Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/55/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201194
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315201194.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu D. W. H.. W., nar. XX.XX.XXXX, Q. XX, XXX XX P., právne

zast.: JUDr. Martinou Čelkovou - advokátkou, Štefánikova 22, 066 03 Humenné, proti žalovanému
U.. H. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/X, XXX XX M., právne zast.: JUDr. Františkom
Svatuškom - advokátom, Námestie slobody 25, 066 01 Humenné, v konaní o zaplatenie 12.883,92 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 05.02.2015 na Okresný súd Humenné žalobu, ktorou žiadala aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť jej sumu 12.883,92 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnila tým, že od júna 2007
do novembra 2013 tvorili žalobkyňa a žalobca pár, a žili v byte žalovaného na ul. O. XX Q. P.. Žalovaný
mal uzavreté s peňažným ústavom Všeobecná úverová banka, a.s. dve zmluvy o úveroch. Počas
spolužitia so žalovaným žalobkyňa namiesto žalovaného vyplatila jeho úvery vo Všeobecnej úverovej
banke z dôvodu, že jej bolo umožnené čerpať finančné prostriedky s výhodnejším úrokom, čo účastníci
považovali za dobré riešenie, keďže v tom čase spolu žili a hospodárili.
Žalobkyňa spolu zaplatila sumu 12.883,82 eur a to konkrétne na účet vedený vo Všeobecnej úverovej

banke, a.s. číslo XXXXXXXXXX/XXXX zaslala dňa 16.11.2012 sumu 1.000,- eur a dňa 17.11.2012 sumu
163,64 eur a na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX zaslala žalobkyňa dňa 17.11.2012 sumu 320,18 eur,
dňa 18.11.2012 sumu 1.000,- eur a dňa 22.11.2012 sumu 9.400,- eur.
V snahe pomôcť žalovanému si žalobkyňa na vyplatenie úverov žalovaného sama zobrala úver v
Slovenskej sporiteľni, a.s. s ktorou dňa 15.11.2012 uzavrela zmluvu o splátkovom úvere na sumu
16.000,- eur. Úver musí žalobkyňa splácať mesačne vo výške 236,87 eur k 10. dňu v kalendárnom
mesiaci.

2. Na pojednávaní dňa 20.04.2016 zobrala žalobkyňa žalobu čiastočne späť o zaplatenie istiny 907,22
eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne z tejto sumy od 17.12.2014 až do zaplatenia. Predmetom
konaniatakostalasuma11.976,70eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5,05%ročneod17.12.2014
až do zaplatenia.

3. Žalobkyňa uviedla, že k žalovanému do bytu sa nasťahovala v roku 2010 a od tohto roku bola

zamestnaná v Špeciálnej základnej škole v P.. Po skončení strednej školy začala pracovať. Od roku
2011 začala študovať na Vysokej škole - T. G. a následne v septembri 2012 začala chodiť na Vysokú
školu v F., ktorú navštevovala dva roky. Uviedla, že počas spolužitia so žalovaným spoločne hospodárili
a žili v spoločnej domácnosti. Nemala vedomosť o úveroch zo strany žalovaného, s výnimkou úveru voVÚB banke. Chodili spoločne na dovolenky. Úver v Slovenskej sporiteľni si vzala na popud a na návrh
žalovaného. Poukázala na to, že aj po rozchode v novembri 2013 žalovaný 17.12.2013 prispel žalobkyni
na splátku úveru sumou 130,- eur na jej účet. Potom už odmietal uhrádzať žalobkyni akúkoľvek sumu.

Žalobkyňa tvrdila, že vyplatila úvery žalovaného na ktorých vzniku sa nepodieľala a nemala z nich úžitok.
Zozvyšnýchpeňazízosvojhoúveruzakúpilažalovanémugauč,ktorýmuostalazvyšokpeňazíspoločne
rozbili. Nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného, že to považoval po rozchode so žalobkyňou za vyplatenie
všetkého čo on zaplatil, resp. že to považoval za dar zo strany žalobkyne, resp. že to bol príspevok
na spoločné záväzky účastníkov konania. Žalobkyňa poukázala, že žiadne spoločné záväzky stranám

nevznikli. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného a následne
v priebehu konania začala tvrdiť, že tu vznikol medzi stranami nepomenovaný právny vzťah, ktorý má
však najbližšie k zmluve o pôžičke. Žalovaný od žalobkyne finančné prostriedky v určitej výške prevzal
na svojom účte a tieto aj splácal. Žalobkyňa tvrdila, že počas spoločného života žalovaný prispieval na
úver a to tým spôsobom, že pravidelne dával žalobkyni peniaze v hotovosti. Takto to bolo aj v roku 2013.
Počas štúdia na strednej a vysokej škole žalobkyni hradili výdavky jej rodičia a nie žalovaný.

4.Žalovanýžiadalžalobuzamietnuťčosatýkabezdôvodnéhoobohateniavzmyslenámietkypremlčania
podľa § 454 Občianskeho zákonníka a to z dôvodu, že vyplatenie prostriedkov došlo v roku 2012,
žaloba bola podaná vo februári 2015, teda po uplynutí zákonom stanovenej dvojročnej lehoty. Žalobkyňa
nezaplatila peniaze priamo veriteľom žalovaného, ale priamo na účet žalovaného a to z dôvodu, aby

sa zlepšila ich spoločná finančná situácia, pretože spoločne hospodárili a žili v spoločnej domácnosti
od roku 2009. Podľa žalovaného ide o plnenie bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2. Od počiatku
neexistoval právny dôvod pre toto plnenie. Žiadna dohoda medzi nimi uzavretá nebola. Poukázal na
to, že strany žili v spoločnej domácnosti a spoločne hospodárili ako druh a družka od roku 2009 až do
novembra 2013. Bývali spoločne v byte žalovaného, ktorý kúpil na úver. Chodili na spoločné letné a

zimné dovolenky. Samotná žalobkyňa uviedla, že zvyšok jej úveru vo výške cca 4.000,- eur spoločne
rozbili. Obe strany míňali viac ako zarobili. Medzi stranami konania nikdy nebola žiadna dohoda o tom,
že žalovaný má žalobkyni vrátiť nejaké peniaze, a žalobkyňa vedela aj o jeho finančnej situácii. Žalovaný
mal viacero úverov, ktoré míňali na spoločné výdavky počas vzájomného spolužitia so žalobkyňou.
Žalobkyňa sa teda slobodne rozhodla, keďže mala vedomosť o ich finančnej situácii, že si zoberie úver

v Slovenskej sporiteľni a časť peňazí zaslala na účet žalovaného. Žalovaný poukazoval na to, že ani
sestra žalobkyne nebola svedkom žiadnej dohody medzi stranami konania. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že
po rozchode v novembri 2013 jej v decembri zaplatil na účet žalobkyne sumu 130,- eur bolo to z dôvodu,
že po rozchode žalobkyňa poskytla žalovanému pôžičku, ktorú jej týmto spôsobom vrátil, nejednalo sa
o splátku úveru.

5. Z výpisu účtu zo Slovenskej sporiteľni, a.s. XXXXXXXXXX/XXXX súd zistil, že na účet vo VÚB banke
vo vlastníctve žalovaného číslo XXXXXXXXXX/XXXX uhradila žalobkyňa 22.11.2012 sumu 9.400,- eur,
19.11.2012 sumu 1.000,- eur, 18.11.2012 sumu 1.000,- eur a 17.11.2012 sumu 320,18 eur. Na účet
žalovaného vo VÚB banke č. XXXXXXXXXX/XXXX uhradila žalobkyňa dňa 17.11.2012 sumu 163,64

eur a dňa 16.11.2012 sumu 1.000,- eur.
Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15.11.2012 vyplýva, že žalobkyňa si zobrala v Slovenskej
sporiteľni, a.s. úver vo výške 16.000,- eur s mesačnými splátkami vo výške 236,87 eur s konečnou
splatnosťou 10.12.2022.
Z čestného prehlásenia otca žalobkyne U. W. z 13.05.2016 vyplýva, že tento prehlásil, že ju finančne

podporoval po celú dobu strednej školy, počas nezamestnanosti, kedy jej prispieval rôznymi čiastkami
a jeden ročník vysokej školy jej zaplatil v roku 2011 a dcéra s nimi žila v spoločnej domácnosti až kým
neskončila strednú školu v máji 2010.
Z čestného prehlásenia matky žalobkyne G. W. z 13.05.2016 vyplýva, že táto finančne podporovala
dcéru počas trvania strednej školy až do jej ukončenia, počas trvania v nezamestnanosti a prispievala

spoločne s manželom žalobkyni. Taktiež dcére zaplatila jeden ročník vysokej školy a to v roku 2013 a
dcéra s nimi žila v spoločnej domácnosti až kým neskončila strednú školu v máji 2010.

6. Žalobkyňa vo veci vypovedala, že so žalovaným chodila od roku 2007 až do novembra 2013, kedy sa
odsťahovala zo spoločnej domácnosti z bytu žalovaného v P.. Spoločne žila so žalovaným v spoločnej

domácnosti v jeho byte od roku 2010 až do novembra 2013, kedy sa odsťahovala k rodičom. V roku
2012 jej žalovaný navrhol, aby si zobrala úver s tým, že má známeho riaditeľa v Slovenskej sporiteľni,
a.s. - v P.. Následne si zobrala úver zo Slovenskej sporiteľni, a.s. vo výške 16.000,- eur. Žalovaný jej dal
zostatky na účtoch, kde bola uvedená suma, ako aj čísla účtov na ktoré má vyplatiť tieto sumy a onapotom cez internet banking vyplatila tieto sumy na uvedené účty. Od decembra 2010 až doteraz bola
zamestnaná na Špeciálnej základnej škole v P.N. a žalovaný pracoval ako policajt. O tom, že si berie
úver vedela aj jej sestra. V čase keď si úver vybavovala sa bavila so žalovaným, že jej bude pomáhať

so splácaním tohto úver, v akej výške to sa presne nebavili. Spravidla jej žalovaný dal peniaze priamo
na ruku a nerobil sa o tom žiadny doklad. V tom čase bola zamilovaná a hlúpa, a nepredpokladala že sa
môže niečo také stať, že sa rozídu a čo bude potom so splácaním a o tom sa so žalovaným ani nebavili.
Spoločne hospodárili tak, že bývali v byte žalovaného ako druh a družka, kde žalovaný platiť nájom,
ona platila inkaso cez SIPO. Ostatné veci napríklad jedlo a iné hradili spoločne podľa potreby, nikdy

to nebolo rozdelené na polovicu. Podobne hradili aj dovolenky, presne sa už nepamätá. Spoločne so
žalovaným nemala žiadne záväzky. Po rozchode išla za žalovaným, aby sa dohodla ohľadom splácania
úveru, ten jej povedal, že má záväzky vo výške cca 60.000,- eur a poslednýkrát jej prispel na splátku v
decembri 2013 sumou 130,- eur, ktoré poslal cez internet priamo na jej účet. Na dovolenkách boli spolu v
Chorvátsku, v Bulharsku, v Turecku, vo Švédsku a v Poľsku na lyžovačke, presné dátumy si nepamätá.
Žalovanému vyplatila na jeho účty sumu cca 12.883,82 eur s zvyšok z úveru cca vo výške 4.000,- eur

spoločne minuli - rozbili. Tvrdila, že nemala presnú vedomosť o výdavkoch žalovaného a o jeho úveroch.

7. Žalovaný vo veci uviedol, že začal so žalobkyňou chodiť niekedy v roku 2007 a v spoločnej domácnosti
začali žiť niekedy v roku 2008, kedy mal byt v podnájme a neskôr ho v roku 2009 odkúpil. Mal viacero
úverov v Slovenskej sporiteľni, ako aj vo VÚB banke. Hypotéku zo Slovenskej sporiteľni použil na

rekonštrukciu a kúpu bytu. Žalobkyňa spočiatku nepracovala nikde študovala, neskôr začala pracovať,
ale príjem mala nízky. On pracoval v M. ako policajt a jeho príjem bol vtedy cca 700,- eur v čistom. Dva
úvery vo VÚB mu vyplatil jeho otec. Uviedol, že žalobkyňa mala vedomosť o jeho finančných záväzkoch
a spravidla všetko platil on. Peniaze míňali spoločne na spoločné aktivity. V roku 2012 bol už pôžičkami
tak zahltený, že viacej splácal ako zarobil, o čom vedela aj žalobkyňa. Bolo to jej rozhodnutie, že pôjde

do banky a zoberie si nejakú pôžičku vo svojej banke, kde budú úroky nižšie a nižšie splátky. Nebola
medzi nimi žiadna dohoda ani ústna, ani iná o nejakých splátkach a pri žiadnej dohode nebola ani
sestra žalobkyne N.. Neposielal žalobkyni na úver žiadne peniaze, ak jej aj nejaké peniaze dal, neboli
to peniaze, ktoré by išli na splátku úveru. Je pravda, že dňa 17.12.2013 zaplatil žalobkyni sumu 130,-
eur, avšak bolo to vrátenie pôžičky, ktorú mu poskytla po rozchode. Bola to pôžička vo výške 300,- eur

a splatil ju v dvoch splátkach a jedna z týchto splátok bola suma 130,- eur zo 17.12.2013. V tom čase
mal úver v Slovenskej sporiteľni a úver na kúpu vozidla vo VÚB.
Uviedol, že účty na ktoré mu žalovaná poskytla peniaze, tak účet s koncovým číslom 253 je jeho osobný
Flexi účet vo VÚB banke, ktorý má dodnes, druhý účet to bola jeho debetná karta. So žalobkyňou žili
v spoločnej domácnosti do desiateho mesiaca 2013. Nájom za byt platil on, inkaso platila žalobkyňa,

spoločne hospodárili celú dobu, nie je pravdou, aby on vybavoval pre žalobkyňu úver v Slovenskej
sporiteľni. Na splátku úveru v Slovenskej sporiteľni nedal žalobkyni ani jednu korunu, nebola o tom
žiadna dohoda. Žalobkyňa vedela, že má úvery, ktoré spláca a nemali žiadnu dohodou, že on bude
tento úver splácať za žalobkyňu. Rozišli sa v dobrom a až v apríli 2014 mu žalobkyňa volala potom, ako
sa dozvedela, že má inú priateľku a žiadala od neho vrátenie peňazí s tým, že nemá z čoho splácať

tento úver.

8. Svedkyňa N. W., sestra žalobkyne uviedla, že strany pozná, vie že sa vedie toto konanie. Vie, že
žalovaný chcel vyplatiť nejaké úvery a sestra nemala s tým žiadny problém, lebo chodili spolu zhruba
6 rokov a to od roku 2007 až do konca roka 2013. V spoločnej domácnosti žili zhruba od roku 2010,

keď sestra skončila strednú školu až do konca roka 2013, kedy sa rozišli. Svedkyňa uviedla, že sedeli v
obývačke, keď padla debata medzi stranami konania, aby sestra išla do banky informovať sa ohľadom
nejakého úveru. Vtedy sa ešte nevedelo o aký úver. Žalovaný hovoril, že by tam boli lepšie podmienky
pre sestru, netušila aké lepšie podmienky. Žalovaný povedal, aby si on urovnal nejaký svoj úver, bližšie
vedomosti o ňom nemá. Sestra povedala jasne „pôjdem sa opýtať“. Ja som vtedy povedala, že načo

má sestra brať úver keď je ešte mladá, avšak sestra to brala ako samozrejmosť, pretože spolu žili, mali
vzťah. Sestra povedala, že si úver vezme a zoberie koľko jej dajú. Na otázku súdu, či sa bavili o tom
ako sa bude tento úver splácať svedkyňa uviedla, že keď sa ohradila, čo v prípade ak sa niečo stane,
žalovaný sa vyjadril, že on to bude platiť. Svedkyňa uviedla, že nebola prítomná pri žiadnej inej debate
medzi stranami ohľadom tohto úveru.

Spoločne hospodárili ako ľudia, ktorí žijú v spoločnej domácnosti. Svedkyňa nemala prehľad o ich
záväzkoch a príjmoch. Dovolenky podľa svedkyne hradili spoločne. Chodili na spoločné dovolenky a
na spoločné akcie, až pokiaľ sa nerozišli. Spoločné akcie platil žalovaný, ale aj žalobkyňa. Strany sarozišli koncom roka 2013 v novembri a potom jej sestra rozprávala, že chcela riešiť finančný záväzok so
žalovaným a že žalovaný má problém tento úver splácať. Bolo to krátko po rozchode.

9. Svedkyňa G. W., matka žalobkyne vypovedala, že finančne spolu s manželom podporovali dcéru
počas jej štúdia na strednej škole a počas troch rokoch štúdia na vysokej škole. Potvrdila, že žalobkyňa
žila so žalovaným v spoločnej domácnosti, v jeho byte, kde spoločne hospodárili, spoločne chodili na
dovolenky a na rôzne akcie. O úvere sa dozvedela svedkyňa až po novembri 2013, kedy sa dcéra
odsťahovala zo spoločnej domácnosti so žalovaným k nej naspäť domov, vtedy jej to dcéra povedala.

Nebola pri žiadnych jednaniach ohľadom tohto úveru.

10. Následne súd vyhlásil dokazovanie za skončené, pričom predtým zamietol návrh právnej zástupkyni
žalovaného na vypočutie svedka T. F., ktorý mal byť majiteľom Penziónu Y., ako jedného z podnikov
do ktorého chodili strany na spoločné akcie. Súd návrh na tento dôkaz zamietol a to z dôvodu, že to
nebolo potrebné pre posúdenie veci. Tento svedok nebol prítomný pri jednaniach strán ohľadom úveru

a nežil v spoločnej domácnosti so stranami, preto vykonanie tohto dôkazu súd považoval za neúčelné
a nehospodárne. Okrem toho žalovaný nezabezpečil účasť tohto svedka na pojednávaní, hoci to bola
jeho povinnosť.

11. Na tento prípad je potrebné aplikovať predovšetkým tieto právne predpisy.

Podľa Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej len OZ), § 451 ods. 1, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa odseku 2, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Podľa § 491 ods. 1 OZ, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu
však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky
rôznych zmlúv.
Podľa § 51 OZ, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však

nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až
110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa odseku 2, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky,
a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa so žalovaným žili od júna 2007 do novembra

2013 ako druh a družka s tým, že od roku 2010 žili v byte žalovaného na O. XX. Počas tejto doby
spoločne hospodárili, obdobne ako manželia. V konaní nie je sporné, že žalobkyňa vyplatila na účet
žalovaného XXXXXXXXXX/XXXX dňa 17.11.2012 sumu 320,18 eur, dňa 18.11.2012 sumu 1.000,- eur a
dňa22.11.2012sumu9.400,-eur.Vkonaníniejesporné,žežalobkyňavyplatilanaúčetžalovanéhočíslo
XXXXXXXXXX/XXXX dňa 16.11.2012 sumu 1.000,- eur a dňa 17.11.2012 sumu 163,64 eur. Žalobkyňa

teda peniaze nevyplatila priamo veriteľom žalovaného. Nie je sporné, žalobkyňa si zobrala úver v SLSP,
a.s. vo výške 16.000,00-eur z ktorého tieto sumy vyplatila na účty žalovaného a zvyšok spoločne minuli,
ako uviedla žalobkyňa - rozbili.

13. Zo zhodných výpovedí strán, z výpovedí svedkov jednoznačne vyplynulo, že v uvedenom období žili

v spoločnej domácnosti ako druh a družka a spoločne uhrádzali všetky náklady, ktoré im vznikli počas
tohto spolužitia. Obe strany zhodne uviedli, že nemali podelené príjmy, ani výdavky. Z konania vyplynulo,
že v období vyplatenia týchto peňažných prostriedkov z úveru žalobkyni v Slovenskej sporiteľni na
účet žalovaného nemali uzavretú žiadnu dohodu a ani zmluvu. V konaní neboli preukázané podstatné
náležitostizmluvyopôžičke,aniinejzmluvy(nepomenovanejzmluvy)astranytoaninepotrebovaliriešiť,

pretože boli do seba zaľúbení a žili ako druh a družka, obdobne ako manželia.
Z tohto dôvodu na uvedený vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o
bezdôvodnom obohatení, tak ako sú vyššie uvedené. Súd má za to, že ide o plnenie bez právnehodôvodu a z tohto dôvodu má žalobkyňa nárok na vrátenie žalovanej sumy, ktorú vyplatila na účet
žalovaného.

14. Žalovaný sa bránil v prvom rade námietkou premlčania a súd má za to, že keďže k výplate došlo
dňa 17.11.2012, 18.11.2012, 16.11.2012 a 22.11.2012, avšak žaloba bola podaná až dňa 05.02.2015,
tak námietka premlčania je opodstatnená a preto súd musel žalobu zamietnuť. Žalobkyňa podala žalobu
oneskorene. Žalobkyni nič nebránilo podať žalobu v rámci dvojročnej subjektívnej lehoty v zmysle vyššie
uvedených ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalobu však podala až po tejto lehote. Z výpovedí

strán, ale aj svedkov matky žalobkyne a sestry žalobkyne vyplynulo, že žalobkyňa vedela o tomto
bezdôvodnom obohatení už v čase vyplácania týchto súm a nič jej nebránilo podať žalobu o ich vrátenie.
Premlčacia lehota tak žalobkyni uplynula 22.11.2014. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

15. Súd v konaní nemôže robiť celkové majetkové vyporiadanie medzi stranami, ako je to pri manželoch
a nemôže ani rozlišovať spoločné príjmy a spoločné výdavky, ktoré počas spolužitia v spoločnej

domácnosti vynaložili obe strany. Pokiaľ by žalobkyňa stihla premlčaciu dvojročnú subjektívnu lehotu,
súd by žalobe vyhovel, pretože by mal za preukázané, že vyplatila bez právneho dôvodu na účty
žalovaného žalovanú sumu. V tomto prípade však žalobkyňa podala žalobu oneskorene, preto súd
žalobu zamietol.
Z výpovedí strán a navrhnutých svedkov jednoznačne vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere v SLSP, a.s. so žalobkyňou a pred uzavretím tejto zmluvy, strany žili v spoločnej
domácnosti ako druh a družka, spoločne hospodárili a nemali medzi sebou žiadnu dohodu, či už
pomenovanú alebo nepomenovanú o splácaní tohto úveru žalobkyne Slovenskej sporiteľni, a.s. a
žalobkyňa nepreukázala, aby jej žalovaný splácal tento úver v konkrétnych termínoch a v konkrétnej
výške.

16. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 a § 257 Civilného sporového poriadku č. 160/2015
Z.z. a to tak, že hoci bol žalobkyňa v konaní neúspešná, súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu
trov konania a to z dôvodu, že v tomto konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Konkrétne sa
jedná o predmet sporu a subjekty strán, pretože v konaní bolo preukázané, že obe strany žili ako druh a

družka v spoločnej domácnosti a po rozchode nastali medzi nimi nezhody, tak ako je to uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.