Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. marec 2011

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 2Er/1796/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607214361
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Sobeková
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2011:4607214361.9

Uznesenie

Okresný súd Partizánske v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (pôvodne:
PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o.), IČO: 35792752, so sídlom v Bratislave, Mliekarenská č. 10,
proti povinnému F. P., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. W., U. O. Č.. XXX/XX, o vymoženie 5.084,25 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 22.11.2007 domáha voči povinným vykonania
exekúcie pre vymoženie sumy 153.168,-Sk, čo po prepočítaní predstavuje sumu 5.084,25 € s
príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom
JUDr. Erikom Končokom, so sídlom v Bratislave, Koceľova č. 9, sp. zn.: RK-017/07-EK zo dňa
04.04.2007 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok"). Rozhodcovským rozsudkom bolo povinným uložené

zaplatiť spoločne a nerozdielne 153.168,-Sk spolu s 6% ročným úrokom od 31.01.2007 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu 511,-Sk a trovy konania vo výške 1.500,-Sk. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo súdom udelené súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi dňa 25.02.2008. Uznesením
č.k. 2Er/1796/2008-34 zo dňa 12.06.2008 súd vyhovel námietkam podaným povinný v 2. rade Q. X.,
a následne uznesením č.k. 2Er/1796/2008-40 zo dňa 24.07.2008 exekúciu proti povinnému v 2. rade
Q. X. zstavil.

Dňa 11.11.2010 doručil súdu poverený súdny exekútor písomné podanie zo dňa 04.11.2010, ktorým v
zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 Exekučného poriadku predložil súdu vec na preskúmanie dôvodov na
zastavenie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
"Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako
nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie

exekúcie.

Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Podľa§45ods.1,zák.č.244/2002orozhodcovskomkonaní(ďalejlen"zákonorozhodcovskomkonaní),
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia

alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený
v § 40 písm. a) a b) alebo, c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v

rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Exekučný súd v každej fáze exekučného konania ex offo skúma, či je alebo nie je daný niektorý z
dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Exekučný súd je v zmysle ustanovenia § 45 zákona o
rozhodcovskom konaní oprávnený preskúmavať rozhodcovský rozsudok tak, akoby nebol materiálne
právoplatný - nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho teda preskúmavať z hľadísk

vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Ide o zákonnú výnimku zo zásady, že exekučný
súd neskúma skutočnosti, ktoré nastali pred vydaním exekučného titulu. Exekučný súd tak skúma obsah
plnenia, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, a to z hľadiska súladu so zákonom, z hľadiska
možnosti, dovolenosti a súladu s dobrými mravmi.

ESD judikoval (vec C-243/08 Pannon GSM), že vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý

charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento
účel.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Groupo Editorial SA
proti Roció Muraciano Quintero, cieľ článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takýchto podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana spotrebiteľa, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať

nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa čl. 2. písm. a) Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, na účely tejto smernice nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3.

Podľa článku 3 ods. 1,2,3 smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,

nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha
obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Príloha k čl. 3 ods. 3 Smernice 93/13/EHS (ktorá obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam

podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé, a ktorých zmyslom alebo účinkom je): písm. e)požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
náhradu, podľa písm. i) neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s ktorými sa skutočne
nemoholoboznámiťpreduzatvorenímzmluvy,písm.q)neposkytnúťspotrebiteľoviprávoalebomubrániť

v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky

použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 7 bod 1. smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Podľa článku 10 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné
právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do 31.
decembra 1994. Bezodkladne o tom informujú Komisiu. Tieto ustanovenia sa uplatnia na všetky zmluvy
uzatvorené po 31. decembri 1994.

Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 OZ (účinného v čase podpisu zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1,2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa §2 písm. a, b zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
účinného v čase podpisu zmluvy (ďalej len "Zákon o ochrane spotrebiteľa") na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,Podľa § 3 ods. 1,2 Zákona o ochrane spotrebiteľa veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol

poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000001935 zo
dňa 02.06.2005 (ďalej len "zmluva"), na základe ktorej poskytol oprávnený povinnému peňažné
prostriedky vo výške 112.032,-Sk, ktoré mal vrátiť v 36 mesačných splátkach po 3.112,-Sk. Táto
zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými

podrobnými podmienkami (§ 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného, § 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch). Súd posúdil predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom
na predmet činnosti dodávateľa podľa výpisu z Obchodného registra SR. Oprávnený pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinným ako s fyzickou osobou
nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne za preukázané, že ide spotrebiteľskú
zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení Zmluvných dojednaní aplikovať

aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú
povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Podľa § 54 ods. 1 OZ sa zmluvné
podmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvounemôžuodchýliťodustanoveníObčianskehozákonníkav
neprospech spotrebiteľa. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa.

Režim ochrany spotrebiteľa bol do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 258/2001
Z.z. a zákonom č. 150/2004 Z.z. Cieľom bolo zaistiť harmonizáciu slovenského práva s európskym
spotrebiteľským právom. Východiskom ochrany spotrebiteľa je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ
ocitá vo fakticky nerovnom postavení s dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným

spôsobom ovplyvniť ich obsah. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom
môžebyťkompenzovanýibapozitívnymzásahom,vonkajšímvovzťahuksamotnýmúčastníkomzmluvy
(rozsudok z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98). Možnosť
súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie
výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ bol viazaný

nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku 7, pretože takéto
preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v
zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Táto možnosť priznaná
súdu bola posúdená ako nevyhnutná preto, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana,
najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie,

alebo má ťažkosti s ich uplatnením (rozsudok zo dňa 26.10.2006 vo veci Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL, C-168/05).

Súdny exekútor požiadal súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 4 Exekučného poriadku o preskúmanie
dôvodov zastavenia alebo čiastočného zastavenia exekúcie. Súd preto preskúmal návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul a zmluvu a zistil, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, keďže zmluva

obsahujeustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstrán
v neprospech spotrebiteľa.

Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že na zabezpečenie pohľadávky oprávneného zo
zmluvy vystavil povinný dňa 02.06.2005 vlastnú blankozmenku, ktorej obsah a podmienky vyplnenia
dohodol oprávnený (veriteľ) s povinným písomnou formou. Súčasťou zmluvy sú Zmluvné dojednania,

ktoré v článku 6. Zabezpečenia pôžičky obsahujú dojednania o vystavení zmenky dlžníkom v deň
podpisu zmluvy za účelom zabezpečenia záväzku vzniknutého zo zmluvy. V článku 13 Sankcie sú
upravené dojednania o zmluvných pokutách (vo výške 0,2% denne z dlžnej sumy, 5% denne z dlžnejsumy, 10% z dlžnej sumy v závislosti od dĺžky omeškania s plnením záväzku, a zmluvná pokuta vo výške
50% z nominálnej výšky pôžičky pre prípad omeškania s plnením záväzku podľa článku 12.1 písm. a),
pričom veriteľ má vždy právo uplatňovať si zmluvné pokuty kumulatívne). Článok 17 Riešenie sporov -

rozhodcovská doložka obsahuje rozhodcovskú doložku. Podľa ods. 17.1. akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením tejto zmluvy, s
porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní
alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky uvedenej v článku 17.2.
Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. V odseku 17.2.

(Rozhodcovská doložka) je stanovené, že akékoľvek spory vzniknuté či súvisiace so zmluvou budú
riešené v rozhodcovskom konaní pred jedným z vopred určených rozhodcov. V prípade, ak ani jeden z
určených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu, určí náhradného rozhodcu veriteľ.

Zmenka je zákonný cenný papier vystavený v zákonnom predpísanej forme, ktorý má obsah ustanovený
zákonnom. Jedným z charakteristických znakov zmenky je, že tá je abstraktným cenným papierom, a
to tak z hľadiska vyjadrenia ako aj dokazovania kauzy. To znamená, že vznik zmenkových vzťahov a

ich uplatnenie zákon neviaže na žiadne iné okolnosti, než na splnenie hmotnoprávnych náležitostí a
procesných predpisov. Z judikatúry ESD však vyplýva, že súd je povinný preskúmať ex offo nekalý
charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné pre tento
účel. Zmenkou, na podklade ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok bol zabezpečený základný
úverový právny vzťah založený medzi účastníkmi. Zmluva uzavretá medzi účastníkmi má povahu

spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva má formulárový charakter, a tú mohol spotrebiteľ buď prijať ako celok
alebo odmietnuť. Len ťažko možno predpokladať, že si bol spotrebiteľ vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou nesú dojednania zmluvy. Rozhodcovská doložka ako súčasť formulárovej zmluvy nebola
individuálne dohodnutá, bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ tak nemal možnosť ovplyvniť jej obsah.
Podľa názoru súdu je tak dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou

podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 OZ (účinného v čase podpisu zmluvy o úvere) neplatná.
Rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná ponecháva v
podstate právo výberu riešenia sporov na veriteľovi (oprávnenom), a tým spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky dochádza
k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu v neprospech

spotrebiteľa. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť
si vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
podať návrh na súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Aj keď rozhodcovská doložka
umožňuje riešiť spor vzniknutý zo zmluvy buď pred štátny alebo rozhodcovským súdom, výber

ponecháva na žalobcovi, ktorým býva vo väčšine prípadov veriteľ. Pričom veriteľ vopred určil rozhodcov,
ktorí sú oprávnení rozhodovať spor v rozhodcovskom konaní. Odklon od ochrany spotrebiteľa by
mohol byť akceptovaný, ak by rozhodcovská doložka bola skutočne individuálne dojednaná zmluvnými
stranami. Keďže rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá, fakticky tak ponecháva možnosť
výberu riešenia sporov veriteľovi, považuje súd takého dojednanie za nekalú podmienku, ktorá je v

rozpore s právnou úpravou spotrebiteľa, a spotrebiteľ ňou nie je spotrebiteľ viazaný

Nekalou podmienku podľa prílohy k čl. 3 ods. 3 Smernice 93/13/EHS písm. e) je dojednanie, ktoré
požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
náhradu. Zmluvné dojednania, ktoré sú súčasťou zmluvy v článku 13 obsahujú dojednania o sankciách.
Podľa článku 13 má oprávnený (veriteľ) v prípade omeškania s plnením zmluvného záväzku o viac

ako 15 dní po termíne splatnosti záväzkov podľa čl. 12.1. písm. a) zmluvy právo od dlžníka (povinný)
požadovať nad rámec zmluvnej pokuty podľa článku 13.1, 13.2, 13.3 zmluvnú pokutu vo výške
50% z nominálnej výšky pôžičky." Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu
paušalizovanej náhrady škody. Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody,
medzi zmluvnou pokutou a škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje

súvislosť. Priznanie zmluvnej pokuty, ktorá by teoreticky mohla prevyšovať právo, ktoré zabezpečuje,
vedie k celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu oprávneného a znamenalo by neúmerne
prísnu a bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovanej funkcie zmluvnej
pokuty. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky (článok 13) spočíva v tom, že neplnenie zmluvnej povinnosti
je sankcionované zmluvnou pokutou 0,2% denne z dlžnej splátky, zmluvnou pokutou vo výške 5 %

z dlžnej splátky a zmluvnou pokutou vo výške 10% z výšky splátky v závislosti od dĺžky omeškania,a popri uvedených zmluvných pokutách má oprávnený práv požadovať aj zmluvnú pokutu vo výške
50 % z nominálnej výšky úveru. Dojednanie o zmluvných pokutách je podľa názoru súdu sankciou,
ktorá je neprimerane vysoká a má charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože požaduje od

spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Zmluva o revolvingovom úvere č.8000001935 zo dňa 02.06.2005, ktorá má povahu spotrebiteľskej
zmluvy, obsahuje dojednania, ktoré neboli individuálne dohodnuté a spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,

ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice 93/13/EHS. Preto
na základe uvedeného súd dospel k názoru, že je potrebné exekúciu zastaviť. O trovách exekúcie súd
rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Partizánske, písomne v troch vyhotoveniach. O podanom odvolaní rozhodne Krajský súd v

Trenčíne (§ 45 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie. Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.