Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201171
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8315201171.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobkyne V. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, V., zast. JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., Južná trieda 28,
Košice proti žalovanému Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava o náhradu
škody takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 583,74 eur titulom trov právneho zastúpenia v trestnom
konaní do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti nákladov na trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní súd žalobu zamieta.

V časti nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 3000 eur súd náhradu trov konania stranám
nepriznáva.

V časti nároku na zaplatenie bolestného a nároku na úhradu nákladov právneho zastúpenia v trestnom
konaní priznáva súd náhradu trov konania žalovanej voči žalobkyni v rozsahu 12,18%.

Priznáva náhradu nákladov za znalecké dokazovanie Slovenskej republike proti žalobkyni v rozsahu
56,06%.

Priznáva náhradu nákladov za znalecké dokazovanie Slovenskej republike proti žalovanému v rozsahu
43,91%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej sumu 4 639,22 eur
a trovy konania. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 18C 24/2014 zo dňa 4.12.2014 súd konanie
do sumy 3000 eur zastavil, zastavil konanie voči pôvodne žalovanej v druhom rade P. I. - L. a zvyšok
nároku vylúčil na samostatné konanie.

2. Vo svojej žalobe doručenej súdu dňa 27.1.2014 žalobkyňa ako žalovaného v druhom rade označila
Š. I. - L.. V žalobe uviedla, že tento žalovaný dňa 13.2.2012 svojim motorovým vozidlom značky

KIA, EVČ: V. XXX H. o 10:35 hod. na prechode pre chodcov na Laboreckej ulici v Humennom ohrozil
žalobkyňu a spôsobil jej ujmu na zdraví tým, že v dôsledku jeho nepozornej jazdy žalobkyňa spadal.
Pri páde došlo k pohmoždeniu bedrového zhybu, pravého stehna a pohmoždeniu v oblasti pravého
ramena. Voči žalovanému sa viedlo trestné konanie pod sp.zn. 4T 100/2013. V dôsledku pádu bolažalobkyňa hospitalizovaná v nemocnici od 13.2. do 17.2.2012. Dňa 23.3.2012 bola na odporučenie
ambulantnej neurologičky hospitalizovaná na neurologickom oddelení v nemocnici v Humennom. Za
protiprávne konanie, ktorého sa žalovaný dopustil bol dňa 16.12.2013 uznaný za vinného za prečin

ublíženia na zdraví s odôvodnením, že aj keď takto nekonal úmyselne, je neospravedlniteľné, aby pri
vedení motorového vozidla mohol čo i len ohroziť iného účastníka dopravnej premávky. V tomto konaní
si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila sumu 136 eur titulom bolestného, sumu 1 503,22 eur titulom
právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 1 503,22 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 3 000 eur
- v tejto časti bolo konanie zastavené.

3. Spolu so žalobou predložila žalobkyňa vyúčtovanie trov právneho zastúpenia s prílohami.

4. Podaním doručeným súdu dňa 11.2.2014 žalovaná Allianz- Slovenská poisťovňa a.s. uviedla,
vzhľadom na skutočnosť, že bolestné bolo určené znaleckým posudkom v trestnom konaní navrhuje
pripojiť trestný spis. V žalobe absentujú relevantné dôkazy preukazujúce základ nároku.

5. V priebehu konania dňa 5.2.2014 žalovaný Š. I. - L. zomrel. Súd pokračoval v konaní s dedičkou po
nebohom a dňa 4.12.2014 zobrala žalobkyňa svoju žalobu titulom nemajetkovej ujmy 3 000 eur a žalobu
voči žalovanej P. I. - L. späť, pričom súd konanie zastavil uznesením zo dňa 4.12.2014 a o zvyšku nároku
v konaní pokračoval pod sp.zn. 18C 72/2015.

6. Na pojednávaní dňa 12.3.2015 žalovaná namietala svoju pasívnu legitimáciu. K otázke pasívnej
legitimácie zást. žalobkyne uviedol, že osobné motorového vozidlo EVČ: V. XXX H. bolo poistené u
žalovanej a teda žalovaná je pasívne legitimovaná v tomto konaní. Vodič tohto motorového vozidla
konal v rozpore s povinnosťami vodiča, ktoré sú uvedené v § 4 ods. 1 písm. c,f zákona č. 8/2009 Z.z. o

cestnej premávke, kedy sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a pri prechádzaní cez prechod
pre chodcov nedal prednosť chodkyni t.j. žalobkyni, svojim motorovým vozidlom žalobkyňu ohrozil, v
dôsledku čoho ona spadla na vozovku a v dôsledku nehody utrpela zranenia a to pohmoždenie v oblasti
pravého bedrového kĺbu ľahkého stupňa a podvrtnutie ramena kĺbu ľahkého stupňa s dobou liečenia
podľa znaleckého posudku 10 dní. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca žalobcu na rozsudok

Okresného súdu Humenné zo dňa 13.12.2013, ktorý nie je právoplatný ale právoplatný nie je z dôvodu
úmrtia vodiča. Čo sa týka náhrady škody, tak s poukazom na ustanovenia § 442 ods. 1 uhrádza sa
skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému
tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby a patria tu aj náklady vynaložené a vzniknuté
v súvislosti s uplatnením nároku v trestom alebo občianskoprávnom konaní. Teda uhrádzajú sa aj

náklady, ktoré musí poškodený vynaložiť na prípravné konanie, zastupovanie v trestnom aj v civilnom
konaní. Podľa rozhodnutia NS SR R 71/1971 náklady, ktoré vznikli pri uplatňovaní nároku v trestnom
konaní sú majetkovou ujmou, skutočnosťou škodou, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s
protiprávnym konaním škodcu. Žalobkyňa má teda nárok aj na náhradu bolestného, aj na náhradu trov
právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli v súvislosti so zastupovaním v trestnom konaní.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nie sú predložené relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali
základ uplatneného nároku, pretože trestný rozsudok nie je právoplatný aj keď trestné konanie bolo
ukončené z dôvodu úmrtia vodiča. Z obsahu trestného spisu je zrejmé, že vodič namietal svoju
zodpovednosť pri vzniku poškodenia zdravia žalobkyne. Je teda na žalobkyni dôkazné bremeno,
aby preukázala, že škoda, ktorá jej vznikla bola spôsobená predmetným motorovým vozidlom. Podľa

znaleckéhoposudkuMUDr.U.niejevylúčené,žebyžalobkyňanaprechodeprechodcovmohlaspadnúť
aj sama i bez zavinenia motorového vozidla. Podľa názoru žalovaného trovy právneho zastúpenia nie sú
škodou v občianskoprávnom zmysle. Trovy právneho zastúpenia vynaložené poškodeným v trestnom
konaní nie sú poistením kryté podľa zákona č. 381/2001 Z.z. a nie sú škodou. K otázke pasívnej
legitimácie zástupkyňa žalovaného uviedla, že túto namietajú z dôvodu, že nie je preukázaný základ

uplatňovaného nároku a že teda nie je preukázané, že vodič, ktorý viedol predmetné motorové vozidlo
zavinil dopravnú nehodu. Vozidlo vodiča Š. I. - L. bolo u žalovaného poistené v čase vzniku dopravnej
nehody.

7. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 8.4.2015 právny zástupca žalobkyne uviedol:

Dopravnú nehodu spôsobil vodič Š.O. I. - L. osobným motorovým vozidlom Kia Rio EVČ: V. - XXX H. dňa
13.2.2012, pričom vodič sa počas jazdy cez priechod pre chodcov nevenoval plne riadeniu motorového
vozidla a nedal prednosť chodkyni t.j. žalobkyni, ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod
pre chodcov a na priechode pre chodcov vodič svojim osobným motorovým vozidlom bezprostredneohrozil chodkyňu V. R., v dôsledku čoho ona spadla na vozovku a utrpela zranenia, ktoré už boli
vyššie uvedené. Ku škode zástupca žalobkyne uviedol, že skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla
poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, ďalej sem patria

aj náklady vynaložené a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom
konaní. Opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 71/1971. K pasívnej legitimácii
žalovaného právny zástupca žalobcu uviedol, že motorové vozidlo, ktoré zapríčinilo dopravnú nehodu
bolo poistené u žalovaného, čo žalovaný nepoprel, preto túto skutočnosť nie je potrebné ani dokazovať.

8. Spolu s hore uvedeným písomným vyjadrením predložil zástupca žalobkyne výzvu na poistné plnenie,
odpoveď žalovaného zo dňa 7.2.2014, rozsudok Okresného súdu Humenné č. 4T 100/2013 zo dňa
16.12.2013, zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 1.10.2012, zápisnicu o výsluchu znalca zo dňa
19.9.2012, záznam z dopravnej nehody zo dňa 13.2.2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove č. 2To
12/2014 zo dňa 11.3.2014, znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný MUDr. J. U., znalecký posudok
č. XX/XXXX vypracovaný znalcom Ing. X. V..

9. Z rozsudku Okresného súdu Humenné č. 4T 100/2013 zo dňa 16.12.2013 vyplýva, že obžalovaný Š.
I. - L. bol uznaný za vinného, že dňa 13.12.2012 v čase o 10.35 hod na ulici Laboreckej v Humennom
viedol osobné motorové vozidlo EVČ: V. XXX H., pričom v rozpore s povinnosťami vodiča podľa § 4
ods. 1, písm. c a f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, počas jazdy cez priechod pre chodcov

nevenoval sa plne vedeniu vozidla a nedal prednosť chodkyni V. R., ktorá vstúpila na vozovku a
prechádzala cez priechod pre chodcov a na priechode pre chodcov natoľko svojim osobným motorovým
vozidlom bezprostredne ohrozil chodkyňu V. R., že táto až spadla na vozovku a v dôsledku nehody
utrpela zranenia a to pohmoždenie v oblasti pravého bedrového kĺbu ľahkého stupňa a podvrtnutie
ramenného kĺbu vpravo ľahkého stupňa s dobou liečenia podľa znaleckého posudku 10 dní a teda inému

z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 1.10.2012 vyplýva, že obžalovaný Š. I. - L. vo svojej
výpovedi uviedol, že sa necíti vinný. Uviedol, že auto zastavil pred prechodom pre chodcov, ktorý je
oproti Tatra banke a sledoval ako sa chodci pohybujú po prechode pre chodcov. Keď si všimol, že chodci

sú už asi tri metre na chodníku, pozrel sa doľava, kde stáli dve osoby. Keďže nešli, pomaly sa pohýnal
dopredu. V tom okamihu sa pozrel doprava, kde zazrel ženu, ktorá bežala. Keď ju prvýkrát zazrel tak
už bola pred jeho autom. Keď ju zbadal, šľapol na brzdu a zastavil asi meter za prechodom. Potom len
zazrel ako žena spadla asi 4 - 5 metrov za prechodom pre chodcov. S autom ostal stáť na mieste, pričom
žena ležala si meter za stredovou čiarou vozovky smerom k železnici, teda v jeho jazdnom pruhu a on

bol s vozidlom asi meter za prechodom. Menovaný uviedol, že sa domnieva, že do ženy nenarazil.
Poškodená t.j. žalobkyňa na tomto hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň bola v blízkosti
prechodu pre chodcov pri Tatra banke v Humennom a išla zo smeru od železničnej stanice. Prišla k
prechodu pre chodcov, kde už bolo 5-6 ľudí. Všimla si biele auto, kde pani v aute ukázala chodcom,
že môžu prejsť a tak keď išli iní chodci, išla aj ona. Bola na prechode pre chodcov, keď si všimla, pre

po jej ľavej strane prichádza červené auto. Pokračovala ďalej, lebo si myslela, že je na prechode pre
chodcov a auto zastane, kým ona prejde. Jednoznačne si pamätá, že vodič mal ľavú ruku na ľavom
uchu a keď prechádzala tak sa na ňu vodič pozrel. V tom okamihu si všimla, že vodič pridal. Potom si
už len pamätá, že bola na zemi.
Z hore citovaného rozsudku vyplýva aj skutočnosť, že bola v trestnom konaní vypočutá ako svedkyňa T.

N., ktorá potvrdila, že išla v skupinke chodcov po predmetnom prechode pre chodcov, pričom poškodená
išla za ňou ako posledná. Všetci išli normálnou chôdzou. Keď počula náraz a výkrik, tak sa otočila a
videla poškodenú, ktorá sa nachádzala v jazdnom pruhu smerom na OMV v prednej časti teda pred
červeným autom. Bola asi 3-4 metre od auta. Uviedla, že vodiča videla telefonovať, hneď ako sa otočila.
Svedkyňa W. uviedla a potvrdila, že ku kontaktu medzi poškodenou a autom nedošlo.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č. 2To 12/2014 zo dňa 11.3.2014 bol hore uvedený rozsudok
Okresného súdu Humenné zrušený a trestné stíhanie voči Š. I. - L. bolo zastavené z dôvodu úmrtia
obžalovaného.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval MUDr. J. U. vyplýva, že žalobkyňa utrpela
pohmoždenie v oblasti pravého bedrového kĺbu ľahkého stupňa a podvrtnutie ramenného kĺbu vpravo

ľahkého stupňa. Na ľavej časti tela žalobkyne sa nenašli žiadne príznaky poranenia, ktoré by
nasvedčovali, že došlo ku kontaktu - náraz motorového vozidla do tela menovanej, ako je opuch v mieste
nárazu, hematóm, povrchové odreniny a podobne. Je možné konštatovať, že menovaná spadla na
pravú stranu tela, čím došlo k vzniku hore uvedených poranení. K otázke, či zranenia žalobkyne súvisias dopravnou nehodou znalec uviedol, že sa nenašli žiadne príznaky poranenia na ľavej strane tela
žalobkyne, teda príznaky, na základe ktorých by bolo možné zo súdnoznaleckého hľadiska konštatovať,
že došlo ku kontaktu motorového vozidla s telom žalobkyne. Žalobkyňa sa počas lekárskych vyšetrení

po nehode ani raz nesťažovala na ťažkosti na ľavej strane jej tela. Na základe týchto skutočností je
možné konštatovať, že zo súdnoznaleckého hľadiska neexistuje dôkaz, na základe ktorého by sa dalo
konštatovať, že poranenia menovanej majú priamy súvis s inkriminovanou dopravnou nehodou. Doteraz
uvedené skutočnosti poukazujú na to, že menovaná mohla spadnúť na pravú stranu tela aj na základe
spontánneho pádu t.j. bez iného zavinenia. Bodové ohodnotenia zranení znalec stanovil na 136 bodov.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec Ing. X. V. vyplýva, že pohyb chodkyne
považuje za technicky správny, rýchlosť vozidla bola 17 km za hodinu, pričom znalec ako technickú
príčinu dopravnej nehody určil neskorú reakciu vodiča vozidla KIA Rio na chodkyňu.

10. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.6.2015 žalovaná uviedla, že naďalej trvá

na svojom stanovisku, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, aby za jej vzniknutú škodu
zodpovedal voči motorového vozidla KIA Rio. Keďže rozsudok v trestnom konaní nie je právoplatný,
súd týmto rozhodnutím nie je viazaný a teda ani dôkazy predložené žalobkyňou nemajú žiadnu právnu
relevanciu preukazujúcu absolútne zavinenie a tým aj zodpovednosť za škodu poistenca žalovanej.
Výsledky znaleckého posudku MUDr. U. preukazujúc, že nedošlo ku kontaktu žalobkyne s motorovým

vozidlo a že mohlo na strane žalobkyne dôjsť aj k spontánnemu pádu, ktorého bezprostrednou príčinou
mohlo byť ľaknutie, pošmyknutie, zakopnutie, nerovnováha. Škoda vznikla na základe okolností na
strane žalobkyne, čo zbavuje vodiča zodpovednosti za škodu. Žalovaná taktiež zotrváva na svojom
stanovisku, že náklady, ktoré musela žalobkyňa vynaložiť na právne zastupovanie v trestnom konaní,
nie sú v zmysle ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. poistením kryté a preto je potrebné návrh v celom

rozsahu zamietnuť. Trovy trestného konania nie je možné stotožniť s náhradou škody. Taktiež ani
výška náhrady trov konania nie je správna a nebolo preukázané, ako bola vypočítaná hodnota jedného
právneho úkonu za rok 2012 na sumu 63,58 eur a za rok 2013 na sumu 65,08 eur.

11. Vo svojom písomnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne, okrem skutočností už predtým

uvedených uviedol, že zo znaleckého posudku Ing. X. V. vyplýva, že pohyb chodkyne bol technicky
správny a príčinou nehody bola neskorá reakcia vodiča na chodkyňu. Znalec poukázal aj na to, že
vodič je vždy obmedzený prítomnosťou priechodu pre chodcov, musí teda prispôsobiť jazdu existencii
priechodu pre chodcov a nesmie chodca ohroziť ani obmedziť. K výške odmeny zástupca žalobkyne
uviedol, že je na posúdení súdu, či má byť priznaná odmena ako za zastupovanie v trestnom konaní,

alebo ako za zastupovanie v civilnom konaní. V niektorých prípadoch súdu priznali odmenu za
zastupovanie v trestnom konaní ako keby išlo o konanie civilné. V takomto prípade by si účtovali jeden
právny úkon podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 a hodnota jedného úkonu právnej pomoci
by v roku 2012 bola vo výške 58,69 eur + režijný paušál vo výške 7,63 eur a v roku 2013 by hodnota
jedného úkonu právnej pomoci bola vo výške 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur.

12. Na základe návrhov strán sporu podal znalec MUDr. J. U. odborné vyjadrenie č. XX/XXXX, kde
sa mal vyjadriť, či trvá na záveroch svojho znaleckého posudku a predovšetkým na závere, či k pádu
poškodenej došlo spontánne, t.j. bez predchádzajúceho kontaktu s motorovým vozidlom a či rozsah
zranení takémuto skutkovému deju zodpovedá. Znalec uviedol, že v plnom rozsahu trvá na záveroch

svojho znaleckého posudku. Poranenia, ktoré boli poškodenej v tomto znaleckom posudku priznané,
vznikli na základe jej pádu na pravú stranu tela. Na tele žalobkyne sa počas jej odborného vyšetrenia
nenašla žiadna známka poranenia na ľavej strane jej tela, na základ ktorej by sa dalo jednoznačne
uviesť, že poranenia menovanej majú priamy súvis s inkriminovanou dopravnou nehodou t.j. že došlo
k nárazu motorového vozidla KIA RIO do ľavej strany menovanej. Menovaná mohla spadnúť na pravú

stranu tela aj na základe spontánneho pádu, t.j. bez zavinenia t.j. bez priameho nárazu motorového
vozidla do ľavej časti tela menovanej. Zo súdnoznaleckého hľadiska sa nedá jednoznačne konštatovať,
žedošlokukontaktumotorovéhovozidlastelompoškodenej,ktorýbynáslednespôsobilpádpoškodenej
na pravú stranu tela.

13. Dňa 2.3.2017 podal znalec Ing. X. V. vysvetlenie k svojmu znaleckému posudku, kde uviedol, že
analýza priebehu nehodového deja bola vykonaná pomocou autorizovaného výpočtovo simulačného
programu Virtual Crash, verzia 2.2. Znalecký posudok vypracoval aj s ohľadom na výpoveď chodkyneR. a napriek tomu, že mal k dispozícii aj znalecký posudok MUDr. U., musí prihliadnuť aj na možnosť
vzniku dopravnej nehody tak ako to popisuje poškodená. Trvá na záveroch svojho znaleckého posudku.

14. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 9.3.2017 žalovaná uviedla, že z obsahu spisu a
doposiaľ vykonaného dokazovania je nepochybne zrejmé, že žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa
27.01.2014sižalobkyňauplatnilanároknanáhraduškodyanemajetkovejujmy,pričomvžalobeoznačila
žalovaného 1. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava a žalovaného 2. Š.
I.-L., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, V.. Na základe skutočností uvedených v žalobnom návrhu žiadala, aby

Okresný súd Humenné vydal platobný rozkaz a v prípade ak platobný rozkaz nebude vydaný príp. bude
voči nemu podaný odpor, aby súd vydal rozsudok v nasledujúcom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni istinu vo výške 4.639,22 Eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD.
trovy právneho zastúpenia vo výške 262,26 Eur.“. Z petitu žalobného návrhu tak nie je zrejmé, voči
ktorému v žalobe označených žalovaných sa predmetných nárokov domáha.

Po tom, čo Š. I.-L. dňa XX.XX.XXXX zomrel a z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/67/2014, Dnot
37/2014 vyhotoveného súdnym komisárom JUDr. Viktorom Dubasom, ktoré nadobudlo právoplatnosť
20.06.2014 je zrejmé, že do dedičstva patriaci majetok v čistej hodnote 215,31 Eur nadobudla P.
I.- L., súd v konaní v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1, 3 O.s.p., pokračoval s touto dedičkou ako
právnou nástupkyňou žalovaného v 2. rade. To znamená, že do konania vstúpil ako procesný nástupca

žalovaného 2. jeho dedič, ktorý sa takto dostal do postavenia žalovaného v 2. rade.
V zmysle ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za
dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

V citovanom ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu
dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho
dlhy. Dedenie má byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič
zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Zmyslom tejto
úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a

aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne
dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve
alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej hodnote dedič
dedičstvo nadobudol.
Keďže podľa vyššie uvedeného osvedčenia o dedičstve vydaného notárom JUDr. Viktorom Dubasom s

účinkami právoplatného uznesenia o dedičstve, dňom 20.06.2014 žalovaná 2. P. I.-L. zdedila majetok
poručiteľa Š. I. - L. v čistej hodnote 215,31 Eur, vychádzajúc zo zásady, že dedič môže zodpovedať iba
za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva, je nárok uplatňovaný žalobou
nad uvedenú sumu aj z toho dôvodu neopodstatnený. A to aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa svoj
nárok na náhradu škody zobrala voči žalovanej 2. späť, nakoľko pasívna legitimácia žalovanej 1., ktorá

je daná podľa ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. je, v prípade preukázania právneho základu,
daná len v rozsahu zodpovednosti v akom táto prešla na dediča po poistenom.

15. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. 18C 72/2015 zo dňa 6.4.2018, pričom zaviazal žalovanú na
úhradu sumy 136 eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne zamietol. Na základe odvolania

žalobkyne Krajský súd v Prešov uznesením č. 18Co 144/2018 zo dňa 16.1.2019 rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil, okrem výroku o povinnosti uhradiť žalovanej sumu 136 eur a vec vrátil súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove vyplýva,
že žalobkyňa si uplatnila náhradu nákladov za právne zastupovanie v trestnom konaní, pričom ide o
nasledujúce úkony právnej pomoci:

- prevzatie a príprava 27.9.2012 - 63,58 Eur + 7,63 Eur režijný paušál
- výsluch svedkyne dňa 27.9.2012 - 63,58 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + náhrada za stratu času 8 x
12,35 Eur - 98,80 Eur,
- žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo dňa 28.9.2012 63,58 Eur + 7,63 Eur režijný paušál
- výsluch policajta 2013 - 65,08 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, cestovné 170x 0,183 = 31,11, nafta 170

x 6,1 x 1,20 /100 = 12,44, náhrada za stratu času 8x12,35 = 98,80 Eur,
- výsluch obvineného dňa 8.2.2013 - 65,08 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, cestovné 170x 0,183 = 31,11,
nafta 170 x 6,1 x 1,20 /100 = 12,44, náhrada za stratu času 8x12,35 = 98,80 Eur,- konanie o zmieri dňa 24.5.2013 - 65,08 Eur + 7,81 Eur režijný paušál, cestovné 170x 0,183 = 31,11,
nafta 170 x 6,1 x 1,20 /100 = 12,44, náhrada za stratu času 8x12,35 = 98,80 Eur,
- hlavné pojednávanie dňa 1.10.2013- 65,08 Eur + 7,81 Eur paušál + cestovné 10 Eur (vlak) , náhrada

za stratu času 8 x 12,35 Eur,
- hlavné pojednávanie dňa 18.11.2013 - 65,08 Eur + režijný paušál 7,81 Eur + cestovné 10 eur (vlak),
náhrada za stratu času 8 x 12,35 Eur,
- hlavné pojednávanie dňa 16.12.2013 - 65,08 + 7,81 Eur + cestovné 10 Eur + náhrada za stratu času
8 x 12,35 Eur.

Spolu 1 503,22 Eur.
Vo vzťahu k zamietnutí žaloby v časti náhrady za právne zastupovanie žalobkyne v trestnom konaní
nepovažoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne. Odvolací súd zastáva ten názor,
že už vznikom pohľadávky proti dlžníkmi sa mení majetková sféra dlžníka pohľadávky v časti jeho
pasív, a za škodu treba považovať čiastku , ktorá korešponduje pohľadávke hoci ešte neuhradenej.
V opačnom prípade by pri súkromnoprávnych vzťahoch stratili význam pasíva (napr. rozsudok KS

Prešov 6Co/143/2017, 2Co/55/2018). Neobstojí ani obrana žalovaného, že nevyplýva z právneho
predpisu ......poisťovne uhrádzať trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, ktoré prebehlo v
súvislosti s škodovou udalosťou. Žalobkyňa mala legitímne právo aby poškodená v trestnom konaní,
dať sa zastúpiť advokátom. V dôsledku takto zákonného práva, ktoré využila a bezprostredne súvisí s
škodovou udalosťou, je daný nárok na zaplatenie, lebo spĺňa znaky školy a jej náhrady v zmysle OZ.

16. Na pojednávaní dňa 1.4.2019 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že pri náhrade trov konania
by mal súd prihliadnuť ku skutočnostiam týkajúcim sa §257 CSP a k dôvodom hodným osobitného
zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie trov tohto konania žalovanej. Uviedla, že dáva do pozornosti
súdu, aby zvážil, z akého dôvodu žalobkyňa zobrala žalobu o sumu 3.000 eur späť. Urobila tak potom,

čo žalovaný v 2. rade zomrel a v rámci dedičského konania bola výška dedičstva 215,31 eur, čo
samozrejme žalobkyňa pri podaní žaloby nemohla predpokladať. Táto okolnosť nastala až po podaní
žaloby žalobkyňou. Žalobkyňa je starobnou dôchodkyňou, ktorá má nízky dôchodok a vzhľadom na to,
ženebolamožnákomunikáciasožalovanýmpredsúdnymkonaním,bolanútenásisvojnárokuplatňovať
prostredníctvom súdu. Navyše žalobkyňa trpí závažnými zdravotnými problémami a to nadmerným

hustnutím krvi, ktoré sa objavilo práve po predmetnej dopravnej nehode, zhoršila sa jej astma, vysoký
krvný tlak. Tak isto je treba poukázať, že škoda vznikla trestným činom. Na druhej strane žalovaný
je obchodnou spoločnosťou, ktorá má stabilné postavenie na trhu, vlastní nejaký stabilný rozpočet a
nepriznanie trov žalovanému mu nespôsobí žiadne závažnejšie problémy.

17. Zástupkyňa žalovaného na rovnakom pojednávaní uviedla, že sa s právnym názorom, ktorý vyslovil
krajský súd vo svojom uznesení sa nestotožňuje. Má za to, že trovy právneho zastúpenia nie sú kryté
poistením tak, ako to uvádzali v predchádzajúcich vyjadreniach a nie je možné uhradiť tieto trovy,
pokiaľ zo strany žalobkyne neboli uhradené jej právnemu zástupcovi. V tejto súvislosti poukazuje na
rozhodnutie KS v Žiline č. 7Co/232/2008 zo dňa 01.04.2009. Žalovaný zotrval na námietkach, že tieto

náklady na trovy právneho zastúpenia neboli zo strany žalobkyne ani vynaložené. Taktiež namieta aj
výšku uplatnených trov, pretože žalobkyňa si uplatnila tieto trovy ako trovy obhajoby v trestnom konaní,
pričom právny zástupca ju zastupoval v trestnom konaní ako osobu poškodenú, a preto nie je možné
uplatňovať si nárok podľa ustanovení §13 Vyhlášky č. 655/2004, ale podľa ustanovení §10, alebo
11 rovnakej Vyhlášky ako trovy vzniknuté v civilnom konaní. V takomto prípade by hodnota jedného

právneho úkonu bola 16,60 eur s tým, že výška priznanej škody bola priznaná žalobkyni vo výške 136
eur a hodnota jedného právneho úkonu by bola teda 16,60 eur za jeden úkon právnej pomoci. Tak isto
namieta aj ďalšie vyúčtované trovy, a to 8-polhodín za cestu z Košíc do Humenného a späť, kde je to
zhruba tých 79 - 80 km, cesta trvá autom maximálne 1,5 hod., takže nie je správne účtovať si 8-polhodín,
ale maximálne 6. Taktiež namieta výšku náhrady za stratu času, kde na pojednávania dňa 01.10.2013,

18.11.2013, 16.12.2013, kde ide o cestu vlakom a kde sa pojednávaní zúčastnil advokátsky koncipient.
Podľa vyhlášky 655/2004 náhrada za stratu času patrí advokátovi a je to vlastne nejaká jeho refundácia
za to, že keď cestuje na nejaký úkon, tak nemôže vykonávať v kancelárii svoje povolanie a prácu. Čo
sa týka skutočností, aby súd prihliadol na ustanovenia §257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania,
žalovaný poukázal na to, že ide iba o subjektívne tvrdenie žalobkyne, ktoré nie je preukázané žiadnymi

objektívnymi skutočnosťami. Poukazujeme na to, že aj v trestnom konaní, aj v tomto konaní si žalobkyňa
zvolila advokáta a nepožiadala o priznanie právnej pomoci prostredníctvom Centra právnej pomoci. Nie
jemožnénepriznaťnáhradutrovkonanialenztohodôvodu,žežalobkyňajefyzickouosobou,ažalovaný
osobou právnickou.18. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

19. Podľa § 4 ods. 1) písm. c) a f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodič je povinný venovať
sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil
na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť, to neplatí pre vodiča

električky.

20. Podľa § 4 ods. 1,2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené

a preukázané nároky na náhradu:
a) Škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) Škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) Účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a, b a d, ak poisťovateľ nesplnil povinností uvedené v § 11 ods. 6 písm. a alebo písm. b),

alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenia, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie.
d) Ušlého zisku.

21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

22. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

23. Podľa rozhodnutia R 71/1971 náklady vzniknuté pri uplatnení nároku v trestnom konaní sú
majetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.

24. Podľa R 55/1971 /str. 151 škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná

všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda (ak nedochádza k naturálne reštitúcii) napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 13.2.2012 na Laboreckej ulici
v Humennom na priechode pre chodcov pri Tatra banke žalobkyňa spadla na vozovku a v dôsledku
pádu utrpela zranenia a to pohmoždenie v oblasti pravého bedrového kĺbu ľahkého stupňa a podvrtnutie
ramenného kĺbu vpravo ľahkého stupňa s dobou liečenia 10 dní. Podľa tvrdenia žalobkyne k jej pádu
došlo v dôsledku , že vodič motorového vozidla Š. I. - L. svojim motorovým vozidlom značky KIA, EVČ:

V. XXX H. o 10:35 hod. na prechode pre chodcov na Laboreckej ulici v Humennom ju ohrozil a spôsobil
jej ujmu na zdraví tým, že v dôsledku jeho nepozornej jazdy spadal. Podľa vyjadrenia žalobkyne v
rámci trestného konania mal vodič ľavú ruku na ľavom uchu a keď prechádzal v tom okamihu pridal
rýchlosť. Potom sa ocitla na zemi mimo prechodu pre chodcov. Vodič vo svojej výpovedi v trestnom
konaní uviedol , že auto zastavil pred prechodom pre chodcov, ktorý je oproti Tatra banke a sledoval ako

sa chodci pohybujú po prechode pre chodcov. Keď si všimol, že chodci sú už asi tri metre na chodníku,
pozrel sa doľava, kde stáli dve osoby. Keďže nešli, pomaly sa pohýnal dopredu. V tom okamihu sa
pozrel doprava, kde zazrel ženu, ktorá bežala. Keď ju prvýkrát zazrel, tak už bola pred jeho autom. Keď
ju zbadal, šľapol na brzdu a zastavil asi meter za prechodom. Potom len zazrel ako žena spadla asi 4
- 5 metrov za prechodom pre chodcov. S autom ostal stáť na mieste, pričom žena ležala si meter za

stredovou čiarou vozovky smerom k železnici, teda v jeho jazdnom pruhu a on bol s vozidlo asi meter
za prechodom. Menovaný uviedol, že sa domnieva, že do ženy nenarazil.
V trestnom konaní svedkyňa T. N. uviedla, že išla v skupinke chodcov po predmetnom prechode
pre chodcov, pričom poškodená išla za ňou ako posledná. Všetci išli normálnou chôdzou. Keď počulanáraz a výkrik, tak sa otočila a videla poškodenú, ktorá sa nachádzala v jazdnom pruhu smerom na
OMV v prednej časti teda pred červeným autom. Bola asi 3-4 metre od auta. Uviedla, že vodiča videla
telefonovať, hneď ako sa otočila. Svedkyňa W. uviedla a potvrdila, že ku kontaktu medzi poškodenou

a autom nedošlo.
Zo znaleckého posudku MUDr. U. vyplýva, že na ľavej časti tela žalobkyne sa nenašli žiadne príznaky
poranenia, ktoré by nasvedčovali, že došlo ku kontaktu - náraz motorového vozidla do tela menovanej,
ako je opuch v mieste nárazu, hematóm, povrchové odreniny a podobne. Je možné konštatovať,
že menovaná spadla na pravú stranu tela, čím došlo k vzniku hore uvedených poranení. K otázke,

či zranenia žalobkyne súvisia s dopravnou nehodou znalec uviedol, že sa nenašli žiadne príznaky
poranenia na ľavej strane tela žalobkyne, teda príznaky, na základe ktorých by bolo možné zo
súdnoznaleckého hľadiska konštatovať, že došlo ku kontaktu motorového vozidla s telom žalobkyne.
Žalobkyňa sa počas lekárskych vyšetrení po nehode ani raz nesťažovala na ťažkosti na ľavej strane jej
tela. Na základe týchto skutočností je možné konštatovať, že zo súdnoznaleckého hľadiska neexistuje
dôkaz, na základe ktorého by sa dalo konštatovať, že poranenia menovanej majú priamy súvis s

inkriminovanoudopravnounehodou.Doterazuvedenéskutočnostipoukazujúnato,žemenovanámohla
spadnúť na pravú stranu tela aj na základe spontánneho pádu t.j. bez iného zavinenia.
Znalec Ing. X. V. zase v znaleckom posudku uviedol, že pohyb chodkyne bol technicky správny
a technickou príčinou nehody je neskorá reakcia vodiča na chodkyňu. V trestnom konaní nebolo
právoplatne rozhodnuté z dôvodu, že v priebehu trestného konania vodič zomrel.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. § 4 písm. f, kedy je vodič povinný
dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho
nesmie ohroziť. V danom prípade na základe výpovede žalobkyne, svedkyne N. v trestnom konaní
ako aj samotného vodiča vyplýva, že vodič svojou technikou jazdy ohrozil chodkyňu, ktorá bola na
priechode pre chodcov. Nepresvedčil sa pred ďalšou jazdou, že je priechod pre chodcov prázdny pre

bezpečný prejazd vozidla a spôsobom jazdy spôsobil, že žalobkyňa spadla, aj keď kontakt medzi
motorovým vozidlom a chodkyňou nebol preukázaný. K pádu chodkyne tak došlo tým, že vodič vozidla
sa s motorovým vozidlom pohol, aj keď žalobkyňa ešte nebola mimo prechodu pre chodcov a tento
náhly pohyb mohol spôsobiť pád chodkyne. Iné okolnosti, pre ktoré by k takému pádu žalobkyne mohlo
dôjsť v konaní neboli preukázané a na preukázanie iných tvrdení neboli stranami sporu, resp. žalovaným

navrhnutéžiadnedôkaznéprostriedky.Súdmaltedazapreukázanéatovykonanýmidôkazmivtrestnom
konaní, že za škodu na zdraví žalobkyne je daná zodpovednosť vodiča, ktorý však v priebehu trestného
konania zomrel a preto rozsudok o jeho odsúdení nenadobudol právoplatnosť.
Nesporné medzi stranami sporu bolo aj to, že vodič bol poistencom žalovanej, a tým je daná pasívna
legitimácia žalovanej.

Ku skutočnostiam, ktoré uvádza žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2017 je potrebné
uviesť, že žalovaná v plnom rozsahu zodpovedá za škodu svojho poistenca. Až v prípade, že by si chcela
uplatniť voči poistencovi regres resp. v tomto prípade voči dedičom, by bolo možné uplatniť ustanovenia
Občianskeho zákonníka, na ktoré sa žalovaná v tomto písomnom vyjadrení odvoláva.

26. Rozhodnutie o výške priznaného bolestného vo výške 136 eur nadobudlo právoplatnosť.

27. V ďalšej časti žaloby si žalobkyňa uplatnila náhradu nákladov za právne zastupovanie v trestnom
konaní, pričom ide o nasledujúce úkony právnej pomoci:
- prevzatie a príprava 27.9.2012 - 63,58 eur + 7,63 eur režijný paušál

- výsluch svedkyne dňa 27.9.2012 - 63,58 eur + 7,63 eur režijný paušál + náhrada za stratu času 8 x
12,35 eur - 98,80 eur,
- žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo dňa 28.9.2012 63,58 eur + 7,63 eur režijný paušál
- výsluch policajta 2013 - 65,08 eur + 7,81 eur režijný paušál, cestovné 170x 0,183 = 31,11, nafta 170 x
6,1 x 1,20 /100 = 12,44, náhrada za stratu času 8x12,35 = 98,80 eur,

- výsluch obvineného dňa 8.2.2013 - 65,08 eur + 7,81 eur režijný paušál, cestovné 170x 0,183 = 31,11,
nafta 170 x 6,1 x 1,20 /100 = 12,44, náhrada za stratu času 8x12,35 = 98,80 eur,
- konanie o zmieri dňa 24.5.2013 - 65,08 eur + 7,81 eur režijný paušál, cestovné 170x 0,183 = 31,11,
nafta 170 x 6,1 x 1,20 /100 = 12,44, náhrada za stratu času 8x12,35 = 98,80 eur,
- hlavné pojednávanie dňa 1.10.2013- 65,08 eur + 7,81 eur paušál + cestovné 10 eur (vlak) , náhrada

za stratu času 8 x 12,35 eur,
- hlavné pojednávanie dňa 18.11.2013 - 65,08 eur + režijný paušál 7,81 eur + cestovné 10 eur (vlak),
náhrada za stratu času 8 x 12,35 eur,- hlavné pojednávanie dňa 16.12.2013 - 65,08 + 7,81 eur + cestovné 10 eur + náhrada za stratu času
8 x 12,35 eur.
Spolu 1 503,22 eur.

V tejto časti žaloby žalovaná namietala, že trovy trestného konania nie je možné stotožniť s náhradou
škody. Žalovaná namieta výšku náhrady trov konania, ktorú vyčíslila žalobkyňa za zastupovanie v
trestnom konaní. Podľa výšku uplatňovanej náhrady má žalovaná za to, že žalobkyňa si tieto vyčíslila
tak, ako by prislúchala odmena obhajcovi obvineného v súlade s ustanovenia § 12 ods. 2, vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., t.j. odmena advokáta pri obhajobe obvineného v trestnom konaní, kde sa odmena

vypočítava v závislosti od výšky trestu. V danom prípade však nešlo o obhajobu obvineného v trestnom
konaní, ale zastupovanie poškodenej, nie je namieste ani spôsob výpočtu odmeny, ani priznanie tejto
odmeny žalobkyni.
V tejto časti sa súd nestotožňuje s názorom žalovanej, že žalobkyni nevznikol nárok na úhradu
nákladov, ktoré vynaložila v trestnom konaní na advokáta. Škodu v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníka možno chápať ako každú majetkovú ujmu, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym

konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda, tak ako ju
jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971) je zmenšenie majetku poškodeného. Pod pojem škody
možno zaradiť akúkoľvek majetkovú ujmu, ktorá je vnímateľná zmyslami ale aj inú ujmu, ktorú je
možné objektívne zistiť, napr. vyčísliť. S poukazom na rozhodnutie R 71/1971, náklady vzniknuté pri
uplatnení nároku v trestnom konaní sú majetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti

s protiprávnym konaním žalovaného. Žalobkyňa bola v trestnom konaní v postavení poškodenej osoby
a bránila svoj záujem ako poškodenej osoby aj prostredníctvom advokáta. Finančné prostriedky
vynaložené na uplatnenie si svojho práva prostredníctvom advokáta v trestnom konaní sú majetkovou
ujmou v zmysle hore uvedených skutočností a žalobkyni vznikol nárok na úhradu tejto ujmy. V súlade s
názorom Krajského súdu v Prešove má žalobkyňa na úhradu týchto nákladov.

Z trestného spisu súd zistil, že právny zástupca žalobkyne sa nezúčastnil výsluchu svedkyne dňa
27.9.2012 (nie je ani uvedené akej svedkyne), výsluchu policajta v roku 2003 (taktiež nie je uvedené
akého a kedy) a výsluchu obvineného dňa 8.2.2013 (zápisnica o výsluchu obvineného zo dňa 8.2.2013
sa v spise nenachádza, právny zástupca žalobkyne sa zúčastnil výsluchu obvineného dňa 7.5.2013).
Za tieto tri úkonu sú náhradu nepriznal z dôvodu, že nebolo preukázané, že by sa právny zástupca

žalobkyne takýchto úkonov zúčastnil.

28. Podľa § 12, ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Tarifná odmena advokáta za zastupovanie klienta v
trestnom konaní a v konaní o priestupkoch
(1)Pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom

zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina
výpočtového základu.
(2)Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu.
(3)Pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za

jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica
a)neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu,
b)prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,
c)prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového

základu.

29. Súd sa stotožňuje s názorom žalovanej a vyplýva to aj z ustanovení hore citovaného zákona, že pri
zastupovaní poškodenej v trestnom konaní nepatrí advokátovi náhrada ako pri zastupovaní obvineného
v trestnom konaní. Súd teda vychádzal pri určení výšky náhrady z priznanej sumy 136 eur a v takomto

prípade je hodnota jedného úkonu právnej pomoci v zmysle ustanovení § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004
Z.z. suma 16,60 eur. Súd preto priznal žalobkyni náhradu za zastupovanie v trestnom konaní za úkony
takto:
- prevzatie a príprava 27.9.2012 - 16,60 eur + 7,63 eur režijný paušál
- žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo dňa 28.9.2012 16,60 eur + 7,63 eur režijný paušál

- konanie o zmieri dňa 24.5.2013 - 16,60 eur + 7,81 eur režijný paušál, cestovné 170x 0,183 = 31,11,
nafta 170 x 6,1 x 1,20 /100 = 12,44, náhrada za stratu času 8x12,35 = 98,80 eur,
- hlavné pojednávanie dňa 1.10.2013- 16,60 eur + 7,81 eur paušál + cestovné 10 eur (vlak) , náhrada
za stratu času 8 x 12,35 eur,- hlavné pojednávanie dňa 18.11.2013 - 16,60 eur + režijný paušál 7,81 eur + cestovné 10 eur (vlak),
náhrada za stratu času 8 x 12,35 eur,
- hlavné pojednávanie dňa 16.12.2013 - 16,60 + 7,81 eur + cestovné 10 eur + náhrada za stratu času

8 x 12,35 eur.
K námietka žalovanej, že žalobkyni nepatrí náhrada za stratu času 8 polhodín súd uvádza, že za hlavné
pojednávania je účtovaná cena cestovného. Pokiaľ uvádza žalovaná na cestu maximálne 6 polhodín,
súd k tomuto uvádza, že do náhrady za stratu času sa započítaná aj cesta na stanici a zo stanice na súd
a späť pešo ale iným dopravným prostriedkom a vzhľadom na vzdialenosť Košice Humenné je cesta

vlakom minimálne hodinu a pol + minimálne polhodina na prepravu do stanice a zo stanice a preto
súd považuje náhradu za stratu času v rozsahu 8 hodín za primeranú. Advokátsky koncipient vykonáva
úkony na základe poverenia advokáta a rovnako má podľa názoru súdu aj nárok na náhradu za stratu
času, pretože rovnako ako advokát mohol v čase, keď sa prepravuje na pojednávanie vykonávať iné
úkony. Súd preto priznal náhradu tak ako je vyššie uvedená v celkovej výške 583,74 eur.

30. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

33.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. Podľa § 259 Civilného sporového poriadku ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s

výdavkami inej osoby, má tuto osoba tie isté práva a povinností pri ich uplatnení ako svedok.

35. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila sumu 4 639,22 eur, ktorá pozostáva zo sumy 136 eur titulom
bolestného, sumy 1 503,22 eur titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní a zo sumy 3 000 eur
titulom nemajetkovej ujmy. Súd žalobe vyhovel do sumy 136 eur, a v časti titulu trov právneho zastúpenia

do sumy 583,74 eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
Do sumy 3 000 zobrala žalobkyňa svoju žalobu späť z dôvodu, že v priebehu konania žalovaný zomrel.
V tejto časti súd má za to, že žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania, pretože ide o objektívnu
skutočnosť a v konaní nebolo možné ani pokračovať s dedičmi, vzhľadom na výsledok dedičského
konania a v čase podania žaloby túto skutočnosť nemohla žalobkyňa predpokladať, preto v tejto časti

súd náhradu trov konania stranám nepriznal.
Ostala suma 1 503,22 eur + suma 136 eur, spolu: 1639,22 eur. Súd priznal žalobkyni sumu 136 eur
a sumu 583,74 eur t.j. spolu sumu 719,74 eur. Úspech žalobcu v tejto časti žaloby predstavuje 43,91
% (719,74 : 1639,22 x 100) a úspech žalovanej 56,06%. V tejto časti bola úspešnejšia žalovaná a jej
úspech predstavuje 12,18% (56,06 - 43,91).

Žalobkyňažiadala,abysúdnáhradutrovkonaniastranámnepriznalzdôvodu,žežalobkyňajestarobnou
dôchodkyňou a v dôsledku dopravnej nehody sa jej zhoršil zdravotný stav. Predložila rozhodnutie
sociálnej poisťovne zo dňa 29.11.2018, kde je výška starobného dôchodku 346,60 eur, doklad SIPO za
2/2019 na sumu 112,37 eur pokladničný doklad za telefón na sumu 10 eur. Žiadne doklady týkajúce sa
zdravotného stavu žalobkyne súd nepriznal. Súd len samotnú skutočnosť, že žalobkyňa je starobnou

dôchodkyňou nepovažuje za dôvod hodný osobitného zreteľa a iné dôvody žalobkyňa neuviedla, preto
súd návrhu žalobkyne, aby súd nepriznal žalovanému náhradu trov konania nevyhovel. Priznal teda
žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 12,18 % vo vzťahu k nároku na bolestné a náhradu nákladov
za zastupovanie v trestnom konaní.
V konaní vznikli aj trovy štátu v súvislosti s vyjadrením znalcov, pričom takýto dôkaz bol na prospech

oboch procesných strán, preto súd zaviazal strany sporu uhradiť tieto náklady podľa pomeru ich
neúspechu v konaní. Neúspech žalobkyne bol v rozsahu 56,06% a neúspech žalovaného v rozsahu
43,91%.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.