Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 18, 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/91/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108212867
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5108212867.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

navrhovateľky: I. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. Č.. XXX, právne zastúpená JUDr. Jurajom
Ďurajdom, advokátom so sídlom Kukučínova 12, Žilina, proti odporcovi: G. Š., nar. X.X.XXXX, bytom
T. XXX, právne zastúpený JUDr. Mariánom Ďuranom, advokátom, so sídlom Tajovského 5, Žilina, o
odstránenie plota, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky zamieta.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľkasasvojímnávrhomdoručenýmtunajšiemusúdudňa3.7.2007domáhalasúdnehovýroku,
ktorým by súd uložil povinnosť odporcovi odstrániť z nehnuteľnosti parcela č. XXXX v kat. úz. T., 9 kusov

tují, 7 kusov malých smrekov, 1 kus smrek a 1 kus brezu, spolu 18 kusov stromov tak, ako sú uvedené
v nákrese a zároveň odstrániť plot označený v nákrese bodmi A a B, nakoľko je osadený po celej
dĺžke 30 cm do pozemku navrhovateľky. Konanie bolo vedené pod sp.zn. 16C 356/2007. Uznesením
tunajšieho súdu č.k. 16C 356/2007-50 súd návrh na začatie konania v časti odstránenia plota vylúčil na
samostatné konanie, nakoľko konanie v tejto časti vyžaduje odlišnú právnu kvalifikáciu, ako aj odlišné
dokazovanie. Na pojednávaní dňa 9.9.2008 navrhovateľka žiadala pripustiť zmenu žalobného petitu,
ktorým sa domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť odstrániť plot v celej jeho dĺžke tak, ako je
zakreslenývgeometrickompláneč.3107781-37/97zodňa9.7.1997,úradneoverenýdňa17.7.1997ato

v bodoch A, B, C a D tak, ako sú zakreslené v grafickej časti tohto geometrického plánu. Navrhovateľka
svoj návrh odôvodňovala tým, že plot tak, ako je označený v grafickej časti geometrického plánu v
bodoch A, B, C, D je v prírode vybudovaný, navrhovateľka však tvrdí, že takto vybudovaný a zaznačený
plot odporcu je posunutý 30 cm v celej jeho dĺžke do pozemku navrhovateľky. Týmto pozemkom je
pozemok parcela č. XXXX a to v zadnej časti plota a v prednej časti je plot na strane navrhovateľky na jej
pozemku parcela č. 1468/2. Poukazovala na to, že spory o hranicu medzi navrhovateľkou a odporcom sú
dlhodobejšieho charakteru a podľa tvrdenia navrhovateľky hranica tak, ako prebieha plot, nie je správna,

o čom však odporca tvrdí opak.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne ešte do konania vedeného pod sp.zn. 16C 356/2007
podaním doručeným súdu dňa 28.1.2008, v ktorom uviedol, že má za to, že plot, o ktorý sa jedná, je
na hranici pozemkov a nemá žiadnu vedomosť o tom, že by mal zasahovať do pozemku navrhovateľky.
Plot v takom stave, v akom sa nachádza na uvedenej hranici, sa nachádza približne 33 rokov, pričom
práce, ktoré na plote boli vykonané v roku 2007, mali len udržiavací charakter. Za týmto účelom pred
začatím prác uvedené práce i ohlásil na stavebný úrad, ktorý vydal stanovisko, že v prípade, ak sajedná len o udržiavace práce v zmysle stavebného zákona, nie je potrebné ani ohlásenie. O tom, že
uvedené oplotenie na uvedenom mieste stálo roky, svedčí zápisnica z Obecného úradu v Nesluši zo dňa
26.5.2006, ako i vyjadrenia obecného úradu v Nesluši zo dňa 19.6.2006. Z uvedeného dôvodu žiadal,

aby súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

V priebehu ďalšieho konania zotrvali účastníci na svojich písomných stanoviskách. Navrhovateľka
poukazovala na to, že vybudovaný a zaznačený plot odporcu je posunutý 30 cm v celej jeho dĺžke do
pozemku navrhovateľky a medzi účastníkmi sú dlhodobé spory o hranicu pozemkov.

Odporca na pojednávaní poukazoval na to, že plot, ktorý je predmetnom konania, bol postavený už v 70-
tychrokochabolinaňomvykonanélenudržiavaciepráce,pretomázato,žestojínasprávnejmajetkovej

hranici medzi jednotlivými pozemkami. Aj v geometrickom pláne, ktorý predložila navrhovateľka je
uvedené, že nové hranice sú v prírode označené plotom, má teda za to, že sa jedná o ten istý plot, ako
bol postavený ešte v 70-tych rokoch.

Navrhovateľka potvrdila, že plot bol skutočne postavený v 70-tych rokoch. Oni sa nasťahovali do
rodinného domu v roku 1973 a vtedy tam plot ešte vôbec nebol, ani pozemky, ktoré sú v súčasnosti vo

vlastníctve odporcu a ktoré sú za ich domom, v tom čase neboli vo vlastníctve odporcu. Asi po piatich
rokoch,čotambývali,možnoodroku1978siskutočneodporcaplotpostavil,avšakanivtedytiepozemky
neboli jeho a tieto pozemky preniesol na svoje meno až v roku 1999. Postupom času tieto pozemky
odkúpil, ale predtým tam chodili aj iní ľudia. Boli tam lúky a tieto lúky si kosili. Navrhovateľka nevedela
uviesť, či má odporca na tento plot nejaké stavebné povolenie, alebo oznámenie o drobnej stavbe.

Súd na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami a to najmä výpisom z listu vlastníctva č. 48 pre kat. úz. T., výpisom z
LV č. XXX pre kat. úz. T., geometrickým plánom č. 31077781-37/97 zo dňa 10.7.1997, znaleckým
posudkom č. 17/2009 Ing. Martina Krnáča zo dňa 4.5.2009, výsluchom znalca Ing. Martina Krnáča,
kontrolným znaleckým posudkom č. 62/2010 V.. Pavla Krišpinského zo dňa 13.12.2010, pripojeným

spisom Okresného súdu Čadca sp.zn. 5C 483/99, snímkou z poľného nákresu zo dňa 27.10.1970,
kópiou katastrálnej mapy, zápisnicou spísanou na Obecnom úrade v Nesluši dňa 21.6.2006, odpoveďou
k sťažnosti Obecného úradu Nesluša zo dňa 18.9.2003, vyjadrenie k sťažnosti z Obecného úradu
Nesluša zo dňa 19.6.2006, 2.5.2002, 22.5.2006, dňa 31.5.2006 a celým spisovým materiálom zistil
nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľkajezapísanáakovýlučnávlastníčkaparcelyč.CKNXXXXovýmere572m2trvalétrávnaté
porasty a parcely CKN č. XXXX/X o výmere 49 m 2 orná pôda pre okres Kysucké Nové Mesto, Obec
Nesluša, kat. úz. T. zapísané na LV č. XXX, ako titul nadobudnutia je zapísaný v liste vlastníctva
darovacia a kúpna zmluva č. RI 445/70 a rozsudok OS Čadca sp.zn. 5C 483/99-109 podľa GP č.
413/2001.

Odporca je zapísaný ako výlučný vlastník CKN parcely č. XXXX o výmere 238 m2 trvalé trávnaté
porasty pre okres Kysucké Nové Mesto, obec Nesluša, kat. úz. T., zapísaný na LV č. XXXX, ako
titul nadobudnutia je zapísané Osvedčenie o vlastníckom práve Nz 467/99. Odporca spolu so svojou
manželkou Annou sú zapísaní ako bezpodieloví spoluvlastníci parcely č. XXXX/X o výmere 411 m2 orná
pôda pre okres Kysucké Nové Mesto, pre Obec Nesluša, kat. úz. T., na LV č. XX. Ako titul nadobudnutia

je zapísaná kúpna zmluva č. V 778/99 z 6.10.1999.

Medzi účastníkmi prebiehajú dlhodobé spory ohľadom oplotenia medzi pozemkami navrhovateľky
parcela č. XXXX a parcelou odporcu č. XXXX ako aj medzi pozemkami navrhovateľky parcela č. XXXX/X
apozemkomč.XXXX/X,ktorýjevbezpodielovomspoluvlastníctveodporcuajehomanželky.Nazáklade
vzájomných sťažností účastníkov uvedené rozpory riešil aj Obecný úrad Nesluša, ktorý vo vyjadrení zo

dňa 2.5.2002 na žiadosť odporcu zo dňa 29.4.2002 vo veci oplotenia pozemku parcely č. 1466 uviedol,
že žiadosť odporcu berie na vedomie a pretože sa rozhodol uskutočniť na oplotení len udržiavaciepráce, pri ktorých nie je potrebné ohlásenie podľa § 139b ods. 14 písm. a) Zákona č. 50/1976 Zb.
bol odporca upozornený uskutočniť tieto práce len v rozsahu stanovenom v tomto zákone, v opačnom
prípademusiabyťpráceohlásenéstavebnémuúradu.Vovyjadreníksťažnostizodňa19.6.2006Obecný

úrad Nesluša podal stanovisko, v ktorom uviedol, že na oplotení, ktoré sa nachádza medzi pozemkami č.
XXXX Z. XXXX začal odporca uskutočňovať udržiavacie práce. Na základe vykonania ohliadky na tváre
miesta dňa 4.5.2006 bolo zistené, že realizované udržiavacie práce neboli zhotovené v takom rozsahu,
aby ich bolo nutné ohlásiť. Vo vyjadrení k sťažnosti navrhovateľky zo dňa 22.5.2006 Obecný úrad
Nesluša uviedol, že na základe podnetu navrhovateľky vykonal pracovník Obecného úradu obhliadku

na tváre miesta dňa 4.5.2006. Obhliadkou bolo zistené, že G. Š. uskutočňoval na svojom oplotení tieto
udržiavacie práce - v dolnej časti existujúceho oplotenia parcely XXXX na troch oceľových stĺpikoch
boli nanovo navarené oceľové uholníkové lišty v hornej a dolnej časti stĺpikov, medzi dvoma poslednými
stĺpikmi bolo zložené pôvodné pletivo alebo iná výplň a predpokladajú, že stavebník v tejto časti upevní
nové pletivo. Uvedené stavebné práce nepodliehajú ohlasovacej povinnosti. Stanovisko obce bolo, že
práce, ktoré uskutočnil na oplotení G. Š., neboli zhotovené v takom rozsahu, aby ich bolo nutné ohlásiť,

preto nie je potrebné, aby stavebný úrad stavebníkovi nariadil zastavenie uvedených prác. Vo vyjadrení
k sťažnosti navrhovateľky Obecný úrad Nesluša zo dňa 31.5.2006 zaujal stanovisko, podľa ktorého
vo veci uskutočňovania stavebných prác na oplotení dal navrhovateľke na vedomie, že stavebný úrad
trvá na svojom stanovisku, ktoré uviedol v liste napísanom dňa 22.5.2006. Na stavbu oplotenia, ktoré
realizoval G. Š., nebolo vydané stavebné povolenie. Hoci bolo oplotenie vybudované bez stavebného

povolenia, alebo ohlásenia stavebného úradu, priestupok už nemožno prejednať, pretože stavba bola
uskutočnená v minulosti a podľa ust. § 20 Zákona č. 372/1990 Zb. došlo k zániku zodpovednosti za
priestupok. Stavebný úrad nevyžaduje od stavebníka, aby si na stavbu zabezpečil dodatočné povolenie,
nakoľko sa jedná o stavbu, ktorá bola uskutočnená v roku 1973, t.j. ešte pred vydaním v súčasnosti
platného stavebného zákona č. 50/1976. Zároveň dal navrhovateľke na vedomie, že odstránenie stavby

na cudzom pozemku nemôže Obec Nesluša nariadiť.

Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania zostala spornou skutočnosť ohľadom priebehu hranice medzi
pozemkami navrhovateľky parcela č. 1470 a odporcu parcela č. XXXX a na posúdenie tejto otázky boli
potrebné odborné znalosti znalca z odboru geodézie a kartografie, súd uznesením č.k. 17C 91/08-95
zo dňa 9.3.2009 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézie a kartografie. Za znalca

bol ustanovený Ing. Martin Krnáč, ktorého úlohou bolo určiť majetkovú hranicu medzi pozemkami
navrhovateľky parcela č. XXXX a odporcu parcela č. XXXX v kat. úz. T. s tým, že v grafickom znaleckom
pláne bude presne označená táto hranica a taktiež presne označený plot vo vlastníctve odporcu s tým,
že bude určené, či je na správnej majetkovej hranici, alebo je postavený na pozemku navrhovateľky,
alebo naopak, na pozemku odporcu s tým, že budú určené aj presné vzdialenosti medzi jednotlivými

časťami plota a hranicou medzi jednotlivými pozemkami. Plot je potrebné označiť bodmi z dôvodu jeho
identifikácie v prírode.

Vo veci ustanovený znalec podal znalecký posudok č. 17/2009 zo dňa 4.5.2009, v ktorom uviedol, že
ohliadku vykonal dňa 20.4.2009 za účasti sporných stránok. Pri miestnom prešetrení navrhovateľka
označila spornú majetkovú hranicu medzi jej parcelou č. XXXX a parcelou č. XXXX odporcu. V prírode ju

tvorí drôtený pletivový plot v dĺžke asi 43 metrov postavený odporcom, ktorý podľa udania navrhovateľky
zasahuje do jej parcely. Po ohliadke spornej hranice vykonal jej zameranie. Hranica je označená ako
priamka medzi koncovými bodmi 488-10 488-14 a bola určená geometrickým plánom č. 31/97, úradne
overeným dňa 17.7.1997 na Okresnom úrade v Kysuckom Novom Meste, katastrálny odbor a prevzatá
do katastra nehnuteľností. Ako podklad pre určenie správnej hranice, resp. posúdenie jej porušenia

vychádzal zo záznamu podrobného merania zmien č. 488 ku geometrickému plánu č. 31/1997. Na
základe súradníc sporné nehnuteľnosti a hranicu zobrazil v znaleckom grafickom pláne uvedené ako
„detail spornej hranice“ v miere 1 : 200. Do daného stavu vykartíroval merané body spornej hranice.
Porovnaním a rozborom bolo zistené, že počiatočný bod spornej hranice č. 488-10 železný stĺpik
drôteného plota odpovedá meranému bodu č. 5 a koncový bod spornej hranice č. 488-14 železný

stĺpik drôteného plota odpovedá meranému bodu č. 4. Porovnaním ich súradníc je možné zistiť, že
rozdiely odpovedajú krajný odchýlkam pri opakovanom meraní. Znamená to, že oba body hranice neboli
odporcom porušené, a ležia na správnej majetkovej hranici, pričom ich spojnica tvorí správnu hranicu
medzi parcelou č. XXXX navrhovateľky a parcelou č. XXXX odporcu. Okrem toho na spojnici koncových
bodov hranice 488-10 488-14 pri domovej nehnuteľnosti na predĺžení ich stien kontroloval nasledovné

body: bod 1 od rohu domu 4882-22 po správnu hranicu je vzdialenosť 0,52 m meraná 0,51m uvedená vzátvorke, bod 2 od rohu domu 488-26 po správnu hranicu je vzdialenosť 0,46 m, meraná 0,44 m uvedená
vzátvorke,bod3odrohudomu488-24posprávnuhranicujevzdialenosť1,27m,meraná1,27muvedená
v zátvorke. V závere znaleckého posudku znalec konštatuje, že odporcom nebola porušená správna

majetková hranica medzi parcela č. XXXX navrhovateľky a parcelou č. XXXX odporcu označená bodmi
5 (488-10) 1 2 3 4 (488-14).

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 19.11.2009 nesúhlasila so znaleckým
posudkom, poukazovala na to, že súdny znalec sa pri zameraní spornej hranice na ohliadke dňa
20.4.2009 za účasti sporových stránok vyjadril, že nezrovnalosti tam sú, no do znaleckého posudku

uviedol, že odporcom nebola porušená správna majetková hranica medzi parcelami č. XXXX Z. XXXX.
Geometrické plány, na ktoré poukazuje znalec v bode 2 posudku ako číslo 134/96, resp. č. 37/99
boli vyhotovené podľa existujúceho plota, ktorý odporca vybudoval do pozemku navrhovateľky, ktorá
osobne upozornila geodéta pána Kačeríka pri zameraní pozemku G. Š., že oplotenie je osadené v jej
pozemku. Na upozornenie odpovedal, že na vyhotovenie geometrického plánu zameriava pozemok
od plota k plotu. Uvedený geometrický plán slúžil na vyhotovenie skutočného existujúceho stavu, nie

majetkovoprávneho. Ďalej poukázala na skutočnosť, že železný stĺpik pod č. 488-11 súdny znalec
zameral ako hraničný, ktorý nikdy hraničný nebol a tým sa pozemok navrhovateľky zúžil. Ďalší železný
stĺpik, ktorým súdny znalec označil hranicu pozemku nepatrí do vlastníctva odporcu a nie je ani pozemku
navrhovateľky, čím je končená hranica pozemku odporcu približne o 12 bežných metrov ďalej. Stĺpik,
na ktorom zameral hranicu pozemku, je už dlhší čas od betónu ohrdzavený a o 15 cm posunutý

smeromdopozemkunavrhovateľky.Ztohtodôvoduneobstojítvrdenieznalca,žehranicajeneporušená.
Práve vyhotovením geometrického plánu na požiadavku navrhovateľky sa dokázalo, že navrhovateľkin
pozemok je užší o 30 cm po celej dĺžke oproti zameraniu z roku 1970, kde šírka pozemku má výmeru
14,90 metrov a na geometrickom pláne je výmer 14,60 metrov, čo činí rozdiel 30 cm. Navrhovateľka je
presvedčená, že odporca plot posunul do jej pozemku, ako to vyplýva z poľného nákresu z 27.10.1970,

kde je správna majetková hranica. Pozemok bol zakúpený v roku 1970 pod stavbu rodinného domu. V
tom čase si navrhovateľka nechala vymerať hranice pozemku a tiež mieru pozemku. V tom čase medzi
pozemkami nebol žiadny plot. Pri výstavbe rodinného domu došlo k posunutiu hranice do pozemku
navrhovateľky v prospech odporcu o 80 cm. Neskôr G. Š. urobil plot na pozemku č. parcely XXXX, i
keď pozemok ani nebol jeho, lebo vlastnícky ho vysporiadaval až v roku 1999. Pôvodné hraničné kolíky

vyhodil a hranicu si urobil tak, ako to jemu vyhovovalo. Plot vybudoval bez zamerania stavebnej komisie,
akoajbezstavebnéhopovolenia,akojevterajšomstave.Navrhovateľkaspoukazomnavyššieuvedené
skutočnosť, keď znalec Ing. Krnáč fakticky vyhodnotil terajší užívací stav, nie majetkovoprávny, ako
vyplýva zo snímky z poľného nákresu z roku 1970 spochybnila jeho objektívnosť, čo sa týka správneho
určenia majetkovej hranice medzi pozemkami účastníkov. Z uvedeného dôvodu žiadala vo veci nariadiť

kontrolné znalecké dokazovanie.

Súdom ustanovený znalec Ing. Martin Krnáč sa k pripomienkam navrhovateľky vyjadril písomne, na
svojom písomnom vyjadrení zotrval aj pri svojom výsluchu na pojednávaní dňa 29.3.2010. Vo svojom
vyjadrení uviedol, že navrhovateľka namieta, že pre posúdenie správnosti majetkovej hranice medzi
katastrálnymi parcelami č. XXXX a XXXX označená bodmi 488-10 488-14 vychádzal z geometrického

plánu č. 37/97 a nie zo snímky z poľného nákresu zo dňa 27.10.1970, ktorý priložila k svojmu vyjadreniu.
Uvádzané miery v snímke z poľného nákresu vychádzajú z bodov 488-10 a 488-14, ktoré vyznačuje v
kópii katastrálnej mapy za účelom ich overenia nasledovne:

- vpredu od obecnej cesty medzi bodmi 488-10 A je 22,30 metrov, čo zodpovedá zákresu v katastrálnej
mape a skutočnému stavu v prírode

- v zadnej časti medzi bodmi 488-14 B je 24,00 metra, čo zodpovedá zákresu v katastrálnej mape a
skutočnému stavu v prírode.

To znamená, že koncové body 488-10 a 488-14 spornej hranice odpovedajú katastrálnemu stavu a
sú identické s bodmi uvedenými v snímke poľného náčrtu, teda ide o nesporné body a ich spojnica
tvorí správnu majetkovú hranicu. Túto skutočnosť potvrdzuje i geometrický plán č. 37/97 a k nemu

príslušný záznam podrobného merania zmien č. 488. Uvedený geometrický plán slúžil ako podklad
pre majetkovoprávne vysporiadanie pozemku navrhovateľky, čiže nešlo o zameranie skutočnéhoexistujúceho stavu, ako uvádza vo vyjadrení k znaleckému posudku navrhovateľka. Čo sa týka posunu
spornej hranice o 0,30 metrov do jej pozemku, toto nie je pravdivé. Uvedený posun sa týka bodu 15
podľa citovaného geometrického plánu a leží na hranici medzi parcelami XXXX a 1471 na spojnici

bodov 488-14 B. bol meraný od pevného bodu 488-14 smerom k bodu B, je vo vzdialenosti podľa
geometrického plánu 14,60 metrov a podľa snímky náčrtu 14,90 metra. Tzn., že z daného rozdielu
a naviac opačnej strany od správnej hranice 488-10 488-14 vyvodzovať záver posunutia hranice a k
prednej časti pri bode 6 nejde o žiaden posun, je preto nereálna požiadavka navrhovateľky. Nasvedčuje
to len na skutočnosť nesprávneho označenia bodu 15 pri zameraní pre geometrický plán. Domová

nehnuteľnosť navrhovateľky ako parcela č. 1469 bola súčasne meraná s pozemkom pri geometrickom
pláne 37/97, preto nebol dôvod pre overenie spornej hranice vychádzať z pevných bodov rohov budovy.
Na závere znaleckého posudku pod bodom 5 znalec trval v celom rozsahu.

Navrhovateľka v konaní žiadala vypočuť ako svedka svojho manžela G. R., ktorý vo svojej svedeckej
výpovedi uviedol, že bol pri všetkých meraniach od roku 1970. Merania sa robili cez geodéziu, bol na to
určený pracovník, v prírode vytyčovali hranice, hranicu geodeti vytyčovali a miery sú všetky zakódované

v mape, ktorú od nich dostal a toto meranie bolo správne. Poukázal na to, že je oboznámený so
znaleckým posudkom Ing. Krnáča a vlastne jediný bod, ktorý môže uznať za správny, je bod č. 15 a
ostatné body, ktoré vytyčujú rodinné domy, hranicu považuje za zle vytýčenú, tá vlastne len kopíruje
terajší stav.

K výsluchu svedka znalec uviedol, že nevychádzal zo snímky z katastrálnej mapy, ale vychádzal z

poľných nákresov a z príslušných meraní. Taktiež potvrdil, že výmera parcely XXXX, ktorá je zapísaná
na LV č. XXX vo výmere 572 m2 zodpovedá aj geometrickému plánu, na ktorý poukazuje sama
navrhovateľka, ktorým boli odčlenené aj identifikované pôvodné parcely.

Vzhľadomnanámietkynavrhovateľkykznaleckémuposudkuakoajzmenyžalobnéhonávrhuučineného
na pojednávaní dňa 9.9.2008, podľa ktorého sa navrhovateľka domáhala odstránenia plota v celej

dĺžke, t.j. v bodoch A B C a D, tak ako sú zakreslené v geometrickom pláne 37/97 zo dňa 9.7.1997
súd uznesením č.k. 17C 91/2008-146 zo dňa 15.4.2010 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie a
dopracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia. Úlohou
znalca bolo preskúmať znalecký posudok č. 17/2009 Ing. Martina Krnáča a určiť, či merania a závery v
uvedenom znaleckom posudku sú správne. V prípade, že zistí nesúlad merania a záverov so znaleckým

posudkom Ing. Krnáča, vyjadrí sa k zisteným odchýlkam a určí majetkovú hranicu medzi pozemkami
navrhovateľky parcela č. 1470 a odporcu parcela č. XXXX v kat. úz. T. s tým, že v grafickom znaleckom
pláne bude presne označená táto hranica a taktiež presne označený plot vo vlastníctve odporcu s tým,
že bude určené, či je na správnej majetkovej hranici, alebo je postavený na pozemku navrhovateľky,
alebo naopak, na pozemku odporcu s tým, že budú určené aj presné vzdialenosti medzi jednotlivými

časťamiplotaahranicoumedzijednotlivýmipozemkami.Plotbolopotrebnéoznačiťbodmizdôvodujeho
identifikácie v prírode. Zároveň mal znalec určiť majetkovú hranicu medzi pozemkami navrhovateľky
parcela č. XXXX/X a parcelou č. XXXX a parcelou odporcu č. XXXX/X v kat. úz. T. s jej presným
označenímvgrafickomznaleckompláne,akoajsoznačenímplotavovlastníctveodporcu,pričomznalec
uvedie, či je plot na správnej majetkovej hranici, alebo je postavený na pozemkoch navrhovateľky, alebo

na pozemku odporcu. Zároveň určí presné vzdialenosti medzi jednotlivými časťami plota a hranicu
medzi jednotlivými parcelami. Plot je potrebné označiť bodmi z dôvodu jeho identifikácie v prírode.

Ustanovený súdny znalec Ing. Pavol Krišpinský podal kontrolný znalecký posudok č. 62/2010 zo dňa
13.12.2010. V posudku uviedol, že na priloženom znaleckom nákrese je čiernou čiarou znázornený
platný stav katastra nehnuteľností, súbor C a červenou čiarou zakreslil ním zameranú skutočnosť.

Zameraný sporný priebeh hranice označil bodmi A, B, C, D, sú to aj ním zamerané body. Jeho zameranie
skutočnosti je v zhode s meraním skutočnosti Ing. Krnáča, líšia sa len v úseku medzi jeho bodmi 5-6,
u neho označené B-C, preto jeho meranie neuvádza v priloženom znaleckom nákrese. Potom bod A
znaleckého nákresu zodpovedá bodu 488-10, bod C bodu 488-9 a bod D bodu 488-4. Ing. Krnáč použil
ako podklad z KN meranie podľa geometrického plánu z roku 1997 (GP č. 37/97), na Správe katastra v

Kysuckom Novom Meste použili pri vytvorení grafiky body zamerané z GP z roku 1996 (GP č. 134/96).
Keď porovnával tieto podklady s pôvodnými originálom mapy zo 60-tych rokov minulého storočia, platnésú tie údaje, podľa GP z roku 1996. Ing. Krnáč takto použil ako obraz mapy zameranie skutočností z roku
1997, mal použiť zameranie z roku 1996, ktoré je zhodné s pôvodnou mapou zo 60-tych rokov minulého
storočia platnou podľa KN. Zameral metódou GPS v SKPOS (Globálny polohový systém, Slovenská

priestorováobservačnáslužba)dostatočnýpočetidentickýchpevnýchbodovokolitýchhranícpozemkov,
aby na základe toho vylúčil prípadný posun pozemkov. Aby vylúčil možné chyby zo zobrazovania a
tlače jednotlivých máp z rôznych období, zameranú skutočnosť porovnal so súčasne platnou mapou,
ktorej podoba bude na správe katastra aj vo formáte vektorovej grafickej informácie (VGI) spracovanej
pri registri obnovenej evidencie pozemkov (ROEP). Zároveň naskenoval prvý odtlačok pôvodnej mapy

z účelového merania zo 60-tych rokoch minulého storočia (túto mapu z tohto obdobia mu na ohliadke
poskytol aj manžel navrhovateľky, jej kópiu z tohto obdobia si vyžiadal aj z dokumentácie katastra) a
porovnal s platnou kresbou. Pôvodná mapa zo 60-tych rokov minulého storočia je v úplnej zhode so
súčasne platnou mapou KN-C a s kresbou VGI. Potom na priloženom znaleckom nákrese je zobrazená
čierna kresba zhodná s týmito pokladmi. Porovnal aj poľný nákres z roku 1970 (ktorý pochádza z
obdobia založenia LV účastníkov konania), s ostatnými grafickými podkladmi celkové miery uviedol v

počiatočných bodoch a koncových bodoch tak, ako to bolo zamerané v roku 1970 a ním. Bod 488-15
podľa znaleckého grafického plánu Ing. Krnáča taktiež zameral a pôvodná jedine zachovaná železná
rúrka je v úplnej zhode s jeho meraním a platným stavom KN-C. Na základe platného stavu KN-C
porovnal písomnú a grafickú výmeru susedných pozemkov, potom v písomnej časti podľa jednotlivých
LV nesedia výmery KN-C parciel č.: XXXX/X keď podľa LV má byť 411 m2 a podľa grafiky je 397 m2,

XXXX keď podľa LV má byť 238 m2 a podľa grafiky je 254 m2, čo sú parcely odporcu. Parcela č. XXXX,
keď podľa LV má byť 386 m2 a podľa grafiky je 395 m2, čo je parcela navrhovateľky. Ostatné pozemky
majú zhodnú písomnú aj grafickú výmeru. Na základe takejto rozsiahlej analýzy merania a existujúcich
podkladov, správny priebeh spornej hranice podľa platnej mapy KN-C ktorá je v zhode s pôvodnou
mapou vytvorenou v 60-tych rokoch minulého storočia, má prebiehať bodmi 435-15, 435-10, 435-7 a

435-3. Čiže v bode A, čo je železná rúrka oplotenia, je potrebné posunúť oplotenie o 0,30 metrov do
pozemku navrhovateľky, v bode B, čo je taktiež rohová železná rúrka oplotenia, je potrebné posunúť
oplotenie o 0,20 metrov do pozemku odporcu. Priebeh oplotenia v bodoch B, C, D je v súlade s grafikou
KNC, správne je postavené oplotenie. V závere znaleckého posudku v bode III. Záver odpovedal
na zadanú otázku, v ktorej odpovedi uviedol, že na základe zamerania skutočnosti a preskúmania

podkladov z KN a porovnaním so závermi znaleckého posudku Ing. Krnáča meranie Ing. Krnáča je v
súlade s jeho meraním okrem priebehu v bodoch B - C. Závery Ing. Krnáča sú postavené na skutočnom
zameraní oplotenia, ktoré je v súlade aj so zameraním podľa GP č. 37/97 z roku 1997, avšak súčasná
platná mapa KN-C, VGI, ako aj pôvodná mapa zo 60-tych rokov minulého storočia sú v súlade s GP
č. 134/96, preto Ing. Krnáč mal vychádzať z tohto podkladu. Porovnal výsledky merania Ing. Krnáča aj

s poľným nákresom z roku 1970, napriek tomu, že tento nákres dokladá aj s doplnením údajov na č.l.
139 spisu, jeho skutočné zameranie nie je v súlade s týmto nákresom a s tam uvedenými mierami. Na
základe existujúcich podkladov vedených na Správe katastra v Kysuckom Novom Meste určil znalec
majetkovúhranicutak,akobolazameranáv60-tychrokochminuléhostoročiaazároveňpodľameraných
mier z poľného nákresu z roku 1970. Potom sporná hranica by mala prebiehať bodmi 435-15 a 435-10

podľa priloženého znaleckého nákresu, čiže skutočné oplotenie označené v znaleckom nákrese ako
body A, B by sa malo v bode A posunúť do pozemku navrhovateľky o 0,30 metrov a v bode B by sa malo
oplotenie posunúť o 0,20 metrov do pozemku odporcu. Od bodu A po dom navrhovateľky je oplotenie
postavené na pozemku odporcu od domu navrhovateľky po bod B je oplotenie postavené na pozemku
navrhovateľky. Oplotenie v úseku medzi bodmi B-C je postavené na majetkovej hranici. Oplotenie medzi

bodmiC-Djepostavenénamajetkovejhranici.Akojevidieťzoznaleckéhonákresu,porovnávanievýmer
pozemkov medzi zameranou skutočnosťou a stavom KN-C nie je vhodné z titulu nesprávneho oplotenia
navrhovateľky smerom do parcely č. 1617, čo je ulica, aj smerom do susedných parciel KNC č. XXXX/X
Z. XXXX/X. V priloženom znaleckom nákrese sú čiernou farbou uvedené miery podľa poľného nákresu
z roku 1970, aké majú byť a aj sú. Červenou farbou sú uvedené miery podľa zameranej skutočnosti.

Pokiaľ ide o písomné výmery podľa LV, dotknutá parcela navrhovateľky KN-C č. XXXX má správnu
výmeru. Postavením oplotenia na správny priebeh majetkovej hranice podľa KN-C sa výmera dotknutej
parcely KN-C č. XXXX zmenší o jeden až dva metre štvorcové.

Ku kontrolnému znaleckému posudku sa navrhovateľka písomne vyjadrila podaním doručeným súdu
dňa 10.1.2011, v ktorom uviedla, že sa nestotožňuje so závermi uvedeného znaleckého posudku z

dôvodov, ako uvádzala vo svojom vyjadrení k pôvodnému posudku Ing. Martina Krnáča.Navrhovateľka na pojednávaní dňa 18.7.2011 zotrvala na svojich námietkach proti kontrolnému
znaleckému posudku, nesúhlasila s mierami, s výmerou, poukázala na to, že chyby robí kataster
a hranica je posunutá a zároveň v celom rozsahu zotrvala na svojom návrhu. Taktiež potvrdila, že

vybudovaným plotom sama navrhovateľka zasahuje do pozemku odporcu, avšak len v malej časti,
nakoľko je to v podstate celé posunuté aj v časti B, C a D do jej pozemku.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní poukázal na to, že zo záverov znaleckého posudku Ing.
Krišpinského vyplýva, že v prípade, ak by sa plot postavil na správnu hranicu došlo by k zmenšeniu
pozemku samotnej navrhovateľky o jeden až dva metre štvorcových, pričom odporca zasahuje do

pozemku v bode B v šírke 20 cm, pričom na opačnej strane zasahuje samotná navrhovateľka do
pozemku odporcu 30 cm. Čiže ide o vzájomný zásah do vlastníckeho práva. V tomto smere poukázal
na otázku primeranosti a vzájomnosti v uplatňovanom občianskom práve a teda samotné odstraňovanie
plota považuje za neprimeraný zásah pri uplatňovaní práva v rozpore s dobrými mravmi, pretože či už je
to samotný odporca alebo navrhovateľka, si vzájomne zasahujú do vlastníckeho práva. Taktiež poukázal
na tú skutočnosť, že oplotenie bolo postavené v 70-tych rokoch minulého storočia a teda uplynulo viac

ako desať rokov nerušeného užívania, pričom nerušene parcely tak, ako boli ohradené uvedeným
plotom sa užívali až do roku 2006, či už sú to navrhovateľka ako aj odporca v domnení, že im takto
vlastnícke právo ako je vymedzené týmto oplotením, patrí, čiže uplynulo viac ako desať rokoch a došlo
k vydržaniu, či už na strane navrhovateľky, alebo na strane odporcu tých častí pozemkov, pri ktorých
dochádza k zásahu do vlastníckeho práva. Z uvedených dôvodov žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť.

Podľa § 126 ods. 1 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

V danom prípade príčina sporu medzi navrhovateľkou a odporcom ako vlastníkmi susedných
nehnuteľností spočíva v nejasnostiach a rozporoch, či stav priebehu hranice vyznačenej v prírode
zodpovedá stavu, ktorý je evidovaný v katastri nehnuteľností a či oplotenie pozemku stojí na správnom

mieste. Z uvedeného dôvodu žalobný návrh navrhovateľky smeroval k odstráneniu plota medzi
predmetnými parcelami a to v bodoch A, B, C a D tak, ako sú zakreslené v grafickej časti geometrického
plánu č. 37/97 zo dňa 9.7.1997, o ktorom navrhovateľka tvrdila, že je posunutý 30 cm v celej jeho dĺžke
do jej pozemku a naopak, odporca tvrdil, že plot je na hranici pozemkov a v takto vydelenom stave sa
na uvedenej hranici nachádza približne 33 rokov.

Ustanovenie § 126 ods. 1 OZ uvádza právo na súdnu ochranu prostredníctvom žaloby na vydanie
veci len demonštratívne. Z príkladného výpočtu vyplýva, že súdnych foriem ochrany vlastníctva je
viac. Žaloba navrhovateľky je teda len jedným z druhov vlastníckej žaloby, pri ktorej je naliehavým
právnym záujmom ochrana porušeného vlastníckeho práva. V danej veci otázka určenia priebehu hraníc
pozemkov nebola predmetnom konania, avšak na rozhodnutie o merite veci, nakoľko išlo o spor o

ochranu vlastníckeho práva, predmetom ktorého sú pozemky, súd považoval za potrebné skúmať ako
prejudiciálnu otázku priebehu hranice pozemkov.

Z vykonaného dokazovania a to najmä z kontrolného znaleckého dokazovania mal súd za preukázané,
že hranica medzi spornými pozemkami má prebiehať bodmi 435-15 435-10 435-7 a 435-3 a skutočné
oplotenie označené v znaleckom nákrese ako body A a B by sa mali v bode A posunúť do pozemku

navrhovateľky o 0,30 metrov a v bode B by sa malo oplotenie posunúť o 0,20 metrov do pozemku
odporcu. Od bodu A po dom navrhovateľky je plotenie postavené na pozemku odporcu, od domu
navrhovateľky po bod B je plotenie postavené na pozemku navrhovateľky. Oplotenie v úseku medzi
bodmi B-C je postavené na majetkovej hranici a oplotenie medzi bodmi C-D je postavené na majetkovej
hranici. Postavením oplotenia na správny priebeh majetkovej hranice podľa KN-C sa výmera dotknutej

parcely KN-C XXXX-navrhovateľky zmenší o jeden až dva metre štvorcové. Navrhovateľka napriek
výsledkom znaleckého dokazovania zotrvala na svojom návrhu a domáhala sa odstránenia plota po
celej jeho dĺžke v bodoch A, B, C, D. Znaleckým dokazovaním však takýto navrhovateľkou tvrdený
zásah vybudovaním plota do pozemku navrhovateľky nebol preukázaný. Súdom ustanovený znalec,
ktorý bol poverený vypracovaním kontrolného znaleckého posudku sa dôsledne zaoberal úlohami a

otázkami, ktoré mu stanovil súd, objasnil sporné skutočnosti vyplývajúce z pôvodného znaleckéhoposudku, tieto odborne podložil. Súd nemal pochybnosti o správnosti záverov kontrolného znaleckého
posudku, preto návrh na výsluch svedkov geodetov pána Y. a X. zamietol. Znaleckým dokazovaním
bolo jednoznačne preukázané, ako vedie skutočná hranica medzi pozemkami účastníkov, ako aj tá

skutočnosť, že skutočné oplotenie označené v znaleckom nákrese ako body A a B by sa malo v bode
A posunúť do pozemku navrhovateľky o 0,30 metrov a v bode B by sa malo oplotenie posunúť o 0,20
metrov do pozemku odporcu. Od bodu A po dom navrhovateľky je oplotenie postavené na pozemku
odporcu, od domu navrhovateľky po bod B je oplotenie postavené na pozemku navrhovateľky, z čoho
vyplýva, že v danej časti ide o vzájomný zásah do vlastníckeho práva. Súd považoval za významnú

aj tú skutočnosť, že predmetný plot tak, ako je v teréne umiestnený, bol vybudovaný v 70-tych rokoch
minulého storočia, oddeľoval užívanie susedných nehnuteľností, ktoré účastníci v takomto stave užívali
viac ako tridsať rokov a preukázateľne spory medzi nimi začali vznikať až v priebehu roku 2006. Súd
nepovažoval za primerané vzniknutej situácii a v súlade s dobrými mravmi pri vzájomnom zasahovaní
do vlastníckych práv odstránenie plota v časti 20 cm od bodu B po dom navrhovateľky, nakoľko sama
navrhovateľka zasahuje do pozemku odporcu 30 cm v časti od bodu A po dom navrhovateľky (podľa

grafickej časti znaleckého posudku vo väčšej časti, ako zasahuje odporca), navyše, keď posunutím plota
na správny priebeh hranice by sa zmenšila samotná výmera parcely KN-C č. XXXX navrhovateľky o
jeden až dva metre štvorcové. Súd teda prihliadal aj na tú skutočnosť, že sama navrhovateľka, ktorá
sa domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva, porušuje vlastnícke právo odporcu a teda ochrana,
ktorá sa má poskytnúť právam vlastníka jednej veci, nesmie byť v nepomere k spravodlivej ochrane

práv vlastníka druhej veci.

Nazákladezistenéhoskutkovéhostavuavyššievyslovenéhoprávnehonázorusúd návrhnavrhovateľky
zamietol.

O trovách konania rozhodne súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník kona--nia nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné nákladysúdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).