Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Boris Brondoš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/153/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110209357
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7110209357.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu F.. H. H., J. XX.X.XXXX,

G. M. X, H., zastúpeného JUDr. Jurajom Ferenčíkom, advokátom so sídlom Krivá 23, Košice, proti
žalovaným X/ F. E., J. XX.XX.XXXX, G. X. XXX a 2/ NAVI Group, s.r.o., Národná trieda 49, Košice, IČO:
44 922 108, za účasti intervenienta na strane žalovaných AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z
iného členského štátu, Kolárska 6, Bratislava, IČO: 36 857 521, zastúpeného advokátskou kanceláriou
CLS Čavojský & Partners, s.r.o. so sídlom Zochova 6-8, Bratislava, IČO: 36 854 972, o zaplatenie 708,38
eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v l. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 85,69

eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 85,69 eura od 21.3.2010 do zaplatenia
a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovaným v l. a 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

IV. Intervenientovi na strane žalovaných v l. a 2. rade priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 75,82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 6.4.2010 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 708,38 eura vrátane úroku z omeškania vo výške 0,03
% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania a nahradil trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa
XX.XX.XXXX Q. XX.XX E.. I. H. J. W.. G. Č.. X žalovaný v 1. rade spôsobil dopravnú nehodu motorovým
vozidlom zn. U. Z. V. I. XXXX D.: H. XXX A. patriacom žalovanému v 2. rade. Pri tejto nehode vznikla
škoda vo výške 4.157,69 eura na motorovom vozidle Q. S. V. I. XXXX D.: H. XXX P., ktorého vlastníkom

bol žalobca. Uvedená suma bola vyfakturovaná faktúrou Č.. XXXXXXXX N. S. U. s.r.o. zo dňa 2.12.2009
za vykonané práce týkajúce sa vzniknutej škody na motorovom vozidle žalobcu. Žalovaný v 2. rade
ako vlastník motorového vozidla má uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla spoločnosťou AXA poisťovňa a.s. Prehlásením poistiteľa zo
dňa 5.1.2010 oznámila poisťovňa žalovaného v 2. rade servisu S. U. N..V..Q.., že sa zaväzuje zaplatiť
čiastku 3.449,31 eura a zvyšnú časť 708,38 eura je povinný uhradiť poistený Ing. Karol Kalinák. Zároveň
dňa 6.1.2010 oznámila poisťovňa žalovaného v 2. rade žalobcovi, že bolo ukončené šetrenie ohľadom

poistnej udalosti, kde poisťovňa priznala náhradu škody len vo výške 3.449,31 eura. Na základe takto
likvidovanejpoistnejudalostibolžalobcanútenýosobnezaplatiťsumu708,38euraservisuS.U.N..V..Q..2. Podaním zo dňa 18.5.2010 žalobca upresnil návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorý navrhuje,
aby znel nasledovne a to, aby súd v časti úrokov z omeškania priznal žalobcovi úroky z omeškania vo
výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 21.3.2010 až do zaplatenia.

3. V odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 23.6.2010 žalovaný v 1. rade uviedol, že nakoľko sa
jedná o náhradu škody z poistnej udalosti zo dňa 15.10.2009, túto poisťovňa AXA kvalifikovane posúdila
ohodnotila a domnieva sa, že poškodenému žalobcovi vyplatila tak ako ukladá § 443 Občianskeho
zákonníka, v ktorom sa uvádza, že pri určení výšky škody na veci sa má vychádzať z ceny v čase

poškodenia. Ak poisťovňa zo servisnej faktúry vypočítala amortizáciu vozidla, tento rozdiel odmieta
zaplatiť, pretože ho k tomu nezaväzuje žiaden právny predpis. Ak by uvedenú sumu zaplatil, nebola by
to náhrada za škodu, ale príspevok na zhodnotenie staršieho vozidla. Pri uzavretí poistnej zmluvy sa
poisťovňa AXA zaviazala, že v prípade vzniknutej škody budú postupovať v znení ustanovenia hlavy 3
č.l. 5 ods. 3 a náhradu škody uhradí priamo poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok
na náhradu škody priamo proti poisťovni.

4. Vo vyjadrení žalobcu k odporu zo dňa 27.7.2010 žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade zodpovedá
za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti, nakoľko
ako vodič spôsobil dopravnú nehodu nesprávnym otáčaním a nebezpečným cúvaním ako vyplýva zo
záznamu dopravnej nehody Č.. O. XXXX/XX/XXX a zodpovednosti za škodu sa žalovaný v 1. rade

nezbavil podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a
právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky.
Žalovaný v 1. rade teda podľa Občianskeho zákonníka je v plnom rozsahu zodpovedný za škodu, ktorú
spôsobil. Podľa § 442 ods. 1 sa uhrádza skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo. V danom prípade
je veľmi jednoduché vyčísliť skutočnú škodu, ktorá vznikla žalobcovi a to rozdielom fakturovanej sumy,

servisom Marco Car a vyplateným poistným plnením poisťovne Axa a.s., teda skutočná škoda činí
708,38 eura, ktorú musel žalobca zaplatiť z vlastných prostriedkov, aby mu bolo jeho motorové vozidlo
vydané servisom. Táto suma nie je žiadnym príspevkom na zhodnotenie staršieho vozidla ako uvádza
žalovaný v 1. rade ale hodnota opravy vozidla žalobcu, ktoré on svojím protiprávnym konaním poškodil.

5. Vo svojom stanovisku zo dňa 8.3.2011 žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade je v zmysle § 420
Občianskeho zákonníka plne zodpovedný za škodu. Zodpovedný za predmetnú škodu je aj žalovaný
v 2. rade a to podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 2. rade ako poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovňa za neho nahradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky
na náhradu škody vzniknutej poškodením. Žalovaný v 2. rade ako poistený má právo, aby jeho

poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie. Toto však nevylučuje ani v žiadnom prípade
neneguje zodpovednosť za škodu žalovaných. V konaní je jednoznačne preukázané, že sú splnené
všetky predpoklady na vznik zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti je preukázané
z vyšetrovacieho spisu polície, ktorá uznala žalovaného v 1. rade vinným za spôsobenie dopravnej
nehody v dôsledku nesprávneho otáčania a nebezpečného cúvania, čo v konečnom dôsledku žalovaný

v 1. rade nepopiera, existencia škody je preukázaná listinnými dôkazmi, či už obhliadkovými protokolmi
poisťovne žalovaného alebo faktúrou servisu za opravu motorového vozidla, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou je preukázaná vyšetrovacím spisom polície pri riešení dopravnej
nehody, ktorú spôsobil žalovaný v 1. rade, zavinenie - rovnako je preukázané vyšetrovacím spisom
polície a záznamom dopravnej nehody Č.. O. XXXX/XX/XXX. Argumentácia žalovaného amortizáciou,

naktorúsaodvolávajehopoisťovňajenaúčelynáhradyškodyprežalobcunepodstatná,nakoľkoškodou
sa rozumie ujma žalobcu - poškodeného spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu. Tieto hodnoty sú preukázané faktúrou Č.. XXXXXXXX L. O. X.XX.XXXX
za vykonané práce servisom ako aj príjmovým pokladničným dokladom na sumu 708,38 eura. Tieto

tvrdeniavychádzajúajzustálenejeurópskejjudikatúrykonkrétnesaopierajúajorozhodnutieÚstavného
súdu ČR II. ÚS 2221/07, podľa ktorého rozsah náhrady škody musí zohľadniť výšku všetkých nutných
prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetkového stavu. Za
škodu je považovaná ujma, ktorá na stala v majetkovej sfére poškodeného a jej výška je daná rozdielom
medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, preto musí aj rozsah náhrady škody

zohľadniť výšku všetkých nutných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť k obnoveniu
pôvodného majetkového stavu, v danom prípade k oprave vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska
rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového
stavu nie je možné inak, než za použitia nových náhradných dielov, oprava bola prevedená účelnea smerovala len k odstráneniu následkov škodnej udalosti, nemožno prenášať povinnosť k úhrade
nákladov za uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať
oproti škodcovi. Treba prihliadnuť na to, že v prípade havarovaného motorového vozidla hoci aj

opraveného novými dielmi je jeho skutočná hodnota vždy nižšia než pôvodná hodnota, aj keď
používaného motorového vozidla. V neposlednom rade treba brať do úvahy to, že poškodenému bolo
ono diskutabilné zhodnotenie vozidla v podstate protiprávnym konaním žalovaného v 1. rade vnútené.
V dôsledku škodnej udalosti sa tak poškodený dostáva do situácie, kde aj keď na rozdiel od vinníka si
počínal v súlade s právom, je nútený vynaložiť zo svojho značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohol

vôbec používať ako pred škodovou udalosťou. Skutočnou škodou sa rozumie zmenšenie existujúceho
majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký tu bol pred spôsobením škody. Nie je možné po
poškodenom požadovať, aby doplácal na nehodu formou opravy vozidla, ktorý by inak poškodený
nemohol v dôsledku zavinenia iného užívať. Podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,
ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (V. XX/XXXX).

Skutočnou škodou je v tomto prípade cena opravy vozidla žalobcu.

6. Vo vyjadrení zo dňa 29.3.2011 intervenient na strane žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že v danom
prípade ako poisťovateľ postupoval správne a v súlade s právnymi predpismi poukazujúc na ust. zák.
č. 381/2001 Zb. z. a § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa žalobného návrhu žalobca žiada

uhradiť celú sumu, ktorú vynaložil na opravu poškodeného vozidla. Takto stanovenú cenu však nemožno
stotožniť s výškou náhrady skutočnej škody v zmysle § 442 v spojitosti s § 443 Občianskeho zákonníka.
Bolo by to možné iba v prípade, ak by išlo o náhradu škody spôsobenej na novej veci. Pri nových veciach
sa priznáva náhrada v plnej výške. Práve v týchto súvislostiach je nutné si uvedomiť aj vplyv amortizácie
-opotrebeniačižepostupnéhoznižovaniahodnotyprostriedkovpostupnejspotreby.Plneniezpovinného

zmluvného poistenia vychádza zásadne z ceny v čase poškodenia v zmysle § 443 Občianskeho
zákonníka. Aplikáciu tohto ustanovenia je možné jednoducho vysvetliť tým, že škodca nepoškodil novú
vec, ale poškodil vec, ktorá je opotrebovaná a podlieha amortizácii. Poukazuje na judikát R27/1977,
v ktorom sa uvádza, že pri škode spôsobenej na starších použitých a čiastočne už opotrebovaných
veciach postupujú súdy správne, keď zisťujú všeobecnú cenu, ktorú mali tieto veci v čase poškodenia

a keď sa neuspokojujú s účtovnou hodnotou, v akej boli predmety vedené podľa inventarizačných
predpisov. Vykonaný spôsob výpočtu vychádza výlučne z postupov uvedených v spomenutých právnych
predpisoch ako aj vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku. V predmetnom prípade poisťovňa postupovala štandardným spôsobom a žalobcovi
poskytla poistné plnenie v súlade so zák. č. 381/2011 Z.z. a Občianskym zákonníkom, teda žalobcovi

bola vyplatená skutočná škoda, ktorá mu vznikla. Navrhuje teda žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

7. Vo svojom vyjadrení zo dňa 23.6.2011 intervenient na strane žalovaných v 1. a 2. rade uviedol,
že prevedenie prehliadky poškodeného vozidla vykonáva mobilný technik za účelom vyhodnotenia
eventuality možnej totálnej škody, to znamená, že by náklady na opravu vozidla mohli prevýšiť alebo

sa priblížili všeobecnej hodnote vozidla. V týchto prípadoch je oprava neekonomická a takéto škody sa
riešia formou totálnej škody (všeobecná hodnota vozidla k dátumu poistnej udalosti ponížená o hodnotu
použiteľných častí havarovaného vozidla). Servisy proces dobre poznajú, takže samotný servis je
schopný posúdiť i možnosť opravy resp. či ide o totálnu škodu. Servis však môže vypracovať predbežnú
kalkuláciu nákladov a požiadať poisťovňu o odsúhlasenie možnosti opravy to znamená, že je možné

vozidlo opravovať. Nikdy nie je dopredu schvaľovaná výška opravy, skutočné náklady sa môžu líšiť od
predbežných nákladov v závislosti od vykonávaných opráv a komplikovanosti. Na základe predbežnej
kalkulácie, teda poisťovňa iba odsúhlasuje formu likvidácie ako parciálnu škodu, to znamená, že sa
nebude jednať o totálnu škodu. Servis sa zaväzuje, že náklady opravy neprekročí. Poisťovňa potvrdzuje
súhlas s opravou, nie to, že uznáva akékoľvek účtované položky. Zameranie je iba na porovnanie

predpokladaných nákladov na opravu so všeobecnou hodnotou vozidla a na stanovenie formy likvidácie
ako parciálna škoda. Tento postup nemusí byť pravidlom, pokiaľ servis vyhodnotí možnú opravu ako
parciálnu škodu to znamená nie je nutnosť odsúhlasenia opravy poisťovňou. Po oprave je poisťovni
doloženáfaktúraanastupujedetailnákontrolaobsahufaktúry,účtovanýchcienpráceatď.Hradenémôžu
byť iba náklady zodpovedajúce rozsahu poškodenia a technologickým postupom daným výrobcom.

Kontrolujú sa ceny náhradných dielov, cena normohodiny práce, dĺžka práce účtovaná na jednotlivé
pracovné úkony, cena lakovníckeho materiálu. V prípade zistenia neoprávnene navýšených nákladov,
ktoré nie sú odôvodnené a riadne podložené a nie je preukázaná ich opodstatnenosť, je vykonané
krátenie na hodnotu, ktorá je považovaná za štandardnú. V konkrétnom prípade bola prehliadkapoškodeného vozidla vykonaná dňa 19.10.2009. Na základe požiadavky servisu bola vykonaná druhá
prehliadka, kde v bode 19 je napísané servis predloží náklady na opravu do poisťovne na odsúhlasenie.
Týmto nie je mienené schválenie jednotlivých položiek kalkulácie, ale iba schválenie formy likvidácie,

to znamená, že sa nebude jednať o totálnu škodu, ale o parciálnu. Potvrdenie zo strany poisťovne
neznamená odsúhlasenie jednotlivých položiek kalkulácie.

8. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“ alebo aj len “súd“) rozsudkom označeným v
záhlaví žalovaných zaviazal žalobcovi solidárne zaplatiť 708,38 € s úrokmi z omeškania vo výške 9

% ročne od 21.3.2010 do zaplatenia a žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. Vychádzal zo zistenia, že
žalovaný ad 1/ motorovým vozidlom patriacim žalovanému ad 2/ (L.. U. Z., V. I. XXXX, D.: H. XXX A.)
svojím zavineným protiprávnym konaním spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej na motorovom vozidle
vo vlastníctve žalobcu (L.. Q. S., V. I. XXXX, D.: H. XXX P.) vznikla škoda (poškodená predná časť
vozidla, nárazník, maska, zadná časť vozidla, celé piate dvere, sklenená výplň zadného okna, zadný
nárazník, koncové svetlo, možnosť posunutia karosérie nárazom, vozidlo nepojazdné), v súvislosti s

ktorou servis Marco Car s. r. o. (ďalej len „autoservis“) vykonal práce, za ktoré fakturoval 4 157,69 €.
Vlastník motorového vozidla (žalovaný ad 2/) má uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so spoločnosťou, ktorá v danom spore vystupuje ako
vedľajší účastník popri žalovanom ad 2/(ďalej aj len „poisťovateľ“). Poisťovateľ poistnú udalosť likvidoval
tak, že žalobcovi priznal náhradu škody v sume 3 449,31 €. Zvyšných 708,38 € ako rozdiel medzi

autoservisom fakturovanou sumou a vyplateným poistným plnením (krátenie v dôsledku nepriznania
materiálovej konštanty lakovníckeho materiálu v sume 246,85 € a vplyvu opravy na technickú hodnotu
vozidla v sume 461,53 €) žalobca preto zaplatil z vlastných peňazí.

9. Proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku intervenient (ďalej aj len „odvolateľ“) podal odvolanie.

Odvolávajúc sa na ustanovenie §442 ods. 1 a 443 Obč. zákonníka považuje za neakceptovateľné, že za
základné hľadisko pri posudzovaní výšky skutočnej škody sa vychádzalo z hodnoty nákladov na opravu
(staršieho a jazdeného) motorového vozidla žalobcu. V tejto súvislosti apeluje aj na vplyv amortizácie
na hodnotu vozidla a na potrebu zisťovania všeobecnej ceny vozidla v čase jeho poškodenia (vyhláška
MS SR č. 492/2004 Z. z.), pričom postráda vysvetlenie, prečo súd nepostupoval podľa tohto právneho

predpisu, ktorý presne ustanovuje spôsob stanovenia výšky škody na ojazdených motorových vozidlách.
Namieta proti tomu, že súd prvého stupňa skutočnú škodu (úbytok na hodnote či zmenšenie majetku)
žalobcu neprípustne stotožnil s cenou za opravu veci. Pritom považuje za absolútne neprofesionálny
aj ten konkrétnym výpočtom pre konkrétny prípad na základe citovanej vyhlášky nepodložený názor
súdu, že skutočná hodnota havarovaného vozidla, hoci opraveného novými dielmi, je vždy nižšia

ako pôvodná hodnota použitého vozidla. Zdôrazňuje pritom, že náhrada skutočnej škody predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie veci do predošlého stavu, pričom oprava
vozidla novými dielmi nie je uvedením vozidla do predošlého stavu. Podľa odvolateľa oprava vozidla
preto nespĺňa požiadavku možnosti a účelnosti uvedenia veci do predošlého stavu, a preto škoda sa
mala nahradiť v peniazoch (§442 ods. 3 Obč. zákonníka). Napokon namieta aj proti konštatovaniu,

že poisťovateľ v čase vykonania opravy v roku 2009 mal akceptovať koeficient 170 % materiálovej
konštanty lakovníckeho materiálu. Domnieva sa, že zaslaním vyžiadaných dokladov zo dňa 7.7.2011
preukázal, že v roku 2009 neakceptoval takto určovanú lakovnícku konštantu, že jeho pracovník v
skutočnosti neschválil predloženú kalkuláciu a nepotvrdil konkrétnu výšku opravy, pretože vyjadroval sa
len k maximálne možnej výške nákladov na opravu ako parciálnej náhrady, t. j. kým ešte nejde o totálnu

škodu. Z uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietne. Uplatňuje si náhradu trov konania.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom a
súhlasí aj s jeho odôvodnením. Za skutočnú škodu považuje náklady vynaložené na uvedenie veci do

predošlého stavu, t. j. cenu opravy vozidla, ktorá je reprezentovaná faktúrou. Pokiaľ ide o lakovnícku
konštantu, má za to, že vedľajší účastník e-mailovou správou bez výhrad odsúhlasil autoservisom
vyčíslenú výšku opravy, pričom tak v konaní na súde prvého stupňa ako aj v odvolacom konaní len
dodatočne sa snaží inak interpretovať obsah tejto správy. Tvrdí, že oprava motorového vozidla bola
nevyhnutná s použitím nových dielov, jej cieľom bolo uvedenie vozidla do pôvodného stavu, bola

vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodnej udalosti. Dodatočné tendenčné
a účelové interpretovanie obsahu odoslanej e-mailovej správy nepovažuje za možný podklad pre
odvolanie. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil v celom rozsahu. Uplatňuje si
náhradu trov odvolacieho konania.11. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
a po zistení, že odvolanie bolo podané na to oprávnenou osobou (§201, veta druhá, 202 a 204 OSP)

postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§214 ods. 1 OSP) v rozsahu vyplývajúcom z
§212 ods. 1 a 3 OSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok v napadnutom
vyhovujúcom výroku vo vzťahu k obom žalovaným (§206 ods. 2 OSP, in fine), ako aj konanie, ktoré mu
predchádzaloadospelkzáveru,žerozsudokjepotrebnézrušiťavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšie
konanie z dôvodov ustanovených v §221 ods. 1 písm. f) a h), ods. 2 OSP. V dôvodoch uznesenia okrem

iného uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci,
v dôsledku čoho nedostatočne zistil skutkový stav. V zmysle §442 ods. 1 a 3 Obč. zákonníka uhrádza
sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch, pričom len ak
o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
V zmysle §443 Obč. zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentuje

majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide
vlastne o nastalé zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného, predstavované majetkovými hodnotami
potrebnými k uvedeniu do predošlého stavu. Pri stanovení výšky škody je preto potrebné zásadne
vychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu. Nie je pritom rozhodujúce, či poškodená
vec je skutočne opravovaná a či je oprava aj dokončená. Z hľadiska rozsahu nie je spôsobená škoda

v inej výške pre prípad, že poškodená vec je opravovaná a v inej výške pre prípad, že opravovaná nie
je. Pri opraviteľnom poškodení veci skutočná škoda je predstavovaná nákladmi na nutnú opravu, aby
sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením. Zásada, že je potrebné vychádzať zo skutočnej
ceny opravy, pokiaľ táto bola uskutočnená, platí iba za predpokladu, že oprava bola vykonaná v celom
rozsahu, bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov škodnej udalosti a keď aj po

oprave nie je cena veci nižšia než pred vznikom škody. V opačnom prípade výška skutočnej škody
predstavuje súčet nákladov na opravu a rozdielu cien veci pred poškodením a po oprave (R 25/1990
uverejnený v publikácii Přehled judikatury ve věcech náhrady škody str. 113). Odvolací súd poukazuje na
to, že v prejednávanej veci súd síce uzavrel, že vykonaním opravy motorového vozidla došlo k uvedeniu
vozidla do pôvodného stavu pred poškodením, že hodnota vozidla po oprave dosiahla jeho hodnotu

pred poškodením, tento záver však nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Oporu vo vykonanom
dokazovaní nemajú ani ďalšie závery súdu prvého stupňa, že opravu nebolo možné vykonať inak, než
použitím nových dielov, že oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov
škodnej udalosti, že majetkový stav poškodeného žalobcu pred vznikom škody a po vykonaní opravy
vozidla sa znížil o 708,38 €. V rozsahu prijatia týchto skutkových záverov v konaní došlo k vade takej

povahy, na ktorú odvolací súd musí prihliadať aj vtedy, ak ju odvolateľ nenamieta, pretože mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pre prijatie uvedených záverov totiž nebolo vykonané potrebné
dokazovanie, neboli zisťované okolnosti rozhodné pre správne posúdenie veci, i keď tieto (aj pre
posúdenie opodstatnenosti obrany poisťovateľa) mali byť zisťované ako nevyhnutný skutkový podklad
pre rozhodnutie. Keďže v tomto smere nebolo vykonané dokazovanie, z odôvodnenia rozsudku súdu

prvého stupňa ani nie je možné zistiť, z čoho vyvodil svoje závery, ktoré nevyplývajú ani z obsahu spisu.
V tomto smere odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je dostatočné ani presvedčivé, nevyplývajú z
neho skutkové zistenia ani myšlienkový postup súdu, nepreukazuje správnosť súdneho rozhodnutia
ani neumožňuje jeho kontrolu v rámci konania o odvolaní. Ostáva len v rovine dohadov ako dospel
k vysloveným záverom. Len v prípade, že vykonaným dokazovaním bude preukázané, že hodnota

vozidla po uskutočnenej účelnej oprave smerujúcej výlučne k odstráneniu následkov škodnej udalosti sa
dostala na úroveň pôvodnej všeobecnej hodnoty, takže všeobecná hodnota vozidla sa oproti stavu pred
poškodením nezmenila, žalobcovi prislúcha peňažná náhrada nákladov na uvedenie veci do pôvodného
stavu pred poškodením, t. j. náhrada nákladov na opravu. Za iných skutkových okolností výška škody
nie je totožná s výškou nákladov vynaložených na opravu. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať

dokazovanie na preukázanie, či opravou motorového vozidla žalobcu po dopravnej nehode došlo k
uvedeniu motorového vozidla do pôvodného stavu, t. j. do stavu pred jeho poškodením v dôsledku
dopravnej nehody, alebo či došlo k jeho znehodnoteniu, prípadne zhodnoteniu a v akom rozsahu. Pre
tento záver je potrebné zistiť a porovnať všeobecnú hodnotu motorového vozidla pred poškodením a
všeobecnú hodnotu motorového vozidla po jeho oprave, pričom v prípade nezhôd sporových strán v

rozhodných skutočnostiach súd zváži vykonanie znaleckého dokazovania na tieto otázky a na zistenie
výšky škody na motorovom vozidle žalobcu.12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a vyjadreniami žalobcu, s odporom
žalovaného, so záznamom z dopravnej nehody Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach,
okresného dopravného inšpektorátu, oddelenia dopravných nehôd zo dňa 14.12.2009, s faktúrou č.

XXXXXXXXX L. O. X.XX.XXXX, s listom poisťovne AXA pojišťovna a.s. zo dňa 6.1.2010, s príjmovým
pokladničným dokladom spoločnosti Marco Car s.r.o., so znaleckým posudkom č. 56/2017 zo dňa
6.10.2017 znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a
zistil nasledovný skutkový stav:

13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, pokiaľ ide o otázku skutočnej škody, že túto rieši
ustálená slovenská judikatúra, ktorú citoval vo vyjadrení z 8.3.2011, konkrétne rozsudok R 55/1971,
kedy skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu. Žalovaní svojim protiprávnym konaním poškodili auto žalobcu, pričom tento
ho musel navrátiť do pôvodného stavu, z tohto dôvodu musel vynaložiť finančné prostriedky v žalovanej

výške. Škoda, ktorá vznikla žalobcovi je škoda, ktorá vznikla v jeho majetkovej sfére a je vyjadriteľná
peniazmi. Z toho dôvodu žalobca požaduje túto peňažnú sumu od žalovaných späť, preto nie je
potrebné v tomto prípade prihliadať na amortizáciu predmetného motorového vozidla. Ďalej uvádza, že
už havarované vozidlo má vždy nižšiu cenu ako vozidlo nové resp. nehavarované a nepatrné navýšenie
materiálovej konštanty lakovníckeho materiálu nezhodnotí toto vozidlo. Nové diely boli použité preto,

že ide o starší typ motorového vozidla a nevie si predstaviť, že by boli použité nejaké opotrebované
súčasti z iných áut na opravu predmetného vozidla. V konaní boli preukázané predpoklady na vznik
zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody a príčinná súvislosť,
taktiež aj zavinenie, všetky tieto dôkazy vlastne vychádzajú aj z vyšetrovania. Čo sa týka výšky škody,
majetkovou škodou rozumieme majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je

vyjadriteľná peniazmi, v danom prípade táto škoda je žalovaná suma a teda 708,38 eur, ktorá bola
vynaložená na opravu motorového vozidla a smerovala k odstráneniu následkov, bola účelná a výška
tejto opravy bola vedľajším účastníkom nepodmienene odsúhlasená formou emailovej správy, kedy
vlastne bola predložená kalkulácia, s ktorou vedľajší účastník súhlasil a čo sa týka dokazovania
tvrdení vedľajšieho účastníka tak tento nepredložil žiadne právne predpisy, ktoré by nejakým spôsobom

usmerňovali tohto účastníka na komunikáciu s autoservisom, všetko to sú len jednostranné vyjadrenia
zamestnancov vedľajšieho účastníka, ktoré nemajú právny základ. V konaní dňa 24.6. uviedla sama
právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka, že v roku 2009 bolo bežnou praxou autoservisov dávať
lakovníckukonštantuvovýške170%aažpostupomčasuvjanuári2010znížilitútolakovníckukonštantu
na 150 %. V prípade prejednávaného sporu vedľajší účastník nemal na začiatku odsúhlasiť formou

emailovej správy výšku opravy, v takom prípade by ani autoservis, takúto opravu nespravil a určite by
nedošlo k spornej situácii, ktorá tu teraz prejednávaná je.

14. Zástupkyňa intervenienta na strane žalovaných na pojednávaní uviedla, že prevedenie prehliadky
poškodeného vozidla vykonáva mobilný technik za účelom vyhodnotenia eventuality možnej totálnej

škody tzn., že by náklady na opravu vozidla mohli prevýšiť alebo sa priblížiť všeobecnej hodnote vozidla.
V týchto prípadoch je oprava neekonomická a takéto škody sa riešia formou totálnej škody (všeobecná
hodnota vozidla k dátumu poistnej udalosti ponížená o hodnotu použiteľných častí havarovaného
vozidla). Servisy proces dobre poznajú, takže samotný servis je schopný posúdiť možnosť opravy, resp.
čiideototálnuškodu.Servisvšakmôževypracovaťpredbežnúkalkuláciunákladovapožiadaťpoisťovňu

o odsúhlasenie možnosti opravy, tzn. že je možné vozidlo opravovať. Nikdy nie je dopredu schvaľovaná
výška opravy. Skutočné náklady sa môžu líšiť od predbežných nákladov v závislosti od vykonávaných
opráv a komplikovanosti prác, kedy sa môžu konečné náklady navýšiť, ale môžu byť i nižšie. Na základe
predbežnej kalkulácie teda poisťovňa iba odsúhlasuje formu likvidácie ako parciálnu škodu, tzn., že sa
nebude jednať o totálnu škodu. Servis sa zaväzuje, že náklady opravy neprekročí. Kalkuláciu servis

väčšinou robí s rezervou, tzn. s úvahou maximálne možných prác. Poisťovňa potvrdzuje súhlas s
opravouanie,žeuznávaakékoľvekúčtovanépoložky.Zameraniejeibanaporovnaniepredpokladaných
nákladov na opravu so všeobecnou hodnotou vozidla a na stanovenie formy likvidácie ako parciálna
škoda. Tento postup nemusí byť pravidlom, pokiaľ servis vyhodnotí možnú opravu ako parciálnu
škodu, tzn. nie je nutnosť odsúhlasenia opravy poisťovňou. Po oprave je poisťovni doložená faktúra a

nastupuje detailná kontrola obsahu faktúry, účtovaných cien, práce atď. Hradené môžu byť iba náklady
zodpovedajúce rozsahu poškodení a dodržaniu technologických postupov daných výrobcom. Kontrolujú
sa ceny náhradných dielov, cena normohodiny práce, dĺžka práce účtovaná na jednotlivé pracovné
úkony, cena lakovníckeho materiálu. V prípade zistenia neoprávnene navýšených nákladov, ktoré niesú odôvodnené a riadne podložené a nie je preukázaná ich opodstatnenosť, je vykonané krátenie
na hodnotu, ktorá je považovaná za štandardnú. Inak by mohlo dochádzať k nekontrolovateľnému
účtovaniu cien opravy. V prípade, že sa servis domnieva, že jeho náklady boli vyššie, musí toto

preukázať, zdôvodniť a doložiť k posúdeniu, čo v tomto prípade vykonal. Ku konkrétnemu prípadu
I. prehliadka poškodeného vozidla bola vykonaná 19.10.2009. Na základe požiadavky servisu bola
vykonaná II. prehliadka, kde je v bode 19. napísané: „Servis predloží náklady na opravu do poisťovne
na odsúhlasenie.“ Týmto nie je mienené schválenie jednotlivých položiek kalkulácie, ale iba schválenie
formy likvidácie, tzn. že sa nebude jednať o totálnu škodu, ale parciálnu. Potvrdenie zo strany poisťovne

neznamená odsúhlasenie jednotlivých položiek kalkulácie. Uvedené konštatovanie sa neopiera o žiadne
zákonné ani podzákonné predpisy, ide o zaužívanú prax medzi poisťovňami a autoservismi. Pokiaľ ide
o nepriznané položky a to materiálovú konštantu lakovníckeho materiálu, resp. nákladov na lakovanie,
táto bola servisom Marko Car s.r.o. stanovená vo výške 170 %, pričom oni ako poisťovňa uznali túto
konštantu vo výške 130% a suma nepriznanej položky vo výške 246,85 eura je zvyšných 40%. V
roku 2009 bolo bežnou praxou autoservisov, že dávali konštantu lakovníckeho materiálu vo výške

170%, pričom niektoré dávali aj 180%, kde skúšali, pokiaľ môžu túto konštantu navyšovať, t.j. pokiaľ
to budú poisťovne tolerovať a dovoľovať. Keď to bolo neúmerné, tak poisťovne tlačili na autoservisy,
aby túto konštantu lakovníckeho materiálu ponížili. V januári 2010 u tohto konkrétneho servisu bola
materiálová konštanta lakovníckeho materiálu znížená na 150% a ďalším tlakom na tento servis sa
ponížila táto konštanta na 130%, ktorú však taktiež považujú za nadštandardnú. Z tohto konania tohto

servisu vyplýva, že táto konštanta vo výške 170% bola neúmerne vysoká a aj z toho dôvodu tento
servis ponížil túto konštantu na súčasných 130%. Uvedená kalkulácia na č.l. 8 a nasl. spisu bola
zaslaná ich poisťovni a odsúhlasená ich zamestnancom tak ako je to uvedené na č.l. 92, pričom táto
kalkulácia je len predbežná. Pokiaľ ide o položku, ktorú navrhuje uhradiť žalobca a to amortizáciu
predmetného motorového vozidla poukazuje na vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty

majetku a na čl. 144 Ústavy. V prílohe 6 bode 38 predmetnej vyhl. je definovaná výška škody podľa
Občianskeho zákonníka, ide o vyhlášku, ktorou sa riadia znalci pri výpočte skutočnej škody. Poukazuje
nanázorZ..F.P.,výkonnéhoriaditeľaSlovenskejkanceláriepoisťovateľov,ktorýjeodbornýmasistentom
na právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, pričom komentoval aj občiansky zákonník,
ktorý v ňom uvádza ohľadne skutočnej škody na motorovom vozidle, že pri škode vzniknutej na veci

použitej a čiastočne opotrebovanej sa musí prihliadať na všeobecnú cenu veci v čase poškodenia a
na rozsah poškodenia, pričom od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu musí byť odpočítaná suma
zodpovedajúca zhodnoteniu motorového vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu. V opačnom
prípade, by poškodenému vznikalo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, ak by opotrebované
súčasti boli nahradené novými súčasťami. Ak vznikla škoda na starších veciach použitých a čiastočne

opotrebovaných treba vychádzať z reálnej (objektívnej ceny), ktorú mali tieto veci v dobe, keď tá škoda
vznikla (časová cena sa rovná amortizácii). Tento názor podporujú ďalšie dva judikáty jeden z roku 1984
R 3/1984 a RC 54/2003. Pokiaľ ide o žalobcom predložený judikát Ústavného súdu Českej republiky
uviedla, že neskôr vydaným resp. publikovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR z 30.9.2009, tento
judikoval, že pri škode vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej sa od sumy vyjadrujúcej

náklady na opravu veci odpočíta suma zodpovedajúca zhodnoteniu motorového vozidla jeho opravou
oprotipôvodnémustavu,abypoškodenémunevzniklobezdôvodnéobohateniezhodnotenímveciaakby
opotrebované časti boli nahradené súčasťami novými. Výška škody sa nerovná nákladom na jej opravu,
hlavne nie v tom prípade, pokiaľ havarované vozidlo bolo opravené novými dielmi, čím sa zhodnotilo
resp. nie vždy musí byť cena tohto motorového vozidla nižšia ako cena nehavarovaného vozidla. Na

to slúži vyhláška a odborné znalecké posúdenie. K spôsobu výpočtu a úhrady skutočnej škody uviedla,
že tento rozdiel vo výške cca 700 eur je zložený z dvoch častí Jedna časť sú nepriznané položky a
druhá časť je vplyv opráv na technickú hodnotu vozidla, čiže amortizácia. Nepriznané položky spočívajú
v materiálnej konštante lakovníckeho materiálu, ide o to, že výrobca si určí lakovnícku konštantu, pričom
túto si autoservis neodôvodnene navýšil o 70%, čiže poisťovňa bola oprávnená znížiť túto sumu o

70%, konala však v prospech klienta a ponechala mu z toho 30%. Suma 246,85 eura ako nepriznané
položky za materiálovú konštantu lakovníckeho materiálu je 40% zo sumy, ktorú požadoval žalobca. V
zmysle § 442 Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda, nikde nie je definovaná táto škoda,
avšak použije sa ust. § 443 Občianskeho zákonníka, kde sa vychádza z ceny veci v čase poškodenia.
Na určenie takejto ceny slúži vyhláška č. 492/2004 Z.z. Tým, že v servise dôjde k výmene niektorých

poškodených dielov za nové, neprichádza k obnoveniu pôvodného stavu z dôvodu, že dochádza k
výmene za nové veci, to znamená, že stav nie je totožný s tým, ktorý bol pred poškodením. Nevznikne tá
istá škoda, keď sa poškodí nový automobil ako keď sa poškodí starý automobil. Zároveň poukazuje naplatnú judikatúru a to judikát R3/1984, v ktorom je uvedené, že súdy správne postupujú, ak pri výpočte
škody prihliadajú na amortizáciu vozidla.

15. Zo záznamu z dopravnej nehody Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného
dopravného inšpektorátu, Oddelenia dopravných nehôd zo dňa 14.12.2009 súd zistil, že k dopravnej
nehode došlo tak, že vodič F. E. cúval s vozidlom U. Z., D.: H. XXX A. I. H. po účelovej komunikácii -
parkovisku ul. Belehradskej, kde pri popisnom čísle 4 narazil zadnou časťou vozidla do zadnej časti tam
odstaveného vozidla Q. S., D.: H. XXX P. oznamovateľa Ing. Kalináka, ktorého vozidlo bolo nárazom

posunuté do ďalšieho zaparkovaného vozidla zn. Š. Q., D.:. G. XXX V., pričom došlo ku poškodeniu
prednej časti vozidla Q. S. a poškodeniu prednej a zadnej časti vozidla Š.H. Q., nakoľko nárazom došlo
ku kontaktu zadnej časti s ochrannou klietkou na kontajneri. Zodpovedným z priestupku bol označený F.
E., J.. XX.XX.XXXX, G. E. X, H.. Vozidlo žalobcu po nehode bolo nepojazdné, poškodená bola predná
časť vozidla, nárazník, maska, zadná časť vozidla, celé piate dvere, sklenná výplň zadného okna, zadný
nárazník, koncové svetlo, možnosť posunutia karosérie nárazom.

16. Z faktúry Č.. XXXXXXXXX L. O. X.XX.XXXX súd zistil, že dodávateľ Marco Car s.r.o., IČO: 31725929
vyúčtoval žalobcovi ako objednávateľovi za práce na zákazke K. XXXXXXXX D.: H. XXX P. sumu vo
výške 4.157,69 eura. Z kalkulácie opravy Č.. K. XXXXXXXX súd zistil, že náklady na lakovanie a to
materiálová konštanta bola vo výške 170 %, pričom lakovanie nových dielov bolo v hodnote 683,88 eura,

lakovanie po oprave 112,61 eura, lakovanie povrchu 19,45 eura, materiál 5 eur.

17. Listom zo dňa 6.1.2010 poisťovňa AXA pojišťovna a.s. pobočka poisťovne z iného členského štátu,
IČO: 36857521 oznámila žalobcovi, že ukončili šetrenie ohľadom predmetnej poistnej udalosti a v súlade
s ustanovením Občianskeho zákonníka vyčíslili škodu v nasledujúcej výške: predložená faktúra s DPH

4.157,69 eura, nepriznané položky 246,85 eura (materiálová konštanta lakovníckeho materiálu), vplyv
opravy na technickú hodnotu vozidla 461,53 eura, teda skutočná škoda vo výške 3.449,31 eura s DPH.

18. Z príjmového pokladničného dokladu spoločnosti S. U. N..V..Q.. súd zistil, že žalobca zaplatil
spoločnosti S. U. sumu vo výške 708,38 eura ako platbu nepriznanej časti (amortizácie) na základe

faktúry Č.. XXXXXXXX.

19. Zo znaleckého posudku č. 56/2017 zo dňa 6.10.2017 znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. súd zistil, že
výškaskutočnejškodynamotorovomvozidleQ.S.,V.I.XXXXD.:H.XXXP.predstavuječiastkuvovýške
3.535,- eur, pričom všeobecná hodnota predmetného vozidla pred jeho poškodením dňa 15.10.2009

bola vo výške 5.864,- eur.

20. Podľa ustanovenia § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej
len „Občiansky zákonník“) je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

21. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

22. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce

dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

23. Podľa ustanovenia § 438 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za
ňu spoločne a nerozdielne.

24. Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

25. Podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny
v čase poškodenia.26. Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

27. Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo
zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

28. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

30. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba je
v časti dôvodná. Súd má v tomto konaní za preukázané a medzi stranami nesporné, že žalovaný v
1. rade svojim zavineným protiprávnym konaním spôsobil škodu žalobcovi tak, že dňa 15.10.2009 o
20.50 hod. ako vodič cúval s vozidlom U. Z., D.: H. XXX A. I. H. po účelovej komunikácii - parkovisku ul.
Belehradskej, kde pri popisnom čísle 4 narazil zadnou časťou vozidla do zadnej časti tam odstaveného

vozidla Q. S., D.: H. XXX P. vo vlastníctve žalobcu, ktorého vozidlo bolo nárazom posunuté do ďalšieho
zaparkovaného vozidla zn. Š. Q. D.: G. XXX V., pričom došlo k poškodeniu prednej časti vozidla Q.
S., D.: H. XXX P. a k poškodeniu prednej a zadnej časti vozidla Š. Q. (táto náhrada škody nie je
predmetom tohto konania), nakoľko nárazom došlo ku kontaktu zadnej časti s ochrannou klietkou na
kontajneri. U žalovaného v 1. rade sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti podľa ustanovenia

§ 420 Občianskeho zákonníka, t.j. porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

31. Prevádzateľom motorového vozidla U. Z., D.: H. XXX A. bola a je žalovaná v 2. rade, ktorá je
zodpovedná za škodu vyvolanú osobitnou povahou jeho prevádzky, pričom táto zodpovednosť za škodu

spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti (§ 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

32. Sporným nie je ani rozsah škody na predmetnom motorovom vozidle, ktorý vznikol žalobcovi titulom
škodnej udalosti, teda rozsah poškodenia zistený na základe záznamu z dopravnej nehody Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného inšpektorátu, Oddelenia dopravných

nehôd zo dňa 14.12.2009 a kalkulácie opravy zo dňa 21.10.2009, čo potvrdil aj znalec Ing. Ján Mandelík,
PhD. v znaleckom posudku č. 56/2017 zo dňa 6.10.2017 v odpovedi č. 15, keď uviedol, že rozsah
opravy zodpovedal zisteniam z vykonaných obhliadok vozidla. Spornou ostáva výška skutočnej škody,
ktorú sú žalovaní povinní nahradiť žalobcovi titulom vyššie uvedenej škodovej udalosti.

33. Tak ako uviedol odvolací súd, v zmysle §443 Obč. zákonníka pri určení výšky škody na veci sa
vychádza z ceny v čase poškodenia. Skutočnou škodou je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového
stavu poškodeného a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k
uvedeniu veci do predošlého stavu. Ide vlastne o nastalé zmenšenie (úbytok) majetku poškodeného,
predstavované majetkovými hodnotami potrebnými k uvedeniu do predošlého stavu. Pri stanovení výšky

škody je preto potrebné zásadne vychádzať z nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu. Nie je
pritom rozhodujúce, či poškodená vec je skutočne opravovaná a či je oprava aj dokončená. Z hľadiska
rozsahu nie je spôsobená škoda v inej výške pre prípad, že poškodená vec je opravovaná a v inej výške
pre prípad, že opravovaná nie je. Pri opraviteľnom poškodení veci skutočná škoda je predstavovanánákladmi na nutnú opravu, aby sa vec uviedla do stavu, v akom bola pred poškodením. Zásada, že je
potrebné vychádzať zo skutočnej ceny opravy, pokiaľ táto bola uskutočnená, platí iba za predpokladu, že
oprava bola vykonaná v celom rozsahu, bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu následkov

škodnej udalosti a keď aj po oprave nie je cena veci nižšia než pred vznikom škody. V opačnom prípade
výška skutočnej škody predstavuje súčet nákladov na opravu a rozdielu cien veci pred poškodením a
po oprave (R 25/1990 uverejnený v publikácii Přehled judikatury ve věcech náhrady škody str. 113).

34. Žalobca si u intervenienta na strane žalovaných ako poistiteľa uplatnil nárok na náhradu škody vo

výške4.157,69eura,ktoráspočívalavovýškenákladov,ktorémuselvynaložiťnauvedeniepredmetného
motorového vozidla do stavu pred nehodou, ktorú preukázal faktúrou č. 520090894 zo dňa 2.12.2009
a kalkuláciou opravy zo dňa 21.10.2009, pričom intervenient (poisťovňa) nepriznal žalobcovi položku
materiálovej konštanty lakovníckeho materiálu vo výške 246,85 eura z dôvodu, že táto bola prekročená
o 70% (priznal ju vo výške 130%). Intervenient (poisťovňa) ďalej od žalobcom uplatnenej náhrady škody
odpočítal vplyv opravy na technickú hodnotu vozidla (amortizáciu) vo výške 461,53 eura. Celkovo teda

žalobcovi za žalovaných ako poistených uhradil sumu 3.449,31 eura (čo nie je sporné). Spornou ostáva
časť nároku na náhradu škody v žalovanej výške 708,38 eura.

35. Škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma, ktorá nastala (ktorá sa prejavuje)
v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi,

je teda, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii, napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia,
predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré by sa museli vynaložiť, aby
sa vec uviedla do pôvodného stavu (R 55/1971).

36. Súd má v prejednávanej veci za to, že opravu predmetného motorového vozidla vo vlastníctve
žalobcu, ktorej cieľom bolo uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu, nebolo možné vykonať
inak ako použitím nových dielov teda, že oprava bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu
následkovškodnejudalosti,pričomniejemožnéprenášaťpovinnosťkúhradenákladovnauvedenieveci
do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Skutočnú

škodu, ktorá vznikla žalobcovi, predstavujú náklady, ktoré musel vynaložiť na uvedenie vozidla do stavu
pred nehodou.

37. Zo znaleckého posudku č. 56/2017 zo dňa 6.10.2017 znalca Ing. Jána Mandelíka, PhD. má súd
za preukázané, že majetkový stav poškodeného žalobcu pred vznikom škody a po prevedení opravy a

zaplatení čiastky 3.449,31 eura zo strany poisťovne, sa znížil o sumu vo výške 85,69 eura, ktorú žalobca
vynaložil z vlastných prostriedkov (zaplatil autoservisu). Tak ako uviedol znalec vo vyššie uvedenom
znaleckomposudku,keďvšeobecnáhodnotapredmetnéhomotorovéhovozidlaQ.S.,V.I.V.XXXXD.:H.
XXX P. pred jeho poškodením dňa 15.10.2009 bola vo výške 5.864,- eur, pričom výška skutočnej škody
na motorovom vozidle predstavovala čiastku vo výške 3.535,- eur, všeobecná hodnota predmetného

motorového vozidla po škodovej udalosti dňa 15.10.2009 sa znížila na sumu 2.329,- eur. Skutočnú
škodu, ktorá vznikla žalobcovi, tak predstavujú náklady, ktoré musel vynaložiť na uvedenie vozidla do
stavu pred nehodou, teda náklady vo výške 3.535,- eur (škoda resp. náklady vo výške 3.535,- eur
+ všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla po škodovej udalosti dňa 15.10.2009 2.329,-
eur = všeobecná hodnota predmetného motorového vozidla pred jeho poškodením 5.864,- eur), pričom

poisťovňaplnilapoistnéplnenievovýške3.449,31eura.Nárokžalobcunanáhraduškodyvovýške85,69
eura, ako rozdielu medzi skutočnou škodu vo výške 3.535,- eur a plnením poisťovne, je teda dôvodný.

38. Z tohto dôvodu vznikla žalovaným povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vo výške 85,69 eura.

39. V nadväznosti na vyššie uvedené, pokiaľ ide o určenie dňa omeškania žalovaných s plnením
peňažného dlhu, má súd za to, že úroky z omeškania možno žalobcovi priznať iba od toho času, kedy
sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže pri nároku na náhradu škody nie je
vymedzený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že
žalovaní sú povinní zaplatiť dlžnú sumu prvý deň po tom, čo ich žalobca ako veriteľ požiadal o splnenie.

Za kvalifikované požiadanie treba v tomto prípade považovať výzvu žalobcu zo dňa 6.2.2010, ktorá sa
dostala do dispozície žalovaných, keďže na ňu reagovali listom zo dňa 24.3.2010, pričom v tejto výzve
určil žalobca lehotu splatnosti do 20.3.2010. Prvým dňom omeškania preto bude nasledujúci deň po dni
splatnosti, t.j. 21.3.2010.40. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky bola k 21.3.2010 1,00%. Súd teda
žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 9% ročne z dlžnej sumy od 21.3.2010 do zaplatenia.

41. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v časti
vyhovel a zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške
85,69 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 85,69 eura od 21.3.2010 do
zaplatenia. V prevyšujúcej časti nad sumu vo výške 85,69 eura a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne

nad sumu 85,69 eura od 21.3.2010 do zaplatenia, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

42. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

44.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanoveníust.§255ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku,
nakoľko žalobca mal vo veci úspech v pomere 12,09% k 87,91% úspechu žalovaných, avšak žalovaní
si náhradu trov konania neuplatnili, resp. im žiadne trovy nevznikli, preto súd žalovaným ich náhradu
nepriznal.

45. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a intervenientom na strane žalovaných súd rozhodol
podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, nakoľko žalobca mal vo
veci úspech v pomere 12,09% k 87,91% úspechu intervenienta na strane žalovaných a priznal mu
(intervenientovi) preto nárok na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 75,82%.

46. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.