Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113200316
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8113200316.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: W.. W. N., I..: XX.X.XXXX,

Z. W. M. XX, XXX XX B., proti žalovaným: X. R.. W. X., I..: XX.X.XXXX, W. X, XXX XX B., F. X. Z.. G.
X., I..: X.X.XXXX, W. X, XXX XX B., obom zastúpeným Mgr. Stanislavom Feketem, advokátom, Nám.
sv. Egídia 29/69, 058 01 Poprad, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesení,

ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 4.1.2013 sa žalobkyňa domáhala, aby súd vydal rozsudok, ktorým by
rozhodol, že „obžalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni dohodnutú kúpnu cenu 200.000,- Sk, t.j. 6639,-
Eur, a zároveň aj zabezpečiť žalobkyni dôstojné obydlie, t.j. aby vyriešili vzťahy medzi dotknutými
stranami, vyplatili všetkým zúčastneným stranám (terajším spolumajiteľom bytu, v ktorom v súčasnosti
býva) čiastky, ktoré im dlhujú nevyplatením kúpnej ceny za ich 1/10 podiely v pôvodnom obydlí
žalobkyne, ktoré ako tvrdia vymenili za podiel v byte, ktorý v súčasnosti obýva, a tak zabezpečili, aby sa
stalavlastníčkoubytuajejdcérasamalakdevosvojejrodnejvlastiposkončeníštúdiavrátiť“.Nazáklade

výzvy súdu na presnú špecifikáciu čoho sa domáha žalobkyňa písomným podaním zo dňa 18.11.2015
doplnila žalobu tak, že „súd na základe toho, že kúpnopredajná zmluva je v rozpore s platnými zákonmi
túto v celom rozsahu ruší.“

2. Na pojednávaní to žalobkyňa vysvetlila tak, že chce, aby súd rozhodol, že kúpna zmluva (pozn. súdu:
špecifikovaná nižšie v bode 3. tohto odôvodnenia) je v rozpore s platnými zákonmi, aby ju zrušil, a aby sa
vec vrátila do pôvodného stavu, teda aby sa jej podielové spoluvlastníctvo k rodinnému domu vrátilo tak,

ako bolo predtým, pred kúpnou zmluvou. Chcela, aby žalovaní splnili svoju povinnosť tak, ako to bolo v
kúpnej zmluve, teda aby boli uhradené peniaze za podiel, alebo aby bola spoluvlastníčkou. Domáhala
sa teda, aby súd rozhodol, že kúpna zmluva je v rozpore s platnými zákonmi, a preto ju zrušil a podielové
spoluvlastníctvo sa vrátilo do pôvodného stavu, alternatívne aby žalovaní uhradili kúpnu cenu podľa
kúpnej zmluvy.

3. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 11.5.2006 kúpnou zmluvou previedla (na žalovaných) 1/10 podiel

rodinného domu na W. U. Č.. X O. B., ktorý nadobudla dedením po rodičoch. Uviedla, že napriek tomu,
že žalovaní podmienky kúpnej zmluvy nesplnili (nezaplatili kúpnu cenu), bol povolený aj prevedený
zápis do katastra dňa 12.7.2006 pod č. O..XXXX/XXXX. Z dôvodu, že žalovaní nedodržali podmienky
nadobudnutia jej podielu, a to vyplatenia dohodnutej kúpnej ceny podľa čl. III ods. 2 tejto zmluvy, zaslalaim výzvu o vyplatenie kúpnej ceny, ktorú neprevzali. Týmto postupom si jej podiel na rodinnom dome
privlastnili v rozpore s dobrými mravmi a získali tak bezdôvodné obohatenie.

4. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaní boli z dôvodu príbuzenského vzťahu dobre oboznámení so
skutočným stavom nehnuteľnosti (de jure aj de facto) a vedeli, že nehnuteľnosť je obydlím jej trojčlennej
rodiny. Z toho dôvodu žalobkyni podľa jej názoru patrilo zákonné náhradné bývanie, ktoré jej rodine
nezabezpečili a narušili základnú funkciu jej rodiny aj vzťahy spolupatričnosti jej členov, a to tak, že jej
dcéra I. študujúca v Anglicku, z dôvodu plnoletosti prišla o trvalý aj možný prechodný pobyt na Slovensku

spolu s rodinou, čím došlo k popretiu základných ľudských práv a slobôd. Uviedla, že žalovaní ju spolu
so synom presťahovali pomocou násilia a psychického nátlaku (nočné telefonáty a vyhrážky vyhodením
pod most - jeho matka) do dvojizbového bytu na W. M. XX, čo brala ako poskytnutie náhradného obydlia
pre jej rodinu. Po doručení zmluvy o prevode vlastníckych práv k bytu zistila, že je jeho iba štvrtinovou
vlastníčkou. Trvalý pobyt v ňom má iba s mladším synom a jej dcéra I. sa stala v Slovenskej republike
bezdomovkyňou, čím došlo k znefunkčnenie jej rodiny z dôvodu toho, že zákony SR neumožňujú pre

spoluvlastnícke vzťahy prihlásenie ďalšej osoby bez súhlasu všetkých spoluvlastníkov. Má zato, že bola
poškodená tým, že žalovaní svojim konaním hrubým spôsobom voči nej porušili jej práva, ktoré jej
zaručuje Ústava Slovenskej republiky.

5. V doplnení žaloby zo dňa 18.11.2015 uviedla, že kúpna zmluva zo dňa 11.5.2006 obsahuje

niekoľko závažných nedostatkov, a popísala niektoré skutočnosti o podľa nej nesprávnom označení 4
predávajúcich v zmluve ako vlastníkoch jedno desatinových podielov nehnuteľnosti a o podpisovaní
zmluvy, ktoré sú podľa nej závažnými nedostatkami zmluvy (pozn. súdu: zároveň však k tomu priložila
okrem iného aj list Okresného úradu Prešov, katastrálneho odboru, označený ako „prešetrenie zápisu
právnych listín na liste vlastníctva (Y.) XXXX v katastrálnom území Prešov - odpoveď“, ktorý v ňom

dospel k záveru, že v danom prípade zápisy listín na Y. XXXX O. N. Ú. B. boli vykonané v súlade s
došlými právnymi listinami).

6. Žalovaný so žalobou nesúhlasili. Vo vzťahu k nároku na zaplatenie sumy 6.639,- Eur z titulu údajne
nezaplatenej kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2006 namietli premlčanie tohto nároku

vzhľadom na uplynutie všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od nasledujúceho dňa
splatnosti kúpnej ceny, t.j. odo dňa 12.5.2006 s tým, že uplynula dňa 11.5.2009, lebo v zmysle čl. III ods.
2 kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2006 bola kúpna cena splatná k rukám žalobkyne v deň podpisu citovanej
zmluvy. K úhrade kúpnej ceny pritom poukázali aj na potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny, ktorého kópiu
predložili v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 28C/162/2013 (pozn. súdu: z príloh

predložených žalobkyňou do spisu vo veci 28C/162/2013, ktorý si súd pripojil v súvislosti so skúmaním
podmienok tohto konania - a to najmä z výpovede žalovaného v 1. rade pred vyšetrovateľom v trestnom
konaní vo veci podozrenia z prečinu podvodu na č.l. 83 tohto spisu - pritom vyplývajú aj jeho tvrdenia
o ďalších dohodách a zápočtoch, resp. použití týchto peňažných prostriedkov na kúpu bytu, v ktorom
žalobkyňa býva a má spoluvlastnícky podiel 1).

7. Vo vzťahu k nároku na „zabezpečenie dôstojného bývania“ žalovaní uviedli, že pokiaľ mala žalobkyňa
namyslinároknaposkytnutienáhradnéhobývania,resp.bytovejnáhrady,problematikubytovýchnáhrad
upravuje ust. § 712 a násl. Občianskeho zákonníka v súvislosti so skončením nájomného vzťahu, a
že žalobkyňa nebola so žalovanými nikdy v nájomnom vzťahu, a teda logicky nie je možné zákonné

ustanovenia o bytových náhradách vôbec aplikovať. Poukázali tiež na to, že nárok na zabezpečenie
náhradného bývania si žalobkyňa už raz uplatnila v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 28C/162/2013, v ktorom bola žaloba právoplatne zamietnutá, rozsudok nadobudol právoplatnosť
19.6.2015, preto majú za to, že v danej veci súd už raz právoplatne rozhodol a ide teda o vec „res
iudicata“. Vo vzťahu k údajným nedostatkom kúpnej zmluvy uviedli, že ide o laické nepochopenie

spôsobu vedenia údajov v katastri nehnuteľností, a to s poukazom na samotný listinný dôkaz -
„prešetrenie zápisu právnych listín na liste vlastníctva (Y.) XXXX v katastrálnom území B. - odpoveď“ zo
dňa 3.10.2013, kde Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor dospel k záveru, že v danom prípade zápisy
listín na Y. XXXX v katastrálnom území B. boli vykonané v súlade s došlými právnymi listinami údajov.
K výhradám žalobkyne, že traja predávajúci neboli osvedčovať svoje vlastníctvo (zrejme ich podpisy) u

notára, žalovaní uviedli, že nejde o žiadnu vadu zmluvy, keďže podpisy týchto predávajúcich boli úradne
overené na Mestskom úrade Prešov, čo vyplýva z pripojenej doložky o osvedčení podpisu, a poukázali
na to, že overenie podpisu pred Mestským úradom je z hľadiska platných právnych predpisov úradnýmosvedčením rovnocenným notárskemu osvedčeniu. Žalobu označili za úplne zmätočnú, nedôvodnú a
šikanóznu, a navrhli ju zamietnuť.

8. V replike na vyjadrenie žalovaných žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 4.7.2017 vysvetlila, že
bývala v rodinnom dome so svojimi dvoma deťmi, a celú agendu s „predajom“ rodinného domu a jej
presťahovanie sa ponúkol riešiť a aj riešil žalovaný v 1. rade s tým, že dom sa mal predať za minimálne
náklady, a tak došlo k výmene domu v hodnote viac ako 2 mil. Sk za byt, v ktorom má iba 1 podiel (pozn.
súdu: z tvrdení žalobkyne pritom vyplýva, že v dome mala tiež iba menšinový spoluvlastnícky podiel, a

to dokonca iba 1/10). Uviedla, že žalovaní v 1. rade podľa nej svojvoľne bez súhlasu zainteresovaných
predajnú cenu sa rozhodol vymeniť za podiel v byte, ktorý mala mať ako náhradné bývanie (pozn.
súdu: už na tomto mieste však treba uviesť, že o úplnej svojvoľnosti postupu žalovaného nesvedčí
súčinnosť a podpisy ostatných predávajúcich a žalobkyne na predložených dokumentoch súvisiacich s
touto výmenou). Na žalobe trvala.

9. Na pojednávaní žalobkyňa poukázala na to, že kúpna cena jednoducho nebola zaplatená tak, to ako
uviedla, 6/10-tín dotnutého pozemku má V. G., a doplnila, že rodinný dom žalovaný zbúral a má teraz
na tomto pozemku postavený dom nový. Taktiež žalovaní na svojich vyjadreniach trvali, a poukázali na
to, že ani prípadné nezaplatenie kúpnej ceny nie je dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy.

10. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany
sporu počas konania uplatnili, vykonal dokazovanie prečítaním výpisu z listu vlastníctva číslo XXXX, N..
Ú. B., ako aj listinnými dôkazmi, ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto
ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď § 204 CSP), na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení
rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov zistil tento

podstatný skutkový stav:

11. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa bola v minulosti podielovou spoluvlastníčkou rodinného
domu a priľahlého pozemku na W. U. Č.. X O. B., a to v podiele 1/10. Taktiež nebolo sporné, že na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.5.2006 tento svoj podiel previedla na žalovaných.

12. Z písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa
11.5.2006 pritom vyplýva, že dotknuté nehnuteľnosti boli v tom čase pred prevodom vlastníckeho práva
v podielovom spoluvlastníctve aj ďalších osôb, ktorými neboli žalovaní, a že ďalšími účastníkmi tejto
kúpnej zmluvy na strane predávajúcich, okrem žalobkyne, boli aj traja ďalší podielový spoluvlastníci (F.

B., V. G. F. J. X.), ktorí takisto touto zmluvou na žalovaných prevádzali svoje spoluvlastnícke podiely
k dotknutým nehnuteľnostiam, každý v podiele 1/10. Podľa článku III.2. tejto zmluvy kupujúci mali
dohodnutú kúpnu cenu uhradiť pri podpise tejto zmluvy (a to zložením k rukám F. B. vo výške 200.000,-
Sk, V. G. vo výške 200.000,- Sk, W. N. vo výške 200.000,- Sk a J. X. vo výške 200.000,- Sk).

13. Medzi stranami napokon nebolo sporné ešte to, že v súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne k domu a priľahlému pozemku na žalovaných (v podiele 1/10) žalovaný zabezpečili,
že sa žalobkyňa stala podielovou spoluvlastníčkou dvojizbového bytu na W. M. XX O. B. v podiele
1, pri ktorom žalovaní zabezpečili jeho rekonštrukciu, a za ktorý žalobkyňa v súvislosti s touto
transakciou neuskutočnila žiadnu osobitnú úhradu - teda že kúpna cena za byt bola uhradená

z peňažných prostriedkov pochádzajúcich od žalovaných v súvislosti s prevodom štyroch vyššie
uvedených spoluvlastníckych podielov k dotknutému domu a pozemku (po 1/10-tine) na žalovaných.
Podľa nespochybnených tvrdení žalobkyne žalovaní neskôr tento rodinný dom zbúrali a na dotknutom
pozemku majú teraz postavený dom nový.

14. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu

15. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.16. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 44 ods. 3 OZ ak je návrh (zmluvy) určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu
vyplýva, že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou zmluvy,
je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.

18. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

19. Podľa § 78 ods. 1 CSP, nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
Podľa § 78 ods. 2 CSP, súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

20. V danom prípade sa žalobkyňa, ako to vyplynulo z jej vysvetlenia na pojednávaní, domáha od
žalovaných buď zaplatenia kúpnej ceny, alebo alternatívne určenia, že kúpna zmluva je v rozpore so
zákonmi, teda neplatná, tak aby sa jej podielové spoluvlastníctvo (k rodinnému domu a priľahlému
pozemku) vrátilo do pôvodného stavu.

21. Vo vzťahu k zaplateniu kúpnej ceny však súd zistil, že podľa kúpnej zmluvy mala byť kúpna cena
uhradená pri jej podpise, t.j. dňa 11.5.2006, a od nasledujúceho dňa tak mohla žalobkyňa uplatniť svoje
právo na súde a začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 11.5.2009.
Vzhľadom na to, keďže žalobkyňa si právo na zaplatenie kúpnej ceny uplatnila na súde v tomto konaní
voči žalovaným až dňa 4.1.2013 (keď súdu došiel jej návrh na začatie konania, resp. súdu bola doručená

táto jej žaloba - § 82 ods. 1 O.s.p., resp. teraz obdobne § 156 CSP), a teda až po uplynutí premlčacej
doby, a žalovaná strana sa premlčania dovolala, nemohol by súd žalobkyni toto právo na zaplatenie
kúpnej ceny (aj keby tu bolo) priznať. Preto súd bez toho, aby sa ďalej zaoberal bližšími okolnosťami
alebo dôvodmi (ne)zaplatenia kúpnej ceny (teda tým či táto kúpna cena zaplatená bola alebo nie), žalobu
v tejto časti zamietol.

22. Z ustálenej súdnej praxe (porovnaj R 29/1983) totiž vyplýva, že ak dlžník vznesenie námietku
premlčania, nemôže súd premlčané právo (nárok) priznať a žalobu v takomto prípade zamietne bez toho
aby skúmal, či uplatňované právo veriteľa existuje alebo nie. Vychádza sa pritom z princípu procesnej
ekonómie - úspornosti, že ak je uplatnené právo - pohľadávka skutočne premlčaná, bola by žaloba aj

tak zamietnutá.

23. Žaloba pritom musela byť zamietnutá aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti kúpnej zmluvy a obnoveniu
podielového spoluvlastníctva. Napadnutú kúpnu zmluvu totiž ako predávajúci uzavreli aj viaceré ďalšie
osoby, ktoré neboli účastníkmi resp. stranou v tomto súdnom konaní, a nehnuteľnosti, ktoré boli

predmetomnapadnutejkúpnejzmluvy,bolivpodielovomspoluvlastníctveajviacerýchďalšíchosôb.Toto
konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (či jej „zrušenie“) a obnovenie podielového spoluvlastníctva
sa tak vo svojej podstate dotýka aj ostatných účastníkov tejto zmluvy, resp. spoluvlastníkov dotknutých
nehnuteľností (predmetu ich spoluvlastníctva, ich práv a povinností k nim, veľkosti ich podielov, okruhu a
identity ostatných spoluvlastníkov, rozhodovania o nakladaní so spoločnou vecou, predkupného práva,

atď.), a preto, podobne ako pri akomkoľvek inom záväznom posudzovaní viacstranného právneho
vzťahu, musia byť účastníkom tohto konania všetci účastníci napadnutej zmluvy, resp. spoluvlastníci
dotknutých objektov (tzv. nútené procesné spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP). Je tomu tak preto,
aby jednak neboli ukrátení na svojich právach, a mohli sa k veci vyjadriť, a najmä preto, aby rozsudok
mohol byť pre nich záväzný a mal vôbec význam (rozsudok zaväzuje len strany konania - § 228 ods.

1 CSP). Z povahy veci je teda z hľadiska vecnej legitimácie nevyhnutné, aby v konaní vystupovalo
spoločenstvo, inak musí byť žaloba zamietnutá. „V občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej
zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to
buď ako žalobcovia, alebo ako žalovaní. V týchto veciach totiž účastníci kúpnej zmluvy vystupujú ako
nerozluční spoločníci.” (ZSP 3/2004, s. 66). „V prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje,

aby na strane žalovaných ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého
právneho úkonu. Ak by žalobca namiesto núteného procesného spoločenstva žaloval len jeden subjekt,
prípadne nie všetkých nútených spoločníkov, žaloba by musela byť pre nedostatok pasívnej vecnejlegitimácie zamietnutá.“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 266).

24. V danom prípade sa otázka neplatnosti kúpnej zmluvy, resp. obnovenia podielového spoluvlastníctva
k dotknutým nehnuteľnostiam, tak ako je uvedené vyššie, dotýka aj ďalších osôb (subjektov týchto
právnych vzťahov), ktoré však nie sú zúčastnené v tomto konaní. Pri posudzovaní právnych úkonov, a
teda aj v konaní o určenie neplatnosti v kúpnej zmluvy, resp. o obnovenie podielového spoluvlastníctva,
takakobolouvedenévyššie,všakmusiabyťúčastníkomtakéhokonaniavšetkysubjektytýchtoprávnych

vzťahov,ktorýchsatodotýka,apretopokiaľnevystupujúnastranežalobcu,malibyvystupovaťnastrane
druhej. V tomto prípade však tomu tak nebolo, na konaní sa, či už ako žalobcovia alebo ako žalovaní,
nezúčastňujú všetci účastníci napadnutej zmluvy (predávajúci F. B., V. G. F. J. X.), resp. podieloví
spoluvlastníci, a preto súd žalobu s poukazom na ust. § 78 ods. 2 CSP zamietol.

25. Naviac, ako vyplynulo z prednesu žalobkyne na pojednávaní, pôvodná nehnuteľnosť (dom) už ani

neexistuje, resp. je prestavaná, a z toho dôvodu preto nie je možné určovať ani spoluvlastnícke podiely
k nej (v pôvodnom stave).

26. A napokon, aj keď si súd uvedomuje, že ak dospel k záveru, že žaloba nie je prípustná, nemožno sa
zaoberať žalobou vo veci samej, vo vzťahu k otázke platnosti kúpnej zmluvy považuje za vhodné uviesť

aj to (vzhľadom na počet, rozsah a vývoj sporov a nedorozumení medzi stranami, v snahe aby sa možno
aspoň trochu vyjasnili vzťahy medzi nimi), že z tvrdení žalobkyne, tak ako nimi vymedzila predmet tohto
konania, i v nadväznosti na vykonané dokazovanie, súd ani nezistil dôvod neplatnosti napadnutej kúpnej
zmluvy. V tejto súvislosti súd pripomína, že ani prípadné nezaplatenie, resp. neúplná úhrada kúpnej
ceny, nie je dôvodom na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy, a nesplnenie, resp. neúplné splnenie

záväzku nespôsobuje ani zánik zmluvy a jej účinkov.

27. Okrem toho navyše sa javí, že úhrada kúpnej ceny, resp. jej započítavanie bolo predmetom ďalších
dohôd. Táto okolnosť síce nebola predmetom tohto konania, a z procesných dôvodov (vzhľadom na
dôvodne vznesenú námietku premlčania a neúplný okruh účastníkov) pre toto konanie napokon ani

celkom podstatná, ale zo stranami dodaných vyjadrení a listín sa zdá, že medzi stranami (žalobkyňou a
žalovanými) došlo zrejme aj k ďalším dohodám o tom, akým spôsobom mali byť vzťahy medzi stranami
vysporiadané, a z toho dôvodu sa javí byť nie celkom spravodlivé, ak žalobkyňa poukazuje len na
formálnu stránku napadnutej kúpnej zmluvy, a opomína vecné súvislosti. Súd totiž poukazuje najmä na
to, že ak mala žalobkyňa v minulosti iba 1/10 domu a v súčasnosti má 1 bytu, aj pri tom dome bola iba

menšinovým spoluvlastníkom, a bola ho tak oprávnená užívať vlastne iba v rozsahu 1/10, a teda ak by ju
aj pri ňom väčšina ostatných spoluvlastníkov (pri rozhodovaní o hospodárení resp. užívaní spoločného
domu) prehlasovala, alebo by od nej žiadali vyplatenie svojich podielov (z domu), tak ako jej to hrozí
pri byte, zrejme by v ňom (bez vyplatenia pravdepodobne ďaleko väčšej sumy za 9/10 domu než za 3
bytu) taktiež nemohla bývať. Súd teda poukazuje na to, že ak boli medzi stranami zohľadnené nejaké

ďalšie dohody či skutočnosti (ktoré neboli predmetom tohto konania, a neboli napokon z tých dôvodov,
pre ktoré súd žalobu zamietol, ani významné), a na základe toho bolo nadobudnutie podielu žalobkyne
na byte výsledkom „výmeny“ za podiel na dome, tak nie je namieste nejaký dodatočný pocit krivdy, ak
sa žalobkyni dostalo podobné (pokiaľ to má podobnú hodnotu). Mala by si pritom uvedomiť, že 1 toho
bytu má možno adekvátnu hodnotu k tomu, čo by mala hodnota jej podielu 1/10 v starom dome.

28. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešným žalovaným im vzniknuté trovy tohto konania
(preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré im vznikli v konaní v súvislosti s
uplatňovanímalebobránenímpráva)vzmysleust.§257CSPcelkomvýnimočnenepriznaťažiadať,aby

ich znášali samy, strany do skončenia konania netvrdili a ani súd nezistil. Strana, ktorá realizuje kroky k
začatiu alebo trvaniu občianskeho súdneho konania, musí vždy zvážiť jeho začatie resp. obranu v ňom,
a podľa všetkých okolností, priebehu konania a vyjadrení protistrany prípadne aj jeho predlžovanie resp.
trvanie na podanom návrhu, a preto musí znášať aj dôsledky s tým spojené plynúce z jej procesnéhoneúspechu v konaní. V súvislosti s eventuálnymi úvahami o aplikácii výnimočného ust. § 257 CSP súd
prvého stupňa zároveň poukazuje aj na výklad obsahovo obdobného ust. § 150 O.s.p. v rozhodnutí
Ústavného súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS 3678/12, podľa ktorého „Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa

aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p., je nutné konštatovať, že sa jedná o procesné ustanovenie, ktorého
použitie je výslovne na uvážení všeobecného súdu. Pokiaľ sa teda, či už obvodný alebo mestský súd
rozhodol dané ustanovenie neaplikovať, nie je jeho povinnosťou toto akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom
je tu predovšetkým tá skutočnosť, že ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimkou zo všeobecného pravidla,
a pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto výnimky, platí pravidlo všeobecné. Inými slovami povedané, povinnosť

odôvodnenia nákladového výroku z uhla pohľadu ustanovenia § 150 O.s.p. by nastala až v prípade, že
by došlo k jeho aplikácii.“

30. Žalovaní boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, a preto im súd voči žalobkyni v zmysle ust. § 255
ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.