Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 16, 2012

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/77/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110211956
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2012:4110211956.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,

Mliekarenská 10 IČO: 35925922, proti odporcom: 1. F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. R., O. X. XXX,
2. F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., U. X, o zaplatenie sumy 2.854,81 eura s príslušenstvom, sudcom
JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.854,81 eura s 10 % úrokom ročne
zo sumy 2.574,02 eura od 01.03.2009 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 171 eura a to všetko
do troch dní od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade zaplatenia sumy 2.854,81
eura s úrokom vo výške 10 % zo sumy 2.574,02 eura od 01.03.2009 do zaplatenia z titulu poskytovania

finančných prostriedkov zmluvou o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi Ľudovou bankou a odporcom
v 1. rade. Odporca v 2. rade uzavrel zmluvu o ručení. Banka postúpila pohľadávku na navrhovateľa.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. 27Rob/361/2010-36 zo dňa 25.11.2010, ktorý bol zo zákona
zrušený pre nedoručenie odporcovi v 2. rade, keď vec bola zaradená do registra C a vo veci bolo
nariadené pojednávanie. Súd konal v prítomnosti odporcov v 1. a 2. rade, vo veci rozhodol podľa § 101
O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcov.

Odporca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že on by nemal byť zaviazaný na zaplatenie dlžnej sumy,
keďže približne pred rokom za prítomnosti jeho a odporcu v 2. rade a p. Juhása Dušana bola spísaná

dohoda, na základe ktorej preberá záväzok výlučne odporca v 2. rade a odporca v 1. rade, teda on
nebude musieť nič platiť, ani nebude mať žiadne povinnosti. On takýto doklad o tejto dohode nemá,
informoval sa u navrhovateľa, u ktorého sa táto listina, podľa telefonickej informácie nachádza. On síce
peniaze preberal, avšak tieto celé poskytol odporcovi v 2. rade.

Odporca v 2. rade uviedol, že potvrdzuje, že bola spísaná dohoda, na základe ktorej odporca v 1. rade
už nebude mať s dlhom nič spoločné, že tohto už kontaktovať nebudú a peniaze budú požadovať len od
neho - odporcu v 2. rade. On takýto písomný doklad nemá, podpisoval ho však. Je pravda, že finančné
prostriedky boli určené jemu, a preto je ochotný dlh splatiť. Neplatil z dôvodu, že bol nezamestnaný a

nemal príjem, približne 2-3 roky sa zdržiava v D..

Ako svedok bol vypočutý W. M., ktorý na pojednávaní uviedol, že pracuje na živnosť ako inkasný
pracovník pre navrhovateľa, čo znamená, že v prípade, že sa úver, či pôžička nespláca, toto rieši.Uzatvára s dlžníkmi dohody, či už o uznaní dlhu alebo o pristúpení inej osoby k záväzku dlžníka. Pozná
prítomných odporcov. Odporca v 1. rade mal účet, ktorý vyrovnal a úver, ktorý riešili, keď mu odporca
v 1. rade povedal, že peniaze boli pre odporca v 2. rade, že ten ich bude splácať, na základe čoho

bola uzatvorená dohoda o pristúpení k záväzku. Navrhovateľ nemal vedomosť, že bola uzatvorená aj
zmluva o ručení, toto sa dozvedel až neskoršie, po zaslaní dokladov z Ľudovej banky. S odporcami
nerobil žiadnu dohodu o tom, že by odporca v 1. rade prestal byť dlžníkom a výlučným dlžníkom by bol
len odporca v 2. rade. Ani vo všeobecnosti takéto dohody sa nerobia. Je pravdou, že spolu s odporcami
hovorili a povedal, že všetka povinnosť bude na odporcovi v 2. rade, ak však bude dlžnú sumu splácať,

čo sa však nedialo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to : upozornením o dňa 10.09.2009, zmluvou o uložení zo dňa 06.09.2006, poistením úveru,
zmluvou o úvere zo dňa 06.09.2006, dohodou o zrážkach, oznámením postúpenia pohľadávky zo dňa
19.03.2009, oznámením splatnosti úveru zo dňa 08.09.2008, výpisom z OR, zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 04.02.2009, platobným rozkazom č.k. 27Rob/361/2010-36 zo dňa 25.11.2010,

správou z Generálneho riaditeľstva ZVJS SR zo dňa 27.06.2011, správou z Obce Alekšince zo dňa
29.06.2011,správouzObchodnéhoregistraSRzodňa29.06.2011,správouzORZPzodňa23.04.2012,
uznesením č.k. 27Rob/361/2010-47 zo dňa 10.05.2012, uznesením č.k. 25C/77/2012-51 zo dňa
23.06.2012, doplnením podania zo dňa 12.07.2012, obchodnými podmienkami Ľudovej Banky, výpismi
z účtu, špecifikáciu dlhu, ospravedlnením navrhovateľa zo dňa 12.07.2012, vyjadrením navrhovateľa zo

dňa14.08.2012,dohodououznanídlhuzodňa21.09.2010,ospravedlnenímaoznámenímnavrhovateľa
zo dňa 15.10.2012, kartou klienta, výzvou na úhradu zo dňa 17.09.2012 a zistil tento skutkový a právny
stav :

Ľudová banka s odporcom v 1. rade dňa 06.09.2006 uzatvorila zmluvu o spotrebnom úvere podľa §
497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Odporcovi bola poskytnutá suma 100.000,-Sk, ktorú mal

splatiť do 20.08.2011 v mesačných splátkach po 2.338,-Sk. V zmluve bol dohodnutý úrok 13,25 %.
Spolu tak mal odporca uhradiť sumu 137.942,-Sk. Odporcovia uhradili z úveru v sume 3.319,39 eura
sumu 745,37 eura a neuhradili sumu 2.574,02 eura. Zo zmluvy si navrhovateľ uplatnil nárok na úrok v
sume 280,79 eura. Odporca v 1. rade prestal pravidelne v určenej výške platiť mesačné splátky. Bol
opakovane vyzývaný na úhradu a banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť dlhu k 08.09.2008. Odporca v

2. rade za úver ručil, na základe písomnej zmluvy zo dňa 06.09.2006. Banka postúpila pohľadávku na
navrhovateľa. Odporcovia v 1. a 2. rade dlh neuhradili a navrhovateľ dňa 14.05.2010 podal návrh na
súd, kde sa voči odporcom v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 2.854,81 eura s úrokom vo výške 10
% zo sumy 2.574,02 eura od 01.03.2009, po postúpení pohľadávky, do zaplatenia. Odporca v 1. rade
tvrdil, že on by zaviazaný nemal byť, pretože cca v roku 2011 bola s navrhovateľom spísaná dohoda

o prebratí záväzku odporcom v 2. rade. On zmluvu uzavrel a peniaze prevzal odovzdal ich odporcovi
v 2. rade. Odporca v 2. rade bol ochotný dlh uhradiť tvrdil, že tak urobí, čo sa však do rozhodnutia
súdu nestalo. Potvrdzoval uzavretie dohody o prevzatí dlhu. Uvedenú dohodu odporcovia nepredložili.
Svedok W. M. - inkasný pracovník navrhovateľa uviedol, že sa s odporcami robila dohoda o pristúpení
odporcu v 2. rade k záväzku. Dohodu o tom, že odporca v 1. rade by prestal byť dlžníkom nerobil a ani

takú dohodu vo všeobecnosti navrhovateľ nerobí. Navrhovateľ odporcom oznamoval vyššiu sumu dlhu
ako sa v tomto konaní domáhal.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane

spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká

právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 546 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením.
Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že

pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.Podľa § 548 ods. 1 Občianskeho zákonníka ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho
na to veriteľ písomne vyzval.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom

2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52.
Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava
spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola
spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových
zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou Zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999

účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou
zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských

zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával.
I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol
režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu
podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne
nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako

nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že
práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej
úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle
ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález

Ústavného súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa
30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7 CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z
10.02.2009 sp. zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov
pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu a posudzovať ju podľa Občianskeho zákonníka (rozsudok KS
Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co 312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. 7Co 284/2010).

V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah, v ktorom si odporcovia nesplnili
svoju povinnosť. Odporca v 1. rade ako dlžník a odporca v 2. rade ako ručiteľ. Súd preto považoval
návrh navrhovateľa, čo sa týka nesplatenej istiny a uplatneného úroku za dôvodne podaný v žalovanej
sume s poukazom na zmluvné dojednania účastníkov a citované zákonné ustanovenia. Odporcovia
uzavretie zmluvy a výšku dlhu nepopierali. Nebolo preukázané tvrdenie odporcov o uzavretí zmluvy s

navrhovateľom o výlučnom prevzatí záväzku odporcom v 2. rade. Táto skutočnosť nebola preukázaná a
z pohľadu súdu by takýto postup bol zo strany navrhovateľa nelogický. Odporca v 2. rade mal možnosťsplatiť dlh čo neurobil. Navrhovateľ si oprávnene uplatňovať úrok z omeškania v zmysle Nariadenia
vlády č. 87/95 Z.z., teda s úrokom 10 % ročne, a preto odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne na
zaplatenie dlhu v sume 2.854,81 eura s úrokom z omeškania zo sumy 2.574,02 eura od 01.03.2009 - po

lehote splatnosti do zaplatenia. Navrhovateľovi možno vytknúť, že mimosúdne odporcom uvádzal vyšší
dlh ako v skutočnosti je. Odporcovia prezentovali opakované uhradenie čo neurobili.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, úspešnému navrhovateľovi priznal
právo na náhradu trov konania v sume 171 eura za zaplatený súdny poplatok tak ako je uvedené vo
výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.