Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 16, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/138/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110213991
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:8110213991.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcov 1/ J. K., narodenej

XX.X.XXXX, bytom Š. G. XXX, zastúpenej JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom Škultétyho
3, Košice, 2/ S. K., narodeného X.X.XXXX, bytom Š. G. XXX, proti žalovaným 1/ F.. V. S., narodenému
XX.X.XXXX, bytom K. X, H., 2/ F.. K. Y., narodenému X.X.XXXX, bytom H. XX, H., obaja zastúpení
Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, Košice, IČO: 47 231 785,
o určenie neplatnosti zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa v 1. rade podala dňa 1.6.2010 žalobu na vyslovenie porušovania ľudských práv a základných
slobôd, na vyslovenie porušovania ústavných a zákonných práv, na ochranu osobnosti, na vyslovenie
porušovania ústavného zákona o práve na ochranu osobných údajov, na vyslovenie neoprávnenosti
zhromažďovania, spracovávania, rozširovania, zverejňovania a iného zneužívania údajov o osobe, na
vyslovenie neplatnosti zmluvy, na uloženie povinnosti odstrániť protiprávny stav na Okresnom súde
Prešov. Žalobou sa teda domáhala, aby súd určil, že základné práva a slobody zaručené čl. 19 ods.
2 a 3 Ústavy SR, základné práva a slobody zaručené čl. 22 ods. 1 Ústavy SR, čl. 16 ods. 1 Ústavy

SR a čl. 8 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a základných slobôd, základné práva a
slobody žalobkyne zaručené čl. 26 ods. 1 Ústavy SR a čl. 10 Dohovoru o ochrane základných ľudských
práv a základných slobôd, zákonné práva žalobkyne zaručené zákonom č. 428/2002 Z.z. o ochrane
osobných údajov, podpísaním zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.3.2008 a dodatku č. 1 zo dňa
5.3.2008, v ktorom žalovaný uviedol bez predchádzajúceho písomného súhlasu žalobkyne jej citlivé
osobné údaje a predovšetkým jej rodné číslo, žalovaným boli porušené. Ďalej sa domáhala, aby súd
určil, že zmluva o postúpení o postúpení pohľadávky zo dňa 5.3.2008 v znení dodatku č. 1 zo dňa

5.3.2008 sú neplatné. Svoj návrh odôvodnila tým, že originál zmenky bol údajne pôvodne vystavený dňa
22.3.2007, znejúci na zaplatenie zmenkovej sumy 7.500.000,- Sk v prospech JUDr. Z. Š. bytom N. X,
H. /obvineného dňa 31.8.2010 Úradom boja proti korupcii v obzvlášť závažnom trestnom čine podvodu/,
údajne indosovanej dňom 2. mája 2007 na K. Y., bytom H. XX, H. /obvineného dňa 31.8.2010 Úradom
boja proti korupcii v obzvlášť závažnom trestnom čine podvodu/. Údajná zmenka je základom zmluvy
o odstúpení pohľadávky na žalovaného F.. V. S. zo dňa 5. marca 2008, neplatnosť ktorej súd vylúčil na
samostatné konanie. Zo zmluvy vyplýva, že údajná zmenka napriek rozhodnutiu NS SR s 24.03.2004 sp.

zn. Obdo V 82/2003 v spojení s § 21 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z.z., v spojení s § 11 ods. 1 zák. č. 191/1950/
Zb. v spojení s § 11 ods. 2 zák. č. 191/1950/Zb., nebola indosovaná zákonom stanoveným spôsobom
na žalovaného, čo je jedným z dôvodov neplatnosti zmluvy. Naliehavý právny záujem je odôvodnenýprebiehajúcou exekúciou na OS KE II v prospech žalovaného R. S. na základe zmluvy o odstúpení
pohľadávky zo dňa 5.3.2008 (č.k. 48 Er 598/2008).

Žalobca v 2. rade v podaní zo dňa 7.4.2015 uviedol, že zmenka preukázateľne nie je a ani nemohla
byť titulom pre prevod pohľadávky táto zmenka neexistuje takisto rozhodcovský rozsudok nemohol
byť titulom pre prevod pohľadávky, pretože bol vyhotovený bez existencie rozhodcovskej zmluvy,
bez rozhodcovského konania žalobcovia neboli účastníkmi tohto konania, nebol im doručený návrh
pre rozhodcovské konanie ani rozhodcovský rozsudok. Tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný

neoprávnenou osobou v nezákonnej veci a nezákonne opatrený doložkou právoplatnosti.

Žalovaní vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 10.4.2015 uviedli, že žalobcovia v l. a 2. rade neboli
účastníkmi predmetných právnych úkonov, ktorých určenia neplatnosti sa domáhajú, sú dlžníkmi z
pohľadávky, ktorá bola predmetom postúpenia. Žalobcovia síce nemali nikdy aktívnu legitimáciu na
podanie takejto žaloby, avšak žalovaní vznášajú z opatrnosti aj námietku premlčania. Minimálne vo

vzťahu medzi žalobcom v 2. rade a žalovanými, či medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade bola žaloba
podaná po uplynutí zákonnej 3-ročnej premlčacej doby, v ktorej možno namietať relatívnu neplatnosť
právneho úkonu. Toto, ale nič nemení na tom, že žalobcovia nemali a nemajú ani aktívnu legitimáciu na
podanie takejto žaloby. Žalovaní uvádzajú, že keďže žalobcovia neboli účastníkmi zmluvy o postúpení,
ktorej neplatnosti sa domáhajú, neexistuje naliehavý právny záujem žalobcov v 1. a 2. rade na takomto

určení, a teda absentuje esenciálny a zákonom stanovený predpoklad na podanie určovacej žaloby.
Žalobcovia sú vo vzťahu k žalovanému v l. rade dlžníkom, a ich vzťah sa v dôsledku postúpenia
pohľadávky zo žalovaného v 2. rade na žalovaného v 1. rade žiadnym spôsobom nezmenil, a ani
akékoľvek rozhodnutie v tomto konaní nebude mať vplyv na zmenu ich postavenia, nakoľko sú dlžníkmi
a aj v prípade vyslovenia neplatnosti zmluvy o postúpení by ostali dlžníkmi žalovaného v 2. rade. Ich

postavenie ako dlžníkov nie je žiadnym spôsobom dotknuté a čo je najdôležitejšie, bez ohľadu na
výsledok sporu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky by sa postavenie žalobcov ako dlžníkov
nezmenilo. Preto v súlade s dlhodobou judikatúrou aj teóriou tu na strane žalobcov neexistuje naliehavý
právny záujme na určovacej žalobe. Na strane žalovaných v l. a 2. rade neexistuje žiadna pochybnosť,
či spor o tom, komu majú žalobcovia v l. a 2. rade plniť, a ani títo žiadnu takúto pochybnosť nepreukázali,

a ani netvrdia. Žalovaný v 2. rade nepožaduje od žalobcov plnenie z postúpenej pohľadávky, toto
plnenie požaduje len žalovaný v l. rade, a teda nedochádza ani nemôže dôjsť na strane žalobcov ku
právnej neistote v tom, komu majú plniť, čo by mohol riešiť v tomto konaní súd. Žalovaný v l. rade si
svoje plnenie vymáha v exekučnom konaní, ktoré je vedené na Okresnom súde Košice II pod sp.zn.
48Er/598/2008, pričom exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok RKCb/1/2007, pričom v tomto

exekučnom konaní môžu žalobcovia predkladať námietky, čo aj urobili, o ktorých rozhodujú príslušné
orgány- exekučný súd. K žalobe a vyjadreniam žalobcov v l. a 2. rade žalovaní uvádzajú, že títo netvrdia
žiadnu skutočnosť, ktorá by mala za následok absolútnu alebo relatívnu neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky. Žalobcovia namietajú pohľadávku, resp. existenciu pohľadávky, o čom svedčia vyjadrenia
v tomto konaní, v konaní pred Okresným súdom v Prešove uvedenom vyššie, vyjadrenia v exekučnom

konaní a inde, žalobcovia zahlcujú súd množstvom rôznych návrhov, kde opakovane a dookola tvrdia
to isté, že tu neexistovala pohľadávka, resp. že je neplatná zmenka a podobne. Ale žalovaní poukazujú
na to, že pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia, je judikovanou pohľadávkou, o ktorej už bolo
rozhodnuté a to tak, že žalobcovia v l. a 2. rade sú ju povinní plniť. O povinnosti žalobcov plniť zo
zmenky rozhodol rozhodca v rozhodcovskom rozsudku RKCb/1/2007, ktorý nebol nikdy v žiadnom

konanízrušenýamánáležitostiakoprávoplatnýrozsudoksúdu.Aksúdrozhodoloplnení,takjevylúčené
a neexistuje naliehavý právny záujem na určovacej žalobe vo vzťahu k základu nároku, a už vôbec
naliehavý právny záujem nemôže byť na strane dlžníka, ktorý všetky svoje námietky mohol uplatňovať
v základnom konaní o plnenie, a ak tak neurobil - ako v tomto prípade, tak v exekučnom konaní vo
forme námietok, avšak už nemá možnosť dookola a opätovne podávať návrhy na určovacie žaloby,

resp. takéto návrhy a konania sú bezpredmetné a musia byť zamietnuté, či zastavené. Aj v ďalšom
exekučnom konaní, vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 17Er/1741/2009 sa riešili otázky
podstatné pre toto konanie, pričom o právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi účastníkmi konania bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa
21.2.2012 sp.zn. 17Er/1741/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a bolo potvrdené

uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5CoE 134/2013. Zároveň bolo v týchto rozhodnutiach
konštatované, že nebolo preukázané, že by bol rozhodcovský rozsudok JUDr. Jozefa Čorbu sp.zn.
RKCb/1/2007, ktorý je právnym základom postúpenej pohľadávky, zrušený resp. že by proti nemu bola
podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle príslušných právnych predpisov. Pretoje tento rozhodcovský rozsudok riadnym exekučným titulom so všetkými atribútmi ako rozsudok súdu,
a teda je právoplatný a záväzný. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaný v l. rade
poukazuje na to, že je tu prekážka litispendencie (minimálne medzi niektorými účastníkmi konania), je tu

prekážka res iudicata, úplne absentuje naliehavý právny záujem žalobcov na určení, vznáša námietku
premlčania, na strane žalobcov absentuje aktívna legitimácia na podanie určovacej žaloby, nakoľko
neboli nikdy ani účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu - účastníkmi zmluvy o postúpení a preto žalovaní
žiadajú, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovaným voči žalobcom v l. a 2. rade
náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s návrhom a vyjadreniami žalobcov,
s vyjadreniami žalovaných, so zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 5.3.2008 v znení jej dodatku a
s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpovede žalobkyne v 1. rade vyplynulo, že skôr ako bol podaný tento návrh na začatie konania,

Okresný súd Košice II vo veci 48Eer/598/2008 vydal 17.7.2015 uznesenie, ktorým zastavil exekučné
konanie, dôvodom bol neoprávnene vynesený rozhodcovský rozsudok, ktorý im nebol nikdy doručený.
Toto uznesenie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu, že právny zástupca za oprávneného podal
odvolanie, takže naliehavý právny záujem pretrváva. Na pojednávaní na Špecializovanom trestom súde
vypovedal pán S., ktorý ako svedok uviedol, že do r. 2008 nekupoval žiadne pohľadávky, ani po r. 2008

nekupoval žiadne pohľadávky, to bola jediná pohľadávka, ktorú odkúpil. V rokoch 2006 až 2008 bol
väčšinou nezamestnaný, nevie, na akú výšku pohľadávky sa vedie exekúcia. Exekútora informoval o
tom, že časť zo spomínanej pohľadávky predviedol na pána Ing. Y., to čom dostal, to odovzdal JUDr.
Zahorjanovi, on nevie, čo to bolo všetko, on sa tomu nerozumie, nemá žiadne papiere, nevie ako sa
dopracoval k sume 200.000,- Sk, nevie, či sa k zmluve o postúpení pohľadávky okrem dodatku č.1

robil aj iný dodatok, nevie, či k ďalšej zmluve o postúpení pohľadávky z mája r. 2009 boli vyhotovené
dodatky, nevie, či nejaké dodatky u notára podpisoval, nevie, či sa medzi odovzdávanými listinami
nachádzala aj nejaká zmenka, on ju nevidel. Potencionálna hrozba, nebezpečenstvo je, že zo zmluvy
zo dňa 5.3.2008 môže byť pripísanie pohľadávky časťami ako to bolo urobené pri tej zmluve z 4.5.2009,
pretože pán S. nevie jednoznačne povedať, či na základe týchto zmlúv došlo alebo nedošlo k ďalšiemu

postúpeniu pohľadávok. Vo svojej výpovedi 27 krát povedal slovíčko „neviem“ pán S.. Ďalším závažným
momentom je nedokončená exekúcia vo veci 48 Er/598/2008. Táto exekúcia sa vedie o vymoženie celej
sumy vo výške 7.500.000 Sk. Keď neberie ohľad na to, že pán S. v r. 2009 časť svojej pohľadávky
previedol späť na pána Y.. Táto zmluva bola zneužitá proti nej. V konaní 17Eer/1741/2009 vznikli na
základe jednej zmluvy dve pohľadávky. V uznesení Okresného súdu, ktorým súd exekúciu zastavil,

nebola preskúmavaná zmluva o postúpení pohľadávky, iba rozhodcovský rozsudok. Chce podotknúť,
že existuje ďalšia hrozba zneužitia tejto zmluvy rôznymi osobami v rôznych sumách.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.3.2008 a z jej dodatku č. 1 zo dňa 5.3.2008 (na č.l. 481) súd
zistil, že žalovaný v 2. rade ako postupca postúpil žalovanému v 1. rade ako postupníkovi pohľadávku

titulom rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach rozhodcu JUDr. Jozefa Čorbu, sp. zn. RKCb 1/2007 zo
dňa 7.5.2007, na základe ktorého boli žalobcovia povinní zaplatiť žalovanému v 2. rade pohľadávku zo
zmenky vo výške 7.500.000,- Sk a to za odplatu vo výške 200.000,- Sk.

Súd vec právne posúdil nasledovne:

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom
znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Podľa ustanovenia § 39 zákona Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná.

Predmetom konania je žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 5.3.2008 v
znení jej dodatku, ktorá sa opiera o hmotnoprávne ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či majú žalobcovia na takomto určení neplatnosti právneho
úkonu naliehavý právny záujem.

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p. možno žalobou (návrhom na začatie konania) uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základným predpokladom, aby sa súd zaoberal otázkou neplatnosti v rámci určovacej žaloby, je

preukázanie naliehavého právneho záujmu. Takýto návrh sa uplatní najmä v prípade, keď určovací
výrok je potrebný z hľadiska občianskoprávnej prevencie (predchádzania ďalším sporom), alebo v
prípade, keď výrok o neplatnosti je potrebný v konaní pred iným orgánom právnej ochrany alebo pred
orgánom, ktorému bola zverená časť právomoci inak patriacej súdom (napr. v konaní pred správou
katastra nehnuteľností). Právny záujem musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom
právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv

a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho
sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom na začatie konania
s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Záver súdu o
(ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá posúdenie, či podaný určovací
návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným nástrojom ochrany jeho práva alebo

návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak
nasledovať ešte iné konanie (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo
136/2009).

Keďže ide o návrhové konanie (teda súd je v prejednávanej veci viazaný žalobným návrhom), má súd

za to, že žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetnej zmluvy.

V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že ak právna otázka (platnosti zmluvy), o ktorej má
byť rozhodnuté určovacím výrokom, má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo
právneho vzťahu (t.j. k existencii spornej pohľadávky), nie je daný naliehavý právny záujem na určení

tejto predbežnej otázky, ak je možné žalovať priamo na určenie existencie práva alebo právneho vzťahu
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20. marca 1996, sp. zn. II Odon 50/96, uverejnený v časopise
Súdne rozhľady č. 5/1996 str. 113). Ak možno žalovať o určenie práva alebo právneho vzťahu, nie
je daný naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti zmluvy, ktorá sa tohto práva alebo právneho
vzťahu týka (porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 2. apríla 2001, sp. zn. 22 Cdo 2147/99, uverejnený

pod č. 68 v zošite č. 10 z roku 2001 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk). Ak súd zamieta žalobu
na určenie pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súčasne
žalobu preskúmal po stránke vecnej (porov. rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. februára
1997, sp. zn. 3 Cdon 1097/96, az 27. marca 1997, sp. zn. 3 Cdon 1338/96, uverejnené pod č. 20 a 21
v zošite č. 3 z roku 1997 časopisu Súdna judikatúra).

Súd má za to, že žalobcovia nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem a to aj z dôvodu,
že takýmto určením nemožno predísť ďalším sporom, pretože prípadné určenie neplatnosti zmluvy
netvorí prekážku právoplatne rozhodnutej pre prípadné spory na plnenie zo zmluvy resp. zo zmenky,
pričom otázka platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky by sa posudzovala ako otázka predbežná v

konaní o plnenie zo zmenky.

Vzhľadomnavyššieuvedenénebolosprihliadnutímnazásaduhospodárnostikonaniapotrebnévykonať
v konaní ďalšie dôkazy navrhované účastníkmi za účelom posúdenia neplatnosti predmetnej zmluvy a
už len z vyššie uvedeného dôvodu (nedostatku naliehavého právneho záujmu) súd žalobu zamietol.

Nad rámec uvedeného súd poukazuje na patovú situáciu žalovaných vo vzťahu k vymáhaniu predmetnej
pohľadávky titulom zmenky resp. rozhodcovského rozsudku, keďže v exekučnej veci vedenej na
Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 48Er/598/2008 súd exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach rozhodcu JUDr. Jozefa Čorbu, sp. zn. RKCb 1/2007 zo dňa

7.5.2007 (na č.l. 477) je absolútne neplatný resp. nulitný (ničotný) právny akt, ktorý nemá žiadnu
relevanciu. Prípadní veritelia teda nemajú právny titul, na základe ktorého by si mohli uplatňovať spornú
pohľadávku, pričom týmto titulom nie je a nikdy nebola sporná zmluva o postúpení pohľadávky (na
základe nej len došlo k zmene v osobe veriteľa). Ak by si chcel prípadný veriteľ zabezpečiť exekučnýtitul, t.j. vykonateľný rozsudok súdu, musel by preukázať právny dôvod vzniku pohľadávky (zmenky),
ktorá však podľa zistení súdu neexistuje. Ak majú žalobcovia nejakú pohľadávku voči žalovaným,
túto si musia uplatniť na súde, pričom prípadná obrana budúcich žalovaných smerujúca k započítaniu

spornej pohľadávky titulom neexistujúcej zmenky, bude podľa názoru súdu bez relevancie. Ak exekučný
súd neskúmal otázku platnosti predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky ako predbežnú otázku pri
rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie, bolo to z dôvodu, že to bolo nadbytočné, keďže súd
považoval za neplatný samotný exekučný titul, t.j. vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V Košiciach, dňa 16.6.2016

JUDr. Boris Brondoš

s u d c a

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Boris Brondoš