď za ubytovanie - nájomné platí 120,- eur mesačne, stravné 50,- eur mesačne,
električka 17,- eur mesačne, cestovné z Olomouca do Liptovského Mikuláša 8,- eur jedna cesta každý
týždeň, čo je za mesiac 64,- eur, študijné materiály a pomôcky cca 15,- eur mesačne. Jeho štúdium
vyžaduje dobré fyzické predpoklady, pohybové zručnosti z vybraných športov, s čím sú spojené zvýšené

výdavky na funkčné športové oblečenia, platby za vstup napr. na plaváreň, do posilňovne. Poukázal aj
na výdavky, ktoré má na telefón, hygienické potreby, ktoré spolu mesačne vyčíslil na 50,- eur. Popri škole
sa snaží zarobiť si aj brigádnicky s tým, že príležitostnými prácami si zarobí mesačne asi 30,- eur.2. Podaním zo dňa 21. 02. 2020 navrhovateľ doplnil dôvody návrhu o príjmy matky, ktoré predstavujú
mesačne invalidný dôchodok 556,- eur, mzdu od zamestnávateľa 879,43 eura, prídavky na dve deti
a výživné, ktoré otec platil voči nemu a sestre H. spolu vo výške 300,- eur. Ako pravidelné výdavky

matkyoznačil300,-eurmesačnesporiaciúčetkhypotéke(finančnéprostriedkybudúpoužiténavrátenie
pôžičky bratovi matky, poskytnuté na kúpu auta), 4,- eurá plyn, 8,10 eura televízne programy, 150,- eur
splátka hypotéky na byt, 25,- eur splátka pôžičky, 30,- eur elektrina, 150,- eur poplatky za užívanie bytu,
10,- eur internet. V rámci domácnosti matka vynakladá mesačne približne 25,- eur na lieky, 40,- eur
na benzín, 400,- eur na potraviny, 40,- eur na drogériu a 100,- eur na ošatenie. Zároveň označil ďalšie

matkine výdavky.

3. Otec navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 14. 04. 2020 uviedol, že s návrhom nesúhlasí,
nakoľkoniejevjehomožnostiach,abyhradilzvýšenévýživné,požadovanévovýške280,-eurmesačne.
Potvrdil, že pracoval v Rakúsku s príjmom približne 1 800,- eur, avšak od 13. 03. 2020 je evidovaný v
evidencii uchádzačov o zamestnanie. O prácu v Rakúsku prišiel v dôsledku obmedzení, súvisiacich s

ochorením COVID-19. Poukázal na svoje výdavky, ktoré pozostávajú z nájomného za byt v Ružomberku
vo výške 250,- eur mesačne, leasingových splátok na motorové vozidlo 230,52 eura, splátky úveru na
vyporiadanie BSM vo výške 419,42 eura, poplatkov za mobilný telefón 54,55 eura, satelitnú televíziu
11,10 eura. Poukázal aj na to, že vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi majú obidvaja rodičia a
vyslovil názor, že navrhovateľ by mohol žiadať vyššie výživné aj od matky. Za nespravodlivú označil

požiadavku navrhovateľa, aby on mal hradiť takmer všetky výdavky, ktoré podľa jeho tvrdení predstavujú
sumu 299,- eur.

4. Účastníci zotrvali na svojich stanoviskách aj na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 26. 05. 2020.

5. Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že v Olomouci si s troma spolužiakmi prenajali
2-izbový byt s tým, že každý platí mesačne v prepočte okolo 120,- eur. Uviedol, že poplatky za toto
ubytovanie sú porovnateľné s poplatkami za internát, pričom na priváte má lepšie študijné podmienky.
Uviedol, že na vysokej škole študoval už aj v predchádzajúcom školskom roku, a to na Športovej fakulte
v Košiciach. Nakoľko mu tam nevyhovoval študijný program, rozhodol sa od septembra 2019 začať

študovaťvOlomouci.Prvýsemesterštúdiamáukončený,pričomodpolovicemarcaaždoteraz,jedoma,
a to kvôli situácii s COVID-19. Napriek tomu platí nájomné za byt, aj keď ho neužíva, pričom prenajímateľ
znížil poplatky na 10 500,- Kč mesačne, čo je okolo 100,- eur mesačne. Aj keď v nájomnej zmluve bolo
dojednané odstúpenie, túto možnosť nevyužil z dôvodu, že mu pomerne dlho trvalo, kým našiel toto
ubytovanie a chce si ho zachovať aj pre ďalší študijný rok. Odvtedy, ako je doma, nemá náklady na

cestovné, stravu mu zabezpečuje matka. Uznal, že od polovice marca 2020 jeho náklady nie sú také
vysoké, ale poukázal na to, že sa jedná len o dočasný stav a táto situácia sa môže zmeniť.

6. Otec navrhovateľa vo výpovedi uviedol, že od 12. 03. 2020 sa mu zmenila situácia, keď zostal bez
práce z dôvodu koronavírusu. V Rakúsku pracoval v leasingovej firme ako stolár. Hneď, ako dostal

výpoveď, prihlásil sa na Slovensku na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. O jeho zaevidovaní
úrad práce však rozhodol až po mesiaci a potom, keď mal toto rozhodnutie, požiadal Sociálnu poisťovňu
o dávky v nezamestnanosti. Sociálna poisťovňa má na rozhodnutie 60 dní a doteraz o výške dávky
rozhodnuté nebolo. Od 12. 03. 2020 je preto bez príjmu. Aj keď si hľadá na Slovensku prácu, je
s tým problémy, pretože kvôli opatreniam s koronavírusom mnohé firmy nepracovali. Vyživovaciu

povinnosť má už iba voči navrhovateľovi, nakoľko dcéra H., ktorá študovala na Univerzite Mateja Bela v
Banskej Bystrici, neurobila skúšky v zimnom semestri a štúdiu, skončila ešte pred koronavírusom. Túto
skutočnosť mu dcéra oznámila, a preto jej už výživné neposiela. Otec navrhovateľa predložil doklad o
tom,žejehorakúskyzamestnávateľmudňa14.02.2020poukázalnaúčetsumu1671,80euraadňa16.
04. 2020 sumu 820,- eura. Nakoľko v sume, poukázanej vo februári 2020 bola aj náhrada za vyčerpanú

dovolenku v januári 2020, na ktorú mu však nárok nevznikol kvôli skončeniu pracovného pomeru,
uviedol, že za február a marec 2020 mal iba vyššie uvedený príjem. Uviedol, že si na leasing kúpil staršie
auto, ktoré nevyhnutne potrebuje pre prácu v zahraničí, spláca ešte aj úvery, ktoré pochádzajú z obdobia
trvania manželstva s matkou navrhovateľa, ktoré si spolu zlúčil a tieto spláca mesačné po 419,- eur.
Leasingové splátky poukazuje mesačne po 230,- eur. U obidvoch týchto úverov však požiadal o odklad

splátky z dôvodu koronavírusu. Navrhovateľovi stále poukazuje výživné mesačne po 150,- eur. Otec
navrhovateľa uviedol, že na ubytovanie v Rakúsku vynakladal mesačne okolo 200,- eur, pretože práce
vykonával po celom území Rakúska, kde býval zvyčajne na penzióne. Zamestnávateľ mu prispieval na
ubytovanie 15,- eur na noc, ale za takú sumu sa v Rakúsku ubytovanie nedalo zohnať. Pokiaľ pracovalv Rakúsku, mal vysoké náklady na pohonné hmoty, pretože jedna cesta do práce bola od 600 do 800
km s tým, že náklady na pohonné hmoty vynakladal mesačne 320,- eur.

7.Nanávrhnavrhovateľsúdvypočulvkonaní,akosvedkyňu,jehomatku,ktoráuviedla,žeoprotisituácii,
ktorá bola v čase posledného rozhodovania o výživnom, sa u navrhovateľa zmenili pomery. V tom čase
dohodnuté výživné 150,- eur mesačne bolo postačujúce, pretože syn nemal náklady na dochádzku do
školy a náklady na jeho výživu boli nižšie. V septembri 2019, aj v januári 2020, syn musel absolvovať
sústredenia. V januári 2020 to bol lyžiarsky výcvik, za ktorý zaplatili poplatky 230 - 240,- eur, na čo

otec synovi prispel sumu 100,- eur a zvyšok uhradila ona. Okrem toho syn potreboval funkčné športové
oblečenie a aj výstroj, t. j. snowboard, zjazdové lyže, bežecké lyže, čo si požičal s tým, že za požičanie
sa zaplatilo okolo 60,- eur. Svedkyňa uviedla, že každý mesiac synovi poukazuje na účet 280,- eur,
vrátane výživné, ktoré mu posiela otec. Ona mu teda prispieva mesačne sumou 130,- eur. Poukázala
aj na to, že spláca hypotekárny úver 20 000,- eur, ktorý si zobrala v rámci vyporiadania BSM s otcom
navrhovateľa, pričom tento úver spláca mesačne po 150,- eur. Jedná sa o úver za 2-izbový byt, v ktorom

býva s dcéru a aj so synom. Kúpila si staršie, 10-ročné, auto za kúpnu cenu 5 000,- eur, na čo jej požičal
jej brat finančné prostriedky v hotovosti, ktoré mu teraz vráti zo sporiaceho účtu. Svedkyňa uznala, že
odvtedy, ako je syn doma kvôli situácii s koronavírusom, sú náklady na jeho výživu nižšie a momentálne
pôvodne určené výživné 150,- eur označila za postačujúce. Jedná sa však len o dočasný stav, ktorý sa
zmení po tom, ako sa zrušia obmedzenia kvôli koronavírusu.

8. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že o výživnom voči navrhovateľovi bolo naposledy
rozhodované rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 05. 02. 2014, č. k. 4P/4/2014-23, ktorým bolo
rozvedené manželstvo jeho rodičov. Vtedy maloletý U. V. bol zverený do osobnej starostlivosti matke a
otec bol zaviazaný prispievať na výživu syna po 150,- eur mesačne. Zo spisu 4P/4/2014 vyplýva, že otec

navrhovateľa v čase rozvodu manželstva pracoval v zahraničí s príjmom asi 1 500,- eur mesačne. V
súvislosti s výkonom práce mal náklady na nájomné v Rakúsku cca 170,- eur. Vyživovaciu povinnosť mal
okrem maloletého syna U., ešte k dcére H., ktorá v tom čase už bola plnoletá, ale študovala na vysokej
škole. Na základe dohody otec prispieval na výživu obidvom deťom po 150,- eur. Matka navrhovateľa v
čase rozvodu manželstva mala vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, t. j. k navrhovateľovi a k plnoletej

dcére H.. Matkin príjem v tom čase predstavoval sumu 726,50 eura, plus rodinné prídavky na dve deti.
Matka uhrádzala náklady na byt, ktoré v tom čase boli okolo 200,- eur. Navrhovateľ v čase rozvodu
manželstva rodičov bol študentom 8-ročného gymnázia, býval teda s matkou a jeho náklady zodpovedali
obvyklým potrebám detí v jeho veku. V súčasnom období navrhovateľ je študentom vysokej školy v
Olomouci,kdelennákladynaubytovaniepredstavovalidopolovicemarca2020sumu120,-eur,aktuálne

je to asi 100,- eur mesačne. Ostatné náklady, ktoré navrhovateľ špecifikoval v návrhu a v doplnení
návrhu, zo strany otca namietané neboli. Od 15. 03. 2020 však navrhovateľ býva doma z dôvodu
obmedzení, súvisiacich s COVID-19 s tým, že podľa vlastného tvrdenia v štúdiu pokračuje online.

9. Od 31. 01. 2020, kedy sa začalo konanie, doteraz, otec navrhovateľa mal príjem celkom 2 491,80

eura, a to 14. 02. 2020 sumu 1 671,80 eura a 16. 04. 2020 sumu 820,- eur. Pracovný pomer u svojho
zamestnávateľa skončil otec navrhovateľa z objektívnych dôvodov - kvôli obmedzeniam z COVID-19 s
tým, že aktuálne je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Slovensku a zatiaľ nebolo rozhodnuté o
tom, či a v akej výške mu budú priznané dávky. Otec navrhovateľa mesačne vynakladá na nájomné 250,-
eur, okrem toho spláca jeden úver po 419,- eur mesačne a leasingové splátky po 230,- eur mesačne.

Tieto splátky poukazoval však len v čase, kým pracoval, aktuálne požiadal o odklad splátok. Vyživovacia
povinnosť k dcére H. otcovi skončila, pretože táto sa ešte pred situáciou s COVID-19 rozhodla ukončiť
štúdium na vysokej škole a mienila sa zamestnať. Od posledného rozhodovania o výživnom sa zásadne
zmenili pomery na strane matky, ktorej podstatne vzrástol príjem, a to na sumu 1 435,- eur mesačne,
plus poberá rodinné prídavky, teraz už len na navrhovateľa. Býva v 2-izbovom byte aktuálne s obidvomi

deťmi, za ktorý platí mesačne poplatky spolu 200,- eur. Spláca hypotekárny úver na byt, v ktorom žije s
deťmi, po 150,- eur mesačne a spláca spotrebný úver po 25,- eur mesačne. Má dlh voči svojmu bratovi
vo výške 5 000,- eur z titulu pôžičky na kúpu motorového vozidla.

10. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine
(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým
deti nie sú schopné samé sa živiť.(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových

pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

11. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

12. Podľa § 155 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), konanie sa začína len na návrh.

13. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

14. Podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 216 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd
je viazaný žalobným návrhom žalobcu.

15. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť otca navrhovateľa k
navrhovateľovi bola naposledy určená vo februári 2014 v čase, keď bol navrhovateľ maloletý, študoval
na gymnáziu v mieste svojho bydliska. Od poslednej úpravy výživného uplynula doba 6 rokov, počas
ktorej došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa, aj na strane jeho rodičov. Navrhovateľ

od septembra 2019 študuje na vysokej škole v Českej republike, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu
výdavkov, súvisiacich s bývaním, pretože za ubytovanie v Olomouci navrhovateľ platil do 15. 03. 2020
po 120,- eur mesačne a aktuálne za ubytovanie v Českej republike platí po 100,- eur mesačne. Pokiaľ
študoval v Olomouci, mal určité náklady aj na cestovné, a to za jednu cestu jedným smerom 8,- eur.
Navrhovateľ je starší a v dôsledku toho a v súvislosti so zvýšením životných nákladov, došlo k zvýšeniu

nákladov na jeho výživu. Tým, že býva v mieste štúdia, musí si sám zabezpečovať stravu, platiť určité
poplatky, zabezpečovať si študijné materiály a pod. V súvislosti so študijným zameraním navrhovateľovi
vznikli začiatkom roka 2020 zvýšené výdavky na zimné sústredenie, na úhrade ktorých sa však otec
navrhovateľ podieľal dobrovoľne sumou 100,- eur. Konanie vo veci sa začalo dňa 31. 01. 2020, preto súd
pri rozhodovaní vychádzal z potrieb navrhovateľa a z možností a schopností otca od 31. 01. 2020. Pre

rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a preto súd skúmal pomery navrhovateľa
a otca navrhovateľa, ako osoby povinnej platiť výživné, za obdobie od 31. 01. 2020 do 26. 05. 2020.

17. Oproti pomerom, za ktorých bolo v roku 2014 rozhodované o výživnom pre navrhovateľa, došlo
na strane otca k zmene spočívajúcej v tom, že mu zanikla vyživovacia povinnosť k dcére H., na ktorú

platil mesačne po 150,- eur na základe mimosúdnej dohody. Inak v pomeroch otca k zásadnej zmene
nedošlo.Vyživovaciupovinnosťknavrhovateľovimáajjehomatka,ktorávzhľadomnaveknavrhovateľa,
už osobnou starostlivosťou, ani čiastočne, nevyvažuje platenie výživného. Vypočutím navrhovateľa a
jeho matky súd zistil, že táto mu zabezpečuje stravu a bývanie, pokiaľ prichádzal do miesta trvalého
bydliska na víkendy a od 15. marca doteraz mu tieto potreby zabezpečuje v celom rozsahu, nakoľko

navrhovateľ býva doma. U matky došlo k zásadnému zvýšeniu príjmu cca o 700,- eur mesačne, takže je
v jej možnostiach a schopnostiach, aby okrem zabezpečenia stravy a bývania v mieste trvalého bydliska,
synovi prispievala finančne na jeho výdavky. Vypočutím matky navrhovateľa súd zistil, že táto si plní túto
povinnosť, keď navrhovateľovi mesačne poukazuje sumu 130,- eur.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, po zohľadnení skutočnosti, že životná úroveň detí by mala
byť zásadne rovnaká, ako životná úroveň rodičov, s prihliadnutím na zvýšené výdavky navrhovateľa
a skutočnosť, že otec, okrem navrhovateľa, nemá už žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd zvýšil
výživné od 31. 01. 2020 do 15. 03. 2020 zo sumy 150,- eur na 220,- eur mesačne. Po zohľadnenísumy 130,- eur, ktorú navrhovateľovi dobrovoľne poukazuje matka, navrhovateľ má dostatok finančných
prostriedkov, aby si hradil náklady spojené so štúdiom. Po pripočítaní príjmu, ktorý si navrhovateľ
zabezpečuje brigádnickou činnosťou, má tento dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie

potrieb, ktoré súvisia s tým, že kvôli štúdiu na vysokej škole, nie je schopný sám sa živiť. Pokiaľ
navrhovateľ požadoval zvýšiť výživné voči otcovi zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 280,- eur
mesačne nepreukázal, že túto sumu nevyhnutne potrebuje na úhradu svojich potrieb (po pripočítaní
finančného príspevku od matky vo výške 130,- eur) a na druhej strane v konaní nebolo preukázané,
že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť mu takéto výživné. Súd zohľadnil výšku príjmu otca

do 15. 03. 2020, náklady spojené s užívaním bytu v Ružomberku, nevyhnutné cestovné výdavky a
poplatky za ubytovanie, pokiaľ pracoval v Rakúsku. U otca navrhovateľa, ani u jeho matky, však súd
neprihliadol na výšku splátok úverov, pretože vyživovacia povinnosť k deťom má prednosť pred inými
(nie nevyhnutnými) výdavkami, pričom výšku splátok si rodičia môžu upraviť tak, aby v prvom rade vedeli
zabezpečiť potreby detí, ktoré nie sú schopné samé sa živiť.

19. Od 15. 03. 2020 navrhovateľ je síce študentom vysokej školy v Olomouci, ale kvôli situácii s
COVID-19 žije na Slovensku, v dôsledku čoho sú jeho náklady podstatne nižšie. Súd poukazuje aj na to,
ženavrhovateľ,ajkeďmutakámožnosťvyplývazozmluvyonájmebytu,nevypovedalnájomvOlomouci
a platí prenajímateľovi mesačne po 100,- eur, hoci byt neužíva a ani užívať nemôže. Súd prihliadol aj
na výpoveď matky navrhovateľa ktorá uviedla, že pokiaľ je syn doma, tak otcom poukazované výživné

150,- eur mesačne je postačujúce. Preto súd určil od 15. 03. 2020 výživné v pôvodnej výške, t. j. 150,-
eur mesačne a v časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné od 31. 01. 2020 do 15. 03. 2020 nad
sumu 220,- eur mesačne a od 15. 03. 2020 do vyhlásenia rozsudku nad sumu 150,- eur mesačne, návrh
zamietol.

20. Súd poukazuje na to, že vzhľadom na ust. § 127 ods. 1, prvá veta CSP, nebolo možné zohľadniť, že
aktuálny stav je prechodný a po uvoľnení opatrení, súvisiacich s
KOVID-19, pravdepodobne nastane zmena pomerov na strane účastníkov tohto konania. V čase
vyhlásenia tohto rozsudku totiž nie je známe, kedy dôjde k zmene pomerov, či a ako sa na jednej
strane zmenia potreby navrhovateľa a na druhej strane možnosti a schopnosti jeho rodičov. Pokiaľ by v

budúcnosti nastala taká zmena pomerov, ktorá bude odôvodňovať zmenu výživného, určeného vo výške
150,- eur mesačne, môže ktorýkoľvek z účastníkov iniciovať konanie vo veci tohto výživného.

21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

23. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

24. V predmetnej veci si ani jeden z účastníkov neuplatnil trovy konania, a preto súd v súlade s
ustanovením § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.