Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. november 2011

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 7Er/592/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5404899954
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krajčovicová
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2011:5404899954.2

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpená JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Trnavská cesta 70, proti povinnému: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., C. R. XXXX/XX,
v konaní o vymoženie sumy 360,49 € s príslušenstvom a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.

Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr.
Márii Krasňanovej vo výške 165,46 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.07.2011, súdna exekútorka JUDr. Mária Krasňanová
uviedla, že dáva podnet súdu na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 4 exekučného poriadku, keďže
exekúcia sa vedie na základe exekučného titulu č. N 1857/04, NZ 64524/04 vydaný Notársky úrad,

JUDr. Jarmila Kováčová zo dňa 13.08.2004 o vymoženie sumy 360,49 € s príslušenstvom, v ktorom sú
úroky priznané v neprimeranej výške, kde pri 0,25 % úroku z omeškania denne je ročný úrok 91,25
%. Súdna exekútorka zároveň súdu navrhla, aby zvážil možnosť odložiť exekúciu do dňa právoplatnosti
rozhodnutia o zastavení exekúcie. Súdna exekútorka si v prípade zastavenia exekúcie zároveň uplatnila
trovy exekúcie spolu vo výške 410,91 €.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), konania začaté pred 01. septembrom 2005 sa

dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005.

Podľa§57ods.4Exekučnéhoporiadku,exekútorjepovinnýpredložiťvecsúdubezodkladnepotom,ako
nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie
exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„ O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia

predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd zastaví,

ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, exekúciu súd zastaví na návrh
alebo aj bez návrhu.

Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú
by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Okresný súd
Dolný Kubín, ako exekučný súd zo zákona preskúmal podmienky zákonnosti exekučného konania a

zistil, že toto je vedené voči povinnému za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného z exekučného
titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 1857/2004, NZ 64524/2004 zo dňa 13.08.2004, vyhotovená
JUDr. Jarmilou Kováčovou, notárom so sídlom v Bratislave, obsahujúca vyhlásenie o uznaní záväzku a
súhlassvykonateľnosťounotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulu,ktorévyhlásenievmenepovinného
urobil advokát Mgr. Tomáš Kušnír, ktorému advokátovi mal pôvodne povinný udeliť plnomocenstvo

na takýto úkon v zmysle zmluvy o úvere č. 5550010 zo dňa 19.03.2004, ktorú uzavrel oprávnený s
povinným. Neoddeliteľnou súčasťou tejto notárskej zápisnice je zmluva o úvere č. 5550010 uzavretá
medzi oprávneným a povinným dňa 19.03.2004, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver
v sume 8.000,-Sk a povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok
vo výške 2.860,-Sk, t. j. celkovo zaplatiť čiastku 10.860,-Sk vo forme 6-tich dvojtýždňových splátkach

po 1.810,-Sk počnúc dňom 02.04.2004 na účet veriteľa, resp. v hotovosti mandatárovi. Podľa vyššie
uvedenej úverovej zmluvy dlžník ako splnomocniteľ splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na
spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z vyššie
uvedenéhoúverutak,abysanotárskazápisnicastalavykonateľnýmtitulompresúdnyvýkonrozhodnutia
podľa § 274 písm. e) O.s.p. resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jeho

majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (rsp. jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jeho dlhu)
a jej príslušenstva.

Následne Mgr.TomášKušnírkonajúcinazákladeplnejmociudelenejpovinnýmuznalvmenepovinného
dlh v celkovej výške 14.358,-Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 10.860,-Sk
od 21.04.2004 do zaplatenia. O tomto úkone bola dňa 13.08.2004 spísaná notárska zápisnica notárom

JUDr. Jarmilou Kováčovou č. N 1857/2004, NZ 64524/2004.

V zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.08.2005, podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených

zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny

záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Súd preskúmal exekučný titul z hľadiska materiálnej a formálnej vykonateľnosti a zistil, že z formálnej
stránky vyššie uvedená notárska zápisnica má všetky náležitosti ktoré vyžaduje § 42 ods. 2 druhá
veta Exekučného poriadku. Z materiálnej stránky súd skúmal či tento exekučný titul má splnené všetky

hmotnoprávnepredpokladyexekučnéhotituluaskúmalajjehoprípadnýrozporsprávom,t.j.dovolenosť,
rozpor s dobrými mravmi a podobne.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.Podľa cit. ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je potrebné, aby povinný súhlasil s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V tomto prípade povinný na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru a vyjadril súhlas s
vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, splnomocnil Mgr. Tomáša Kušníra,
advokáta so sídlom v Bratislave, a to tak, že udelené plnomocenstvo pre tohto advokáta ako vyplýva
z obsahu zmluvy o úvere bolo na nej vopred predtlačené s vopred určeným advokátom - Mgr.
Tomášom Kušnírom. V tomto prípade sa jednalo o zmluvné zastúpenie. V zmluvnom zastúpení

rozlišujeme existenciu zmluvy, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia (dohoda o plnomocenstve),
a z ktorej vyplývajú vzájomné práva a povinnosti medzi zástupcom a zastúpeným. Plnomocenstvo
je potom osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia. Súd mal preukázané, že v tejto veci
plnomocenstvo, bolo spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného
vzťahu uzavretého medzi advokátom a povinným. V konaní tak nebolo preukázané, že dohoda o
plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon bola platne uzavretá. Dlžník svojim podpisom úverovej

zmluvy vyjadril, že súhlasí s tým, že uzatvára úverovú zmluvu, prijíma sumu, ktorá ako úver mu bola
zo strany oprávneného poskytnutá, a že v súlade so všeobecnými podmienkami úveru sa zaväzuje
požičanú sumu zvýšenú o príslušný poplatok vrátiť. Nie je však zrejmé, čo mienil okrem týchto
skutočností dlžník prejaviť vo vzťahu k existencii „zmluvy o plnomocenstve“. Nemožno teda konštatovať,
že dlžník podpísaním zmluvy o úvere skutočne aj mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve s advokátom

Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorého vybral a určil oprávnený. Súd má z vykonaného dokazovania
preukázané,žepovinnýnemalmožnosťprejaviťslobodnúvôľuprivýbereadvokáta,ktorýbyhájilvýlučne
len jeho záujmy.

V prípade, že by aj takáto dohoda existovala, skutočnosť, že Mgr. Tomáš Kušnír zastupoval
oprávneného v prevažnej väčšine exekučných konaní vedených na Okresnom súde Dolný Kubín (s

poukazom na § 121 O.s.p.), by sa takáto dohoda o plnomocenstve priečila dobrým mravom, pretože
nie je možné, aby advokát nestranne zastupoval v tomto exekučnom konaní povinného a súčasne
aj oprávneného. Z ustanovení § 18 a nasl. zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácií vyplýva, že advokát
(nepochybne aj v postavení obhajcu) je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne

a svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo
podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pri zastupovaní pred orgánmi verejnej moci a inými
právnymi subjektmi, riadiac sa vyššie uvedenom zásadou, nemôže súčasne hájiť záujmy protistrany (v
tomto prípade oprávneného).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je

vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o poskytnutí rýchleho úveru boli bez akýchkoľvek pochybností
všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

V danom prípade povinný v zmluve o úvere, ktorá je exekučným titulom vystupuje ako spotrebiteľ.

Zo zmluvy o úvere je zrejmé, že povinný obsah dohody o plnomocenstve, ktoré je priamo spísané v
zmluve o úvere, nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, ale len udeliť plnú moc zástupcovi, ktorého
určil oprávnený. Týmto spôsobom vznikla značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinného, keďže povinný musel pri uzavretí zmluvy o úvere súčasne udeliť
plnú moc advokátovi, ktorý v tom čase poskytoval právne služby oprávnenému. Povinný teda nemalžiadnu možnosť zvoliť si pre uvedený úkon vlastného zástupcu. Keďže ide o neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, udelená plná moc je neplatná.

V danom prípade treba tiež poukázať pokiaľ ide o notársku zápisnicu ako exekučný titul na to (a to

v zmysle judikovanej praxe Ústavného súdu SR, rozh. č. 18/2000), že zákonodarca kládol dôraz pri
spísaní notárskej zápisnice „na výslovný súhlas povinnej osoby s exekúciou, rozhodnutie o vzniku
tohto exekučného titulu teda ponechal v prvom rade na vôli povinnej osoby, ktorá potom samozrejme
nesmie byť postihnutá absolútne žiadnymi právne relevantnými vadami.“, „.....nebolo by možné pripustiť
exekúciu na základe exekučnej notárskej zápisnice, a to najmä vzhľadom na jej mimosúdny spôsob

vzniku, vtedy, ak by sa ňou mohli porušiť také princípy zákonnej alebo ústavnej hodnoty, na ktorých treba
bezpodmienečne trvať.“ Súd z vyššie uvedených dôvodov takto spísanú notársku zápisnicu považuje
za materiálne nevykonateľnú, pretože bola spísaná na základe neplatnej a neúčinnej plnej moci.

Napriek tomu je nepochybné, že úverová zmluva, ktorú oprávnený s povinným uzatvoril, a ktorá je
nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, obsahuje ďalšie pre povinného nevýhodné podmienky pre ktoré
sa prieči dobrým mravom. Súd sa už uvedenými skutočnosťami nezaoberal, nakoľko zistil absenciu

jednej zo základných podmienok pre vedenie exekúcie voči povinnému a to absenciu účinného
exekučného titulu, pre ktorý vyhlásil exekúciu vedenú voči povinnému za neprípustnú a o jej zastavení
rozhodol jedným uznesením tak ako to vyplýva z ustálenej súdnej praxe. Osobitný spôsob rozhodovania
o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by odporoval hospodárnosti a účelu exekučného konania.

Postup súdu, ktorý zastaví exekučné konanie (aj bez návrhu) a to po vydaní poverenia súdnemu

exekútorovi z dôvodov rozporu exekučného titulu so zákonom (postupujúc podľa § 57 Exekučného
poriadku), korešponduje aj s návrhom na zjednotenie výkladu predloženého ministerkou spravodlivosti
občianskoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, cit. „Predovšetkým je potrebné
uviesť, že pojem „zastavenie“ je spravidla pojmom procesným (porov. napr. § 103 OSP), zastavením
sa konanie končí, ak nie sú splnené podmienky jeho začatia alebo ďalšieho postupu. V terminológii

exekučného konania (i výkonu rozhodnutia) je však tento pojem širší. Z ustanovenia § 57 EP totiž plynie,
že exekúcia sa zastavuje nielen v prípadoch procesných [ods. 1 písm. c) cit. paragrafu], ale aj z dôvodov
hmotnoprávnych. Ak sa preto v súvislosti s exekúciou používa pojem „zastavenie“, nemožno ho vykladať
lenvjehoprocesnomvýzname,tedaakopostupsúduprizistení,ženiesúsplnenépodmienky(ďalšieho)
konania. Naopak, dôvodmi „zastavenia“ exekúcie sú tiež prípady, kedy je exekúcia hmotnoprávne

neprípustná (zakázaná). To plynie aj z terminológie Exekučného poriadku, ktorý na niektorých miestach
rozlišuje medzi zastavením „exekučného konania“ a „exekúcie“ (porov. napr. § 38 ods. 3 a § 40 ods. 2
proti § 57 EP), keď v prvom prípade ide o zastavenie z dôvodov procesných, kým v druhom prípade ide
spravidla o zastavenie z dôvodov hmotnoprávnej neprípustnosti (zákazu) exekúcie.“

Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.

O trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie súd rozhodol na základe nižšie uvedených
zákonných ustanovení.

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa§200ods.1,2EP,trovamiexekúciesúodmenaexekútora,náhradahotovýchvýdavkovanáhrada
za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú

nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Súd teda s poukazom na § 203 ods. 1 EP, nakoľko k zastaveniu exekúcie dochádza v tomto prípade

zavinením oprávneného, uložil oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Márii
Krasňanovej.

Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných
ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej
len „vyhláška“):

Podľa § 6 vyhlášky odmena za zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosti je 33,19 € (1

000 Sk) za každú takto zexekvovanú nehnuteľnosť.

Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa
počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor

je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za
každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).

Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie
poverenianavykonanieexekúcie,b)doručeniepríkazunazačatieexekúcie,c)doručenieupovedomenia
o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie
zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné

náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1, 2 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 € (20 Sk) za každú aj len začatú

polhodinu.

Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. b/,
ods. 3, § 15 ods.1 vyhlášky vo výške 59,76 € (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie

upovedomenia o začatí exekúcie, 3 x zisťovanie zamestnania - Sociálna poisťovňa DK, zisťovanie
majetku (dôchodok) - Sociálna poisťovňa - ústredie, 2 x zisťovanie bydliska - reg. obyvateľov SR,
2 x zisťovanie majetku - OR PZ DK, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného
príkazu, 2 x zisťovanie bydliska - Mestský úrad DK, doručenie upovedomenia o spôsobe vyk. Exekúcie,
exekučný príkaz zriadením exek. zál. práva, 2 x zisťovanie zamestnania - Sociálna poisťovňa - ústredie),

ďalej z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky vo výške 19,92 €
(žiadosť o doručenie list. zásielky - 20 min., žiadosť - Obvodný úrad - 20 min., výzva na úhradu splátok
- 20 min., výzva povinnému na dostavenie do kancelárie SE - 20 min., žiadosť - Správa katastra -
20 min., žiadosť - exekútorský úrad JUDr. Matejovie - 20 min., vyčíslenie exekučných trov - 20 min.,zrušenie blokácie na účte povinného, kataster, ODI - 20 min., vrátenie poverenia - 20 min., = celkom
180 min., t.j. 3 začaté hodiny á 6,64/hodina). Súd priznal súdnej exekútorke aj odmenu za zriadenie
záložného práva na nehnuteľnosti podľa § 6 vyhlášky vo výške 33,19 € (1 nehnuteľnosť) a náhradu

hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 30,02 € (čo predstavuje náhradu poštovného vo výške
19,60 € a náklady na kancelársky materiál vo výške 10,42 €). Súd však krátil súdnou exekútorkou
vyúčtovanú odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a/
vyhlášky zo sumy 59,76 € na sumu 19,92 €, nakoľko okresný súd vidí nesprávnosť postupu súdnej
exekútorky v tom, že pri výpočte výšky odmeny súdneho exekútora za jednotlivé úkony uplatnené podľa

časovej špecifikácie nesčítala časy trvania týchto jednotlivých úkonov, ale určila výšku odmeny tak, ako
keby každý z úkonov trval 1 hodinu. Podľa názoru súdu možno gramatickým výkladom právnej normy
obsiahnutej vo vyššie citovanom ust. § 14 ods. 2 vyhlášky vyvodiť to, že základná hodinová sadzba
odmeny exekútora je 200,-Sk za každú, hoci aj začatú hodinu exekučnej činnosti. Vzhľadom na citované
ust. § 14 ods. 1 vyhlášky, ktoré rozlišuje medzi odmenou súdneho exekútora určenou podľa počtu hodín
účelne vynaložených na exekúciu a odmenou určenou paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej

činnosti, je sčítanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti (s výnimkou úkonov uvedených
v ust. § 15 ods. 1 vyhlášky, ktoré sú odmeňované paušálne) v súlade s ust. § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky.
Nesčítavanie času trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti by de facto každý úkon exekučnej
činnosti postavilo, čo do spôsobu určenia výšky odmeny zaň, na úroveň tým, ktoré zákon uvádza v ust.
§ 15 ods. 1 vyhlášky, a ktoré sú odmeňované paušálnou sumou. Nesčítaním času trvania jednotlivých

úkonov, keď každý z nich netrval celú hodinu, ale naopak priznaním odmeny 200,-Sk za každý z nich, by
nebolo možné hovoriť o počte hodín (času) účelne vynaložených na exekúciu tak, ako to predpokladá
ust. § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky. Špecifikácia a vyčíslenie trov exekúcie súdnou exekútorkou síce
obsahuje čas trvania jednotlivých úkonov (každý úkon 1 hod.), avšak vychádzajúc zo skúseností v rámci
rozhodovacej činnosti v obdobných exekučných veciach okresný súd priznal účelne vynaložený čas

trvania každého exekútorom uplatneného úkonu exekučnej činnosti v dĺžke 20 minút, teda za 9 úkonov
exekučnej činnosti spolu 180 minút - t.j. 3 začaté hodiny. Súd rovnako krátil súdnej exekútorke hotové
výdavky zo sumy 58,25 € na 30,02 €, nakoľko z exekútorského spisu nevyplývajú výdavky na poštovné
tak, ako ich súdna exekútorka vyúčtovala, v exekútorskom spise sa nenachádzajú doručenky, ani iný
doklad preukazujúci poštovné v uplatnenej výške (súd priznal výdavky na poštovné za 14 zásielok á

1,40 €). Súd súdnej exekútorke krátil aj odmenu určenú podľa § 14 ods.1 písm. b) vyhlášky a to z
dôvodu,žezaúkonydoručeniepríkazunazačatieexekúcie,doručenieupovedomeniaozačatíexekúcie,
doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, patrí podľa názoru súdu
súdnemu exekútorovi odmena určená paušálnou sumou iba raz, nakoľko z ustanovenia § 15 ods. 1
písm. b),c),d),e) vyhlášky nevyplýva, že by sa malo paušálnou sumou odmeňovať každé doručenie tohto

úkonu, tak ako je to pri písmenách g/,h/,i/ a j/. Čo sa týka priznanej DPH, vychádzajúc analogicky z
vyhlášky, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že § 196 EP dôsledne rozoznáva právo exekútora na odmenu
(upravené v druhom diele vyhlášky) a právo na hotové výdavky (upravené v treťom diele vyhlášky )
má súd za to, že súdnemu exekútorovi, ktorý je platiteľom DPH sa zvyšuje o DPH len odmena. Toto
stanovisko podľa názoru súdu potvrdzuje aj tá skutočnosť, že v novelizovanom znení § 196 Exekučného

poriadku, ktorý sa síce vzťahuje na konania začaté po 01.09.2005 sa výslovne ustanovuje, že ak je
exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena o daň z
pridanej hodnoty, a preto podľa názoru súdu, pre nedostatok pôvodnej úpravy, niet dôvodu postupovať
pri priznávaní DPH ako súčasti trov exekúcie súdneho exekútora inak ako to teraz upravuje § 196 EP.
S poukazom na uvedenú skutočnosť, súd súdnej exekútorke priznal DPH 20 % vo výške 22,57 €.

Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 165,46 €, ktorú je oprávnený povinný uhradiť súdnemu
exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie

vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručeniatohto uznesenia v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.