Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 30, 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/219/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610208244
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5610208244.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobkyne Z. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom v B. N.

M., Č. XXXX/X, právne zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Adamcom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi,
Levočská 3, proti žalovanému COOP Jednota Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, so sídlom v Lipt.
Mikuláši, ul. 1. mája 54, IČO: 00 168 963, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Dávidekovovou,
so sídlom v Lipt. Mikuláši, Ondrašovecká 632, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru a o náhradu mzdy, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Súdžalobužalobkynevčasti,vktorejsadomáhaneplatnostiskončeniapracovnéhopomeruz3.08.2010
v skúšobnej dobe a v časti určenia, že pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy žalobkyne so

žalovaným z 28.06.2010 trvá z a m i e t a .
O náhrade mzdy a náhrade trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu okresnému súdu 4.10.2010 domáhala vyslovenia,
že skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe žalovaným zo dňa 3.08.2010, ktoré bolo žalobkyni
doručené 18.08.2010 je neplatné a ich pracovný pomer založený pracovnou zmluvou z 28.06.2010 trvá.
Zároveňsadomáhala,abysúdžalovanéhozaviazalnazaplatenienáhradymzdy,ktorejvýškuneuviedla.
Uplatnila si právo na náhradu trov konania. Odôvodnila žalobu tým, že jej pracovný pomer so žalovaným
vznikolpracovnouzmluvouz28.06.2010,sdohodnutýmdňomnástupudoprácevtenistýdeň.Pracovný

pomer, v ktorom žalobkyňa vykonávala prácu pokladníka, bol dojednaný na dobu určitú do 31.01.2012,
so skúšobnou dobou 2/3 mesiace. Písomným podaním z 3.8.2010 žalovaný žalobkyni oznámil, že s
ňou pracovný pomer končí v skúšobnej dobe. Toto písomné podanie jej bolo doručené dňa 18.8.2010.
Podľa názoru žalobkyne je oznámenie žalovaného o ukončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo
dňa 3.8.2010 protiprávnym úkonom; dôvody jeho protiprávnosti v žalobe neuviedla. Žaloba je zároveň
oznámením zamestnávateľovi, že žalobkyňa trvá na ďalšom zamestnávaní podľa pracovnej zmluvy z
28.6.2010.

Tunajší okresný súd žalobkyni na jej žiadosť uznesením z 22.2.2011 č. k. 8C/219/2010-36, právoplatným
17.3.2011, ustanovil zástupcu z radov advokátov.
Uznesením č. k. 8C/219/2010-48 zo 17.6.2011, právoplatným 3.8.2011, súd zamietol návrh žalobkyne
na postúpenie veci Okresnému súdu Spišsná Nová Ves ako súdu miestne príslušnému, nakoľko
organizačná zložka žalovaného nemá sídlo v Spišsej Novej Vsi, čo vyplýva z výpisu z obchodného
registra. Následne žalobkyňa podaním doručeným tunajšiemu okresnému súdu 21.10.2011 navrhla
prikázanie veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Spišská Nová Ves. Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením č. k. 6Ndc 2/2012-71 z 8.2.2012 návrhu žalobkyne nevyhovel z dôvodu nezistenia
zákonných predpokladov podľa § 12 ods. 2 Obč. súd. por..Uznesením č. k. 8C/219/2010-100 zo dňa 17.5.2012 súd nepripustil zmenu žaloby navrhnutý písomným
podaním žalobkyne z 9.5.2012 o určenie, že žalovaný je zodpovedný za vznik pracovného úrazu, ktorý
žalobkyňa utrpela počas trvania pracovného pomeru a o náhradu škody 1.786,80 eur.

Žalovaný v replike z 29.11.2010 nepoprel vznik pracovného pomeru so žalobkyňou pracovnou zmluvou
zo dňa 28.6.2010. Dňa 31.07.2010 vedúca predajne V. W. žalobkyni oznámila, že s ňou na prevádzkovej
jednotke nepočíta a bude s ňou rozviazaný v skúšobnej dobe pracovný pomer. Túto informoáciu si
žalobkyňa overila telefonicky u vedúcej oddelenia prevádzky p. K., ktorá ju na deň 2.8.2010 predvolala
na ústredie divízie v Spišskej Novej Vsi. V tento deň žalobkyňa poslala vedúcej predajne textovú

SMS správu, že je u lekára. Na ústredie divízie sa žalobkyňa dostavila 3.8.2010, kedy jej zástupca
zamestnávateľa J.. Q. A. oznámil skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe k 3.8.2010 za
prítomnosti P. K. a V. Q.. Písomné vyhotovenie oznámenia o skončení pracovného pomeru žalobkyňa
odmietla prevziať, o čom bol spísaný záznam. Následne jej žalovaný 4.8.2010 zaslal list s výzvou na
doriešenie formalít vzniknutých v súvislosti so skončením pracovného pomeru. Písomné vyhotovenie
skončenia pracovného pomeru, ktoré odmietla žalobkyňa prevziať, je obsahovo iné ako oznámenie

- list doručený žalobkyni 18.8.2010. Žalobkyňa ihneď po zistení, že s ňou zamestnávateľ nepočíta,
navštívila lekára. § 72 Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi a zamestnancovi skončiť pracovný
pomer v skúšobnej dobe bez udania dôvodu alebo z akéhokoľvek udania dôvodu aj písomnou formou;
nedodržanie písomnej formy zákon nespája so sankciou neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Pracovný pomer bol skončený platne, navrhol zamietnutie žaloby.

Žalobkyňa ako účastníčka konania na pojednávaní zopakovala tvrdenia uvedené v žalobe. O voľnom
pracovnom mieste vedúcej, alebo zástupkyne vedúcej predajne v Spišskej Novej Vsi u žalovaného sa
dozvedela na webovej stránke. Dňa 28.6.2010 pri podpise pracovnej zmluvy zistila, že je vystavená na
pracovnú pozíciu pokladníčka. Bolo jej povedané, že pracovná pozícia zástupkyne vedúcej predajne
bude riešená dodatkom k pracovnej zmluve tak, ako bude riešené zvýšenie mzdy. V pracovnej zmluve

je napísané, že bola vyškolená o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Bolo jej povedané, že
jej dajú vedieť, kedy sa to dá do poriadku. Ona zmluvu podpísala a nastúpila do práce. Vtedajšia
vedúca predajne p. W. spísala pracovné činnosti žalobkyne, ku ktorým okrem práce v pokladni patrilo
aj dokladanie tovaru. V pracovnej zmluve je uvedená skúšobná doba 2/3 mesiace. Následne podrobne
popísala pracovné činnosti, ktoré vykonávala v dňoch 28.7., 29.7. a 30.7.2010. Ráno 31.7.2010, v

sobotu o 7.00 hodine telefonovala p. K., že má bolesti chrbta a ak ju to neprejde, v pondelok ráno
pôjde k lekárovi, kde aj išla. Dňa 3.8.2010 išla na RTG vyšetrenie, bola práceneschopná. Potvrdenie
práceneschopnosti doniesla na podnik, kde bol prítomný J.. A., p. K. a p. Q.Č.. Riešili s ňou jej písomné
oznámenie z 31.72010. Po odovzdaní potvrdenia o PN dňa 3.8.2010 odišla domov. Oznámenie o
skončení pracovného pomeru si neprevzala, asi bola 4.8. u lekára. Zásielku mala uloženú na pošte,

prevzala ho až 15. alebo 18. augusta. Reagovala hneď tým, že po liečení sa do práce vráti. V minulosti
ako poklaníčka nepracovala, má stredé ekonomické vzdelanie. Skúsenosť s prácou v pokladni nemala,
nepracovala dovtedy ako predavačka. Dôvod neplatnosti skončenia pracovného pomeru v skúšobnej
dobe vidí v tom, že jej nik nikdy nepovedal, že je s jej prácou nespokojný, nebola zrušená prevádzka ani
jej pracovné miesto. K skončeniu pracovného pomeru došlo po doručení pracovnej neschopnosti z jej

strany. Potvrdenie dočasnej pracovnej neschopnosti jej vystavila obvodná lekárka 3.8.2010 dopoludnia
nazákladeodporúčanianeurológaz2.8.2010.Zamestnávateľovižalobkyňaodnieslaprácenoschopnosť
popoludní okolo 14.00 hodiny. Dňa 31.7.2010 jej vedúca predajne p. W. neoznámila, že s ňou bude
rozviazaný pracovný pomer, nebol na to dôvod. Nebola predvolaná na ústredie divízie dňa 2.8.2010.
Oznámila zamestnávateľovi, že ide k lekárovi prostredníctvom textovej správy, ktorú odoslala vedúcej

predajne p. W.. Dňa 3.8.2010, keď doniesla potvrdenie o PN, jej zamestnávateľ nič nechcel doručiť.
Nevie o spísaní záznamu o odopretí prevzatia skončenia pracovného pomeru. Vzhľadom na jej
zdravotný stav je vylúčené, aby vykonávala prácu pokladníčky; u žalovaného by mohla pracovať v
náhradnej pozícii v administratíve. Nemôže osem hodín v kuse sedieť, musí sa aj postaviť. Keďže je
od 29.8.2011 čiastočná invalidná dôchodkyňa, mohla by pracovať na čiastočný úväzok. Dňa 2.8.2010

nebola predvolaná na ústredie, nemala sa prečo ospravedlňovať, len tam doniesla potvrdenie o
vyšetreniach. Na pondelok 2.8.2010 teda mala paragraf (doklad o ošetrení u lekára), ktorý dala p. K.,
3.8.2012 doniesla potvrdenie o PN vystavené v ten istý deň. Aj keď je PN vystavená od 4.8.2010, myslela
si, že na 3.8.2010 má paragraf. Dňa 3.8.2010 jej nebolo oznámené na ústredí žalovaného v Spišskej
Novej Vsi ústne ani písomne, že je s ňou skončený pracovný pomer. Ak ľudia, ktorí tam boli prítomní

hovoria iné, ide o ich účelové konaniea. Napriek tomu má záujem pracovať u žalovaného, pretože prácu
v administratíve si zastane dobre; manažment u žalovaného sa môže zmeniť. Písomnosť z 3.8.2010,
skončenie pracovného pomeru nevidela, nebola jej doručovaná a nepodpisovala ju.Právny zástupca žalobkyne poukázal na článok 2 základných zásad Zákonníka práce, a to na potrebu
dodržiavania dobrých mravov. Pri vyhotovovaní a doručovaní rozhodnutia o ukončení pracovného
pomeru v skúšobenej dobe zamestnávateľ tieto pravidlá porušil tým, že využil práceneschopnosť

žalobkyne, keď rozhodol o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.
Štatutárny zástupca žalovaného Ing. Ján Buroci na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa mala prísť k
zamestnávateľovi 2.8.2010, keď jej chceli oznámiť skončenie pracovného pomeru, ona však prišla
3.8.2010. V tento deň jej chceli doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe,
ona však povedala, že nič nepodpisuje. P. Q. mala v ruke papiere, kde bolo v spodnej časti napísané

prevzala S.. Štatutárny zástupca Ing. Buroci jej povedal: „ Pani S. končíme s Vami v skúšobnej dobe,
tu máte oznámenie“. Žalobkyňa reagovala tak, že nič nepodpisuje, nepreberá a odišla preč. Bolo to
3.8.2010 okolo 14.00 hodiny. Pani S. prišla s tým, že od 4.8.2010 je práceneschopná. Oznámenie o
skončení pracovného pomeru zhotovovala personalistka pani Q.. Rozhodnutie o skončení pracovného
pomeru so žalobkyňou podpísal Ing. Buroci a J.. Q.. Pani W. oznámila, že nie je s prácou žalobkyne
spokojná, oznámila to p. K. aj žalobkyni. Odmietnutie prevzatia skončenia pracovného pomeru je

podpísané p. K. a p. Q.. Neodpovedal na otázku, aký je dôvod pre skončenie pracovného pomeru so
žalobkyňou.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalobkyňa nepreukázala dôvod neplatnosti skončenia
pracovného pomeru. Bola dostatočne dopredu oboznámená s tým, že s ňou zamestnávateľ do
budúcnosti neráta. Dôvod práceneschopnosti nie je označený ako pracovný úraz. Zásielka, ktorú

prevzala žalobkyňa 18.8.2010 bola oznámením, aby si prišla k zamestnávateľovi vyporiadať všetky
náležitosti; zamestnávateľ mal teda za to, že pracovný pomer so žalobkyňou skončil platne, nešlo o
náhradné doručenie.
Svedkyňa V. W. uviedla vo svojej výpovedi, že žalobkyňu pozná ako svoju bývalú kolegyňu, tykajú si,
nestretávajú sa. Svedkyňa u žalovaného nepracuje od 31.10.2010, predtým bola vedúcou predajne,

zaúčala v práci p. S.. Žalobkyňa vedela pracovať s počítačom a zhruba aj s pokladňou, mala problém
rozlišovaťnapr.pekárenskévýrobkypodľavýrobcov.Malatiežproblémsváženímtovarunamechanickej
váhe. Od začiatku p. S. hovorila, že ju bolieva chrbát, asi dvakrát si pýtala od svedkyne Ibalgin. Dokopy
svedkyňa s p. S. pracovali spolu tri týždne, potom svedkyňa čerpala dovolenku. Keďže p. S. bola dosť
pomalá pri vykladaní tovaru a išlo o záručnú dobu potravín, svedkyňa jej dala vykladať vodu a alkohol.

Iné predavačky zo skladu vyviezli asi osem fólií šesťkusových balení vody, p. S. jedno. Po víkende,
keď mala žalobkyňa utrpieť pracovný úraz, sa rozišli normálne, žalobkyňa sa na nič nesťažovala. V
sobotu ráno asi o 6.00 hod. povedala žalobkyni, že má ísť v pondelok za p. K., že jej končí pracovný
pomer. Žalobkyňa reagovala tak, že keby svedkyňu neľutovala, nechá ju na predajni samú. Pani S.
bola touto situáciou trochu pohnutá, ale viac to nerozoberali. Okolo 8.30 hod. jej svedkyňa umožnila

zo služobnej pevnej telefónnej linky zatelefonovať p. K.; svedkyňa nevie, či aj spolu hovorili. Od tej
soboty viac žalobkyňa nepracovala, na predajňu začali chodiť samé kontroly. Keď sa jej svedkyňa
opýtala prečo jej to robí, žalobkyňa odpovedala „Tebe nie V., pani K.“. Svedkyňa si stopercentne pamätá,
že žalobkyni povedala, že má ísť za p. K. za účelom skončenia pracovného pomeru. Počas trvania
pracovného pomeru žalobkyne zamestnávateľ nespokojnosť s jej prácou nevyjadroval, ani žalobkyňa sa

na zamestnávateľa nesťažovala. Od pondelka 2.8.2010 mala žalobkyňa práceneschopnosť. Svedkyňa
o tom vie podľa toho, že keď sa ráno o 5.30 hodine chystala do práce, prišla jej SMS od p. S. v znení,
že je u lekára a svedkyňa má zatelefonovať p. K., že k nej príde neskôr a na Jednotu riaditeľovi už
posielala e-mail. Následne po nástupe do práce svedkyňa telefonovala p. K., že dostala SMS od p. S.,
že je u lekára a príde neskôr. Svedkyňa s prácou žalobkyne spokojná nebola. Je pravdou, že žalobkyňa

sa všetko chcela naučiť, ale na nič nedávala pozor. Napríklad keď prišiel tovar z centrálneho skladu,
paleta nanukov, žalobkyňa sa ponúkla, že to uprace, na druhý deň našli celú krabicu znehodnotených
nanukov v chladničke, pretože mali ísť do mrazničky.
Svedkyňa V. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že pracuje u žalovaného od roku 1974 ako samostatný
referent. Pozná žalobkyňu, ktorá u nich bola zamestnaná, netykajú si, nestretávajú sa. Dňa 3.8.2010

priniesla p. S. potvrdenie o lekárskom vyšetrení a v ten istý deň bol s ňou rozviazaný pracovný
pomer. Bolo to v kancelárii u p. K., kde okrem svedkyne a pani K. bol aj Ing. Buroci. Text skončenia
pracovného pomeru napísala svedkyňa. Svedkyňa presne nevie, či p. S. odovzdala potvrdenie o
lekárskom ošetrení pred príchodom svedkyne do kancelárie, alebo po jej príchode. Pokyn napísať
skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou svedkyňa dostala od p. K., o čom bolo rozhodnuté

spoločne s p. Q.. P. S. bola pozvaná na 2.8.2010, ale prišla 3.8.2010. Obsahom stretnutia 2.8.2010
malo byť skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Predložili žalobkyni oznámenie o skončení
pracovného pomeru na podpis, ona povedala, že nepodpisuje nič, dôvod neuviedla. Potom jej to poslali
písomne. Dňa 3.8.2010 žalobkyňa nedoručila potvrdenie o pracovnej neschopnosti, ktoré donieslaaž 4.8.2010. Dňa 3.8.2010 žalobkyňa doručovala len potvrdenie o lekárskom vyšetrení, o návšteve
lekára. Keď jej doručovali 3.8.2010 oznámenie o skončení pracovného pomeru povedali jej, že ide
o skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Hovoril s ňou Ing. Buroci. Svedkyňa nemá

vedomosť o signalizácii nespokojnosti s pracovnými podmienkami a porušovaní pracovných podmienok
žalobkyňou žalovanému; možno je niečo také založené v jej osobnom spise. Žalobkyňa bola preškolená
o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a požiarnych predpisoch hneď pri vzniku pracovného pomeru,
v jej spise je založená takáto zložka. Zamestnávateľ sa rozhodol skončiť pracovný pomer so žalobkyňou
zrejme pre nespokojnosť s jej prácou.

Svedkyňa P. K. uviedla na pojednávaní, že u žalovaného pracuje 30 rokov. V sobotu 31.7.2010
jej telefonovala p. S. žiadajúc potvrdenie, že ju chcú prepustiť z pracovného pomeru, že to vie od
vedúcej predajne. Svedkyňa jej potvrdila, že je to pravda. Pani S. povedala, že v pondelok príde, aby
zamestnávateľ ešte porozmýšľal, lebo ju chvália zákazníci a aj keď tomu neverí, v pondelok príde. V
pondelok2.8.2010všakneprišlaapaniW.telefonovala,žep.S.prísťnemôže.Prišla3.8.2010adoniesla
paragraf za pondelok aj utorok. Chceli jej odovzdať oznámenie o skončení pracovného pomeru, ale

ona to bez uvedenia bližších dôvodov nepodpísala. Vedela o čo ide, pretože už v sobotu jej svedkyňa
povedala, že budú rozväzovať pracovný pomer v skúšobnej dobe. Text písomnosti písala p. Q. na pokyn
p. K., ktorá je vedúcou oddelenia prevádzky. Pri doručovaní oznámenia o skončení pracovného pomeru
bolop.S.povedanéočoide,čomápodpísať.Bolitamprítomnívšetcitraja,nepamätásiktosňouhovoril.
Najskôr jej chceli doručiť oznámenie o skončení pracovného pomeru, ona povedala, že nič nepodpíše a

potom predložila potvrdenie o lekárskom vyšetrení za dva dni. Svedkyňa si myslela, že keď jej žalobkyňa
povedala v sobotu, že to nie je problém, že to nebude problém ani v pondelok. Od kolektívu predajne
svedkyňa vie, že s prácou žalobkyne neboli veľmi spokojní. Po telefonickom rozhovore z 31.7.2010
začali chodiť všetky listy žalobkyne vyjadrujúce výhrady k dodržiavaniu pracovných podmienok a právnej
úpravy.Dovtedybolovšetkovporiadku.Vsobotu,keďžalobkyňapotvrdila,ževpondelokpríderozviazať

pracovný pomer, nespomínala žiadneho lekára ani vyšetrenie, telefonát bol v ranných hodinách. Vedúca
predajne p. W. riešila skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou v sobotu, preto svedkyňa povedala
p. W., aby oznámila p. S. nech príde v pondelok na podnik za účelom skončenia pracovného pomeru.
Z pracovnej zmluvy má súd preukázané, že bola uzatvorená medzi zamestnávateľom COOP Jednota
Liptovský Mikuláš, spotrebné družstvo, so sídlom Lipt. Mikuláš, ul. 1. Mája 54, IČO: 168 963 a

zamestnankyňou Z. S. dňa 28.6.2010. Zamestnanec sa zaviazal nastúpiť do práce dňa 28.06.2010
ako pokladník v prevádzkovej jednotke č. 337 Spišská Nová Ves, Smižany, Harichovce, s dohodnutým
týždenným pracovným úväzkom 40 hodín. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.1.2012
so skúšobnou dobou tri mesiace. Skúšobná doba bola dohodnutá v trvaní tri mesiace. Pre úplnosť súd
poznamenáva, že pokiaľ žalobkyňa uviedla, že skúšobná doba bola dohodnutá v dĺžke 2/3 mesiace,

z textu pracovnej zmluvy je zrejmé, že za slovami „so skúšobnou dobou“ je uvedená číslica 2/
predstavujúca odkaz na záverečnú časť pracovnej zmluvy, označenú ako poznámky obsahujúcu odkaz
s textom cit. „2/ čo sa nehodí prečiarknite“. Pre porovnanie súd uvádza, že aj za slovami zmluvy
„zamestnanec nastúpi do práce dňa“ je uvedená číslica 1/, ku ktorej sa vzťahuje odkaz pod číslicou 1/
v poznámkach pracovnej zmluvy, obsahujúci poučenie o vzniku pracovného pomeru.

Dňa 3.8.2010 žalovaný pre žalobkyňu zhotovil dve písomnosti, týkajúce sa skončenia pracovného
pomer. Prvou, pripojenou žalobkyňou k žalobe, jej oznámil, že na základe pohovoru s ňou dňa 3.8.2010
so žalobkyňou končí pracovný pomer v skúšobnej dobe dňom 3.8.2010 podľa § 72 Zákonníka práce.
Doklady o rozviazaní pracovného pomeru si má žalobkyňa vyzdvihnúť u svojho zamestnávateľa.
Oznámenie obsahuje meno, priezvisko, adresu žalobkyne a za žalovaného je podpísané riaditeľom

divízie J.. Z. Q.; obsahuje pečiatku žalovaného. Zásielka bola doručená žalobkyni poštou. Druhou,
predloženou žalobcom na pojednávaní, tento voči žalobkyni prejavil vôľu skončiť pracovný pomer
založený pracovnou zmluvou zo dňa 28.06.2010, a to podľa § 72 Zákonníka práce, keď pracovný pomer
končí dňa 03.08.2010. Písomnosť, vyhotovená výpočtovou technikou, v spodnej časti obsahuje rukou
dopísaný údaj „Odmietla prevziať dňa 03.08.2010“ a 3 podpisy, z ktorých čitateľné sú K. a Q..

Zo splnomocnenia vystaveného COOP Jednota Lipt. Mikuláš, SD, Lipt. Mikuláš zo 16.5.2005 je
preukázané, že J.. Z. Q., riaditeľ divízie Spišská Nová Ves je splnomocnený zastupovať zamestnávateľa
v pracovnoprávnych vzťahoch pri zamestnancoch divízie Spišská Nová Ves.
Z písomnosti z 31.7.2010 žalobkyne pre žalovaného označenej ako písomné oznámenie
zamestnávateľovi súd zistil, že žalobkyňa svojmu zamestnávateľovi oznámila, že nemá vytvorené

potrebné pracovné podmienky a upozornila zamestnávateľa na hroziacu škodu. Žalobkyňa v podaní
tvrdí, že nebola oboznámená s pracovným poriadkom, kolektívnou zmluvou ani právnymi predpismi
vzťahujúcimi sa na prácu ňou vykonávanú, s predpismi na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri
práci. Odmieta akékoľvek možné krátenie mzdy, pretože svojvoľne alebo vedome neporušila, nemohlaporušiť pracovné povinnosti, pracovnú disciplínu ani pracovné podmienky. Vedúcej PJ a manažmentu
p. K. 9.7.2010 osobne hlásila, že po skončení predaja resp. zmeny žiadna pracovníčka nevykonáva
zúčtovanie pokladne s vedúcim, ale len po skončení celého dňa o 18.00 hodine, takže nie je možné

okamžite zistiť a uhradiť prípadný vzniknutý mínusový rozdiel pri odovzdaní zmeny od 6.30 hodiny do
14.00 hodiny, nie je možné vykonať doblokovanie prípadného prebytku hotovosti. Na jej požiadavku v
deň vniku pracovného pomeru, že je potrebné vykonať inventarizáciu hodpodárskych prostriedkov jej
bolo oznámené, že táto bude vykonaná v auguste 2010. V dňoch 28.7.2010, 28.7.2010 a 30.7.2010
sama ako nová pracovníčka v skúšobnej dobe pracovala len s brigádničkami v pracovných zmenách od

11.30 do 18.00 hod., kedy nemohla využiť ustanovenie Zák. práce o prestávku, odpočinku a jedení v
trvaní 30 min., najneskôr po štyroch hodinách práce. Dňa 28.7.2010 v popoludňajšícho hodinách zistila
schodok v tržbe 100 eur pripravenej inými dvoma pracovníčka, čo ihneď telefonicky oznámila vedúcej
predajne p. W. a na jej pokyn doložila do tržieb z pokladne 100 eur. Podľa pripojeného potvrdenia bola
správa zaslaná žalovanému elektronicky z adresy: Z..S..E. 31.7.2010 o 22.02 hod..
Z textu prepisu krátkej textovej správy (SMS) zaslanej 02.08.2010 o 5,37 hod. je preukázané, že bola

odoslaná žalobkyňou svedkyni V. W., vedúcej predajne, s textom: „ Ahoj V., oznamujem Ti, že som u
mojej lekárky na vyšetrení. Prosím zavolaj p. K., že sa zastavím neskôr. Riaditeľovi COOP som odoslala
správu e-mailom a doporučene. Pekný deň Z. S.“.
Z potvrdenia dočasnej pracovnej neschopnosti vystaveného dňa 03.08.2010 lekárkou V.. K. Y. pre
žalobkyňu je zistené, že zamestananec je práceneschopný od 04.08.2010.

Súd nevypočul žalobkyňou navrhnutého svedka R. S., jej syna, pretože predmetom jeho výpovede
mali byť okolnosti stretnutia z 10.3.2011 týkajúce sa údajného preškolenia žalobkyne z bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci. Dôvodom tohto procesného postupu súdu je skutočnosť, že predmetom
tohto konania bolo skončenie pracovného pomeru žalobkyne s náhradou mzdy, nie jej preškolenie
z uvedených pravidiel. Rovnako súd nevypočul svedkyne K. a H. za účelom zistenia pracovných

podmienok žalobkyne, keď podľa trvrdenia jej právneho zástupcu dochádzalo k porušovaniu pracovnej
zmluvy zamestnávateľom. Žalobkyňa nevymedzila predmet konania týmto spôsobom. Taktiež pokiaľ
pokiaľ právny zástupca žalobkyne navrhol vypočuť svedka Š. na okolnosť, či žalobkyňa bola preškolená
v oblasti bezpečnosti ochrany zdravia pri vzniku pracovného pomeru, vykonanie tohto dôkazu nie je
relevantným vo vzťahu k platnosti skončenia pracovného pomeru.

Rovnako súd nevykonal právnym zástupcom žalobkyne navrhnuté dokazovanie zabezpečením účasti
žalobkyne na pojednávaní, aby sa mohla vyjadriť k svedeckým výpovediam. Dôvodom je skutočnosť,
že žalobkyňa bola riadne vypočutá na pojednávaní dňa 28.3.2012. Svedkyne boli vypočúvané na
pojednávaní 30.5.2012, na ktoré bola žalobkyňa riadne a včas predvolaná, súhlasila s prejednaním
veci bez jej prítomnosti. Už v žalobe, ako aj vo svojej výpovedi žalobkyňa popisovala okolnosti a

priebeh skončenia pracovného pomeru odlišne od tvrdení žalovaného aj svedkýň. Keďže svedkyne boli
poučené o povinnosti vypovedať pravdu a o následkoch krivej výpovede, nebol dôvod konfrontovať ich
so žalobkyňou, ktorej výpoveď nepotvrdili tak, ako ju nepotvrdili ani predložené listinné dôkazy.
Podľa § 252 g/ ods. 1 Zákonníka práce ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne
vzťahy, ktoré vznikli pred l. septembrom 2011. Právne úkony urobené pred l. septembrom 2011 a nároky,

ktoré z nich vznikli, sa posudzujú podľa právnej úpravy účinnej do 31. augusta 2011.
Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na
pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo
zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa§72ods.1Zákonníkapráceúčinného03.08.2010vskúšobnejdobemôžetakzamestnávateľ,ako
aj zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
Podľa § 72 ods. 2 Zákonníka práce účinného 03.08.2010 písomné oznámenie o skončení pracovného
pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný
pomer skončiť.

Podľa § 77 Zákonníka práce účinného 03.08.2010 neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec,
ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.Podľa § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej
veci. Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
Rozsudkom sa zásadne rozhoduje vo veci samej a súd má vec vybaviť spravidla jedným rozhodnutím,

teda má v nej rozhodnúť o celej prejednávanej veci. V súdenej veci však bolo účelným, aby sa
o jednotlivých nárokoch rozhodovalo postupne. Žalobkyňa si žalobou uplatnila viac samostatných
nárokov, keď v časti nároku na priznanie náhrady mzdy doposiaľ nedošlo k odstráneniu vád žaloby,
na ktoré bola žalobkyňa vyzvaná. Súd preto rozhodol o časti žalovaného nároku, a to o neplatnosti
skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe a o netrvaní pracovného pomeru vychádzajúc z

účelnosti a hospodárnosti konania. Medzi účastníkmi konania nebol sporným platný vznik pracovného
pomeru založeného pracovnou zmluvou uzatvorenou 28.6.2010 s dohodnutým dňom nástupom do
práce 28.6.2010 na pracovnú pozíciu pokladníka v Spišskej Novej Vsi. Pracovný pomer bol dohodnutý
na dobu určitú do 31.1.2012 pri dohodnutom týždennom pracovnom úväzku 40 hodín. Zmluvné strany
sa dohodli na trvaní skúšobnej doby tri mesiace (pokiaľ žalobkyňa uvádzala 2/3 mesiace, ako je uvedené
vyššiečíslica2/jeodkazomnapoznámkučíslo2nachádzajúcusanazáverečnej-tretejstranepracovnej

zmluvy). Rovnako nebolo sporným, že zamestnávateľ využil svoje oprávnenie ukončiť pracovný pomer
so zamestnankyňou dňom 3.8.2010 v zmysle § 72 Zákonníka práce. Urobil tak počas plynutia skúšobnej
doby dohodnutej v trvaní troch mesiacov; skúšobná doba začala plynúť 28.6.2010 a jej koniec pripadol
na deň 28.9.2010. Kedykoľvek počas plynutia tejto lehoty mohol ktorýkoľvek účastník pracovnoprávneho
vzťahu (nielen žalovaný, ale aj žalobkyňa) pracovný pomer ukončiť, a to aj bez uvedenia dôvodu.

Rozhodol sa tak urobiť zamestnávateľ. Zákonník práce, ktorého ustanovenia sú kogentnej povahy, na
rozdiel od iných spôsobov skončenia pracovnoprávneho vzťahu v prípade jeho ukončenia v skúšobnej
dobe nezakotvuje povinnosť oznámiť druhej zmluvnej strane dôvod svojho postupu. Rovnako pre tento
spôsob skončenia pracovného vzťahu Zákonník práce nepredpisuje písomnú formou pod sankciou
neplatnosti právneho úkonu v prípade jej nedodržania. Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej

dobe je adresovaným jednostranným právnym úkonom, ktorého účinky nastanú okamihom, keď sa
dostane do dispozičnej sféry jeho adresáta. Žalovaný vôľu ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou v
skúšobnej dobe tejto avizoval už skôr, ústne v sobotu 31.07.2010 prostredníctvom vedúcej predajne
p. W.. Aj keď jeho tvrdenie žalobkyňa poprela, jeho pravdivosť je preukázaná nielen svedeckou
výpoveďou svedkyne W., ale aj textovou správou, ktorú žalobkyňa 02.08.2010 ráno o 5.37 hod.

zaslala práve tejto svedkyni s cieľom ospravedlniť svoju neúčasť na stretnutí u svedkyne p. K..
Samotné skončenie pracovného pomeru bolo žalobkyni ústne oznámené dňa 3.8.2010, čo táto popiera.
Táto skutočnosť je potvrdená osobami priamo prítomnými pri ukončovaní pracovného pomeru, a to
štatutárnym zástupcom žalovaného Ing. Burocim a zamestnankyňami svedkyňou Q. a svedkyňou K..
Pri hodnotení hodnovernosti svedkov súd zdôrazňuje, že svedkyňa W. v súčasnosti zamestnankyňou

žalovaného takmer dva roky nie je, nemožno preto jej výpoveď hodnotiť ako ovplyvnenú práve
existenciou pracovného pomeru so žalovaným. Vedomosť žalobkyne o tom, že sa má dostaviť 2.8.2010
na ústredie svojho zamestnávateľa je potvrdená aj jej SMS správou zaslanou práve svedkyni W..
Žalovaný chcel svoju vôľu ukončiť pracovný pomer so žalobkyňou potvrdiť aj písomne, avšak prevzatie
písomnosti potvrdzujúcej skončenie pracovného pomeru žalobkyňa odmietla, čo opäť v súdnom konaní

poprela. V tomto smere súd nemal dôvod neveriť svedeckým výpovediam svedkýň Q. a K., ktoré pri
pokusedoručiťoznámenieoskončenípracovnéhopomeružalobkyniboliprítomné.Súsícevpracovnom
pomere so žalovaným, ale vzhľadom na niekoľko desiatok rokov jeho trvania nemožno hodnotiť túto
skutočnosťakovplývajúcunahodnovernosťichvýpovedí,keďžekplneniupracovnýchpovinnostípatríaj
účasť na skončení pracovných pomerov. Svedkyne nemajú žiaden negatívny vzťah k žalobkyni, ktorý by

mohol ich výpovede ovplyvniť. Odmietnutie prevzatia písomného skončenia pracovného pomeru je preto
nutné u žalobkyne hodnotiť podľa § 38 ods. 4 Zák. práce, teda účinky doručenia tejto písomnosti nastali
dňa 03.08.2010. Súd podotýka, pre skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe nie je zákonom
predpísaná písomná forma. Keďže žalobkyňa tvrdila, že žalovaný s ňou ukončil pracovný pomer v čase
jej práceneschopnosti, súd poukazuje na to, že v ochrannej dobe Zákonník práce výslovne zakotvuje

zákaz ukončenia pracovného pomeru výpoveďou, nie v skúšobnej dobe. Napriek tomu súd udáva, že
žalobkyňa bola práceneschopnou od nasledujúceho dňa, od 04.08.2010, čo je preukázané potvrdením
o dočasnej pracovnej neschopnosti, vystaveným 03.08.2010 jej ošetrujúcou lekárkou. Žalovaný skončil
pracovný pomer so žalobkyňou dňa 03.08.2010, čo jej aj v tento deň oznámil. Aj v tomto smere teda
žalovaný postupoval v súlade so zákonom. Keďže súd nezistil dôvod neplatnosti skončenia pracovného

pomeru žalovaného so žalobkyňou v skúšobnej dobe, napriek tomu, že žaloba bola podaná v lehote
podľa § 77 Zákonníka práce (deň 03.10.2010 pripadol na nedeľu, žaloba bola poštou tunajšiemu súdu
doručená 04.10.2010), súd ju v časti určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a určenia, žepracovný pomer žalobkyne a žalovaného trvá zamietol. Pracovný pomer žalobkyne so žalovaným bol
skončený platne, nemôže teda ďalej trvať.
O nároku žalobkyne na náhradu mzdy a náhradu trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( § 42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho

robí, ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč.súd.por): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.