Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miriam Štillová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/158/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711214725
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2012:5711214725.5

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01
Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: S. S., nar. XX.X.XXXX, bytom G.Ö. X/XX, XXX XX S., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská
13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so

sídlom v Košiciach, Stará Baštova 2, adresa na doručovanie Budapeštianska 8, 040 13 Košice, v konaní
o zaplatenie 5.076,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania nepriznáva.

IV. Súd vracia žalobcovi : EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35

724 803, sumu 297,87 eur titulom vrátenia zaplateného súdneho poplatku.

V. Upravuje sa Daňový úrad Bratislava, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyplatil žalobcovi sumu
297,87 eur titulom vrátenia súdneho poplatku zaplateného na účet Okresného súdu Martin, vedeného
pod položkou registra D10/1 2722/11.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 2.11.2011, dourčeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2011, sa žalobca domáhal, aby
súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy s

príslušenstvom titulom nesplatenia úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému na základe Zmluvy o
poskytnutí flexipôžičky zo dňa 10.12.2001 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - VÚB, a.s.,
so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a žalovaným.

Súd vo veci rozhodol na základe predložených listinných dôkazov platobným rozkazom č.k.
15C/158/2011-29 zo dňa 28.2.2012, a to tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor (č.l. 32
súdneho spisu), v ktorom uviedol, že pohľadávku priebežne splácal a nebol žalobcom upozornený, že

požaduje splatiť celý dlh naraz a podáva návrh na súd. Ďalej uviedol, že pokus o zmier zo dňa 3.10.2011,ktorý žalobca priložil k návrhu na vydanie platobného rozkazu, nebol zaslaný na jeho adresu, ale na
neznámu adresu Thurzova 16, Martin.

K podanému odporu sa žalobca vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 13.4.2012 (39 súdneho

spisu).Uviedolvňom,žežalovanývodporeneuviedolžiadnuskutočnosťspochybňujúcužalovanýnárok.
Nakoľko si žalovaný svoj záväzok neplnil riadne po viacerých pokusoch o mimosúdne vysporiadanie,
veriteľ uplatnil svoj nárok návrhom na vydanie platobného rozkazu na príslušnom súde. Zároveň tiež
žalobca uviedol, že žalovanému nebráni, aby čiastočne plnil pohľadávku, čím sa mu bude dlhované
peňažné plnenie ponižovať. Žalobca v závere zotrval na podanom návrhu na začatie konania a žiadal,

aby súd rozhodol v zmysle podaného návrhu.

Podaním doručeným súdu dňa 14.5.2012 (č.l. 46 súdneho spisu) vstúpil do konania na strane
žalovaného vedľajší účastník, občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská
13, Košice, IČO: 42 247 268, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom. V podaní zároveň
požiadal o zaslanie žalobného návrhu s prílohami. Následne dňa 23.5.2012 bol vedľajšiemu účastníkovi
na strane žalovaného doručený návrh na vydanie platobného rozkazu spolu s prílohami, ďalej odpor

žalovaného a vyjadrenie žalobcu k podanému odporu. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do
konania na strane žalovaného bolo žalobcovi a žalovanému zaslané dňa 23.5.2012 (č.l. 57 súdneho
spisu).

K žalobnému návrhu sa vedľajší účastník vyjadril elektronickým podaním doručeným súdu dňa
31.5.2012, doplneným písomne dňa 1.6.2012 (č.l. 61 súdneho spisu), v ktorom vzniesol námietku

premlčania žalovanej pohľadávky, ktorú odôvodnil tak, že z návrhu na začatie konania vyplýva, že
žalobca podal žalobný návrh dňa 16.11.2011, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto je
žalobcov nárok premlčaný, súd ho nemôže pre vznesenú námietku premlčania žalobcovi priznať.
Zároveňsivtomtovyjadrenívyčíslilajtrovyprávnehozastúpeniazadvaúkonyprávnejslužby-prevzatie
veci vrátane prvej porady, vyjadrenie k žalobnému návrhu, 1 úkon á 237,34 eur + 2 x režijný paušál po

7,63 eur, spolu si vyčíslil trovy konania vo výške 489,94 eur.

Pred začatím pojednávania zobral žalobca svoj návrh v celom rozsahu späť, a to podaním doručeným
súdu dňa 21.6.2012 (č.l. 74 súdneho spisu) a žiadal konanie zastaviť. K trovám vedľajšieho účastníka
poukázal na viaceré rozhodnutia okresných, krajských súdov s tým, že uviedol, že nevidí význam v
právnom zastúpení združenia na ochranu spotrebiteľa ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného,

keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil
nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia vedľajším účastníkom a uviedol, že v danom
prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre
úspech vo veci, t.j., že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a
ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia.

Podľa ust. § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), navrhovateľ môže vziať za
konanianávrhnajehozačatiespäť,atozčastialebocelkom.Akjenávrhvzatýcelkomspäť,súdkonanie
zastaví. Ak je návrh vzatý celkom späť, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť z časti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

Podľa ust. § 96 ods. 2 OSP, súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhom z vážnych

dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ust. § 96 ods. 3 OSP, nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie. V taktom prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.Nakoľko žalobca zobral svoj žalobný návrh späť ešte pred začatím pojednávania, súd v zmysle vyššie
cit. ustanovenia § 96 OSP a v súlade s dispozičným úkonom žalobcu toto konanie zastavil. Žalobca
zobral žalobný návrh späť bez uvedenia dôvodu a z tohto dôvodu je tu namieste aplikácia ust. § 146

ods. 2 veta prvá OSP, v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Žalobca zavinil po procesnej stránke zastavenie konania späťvzatím návrhu, preto mu vznikla povinnosť
uhradiť trovy konania žalovaného a tiež vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného.
Žalovaný si trovy konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu v rozhodnutí nepriznal.

Súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného,

keďže rozhodoval podľa ust. § 146 ods. 2 OSP aj s poukazom na ust. § 150 ods. 1 OSP.

Podľa ust. § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo z časti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ustanovenie § 150 ods. 1 OSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( § 142
OSP ).

Podľa citovaného ustanovenia súd výnimočne nemusí priznať náhradu trov konania celkom alebo sčasti,
ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka
nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi konania. Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného

zreteľamusísúdprihliadaťnamajetkové,sociálne,osobné,zárobkovéainépomeryvšetkýchúčastníkov
konania a všímať si aj okolností, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní.

Súd zo stanov vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného (č.l. 50 súdneho spisu) ako
združenia zistil, že medzi jeho základné úlohy patrí okrem iných - ochraňovať práva spotrebiteľov a ich
oprávnené záujmy, poskytovať odborné konzultácie v rámci spotrebiteľského poradenstva , zastupovať

spotrebiteľov pred súdom a podporovať ich formou vedľajšieho účastníctva v konaní pred súdmi a
zúčastňovať sa na tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov vo veciach ochrany spotrebiteľa.

Hlavnou náplňou činnosti združenia je zastupovanie spotrebiteľov a ich podpora formou vedľajšieho
účastníctva v konaní pred súdmi. Vedľajší účastník je teda združením, ktoré je založené na ochranu
spotrebiteľa a prioritne sa predpokladá pomoc zo strany združenia založeného za týmto účelom, nie

zo strany zvoleného právneho zástupcu združenia. Účelom združení na ochranu spotrebiteľa je okrem
iného kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a
vstup do spotrebiteľských sporov v pozícií vedľajšieho účastníka. V tomto smere súd zastáva názor,
že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta (t.j. že advokáta
splnomocní na zastupovanie v tisíckach sporov, do ktorých hromadne vstupuje), musí trovy právneho

zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti
s tým, že musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc v súdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Vedľajší účastník na strane žalovaného vstúpil do tohto konania
ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, bez toho, aby sa so žalovaným
kontaktoval a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho

účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať na strane toho, v záujme koho vstupuje do konania.
Nakoľko na zastupovanie združenie splnomocnilo advokáta, súd má za to, že jeho vzniknuté trovy má
združenie hradiť z vlastných finančných prostriedkov tak, ako to upravuje ust. § 140 ods. 1 OSP, podľa
ktorého každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne a trovy svojho zástupcu.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyúčtoval odmenu za dva úkony právnej služby - prevzatie a

príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie k žalobnému návrhu zo dňa 30.5.2012.Čo sa týka prvého úkonu právnej služby, a to prípravy zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, súd
mal za to, že ide o trovy nepreukázané, nakoľko zo spisu vyplynulo, že združenie udelilo právnemu
zástupcovi tzv. všeobecnú generálnu plnú moc. Právny zástupca oznámil vstup združenia do tohto

konania podaním doručeným súdu dňa 14.5.2012 a o predmete konania nemal žiadnu vedomosť,
nakoľko v oznámení o vstupe do konania žiadal doručiť návrh na začatie konania spolu s prílohami.
Súhlasom žalovaného so vstupom vedľajšieho účastníka do konania nedisponoval, a aj z uvedených
skutočností vyplýva pre súd záver, že úkon prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady
s klientom, nie je úkonom v tomto konaní preukázaným. Je zrejmé, že právny zástupca vedľajšieho

účastníka v rade nemal vedomosť o predmete sporu a trovy konania, ktoré si jeho právny zástupca za
tento úkon uplatnil, nie sú trovami účelne vynaloženými. Súd má vedomosť z jeho rozhodovacej činnosti,
že vedľajší účastník na strane žalovaného vstupuje do množstva konaní. Súd má preto pochybnosti,
či hromadné vstupovanie združenia v zastúpení advokátom do konaní a zároveň uplatňovanie si trov
právnehozastúpeniavkonaniach,opredmetektorýchzdruženienemážiadnuvedomosť,niejekonaním
účelovým s cieľom dosiahnutia len odmeny za právne zastupovanie. Čo sa týka druhého úkonu, ktorý

si uplatnil právny zástupca vedľajšieho účastníka, a to vyjadrenie ku žalobnému návrhu, súd poukazuje
na to, že takéto vyjadrenia boli zaslané do veľkého množstva spisov a tieto úkony, ako už bolo
vyššie uvedené, má prioritne vykonávať samotný vedľajší účastník. Vzhľadom na vyššie uvedené súd
vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal.

O vrátení súdneho poplatku žalobcovi v sume 297,87 eur rozhodol súd v zmysle ust. § 11 ods. 3, 4 a 6

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení (ďalej
len „Zákon o súdnych poplatkoch“), podľa ktorých poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania
sa vráti, ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním, bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný
rozkaz alebo rozkaz na plnenie, krátený o 1 %, najmenej však 6,63 eura, prostredníctvom daňového
úradu príslušného podľa sídla poplatníka. Nakoľko žalobca zaplatil súdny poplatok z návrhu na začatie

konania vo výške 304,50 eur, súd mu vrátil súdny poplatok v sume 297,87 eur, ktorá predstavuje rozdiel
medzi zaplateným poplatkom a sumou 6,63 eur, o ktorú je tento v zmysle vyššie cit. ustanovení zákona
o súdnych poplatkoch krátený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd

Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (štvormo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.