Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. jún 2012

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15C/137/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712209086
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2012:5712209086.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: V. I., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX/XXX, XXX XX V.,
právne zastúpeného JUDr. Marekom Doktorom, advokátom so sídlom v Trenčíne, Piaristická 273/21,
proti žalovanému: V.. N. F., nar. XX.X.XXXX, bytom M.. D. XXXX/XX, XXX XX I., v konaní o zaplatenie
227.939,33 eur s príslušenstvom a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia s a z a m i e t a.

O trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

V návrhu zo dňa 18.6.2012, doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.6.2012 sa žalobca domáhal, aby súd
vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 227.939,33 eur
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 227.939,33 eur od 1.1.2011 do zaplatenia a nahradiť
mu trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 13.676 eur a trov právneho

zastúpenia vo výške 2.125,63 eur. V dôvodoch návrhu žalobca uviedol, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel
ako veriteľ so žalovaným v postavení dlžníka Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanému
pôžičku vo výške 267.939,33 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal žalobcovi vrátiť do XX.XX.XXXX. Žalovaný
vrátilžalobcovisumuvovýške40.000eur,tedauhradilpožičanúsumulensčasti,vdôsledkučohovznikla
žalobcovivočižalovanémupohľadávkavovýške227.939,33eurspríslušenstvom.Napriekopakovaným
výzvam žalobcu na úhradu pohľadávky, žalovaný túto v lehotách poskytnutých mu na plnenie neuhradil.

Preto žalobca pristúpil k vymáhaniu dlhu súdnou cestou.

Súčasťou žalobcovho podania zo dňa 18.6.2012 bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, a
to v tom znení, že sú zakáže žalovanému nakladať s kmeňovými akciami číslo XXX - XXXX obchodnej
spoločnosti N., Z..G.., G. G. F. X, XXX XX I., V.: XX XXX XXX, zapísanej v Obchodnom registri
Okresného súdu Žilina, oddiel Sa, vložka číslo XXXXX/L. v počte 500 kusov, znejúcimi na meno
žalovaného, vydanými v listinnej podobe, t.j. uzavierať kúpne, darovacie, zámenné, záložné zmluvy,
ktorých predmetom budú tieto akcie, ako aj akýmkoľvek spôsobom tieto akcie prevádzať alebo vkladať

do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva alebo ich iným spôsobom zaťažiť.

V dôvodoch návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca uviedol, že žalovaný je v súčasnosti
vlastníkom akcií číslo XXX - XXXX obchodnej spoločnosti N., Z..G.., G. G. F. X, XXX XX I., V.. XX XXX
XXX, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sa, vložka číslo XXXXX/L, v počte
500 kusov (ďalej len „akcie žalovaného“). Akcie žalovaného sú kmeňovými akciami znejúcimi na meno
žalovaného v listinnej podobe. Dôvodom nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia zo strany

žalobcu je potreba zabezpečiť reálnu vymožiteľnosť jeho pohľadávok v prípade, ak bude úspešný so
žalobou vo veci samej a dôjde k vysloveniu povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi žalovanú sumu s
príslušenstvom a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia.Žalobca ďalej uviedol, že účelom a cieľom podania tohto návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
ale aj samotnej žaloby o zaplatenie sumy vo výške 227.939,33 eur s príslušenstvom, je možnosť
domáhať sa, po právoplatnosti rozsudku vo veci samej, uspokojenia žalobcovej pohľadávky voči

žalovanému ako dlžníkovi prostredníctvom exekučného konania, a to predajom akcií žalovaného. V
prípade úspechu so žalobou vo veci samej by žalobcovi vznikla v zmysle ust. § 38 v súvislosti s ust.
§ 41 Exekučného poriadku možnosť domáhať sa uspokojenia pohľadávok z majetku žalovaného, teda
z akcií žalovaného. Žalobca v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ďalej uviedol, že má za
to, že v podanom návrhu vo veci samej dostatočne osvedčil danosť práva , ktorého sa bude domáhať

v konaní vo veci samej, keď súdu okrem iného predložil aj Zmluvu o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX. Z
predmetnej zmluvy podľa žalobcu nepochybne vyplýva, že žalovaný sa zaviazal vrátiť požičanú sumu
vo výške 267.939,33 eur do 31.12.2010. Žalovaný uhradil len časť požičanej sumy, a to sumu vo výške
40.000 eur. Žalovaný ku dňu podania návrhu na súd neuhradil žalobcovi zostatok požičanej sumy, t.j.
sumu 227.939,33 eur.

Z informácií dostupných žalobcovi vyplýva, že žalovaný v súčasnosti nedisponuje žiadnym iným

majetkom okrem vyššie spomínaných akcií, a to takej hodnoty, aby bolo možné jeho speňažením pokryť
pohľadávku žalobcu. Tiež je žalobcovi známe, že žalovaný je dlžníkom aj iných veriteľov, u ktorých je
tiež v omeškaní so splácaním si svojich záväzkov. Z uvedeného nepochybne vyplýva, že žalovaný nemá
dostatočné finančné prostriedky na splácanie svojich splatných záväzkov, čo tiež žalovaný potvrdil aj na
vzájomných rokovaniach so žalobcom. Z vyjadrení žalovaného na vzájomných rokovaniach žalobcu so

žalovaným možno usudzovať, že žalovaný je pripravený previesť akcie na tretiu osobu, aby tak zabránil
ich prípadnému postihu výkonom rozhodnutia, ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť uhradiť
žalobcovi jeho pohľadávku. Žalobca ďalej uviedol, že riziko uskutočnenia týchto prevodov zo strany
žalovaného je o to väčšie, že žalovaný už v minulosti konal spôsobom, ktorým negatívne ovplyvňoval
svoje majetkové pomery, zbavoval sa svojho majetku, a teda existuje dôvodná obava, že tak bude konať

aj v budúcnosti, a teda, že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia vo veci samej ohrozený. Podľa
názoru žalobcu ohrozenie výkonu rozhodnutia môže spočívať nielen v tom, že sa majetková podstata
žalovaného zmení kvantitatívne (zmenší), ale i v tom, že sa majetková podstata zmení kvalitatívne
(zmenavzloženímajetku).Ztohovyplýva,žescudzeniepredmetnýchakciížalovanéhotretejosobe,bez
ohľadu na to, či scudzenie bude odplatné alebo bezodplatné, v každom prípade zasiahne do majetkovej

podstaty žalovaného, a teda výkon rozhodnutia bude vždy ohrozený.

Navrhované predbežné opatrenie je podľa názoru žalobcu primerané výške žalobcom vo veci samej
žalovanej sume, nakoľko menovitá hodnota jednej akcie je 33,20 eur, čo znamená, že menovitá
hodnota všetkých akcií žalovaného predstavuje výšku 16.600 eur. Výška pohľadávky žalobcu je
teda niekoľkonásobne vyššia ako celková menovitá hodnota týchto akcií. Navrhovaným predbežným

opatrením by žalovanému bola len dočasne obmedzená dispozícia s predmetnými akciami, avšak v
prípade, že žalobca nebude mať úspech v konaní vo veci samej, dané obmedzenie zanikne a žalovaný
bude môcť so svojím majetkom - akciami - opäť voľne nakladať. Z toho je zrejmé, že žalovanému
v prípade nariadenia navrhovaného predbežného opatrenia nevznikne žiadna škoda, nakoľko akcie
žalovaného bude môcť aj po jeho nariadení ďalej riadne užívať, ako aj vykonávať práva akcionára,

prípadne z nich mať dokonca aj príjem. Navrhovaným predbežným opatrením sa teda nevytvorí
nenávratný právny stav.

Z uvedených skutočností, ale aj v záujme predchádzania ďalším súdnym sporom, ktoré by žalobca
bol nútený prípadne iniciovať, napr. vo veci určenia relatívnej neúčinnosti právnych úkonov, ktorými
by žalovaný predmetné akcie previedol na tretie osoby alebo ich inak zaťažil, podľa názoru žalobcu

vyplýva, že sú dané dôvody pre nariadenie predbežného opatrenia, resp. sú splnené podmienky pre
jeho nariadenie.

Súdvsúvislostisrozhodovanímonariadenípredbežnéhoopatreniavykonaldokazovanieoboznámením
sa s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu.

Z listinného dôkazu Zmluvy o pôžičke predloženého žalobcom (č.l. 9 súdneho spisu) súd zistil, že

táto bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným dňa XX.XX.XXXX v Sučanoch. Predmetom zmluvy
o pôžičke bol záväzok veriteľa, teda žalobcu, požičať dlžníkovi, teda žalovanému, sumu 267.939,33
eur a záväzok žalovaného vrátiť uvedenú sumu žalobcovi do 31.12.2010. V Článku 3 predmetnejzmluvy sa zmluvné strany dohodli, že žalobca si z požičanej sumy nebude uplatňovať úrok, t.j. poskytne
žalovanému bezúročnú pôžičku.

Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina súd zistil, že žalovaný je v spoločnosti N., Z..G..,

G. G. F. X, XXX XX I., V.: XX XXX XXX, štatutárnym orgánom od 28.7.2011 a tiež členom dozornej
rady od 8.7.2006. Súd tiež zistil, že táto spoločnosť je vlastníkom 1000 ks kmeňových listinných akcií
na meno, pričom menovitá hodnota jednej akcie je 33,20 eur.

Súd po oboznámení sa s týmito listinnými dôkazmi, s procesným návrhom žalobcu na nariadenie
predbežného opatrenia, rozhodoval o nariadení predbežného opatrenia.

Podľa ust. § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ak treba po začatí konania

dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude
možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie
alebo zabezpečí dôkaz.

Podrobnejšiu úpravu vydávania predbežných opatrení obsahujú ust. § 74 až 77 OSP.

Podľa sut. § 74 ods. 1 OSP, pred začatím konania môže sú nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa ust. § 75 ods. 2 OSP, návrh na nariadenie predbežného opatrenia má okrem náležitosti návrhu
podľa ust. § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností, odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná

ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho
sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa ust. § 75 ods. 4 OSP, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa
ods. 2 rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa ust. § 75 ods. 6 OSP, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu

účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa ust. § 75 ods. 8 OSP, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie

o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak im bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa ust. § 75 ods. 9 OSP, rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od
jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, súd odošle rozhodnutie
do troch dní od jeho vydania.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e, f) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, alebo aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo
znášal.Podľa ust. § 76 ods. 4 OSP, ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Základnou podmienkou pre vydanie predbežného opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho
k jeho nariadeniu. Podľa OSP takýmito dôvodmi sú právny a faktický stav medzi účastníkmi, ktorý
vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený. V oboch prípadoch musí navrhovateľ súdu preukázať, že absencia takejto dočasnej úpravy
pomerov by mala za následok reálne a bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku. Z dočasného

charakteru predbežnej ochrany vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o predbežnom opatrení,
kde vzhľadom na záujem o včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov
účastníkov, nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci
samej. Z citácie uvedených zákonných ustanovení je nepochybné, že pre nariadenie predbežného
opatrenia je nevyhnutné splnenie dvoch kumulatívnych podmienok, a to

1. dôvodnosť nároku

2. odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Dôvodnosť nároku, ktorému sa mala poskytnúť predbežná ochrana, bola síce žalobcom preukázaná,
a to predložením Zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, avšak žalobca súdu nepreukázal splnenie
druhej podmienky, ktorou je odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Samotné
tvrdenie žalobcu, že žalovaný je dlžníkom aj iných veriteľov, u ktorých je tiež v omeškaní so splácaním

si svojich záväzkov, z čoho žalobca usudzuje, že žalovaný nemá dostatočné finančné prostriedky na
splácanie svojich splatných záväzkov, nie je postačujúce. Takisto súd nemal preukázané, že z vyjadrení
žalovaného na vzájomných rokovaniach žalobcu so žalovaným možno usudzovať, že žalovaný je
pripravený previesť akcie na tretiu osobu, aby tak zabránil ich prípadnému postihu výkonom rozhodnutia,
ktorým by žalovanému bola uložená povinnosť uhradiť žalobcovi jeho pohľadávku. Z uvedeného tiež

nemožno jednoznačne vyvodiť, že riziko uskutočnenia týchto prevodov zo strany žalovaného je o to
väčšie, že žalovaný už v minulosti konal spôsobom, ktorým negatívne ovplyvňoval svoje majetkové
pomery, zbavoval sa svojho majetku, a teda existuje dôvodná obava, že tak bude konať aj v budúcnosti.
Ak chcel žalobca tieto tvrdenia použiť ako dôkazy odôvodňujúce potrebu zakázať žalovanému nakladať
s predmetnými akciami, mal tieto svoje tvrdenia podložiť listinnými dôkazmi, napr. predložiť zmluvy,

ktorými žalovaný previedol časť svojho majetku na iného. Samotná skutočnosť, že žalovaný si svoje
záväzky neplní ani voči ďalším veriteľom, neznamená, že výkon súdneho rozhodnutia je ohrozený.
Pokiaľ dlžník dobrovoľne nesplnil svoju povinnosť plniť riadne a včas, má veriteľ možnosť obrátiť sa
na súd a súdnou cestou sa domáhať svojho práva na plnenie voči dlžníkovi. Skutočnosť, že dlžník
neplní svoj záväzok, sama o sebe neznamená nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy z dôvodu,

že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený. V opačnom prípade by bolo nutné nariadiť predbežné
opatrenie v každom súdnom konaní, v ktorom sa veriteľ domáha peňažného plnenia voči dlžníkovi. V
konkrétnom prípade má súd za to, že žalobca neprodukoval také dôkazy, ktoré by preukazovali konanie
žalovaného, ktoré by smerovalo k znižovaniu majetku žalovaného, resp. k vzniku akejkoľvek ujmy v
majetkovej sfére žalovaného, a ktoré by v konečnom dôsledku viedlo k zníženiu vymožiteľnosti nároku

žalobcu.

Zuvedenéhovyplýva,žeskutočnostiuvedenéžalobcomneodôvodňujúnariadeniepredbežnéopatrenia,
a teda nie sú splnené predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia. Preto súd návrh na nariadenie
predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 151 ods. 1 prvá veta OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh

spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 145 OSP, účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.Vzmyslecitovanýchustanovenísúdponechalrozhodnutieotrováchpredbežnéhoopatrenianakonečné
rozhodnutie vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský
súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.