Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/240/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615209882
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6615209882.12

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: B. N., Y. XX.XX.XXXX,
E. Y. XX, XXX XX B. C., štátny občan SR, zastúpený: Ulianko & partners, s.r.o., Nám. SNP 41, 960
01 Zvolen, IČO: 36 856 517 proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená: Advokátska kancelária Miroslav
Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, konajúca prostredníctvom Mgr. Miroslava
Maďara, konateľa a advokáta, o náhradu škody v sume 11.535 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia v
sume 4.951,40 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu sčasti zaplatenia škody v sume 6.583,60 Eur od žalovanej z a m i e t a.

III. Žalobca m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej škody,
o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca doručil súdu dňa 02.07.2015 žalobu proti žalovanej, ktorou žiadal zaplatiť náhradu škody
vo výške 11.535 Eur a náhradu trov konania. V žalobe tvrdil, že dňa 07.05.2012 v čase o 23.40 hod
na ceste I/50 v km 299/30 v smere od Rimavskej Soboty na obec I. spôsobil K. G., Y. XX.XX.XXXX,
E. I. X, L., ako vodič nákladného motorového vozidla tov. zn. IVECO, EČ: L. (ťahač) s návesom, tov.
zn. Schwarzmüller EČ: L. dopravnú nehodu, a to tak, že v danom úseku viedol túto jazdnú súpravu
rýchlosťou 72 km/h, ktorá bola vyššia ako dovolená rýchlosť a zároveň svoju jazdu neprispôsobil
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré mohol predvídať,
v dôsledku čoho pri prejazde pravotočivej zákruty v klesaní, po pribrzdení súpravy, zadná ľavá časť
návesu prešla šmykom do protismernej časti vozovky až do druhého protismerného jazdného pruhu,
kde došlo ku zrážke s protiidúcim vozidlom tov. zn. Škoda Octavia, EČ: B., ktorého vodičom bol žalobca.
Žalobca následkom tejto dopravnej nehody utrpel závažné poškodenie na zdraví a to pomliaždenie tváre
s rozsiahlou okolo očnou krvnou podliatinou, zlomeninu spodiny lebečnej, zlomeninu nasomaxillárneho
komplexu, podvrtnutie krčnej chrbtice, zmliaždenie ľavého ramenného kĺbu ťažkého stupňa, zmliaždenie
prednej steny hrudníka, zlomeninu tela stehnovej kosti vpravo, atď.

2. Vzhľadom ku charakteru dopravnej nehody bola okamžite šetrená príslušníkmi OR-PZ-ODI v Lučenci,
ktorí priebeh a príčiny vzniku dopravnej nehody vyšetrovali pod ČVS: ORP-553/OEK-LC-2012. Na
základe vyšetrovania Okresná prokuratúra v Lučenci podala obžalobu na obvineného K. G. a jeho
trestné stíhanie pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) a Trestného zákona bolo
ukončené Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec č.k. 22T/280/2012-188 zo dňa 20.12.2012,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.01.2013. Ním súd uznal obžalovaného K. G.

za vinného za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Na
základe záverov vyšetrovania príčin vzniku dopravnej nehody je zrejmé, že na jej vzniku žalobca neniesol
žiadne zavinenie. Za škodu, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody mu zodpovedá v zmysle §
420 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase dopravnej nehody (ďalej
len „Občiansky zákonník“), v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka prevádzkovateľ nákladného
motorového vozidla, ktorým bola dopravná nehoda spôsobená a ním je spoločnosť DECODOM, spol.
s r.o., so sídlom Pilská 7, 955 13 Topoľčany, IČO: 36 305 073. Uvedené nákladné motorové vozidlo
bolo pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne
poistené u žalovanej pod číslom poistenia: 6549804396/43 a preto žalobca požiadal žalovanú v zmysle
§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len
„zákon o povinnom zmluvnom poistení“) o vysporiadanie uplatnených nárokov na náhradu škody :
- účelne vynaložených nákladov spojených s liečením v zmysle § 449 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka,
- náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného v zmysle § 446 Občianskeho
zákonníka, pričom tento nárok a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa
všeobecných predpisov o sociálnom poistení, t.j. § 85-87 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v
platnom znení,
- bolestného.
Všetky tieto žalobcom uplatnené nároky žalovaná zaplatila a poskytla žalobcovi náhradu škody v
požadovanom rozsahu.

3. Prostredníctvom listu zo dňa 05.05.2014 žalobca uplatnil u žalovanej náhradu škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 Občianskeho zákonníka. V dôsledku zranení a poškodenia
zdravia ktoré žalobca utrpel poukázal v žalobe na to, že (aj napriek intenzívnej liečbe a dôslednému
dodržiavaniu liečebného procesu) nebolo možné úplne odstrániť následky poškodenia na zdraví, čo
viedlo u neho k tomu, že poškodenie zdravia a následky z neho u neho pretrvávajú a v značnej
miere ho obmedzujú v možnostiach uplatniť sa v živote ako aj v spoločnosti. Uvedené následky
žalobcu obmedzujú vo všetkých sférach jeho života od vykonávania základných životných úkonov až
po možnosť vykonávania jeho záľub v podobe aktívneho vykonávania športových aktivít, nakoľko práve
v dôsledku následkov dopravnej nehody bol nútený skončiť s hraním futbalu, basketbalu, rekreačným
behom, fitnessom a squashom, pričom žalobca tieto aktivity pravidelne vykonával pred dopravnou
nehodou. Žalobca poukázal na to, že na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. 86012084730 zo
dňa 06.02.2014 bol mu odo dňa 01.01.2014 priznaný invalidný dôchodok, lebo pokles jeho pracovnej
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje viac ako 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

4. Žalobca tvrdil, že sa u neho prejavujú následky poškodenia na zdraví v podobe „traumatického
poškodenia druhej vetvy trojklaného nervu vľavo, poúrazového obmedzenia hybnosti krčnej chrbtice,
obmedzenia pohyblivosti ramenného kĺbu vľavo stredne ťažkého stupňa, poranení mäkkého kolena
s poškodením menisku a preukázateľnými blokádami v pravom kolene, poúrazovej atrofii svalstva
pravého kolena, ako aj v podobe plošnej jazvy - celkom na siedmich miestach (celkom 52 cm2), a
i. Zároveň sa následky uvedenej dopravnej nehody u žalobcu negatívne prejavili aj v jeho psychickej
sfére, čo ho viedlo k rozhodnutiu vyhľadať odbornú pomoc. Na základe záverov znaleckého posudku
vypracovaného ošetrujúcim klinickým psychiatrom je zrejmé, že v dôsledku predmetnej dopravnej
nehody trpí žalobca aj neurotickým vývojom po psychotraume s prevažujúcou úzkostnou a stoickou
symptomatikou s modifikáciami do generalizovanej úzkosti a neurastemickou symptomatikou s možnými
psychosomatickými ekvivalentmi“.

5. Dňa 18.04.2014 bolo žalobcovi MUDr. Pavlom Cikatricisom, znalcom z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie: chirurgia a traumatológia vypracované bodové hodnotenie poškodenia na zdraví
za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 870 bodov. Žalobca poukázal na skutočnosť, že si
na základe tohto znaleckého posudku neuplatnil položku č. 254, ktorá bola znalcom ohodnotená na
130 bodov a to v dôsledku toho, že poškodenia na zdraví, ktoré v dôsledku dopravnej nehody utrpel
žalobca v psychickej sfére si nechal ohodnotiť samostatne a to prostredníctvom znaleckého posudku č.
04/2014 vypracovaného znalkyňou z odboru psychológia. K zabezpečeniu znaleckého posudku pristúpil
žalobca hlavne s poukazom na skutočnosť, že poškodenie zdravia, ktoré v dôsledku dopravnej nehody
dňa 07.05.2013 utrpel si vyžiadalo poskytnutie zdravotnej starostlivosti vo viacerých zdravotníckych
zariadeniach, teda aj viacerými odbornými lekármi (chirurgické a neurologické oddelenie Všeobecnej

nemocnice v Rimavskej Sobote - MUDr. Kružliaková, MUDr. Klepková, Neštátna chirurgická ambulancia
Rimavská Sobota - MUDr. Kovács, Neštátna ortopedická ambulancia v Rožňave - MUDr. Tibor Kontra,
Klinická traumatologicko-ortopedická ambulancia Fakultnej nemocnice v Trnave - MUDr. Kuchta, MUDr.
Hendrich, všeobecne zmluvný lekár, MUDr. Cetnerová, oftalmologická ambulancia - MUDr. Konečná,
Nemocnice a polikliniky a.s., neurologické oddelenie - MUDr. Katarína Zelíková, Ambulancia klinickej
psychológie Psychotrend, s.r.o. - Mgr. Andrea Tyborová). Vzhľadom k tej skutočnosti, že zhotoviteľ
znaleckého posudku MUDr. Pavol Cikatricis je renomovaným znalcom v príslušnom medicínskom
odbore ako aj odvetví s bohatou znaleckou praxou žalobca sa domnieval, že práve ohodnotenie
poškodenia na zdraví žalobcu prostredníctvom znaleckého posudku predstavuje najvyššiu možnú
formu objektivizácie ohodnotenia poškodenia na zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca
súčasne poukázal aj na to, že tento znalec ohodnotil jeho bolestné (znalecký posudok č. 31/2013) na
základe ktorého žalovaná poskytla náhradu škody z uplatneného nároku. Žalobca tvrdil, že je teda
zrejmé, že zhotoviteľ znaleckého posudku bol dôkladne oboznámený s jeho zdravotným stavom,
čo vytváralo nevyhnutné predpoklady pre objektívne ohodnotenie poškodenia na zdraví za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

6. Listom zo dňa 05.05.2014 žalobca požiadal žalovanú o poskytnutia náhrady škody zo sťaženia
spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku č. 10/2014 vo výške 14.490 Eur, lebo dňa
28.04.2014 znalkyňa Mgr. Andrea Tyborová z odboru: Psychológia, odvetvie: Klinická psychológia
dospelých vypracovala bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 900
bodov.
Listom zo dňa 15.10.2014 žalovaná oznámila žalobcovi, že mu poskytla uplatnený nárok za sťaženie
spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku č. 04/2014 vo výške 14.490 Eur, poskytnutú
náhradu škody žalobca prijal.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia na základe
znaleckého posudku č. 10/2014 bol žalobca vyzvaný žalovanou, aby sa dobrovoľne zúčastnil lekárskeho
vyšetrenia za účelom preukázania opodstatnenosti jeho uplatneného nároku a to dňa 17.03.2015.
Žalobca sa vyšetrenia zúčastnil.
Listom zo dňa 25.05.2015 žalovaná oznámila žalobcovi, že mu náhradu škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku č. 10/2014 poskytuje len vo výške 2.472
Eur a to na základe znaleckého posudku č. 80/2015 vypracovaného spoločnosťou forensic.sk Inštitút
forenzných medicínskych expertíz s.r.o., list obsahoval aj odkaz na skutočnosť, že uvedené odškodnenie
poskytnuté žalovanou predstavuje finančný ekvivalent za nasledovné položky:
- položka 428a..... 50 bodov
- položka 433a..... 100 bodov
spolu ....................150 bodov, 1 bod á 16,48..... 2.472 Eur.
Vzhľadom ku značnému rozdielu medzi žalobcom požadovaným odškodnením nároku na základe
znaleckého posudku č. 10/2014 a žalovanou poskytnutým odškodnením na základe posudku č.
80/2015, ktorý predstavuje 720 bodov, mal žalobca opodstatnený záujem oboznámiť sa s obsahom
tohto znaleckého posudku a to z dôvodu možnosti objektívne posúdiť relevanciu obsahu posudku
č. 80/2015, nakoľko práve žalovaná na základe tohto posudku neposkytla žalobcovi odškodnenie v
rozsahu 11.529 Eur. V tejto súvislosti žalobca poukázal na tú skutočnosť, že oddelenie likvidácie
žalovanej nebolo spôsobilé poskytnúť mu uvedený posudok č. 80/2015, a to ani v podobe jeho fotokópie.
Týmto postupom zo strany žalovanej bola žalobcovi odňatá možnosť relevantne posúdiť opodstatnenosť
postupu žalovanej v súvislosti s posudzovaním a následným poskytnutím náhrady škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Žalobu odôvodnil zákonnými ustanoveniami § 415, 420, 427, 442 ods. 3 prvá
veta, 444, 449a Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z.z., § 10 ods. 4 citovaného
zákona, § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení.

7. Žalovaná sa po doručení žaloby vyjadrila k žalobe žalobcu dňa 01.10.2015, vyjadrenie bolo súdu
doručené dňa 05.10.2015. Vo vyjadrení tvrdila, že pri poukázaní poistného plnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu vychádzala zo záverov znaleckého posudku č. 80/2015 znaleckej
organizácie spoločnosti forensic.sk, Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. Z dôvodu rozporov
medzi znaleckými posudkami predloženými žalobcom a žalovanou považovala za nutné pribrať do
konania znalca z príslušného odboru na odstránenie sporných skutočností a po pribratí znalca do
konania si vyhradila právo klásť mu otázky. Poprela žalobný nárok v celom rozsahu, trvala na tom, že
likvidáciu nároku žalobcu uskutočnila správne a žiadala žalobu zamietnuť.

8. Žalovaná súčasne dňa 05.10.2015 doručila súdu aj znalecký posudok č. 80/2015 vypracovaný
spoločnosťou forensic.sk. Z neho vyplynulo, že znalecký posudok vyžiadala žalovaná dňa 06.06.2014,
pričom úlohou znalca bolo vypracovať znalecký posudok vo veci hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia vyplývajúceho z telesných porúch poškodeného - žalobcu. Súčasne mala znalecká
organizácia uviesť aj iné podstatné skutočnosti, ktoré budú zistené v priebehu znaleckého skúmania
a ktoré by mohli mať vplyv na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Znalecký posudok bol
vypracovaný ku dátumu 30.03.2015. Zo znaleckého posudku vyplýva, že ho vypracovali znalci znaleckej
organizácie: MUDr. Peter Gémeš, MUDr. Norbert Moravanský, PhD., MUDr. Stanislav Kollár a znalecká
organizácia určila MUDr. Petra Gémeša za znalca, ktorý môže pred súdom alebo iným orgánom verejnej
moci potvrdiť správnosť znaleckého posudku, podať žiadané vysvetlenia, či doplnenia. Zo záveru
znaleckého posudku vyplynulo, že „Na základe vlastného vyšetrenia a RTG sme zistili u poškodeného
nasledujúce zmeny v zmysle trvalých následkov po predmetnom poranení:
- hypotrofia svalstva na poranenej končatine stredného stupňa
- jazvy v celkovom rozsahu 30 cm2
Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o
zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov je:
- položka z prílohy č. 1 (časť II a IV) 428 Diagnóza: Poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny na
stehne, počet bodov 50,
- položka 433a Diagnóza: Keloidné jazvy po poraneniach a operáciách v celkovom rozsahu 30 cm2,
počet bodov 100.
Celkový počet 150 bodov, čo je sťaženie spoločenského uplatnenia za predmetný úraz.
Stav je možné považovať k hodnoteniu za ustálený rok od poslednej operácie, t.j. k mesiacu august
2014.“ Znalecká organizácia ešte uviedla, že: „Na rozdiel od hodnotenia SSU v znaleckom posudku č.
10/2014, ktorý vypracoval znalec MUDr. Pavol Cikatricis na základe vyšetrenia zo dňa 10.04.2014 znalci
znaleckej organizácie pri vyšetrení poškodeného nezistili:
- dĺžkový rozdiel medzi jednotlivými končatinami, ani objektívnym meraním, a ani na podklade RTG
vyšetrenia
- postkomočný syndróm
- poškodenie trojklaného nervu vľavo
- obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice
- obmedzenie ľavého ramenného kĺbu
- poškodenie pravého kolena
- hypotrofiu svalstva na predkolení.“
Pre úplnosť ešte znalecká organizácia uviedla, že: „hodnotenie duševných porúch (položka 254
v znaleckom posudku 10/2014, MUDr. Cikatricis) nie je v kompetencii znalca traumatológa ale v
kompetencii psychiatra. Počas znaleckého skúmania sme už nezistili žiadne iné skutočnosti, ktoré by
boli podstatné pre posúdenie danej veci a považovali by sme za potrebné ich uviesť v našom znaleckom
posudku.“

9. Keďže išlo o posúdenie skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky - poškodenie zdravia žalobcu
a jeho následky v dôsledku dopravnej nehody dňa 07.05.2012 súd uznesením č.k. 8C/40/2015-173 dňa
10.05.2016 ustanovil do konania znalca z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Traumatológia
MUDr. Milana Jančiara, ktorému uložil vypracovať písomný znalecký posudok po oboznámení sa s
kompletnou zdravotnou dokumentáciou žalobcu, po vyšetrení žalobcu a jeho zdravotným stavom pred
dopravnou nehodou a po nej a zodpovedať na otázky, ktoré navrhli strany sporu. Súd súdnemu znalcovi
určil okrem iného povinnosť popísať všetky poranenia, ktoré boli žalobcovi diagnostikované v dôsledku
dopravnej nehody, vyjadriť sa, či poranenia, ktoré utrpel v dôsledku dopravnej nehody zanechali na
jeho zdravotnom stave trvalé následky, ktoré sú nepriaznivé pre jeho život, uspokojenie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo plnenie jeho spoločenských úloh, vyčísliť ich bodové ohodnotenie a
vyjadriť sa aj k správnosti bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu podľa
posudku znalca MUDr. Pavla Cikatricisa č. 10/2014 a znaleckého posudku č. 80/2015 vypracovaného
spoločnosťou Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.

10. Súdny znalec MUDr. Milan Jančiar vypracoval znalecký posudok č. 8/2016, ktorý súdu doručil
dňa 15.08.2016. Znalec v posudkovej časti uviedol, že v súčasnej literatúre je uvedených niekoľko

definícií otrasu mozgu a ĽMP (ľahkého mozgového poškodenia), ktoré sa vzájomne prekrývajú,
pričom neexistuje všeobecne uznávaný konsenzus v tejto otázke (McCrea 2008). V roku 2008 bola
panelom autorít počas tretej medzinárodnej konferencie Concussion in Sport v Zürichu navrhnutá
revidovaná definícia otrasu mozgu, ktorý je charakterizovaný takto: „je spôsobený priamym úderom
do hlavy, tváre, krku alebo ktorejkoľvek časti tela s prenosom zotrvačných síl do oblasti mozgu.
Vedie k náhle vzniknutým krátkotrvajúcim spontánne odznievajúcim zmenám neurologických funkcií.
Zmeny vybraných neurologických funkcií sú v akútnom štádiu otrasu výsledkom skôr funkčných ako
štrukturálnych zmien mozgového tkaniva. Vedie k súboru subjektívnych a objektívnych príznakov, ktorý
nemusí obsahovať bezvedomie. Ústup príznakov je obyčajne postupný. U malého percenta pacientov
postkomočné príznaky pretrvávajú prolongovane. Je prítomný normálny nález štruktúry mozgu pri
štandardných zobrazovacích vyšetreniach (McCrory et al. 2009). Osobitná pracovná skupina Svetovej
zdravotníckej organizácie (WHO Collaborating Task Force on Mild Traumatic Brain Injury) definuje
ĽMP ako poranenie vzniknuté pôsobením ,vonkajšej mechanickej energie na oblasť hlavy spojené s
následnou poruchou funkcie centrálneho nervového systému. Klinický obraz musí spĺňať aspoň jedno
z nasledujúcich kritérií:
- zmätenosť' a/alebo dezorientácia
- bezvedomie v trvaní do 30 minút
- posttraumatická amnézia v trvaní do 24 hodín
- iná tranzientná neurologická symptomatika (ložiskový neurologický deficit, kŕčový stav) a detegovaná
intrakraniálna lézia nevyžadujúca neurochirurgickú intervenciu.“
Ďalej znalec uviedol, že „Pri otrase mozgu môže, ale nemusí vzniknúť krátkotrvajúce bezvedomie
ako následok DAP (difúzneho axonálneho poškodenia) mozgu. Ďalej sa vyskytujú poruchy pamäti,
dezorientácia, zmätenosť a zmeny správania (napríklad spomalené reakcie, opakovanie rovnakých
otázok, inkoherentná reč, porucha koordinácie pohybov, nepokoj, plačlivosť), ktoré obyčajne vymiznú
v priebehu niekoľkých minút. Na udalosti súvisiace s úrazovým dejom zostáva retrográdna
(pretraumatická) a/alebo anterográdna (posttraumatická) amnézia. Z pohľadu postihnutého otrasom
mozgu je dĺžka bezvedomia zhodná s anterográdnou amnéziou (Rees, 2003). V ďalšom období
sa dostávajú do popredia klinického obrazu viaceré somatické (cefalea, závraty, nauzea, vomitus,
insomnia, rýchla unaviteľnosť, hypersenzitivita na svetlo a hluk), kognitívne (poruchy pozornosti, pamäti,
spomalenie myslenia, poruchy exekutívnych funkcií, zníženie výkonu) a emocionálne (emočná labilita,
depresívne ladenie, úzkosť, nervozita, apatia) symptómy. Niektoré z nich, ako napríklad poruchy
pozornosti, zníženie výkonu, cefalea, poruchy nálady a spánku sa objavujú 1-2 týždne po úraze pri
snahe postihnutého opätovne prevziať plnú osobnú zodpovednosť a zaradiť sa do bežného osobného
a pracovného života.“

11. „Znalec tvrdil v znaleckom posudku, že žalobca, „napriek tomu, že v prepúšťacej správe nebola
uvedená diagnóza otras mozgu, tak podľa mechanizmu úrazu ako aj klinického nálezu viacpočetných
zlomenín trávového skeletu, otras mozgu určite utrpel. Bol vyšetrený počas hospitalizácie neurológom
dňa 09.05.2012, kde počas vyšetrenia udával, že v noci z pondelka na utorok havaroval, dostal asi
mikrospánok, dnes ako si sadol a potom sa postavil dostal závraty ... Neurológom hodnotený stav
bez lateralizácie, bez neurologickej symptomatológie, len vertigo ....Vzhľadom k týmto údajom ako aj k
retrográdnej amnézii sa prikláňam k diagnóze podozrenie na otras mozgu. V súčasnej literatúre sa už
nerozlišuje medzi ľahkým, stredným a ťažkým otrasom mozgu. Tak isto určite utrpel pri danom náraze
ľavej strany tváre buď na predný stĺpik alebo volant aj podvrtnutie krčnej chrbtice, čo reklamoval pri
neskorších vyšetreniach.
Pri náraze ľavej strany tváre s následkom viacpočetných zlomenín tvárového skeletu vľavo došlo u neho
pravdepodobne aj k pohmoždeniu podočnicového nervu vľavo (nervus infraorbitalis l.sin. - čo je koncová
časť druhej vetvy trojklaného nervu, ktorá vychádza cez infraorbitálny kanál - canalis infraorbitalis -
čeľuste a senzitívne inervuje ľavú polovicu tváre)čo sa prejavilo u neho znížením citlivosti ľavej strany
tváre.
Hemoragický šok je jednou z konkrétnych foriem šoku definovanou ako zlyhanie mikrocirkulácie v
dôsledku akútnej hypovolémie (zníženia krvného objemu), ktorej príčinou je náhla a veľká strata
cirkulujúceho objemu krvi a transportnej kapacity krvi pre kyslík priamym krvácaním (zjavným alebo
skrytým). Najčastejšie klinické situácie spojené so vznikom hemoragického šoku sú trauma (penetrujúca
i tupá), krvácanie z tráviaceho traktu a pôrodnícke krvácanie. K zriedkavejším patria napr. ruptúra
aneuryzmy aorty alebo obtiažne zvládané peroperačné krvácanie či veľmi zriedkavo závažná porucha
hemostázy ako príčina masívneho krvácania. Porucha hemostázy sa však pravidelne objavuje ako
následok akútnej krvnej straty.

Celkový objem krvi u dospelého človeka predstavuje približne 7 % hmotnosti tela (70 ml/kg), t.j. asi 5
litrov. Vek a fyziologický stav túto hodnotu ovplyvňujú, u starších osôb je to len asi 60-65 ml/kg, u detí
do 1 roka naopak 90-100 ml/kg, u väčších detí 80-90 m/kg. Tukové tkanivo obsahuje len asi 30 % vody
vrátane intravaskulárnej, čiže u obéznych treba pri odhade
počítať skôr s ideálnou než so skutočnou váhou. Pri odhadovaní krvných strát sa väčšinou sa používa
odhad založený na reakcii organizmu - t. j. zmenách vitálnych parametrov, podľa smernice ATLS
(Advanced Trauma Life Support). Stupne šoku podľa ATLS:
Parameter I II III IV
strata krvi (ml) pod 750 750 - 1500 1500 - 2000 nad 2000
strata krvi (%) pod 15 % 15 - 30 % 30 - 40 % nad 40 %
počet pulzov/min pod 100 nad 100 nad 120 nad 140
tlak krvi normálny znížený znížený znížený
počet dychov/min 14 - 20 20 - 30 30 - 40 nad 35
diuréza (ml/h) pod 30 20 - 30 5 - 15 zanedbateľná
správanie pacienta normálny anxiózny zmätený letargický

Diagnóza šoku sa zdá byť bezproblémová. Existujú však niektoré úskalia, ktoré najmä v počiatku
môžu menej skúseného klinika zviesť alebo aspoň zdržať pri správnom zhodnotení stavu pacienta. Pre
posúdenie závažnosti stavu sú najvýznamnejšie klinické prejavy orgánovej
hypoperfúzie. Najbežnejšie sa sleduje pri fyzickom vyšetrení prítomnosť týchto faktorov:
CNS útlm alebo agitácia Obličky oligúria Koža studená, „mramorovaná“, spotená. Ak sú prítomné,
znamenajú kritický pokles perfúznych tlakov v daných orgánoch a potvrdzujú diagnózu šoku. Hľadajú sa
aj „objektívnejšie“ diagnostické kritériá, zatiaľ sa zdá, že so závažnosťou šoku najlepšie koreluje hladina
laktátu a BE (base excess). Pretože však jednou z
najdôležitejších zásad liečby hemoragického šoku je rýchlo zabrániť ďalšiemu krvácaniu, diagnostika
musí byť zameraná na rýchlu identifikáciu a lokalizáciu zdroja. U traumatického pacienta je veľmi
pravdepodobnou príčinou šoku krvná strata, je však nevyhnutné zvážiť aj iné možné príčiny hypotenzie
- kontúziu myokardu(kardiogénna komponenta), léziu miechy
(distribučná komponenta), tenzný pneumotorax, tamponádu perikardu a pod.“

12.“V prepúšťacej správe sa v objektívnom náleze žalobcu píše, že mal tlak krvi 146/72 mmHg a počet
pulzov mal 82 min. Takže pri príjme nemal klinické známky hemoragického šoku. Na druhej strane utrpel
trieštivú zlomeninu pravej stehnovej kosti, pri
ktorej sa odhaduje veľkosť krvnej straty až do 2000 ml. Žalobcovi boli podané pre pokles Hgb -
hemoglobínu v krvnom obraze2 transfúzne jednotky červených krviniek a v tomto prípade možno
predpokladať stratu krvi do 1 000 ml, ktorú ale vzhľadom k mladému veku a dobrému klinickému stavu
veľmi dobre kompenzoval bez rozvoja výrazného šokového stavu ale prikláňam sa v tomto prípade k
hodnoteniu - diagnóze I. stupňa hemoragického šoku. Pri danej zlomenine pravej stehnovej kosti, ktorá
bola s najvyššou pravdepodobnosťou spôsobená nárazom pravého kolena na prístrojovú dosku, mohlo
s veľkou pravdepodobnosťou dôjsť aj k pohmoždeniu pravého kolena, čo nebolo ale v objektívnom
náleze popísané a ani v ďalšom priebehu počas hospitalizácie nie je zmienka a prípadných ťažkostiach
pacienta s pravým kolenom, ale v neskorších kontrolách už žalobca udáva bolesti pravého kolena od
autonehody .... takže sa prikláňam aj k diagnóze pohmoždenie pravého kolena.
Tak isto pri danom pomerne silnom náraze ľavej strany tváre s následkom viacpočetných zlomenín
tvárového skeletu mohlo dôjsť aj k pohmoždeniu ľavého ramenného kĺbu, čo spočiatku tak isto
nereklamoval, ale až pri ďalších kontrolách začal udávať bolesti ľavého ramena údajne od autonehody.
Trieštivá zlomenina dlhej časti stehnovej kosti vpravo bola dňa 08.05.2012 operovaná, pričom bola
vykonaná zatvorená repozícia a osteosyntéza - stabilizácia zlomeniny vnútrodreňovým klincom so
zaistením v hornej aj dolnej časti. Trieštivá zlomenina vonkajšej
steny očnice vľavo, ako aj zlomenina prednej aj vonkajšej steny čeľustnej dutiny vľavo s posunom
do vnútra dutiny boli ponechané na konzervatívnu liečbu, to znamená, že neboli operované. Dňa
17.05.2012 boj prepustený do domácej liečby.
Zlomenina stehnovej kosti sa ale nehojila primeraným spôsobom, pretože nedošlo k zhojeniu, ale k
vytvoreniu pakĺbu (pseudoartrózy), v dôsledku čoho bola potrebná ďalšia operácia - takzvaná autológna
spongioplastika, čo znamená, že bol potrebný odber takzvanej hubovitej spongioznej kosti z lopaty
bedrovej kosti, v tomto prípade vpravo.“

13. Znalec vo svojom posudku tiež uviedol, že žalobcu „osobne vyšetril dňa 03.05.2016 v
traumatologickej ambulancií v NsP FDR Banská Bystrica, kedy zistil nasledovné skutočnosti:
Lokálny nález - hlava - tvár - stav po zlomeninu orbity ( očnice) vľavo, bez zjavnej deformity,
len prítomné občasné zášklby ľavého oka, hypestézia (znížená citlivosť) ľavej polovice tváre.
Hybnosť krčnej chrbtice má bez obmedzenia v každom smere.
Pravá dolná končatina - jazva na pravom stehne v strednej tretine anterolaterálne 11 cm, nie keloidná,
ale mierne hypertrofická, 8 cm jazva v oblasti lopaty bedrovej kosti vpravo 8 cm, mierne hypertrofická,
jazva v oblasti nad veľkým trochanterom vpravo 6 cm po operácii, výrazná hypotrofia (zmenšenie
svalovej hmoty) m. quadriceps vpravo - obvod 48 cm v porovnaní so zdravou stranou kde obvod 55 cm,
hypotrofia pravého lýtka - 2 cm v porovnaní
so zdravou stranou (39 cm vpravo, vľavo 41 cm);
pravé koleno - extenzia plná, flexia do 120 st., bez instability;
pravý bedrový kĺb - zohnutie - do 110 st., abdukcia (odtiahnutie) do 30 st., addukcia (pritiahnutie) do
20 st.;
ľavý bedrový kĺb - zohnutie 130 st., abdukcia (odtiahnutie) do 40 - 45 °, addukcia (pritiahnutie) do 30°.
Pravá dolná končatina je bez zjavného skrátenia, hybnosť ľavého ramena nemá obmedzenú, bez zjavnej
instability;
RTG kontrola - pravá stehnová kosť - pseudoartroza diafýzy femoru prehojená periostálnym
kalusom, skonsolidovaná, OM in situ, zhojené.
Poranenia, ktoré utrpel poškodený žalobca dňa 07.05.2012 zanechali trvalé následky, ktoré
nepredstavujú pre poškodeného výraznejšie nepriaznivé následky pre jeho život, ako aj pre uspokojenie
jeho životných a spoločenských potrieb a nemajú prakticky žiadny vplyv na plnenie jeho spoločenských
úloh.“

14. Jednou z úloh súdneho znalca bolo vyjadriť sa k správnosti bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcu na základe znaleckého posudku č. 10/2014 zo dňa 18.04.2014
vypracovaného MUDr. Pavlom Cikatricisom (s výnimkou položky č. 254) a na základe znaleckého
posudku č. 80/2015 vypracovaného spoločnosťou Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.
Znalec na strane 13 svojho znaleckého posudku uviedol, že „na rozdiel od bodového ohodnotenia MUDr.
Pavla Cikatricisa pri vyšetrení žalobcu nezistil:
- obmedzenie hybnosti krčnej chrbtice
- obmedzenie hybnosti ľavého ramenného kĺbu
- dĺžkový rozdiel medzi dolnými končatinami.“
Na rozdiel od bodového ohodnotenia spoločnosti Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o.
„nepoužil položku 428a Poúrazová atrofia svalstva dolnej končatiny pri neobmedzenom rozsahu pohybu
v kĺbe (poúrazové atrofie spojené s poruchami pohybu v kĺboch sa osobitne nehodnotia) počet bodov
50.“
Znalec v odpovedi na otázku 1. ktorú mu súd uložil v uznesení o ustanovení do konania popísal
všetky poranenia žalobcu, ktoré mu boli diagnostikované a ošetrené v dôsledku dopravnej nehody v
nemocničných aj ambulantných zariadeniach tak, že utrpel „trieštivú zlomeninu dlhej časti stehnovej kosti
vpravo s posunom, pohmoždenie prednej steny hrudníka, Krvnú podliatinu a pohmoždenie okolo ľavého
oka, Pohmoždenie ľavej strany tváre, Podvrtnutie krčnej chrbtice, Trieštivú zlomeninu vonkajšej steny
očnice vľavo so zasahovaním vnútrolebečne, Zlomeninu prednej aj vonkajšej steny čeľustnej dutiny
vľavo s posunom do dutiny, Zlomeninu jarmového výbežku ľavej čeľuste, podozrenie na otras mozgu,
pomliaždenie podočnicového nervu vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, podozrenie na pohmoždenie
pravého kolena, podozrenie hypovolemický šok I. stupňa, podozrenie na pohmoždenie alebo podvrtnutie
ľavého ramena.
Poranenia. ktoré utrpel poškodený zanechali trvalé následky, ktoré nepredstavujú pre poškodeného
výraznejšie nepriaznivé následky pre jeho život, ako aj pre uspokojenie jeho životných a spoločenských
potrieb a nemajú prakticky žiadny vplyv na plnenie jeho spoločenských úloh.“ V súlade so zákonom
č. 437/2004 Z.z. v platnom znení vyčíslil bodového ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobcov takto:

Položka z príl.č.1 (časť II a IV) Diagnóza Hodnotenie v bodoch ( § 10 zákona) Zvýšenie (§ 10 ods. 4
zákona) Spolu Zdôvodnenie
393a Obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu (vpravo) - ľahké 100 - 100
396a Obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu (vpravo) - ľahké 100 - 100

432a Rozsiahle plošné jazvy po poraneniach, popáleninách, omrzlinách a po operačných zákrokoch
podľa lokalizácie - 5-30 cm2 povrchu tela 30 - 30
258 Traumatické postihnutie druhej vetvy trojklaného nervu vľavo (škála bodového hodnotenia je od
50-150 bodov) 50 - 50
252 Postkomočný syndróm ľahšieho stupňa (škála bodového hodnotenia je od 65-260) 65 - 65 Použil
som spodnú hranicu bodov vzhľadom k tomu, že Poúrazové psychické ťažkosti, ktoré sa prekrývajú s
postkomočnými príznakmi boli zahrnuté a ohodnotené znalcom v oblasti psychológie
Spolu bodov 345

Zdravotný stav poškodeného k ohodnoteniu sťaženia spoločenského uplatnenia je možno považovať
ustálený v mesiaci august 2014, čo je rok od poslednej operácie. V roku 2014 je pre určenie sumy
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia platná hodnota bodu rovnajúca sa sume 16,48 Eur, čo
v prípade žalobcu činí náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 5685,6 Eur.

15. Keďže znalec priznal aj bodové ohodnotenie za položku 252, na strane 13 svojho znaleckého
posudku uviedol nasledovné dôvody:
„postkomočné príznaky ustupujú v priebehu niekoľkých dní, alebo týždňov. V špecifickej skupine
pacientov - športovcov je dĺžka trvania príznakov 7 až 10 dní (Belanger a Vanderploeg, 2005). V bežnej
populácii u väčšiny pacientov dochádza k úprave subjektívnych ťažkostí v priebehu 3 až 12 mesiacov,
pričom pri neuropsychologickom testovaní je kognitívny deficit nezistiteľný už po 1 až 3 mesiacoch po
úraze hlavy (Holm et al., 2005). U detskej populácie je zvýšené riziko prolongovanej rekonvalescencie
(Cohen et al. 2009). Približne u 5 % postihnutých po „otrase mozgu pretrváva jeden alebo viac
príznakov aj rok po úraze (Iverson. 2005). Najčastejšie je to bolesť hlavy, závrat (prevažne polohový),
únava, poruchy pozornosti, poruchy pamäte a vybraných exekutívnych funkcií. Núbor viacerých
definovaných perzistujúcich postkomočných príznakov sa označuje ako postkomočný syndróm (dg.
F07.2 podľa MKCH-10). Perzistulujúce postkomočné príznaky sú nešpecifické. Existuje veľké množstvo
diferenciálnych diagnóz, komorbidít a socio-psychologických faktorov, ktoré môžu spôsobovať alebo
udržiavať symptóny u individuálneho pacienta po ĽMP - ľahkom mozgovom poškodení (Silverberg
a Iverson, 2011). Základ je preto komplexný diagnostický prístup so snahou terapeuticky ovplyvniť
prítomné pretraumatické, traumatické a posttraumatické faktory interperujúce s rekonvalescenciou
pacienta. Nezastupiteľné miesto má komplexné neuropsychologické vyšetrenie.
Doteraz nie je známa kauzálna farmakologická terapia ĽMP, ktorá by spĺňala podmienky medicíny
založenej na dôkazoch. U väčšiny postihnutých dochádza k spontánnemu vymiznutiu postkomočných
príznakov a k symptomatickej farmakologickej a nefarmakologickej liečbe by sa malo pristúpiť' pri
intenzívnych alebo protrahovaných ťažkostiach (Petraglia et al., 2012; Riechers a Ruff, 2010).
Poranenia nervus trigeminus sú najčastejšou príčinou, ktorá vedie k jeho poškodeniu. K poraneniu môže
dôjsť buď iatrogénne, napríklad pri zubných zákrokoch, alebo pri nehodách spojených so zlomeninou
lebečnej spodiny alebo čeľuste. Žalobca udáva pretrvávajúce tŕpnutie ľavej strany tváre, pohmatovo má
oblasť pod ľavou očnicou slabšie citlivú, čo môže súvisieť s poškodením (pomliaždením) infraorbitálneho
nervu, čo je koncová časť druhej vetvy trojklaného nervu, ktorá vychádza cez infraorbitálny kanál (canalis
infraorbitalis) čeľuste a senzitívne inervuje ľavú polovicu tváre.“

16. Žalobca súhlasil so závermi znaleckého posudku, keďže hodnota jedného bodu je 16,10 Eur a
žalovaná mu už poskytla plnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.472 Eur, žiadal od
žalovanej zaplatiť náhradu škody v sume 3.082,50 Eur. Žalovaná nesúhlasila so závermi znaleckého
posudku z dôvodov, ktoré uviedla vo vyjadrení zo dňa 07.02.2017. Predovšetkým vytýkala znaleckému
posudku znalca MUDr. Milana Jančiara to, že nemôže meniť závery uvedené v zdravotnej dokumentácii
a na základe subjektívneho posúdenia meniť diagnózy objektívne uvedené v zdravotnej dokumentácii,
hlavne nie, ak sa nejedná o jeho odbornosť. Táto námietka sa týkala otrasu mozgu, ktorý neurológ
bezprostredne v poúrazovom období žalobcovi nediagnostikoval, táto diagnóza nie je ani uvedená
v prepúšťacej správe žalobcu, hoci ju súdny znalec ohodnotil. Podobne poranenie pravého kolena
žalobcu sa v zdravotnej dokumentácii žalobcu nenachádza a nie je tam ani záznam o prípadných
bezprostredných ťažkostiach po úraze;, poškodenie časti trojklaného nervu žalobcu je dokumentované
v bezprostrednom vyšetrení ale v ďalšej zdravotnej dokumentácii o pretrvávaní tohto stavu nie je
žiaden objektívny nález, dokonca v poslednom vyšetrení neurológa je doslova uvedené „bez nálezu“;
obmedzenie hybnosti bedrového kĺbu vpravo podľa žalovanej u žalobcu bolo pri objektívnom vyšetrení
diagnostikované a aj v znaleckom posudku forensic.sk prestavuje obmedzenie 10 st. z rozsahu 130
st. pohybu, čo je fyziologický rozsah pohybu, to znamená, že 10 st. obmedzenie pohybu predstavuje

obmedzenie v rozsahu 13 %, čo spadá do oblasti ľahkého stupňa obmedzenia, čo je rozsah do
30 % obmedzenia hybnosti a predstavuje 100 bodov. Adekvátne hodnotenie pre 13 % obmedzenia
hybnosti by bolo 43 bodov (§ 10 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. - pri hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia). V znaleckom posudku forensic.sk je zistená aj poúrazová
atrofia svalstva stehna žalobcu, čo predstavuje hodnotenie 50 bodov, ale nakoľko tieto dve položky
nemôžu byť hodnotené spoločne (položka 428 hodnotiacej tabuľky), zvolila znalecká organizácia
forensic.sk hodnotenie výhodnejšie pre žalobcu, teda hodnotenie poúrazovej atrofie. Žalovaná tvrdila, že
v znaleckom posudku č. 8/2016 nie sú uvedené žiadne nové, objektívne skutočnosti, zdravotné nálezy,
ktoré by nemala k dispozícii aj znalecká organizácia forensic.sk pri vypracovaní svojho znaleckého
posudku č. 80/2015. Žalovaná trvala na tom, že bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobcu vo výške 150 bodov vyplývajúce zo znaleckého posudku č. 80/2015 je objektívne, správne
likvidovala poistnú udalosť a finančné plnenie poskytla žalobcovi, preto navrhla, aby súd žalobu zamietol.
Navrhla vypočutie súdneho znalca MUDr. Milana Jančiara a MUDr. Petra Gémeša znalca za organizáciu
forensic.sk a ich vzájomnú konfrontáciu.

17. Na pojednávaní dňa 07.03.2018 súd vypočul súdneho znalca MUDr. Milana Jančiara, ktorý trval v
celom rozsahu na svojom znaleckom posudku. Jeho vyjadrenie bolo totožné so závermi v znaleckom
posudku, ktorý vypracoval pre účely súdneho konania.

18. Na pojednávaní dňa 26.09.2018 súd uskutočnil konfrontáciu súdneho znalca MUDr. Milana Jančiara
a MUDr. Petra Gémeša, z ktorej vyplynulo, že obaja znalci sa pridržiavajú svojich odborných záverov,
ktoré uviedli v znaleckých posudkoch.

19. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcu, popretí skutkových tvrdení žalovanou, výsluchom
znalcov MUDr. Milana Jančiara, MUDr. Petra Gémeša, prečítaním znaleckých posudkov č. 10/2014
vypracovaných MUDr. Pavlom Cikatricisom, od forensic.sk č. 80/2015 a MUDr. Milana Jančiara č.
8/2016, ako aj listinných dôkazov tvoriacich súdny spis zistil tento skutkový stav:

20. Dňa 07.05.2012 došlo k dopravnej nehode tak, že vodič K. G. o 23.40 hod viedol jazdnú súpravu
zloženú z ťahača zn. IVECO, EČ: L. a návesu zn. Schwarzmüller EČ: L. po ceste č. I/50 v km 299/30
v smere od B. C. na obec I. a to rýchlosťou najmenej 72 km/h, ktorá bola vyššia ako dovolená pre
daný úsek cesty, túto neprispôsobil ani poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným
okolnostiam, ktoré mohol predvídať, v dôsledku čoho pri prejazde pravotočivej zákruty v klesaní, po
pribrzdení súpravy, zadná ľavá časť návesu prešla šmykom do protismernej časti vozovky až do druhého
protismerného jazdného pruhu, kde došlo ku zrážke s protiidúcim vozidlom tov. zn. Škoda Octavia, EČ:
B., vedeného žalobcom, ktorý pri nehode utrpel zranenia a to dislokovanú zlomeninu pravej stehennej
kosti, pomliaždenie hrudníka, zlomeninu bočnej steny očnice vľavo, ktoré si u neho vyžiadali dobu liečby
a PN nad 42 dní, ktorá ešte v čase trestného konania trvala a spolujazdkyňa vo vozidle N. R. utrpela
zranenia a to pohmoždenie hrudníka, oboch kolien a otras mozgu, ktoré si u nej vyžiadali dobu liečby od
08.05.2012 do 22.05.2012 a takým konaním obžalovaný K. G. porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b),
§ 9 ods. 1, § 16 ods. 1, ods. 5 zák. č. 8/2009 o cestnej premávke v znení neskorších zmien a doplnkov,
teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví závažnejším spôsobom konania, čím spáchal
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 a 2 písm. a) Tr. zák. Trestným rozkazom Okresného
súdu Lučenec č.k. 22T/280/2012-188 zo dňa 20.12.2012 bol odsúdený podľa § 157/2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní jeden rok, podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu
podmienečne odložil a podľa § 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Súčasne mu podľa §
61 ods. 1, 2 Tr. zák. uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní tri roky.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného žalobcu s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na
občianskosúdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 18.01.2013.

21. Žalobca utrpel poškodenie zdravia, bolestné bolo obodované lekárskym posudkom znalca MUDr.
Pavla Cikatricisa zo dňa 08.05.2012 počtom 820 bodov (v znaleckom posudku boli nesprávne zrátané
body na 850), žalovaná likvidovala poistnú udalosť dňa 07.10.2013 a žalobcovi poukázala poistné
plnenie v sume 12.891 Eur (č.l. 11 spisu).
Žalovaná dňa 22.09.2014 ukončila šetrenie poistnej udalosti a žalobcovi likvidovala náklady spojené
s liečením v sume 593,32 Eur (č.l. 12 spisu). Dňa 23.07.2013 žalovaná ukončila šetrenie poistnej
udalosti, žalobcovi likvidovala stratu na zárobku počas práceneschopnosti, v dobe likvidácie ešte jeho
práceneschopnosť trvala, poukázala mu plnenie v sume 317,72 Eur (č.l. 14 spisu). Dôkazom o poistnom

plnení na č.l. 16 spisu bolo preukázané, že žalovaná dňa 28.10.2013 ukončila šetrenie poistnej udalosti -
nároku náklady súvisiace s liečením a žalobcovi z tohto dôvodu poukázala sumu 1.216,69 Eur. V konaní
bolo preukázané aj poškodenie zdravia žalobcu v psychickej sfére, ktoré bolo ohodnotené znaleckým
posudkom č. 04/2014 vypracovaným znalcom z odboru psychológia Mgr. Andreou Tyborovou, v sume
900 bodov, išlo o nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý žalovaná likvidovala.

22. Žalobca v konaní preukázal, že dňa 05.05.2014 (č.l. 70 spisu) uplatnil od žalovanej náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa znaleckého posudku znalca MUDr. Pavla Cikatricisa č.
10/2014 v sume 14.007 Eur. Súčasne si uplatnil aj nárok za náklady na vypracovanie znaleckého
posudku vo výške 156,42 Eur.

23. Znalec MUDr. Pavlol Cikatricis vyčíslil bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
za zranenia žalobcu takto:
1/252 Postkomočný syndróm ľahšieho stupňa (škála bodového hodnotenia je od 65 do 260 bodov),
znalec hodnotil 100 bodov,
2/258 Traumatické poškodenie druhej vetvy trojklaného nervu vľavo (škála bodového hodnotenia je od
50 do 150 bodov), znalec hodnotil 100 bodov,
3/304a Poúrazové obmedzenie hybnosti krčnej stupnice ľahkého stupňa (škála bodového hodnotenia
je od 100 do 190 bodov), znalec hodnotil 190 bodov,
4/325z Obmedzenie pohyblivosti ramenného kĺbu vľavo stredného stupňa (škála bodového hodnotenia
je P 100 Ľ 80 bodov), znalec hodnotil 80 bodov,
5/399b Poranenie mäkkého kolena s poškodením menisku a preukázateľnými blokádami v pravom
kolene (škála bodového hodnotenia je od 0 do 250 bodov), znalec hodnotil 250 bodov,
6/428a Poúrazová atrofia svalstva pravého stehna (škála bodového hodnotenia je od 0 do 50 bodov),
znalec hodnotil 50 bodov,
7/428b Poúrazová atrofia svalstva pravého predkolenia (škála bodového hodnotenia je od 0 do 30
bodov), znalec hodnotil 30 bodov,
9/432c Plošné a pozdĺžne jazvy - celkom na siedmych miestach - celkom 57 cm2 (končatina, brucho),
(škála bodového hodnotenia je od 0 do 70 bodov), znalec hodnotil 70 bodov, spolu 870 bodov, čo vo
finančnom vyjadrení predstavovalo 14.007 Eur (v roku 2012 2 % z priemernej mesačnej mzdy (805,00
Eur) zamestnanca národného hospodárstva činili 16,10 Eur, t.j. hodnotenie za jeden bod bolestného
platnosti pre celý rok 2012 - § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., 870x16,10=14.007).

24. Žalovaná listom zo dňa 25.05.2015 oznámila žalobcovi, že mu náhradu škody za sťaženie
spoločenského uplatnenia na základe znaleckého posudku č. 10/2014 poskytuje len vo výške 2.472
Eur a to na základe znaleckého posudku č. 80/2015 vypracovaného spoločnosťou forensic.sk Inštitút
forenzných medicínskych expertíz s.r.o. V liste súčasne bol odkaz na odškodnenie poskytnuté žalovanou
za položky 428a 50 bodov, 433a 100 bodov, 150 bodov, 1 bod á 16,48 = 2.472 Eur. Z vykonaného
dokazovania mal ďalej súd preukázané, že žaloba v dôsledku dopravnej nehody utrpel poškodenie
zdravia pričom pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavuje viac ako 50 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, od 01.01.2014 mu bol priznaný invalidný dôchodok rozhodnutím Sociálnej
poisťovne č. 86012084730 zo dňa 06.02.2014. Z dokazovania vyplynulo a žalovaná to nepoprela, že
u žalobcu pretrvávajú naďalej zdravotné ťažkosti a obmedzujú ho v možnostiach uplatniť sa v živote
ako aj v spoločnosti.

25. Žalovaná v priebehu konania namietla, že žaloba žalobcu je podaná predčasne, lebo žalobca mal
podľa § 6 zák. č. 437/2004 Z.z. požiadať žalovanú o uzavretie dohody, čo neurobil a preto žiadal žalobu
zamietnuť.

26. Podľa § 6 zák. č. 437/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 02.07.2015 poskytovateľ náhrady a
poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku
náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide
o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, 5) dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ
alebo Slovenská kancelária poisťovateľov.
Dohoda o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia musí mať písomnú formu.

Poškodený je oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde,
ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa
neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením v odseku 3 je poškodený oprávnený uplatniť nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa
odseku 1 neuspokojili sa nároku poškodeného. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 6
ods. 1 o tom že poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky
náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, 5) dohodu s
poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov.

27. S poukazom na § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. a § 6 ods. 1 prvá veta citovaného zákona sa
súd stotožnil s argumentáciou žalobcu, že dohodu so žalovanou o zaplatenie sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobcu (nie jeho zvýšenia, ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení) nebolo možné
uzavrieť, pretože žalovaná neposkytla žalobcovi znalecký posudok forensic.sk č. 80/2015, ani nemala
záujem žalobcovi vysvetliť značný rozdiel v bodovom ohodnotení medzi znaleckým posudkom MUDr.
Pavla Cikatricisa a tým, ktorý si dala vypracovať (č. 80/2015). Žalobca v konaní preukázal, že nemal
inú možnosť, len uplatniť nárok na priznanie základného odškodnenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia, podaním žaloby na súde. Z týchto dôvodov súd nepovažoval žalobu za predčasne podanú.

28. Podľa § 470 ods. 1 a 2 prvá veta C.s.p., keďže konanie začalo ešte za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb.
(Občiansky súdny poriadok), tak súd pri rozhodovaní vychádzal z teraz platnej právnej úpravy zák. č.
160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej „C.s.p.“) s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Súd pri rozhodovaní sporu mal k dispozícii listinné dôkazy predložené stranami a to žalobcom v podobe
listín znalcov MUDr. Pavla Cikatricisa a listín spoločnosti forensic.sk. Tieto listinné dôkazy strany mali k
dispozícii už pred podaním žaloby, žalovaná čiastočne likvidovala žalobou uplatnený nárok žalobcu za
sťaženie spoločenského uplatnenia, čo tiež nebolo medzi stranami sporné.

29. Podľa § 427 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník) v znení účinnom ku dňu 07.05.2012
fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou
tejto prevádzky.

30. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

31. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zák. č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je
povinný tento nárok preukázať. 21)
Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie
nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)

32. Podľa § 1 písm. a) zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení účinnom ku dňu 07.05.2012 tento zákon ustanovuje podmienky priznania a
poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

33. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následok").

34. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

35. Podľa § 5 ods. 1, 2 citovaného zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

36. Odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia ako jednej zložky nároku poškodeného na náhradu
škody na zdraví podľa § 444 Občianskeho zákonníka má napraviť následky škody na zdraví, ktoré majú
trvalý charakter a preukázateľne nepriaznivý vplyv na uplatnenie poškodeného v živote a spoločnosti,
najmä na uspokojenie jeho životných a spoločenských potrieb vrátane výkonu doterajšieho povolania,
možnosti uplatniť sa v rodinnom, politickom, kultúrnom, športovom živote, a to vzhľadom na vek
poškodeného v čase vzniku škody na zdraví. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí
byť primerané povahe následkov a ich predpokladaného vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené
možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.

37. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa poskytuje jednorázovo, základom sú ustanovené sadzby bodovacím systémom, pričom počet bodov
z ktorého sa vychádza pri odškodnení, určí lekár v lekárskom posudku.

38. V súdnom spore súd vykonával dokazovanie s cieľom naplnenia Čl. 2 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého
ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a
účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

39. Keďže žalovaná nechcela likvidovať žalobcom uplatnený nárok podľa dôkazu, ktorý jej doručil
listom z 05.05.2014 a na posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu boli potrebné odborné
znalosti, súd ustanovil do konania súdneho znalca MUDr. Milana Jančiara. Ten podal písomný znalecký
posudok č. 8/2016. So závermi v ňom uvedenými bol žalobca spokojný, žalovaná tieto závery namietala.

40. Súd mal pri rozhodovaní k dispozícii znalecký posudok MUDr. Milana Jančiara a dva listinné
dôkazy strán sporu, ktoré neboli zhodné s jeho závermi, ale boli ním v súdnom konaní preskúmané a
vyhodnotené. Dokazovaním súd zisťoval, či súdom ustanovený znalec obháji závery svojho znaleckého
posudku, prípadne ich doplní, preto uskutočnil výsluch znalca MUDr. Milana Jančiara, ale aj vzájomnú
konfrontáciu tohto znalca a MUDr. Petra Gémeša. Obaja znalci naďalej zotrvali na záveroch, ktoré
uviedli - MUDr. Milan Jančiar v znaleckom posudku č. 8/2016 a MUDr. Peter Gémeš č. 80/2015. Súd
dokazovaním zistil, že v znaleckom posudku č. 8/2016 sa súdny znalec MUDr. Milan Jančiar zodpovedal
na otázky položené súdom. Jeho závery v znaleckom posudku netrpia vnútornými rozpormi, sú logické,
znalec podrobne (v znaleckom posudku), ale aj vo svojom výsluchu na pojednávaní a pri konfrontácii
so znalcom MUDr. Petrom Gémešom vysvetlil, prečo ohodnotil u žalobcu aj poškodenie jeho zdravia,
ktoré neohodnotili súdny znalec MUDr. Pavol Cikatricis a forensic.sk. MUDr. Milan Jančiar sa vysporiadal
aj s hodnotením oboch listinných dôkazov - hodnotenie MUDr. Pavla Cikatricisa a forensic.sk, jeho
závery v znaleckom posudku sú presvedčivé, znalec ich obhájil. Pokiaľ žalovaná brojila proti tomuto
dôkazu tvrdiac, že znalec vychádzal zo zistení, ktoré nie sú, nevychádzal z objektívnych skutočností,
ale deklaroval poškodenia zdravia žalobcu, ktoré by sa „mohli stať“, „mali stať“, alebo „pravdepodobne
nastali“ súd konštatuje, že tieto tvrdenia žalovanej boli účelové, neoslabili silu citovaného znaleckého
posudku vypracovaného v súdnom konaní. Súd zdôrazňuje, že pokiaľ tieto vyjadrenia v znaleckom
posudku znalec MUDr. Milan Jančiar použil, použil ich preto, aby nielenže popísal, ale aj popisom
príznakov a prejavov žalobcu (postkomočný syndróm, otras mozgu, atď.) identifikoval uvedené zranenia
o ktorých tvrdil, že u žalobcu naozaj nastali, hoci údaje o nich sa nenachádzali v jeho zdravotnej
dokumentácii.
Súd síce pri predbežnom právnom posúdení na pojednávaní dňa 26.09.2018 uvažoval o tom, že
by znalecký posudok č. 8/2016 bol žalovanou spochybnený a žaloba nedôvodná, ale po vyhodnotení
všetkých dôkazov v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 a 2 C.s.p. a najmä § 219 ods. 2 C.s.p.,
podľa ktorého dôvodom na odročenie pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku bude spravidla
potreba súdu vyhodnotiť vykonané dokazovanie, zrekapitulovať zistený skutkový stav, prípadne zvážiť
aplikáciu a interpretáciu konkrétnych ustanovení hmotného práva na zistený skutkový stav. V čase
do určeného termínu odročeného pojednávania je povinnosťou súdu pripraviť písomné vyhotovenie

rozsudku, ktoré sa doručí prítomným stranám alebo ich zástupcom na odročenom pojednávaní. Súd po
vykonanom dokazovaní jednoznačne dospel k záveru, že žalobca udržal dôkazné bremeno, preukázal
žalobou uplatnený nárok. Súd zdôrazňuje, že znalecký posudok č. 8/2016 je preskúmateľný, znalec v
ňom podrobne odôvodnil všetky svoje úvahy, ktoré ho nakoniec viedli k záveru vyslovenému v tomto
znaleckom posudku. Súd nemôže súhlasiť s tým, že pokiaľ neboli diagnózy: otras mozgu, postkomočný
syndróm a ďalšie, ktorých spornosť namietala žalovaná uvedené v zdravotnej dokumentácii žalobcu,
že preto sú závery znaleckého posudku č. 8/2016 len hypotetické. Súdny znalec v súdnom konaní bol
ustanovený na vyriešenie odbornej otázky, znalec vo svojom znaleckom posudku, ale aj pri výsluchu
a konfrontácii s MUDr. Petrom Gémešom podrobne identifikoval a zdokumentoval poškodenie zdravia
žalobcu v dôsledku dopravnej nehody, niekoľkokrát zdôraznil, že žalobcom utrpené zranenia boli
závažné, žalobca sa zrazil s návesom, išlo o čelnú zrážku a mechanizmus utrpeného zranenia žalobcu
nasvedčoval takému poškodeniu jeho zdravia, ktoré zistil a ohodnotil znalec MUDr. Milan Jančiar.
Podporne súd poukazuje aj na rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 86012084730 zo dňa 06.02.2014
podľa ktorého bol žalobcovi odo dňa 01.01.2014 priznaný invalidný dôchodok, ako dôsledok dopravnej
nehody na ktorej nenesie žalobca žiadne zavinenie.
Po takto vykonanom dokazovaní súd konštatuje, že pri rozhodovaní súd vychádzal z presvedčivých
logických záverov súdneho znalca MUDr. Milana Jančiara, ktoré si osvojil pri rozhodovaní.

41. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje vtedy, ak má ujma na zdraví poškodeného
preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na jeho životné úkony, na uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia je náhrada nemateriálnej ujmy a má slúžiť na to, aby si poškodený mohol
zabezpečiť náhradné pôžitky na kompenzovanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzení
v živote. Následky poškodenia zdravia sa prejavujú v tom, že poškodenému sa takéto spoločenské
uplatnenie výrazne sťaží, prípadne že poškodený je zo spoločenského uplatnenia úplne vylúčený.
Pri náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia treba brať do úvahy také náhradné pôžitky, ktoré za
priznanú náhradu si môže poškodenie reálne v konkrétnych životných a ekonomických podmienkach
zabezpečiť, avšak žiadna peňažná náhrada nie je spôsobilá nahradiť ujmu spočívajúcu v strate zdravia.
Výška náhrady závisí predovšetkým od lekárskeho hodnotenia, ale aj od predpokladov, ktoré mal
poškodený pre ďalšie uplatnenie v živote a spoločnosti a ktoré sú v dôsledku poškodenia zdravia
obmedzené alebo skrátené.

42. V znaleckom posudku č. 8/2016 tiež znalec považoval zdravotný stav žalobcu k ohodnoteniu
sťaženia spoločenského uplatnenia za ustálený v mesiaci 8/2014, čo je rok poslednej operácie. Sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotil sumou 16,48 Eur za hodnotu bodu v roku 2014, s počtom bodov
345, t.j. 5.685,6 Eur.

43. V súvislosti s výškou bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd nepovažoval
toto vyčíslenie za správne z týchto dôvodov: podľa § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,
o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“)
výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 %
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu
podľa odseku 1 za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najvyššie celé euro smerom nahor.

44. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanovuje výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov
SR uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka (§ 5
ods. 4 zák. č. 437/2004 Z.z.). Podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 3266-
OL-2012 zo 14. mája 2012, ktorým sa ustanovuje výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na roku 2012 bola výška tejto náhrady na rok 2012 za jeden bod 15,42 Eur.
Toto opatrenie nadobudlo účinnosť 31. mája 2012. To znamená, že keďže žalobca utrpel škodu na
zdraví pri dopravnej nehode dňa 07.05.2012, čo je moment vzniku nároku na náhradu škodu, náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia mu patrí vo výške ustanovenej práve vyššie posledným citovaným
opatrením zo 14. mája 2012 č. 3266-OL-2012, t.j. za jeden bod v sume 15,72 Eur, za 345 bodov podľa

znaleckého posudku č. 8/2016, čo predstavuje sumu 4.951,4 Eur. Keďže súd mal preukázané a žalobca
to nepopieral, že žalovaná mu už za sťaženie spoločenského uplatnenia zaplatila pred podaním žaloby
sumu 2.472 Eur, vznikol mu nárok na zaplatenie sumy 4.951,4 Eur od žalovanej, ktorú škodu zaplatí
žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 232 ods. 3 C.s.p.).

45. Žalobca žalobou uplatňoval nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 11.535 Eur. Po
podanom znaleckom posudku č. 8/2016 mal súd preukázané, že jeho nárok je dôvodný vo výške
4.951,40 Eur (keďže časť náhrady škody už žalovaná zaplatila) a preto vo zvyšnej časti náhrady škody
v sume 6.583,60 Eur žalobu žalobcu zamietol.

46. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Toto zákonné ustanovenie prebralo C.s.p. po Občianskom súdnom poriadku zásadu úplného úspechu
v spore. Ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. nebolo prebraté, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo
vzťahu k § 142 ods. 2 O.s.p. Zásadu úspechu vo veci podľa Civilného sporového poriadku treba uplatniť
aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého
posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň
časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou
za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Preto súd dospel k záveru,
že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, ale iba z prisúdenej škody (nie zo škody, ktorú
žaloval) a to v rozsahu 100 % od žalovanej (R/1970, pokiaľ ide o nárok na náhradu za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia bude sa nárok, na náhradu trov konania spravovať ustanovením § 255 ods.
1 C.s.p.).

47. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 8. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.