Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/798/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213428
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412213428.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v právnej
veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25,
zastúpeného právnym zástupcom Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, so sídlom v Bratislave,
Grösslingova č. 4, v mene ktorého pred súdom koná doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a
konateľ, proti odporcovi: Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.

5C/177/2012-117 zo dňa 04.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania proti navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania (prvý
výrok), zamietol návrh navrhovateľa na začatie konania, ktorým sa voči odporcovi domáhal vyčíslenej
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom v exekučnom konaní
tvrdenýmnesprávnymúradnýmpostupom,t.j.nerozhodnutímonávrhuoprávnenéhonazmenusúdneho

exekútora v zákonnej lehote (druhý výrok) a náhradu trov konania odporcovi nepriznal (tretí výrok).
Okresný súd vykonal dokazovanie pripojeným exekučným spisom a zistil, že exekučné konanie sp.
zn. 11Er/325/2006 začalo dňa 22.05.2006, kde návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora bol
exekučnému súdu doručený dňa 06.09.2010 a exekučný súd po doručení vyúčtovania trov exekúcie
návrhu vyhovel uznesením zo dňa 04.04.2011; okresný súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní
nedošlo k prieťahom v konaní, keď vychádzal z názoru, že samotné nedodržanie zákonnej lehoty
na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora nemožno považovať za prieťahy v konaní;

okresný súd poukázal na skutočnosť, že v dôsledku hromadného podávania návrhov a zaťaženosti
exekučných súdov existovali objektívne okolnosti, pre ktoré nebolo možné dodržať zákonnú lehotu na
rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora. Nenašiel zákonný dôvod na prerušenie konania,
pretože o námietke zaujatosti navrhovateľa proti sudcom okresného súdu rozhodol nadriadený súd s
tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Okresný súd uzavrel, že nemal
preukázaný tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu ako jeden z predpokladov pre vznik
zodpovednosti odporcu za škodu a ani ďalšie predpoklady a svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3

ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1 a 2 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a §
44 ods. 8 Exekučného poriadku; o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“).Proti rozsudku okresného súdu podal navrhovateľ včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Vyjadril názor, že vo veci rozhodoval

vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonnépodmienky.Trvalnaosobnejúčastijehoprávnehozástupcunapojednávaní,ktorébudevedené
nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd nemohol rozhodnúť vo veci samej, pretože v
čase rozhodnutia nebolo ešte právoplatné uznesenie o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania.
Okresný súd mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam

odporcu ani k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj
k porušeniu jeho práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných
lehôt v exekučnom konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi uvedenými v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania a okresný
súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám. Zdôraznil
presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote. Napadnutý

rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ voči odporcovi

domáhal vyčíslenej náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej okresným súdom ako
exekučným súdom v exekučnom konaní tvrdeným nesprávnym úradným postupom, t.j. nerozhodnutím
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote; navrhovateľ navrhol vykonať
dokazovanie len konkrétnym exekučným spisom okresného súdu. Priamo v návrhu na začatie konania
vzniesol navrhovateľ námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného súdu, o ktorej riadne rozhodol

nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil.
Okresný súd doručil návrh navrhovateľa odporcovi na vyjadrenie; obidvom účastníkom konania
doručil písomné poučenie účastníka konania okrem iného aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.; vyjadrenie
odporcu k návrhom riadne doručil právnemu zástupcovi navrhovateľa prostredníctvom pošty. Na
prejednanie veci samej nariadil okresný súd pojednávanie, na ktoré riadne a včas predvolal právneho

zástupcu navrhovateľa a zástupcu odporcu; pred pojednávaním doručil navrhovateľ okresnému súdu
žiadosť o zrušenie nariadeného pojednávania a návrh na prerušenie konania jednak do rozhodnutia
ústavného súdu o jeho sťažnosti proti rozhodnutiu nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného
sudcu z prejednávania a rozhodovania veci a jednak do skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010; okresný súd žiadosti navrhovateľa o zrušenie nariadeného

pojednávania nevyhovel a uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania; následne
vykonal dokazovanie pripojeným exekučným spisom, vyhlásil dokazovanie za skončené a verejne
vyhlásil napadnutý rozsudok. K spisu okresného súdu je pripojený v napadnutom rozsudku uvedený
konkrétny exekučný spis ohľadne exekučného konania, v ktorom mala byť navrhovateľovi podľa návrhu
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda.

Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky navrhovateľa ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so

skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného
súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody navrhovateľa odvolací súd udáva, že okresný
súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikovalsprávne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu
o nenaplnení predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu považuje aj odvolací súd v celom rozsahu
za správny, pretože navrhovateľ nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v

spornom exekučnom konaní. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa
viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými
v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z
hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka navrhovateľa, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca nie je dôvodná.
Tvrdenie o vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil navrhovateľ na
argumente, že tento je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojim nesprávnym
úradným postupom mal spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu
nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú
škodu a nemajetkovú ujmu (pozri napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013, sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn.

3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013, rovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
30Cdo/727/2011zodňa27.04.2012).Onavrhovateľomvznesenejnámietkezaujatostizákonnéhosudcu
riadne rozhodol nadriadený súd s tým, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
nevylúčil; zo spisu okresného súdu súčasne vyplýva, že uznesenie nadriadeného súdu bolo účastníkom
riadne doručené. Iné (nové) dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ v odvolaní neuviedol.

Okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania správne zamietol. O námietke zaujatosti
vznesenej navrhovateľom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 23NcC/252/2012 zo dňa 11.10.2012
s tým, že zákonného sudcu, ktorý prejednáva a rozhoduje vec a ktorý vydal aj napadnuté rozhodnutie z
prejednávania a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd dospel k správnemu názoru,

že neexistuje dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pretože neprebieha
žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Samotné
podanie ústavnej sťažnosti navrhovateľom nie je dôvodom, ktorý by zakladal obligatórnu povinnosť
prerušiť konanie, pretože v danom prípade ide o otázku procesného charakteru (zaujatosť sudcu),
ktorá nemá priamy dopad na posúdenie nároku navrhovateľa, t.j. nemá priamy súvis s vyriešením

sporu vo veci samej a teda nejde o prejudiciálnu otázku, od vyriešenia ktorej priamo závisí výsledok
sporu. Navyše podľa odvolacieho súdu nie je dôvod ani na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b) O.s.p. do prípadného rozhodnutia ústavného súdu, pretože otázku, či vo veci rozhodoval
vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa,

ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/89/2013 zo
dňa 06.02.2013 alebo sp. zn. I.ÚS/92/2013 zo dňa 13.02.2013, ktorými sťažnosti navrhovateľa proti
uzneseniam nadriadeného súdu, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z

prejednávania a rozhodovania veci, ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie). Navyše podľa zistenia odvolacieho súdu
bola uvedená ústavná sťažnosť navrhovateľa uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.
zn. I.ÚS/239/2014 zo dňa 21.05.2014 odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej
prejednanie. Ďalším dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. malo byť aj

predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, zodpovedanie ktorých majú podľa názoru navrhovateľa zásadný
význam aj pre konanie v prejednávanej veci; uznesenie Okresného súdu Prešov č.k. 7C/6/2010-269
zo dňa 07.10.2013, ktorým podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil konanie do rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach bolo podľa zistenia odvolacieho súdu zrušené

uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 22.12.2014; následne Okresný súd Prešov uznesením
č.k. 7C/6/2010-316 zo dňa 12.03.2015 opätovne prerušil konanie a predložil vec Súdnemu dvoru
Európskej únie na zodpovedanie prejudiciálnych otázok v znení: (1) či ide o závažné porušenie práva
Európskej únie, ak sa vymôže v exekúcii vedenej na základe rozhodcovského rozsudku plnenie zneprijateľnej podmienky v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie; (2) či môže vzniknúť
zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania
využije všetky právne prostriedky prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o

výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci, môže v tomto prípade vzniknúť táto zodpovednosť
členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred vyčerpaním možnosti
žalobkyne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia; (3) v prípade, ak áno, ši je dostatočne
jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré opisuje navrhovateľka,
vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na absolútnu nečinnosť navrhovateľky a vzhľadom na

nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy umožnených právom členského štátu; (4) ak ide
v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je navrhovateľkou uplatňovaná
suma škodou, za ktorú má zodpovednosť členský štát; možno škodu v tomto poňatí stotožňovať
s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením; (5) či má vydanie bezdôvodného
obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou škody; konanie na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 začalo na návrh fyzickej osoby proti Slovenskej republike, za ktorú

koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
sosídlomvBratislave,Pribinovač.25(navrhovateľvprejednávanejveci)onáhraduškodypreporušenie
práva Európskej únie, ide teda o skutkovo a právne odlišnú vec, než je prejednávaná vec začatá na
návrh navrhovateľa; názor okresného súdu, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
7C/6/2010 sa neriešia žiadne otázky, ktoré by mohli mať význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej

veci, je preto tiež správny.

Odvolacia námietka navrhovateľa, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania v jeho neprítomnosti
a vykonaním dokazovania exekučným spisom v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom
a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie

na pojednávanie doručil okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa riadne prostredníctvom pošty
a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na prípravu na pojednávanie. Navrhovateľ žiadal
o zrušenie pojednávania v podstate z dôvodu, že zákonný sudca je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania veci, iný dôvod na odročenie pojednávania neuviedol. O námietke zaujatosti sudcov
okresného súdu vznesenej navrhovateľom nadriadený súd riadne rozhodol; nesúhlas navrhovateľa

s rozhodnutím nadriadeného súdu nie je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, pretože
navrhovateľovi zostáva zachovaný odvolací dôvod spočívajúci v tvrdení, že rozhodoval vylúčený sudca
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ O.s.p.). Na vykonanie pojednávania
v neprítomnosti riadne a včas predvolaného navrhovateľa preto boli podľa odvolacieho súdu splnené
zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.). Postupom okresného súdu v súlade so zákonom nemôže

dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred
súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však pozostávalo len s oboznámením
sa s exekučným spisom, ktorý ako dôkaz navrhol vykonať samotný navrhovateľ priamo v návrhu na
začatie konania s tým, že navrhovateľ bol účastníkom uvedeného exekučného konania a teda obsah

exekučnéhospisuzhľadiskatvrdenýchskutočnostíatedaobsahexekučnéhospisuzhľadiskatvrdených
skutočností o dobe od podania návrhu na zmenu exekútora do rozhodnutia exekučného súdu mu bol
nepochybne známy, pretože z exekučného spisu vyplýva, že všetky rozhodnutia boli navrhovateľovi
riadne doručené. Iné dokazovanie okresný súd nevykonal. Odvolací súd v zhode s okresným súdom
dospel k záveru, že v tomto rozsahu vykonané dokazovanie je dostatočné na rozhodnutie vo veci samej.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietal, že mu nebolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu, toto
tvrdenie je v priamom rozpore s obsahom spisu; okrem toho by takáto vada konania nemala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.) a podľa odvolacieho súdu by ani nemohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pretože okresný súd jednak
nerozhodol na základe argumentov odporcu uvedených vo vyjadrení k návrhu a jednak je odvolaciemu

súdu z jeho činnosti známe (§ 121 O.s.p.), že totožné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa podal odporca aj
v nespočetnom množstve ostatných právnych vecí navrhovateľa a odporcu prejednávaných odvolacím
súdom, v týchto konaniach bolo vyjadrenie navrhovateľovi doručené a teda jeho obsah je navrhovateľovi
nepochybne známy (táto odvolacia námietka navrhovateľa je preto zjavne účelová). Okresný súd riadne
rozhodol aj o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. K odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred

súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci samej
pred nadobudnutím právoplatnosti výroku o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania.
Týmto postupom okresného súdu nebol navrhovateľ vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného
oprávnenia a je plne odôvodnený hospodárnosťou konania; navyše vyhláseným uznesením (aj keď bolvýrokobsahomrozsudkunestrácacharakteruznesenia)ozamietnutínávrhunavrhovateľanaprerušenie
konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol pokračovať v konaní.

Navrhovateľ v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote.
Odvolací súd v plnom rozsahu súhlasí aj so záverom okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu pri rozhodovaní o návrhu oprávneného (navrhovateľa) na zmenu
súdneho exekútora ako jedného z predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci. Ťažisko argumentácie navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe exekučného súdu
spočívalovtvrdení,žesúdsinesplnilzákonnúpovinnosť,pretožeonávrhunazmenusúdnehoexekútora
nerozhodol do tridsiatich dní od doručenia návrhu na súd. Okresný súd v zhode s odvolacím súdom
z pripojeného exekučného spisu zistil, že sporné exekučné konanie sp. zn. 11Er/325/2006 začalo po
01.09.2005, kedy zákon na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora stanovoval lehotu tridsať dní
(§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku); táto lehota je však len poriadková a s jej nedodržaním nespája

zákon žiadne následky; z exekučného spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 22.05.2006; dňa
07.06.2006udelilexekučnýsúdsúdnemuexekútorovipoverenienavykonanieexekúcie;dňa06.09.2010
doručil oprávnený exekučnému súdu návrh na zmenu súdneho exekútora; exekučný súd vyzval
pôvodného súdneho exekútora na vyčíslenie doterajších trov exekúcie a následne návrhu na zmenu
exekútora po doručení vyúčtovania vyhovel uznesením zo dňa 04.04.2011; vo vzťahu k tomuto postupu

odvolací súd navyše uvádza, že účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a
udelenéhopoverenianavykonanieexekúciezostalizachovanéajpopodanínávrhunazmenuexekútora
a pôvodný súdny exekútor mohol a mal pokračovať vo vykonávaní exekúcie v prospech oprávneného
až do právoplatného rozhodnutia exekučného súdu o návrhu na zmenu exekútora, keď táto skutočnosť
vylučujevznikmateriálnejškodyanemateriálnejujmynastraneoprávneného;odvolacísúdpodotýka,že

vzhľadom na množstvo exekučných konaní (ako to okresný súd špecifikuje aj v napadnutom rozsudku),
ktoré navrhovateľ iniciuje pred okresným súdom, je ústavne akceptovateľná aj relatívne dlhšia lehota
nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).

Nakoniec navrhovateľ v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku,
ktorý sa podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Ani v
tomto smere však nemožno podľa názoru odvolacieho súdu okresnému súdu nič vytknúť. Nakoľko
navrhovateľ v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych predpokladov zodpovednosti
odporcu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (t.j. nesprávny úradný postup exekučného súdu),

v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku osobitne
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto v žiadnom prípade
nespôsobuje navrhovateľom tvrdenú nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v celom
rozsahu ako vecne správny potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý bol tiež vecne

správny a odôvodnený plným úspechom odporcu v konaní, ktorý však žiadne trovy konania nežiadal
nahradiť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu voči plne neúspešnému navrhovateľovi
právo na náhradu trov konania. Keďže však odporca neurobil žiadny návrh na rozhodnutie o trovách
odvolacieho konania a ani mu žiadne nevyplývajú zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho
konania proti navrhovateľovi nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.