Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2019

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 20Csp/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517205477
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2019:2517205477.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Dominikou Horváthovou v spore žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: Tomáš Kušnír,
s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: C., o zaplatenie
388,43 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 209,59 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% ročne zo sumy 99,53 eur od 26.06.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 26,70 eur od 28.07.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 26,71 eur od 26.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne

zo sumy 26,70 eur od 26.09.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy
29,95 eur od 27.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 7,92%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 19.12.2017 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby
zaplatil sumu vo výške 388,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 99,53
eur od 26.06.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 26,70 eur od 28.07.2015 do zaplatenia, 5,05 %
ročne zo sumy 31,69 eur od 26.08.2015 do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 26,70 eur od 26.09.2015

do zaplatenia, 5,05 % ročne zo sumy 29,95 eur od 27.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 postúpil postupca
SlovakTelekom,a.s.,Karadžičova10,82513Bratislava(ďalejajako„Pôvodnýveriteľ“alebo„Postupca“)
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca dňa 12.05.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu
č. 9004918543, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Postupca vystavil
žalovanému nasledovné faktúry: faktúra č. 7504943349 na sumu 99,53 eur so splatnosťou 25.06.2015,
faktúra č. 7505863343 na sumu 31,70 eur so splatnosťou 27.07.2015, faktúra č. 7506855308 na

sumu 51,50 eur so splatnosťou 25.08.2015, faktúra č. 7507841156 na sumu 31,70 eur so splatnosťou
25.09.2015, faktúra č. 7508793687 na sumu 49,75 eur so splatnosťou 26.10.2015, faktúra č.
7603985217 na sumu 173,86 eur so splatnosťou 25.05.2016. K žalobe pripojil nasledovné listiny:
Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017, Dodatok č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok
zo dňa 11.09.2017 spolu s prislúchajúcimi prílohami, Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo
dňa 12.05.2015, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.05.2015, Všeobecné
podmienky pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete spoločnosti Slovak

Telekom, a. s., faktúra č. 7507841156, faktúra č. 7506855308, faktúra č. 7505863343, faktúra č.
7508793687, faktúra č. 7504943349, faktúra č. 7603985217, Výzva k úhrade zo dňa 16.10.2017.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že mu bola žaloba doručená spolu s výzvou na
vyjadrenie sa dňa 03.07.2018.4. Podľa § 290 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor
je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so
spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
6. Dňa 11.02.2019 bolo na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámené, že dňa 05.06.2019 o
14:00 hod. na I. poschodí, č. d. 108 bude verejne vyhlásený rozsudok.

7. Súd prejednal spor v zmysle § 297 písm. b) CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s
obsahom predložených listinných dôkazov, ako aj s obsahom celého súdneho spisu, zistil tento stav veci:
8. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 12.05.2015 a Dodatku k Zmluve o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 12.05.201 súd zistil, že ich uzavrel postupca so žalovaným a ich predmetom
bolo poskytovanie telekomunikačných služieb. Podľa Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb
bol žalovanému poskytnutý program služieb - Happy L Naj s aktivačným poplatkom vo výške 10,- eur,

dobou viazanosti 24 mesiacov, koncovým zariadením: Samsung Galaxy ACE4, ktorého kúpna cena bola
dohodnutá vo výške 169,- eur. Predmetom Dodatku bol aj záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu
za zariadenie a poskytovanie služieb.
9. Z faktúry č. 7507841156 vystavenej na sumu 31,70 eur so splatnosťou 25.09.2015 je zrejmé, že ňou
postupca účtoval žalovanému mesačné poplatky vo výške 25,82 eur, poplatok za upomienku 4,99 eur,

z faktúry bol odpočítaný bonus za aktiváciu čísla vo výške 4,17 eur, pričom z tejto faktúry si žalobca
uplatňuje sumu 26,70 eur. Z faktúry č. 7506855308 vystavenej na sumu 51,50 eur so splatnosťou
25.08.2015 je zrejmé, že ňou postupca účtoval žalovanému mesačné poplatky 25,82 eur bez DPH, iné
poplatky a služby 12,93 eur bez DPH, poplatok za upomienku 4,99 eur, pričom z tejto faktúry si žalobca
uplatnil sumu vo výške 31,69 eur. Z faktúry č. 7505863343 vystavenej na sumu 31,70 eur so splatnosťou

27.07.2015 súd zistil, že ňou postupca účtoval žalovanému mesačné poplatky vo výške 25,82 eur,
poplatok za upomienku vo výške 4,99 eur, z faktúry bol odpočítaný bonus vo výške 4,17 eur za aktiváciu
čísla, pričom z tejto faktúry si žalobca uplatňuje sumu 26,70 eur. Z faktúry č. 7508793687 vystavenej na
sumu 49,75 eur so splatnosťou 26.10.2015 súd zistil, že ňou postupca účtoval žalovanému mesačné
poplatky vo výške 24,96 eur, iné poplatky vo výške 16,50 eur, pričom z tejto faktúry si žalobca uplatňuje

sumu vo výške 29,95 eur. Z faktúry č. 7504943349 vystavenej na sumu 99,53 eur so splatnosťou
25.06.2015 súd zistil, že ňou postupca účtoval žalovanému mesačné poplatky 22,49 eur, hlasové a
nehlasové služby vo výške 56,30 eur, iné poplatky vo výške 4,16 eur, pričom z tejto faktúry si žalobca
uplatňuje sumu vo výške 99,53 eur. Z faktúry č. 7603985217 vystavenej na sumu 173,86 eur súd zistil,
že ňou postupca účtoval žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 173,86 eur, ktoré si aj v predmetnej

žalobe uplatnil.
10. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017, Dodatku č. 1 zo dňa 11.09.2017 a
prislúchajúcich Príloh k Zmluve o postúpení pohľadávok je zrejmé, že postupca postúpil na žalobcu
pohľadávky voči žalovanému.
11. Z Výzvy k úhrade zo dňa 16.10.2017 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy

mimosúdnou cestou.
12. Podľa § 491 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“, záväzky vznikajú najmä zo
zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených
(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv. Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v
zákone neupravených treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ

samotná zmluva neurčuje inak. Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia
zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje inak.
13. Podľa § 588 OZ, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu.

14. Podľa § 4 ods. 2 a § 5 ods. 2 zák. č. 610/2003 o elektronických komunikáciách, účinného ku
dňu uzavretiu zmluvy o pripojení, (ďalej len „ZoEK“), verejná sieť sa úplne alebo prevažne používa
na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb. Verejná služba je verejne dostupná
služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná
služba na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam

prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu.
15. Podľa § 43 ods. 1 ZoEK, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.16. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného ku dňu uzavretia zmlúv o pripojení a dodatkov k nim, (ďalej len
„Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.
20. Podľa smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm.
a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

21. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu

považovať za nekalé.
22. Podľa písm. e) prílohy k Smernici č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, jednou z podmienok, ktorú možno považovať za nekalú, je podmienka
požadujúca od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
náhradu.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
25. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť v celom
rozsahu. Súd vyhodnotil podanú žalobu v časti ako nedôvodnú a v tejto časti žalobu zamietol.

26. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a
žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah, ktorý súd posudzoval zároveň ako spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože je nesporné, že právny predchodca
žalobcu pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda
ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto

zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda
ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd je teda povinný z úradnej povinnosti
prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy. Navyše
obsah Zmluvy bol evidentne vopred pripravený a daný dodávateľom bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu.

27. V rámci telekomunikačných služieb postupca požadoval zaplatenie poplatku za upomienku vo
výške 4,99 eur, a to faktúrou č. 7506855308. Poplatok za upomienku bol účtovaný aj vo faktúrach č.
7505863343 a 7507841156, avšak tu si žalobca v rámci žaloby uplatnil pohľadávku zníženú o tieto
poplatky. Ďalej žalobca účtoval poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 16,50 eur (+ DPH3,3 eur), a to vo faktúre č. 7506855308 a 7508793687, avšak z prehľadu žalovaných súm z vystavených
faktúrjezrejmé,žesitietopoplatkyvžalobeneuplatnil.Súdmázato,ženebolopreukázané,žebytakéto
poplatky boli medzi stranami v zmluve výslovne dohodnuté. Žalobca nepreukázal ani skutočné výdavky

na prerušenie či obmedzenie služieb, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. Z pohľadu súdu prerušenie
poskytovania služieb nemožno považovať za službu, z ktorej by mal žalovaný určitý prospech a z tohto
dôvodu by bol povinná za tieto služby platiť. Ide o určitý nástroj žalobcu ako dosiahnuť bez súdneho
konania úhradu dlžných záväzkov žalovaným, resp. zabrániť poskytovaniu ďalších služieb do úhrady
záväzkov, ktoré sú už po splatnosti. Prerušenie alebo obmedzenie služieb je teda výlučne nástrojom

ochrany samotného žalobcu, nie službou v prospech žalovaného. Podľa názoru súdu, uvedené poplatky
majú evidentne sankčnú povahu, umožňujú navyšovanie dlhu spotrebiteľa o neexistujúce náklady a
nemajú rozumnú ekonomickú opodstatnenosť pre ich znášanie spotrebiteľom. Žalobca nepreukázal ani
skutočné výdavky na prerušenie služieb alebo upomienku, na ktoré by mu mohol vzniknúť nárok. S
poukazom na vyššie uvedené, súd nárok žalobcu v rozsahu 4,99 eur týkajúci sa poplatku za upomienku
vo faktúre č. 7506855308, čo do istiny zamietol spolu s prislúchajúcim úrokom z omeškania viažucim

sa k zamietnutej časti istiny (výrok II).
28. Právny predchodca žalobcu žalovanému vystavil faktúru s vyúčtovaním zmluvnej pokutu vo výške
173,86 eur a to faktúrou č. 7603985217. Zmluvná pokuta nie je vo faktúre nijako špecifikovaná,
absentuje aj odkaz na príslušné ustanovenie zmluvy, kde by si strany zmluvnú pokutu dohodli, absentuje
špecifikácia porušenej povinnosti. Nárok na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od skutočností,

že postupca a žalovaný sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne postupcovi právo
na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie
predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenú postupcovi v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré postupca poskytol žalovanému na základe zmluvy. Vyúčtovaná
suma zmluvnej pokuty bola vypočítaná podľa vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu

pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti alebo do dňa prerušenia poskytovania telekomunikačných služieb v dôsledku porušenia
záväzku viazanosti. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je v spotrebiteľských veciach potrebné
posudzovať nielen podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ale aj v súlade s citovanými ustanoveniami §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä také ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok,
aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. V zmysle čl.
4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na
povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Nie je vylúčené

i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností
spotrebiteľa. Podstatným je, aby zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná a dojednaná
so spotrebiteľom. Žalovaný si so žalobcom zmluvnú pokutu ako so spotrebiteľom osobitne nevyjednával.
V tomto prípade ide o formulárovú zmluvu a jej dodatok, do ktorých sa údaje len vpisovali a žalovaný
nemohol ovplyvniť jej obsah. Zmluvu a jej Dodatok mohol žalovaný tak len odmietnuť ako celok alebo

ju prijať a podrobiť sa jej. Táto skutočnosť tak spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci
ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že predkladá spotrebiteľovi zmluvné
podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme alebo k uzavretiu zmluvy nepríde vôbec. Takéto
dojednania poškodzuje spotrebiteľa a je dojednané v jeho neprospech. Vzhľadom na vyššie uvedené,

dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné považovať za individuálne dojednané zmluvné ustanovenie,
pretože aj keď žalovaný mal možnosť sa oboznámiť s nimi pred podpisom Zmluvy, nemohol ovplyvniť
ich obsah. Dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné označiť za individuálne, a to aj s poukazom na
čl. 3 ods. 1, 2 Smernice Rady 93/13/EHS, preto súd žalobu zamietol aj v tejto časti (výrok II).
29. Vo zvyšku mal súd za preukázané, že žalovaný riadne vyčerpal služby, ktoré mu poskytol pôvodný

veriteľ a riadne za ne nezaplatil. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 209,59
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 99,53 eur od 26.06.2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 26,70 eur od 28.07.2015 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 26,71 eur od 26.08.2015 do zaplatenia, s úrokom z
omeškaniavovýške5,05%ročnezosumy26,70eurod26.09.2015dozaplateniaaúrokomzomeškania

vo výške 5,05% ročne zo sumy 29,95 eur od 27.10.2015 do zaplatenia (výrok I).
30. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
32. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca sa

pôvodne domáhal zaplatenia sumy 388,43 eur. Žalobcovi bola priznaná suma 209,59 eur spolu s úrokom
z omeškania. Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný v 53,96 % a žalovaný v 46,04 %, t. j. žalobca
má celkový úspech vo veci 7,92 % (výrok III).
33. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).