Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 25, 2012

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 8C/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612200382
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2012:5612200382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu: X. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. T., J. XX,

právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Smetanom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 51, proti
žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, v
konaní o náhradu škody 1.447,04 eur s príslušenstvom, samosudkyňou JUDr. Janou Haluškovou takto

r o z h o d o l :

Konanie sa v časti úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne z istiny 1.352,74 eur od 5. 5. 2011 do 6.
5. 2011 z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 1.447,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,25 % ročne z istiny 1.352,74 eur od 6. 5. 2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania 416,63 eur, k rukám právneho zástupcu

žalobcu advokáta JUDr. Jána Smetanu, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 51, v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím v sume 1.447,04 eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 %
ročne z istiny 1.352,74 eur od 05.05.2011 do zaplatenia a s náhradou trov konania. Za nezákonné
rozhodnutie označil uznesenie vyšetrovateľa ORPZ, Úradu justičnej kriminálnej polície v Lipt. Mikuláši
zo dňa 17.08.2006, ČVS: ORP - 295/OdV-LM-2006 o vznesení obvinenia pre prečin porušovania

domovej slobody podľa § 194 ods. 1,2 písm. a), b) Trestného zákona. Žalobca ako obvinený proti
tomuto rozhodnutiu podal 13.10.2006 sťažnosť, ktorú dozorujúci prokurátor ako nedôvodnú zamietol.
Okresná prokuratúra v Liptovskom Mikuláši následne dňa 11.04.2007 podala obžalobu, vyhotovenú
dňa 10.04.2007, č. k. 2Pv 769/2006-33. Okresný súd Liptovský Mikuláš viedol trestné konanie pod sp.
zn. 1T/44/2007. Pôvodný odsudzujúci rozsudok bol odvolacím Krajským súdom v Žiline uznesením z
26.08.2009 č. k. 2To/54/2009-174 zrušený. Následne prokurátor ustúpil od obžaloby, preto Okresný súd
Liptovský Mikuláš rozsudkom z 13.08.2010 žalobcu spod obžaloby v celom rozsahu oslobodil. Žalobcovi

bola v trestnom konaní spôsobená škoda v celkovej výške 1.352,74 eur, pozostávajúca z uhradenej
odmeny a náhrady hotových výdavkov za právne služby obhajcu, ktoré sú náhradou škody v zmysle
§ 18 zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu tejto škody dňa 28.10.2010, žalovaný mu písomnosťou z 03.05.2011 nevyhovel. V súvislosti
s predbežným prerokovaním nároku žalobca zaplatil svojmu právnemu zástupcovi 94,30 eur, čo sú
ďalšie náklady tvoriace náhradu škody. Celkovo požaduje žalovanú istinu. Žalovaný je v omeškaní poposlednom dni šesťmesačnej lehoty určenej § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., teda dňom 05.05.2011,
odkedy si žalobca uplatňuje zákonný úrok z omeškania.

Žalovaný v písomnej replike z 20.02.2012 navrhol zamietnutie žaloby tvrdiac, že nie je ústredným

orgánom štátnej správy, ktorý má konať v mene Slovenskej republiky, pretože týmto orgánom je
Generálna prokuratúra SR. Podľa Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní rozhodujú
formou rozsudku, uznesenia, príkazu a trestného rozkazu. Obžaloba nie je expressis verbis v Trestnom
poriadku definovaná, ale právna doktrína ju zaraďuje medzi rozhodnutia sui generis. Obžalobu je z
hľadiska logického výkladu potrebné považovať za rozhodnutie, pretože sa ňou začína konanie pred

súdom realizujúc obžalovaciu zásadu. Žalobca svoj nárok odvodzuje od uznesenia vyšetrovateľa o
vznesení obvinenia. Prokurátor sa stotožnil s výsledkami vyšetrovania a podal obžalobu, teda súhlasil s
výsledkamiapriebehomvyšetrovania.Zažalovanéhomalatedavzmysle§4písm.f/zákonač.514/2003
Z.z. konať Generálna prokuratúra SR, keďže škoda bola spôsobená štátnym orgánom podľa osobitného
predpisu v trestnom konaní. Ak mal žalobca pochybnosť o tom, ktorý orgán štátu má konať v jeho mene,
mal vychádzať z § 4 ods. 2 označeného zákona, kedy v mene štátu koná Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky. Ďalej žalovaný poukázal na § 6 ods. 1 uvedenej právnej úpravy stanovujúcej, že
právnu náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom, čo nie je prípad uznesenia o vznesení obvinenia voči žalobcovi. Napokon sa žalovaný
bránil skutočnosťou, že posudzovanie toho, ktorý orgán v rámci trestného konania vydal nezákonné

rozhodnutie, nie je v právomoci civilného súdu poukážuc na § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Žalovaný sa na pojednávaní 25.04.2012 na tunajšom okresnom súde napriek riadnemu a včasnému
doručeniu predvolania nezúčastnil, požiadal o ospravedlnenie neúčasti plnením služobných povinností
súhlasiac,abypojednávaniaprebehlovjehoneprítomnosti.Súdvecpretoprejednalvjehoneprítomnosti
prihliadajúc na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej iba Obč. súd. por.).

Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava tvrdení svojho právneho zástupcu.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní vzal žalobu späť v časti, ktorou sa domáha priznania úroku z
omeškania 9,25 % ročne z istiny 1.352,74 eur za obdobie od 05.05.2011 do 06.05.2011, keďže žalovaný
je v omeškaní s plnením svojej povinnosti od 06.05.2011. Poukázal aj na skutočnosť, že v prípade,

keď je na riešenie náhrady škody príslušných viac štátnych orgánov, potom je v zmysle § 4 ods. 1,
písm. l/ zákona 514/2003 Z. z. v platnom znení orgánom zastupujúcim štát ten štátny orgán, na ktorý
sa poškodený obrátil s nárokom na predbežné prejednanie náhrady škody. Oslobodzujúci rozsudok je v
právnom štáte považovať rozhodnutím, z ktorého vyplýva nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia.
Zodpovednosť štátu za náhradu škody je objektívna.

Tunajší okresný súd po vykonaní dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Z pripojeného spisu
tunajšieho okresného súdu sp. zn. 1T/44/2007 je preukázané, že vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ
v Liptovskom Mikuláši, Úradu justičnej a kriminálnej polície PZ Lipt. Mikuláš dňa 17.08.2006 uznesením
sp. zn. ČVS: ORP-295/OdV-LM-2006 začal trestné stíhanie a súčasne vzniesol obvinenie X. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom I.. T., J.B. XX pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1,

ods. 2, písm. a/, b/ Trestného zákona pre skutok, ku ktorému malo dôjsť 17.08.2006 voči poškodenému
Y. T. z I.. T., J. Č.. XXX, ktorý je jeho susedom. Trestné stíhanie bolo začaté vykonaním neodkladného a
neopakovateľného úkonu, a to ohliadkou miesta činu dňa 17.08.2006 o 19.10 hodine. Dňa 11.04.2007
prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal voči obvinenému X. L. pre uvedený skutok,
ktorý kvalifikoval ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2, písm. b/ Trestného

zákona, obžalobu sp. zn. 2Pv/769/2006 z 10.04.2007. Tunajší okresný súd rozsudkom z 13.08.2010,
právoplatným v ten istý deň sp. zn. 1T/44/2007 obžalovaného X. L. spod tejto obžaloby oslobodil podľa
§ 285 písm. f/ Trestného poriadku, lebo prokurátor na hlavnom pojednávaní od obžaloby podľa § 239
ods. 2 Tr. por. ustúpil. Z tohto spisu vyplýva, že obžalovaný X. L. dňa 30.09.2008 splnomocnil svojím
zastúpením obhajcu JUDr. Jána Smetanu, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 51. Poskytnutie

právnych služieb vyúčtoval obhajca sumou 1.352,74 € (za úkony právnej služby poskytnuté v rokoch2008 až 2010), čo preukázal predložením fotokópie konečného vyúčtovania. Táto suma bola žalobcom
jeho obhajcovi uhradená sumou 600 € na základe faktúry č. 1000022, vyhotovenej obhajcom 28.05.2010
a splatnej 11.06.2010 a na základe faktúry č. 1000033, vyhotovenej 13.09.2010, splatnej 23.09.2010

sumou 752,74 €, čo má súd preukázané z ich fotokópií. Zaplatenie týchto čiastok preukázal žalobca
predložením fotokópií výpisu z účtu svojho obhajcu vedeného v J. X. U., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX.
Čiastka 600 € bola na tento účet pripísaná 11.06.2010 a suma 753 € dňa 13.09.2010; v obidvoch
prípadoch je ako odosielateľ uvedený žalobca. Písomnosťou z 28.10.2010 žalobca požiadal Ministerstvo
vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej v trestnom konaní v celkovej

výške 1.352,74 € predstavujúcej trovy trestného konania. Na túto výzvu odpovedalo Ministerstvo vnútra
SR písomnosťou z 03.05.2011, čo vyplýva z jej fotokópie; odmietlo poskytnúť plnenie uplatneného
nároku. Za poskytnutie právnej služby z titulu spísania a podania žiadosti o predbežného prerokovanie
nároku na náhradu škody vyúčtoval právny zástupca JUDr. Ján Smetana žalobcovi čiastku 94,30 €,
ktorá pozostáva z odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 71,37 €, režijného paušálu 7,21 € a
DPH 15,72 €, uplatnených v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení.

Podľa § 3 ods. 1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v platnom znení (ďalej iba zák. č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno

zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru.

Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným

orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 15 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný

bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti
zostávajú zachované.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 18 zák. č. zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,

ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutieo treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov

konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. v platnom znení ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka

popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 96 ods. 1 Obč. súd. por. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to
sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví.

Postupujúc podľa označenej právnej úpravy súd žalobe vyhovel. Predpokladom vzniku zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktorá je objektívna, sú tri základné atribúty.
Prvým je existencia nezákonného rozhodnutia, druhým existencia škody a tretím príčinná súvislosť
medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ, Úradu justičnej
kriminálnej polície Lipt. Mikuláš dňa 17.08.2006 vzniesol voči žalobcovi obvinenie uznesením sp.

zn. ČVS: ORP-295/OdV-LM-2006 pre prečin porušovania domovej slobody, proti ktorému žalobca
podal sťažnosť 13.10.2006, ktorú dozorujúci prokurátor ako nedôvodnú zamietol. Následne bola voči
žalobcovi podaná obžaloba, od ktorej neskôr prokurátor ustúpil, v dôsledku čoho bol žalobca spod
obžaloby oslobodený. Žalobca za nezákonné rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda, označil
uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, súd sa s jeho tvrdením stotožnil. Ak by nebolo voči žalobcovi

vznesenéobvinenie,nebolabyneskôrpodanáobžalobaavedenésúdnekonanie.Vychádzajúczobrany
žalovanéhosúdkonštatuje,ževtomtokonaníneriešiotázku,ktorýorgánvrámcitrestnéhokonaniavydal
nezákonné rozhodnutie (či vyšetrovateľ, alebo prokuratúra); súd len zistil, že takéto rozhodnutie bolo
vydané. Náhradu škody je možné priznať podľa § 6 ods. 2 uvedeného zákona len vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok. Žalobca v pozícii obvineného proti

uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť podal, prokurátor ju zamietol. Ustanovenie § 6 ods. 1 zákona
514/2003 Z.z. v platnom znení nestačí interpretovať len jazykovo, doslovným gramatickým výkladom.
Ako vyplýva z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4M Cdo 15/2009, je nevyhnutné uplatniť aj výklad systematický
a teleologický. Ustanovenie § 18 ods. 1 platného zákona 514/2003 Z.z. je umiestnené v jeho štvrtej
časti, teda medzi spoločnými ustanoveniami. Je možné uplatniť ho aj v prípade škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím, podmienky ktorého upravuje § 6 tohto zákona. Nemožno lipnúť v zmysle
uvedeného rozhodnutia NS SR na formálnom zrušení tvrdeného nezákonného rozhodnutia; splnenie
tejto podmienky treba vykladať extenzívne. Ústavne konformným je výklad, podľa ktorého v prípade
posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania o
vznesení obvinenia má oslobodzujúci rozsudok rovnaké dôsledky, ako zrušenie uznesenia o začatí

trestného stíhania o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Na rovnaký záver poukazuje aj rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4 Cdo 183/2009, ktorý odkazuje na rozsudok NS ČR sp. zn. 1Cz 6/90 a rozsudok NS SR
sp. zn. 1Cdo 53/93. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného
stíhania je jeho neskorší výsledok. Oslobodenie spod obžaloby znamená, že podozrenie zo spáchania
trestného činu porušovania domovej slobody žalobcom sa nepotvrdilo, čím vyšla najavo nezákonnosťuznesenia o vznesení obvinenia. Prvá podmienka priznania nároku na náhrady škody, ktorou je
existencia nezákonného rozhodnutia je teda daná. Aj keď v tomto konaní súd nerieši otázku, ktorý
orgán v rámci trestného konania vydal nezákonné rozhodnutie, na margo argumentácie žalovaného,

že takýmto rozhodnutím je obžaloba, je nevyhnutné uviesť, že Trestný poriadok obžalobu ako formu
rozhodnutia nezakotvuje, ako správne poukazuje žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 20.02.2012
k žalobe. Žalovaný poukazuje na učebnicu trestného procesného práva, ktorá zaraďuje obžalobu
medzi rozhodnutie sui generis. Súd udáva, že podľa jazykového výkladu slova rozhodnutie je obžaloba
výsledkom rozhodovacej činnosti prokurátora - prokurátor sa na základe výsledkov prípravného konania

rozhodne, či obžalobu podá alebo nie. Pod nezákonným rozhodnutím v zmysle § 3 ods. 1 písm.
a) Zákona 514/2003 Z. z. v platnom znení je však potrebné rozumieť nie subjektívne rozhodnutie
prokurátora, ktorého výsledkom je podanie alebo nepodanie obžaloby, ale rozhodnutie akt aplikácie
práva, teda výsledok činnosti orgánu štátu, ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a právne
povinnosti konkrétne určených subjektov. Podanie obžaloby nemá za následok založenie, zmenu alebo
zrušenie práv a povinností; jeho dôsledkom je len začatie súdneho konania, výsledkom ktorého môže

byť vznik, zmena alebo zánik práv a povinností (obdobou je žaloba v občianskom súdnom konaní,
ktorej podanie ešte neznamená vznik, zmenu, alebo zánik uplatneného práva). Keďže je nezákonným
rozhodnutím, ktorým bola žalobcovi spôsobená škoda, uznesenie o vznesení obvinenia vyšetrovateľa
PZ OR PZ Úrad justičnej kriminálnej polície v Lipt. Mikuláši zo 17.08.2006 sp. zn. ČVS: ORP-295/
OdV-LM-2006, za štát v tomto konaní je v zmysle § 4 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z. v platnom znení

písm. b) oprávnené konať Ministerstvo vnútra, nie Generálna prokuratúra SR. Druhým predpokladom
zodpovednostného právneho vzťahu je existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch.
Žalobcovi ako osobe, voči ktorej bolo vznesené obvinenie, v súvislosti s trestným konaním vznikli trovy
právneho zastúpenia v celkovej výške 1.352,74 €, ktorú žalovaný žiadnym spôsobom v tomto konaní
nespochybnil a žalobca ju v plnom rozsahu preukázal. Tieto trovy v zmysle § 18 zák. č. 514/2003 Z.z.

v platnom znení predstavujú sumu, o ktorú sa zmenšil majetok žalobcu. Medzi škodou vzniknutou v
majetkovej sfére žalobcu a nezákonným rozhodnutím vydaným vyšetrovateľom je kauzálny nexus, čím
je naplnená aj tretia podmienka existencie zodpovednostného právneho vzťahu. Žalobca bol nútený
zaplatiť svojmu obhajcovi sumu 1.352,74 € v trestnom konaní začatom po vznesení nezákonného
obvinenia. Tieto trovy by žalobca v pozícii obvineného v prípade neexistencie nezákonného rozhodnutia

nevynaložil. Zavinenie na vzniku škody súd neskúmal, pretože ide o zodpovednosť objektívnu, ktorej sa
nemôže žalovaný zbaviť. Súd sa tiež zaoberal existenciou dôvodov pre vylúčenie nároku na náhrady
škody v zmysle § 8 ods. 6 zákona, ktorých existenciu nemal preukázanú. Žalobca naplnil aj podmienku
určenú § 15 ods. 1 zákona pre uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorou je predbežné prerokovanie
nároku s príslušným orgánom. Túto povinnosť si žalobca splnil listom z 28.10.2010. O jeho doručení

žalovanému svedčí skutočnosť, že žalovaný na tento list odpovedal písomnosťou z 03.05.2011. Okrem
škody vzniknutej v súvislosti s trovami obhajoby v trestnom konaní súd žalobcovi priznal aj náhradu
trov vzniknutých pri predbežnom prejednaní nároku, čo je 94,30 €. Žalobca si túto sumu uplatnil ako
súčasť žalovanej istiny. Podľa § 18 platného zák. č. 514/2003 Z.z. súčasťou trov konania nie sú náklady
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. Podľa názoru súdu

táto čiastka žalobcovi patrí v uplatnenej výške z titulu náhrady trov konania, bolo preto nadbytočným
žalobu v tejto časti zamietnuť a túto sumu opakovane priznať v časti trov konania. Žalobca vzal počas
pojednávania žalobu späť v časti priznania úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.352,74
€ za čas od 05.05.2011 do 06.05.2011, súd konanie v tejto časti zastavil. Bolo nehospodárnym odročovať
pojednávanie za účelom zistenia súhlasu alebo nesúhlasu žalovaného s takýmto procesným postupom

aj vzhľadom na výšku sumy, o ktorú vzal žalobca žalobu späť a skutočnosť, že nie sú známe žiadne
vážne dôvody, pre ktoré by žalovaný nemal s takýmto postupom súhlasiť. Žalovaný je v omeškaní s
plnením svojho záväzku od 06.05.2011 z dôvodu, že šesťmesačná lehota na predbežné prerokovanie
nároku v zmysle § 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. začala plynúť 05.11.2010 (deň nasledujúci po doručení
žiadostižalobcuopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,čovyplývazpísomnéhovyjadrenia

žalovaného z 03.05.2011), takže posledný deň tejto lehoty pripadol na 05.05.2011 a od nasledujúceho
dňa je žalovaný v omeškaní s plnením žalovaného nároku. Výška úroku z omeškania je daná nariadením
č. 87/1995 Z. z. v platnom znení o osem percentuálnych bodov vyššej ako je úroková sadzba Q. S. X.
platná k prvému dňu omeškania, čo predstavuje úrok z omeškania 9,25 % ročne. V súlade so žalobou
bol tento priznaný len z náhrady škody vzniknutej v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia (teda

zo sumy 1.352,74 €, nie aj z trov predbežného prejednania nároku vo výške 94,30 €).O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a 151 ods. 1 Obč. súd. por.. žalobca si uplatnil
právonanáhradutrovkonaniavovýške416,63€,ktorépredstavujútrovyprávnehozastúpenia.Odmena
za jeden úkon právnej služby je v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení v sume 71,37 € a patrí za prípravu a
prevzatiezastúpenia,vrátaneprvejporadysklientom,zapodaniežalobyazazastúpenienapojednávaní
dňa 25.04.2012 na tunajšom okresnom súde (§ 14 ods. 1, písm. a), b), c) označenej vyhlášky). Za
každý úkon právnej služby patrí na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné a miestne prepravné
suma vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 16 ods. 3 označenej vyhlášky), čo je za úkon

právnej služby poskytnutý v roku 2011 suma 7,41 € (žalobca si však uplatnil čiastku 7,21 € a súd je
jeho návrhom viazaný), za dva úkony právnej služby poskytnuté v roku 2012 ide o čiastku 15,26 € (2
x 7,63 €). Spolu je odmena s náhradou tzv. režijného paušálu 236,58 €. Z titulu náhrady cestovných
výdavkov za spiatočnú cestu zo sídla advokáta (Banská Bystrica) do sídla súdu (Liptovský Mikuláš)
a späť patrí náhrada cestovných výdavkov 47,06 €. Ide o vzdialenosť 155,8 km, priemerná spotreba
pohonných hmôt použitého osobného motorového vozidla zn. MERCEDES BENZ, E 320 CDI 4MATIC

je v zmysle osvedčenia o jeho evidencii 8,1 litra. Základná sadzba opotrebenia motorového vozidla je
0,183 €, cena jedného litra pohonnej hmoty podľa fotokópie priemerných cien pohonných látok SR v
deň pojednávania Štatistického úradu Slovenskej republiky je 1,47 €. Za čas strávený cestou z Banskej
Bystrice do Lipt. Mikuláša patrí v zmysle § 17 ods. 1 označenej vyhlášky za každú aj začatú polhodinu
čiastka 12,71 €, čo za päť polhodín predstavuje 63,55 €. Spolu sú trovy právneho zastúpenia 347,19 €.

Nakoľko predložením fotokópie osvedčenia o registrácii pre DPH právny zástupca žalobcu preukázal, že
je jej platiteľom, v zmysle § 18 ods. 3 označenej vyhlášky sa odmena náhrady zvyšuje o 20 % DPH, čo
predstavuje 69,44 €. Celkovo je prisúdená náhrada trov konania 416,63 €. Na jej zaplatenie podľa § 149
ods. 1 Obč. súd. por. zaviazal žalovaného k rukám právneho zástupcu žalobcu. Vo vyčíslení náhrady
trov konania po pojednávaní a po vyhlásení rozsudku označil právny zástupca žalobcu aj účet, na ktorý

môže byť náhrada trov konania zaplatená, vedený v L. X. U., a.s., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného
okresného súdu na Krajský súd v Žiline v 3 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§42 ods. 3 Obč. súd. por. - kto ho robí,

ktorému súdu je určené, akej veci sa týka a čo sleduje, dátum a podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Obč.súd.por.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 Obč.súd.por.): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1; b)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.

Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní povinnosť stanovenú týmto rozhodnutím, možno navrhnúť
exekúciu podľa osobitného zákona.