Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 25, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/123/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116218315
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5116218315.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v spore žalobcu: Mazumis, s.r.o., so sídlom

Veltlínska 12279/10, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, 831 02, IČO: 48 259 764, právne zastúpený
GHS Legal, s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544 proti žalovanému: R. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, X., právne zastúpený JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom, so sídlom
Hodžova XX, X., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzatvorená dňa 30.5.2016 medzi O. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
O. XXX, X. ako predávajúcim a R. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, X. ako kupujúcim,
ktorou sa previedlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX evidovaného Okresným

úradom X., katastrálny odbor, okres X., obec X., kat. úz. X., a to k stavbe so súp. č. XXX, postavenej na
KNC parc. č. XXXX/X, druh stavby - rodinný dom a parcelám reg. „C“ evidovaným na katastrálnej mape
KNC parc. č. XXXX/X o výmere 334 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria a parcela KNC
parc. č. XXXX/XX o výmere 271 m2, druh pozemku - záhrady o veľkosti podielu 1/1, je voči žalobcovi
právne neúčinná.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.7.2016 domáhal určenia, že kúpna zmluva uzatvorená

dňa 30.05.2016 medzi: O. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom O. XXX, XXX XX X. ako predávajúcim
a R. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX XX X. ako kupujúcim, ktorou sa previedlo
vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č. XX evidovaného Okresným úradom X.,
katastrálny odbor, okres: X., obec: ŽILINA, katastrálne územie: Závodie, a to k Stavbe so súpisným č.
XXX, postavenej na parcele č. XXXX/X, druh stavby: Rodinný dom a Parcelám registra „C" evidovaným
na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X o výmere 334 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria
a parc. č. XXXX/XX o výmere 271 m2, druh pozemku: Záhrady, o veľkosti podielu 1/1 je voči žalobcovi

právne neúčinná.
2. Žalobu odôvodnil tým, že v období medzi augustom 2014 a aprílom 2015 poskytol p. P. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bytom: E. XX, XXX XX J. pánovi O.ovi X., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX,
XXX XX X. (ďalej aj ako „dlžník"), finančnú pôžičku celkovo vo výške 60.000 eur. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 09.11.2015 postúpil p. P. K. na žalobcu svoju pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá však
nebola žalovanému do dňa podania žaloby splatená ani z časti. Pán R. X., ako dlžník žalobcu, sa
opakovane vyhýbal stretnutiam so žalobcom, ktorých predmetom malo byť rokovanie ohľadom vrátenia

poskytnutej pôžičky dlžníkom. Žalobcom a dlžníkom dohodnutý termín vrátenia poskytnutej pôžičky
uplynul a termín splatnosti poskytnutej pôžičky napriek dobrej vôli žalobcu nebol posunutý z dôvodu,
že dlžník sa rokovania a podpisu príslušných dokumentov, ktoré by posunuli splatnosť poskytnutej
pôžičky, nezúčastnil. Dlžník navrhol žalobcovi, ako svojmu veriteľovi alternatívu, že poskytnutú pôžičkužalobcovi splatí tak, že predá nehnuteľnosť - rodinný dom súp. č. XXX, postavený na parcele č.
XXXX/X o výmere 334 m2 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria a pozemok parcely č. XXXX/
XX o výmere 271 m2 druh pozemku Záhrady, parcely registra „C" evidované na katastrálnej mape,

nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva č. XX, vedeného Okresným úradom X., katastrálny odbor,
okres: X., obec: ŽILINA, katastrálne územie: Závodie a z prostriedkov získaných predajom nehnuteľnosti
uspokojí svojich veriteľov, vrátane žalobcu. Vzhľadom na predpokladanú hodnotu nehnuteľnosti bolo
možné očakávať, že tento zámer žalobcu bude realizovateľný a teda, že dôjde k uspokojeniu žalobcu,
preto mal žalobca v úmysle s daným zámerom dlžníka súhlasiť, čo malo byť taktiež obsahom dlžníkom

odmietnutých rokovaní. Okrem žalobcu mal dlžník tiež ďalších veriteľov, ktorí si svoju pohľadávku u
dlžníka vymáhali prostredníctvom súdnych exekútorov, pričom mali svoju pohľadávku zabezpečenú aj
exekučným záložným právom na dlžníkom žalobcovi ponúkanú nehnuteľnosť. Žalobca sa lustráciou
vo verejne dostupných registroch dozvedel, že dlžník previedol vlastnícke práva k nehnuteľnosti na
žalovaného. Dlžník naďalej tvrdí, že nemá prostriedky na uspokojenie pohľadávky žalobcu.
3. Podľa informácií žalobcu, veritelia dlžníka boli uspokojení v plnej výške z dôvodu zániku tiarch

pôvodne zapísaných na LV č. XX, kat. úz. Závodie a preto sa žalobca dôvodne domnieva, že dlžník
sa úmyselne zbavil svojho majetku - nehnuteľnosti pod cenu, následkom čoho nedošlo k uspokojeniu
žalobcu, ale iba k uspokojeniu ostatných veriteľov dlžníka, čím dlžník pravdepodobne zvýhodnil svojich
ostatných veriteľov. Žalobca vyslovil dôvodné podozrenie, že právnym úkonom, ktorým dlžník previedol
vlastnícke práva k nehnuteľnosti na žalovaného, mal dlžník v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, teda

žalobcu, keď predajom nehnuteľnosti (potenciálne pod cenu) sa úmyselne zbavil svojho jediného
majetku, nakoľko dlžník tvrdí, že nemá prostriedky na uspokojenie pohľadávky žalobcu, avšak svojich
veriteľov uspokojil dlžník v plnej výške. Žalobca má dôvodnú obavu, že dlžník previedol vlastnícke práva
k nehnuteľnosti na žalovaného za neprimerane nízku kúpnu cenu, čím znížil hodnotu svojho majetku, z
ktorého by mohol byť uspokojený dlh, ktorý má voči žalobcovi, pričom žalobca nevylučuje, že žalovaný

môže byť blízkou osobou dlžníka. Žalobca bol nútený z procesnej a právnej opatrnosti podať na súde
túto žalobu, nakoľko konanie dlžníka vykazuje všetky znaky účelného zbavovania sa majetku a žalobca
sa obáva, že dlžník nebude schopný uhradiť svoj dlh žalobcovi.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nie je sporné, že dlžník pôvodného veriteľa O. X. bol
vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Závodie zapísaných na LV č. XX Okresného

úradu X. - katastrálny odbor ako KNC parc. č. XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 334 m2,
parc. KNC č. XXXX/XX - záhrady o výmere 271 m2 a rodinného domu súp. č. XXX na KNC parc. č.
XXXX/X. Dlžník prejavil záujem o odpredaj uvedených nehnuteľností a požiadal spoločnosť TUrealityl,
s.r.o. so sídlom Horná 85/XX, Banská Bystrica ako realitnú kanceláriu o sprostredkovanie predaja
uvedených nehnuteľností. Dňa 05.05.2016 bola medzi dlžníkom a sprostredkovateľom uzatvorená

výhradná zmluva o sprostredkovaní predaja predmetných nehnuteľností za celkovú kúpnu cenu 77.500
eur. Sprostredkovateľ ponuku na odpredaj uvedených nehnuteľností zverejnil na svojej webovej stránke,
z ktorej žalovaný získal informáciu o uvedenej ponuke a o kúpu nehnuteľností dlžníka po ich obhliadke
prejavil záujem. Všetky služby spojené s prípravou a uzatvorením kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a
žalovaným zabezpečoval sprostredkovateľ.

5.Osobitnepoukázalnato,ževčaseuzatvoreniakúpnejzmluvybolinehnuteľnostivovlastníctvedlžníka
zapísané na LV č. XX pre kat. územie Závodie podľa zápisu v časti C uvedeného LV zaťažené a/ vecným
bremenom spočívajúcim v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti v prospech M. X., rod. J.,
nar. XX.XX.XXXX a v prospech O. X., nar. XX.XX.XXXX, b/ exekučným príkazom na vykonanie exekúcie
od súdneho exekútora Mgr. Július Konečný, Dolný Kubín, c/ rozhodnutím Daňového úradu X. o zriadení

záložného práva č. 95005XX/5/251876/2015/SmiN, d/ exekučným príkazom zriadením exekučného
záložného práva od súdneho exekútora JUDr. René Matuška. Prievidza. Ťarchy boli žalovanému v
čase uzatvorenia kúpnej zmluvy známe, ale o žiadnych ďalších ťarchách a záväzkoch predávajúceho
vrátanedlhuvočižalobcoviztituluvráteniapôžičkyžalovanýnevedelaaninemoholvedieťprivynaložení
maximálnej odbornej starostlivosti. Dňa 30.05.2016 bola medzi dlžníkom ako predávajúcim a žalovaným

ako kupujúcim uzatvorená kúpna zmluva k predmetným nehnuteľnostiam, pričom z dohodnutej kúpnej
ceny boli uspokojené všetky záväzky zabezpečené zriadenými záložnými právami zapísanými v časti
C LV č. XX pre kat. územie Závodie. Okresný úrad X. - Správa katastra vklad vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam v prospech žalovaného povolil dňa 23.06.2016 pod V5XX7/2016.
6. Žalovaný zdôraznil, že s dlžníkom nebol a nie je v žiadnom príbuzenskom či inom rodinnom vzťahu a

dlžníka do uzatvorenia kúpnej zmluvy nepoznal. Žalovaný v rámci obrany poukázal na to, že základnými
podmienkami, za ktorých môže veriteľ napadnúť právny úkon dlžníka odporovacou žalobou sú 1/
existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa, 2/ vymáhateľnosť pohľadávky
veriteľa, 3/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti), 4/ úmysel dlžníka ukrátiť svojhoveriteľa (subjektívna strana odporovateľnosti) a 5/ vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa a pre účinné odporovanie právneho úkonu musia byť splnené kumulatívne všetky
podmienky. Žalobca nepreukázal existenciu akejkoľvek svojej pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi a

nepreukázal, že jeho pohľadávka bola ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy vymáhateľná, nepreukázal,
že uzatvorením kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam došlo k ukráteniu uspokojenia jeho vymáhateľnej
pohľadávky voči dlžníkovi, úmysel dlžníka ako predávajúceho uzatvorením kúpnej zmluvy so žalovaným
ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa a vedomosť, druhej strany (žalovaného) o úmysle ukrátiť veriteľa.
Zdôraznil, že ako kupujúci nevedel a nemohol mať vedomosť, že dlžník uzatvorením kúpnej zmluvy chce

ukrátiť žalobcu pri uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky, žalovaný k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
pristúpil na základe publikovanej inzercie na webových stránkach sprostredkovateľa, boli mu známe
výlučne záväzky dlžníka vzťahujúce sa k prevádzaným nehnuteľnostiam v zmysle zápisu v časti C L V č.
XX pre kat. územie Závodie, ktoré boli uzatvorením kúpnej zmluvy vysporiadané. Pri uzatváraní kúpnej
zmluvy bol dobromyseľný, žiadny právny predpis mu neukladá povinnosť pred uzatvorením kúpnej
zmluvy detailne sa oboznámiť s majetkovými pomermi druhej zmluvnej strany. Žalobu žiadal zamietnuť.

7.Žalobcareplikouuviedol,ženávrhomnavydaniezmenkovéhoplatobnéhorozkazuzodňa06.11.2015,
doručeného Okresnému súdu X. dňa 11.11.2015 sa domáhal voči O.ovi X., nar. XX.XX.XXXX, trvalé
bytom O. XXX, XXX XX X. (ďalej aj ako „dlžník") zaplatenia sumy 60.000,- eur s príslušenstvom. Dlžník
previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného napriek tomu, že vedel o svojom záväzku
voči žalobcovi, pričom dlžník neuhradil po prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalovaného

žalobcovi ani časť dlžnej sumy, k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalovaného došlo
počas prebiehajúceho súdneho konania o zaplatenie 60.000,- eur s prísl. vedeného na Okresnom
súde X. pod sp. zn. 19CbZm/52/2015. Žalobca bol tak z procesnej opatrnosti nútený domáhať sa na
súde ochrany svojho práva žalobou o určenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalovanému, nakoľko v
zmysle § 68 ods. 5 Katastrálneho zákona je verejnosť zbierky listín obmedzená len na okruh zákonom

stanovených osôb, do ktorých žalobca nespadá, a preto nemal možnosť oboznámiť sa s podmienkami
predaja nehnuteľnosťami upravenými Kúpnou zmluvou zo dňa 30.05.2016, na základe ktorej došlo k
prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z dlžníka na žalovaného. K definícii pojmu „vymáhateľná
pohľadávka", resp. k vymáhateľnosti pohľadávky žalobcu namietanou žalovaným poukázal na názor
Najvyššieho súdu SR uvedeného v odborných komentároch ako aj v odôvodnení Rozsudku sp. zn.

2 Obdo 69/2012 podľa ktorého: „Dovolací súd sa stotožňuje so závermi vyslovenými už v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999 sp. zn. 3 Cdo 1XX/99 (R 44/2001),
ako aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 198/2XXX, ktoré ustálili,
že podanie žaloby o neúčinnosť právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka sa viaže na
„vymáhateľnú pohľadávku", ktorá nie je podmienená na existenciu „vykonateľnej pohľadávky", t.j. ktorá

bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého je možné nariadiť
výkon rozhodnutia (exekúciu)". Vyslovil názor, že citáciu žalovaný účelovo vytrhol z kontextu časť vety
z odôvodnenia ním citovaného rozsudku NS SR sp. zn. 6Cdo 253/2012 a poukázal na celé znenie
právnej veci: „S prihliadnutím na skutočnosť, že pre vyhovenie odporovacej žalobe je postačujúce,
ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou (vykonateľnou) v priebehu odporovacieho

konania(včaserozhodovaniasúdu),prerušeniekonaniaoodporovacejžalobeaždoskončeniakonania,
ktorého výsledkom môže byť vykonateľná pohľadávka, sa javí ako vhodné a súladné so zásadou
spravodlivej ochrany práv. Ak teda v čase rozhodovania súdu o odporovacej žalobe pohľadávka žalobcu
(veriteľa) voči dlžníkovi ešte nie je vymáhateľná a žalobca sa domáha jej priznania v inom konaní, je
spravidla daný dôvod na prerušenie konania o odporovacej žalobe podľa § 109 ods. 2písm. c) O.s.p.".

8. Tiež zdôraznil, že právny názor uvedený v rozsudku NS SR sp. zn. 6Cdo 253/2012 je právnym
excesom a je absurdné, aby podmienkou odporovateľnosti bola existencia pohľadávky, ktorá je
priznaná až exekučným titulom. Ak by sa pripustil takýto výklad, inštitút odporovateľnosti stanovený
v ustanoveniach § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka by stratil akýkoľvek zmysel a bol by veriteľmi
takmer vo všetkých prípadoch neaplikovateľný, nakoľko by sa právo veriteľa odporovať právny úkon

podľa ustanovení § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka dávno premlčalo ešte pred tým, než by veriteľ
získal exekučný titul vo vzťahu k jeho pohľadávke.
9. Tiež žalobca zdôraznil, že uzatvorením kúpnej zmluvy medzi dlžníkom a žalovaným a následným
prevedením vlastníctva k nehnuteľnosti na žalovaného došlo k ukráteniu žalovaného minimálne v
rozsahu, v akom by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená v prípade, že by žalovaný dostal za

prevedenú nehnuteľnosť primeranú kúpnu cenu. V tomto rozsahu poukázal na rozhodnutie Rc 30/2009
podľa ktorého: „O ukracujúci právny úkon v zmysle ustanovenia § 42a OZ nejde vtedy, ak dlžník dostal
za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty od nadobúdateľa (reálne) ich obvyklú cenu
alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada.". Vyslovil názor, že kúpna cenaza nehnuteľnosť bola neprimerane nízka, čím došlo k ukráteniu žalobcu ako veriteľa dlžníka, nakoľko
predajom nehnuteľnosti došlo k zníženiu majetku dlžníka, keďže dlžník neobdržal za nehnuteľnosť
primeranú protihodnotu v peniazoch. Dlžník doposiaľ ani z časti neuhradil svoj záväzok voči žalobcovi.

Porovnateľné nehnuteľnosti v danej lokalite sa predávajú za cenu 2 až 3-násobne vyššiu. Žalobca
doposiaľ nemá a ani nemôže mať objektívnu vedomosť o tom, či skutočne došlo k úhrade kúpnej ceny,
v zmysle bodu 6 čl. II Kúpnej zmluvy zo dňa 30.05.2016 a žalovaný nepreukázal riadne uhradenie
celej kúpnej ceny za nehnuteľnosť. S poukazom na právne názory v komentári Občiansky zákonník 1.
zväzok (Všeobecná čast). Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. J.: Eurokódex 2014

vyslovil závery, že z hľadiska splnenia podmienky objektívneho ukrátenia veriteľovej pohľadávky je preto
rozhodujúce, aby súd posúdil všeobecnú (obvyklú) cenu, ktorú by bolo možné dosiahnuť pri predaji veci
(napr. nehnuteľnosti), a to v čase uzatvorenia odporovateľnej kúpnej zmluvy. Rozhodným okamihom
pre posúdenie ekvivalentnosti prevodu dlžníkových vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt je jeho
účinnosť. V prípade nehnuteľností zapísaných do katastra nehnuteľností je ním deň, ku ktorému nastali
účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností.

10. K úmyslu dlžníka ukrátiť veriteľa poukázal na rovnako komentár Eurokódex 2014, podľa ktorého
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemusí byť navonok výslovne vyjadrený. Ten je predmetom
dokazovania v rámci konania o odporovacej žalobe a môže vyplývať z okolností, za ktorých bol
právny úkon urobený (zlá finančná situácia dlžníka, hrozba súdnych sporov zo strany veriteľa, hrozba
exekúcie, deklarovaná snaha udržať majetok za každú cenu v rámci rodiny, prevod majetku bezodplatne

alebo za podozrivo nízku cenu). Úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu možno vidieť v
neprimerane nízkej kúpnej cene za prevedenú nehnuteľnosť, ako aj v konaní dlžníka, keď po tom
čo obdržal kúpnu cenu za nehnuteľnosť, ani z časti neuhradil svoj záväzok voči žalobcovi, hoci si
bol plne vedomý tohto záväzku voči žalobcovi, pričom dlžník sám navrhol žalobcovi, že svoj záväzok
voči žalobcovi uspokojí z prostriedkov získaných predajom nehnuteľnosti, čo sa však nestalo a dlžník

naďalej tvrdí, že nemá prostriedky na uspokojenie pohľadávky žalobcu. S dlžníkom prebiehala dlhodobá
telefonická, emailová ako aj osobná komunikácia ohľadom uhradenia jeho dlhu, pričom zo strany dlžníka
boli daný početný prísľuby na uhradenie jeho dlhu a žalobca má za to, že zo strany dlžníka išlo
iba o účelové naťahovanie času, počas ktorého uskutočnil aj prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na
žalovaného. Nakoľko konanie dlžníka v súvislosti s predmetným dlhom prekročilo rámec štandardného

občianskoprávneho protiprávneho konania, v tejto veci bolo podané aj trestné oznámenie, ktoré bolo
šetrené v konaní pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave III, Odbor kriminálnej
polície, pod ČVS: ORP-608/3-VYS-B3-2016.
11. K vedomosti žalovaného uviedol, že predmetom dokazovania nie je preukázanie skutočnej
vedomosti tretej osoby, ale okolností, ktoré môžu svedčiť o tom, že tretia osoba vzhľadom na svoj

vzťah k dlžníkovi a okolnosti, za ktorých došlo k uzavretiu právneho úkonu s dlžníkom mohla mať
takúto vedomosť. Žalovaný musel pri vynaložení náležitej starostlivosti za daných okolností poznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa, keďže podľa názoru žalobcu mohlo ísť o neprimerane nízko
stanovenú kúpnu cenu za prevádzanú nehnuteľnosť a žalovaný takisto nepreukázal, že kúpna cena za
nehnuteľnosť bola v celom rozsahu uhradená. Dlžník sa úmyselne zbavil svojho majetku - nehnuteľnosti

pod cenu, následkom čoho nedošlo k uspokojeniu žalobcu, ale iba k uspokojeniu ostatných veriteľov
dlžníka, čím dlžník zvýhodnil svojich ostatných veriteľov.
12. Žalovaný v duplike nad rozsah pôvodného vyjadrenie uviedol, že sporná nehnuteľnosť bola pôvodne
ponúkanánapredajprostredníctvomspoločnostiTUreality,s.r.o.zakúpnucenu90000EUR.Nazáklade
rokovaní medzi predávajúcim O.om X.m a kupujúcim R.om E. bola dohodnutá celková kúpna cena

vo výške 77 500 EUR. K zníženiu kúpnej ceny došlo z dôvodu, že o uvedenú nehnuteľnosť dlhodobo
nikto neprejavoval záujem a predávajúci bol nútený vysporiadať všetky svoje záväzky viažuce sa k
nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvorenia zmluvy vyplývali z príslušného LV. Pokiaľ žalobca vo svojom
vyjadrení tvrdí, že kúpna cena bola neprimeraná a poukazoval na obvyklé ceny iných porovnateľných
nehnuteľností, žalovaný dal do pozornosti, že sa jedná o starý rodinný dom v pôvodnom technickom

stave vyžadujúci si značné náklady na jeho rekonštrukciu, ktorého hodnota bola v čase predaja
neporovnateľná so stavom nehnuteľností, ktoré žalobca predložil ako dôkaz vo svojom vyjadrení (napr.
rodinný dom v kat. území Závodie, na ktorý žalobca poukazuje ako dôkaz bol ponúkaný za cenu 125 000
EUR, pričom sa jednalo o čiastočne zrekonštruovaný dom s výmerou pozemku 1 497 m2 oproti výmere
pozemku 605 m2 pri nehnuteľnosti, ktorú nadobudol žalovaný). Rozdiel vo výmere pozemkov v rovnakej

lokalite predstavuje 892 m2, čo pri obvyklej cene pozemkov 50 EUR/m2 predstavuje 44 600 EUR.
Pokiaľ žalobca zotrváva na stanovisku, že kúpna cena za nehnuteľnosti bola neprimerane nízka (čo
žalovaný absolútne vylučuje), môže byť táto skutočnosť v rámci podmienok, za ktorých sa môže veriteľ
domáhať odporovateľnosti právneho úkonu posúdená výlučne ako subjektívna stránka odporovateľnostispočívajúca v úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Táto skutočnosť je však irelevantná v prípade, ak
nebudesplnenáďalšiapodstatnápodmienkaodporovateľnostiatovedomosťdruhejstrany(kupujúceho)
o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa §42a ods.

2 Občianskeho zákonníka musia byť splnené kumulatívne a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
vedomosť žalovaného ako kupujúceho o úmysle predávajúceho ako dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
Žalovaný bol pred uzatvorením kúpnej zmluvy dostatočne oboznámený s faktickým a právnym stavom
nehnuteľnosti a to na základe aktuálneho výpisu z LV č. XX pre kat. územie Závodie. Na predmetnom
liste vlastníctva však nebola zapísaná poznámka o vedení súdneho konania na Okresnom súde X.

pod spis. zn. 14C/123/2016 ani nariadené predbežné opatrenie v uvedenom spore, ktorým by bolo
právopôvodnéhovlastníkapreviesťnehnuteľnostiobmedzené.Zmyslomodporovateľnostijezabezpečiť
občiansko - právnu ochranu veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému
zmenšeniu majetku dlžníka a tým i k zmareniu možnosti uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka.
Na strane dlžníka musí ísť o úmyselné konanie s cieľom ukrátiť svojho veriteľa a súčasne druhej
strane odporovateľného právneho úkonu (žalovanému) musí byť úmysel dlžníka odporovaným právnym

úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaný o tomto úmysle dlžníka v čase. keď bol právny úkon urobený
vedel alebo musel vedieť). Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je na veriteľovi (rozsudok Najvyššieho
súdu SR 2Cdo 109/20XX). Zdôraznil, že bolo výlučne zavinením žalobcu, že v katastri nehnuteľností
nezabezpečil vykonanie zápisu poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní pred Okresným súdom X.
pod spis. zn. 14C/123/2016 a z tohto dôvodu žalovaný ako kupujúci o existencii peňažných záväzkov

predávajúceho vo vzťahu k žalobcovi nevedel ani vedieť nemohol. Vyslovil názor, že je nepochybné, že
žalovaný pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy bol absolútne dobromyseľný a určenie neúčinnosti
kúpnej zmluvy by bolo zásahom do jeho práv a oprávnených záujmov v rozpore s dobrými mravmi.
13. Vo veci súd nariadil pojednávanie.
14. Na pojednávaní strany zotrvali na svojich vyjadreniach.

15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom svedka.
16. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

17. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa

aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
18. Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.
19. Podľa § 42b ods. Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti
tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

20. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval,
je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.
21. Podľa znaleckého posudku č. 1XX/2016 vyhotoveného Ing. Zuzanou Ponechalovou bola hodnota

nehnuteľnosti bola stanovená vo výške 85200 eur. Z toho hodnota stavieb XX.283,35 eur, všeobecná
hodnota pozemkov 38.871,25 eur.
22. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 30.05.2016 medzi žalovaným ako kupujúcim a dlžníkom O.om
X.m, nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX X. bol predmetom zmluvy kúpa a predaj nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva č. XX evidovanom Okresným úradom X., katastrálny odbor, okres:

X., obec: ŽILINA, katastrálne územie: Závodie, a to k Stavbe so súpisným č. XXX, postavenej na
parcele č. XXXX/X, druh stavby: Rodinný dom a Parcelám registra „C" evidovaným na katastrálnej
mape, parc. č. XXXX/X o výmere 334 m2, druh pozemku: Zastavané plochy a nádvoria a parc. č.
XXXX/XX o výmere 271 m2, druh pozemku: Záhrady, o veľkosti podielu 1/1 za kúpnu cenu 77.500
eur. Podľa obsahu zmluvy prvá časť kúpnej ceny za predmet kúpy vo výške 4.000,- eur mala byť

uhradené pri podpise tejto zmluvy z vlastných finančných prostriedkov v hotovosti predávajúcemu
kupujúcim, čo predávajúci potvrdzoval podpisom na tejto zmluve, druhá časť kúpnej ceny za predmet
kúpy vo výške 12.504,70 eur mala byť uhradené z vlastných prostriedkov súdnemu exekútorovi Mgr.
Júliusovi Konečnému, Exekútorský úrad Dolný Kubín, A. Sládkoviča č. 18XX/2, XX6 01 Dolný Kubín,ktorý na základe exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva v exekučnej veci
Predávajúceho ako povinného v EX 121/2014 zriadil exekučné záložné právo na predmet kúpy za
účelom splatenia a uhradenia pohľadávky oprávneného - podľa Z -118/2015, zapísané na LV č. XX

tak, aby pohľadávka mohla byť v celej výške vrátane príslušenstva splatená, a aby exekučné záložné
právo bolo z listu vlastníctva vymazané, tretia časť kúpnej ceny za predmet kúpy vo výške 13.870,89 eur
mala byť uhradená z vlastných finančných prostriedkov bezhotovostným prevodom na účet Daňového
úradu X., Janka Kráľa 2, X., ktorý zriadil na základe Rozhodnutia č. 95005XX/5/251876/2015/SmiN
záložné právo na predmet kúpy podľa Z -1914/2015, zapísané na LV č. XX za účelom uhradenia a

splatenia pohľadávky tak, aby pohľadávka mohla byť v celej výške vrátane príslušenstva splatená, a
aby záložné právo bolo z listu vlastníctva vymazané, štvrtá časť kúpnej ceny za predmet kúpy vo výške
vo výške 3.852,XX eur mala byť uhradená z vlastných finančných prostriedkov v hotovosti súdnemu
exekútorovi JUDr. René Matuškovi, Exekútorský úrad Prievidza, Mariánska č. 35, 971 01 Prievidza,
ktorý na základe exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva za účelom splatenia a
uhradenia pohľadávky oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o. v exekučnej veci EX 2420/05 zriadil na

predmet kúpy exekučné záložné právo - podľa Z - 6728/2015, zapísané na LV č. XX tak, aby pohľadávka
mohla byť v celej výške vrátane príslušenstva splatená, a aby exekučné záložné právo bolo z listu
vlastníctva vymazané. Účastníci zmluvy sa dohodli, že piatu časť kúpnej ceny za predmet kúpy vo výške
43.272,09 eur uhradí kupujúci z vlastných finančných zdrojov predávajúcemu tak, že pri podpise tejto
zmluvy prevedie túto piatu časť kúpnej ceny na účet uschovávateľa TUreality s.r.o. IČO 44314205, č.

účtu: SK 55 1100 0000 0XX9 2289 5567 vedený v Tatra banke, a.s. na základe zmluvy o úschove, podľa
ktorej uschovávateľ do 3 pracovných dní od doručenia rozhodnutia Daňového úradu X. o povinnosti
Predávajúcehozaplatiťúrokyzomeškaniazistiny13.870,89euruhradívýškuúrokovzomeškaniapodľa
rozhodnutia tak, aby pohľadávka daňového úradu bola v celom rozsahu splatená a záložné právo bolo
z listu vlastníctva vymazané. Po zapísaní vlastníctva k predmetu kúpy na list vlastníctva č. XX pre k.ú.

Závodie, na ktorom bude v časti „B" ako vlastník predmetu kúpy evidovaný Kupujúci a v časti „C" nebudú
zapísané žiadne ťarchy, uhradí uschovávateľ zostatok sumy 43.272,09 € odpočítanú o vyplatené úroky
z omeškania Daňového úradu X. bezhotovostným prevodom priamo na účet Predávajúceho č. CZ24
5500 0000 0XX8 6313 6001, BIC: RZBCCZPP, vedený v Raiffeisenbank, a.s., Česká republika.
23. Podľa časti C-LV č. XX evidovanom Okresným úradom X., katastrálny odbor, okres: X., obec:

ŽILINA,katastrálneúzemie:ZávodiebolievidovanéťarchyExekučnézáložnéprávozriadenénazáklade
exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva súdneho exekútora
Mgr. Július Konečný, A. Sládkoviča č. 18XX/2, XX6 01 Dolný Kubín, Ex 121/2014 na nehnuteľnosti: parc.
C-KN č. XXXX/X- zast. plochy o výmere 334 m2, č. XXXX/XX- záhrady o výmere 271 m2, dom č. s. 554
na parc. C-KN č. XXXX/X podľa Z - 118/2015 - 81/2015, záložné právo zriadené na základe Rozhodnutia

Daňového úradu X., Janka Kráľa č. 2, X. o zriadení záložného práva č. 95005XX/5/251876/2015/SmiN
na nehnuteľnosti: parc. C-KN č. XXXX/X- zast. plochy o výmere 334 m2, č. XXXX/XX - záhrady o výmere
271 m2 a dom č.s. 554 postavený na parc. C-KN č. XXXX/X podľa Z - 1914/2015, zákaz nakladať
s nehnuteľnosťami - Z 415/2015, exekučné záložné právo zriadené na základe exekučného príkazu
na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva EX 2420/05 súdneho exekútora JUDr.

RenéMatušku,Mariánskač.35,97101PrievidzavprospechoprávnenéhoEOSKSISlovensko,s.r.o.,J.
na nehnuteľnosti: parc. C-KN č. XXXX/X- zast. plochy o výmere 334 m2, č. XXXX/XX -záhrady o výmere
271 m2, dom č.s. 554 na parc. C - KN č. XXXX/X - Z - 6728/2015, 1583/2015. Ďalej na nehnuteľnosti
viazlo vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania rodinného domu č.s. 554
na parc. C-KN č. XXXX/X ako aj v práve užívania parc. C-KN č. XXXX/X, XXXX/XX v prospech: M. X.,

rod. Bozovej, nar. 23.2.1938 a v práve bývania v jednej izbe na prízemí domu č.s. 554 a užívania parc.
č. C-KN XXXX/X, XXXX/XX v prospech O. X., nar. 11.1.1963 podľa Z - 10018/2014 - 80/2015, ktoré
podľa zmluvy sa zaviazal predávajúci vyporiadať tak, že predloží Predávajúci dohodu o zrušení vecného
bremena - práva doživotného bývania a užívania rodinného domu overene podpísanú oprávneným z
vecného bremena M. spolu s návrhom na vklad tejto dohody do katastra nehnuteľností a predloží úmrtný

list O. X., zomrelého dňa 10.09.2014.
24. Dodatkom č. 1 ku kúpnej zmluve z 21.7.2016, teda po povolení vkladu vlastníckeho práva 23.6.2016
č. V 5XX7/2016 boli medzi O.om X.m a žalovaným upravené povinnosti tak, že došlo k zníženiu
kúpnej ceny na sumu 57.500,- eur s konštatovaním úhrady 4.000,- eur v hotovosti predávajúcemu,
konštatovaním úhrad na ťarchy, ktoré boli v danom čase uhradené 12.504,70 eur Mgr. Konečnému,

13.870,89 eur Daňovému úradu X., 3.869,67 eur JUDr. Matuškovi, 3.984,30 eur úroky Daňovému úradu
X.. Teda suma 19.270,44 eur mala byť uhradená prostredníctvom úschovy TUreality, s.r.o. ponížením o
sumu 2.951,- eur (za zmluvu o pôžičke vo výške 2.500,- eur z 10.6.2016, správny poplatok 451,- eur),
10.000,- eur v hotovosti pri podpise a 6.319,44 eur na účet predávajúceho v Raiffeisenbank do 10 dnípo právoplatnosti rozhodnutia Okresným súdom X. č.k. 14C/123/2016, ktorým bude návrh zamietnutý.
Zároveň uschovávateľ vrátil kupujúcemu sumu 20.000,- eur na účet v Tatra banka a.s. č. SK61 1100
0000 0XX9 3906 7784. Dodatkom strany konštatovali, že cena bola znížená z dôvodu súdneho sporu,

existenčných problémov predávajúceho. Tiež konštatovali, že zo zvyšku kúpnej ceny mali byť hradené
záväzky voči žalobcovi.
25. Dodatkom č. 2 ku kúpnej zmluve z 21.7.2016 si strany dohodli uvoľnenie sumy 3.300,- eur
predávajúcemu, konštatovali vrátenie 20.000,- eur kupujúcemu na účet v Tatra banka a.s..
26. Dňa 10.6.2016 žalovaný a O. X. uzavreli zmluvu o pôžičke na základe ktorej žalovaný požičal O.ovi

X. sumu 2.500 eur splatnú do 12.8.2016.
27. Súd na základe dokladov predložených dlžníkom vypočutým v konaní ako svedkom zistil, že strany
dodatok č. 1, kde sa upravil predmet ceny na výšku 57.500 eur so znížením o časť kúpnej ceny z
dôvodu podania žaloby veriteľom predávajúceho, následne dodatok č. 2 o určení kúpnej ceny 57.500
eur s tým, že uschovávateľ sa zaviazal vrátiť kupujúcemu časť kúpnej ceny vo výške 3.019,44 eur a s
konštatovaním zníženia kúpnej ceny z dôvodu sporu 14C/123/2016.

28. Súd ďalej zistil, že súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Konečným bol vydaný príkaz na
zrušenie upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zriadením exekučného záložného práva a
zrušenie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva súdneho
exekútora č.k. EX121/2014, nakoľko došlo k vymoženiu pohľadávky oprávneného JUDr. Marián
Jurkovec povinného voči povinnému O. X. a bol vydaný príkaz na odblokovanie nehnuteľností. Podľa

pokladničného dokladu z 20.6.2016 bol vykonaný vklad hotovosti 12.504,70 eur Ing. R. na účet súdneho
exekútora Mgr. Júliusa Končeného na účel vyplatenie exekúcie O. X..
29. Súdny exekútor JUDr. René Matúška v konaní č.k. EX 2420/5 pre vymoženie pohľadávky
oprávneného EOS KSI Slovensko s.r.o. voči povinnému O. X. vydal príkaz na zrušenie exekúcie so
zaťažením aj prevádzaných nehnuteľností.

30. Podľa potvrdenia o hotovostnom vklade zo dňa 20.6.2016 bola uhradená suma 3.869,67 eur Ing. R.
K. pod VS 242005 s poznámkou vyplatenie exekúcie O. X. - časť kúpnej ceny R. E..
31. Daňový úrad X. vydal dňa 7.6.2016 rozhodnutie č. 10XX91474/2016l o zrušení rozhodnutia č.
95005XX/5/251876/2015/SMIN o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti daňového dlžníka O. X..
XX. Podľa detailu pohybu na účte IBAN SK09 1100 0000 0XX9 1661 2444 bola z daného účtu vykonaná

úhrada 13.870,89 eur s poznámkou vyplatenie X..
33. Rozhodnutím daňového úradu č. 103XX9089/2016 bol vyrubený úrok z omeškania vo výške
3.984,30 eur.
34. Podľa detailu pohybu na účte SK55 1100 0000 0XX9 2289 5567 bola z účtu vykonaná úhrada
3.984,30 eur s poznámkou vyplatenie dlhu O. X. pod VS 3350005XX6. Súd zistil, že sa jedná o účet

TUreality s.r.o. uvedený v zmluvy, na ktorý mala byť zložená úschova prostriedkov zostatku kúpnej ceny
44.272,09 eur po úhrade tiarch, ktoré mali byť poukázané po znížení o sumu úrokov uhradených podľa
rozhodnutia daňového úradu uhradené na účet predávajúceho.
35. Podľa osvedčenia o dedičstve dlžník nadobudol rodinný dom č. s. XXX na parc. XXXX/X a pozemky
XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 334 m2 a pozemok KNC parc. č. XXXX/XX záhrada o výmere

271 m2 v hodnote 75.000 eur, pričom do dedičstva bola zaradená nehnuteľnosť v podiele 1/1.
36. Súd zistil, že dlžník uzavrel dňa 23.3.2016 nevýhradnú zmluvu uzavretú s TUreality s.r.o. o
sprostredkovaní predaja a kúpy a zároveň neexkluzívnu dohodu o sprostredkovaní predaja domu a
pozemku dňa 23.3.2016 Renome Real s.r.o.. Pozemky a rodinný dom na LV XX boli ponúkané za
139.000eur,pričompožadovanácenavlastníkom129.000eur,odmenazasprostredkovanie10.000eur.

37. Dňa 5.5.2016 bola uzavretá výhradná zmluva o sprostredkovaní kúpy medzi O.om X.m a TUreality,
s.r.o. na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX k.ú. Závodie za kúpnu cenu 77.500,- eur, kúpna cena
požadovaná vlastníkom 73.500,- eur.
38. Súdu ďalej žalovaný predložil zmluvu o rezervácii nehnuteľností z 10.5.2016 za kúpnu cenu 77.500,-
eur pre O. G. na obdobie od 10.5.2016 do 31.7.2016. Súd zistil, že práve počas tohto obdobia bola

uzavretá zmluva so žalovaným (30.5.2016).
39. Žalovaný sa pojednávaní nezúčastnil. Súdu predložil jeho právny zástupca čestné prehlásenie v
ktorom poprel vedomosť o peňažných záväzkoch O.a X., nevedel o nich a nemal ako o nich vedieť s
výnimkou tých, ktoré vyplývali zo zápisov z tiarch. O predmetnom záväzku sa dozvedel až z doručenej
žaloby. S O.om X.m nie je v žiadnom príbuzenskom vzťahu, kúpu nehnuteľnosti sprostredkovala

TUreality s.r.o..
40. Súd z výpovede O.a X. zistil, že pred predajom nehnuteľností cez realitnú kanceláriu TUreality, s.r.o.
komunikoval s pánom K.m a chcel naňho previesť dom v Závodí, avšak boli tam exekúcie a ťarchy.
Rozprávali o tom a mal ambíciu vyčistiť ťarchy a realizovať prevod. Pri komunikácii a návrhu zmluvy tambola okrem exekúcií ešte ťarcha, právo doživotného užívania dlžníkovej matky, pretože jeho brat zomrel.
Exekúcie sa mu nepodarilo vyplatiť a hľadali iné riešenie. Nakoniec vyústil do toho, že sa rozhodol,
že ten dom predá, aby uspokojil svojich veriteľov aj pána Drobného. Najskôr mal uzavreté nevýhradné

zmluvy s TUreality, s.r.o., Renome Real s.r.o., Alpia s.r.o.. Keďže nemal odozvy, podpísal výhradnú
zmluvu s TUreality, kde už predaj prispôsobil záujemcom 77.500 eur, aby mal ešte nejaký priestor z
nákupu o dedičstve. Za TUreality, s.r.o. ohľadom financií jednal s pánom Majdákom, zamestnancom a
čo sa týkalo predaja a s pánom K., ktorý je maklér. Zmluvy a texty navrhoval právnik TUreality. Išlo to
na R.a E. preto, aby sa vyčistili vlastne tieto ťarchy a potom to následne sa mohlo ponúkať záujemcom

bez tiarch. Bol to vlastne systém, spôsob aký navrhovalo TUreality s tým, že oni majú taký štandardný
postup. Kupujúceho R.a E. - Žalobcu bral ako súčasť TUreality, v kúpnej cene je uvedená emailová
adresa [email protected] , jedná sa o osobu, aby sa to vyčistilo a mohlo sa
to ďalej predávať, čisté záujemcom. Bol jeden vážny záujemca, problém bol, že to mal financovať cez
banku a tie ťarchy mu zmarili možnosť realizovať financovanie. Svedok uviedol, že dostal len zálohu
2.500 eur. Následne sa dostal do stavu, kde bol problém aj zo strany TUreality, pretože oni už vyplatili

exekúcie, ďalšie peniaze mu nechceli dať, pretože to zmaril pán K., ktorý podal nejakú žalobu. Okrem p.
Drobného ostal dlžný aj na základe výsledkov dedičského konania, bratovi O. X. vyplatiť za jeho podiel
16.000 eur. Keďže potreboval ešte nejakých 13.000 eur, bol nútený podpísať ešte dva dodatky, aby
mohol zachrániť aspoň brata v rámci rodiny.
41.Svedokuviedol,žeTUrealitysivybralpreto,žesamuozvaliprví.Požadoval139.000eur.Realizovalo

sa viacero ohliadok, stretnutí, ale nakoniec z toho nič nebolo, preto musela ísť cena dole. Problém boli
ťarchy. Problémy nastali keď sa to zmarilo žalobou a potom to riešil v strese, riešili sa dodatky, pretože
chcel aspoň v rámci dedičstva zachrániť to minimum. Nehnuteľnosti chcel predať rodine zo Závodia,
potrebovali z banky úver a pán E. tam bol len preto, aby to bolo akceptovateľné pre banku a pre klienta.
Videl ho asi dva krát v TUreality. Po p. E. mal byť ďalší kupec.

42. K úhrade kúpnej ceny uviedol, že najprv dostal 1500 eur, potom 10.000 eur v hotovosti a naposledy
3.300 eur na účet, teda nevyplatil ani brata. Čiže v podstate ešte aj tak chýbalo pre brata. Realizovalo
sa to zmluvou o pôžičke medzi R.om E. a O.om X.m zo dňa 10.6.2016, kde sa uvádza, že predmetom
zmluvy je pôžička vo výške 2500 eur, ktorá bola prenechaná dňa 12.8.2016 pri podpise zmluvy, ktorú
má dlžník zaplatiť v jednej splátke na č. účtu SK61 1100 0000 0XX9 39067784 vedený v Tatrabanke,

alebo v hotovosti do rúk veriteľa s úrokom 0,5 % za každý deň. K záväzkom uviedol, že pri pôžičke na
60.000 vypisoval p. K. zmenky, ktoré si uplatnil na súde, avšak voči zmenkovému platobnému rozkazu
č.k. 19CbZm/52/2015 podal odpor. O nároku a jeho výške a stále hádajú. Nemal záujem ukrátiť p. K.,
týmto mu chcel uhradiť záväzok.
43. Súd ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu X. č.k. 19CbZm/52/2015-150 zo dňa 23.3.2018 bol O.

X. zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 60.000 eur spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 40.000
eur od 28.3.2015 do zaplatenia, so 6 % úrokom ročne zo sumy 10.000 eur od 2.7.2015 do zaplatenia a
so 6 % úrokom ročne zo sumy 10.000 eur od 29.8.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 200 eur, toto
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdení rozsudkom
Krajského súdu X. č.k. 13CoZm/6/2018 zo dňa 27.2.2019. Rozsudok teda nadobudol právoplatnosť dňa

9.4.2019.
44. Všeobecne záväzkové právne vzťahy veriteľsko-dlžnícke sú charakteristické tým, že dlžník, ktorý
je zaťažený povinnosťou splniť veriteľovi dlh, zodpovedá za splnenie tejto povinnosti celým svojím
majetkom. Inak povedané, ak svoj dlh nesplní, týmto porušením vzniká veriteľovi oprávnenie domáhať
sa uspokojenia z majetku dlžníka. Dlžník všeobecne môže so svojím majetkom voľne nakladať, a to bez

ohľadu na existenciu uvedenej subjektívnej povinnosti splniť dlh. Výnimku z tohto postulátu predstavujú
tie situácie, keď veriteľ disponuje osobitnou mocou nad majetkom dlžníka, ktorá dlžníkovi znemožňuje
neobmedzené nakladanie s jeho majetkom, v rámci zabezpečenia veriteľovej pohľadávky (prípadne i
budúcej veriteľovej pohľadávky). Táto moc veriteľa môže prameniť z práva hmotného (záložné právo,
zádržné právo alebo iné hmotnoprávne prostriedky zabezpečenia pohľadávok in concreto obmedzujúce

voľnosťdispozíciedlžníkasmajetkom),čizprávaprocesného(napr.voformenariadenéhopredbežného
opatrenia súdu). Ak dlžník realizuje svoje dispozičné oprávnenia vo vzťahu k majetku, ktorým veriteľovi
zodpovedá za splnenie dlhu, môže sa stať, že takéto konanie dlžníka bude spĺňať kvalifikované
požiadavky tzv. objektívneho odporového práva, čím veriteľovi vznikne osobitné oprávnenie postihnúť
tento majetok aj v prípadoch, keď sa už nebude nachádzať vo sfére dlžníkovej majetkovej dispozície.

Účelom a zmyslom objektívneho odporového práva je kvalifikovaná majetková saturácia veriteľa,
spočívajúca v reštitúcii pôvodného zodpovednostného vzťahu veriteľa a dlžníka v prípadoch, keď
je tento vzťah modifikovaný takým konaním dlžníka, ktoré ukracuje možnosť veriteľa uspokojiť sa z
majetku dlžníka (najmä nedošlo k transformácii hodnôt vo vzájomnej súvislosti či vo vzťahu k hodnotevyjadrenej peňažným ekvivalentom). Takéto konanie dlžníka je právne reprobované a vyvoláva následok
vo forme vzniku tzv. subjektívneho odporového práva veriteľa. Obsahom tohto práva je oprávnenie
domáhať sa tzv. relatívnej neúčinnosti tých právnych úkonov dlžníka, ktoré spĺňajú pojmové znaky

ukracovania veriteľa. Subjektívne odporové právo veriteľa teda smeruje voči tretej osobe, t. j. subjektu,
do ktorého majetkovej sféry prešla časť alebo celý majetok dlžníka ako následok reprobovaného
(odporovateľného) právneho úkonu medzi touto treťou osobou a dlžníkom a zakladá právo veriteľa
uspokojiť sa z „ušlého“ majetku dlžníka, pred záujmom tretej osoby profitovať z majetkového prospechu
získaného odporovateľným (resp. už odporovaným) právnym úkonom. Nárok sa označuje niekedy aj

ako právo spätného postihu (regresu) voči dlžníkovi veriteľa.
45. Ako uvádzal žalovaný, prvým predpokladom uplatnenia subjektívneho odporového práva veriteľa je
existencia koreálneho (spoločného, viacstranného) veriteľsko-dlžníckeho záväzkového vzťahu, v rámci
ktorého existuje subjektívna povinnosť dlžníka plniť veriteľovi dlh a oprávnenie veriteľa požadovať
splnenie tohto dlhu. Normatívny text túto skutočnosť vyjadruje ako požiadavku na existenciu tzv.
vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Definícia vymáhateľnej pohľadávky je jednoznačne odlišná od pojmu

„vykonateľnej pohľadávky“, či už obsahovo alebo aj lingvisticky. Súd prax ustálila, že vykonateľnosť
predstavuje takú kvalitu veriteľovej pohľadávky, ktorej svedčí tzv. exekučný titul, teda rozhodnutie súdu
alebo iný druh exekučného titulu, ktorý deklaruje existenciu práva veriteľa na plnenie od dlžníka, pričom
jeho kvalita musí dospieť do štádia vykonateľnosti (spravidla márnym uplynutím tzv. paričnej lehoty,
teda lehoty na „dobrovoľné“ splnenie povinnosti). Pojem „vymáhateľná pohľadávka“ predstavuje úplne

inú kvalitu veriteľovej pohľadávky, rovnajúcu sa vlastnosti žalovateľnosti pohľadávky. Pohľadávka je
subjektívnym právom veriteľa, ktoré je od istého momentu vybavené kvalitou právneho nároku, teda
predpokladom úspešnej žalovateľnosti. Časový okamih, od ktorého je subjektívne právo vybavené
právnym nárokom, a teda moment, od ktorého nadobudne pohľadávka vlastnosť vymáhateľnosti v
zmysle súdnej žalovateľnosti, sa nazýva actio nata, okamih zrodu žaloby, resp. vzniku tzv. žalobného

práva veriteľa. (Nakladatelství C. H. Beck, 2015, Občiansky zákonník I., II. komentár doc. JUDr. Marek
Števček, PhD., Doc. JUDr. Anton Dulak, PhD., JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marián Fečík, JUDr.
František Sedlačko, PhD., LL.M., JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kolektív.)
XX. Súd prax najmä s poukazom na rozhodnutia NS SR, ktorý vyžaduje pre úspešnú odporovateľnosť
právnemu úkonu existenciu vykonateľného súdneho rozhodnutia alebo iného exekučného titulu, na

základe ktorého sa môže veriteľ domáhať plnenia od dlžníka (opozitne napr. R 44/2001, Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999, sp.zn. 3Cdo 1XX/99) (NS ČR R 2/1998)
riešila daný stav tak, že ak nejestvuje taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť cestou výkonu
rozhodnutia (exekúciou), t. j. ide o pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím
alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť výkon rozhodnutia (exekúciu), je nevyhnutné

konanie o neúčinnosti právneho úkonu do skončenia konania o nároku z pohľadávky prerušiť (NS
SR 6Cdo/253/2012, rozhodnutie ÚS SR č. k. PL. ÚS 39/2015-11 z 1. júla 2015). Podľa citovaného
rozhodnutia zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno
úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní, t. j. pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná) a
ktorá nie je čo do svojej povahy pohľadávkou naturálnou. Podľa názoru dovolacieho súdu (NS SR

č. k. 5Cdo/109/2018) pod vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle § 42a ods. 1 Obč. zákonníka treba
rozumieť takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom,
podľa ktorého možno vykonať exekúciu. Účelom odporovacej žaloby je ochrana veriteľa spočívajúca v
možnosti dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené, že dlžníkom urobený právny úkon je voči
veriteľovi neúčinný. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovacej žalobe vyhovené, potom predstavuje

podklad na to, že sa veriteľ môže na základe exekučného titulu, vydaného proti dlžníkovi, domáhať
vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi, ale voči osobe, v prospech ktorej bol právny úkon
urobený. Odporovacia žaloba je teda právnym prostriedkom slúžiacim k uspokojeniu vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, a to postihnutím vecí alebo iných majetkových hodnôt,

ktoré odporovateľným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku, prípadne vymožením peňažnej
náhrady vo výške zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovateľného právneho úkonu. Z takto
vymedzeného účelu a zmyslu odporovacej žaloby vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou v zmysle
ustanovenia § 42a ods. 1 Obč. zákonníka sa rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť
exekúciou, t.j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom,

podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba - ako bolo uvedené vyššie -
k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby
pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len
o pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda žalovateľnú. (...) Názor, podľa ktorého pod vymáhateľnoupohľadávkou treba rozumieť žalovateľnú pohľadávku, podrobila kritike aj právna teória (porovnaj Fekete,
L: Občiansky zákonník I. Veľký komentár, J.,: Eurokódex 2011, str. XX6; JUDr. Jaromír Svoboda a
kolektív. Občiansky zákonník. Komentár a súvisiace predpisy, EUROUNION, spol. s r.o., J. 2005, str. 101

- 1XX). Neudržateľnosť takéhoto názoru možno podoprieť podľa vyslovenej argumentácie Najvyššieho
súdu SR aj argumentom o zbytočnosti (nepoužiteľnosti) rozhodnutia vyhovujúceho odporovacej žalobe
pri neexistencii pohľadávky priznanej exekučným titulom. Ak by totiž pre rozhodnutie o neúčinnosti
právneho úkonu bola postačujúca len existencia žalovateľnej pohľadávky, potom by takéto rozhodnutie
nemohlo splniť svoj účel, ak by následne (po jeho vydaní) z rozličných dôvodov pohľadávka veriteľa

nenadobudla kvalitu vykonateľnej pohľadávky. Išlo by tak len o akademické (teoretické) rozhodnutie,
neslúžiace praktickej potrebe ochrany veriteľa. Vydávanie akademických rozhodnutí odporuje jednej
zo základných zásad občianskeho súdneho konania, a to zásade efektivity.“ Ústavný súd v citovanom
uznesení zhrnul, že „aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako ani občianskoprávna doktrína
nezotrváva na takom výklade pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, aký vyplýva z rozhodnutia najvyššieho
súdu publikovaného pod č. R 44/2001 (rozsudok sp. zn. 3 Cdo 1XX/99 z 23. decembra 1999), ... ale

práve naopak, aktuálna rozhodovacia prax najvyššieho súdu, ako aj občianskoprávna doktrína sa od
tohto výkladu zásadne odchyľuje.“
47.Vkonanívšakbolonespornepreukázané,ževčasevyhláseniarozsudkumalžalobcaakoveriteľvoči
dlžníkovi O.ovi X. pohľadávku nie len vymáhateľnú, ale aj vykonateľnú, právoplatne priznanú rozsudkom
Okresného súdu X. č.k. 19CbZm/52/2015-150 zo dňa 23.3.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

X. č.k. 13CoZm/6/2018 zo dňa 27.2.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2019 a ktorým bol O.
X. zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 60.000 eur spolu so 6 % úrokom ročne zo sumy 40.000
eur od 28.3.2015 do zaplatenia, so 6 % úrokom ročne zo sumy 10.000 eur od 2.7.2015 do zaplatenia
a so 6 % úrokom ročne zo sumy 10.000 eur od 29.8.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 200 eur,
toto všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

48. Súd je však názoru, že nemožno požadovať, aby vykonateľná pohľadávka ako exekučný titul bola
už v čase podania žaloby, nakoľko v prípade sporu presahujúceho tri roky by bolo znemožnené uplatniť
odporovateľnosť v stanovenej trojročnej lehote od vzniku úkonu, ktorým došlo k ukráteniu veriteľa (aj
odôvodnenie NS SR sp. zn. 6Cdo 253/2012).
49. Druhým predpokladom vzniku subjektívneho odporového práva je ukracujúci právny úkonu medzi

dlžníkom a kvalifikovanou treťou osobou, resp. v prospech takejto osoby. Odporovateľný (následne
potenciálne odporovaný, prípadne právne neúčinný) právny úkon pojmovo vyžaduje svoju platnosť.
Koncept relatívnej neúčinnosti odporovaného právneho úkonu spočíva v suspendovaní právnych
účinkov tohto úkonu vo vzťahu medzi veriteľom a kvalifikovanou treťou osobou. Voči komukoľvek
inému takýto právny úkon účinky vyvoláva, pretože ani v dôsledku svojej relatívnej neúčinnosti nestráca

charakter platného právneho úkonu. Neplatnému právnemu úkonu totiž nemožno odporovať, keďže
neplatný právny úkon nespôsobuje žiadne právne účinky.
50. Existenciu právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 30.05.2016 medzi žalovaným ako kupujúcim a
dlžníkom O.om X.m ktorej predmetom bola kúpa a predaj nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XX evidovanom Okresným úradom X., katastrálny odbor, okres: X., obec: ŽILINA, katastrálne územie

Závodie, a to k Stavbe so súpisným č. XXX, postavenej na parcele č. XXXX/X, druh stavby: rodinný
dom a parcelám registra „C" evidovaným na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/X o výmere 334 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XX o výmere 271 m2, druh pozemku: záhrady,
o veľkosti podielu 1/1 mal súd preukázanú. Žiadna zo strán nespochybnila jej platnosť a súd neplatnosť
právneho úkonu nezistil. Zmluvu považoval za platný právny úkon aj Okresným úradom X., katastrálny

odbor, ktorý povolil vklad vlastníckeho práva pod V 5XX7/2016.
51. Tiež súd konštatoval, že vzhľadom na uzavretie ukracujúceho právneho úkonu 30.5.2016 a podanie
žaloby dňa 15.7.2016 je nárok uplatnený v lehote podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
52. Tretím predpokladom vzniku odporového oprávnenia veriteľa je charakter odporovateľného
právneho úkonu ako úkonu in fraudem creditoris. Musí ísť teda o úkon, ktorý ukrátil veriteľa v možnosti

domáhania sa uspokojenia z majetkovej sféry dlžníka. Takýto charakter možno právnemu úkonu prisúdiť
vtedy, ak je kumulatívne naplnená subjektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v úmysle dlžníka
ukrátiť svojho veriteľa, a súčasne aj objektívna stránka odporovateľnosti, spočívajúca v reálnom úbytku
v majetkovej sfére dlžníka (k odporovateľnosti ekvivalentných úkonov pozri výklad nižšie). K reálnemu
ukráteniu musí dôjsť v príčinnej súvislosti s fraudóznym konaním dlžníka. Pokiaľ zvyšný majetok dlžníka

objektívne postačuje v čase odporu na uspokojenie veriteľa, nemožno odporovacej žalobe vyhovieť.
V odporovacom konaní zaťažuje dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti, teda o dostatočnej
solventnosti dlžníka, žalovanú tretiu osobu, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech.
Ukracujúci charakter právneho úkonu sa vždy posudzuje v čase odporovania, a nie spätne ku dňu jehorealizácie. V čase uskutočnenia odporovateľného úkonu je spravidla dlžník ešte solventný a pohľadávka
veriteľa nemusí byť eventuálne ani splatnou, čo však bez ďalšieho nebráni účinnému odporovaniu
tomuto úkonu v budúcnosti. Rozhodujúcou je skutočnosť, či za splnenia iných zákonných podmienok

odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť odporovaného úkonu aktuálne priestor na zlepšenie
právneho postavenia veriteľa v tom zmysle, že umožňuje úplné alebo čiastočné uspokojenie jeho inak
neuspokojenej pohľadávky. Dlžníkove právne úkony ukracujú pohľadávku veriteľa najmä vtedy, ak vedú
k zmenšeniu majetku dlžníka, a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za
následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci, nebyť

týchto úkonov, by sa z majetku dlžníka uspokojil (Ro NS ČR z 26. 4. 2001, sp. zn. 21 Cdo 1811/2000).
53. Posledným kritériom vzniku subjektívneho odporového práva je existencia kvalifikovaných
predpokladov na strane tretej osoby, s ktorou dlžník odporovateľný právny úkon uzatvoril, resp. ktorá
mala z tohto úkonu prospech (ak ide o úkon jednostranný), buď vo vzťahu k úmyslu - subjektívnej
vedomosti tretej osoby o fraudóznom úmysle dlžníka, teda vedomosť tejto osoby o tom, že právny
úkon sa realizuje za účelom ukrátenia veriteľa alebo právnemu statusu tretej osoby, ktorý sa posudzuje

objektívne a bez ohľadu na subjektívnu vedomosť tretej osoby o úmysloch dlžníka. V danom prípade
bez naplnenia podmienok stanovených v ust. § 42a ods. 3 až 5 Obč. zák. je rozhodujúca subjektívna
vedomosť žalovaného. Podľa rozsudku NS ČR z 12. 4. 2012, sp. zn. 21 Cdo 2281/2011 vzhľadom na
to, že úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa nemusí smerovať voči konkrétnym osobám, ktoré majú
voči nemu pohľadávku, unesie žalobca v tomto smere svoje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, aj

keď nebude tvrdiť a preukazovať, že druhá strana vedela o konkrétnych veriteľoch dlžníka; postačí, ak
bude tvrdiť a ak dokáže, že druhá strana musela v čase právneho úkonu vedieť, že dlžník má aspoň
jednu nesplatenú pohľadávku a že dlžník voči nej urobil právny úkon v úmysle zmariť jej uspokojenie
(uspokojenie svojho veriteľa).
54. Vo vzťahu k tretej podmienke, ukráteniu veriteľa súd dospel k názoru, že prevodom nehnuteľností

rodinného domu č.s. 554 a pozemkov označených ako KN-C parc. č. XXXX/X o výmere 334 m2, druh
zastavané plochy a nádvoria a KN-C parc. č. XXXX/XX o výmere 271 m2 záhrady, k.ú. Závodie došlo
podľa názoru súdu k ukráteniu veriteľa, nakoľko podľa predloženej inej inzercie, obdobné nehnuteľnosti
sa prevádzali za cenu cez 100.000 eur (iné od 165.000 eur do 255.000 eur). Hodnota bola stanovená
znaleckým posudkom č. 1XX/2016 znalkyňou Ing. Zuzanou Ponechalovou dňa 14.7.2016 vo výške

85.200 eur, z toho XX.283,35 eur hodnota stavieb a 38.283,35 eur pozemkov (64,25 eur/m2). Posudok
bol síce vyhotovený pre účely poskytnutia hypotekárneho úveru a záložnej zmluvy zadávateľa R. E..
Znaleckýposudokvšaknebolstanovenýporovnávacoumetódouatedanemuselzohľadniťreálnutrhovú
hodnotu porovnateľných nehnuteľností nakoľko prioritne bola zohľadnená technická hodnota stavby
znížená vzhľadom na koeficient stanovený metódou polohovej diferenciácie 0,968. Za povšimnutie stojí

aj skutočnosť, že žiadne záložné právo do rozhodnutia súdu na nehnuteľnosti neviazlo. O spornosti
hodnoty a ceny svedčí aj výrazné zníženie ceny 139.000 eur požadovanej 23.3.2016 na cenu 77.500 eur
pri výhradnej zmluve 5.5.2016. Žalovaný síce tvrdil a poukazoval aj na vyjadrenie realitnej kancelárie,
že k zníženiu došlo z dôvodu dlhodobého nezáujmu, ale zníženie o 61.500 eur po 43 dňoch nie
je možné považovať za dlhodobý nezáujem. Následne však kúpna cena dohodnutá v zmluve, bola

následne dodatkom č. 1 z 21.7.2016 znížená na 57.500 eur, teda znížená o 59%. Súd pripúšťa, že
stanovenie prvotnej ceny môže byť na hrane (prípadne za hranou) predajnosti, avšak nie je reálne, aby
nehnuteľnosť bola realitnými kanceláriami, ktoré vychádzajú z prieskumu a znalosti trhu, bola ponúkaná
za absolútne nereálnu hodnotu, fakticky dvojnásobok trhovej ceny. Naviac výsledná kúpna cena 57.500
eur predstavuje len 67 % hodnoty nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom. Súd tiež poukazuje

nafakt,ženebolapredloženážiadnaponukaobdobnejnehnuteľnostiponúkanejzazhrubarovnakúcenu
a cena dosahovala úroveň jednoizbového bytu, hoci bolo predložených viacero inzerovaných ponúk
vo výške trojnásobku ponukovej ceny (4a ž 5 násobku a viac konečnej ceny). Žalovaný síce predložil
ponuky iných kancelárií, avšak z nich vychádza najavo, že cena pozemkov sa ponúkala za cenu od
100 eur do 150 eur /m2, dokonca podľa ponúk pozemkov bola cena od 126,- eur/m2 do 170,- eur/

m2 (85.000 eur/500m2, 59.976 eur/476m2), čo pri cene prevádzaného pozemku o výmere 605 m2
predstavuje cenu od 76.230 eur do 1XX.800 eur len za pozemok. Nehnuteľnosť síce bola zaťažená
aj doživotným právom matky dlžníka, avšak táto ťarcha zanikla pred uzavretím kúpnej zmluvy. Naviac
aj v prípade predaja nehnuteľnosti za cenu podľa znaleckého posudku by mal veriteľ pomerne značnú
možnosť uspokojenia prevažnej časti priznanej pohľadávky. Súd preto nemal preukázanú proporciu

medzi hodnotou prevádzanej nehnuteľnosti a kúpnou cenou, kde kúpna cena bola výrazne nižšia ako
hodnota nehnuteľnosti. Z uvedeného možno vysloviť názor, že predajom došlo k zníženiu majetku
dlžníka.55. Súd ďalej v tejto súvislosti konštatuje, že nemal preukázané a dokonca ani tvrdené žalovaným,
že by dlžník mal iný majetok z ktorého by bolo možné uspokojiť nároky žalobcu ako veriteľa. Hoci
podľa judikatúry je dôkazné bremeno existencie majetku dlžníka na strane žalovaného, žalobcovi -

veriteľovi postačuje tvrdenie, že dlžník nemá žiadnej majetok (negatívna dôkazná teória, neprípustnosť
dokazovania neexistencie majetku), absenciu majetku dlžníka preukazujú aj dlhodobo vedené exekúcie
na predmetnú nehnuteľnosť, ktoré by najmä z hľadiska proporcionality boli v exekučnom uspokojené
skôr z iného majetku, príjmov či pohľadávok. Navyše nemajetnosť bola konštatovaná nie len dlžníkom
v jeho výpovedi, ale aj dlžníkom a žalovaným v dodatkoch ku kúpnym zmluvám.

56. K subjektívnej stránke veci, úmyslu ukrátenia veriteľa súd predovšetkým poukazuje na okolnosti
prevodu a výpoveď dlžníka O.a X.. Dlžník ako svedok uviedol, že takýto postup, prevod nehnuteľnosti
za účelom „očistenia“ od tiarch, mu ponúkla pri uzavretí výhradnej zmluvy o sprostredkovaní kúpy
samotná realitná kancelária, ktorá by po vyplatení tiarch nehnuteľnosť ďalej previedla. Hoci tvrdil, že
chcel uspokojiť žalobcu ako veriteľa, deklaroval takúto snahu aj vo vyhláseniach v dodatkoch ku kúpnej
zmluve, jeho konanie tomu nenasvedčovalo, práve naopak, dochádzalo k znižovaniu kúpnej ceny, pri

vyporiadavaní záväzkov bol žalobca opomenutý a viac prevládala snaha v plnom rozsahu uspokojiť nie
len zabezpečených veriteľov, ale aj napríklad pohľadávku brata dlžníka bez akejkoľvek snahy o pomerné
uspokojenie.
57. Podľa výpovede svedka, realitná kancelária TUreality, s.r.o. dlžníkovi navrhla takýto postup.
Kupujúci bol jednoznačne blízka osoba sprostredkovateľa, jeho zamestnanec (spolupracovník v oblasti

účtovníctva, teda ekonomickej oblasti) vedený ako jej zamestnanec aj na webovom sídle spoločnosti.
Podľa výpovede svedka mal byť žalovaný zapísaný ako vlastník len dočasne, pokiaľ nedôjde k zániku
tiarch do ďalšieho prevodu. O faktickom postavení žalovaného svedčí aj to, že fakticky kúpna cena bola
hradená nie kupujúcim z jeho prostriedkov, ale ju hradil Ing. R. alebo bola hradená z účtov TUreality,
s.r.o.. Podľa obsahu kúpnej zmluvy (ani podľa tvrdení žalovaného) nevyplývala žiadna dohoda, že by

nehnuteľnosť mala financovať realitná kancelária (fakticky sprostredkovateľ) z jej prostriedkov. O tom,
že kupujúci zistil ponuku cez inzerciu a bol v rovnakom postavení ako iné osoby nesvedčí ani to, že mal
byť podľa údajov žalobcu zverejnený ponukový inzerát, z ktorého nie je možné zistiť ani či bol skutočne
zverejnený (nejedná sa o súbor s digitálnom stopou) a v ktorom čase. Teda tvrdenia žalovaného o tom,
že sa mal dozvedieť o nehnuteľnosti z inzercie na webovej stránke, súd považoval za účelové, pretože

sled úkonov poukazuje na koordinované a vzájomné konanie realitnej kancelárie a žalovaného. Súd
teda dospel k názoru, že dlžník v súčinnosti s konaním realitnej kancelárie konal úmyselne minimálne
formou nepriameho úmyslu, teda že vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie
spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Vo vzťahu k preukázaniu úmyslu súd
súhlasí aj s názorom žalobcu, že úmysel nie je možné preukázať priamo dôkazom, ale je možné len naň

usudzovať z hľadiska vzájomného hodnotenia dôkazov so správaním dlžníka a žalovaného. Vôľová
zložka je totiž prejavom myslenia, postoja, ktorá sa navonok prejavuje len konaním, teda odrazom vôle
v konaní a ovplyvňovaní okolia.
58. Pokiaľ sa teda jedná o vedomosť žalovaného o tom, že dlžník chcel ukrátiť veriteľa, nie je rozhodné,
či mal jednoznačnú vedomosť o pohľadávke žalobcu voči dlžníkovi, ale postačuje predpoklad vedomosti

o tom, že mal dlžník veriteľov a či chcel priamo alebo nepriamo ukrátiť veriteľov. Pokiaľ sa mala
nehnuteľnosť vyčistiť od exekučných tiarch, je zrejmé, že dlžník bol zadlžený a mal záväzky. Ak boli
dlhy viaznuce na exekúcii zabezpečené záložným právom je logické, že takýto dlh musel byť splnený,
aby došlo k zániku exekučného záložného práva či zrušenia zákazu nakladať s nehnuteľnosťou. Takýto
postup navrhla realitná kancelária, ktorej súčasťou bol a je žalovaný. Stanovenie kúpnej ceny nad rozsah

zhruba zodpovedajúci výške dlhu znamenalo, že pri zaplatení zabezpečených pohľadávok neostane
na úhradu prípadných iných záväzkov dlžníka. Ak mala byť nehnuteľnosť predaná po „očistení“ od
tiarch, musel kupujúci mať vedomosť, že prevodom vlastníckych práv na základe kúpnej zmluvy na cenu
zhruba zodpovedajúcu hodnote zabezpečených záväzkov (ktoré by mohli byť uspokojené aj predajom
nehnuteľnosti voči novému vlastníkovi) môže ukrátiť ostatných veriteľov, resp. že pri nemajetnosti

predajcuimzabránivuspokojeniuichnárokov.Pritompostaveniežalovanéhoajehovedomosťnemožno
oddeliť od konania realitnej kancelárie, ktorej bol súčasťou, ktorá mu minimálne mala sprostredkovať
kúpu a s ktorou koordinoval činnosť. Svedčí o tom aj neskoršie zníženie kúpnej ceny po prevode
formou dodatkov k zmluve, čo sa javí ako iracionálne vo vzťahu k predávajúcemu, ktorého mala
realitná kancelária na základe výhradnej sprostredkovateľskej zmluvy zatupovať, avšak postupom skôr

realizovala ochranu záujmov žalovaného.
59. Súd mal teda preukázané naplnenie podmienok pre úspešné odporovanie právnemu úkonu, ktorým
žalovaný s dlžníkom ukrátil žalobcu ako veriteľa dlžníka, teda vymáhateľná pohľadávka žalobcu,
existencia ukracujúceho právneho úkonu, ukrátenie veriteľa, čím je založená aj aktívna legitimáciažalobcu a nakoniec aj úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť žalovaného o takomto úmysle. Súd
preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
60. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
62. Nakoľko úspech žalobcu bol v plnom rozsahu, súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania
žalobcu v plnom rozsahu. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia
§ 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).