Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 10, 2012

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6Cpr/1/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311210409
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hozáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2012:5311210409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Čadci samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľky N. D.,

nar. X.X.XXXX, bytom T. č. XXX/XX, Č., právne zast. JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie ul. Fraňa Kráľa č. 1504, Čadca, proti odporcovi E., s.r.o., R. č. XXXX/X,
Č., IČO: 36 439 355, zast. konateľom E. T., právne zast. JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom so
sídlom Advokátskej kancelárie Mierová č. 1725, Čadca, v konaní o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľke listom
zo dňa 7.9.2011, j e n e p l a t n é .

Odporca j e p o v i n n ý hradiť navrhovateľke trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume

253,83 Eur do 3 dní po právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľky JUDr. Mareka
Belku, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie ul. Fraňa Kráľa č. 1504, Čadca, na účet vedený vo
H., a. s., pobočka Č., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru,
ktoré jej bolo dané odporcom listom zo 7.9.2011, je neplatné. Tvrdila, že pracovala u odporcu niekoľko
rokov ako predavačka a v roku 2011 mala riadne nahlásenú dovolenku v dňoch 11.8.2011 do 19.8.2011,
pretože ju mala vopred predplatenú v V. aj s rodinou. Dovolenku nahlásila zamestnávateľovi tri týždne
vopred a asi dva týždne pred nástupom na dovolenku jej ďalší zamestnanec odporcu, ktorý do predajne

dodával tovar, ju upozorňoval, že sa jej dovolenka prekryje s inou pracovníčkou, ktorú skutočnosť je
potrebné riešiť. Navrhovateľka vzhľadom na to, že mala dovolenku predplatenú, na túto dovolenku
nastúpila 11.8.2011 a na pracovisko v ten deň už nenastúpila. V dňoch, keď čerpala dovolenku, pracovali
na predajni odporcu ďalšie dve zamestnankyne Y. R. a B. E..

Po návrate navrhovateľky z dovolenky volala vedúcej predajne, kedy má nastúpiť do práce, ale vedúca
jej povedala, že jej majiteľ odkázal, že má prečerpanú dovolenku a má ostať doma na neplatenom
voľne. Navrhovateľka na základe uvedeného čerpala neplatené voľno od 19.8.2011 do 26.8.2011.

V dňoch 2.9.2011 až 5.9.2011 bola práceneschopná, preukaz o dočasnej pracovnej neschopnosti
riadne odovzdala a dňa 6.9.2011 riadne pracovala na predajni a nasledujúci deň asi o 11:00 hod. ju
majiteľ zavolal do kancelárie účtovníčky, kde jej doručil okamžité skončenie pracovného pomeru ku dňu
7.9.2011. Navrhovateľka listom z o dňa 7.9.2011 oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju naďalej
zamestnával a že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 7.9.2011 považuje za neplatné.
Odporca reagoval listom z 26.9.2011, že považuje tento právny úkon za platný a v liste naviac uviedol,že prečerpala v roku 2011 dovolenku viac dní, sama určila dve tretiny jej čerpania a preto mal zákonné
právo podľa §-u 111 ods. 1 Zákonníka práce určovať jej čerpanie dovolenky on.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, najmä rozhodnutím zo

dňa 7.9.2011, ktorým odporca skončil okamžite pracovný pomer s navrhovateľkou, pracovnou zmluvou
uzavretou medzi účastníkmi zo dňa 3.11.2006 a výsluchom účastníkov, z ktorého dokazovania mal
preukázané okrem vyjadrenia odporcu písomne prostredníctvom jeho právneho zástupcu, výpoveďou
odporcu, že podľa jeho názoru navrhovateľka hrubým spôsobom porušila pracovnú disciplínu, pretože aj
napriek tomu, že vedela o tom, že nemôže v deň, keď dovolenku nastúpila, na túto nastúpiť, pretože na

pracovisku vždy musia pracovať dve pracovníčky a v tom čase, keď ona nastupovala na dovolenku, tak
jej nástup kolidoval s ďalšou pracovníčkou, ktorá ako brigádnička pracovala na uvedenom pracovisku
a táto kolízia tvorila začiatok nástupu dovolenky navrhovateľky a preto navrhovateľke prostredníctvom
povereného pracovníka oznámil, že na dovolenku v tomto termíne nemôže nastúpiť, ktorú skutočnosť
navrhovateľka nerešpektovala a na dovolenku nastúpila. Konateľ odporcu veľmi široko opisoval spôsob,
akým sa na uvedenom pracovisku zabezpečovali pokyny majiteľa, pretože ako majiteľ nemá iba

predmetnú prevádzku, na ktorej pracovala navrhovateľka, ale má viaceré aktivity a teda nemá čas
sa zaoberať detailne všetkými problémami na každom pracovisku a na konkrétnom pracovisku, kde
pracovala navrhovateľka, tieto skutočnosti zabezpečoval prostredníctvom pána Č., ktorý do predajne,
v ktorej pracovala aj navrhovateľka, dovážal tovar a riešil bežné prevádzkové záležitosti. Popieral, že
by po skončení dovolenky navrhovateľkou jej po vedúcej predajne odkázal, že si má písať neplatené

voľno, resp. uviedol, že si túto záležitosť nepamätá, pretože v tom období bol na pracovnej ceste.

K otázke a spôsobu, akým bola na ten - ktorý kalendárny rok plánovaná dovolenka jednotlivých
pracovníčok, uvádzal, že na začiatku každého kalendárneho roka si pracovníci mali predbežne rozpísať
podľa nároku na dovolenku jej čerpanie, v prípade navrhovateľky odovzdať to vedúcej predajne, avšak
bolo zvyklosťou, že vždy v letnom období bolo potrebné tieto termíny presnejšie špecifikovať vzhľadom

na to, že na pracovisku pracovali viaceré ženy, boli školské prázdniny a teda akceptoval, že tieto
pracovníčky trávia dovolenku so svojimi rodinami. V prípade navrhovateľky toto plánovanie dovolenky
mala zabezpečiť vedúca predajne a odovzdať prostredníctvom pracovníka pána Č., ktorý odovzdal tieto
termíny na firmu, resp. do učtárne a navrhovateľovi. K otázke kolízie a otázke okolností, za akých došlo
k nástupu navrhovateľky na dovolenku, akým spôsobom sa zabezpečovala neprítomnosť pracovníčok,

či už počas dovolenky, prípadne počas práceneschopnosti, keď tvrdil, že vždy na uvedenom pracovisku
museli byť dve pracovníčky zabezpečujúce chod predajne, konateľ odporcu tvrdil, že na tento účel
slúžila brigádnička, ktorá na dohodu o pracovnej činnosti vykonávala práce spojené so zastupovaním
pracovníčok a touto brigádničkou jej pani G. Z., ktorá je matkou jeho manželky a v čase, keď
navrhovateľka nastúpila na dovolenku, tak pani Z. bola odcestovaná, nemohla presne od 11.8.2011

zastupovať navrhovateľku a preto musel zabezpečiť prácu na uvedenom pracovisku iným spôsobom.
Odporca namietal, že v čase čerpania dovolenky od 11.8.2011 do 18.8.2011 navrhovateľka prečerpala
nárok na dovolenku k tomu obdobiu roku 2011, pretože nespĺňala nárok na dovolenku v takom rozsahu
a preto po okamžitom skončení pracovného pomeru jej zaslal vyúčtovanie náhrady za dovolenku s tým,
že zvyšnú časť dovolenky, ktorú mala za rok 2011 v zostatku siedmich dní, jej preplatil odporca.

Právny zástupca navrhovateľky súdu predložil prehľad čerpania dovoleniek zamestnancov za rok 2011,
z ktorého súd konštatoval, že podľa predloženého dokladu nárok na dovolenku navrhovateľke za rok
2011 mal vzniknúť v počte 24,5 dňa, keď v tomto doklade sú presne špecifikované mesiace a počet
dní vyčerpanej dovolenky a teda tento prehľad sa nestotožňuje s tvrdením konateľa odporcu, že po
skončení pracovného pomeru jej bola časť dovolenky ako nevyčerpaná preplatená. Navrhovateľka

naviac predložila ďalší doklad, z ktorého vyplynulo, že na začiatku roku 2011 si čerpala dovolenku, ktorú
mala nevyčerpanú za rok 2010, teda pokiaľ čerpala v roku 2011 dovolenku v rozsahu tak, ako súdu
preukazovala, tak nešlo o dovolenku iba za rok 2011, ale aj v časti za rok 2010, teda v žiadnom prípade
nástupom na dovolenku dňa 11.8.2011 do 19.8.2011 neprečerpala vzniknutý nárok k tomuto dátumu na
dovolenku za rok 2011.

Súd za takejto dôkaznej situácie nepovažoval za potrebné vypočúvať navrhované svedkyne,
pracovníčky predajne, ktoré v návrhu označila navrhovateľka, t. j. Y. R. a Ivanu Slivkovú, pretože zpredloženého rozhodnutia, ktorým odporca ako zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer s
navrhovateľkou, vyplynulo, že odporca v uvedenom rozhodnutí uviedol, že s navrhovateľkou končí
pracovný pomer dňom 7.9.2011 podľa §-u 68 ods. 1 b) Zákonníka práce pre závažné porušenie

pracovnej disciplíny - zamestnankyňa nenastúpila do práce.

Súd v zmysle §-u 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v ktorom sa ustanovuje ako dôvod okamžitého
skončenia pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, požaduje,
aby dôvod, ktorý je uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru, bol špecifikovaný takým
spôsobom, aby bolo zrejmé, ktorý je to dôvod, za aké obdobie žalovaný považoval neprítomnosť

navrhovateľky v práci za neospravedlnenú, ktorá skutočnosť z písomného rozhodnutia o okamžitom
skončení pracovného pomeru nebola jasná a zrejmá (viď komentár k judikatúre §-u 68 ods.
1 b) Zákonníka práce a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. 3Cdo/71/2003, 5Cdo/285/2003 a
5Cdo/95/2009).

Zákon pre platnosť takéhoto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Dôvod musí
byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom (§ 70 Zákonníka práce) a

musí byť vopred prerokované takéto skončenie pracovného pomeru s príslušným odborovým orgánom,
prípadne zhromaždením zamestnancov (§ 74 ods. 1 Zákonníka práce). Súd v špecifikácii dôvodu
hrubého porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľkou uvedený v rozhodnutí, ktorým odporca okamžite
skončil pracovný pomer s navrhovateľkou, zo dňa 7.9.2011, vide práve nedostatok v takomto zrejmom
a jasnom vymedzení dôvodu, pre ktorý považoval konanie a správanie sa navrhovateľky za hrubé

porušenie pracovnej disciplíny.

Zvýpovedíúčastníkovkonaniaaplatnejprávnejúpravyajudikatúrysúdovvšaknemožnonepripomenúť,
že pri použití takéhoto skončenia pracovného pomeru je potrebné prihliadať na hodnotenie intenzity
porušenia pracovnej disciplíny (rozhodnutie NS SR č. 3Cdo/12/2008, 3Cdo/218/207),
pričom vychádzajúc z doterajšej súdnej praxe hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí

vždy od konkrétnych okolností prípadu a v zásade ju ovplyvňuje osoba zamestnanca, funkcia, ktorú
zamestnanec zastáva, doterajší postoj k plneniu pracovných povinností a spôsob a intenzita porušenia
pracovnej disciplíny a povinností. Ďalej situácia, za ktorej k porušeniu došlo a dôsledky porušenia pre
zamestnávateľa (vzniknutá škoda, prípadne iné dôležité skutočnosti).

Teda aj napriek tomu, že súd návrhu vyhovel pre formálne nedostatky dôvodu, pre ktorý použil v

okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľkou odporca dôvod podľa §-u 68 ods. 1 b)
Zákonníka práce, je treba poukázať na to, že samotný odporca nepopieral, že navrhovateľka pracovala
u neho osem rokov ako predavačka a sám nepopieral, že za celé toto obdobie sa nedopustila nejakého
porušenia a vôbec už nie závažného porušenia pracovnej disciplíny, že nástup na dovolenku bol obvyklý
spôsobom, akým to vykonala aj navrhovateľka a odporca nezdôvodnil, prečo dal prednosť, aby nastúpila

na dovoleniu v období, v ktorom vopred vedel, že má plánovanú dovolenku navrhovateľka, brigádnička,
ktorá ju mala zastupovať (ibaže by prihliadal na rodinné vzťahy, pretože išlo o manželkinu matku) a
takisto nepreukázal, že by nenastúpením na pracovisku pre čerpanie dovolenky navrhovateľkou vznikla
závažná prípadne škoda, pretože v čase, ak pracovníčka čerpala dovolenku, mala nárok na náhradu
mzdy za akýchkoľvek okolností a brigádnička, ktorá by ju bola zastupovala, resp. ju zastupovala, bola v

takom istom postavení ako pani G. Z., ktorá zvykla zastupovať dovolenky. Teda všetky tieto skutočnosti
vzbudzujú skôr na strane súdu domnienku, že odporca sa nesprával voči navrhovateľke ako svojej
zamestnankyni s požiadavkou rovnakých práv a povinností ako k ostatným pracovníkom, že záležitosti
pracoviska riešil osobou, ktorá nie jasným a priehľadným spôsobom riešila problém kolízie dovoleniek
a preto zavinenie na strane navrhovateľky v tomto prípade bolo viac ako problematické z hľadiska

posúdenia intenzity jej správania sa a i keď znovu súd opakuje, že samotná táto skutočnosť je iným
predpokladom hodnotenia hrubého porušenia pracovnej disciplíny, pretože v tomto prípade súd ako
nedostatokrozhodnutiaoskončenípracovnéhopomeruodporcomsnavrhovateľkoupovažovalformálny
nedostatok znenia tohto skončenia pracovného pomeru, považoval súd za potrebné poukázať aj na tieto
nedostatky a postoje zamestnávateľa voči zamestnancom.Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia §-u 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešná
navrhovateľka má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie a bránenie svojho práva
proti neúspešnému odporcovi. Navrhovateľka bola v konaní právne zastúpená, právny zástupca si

vyčíslil trovy právneho zastúpenia v súlade s §-om 11 ods. 1 Vyhl. Č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, keď si účtoval odmenu za štyri úkony právnej
pomoci a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd a zastupovanie na pojednávaní
konanom dňa 10.1.2012 od 9:00 hod. do 11:15 hod., teda za dva úkony, keď odmena za jeden úkon
právnej pomoci predstavovala v roku 2011 1/13-inu výpočtového základu, čo predstavovalo 57,- Eur a

v roku 2012 1/13-ina výpočtového základu predstavovala 58,69 Eur. Dva úkony boli vykonané v roku
2011 - prevzatie a príprava zastúpenia a podanie návrhu po 57,- Eur a účasť na pojednávaní z odmeny
58,69 Eur pri dvoch úkonoch, teda celkom odmena advokáta za štyri úkony právnej pomoci predstavuje
231,38 Eur. K jednému úkonu prináleží v roku 2011 paušálny poplatok 7,41 Eur, v roku 2011 právny
zástupca vo veci vykonal dva úkony a za rok 2011 7,63 Eur, v tomto prípade bol účtovaný v súlade
so zákonom režijný paušál iba k jednému úkonu, teda spolu režijný paušál predstavuje 22,45 Eur a

trovy právneho zastúpenia celkom predstavujú 253,83 Eur. Súd zaviazal odporcu trovy konania a trovy
právneho zastúpenia v súlade s §-om 149 O.s.p. uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky
JUDr. Mareka Belku, vedený vo H., a. s., pobočka Č., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline.

Podanéodvolaniemusíspĺňaťnáležitostiustanovenia§205O.s.p.- všeobecnénáležitostiustanovenia
§ 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a datované), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z. z.)