Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 9Pc/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420200549
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2020:6420200549.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Valentom vo veci navrhovateľa: P.

Č., N.. XX.XX.XXXX, C. A. B., W., S. C. X, C.. Č.. W. Š.M., N. XX P., XXXX C. proti osobe povinnej z
vyživovacej povinnosti: J. Č., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Y. X., C.. Č.. A. X., S. XX o návrhu navrhovateľa
na zvýšenie vyživovacej povinnosti takto

r o z h o d o l :

Súd vyživovaciu povinnosť osoby povinnej z vyživovacej povinnosti J. Č., N.. XX.XX.XXXX voči
navrhovateľke P. Č., N.. XX.XX.XXXX, naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Žiar nad
Hronom, sp. zn. 13C/280/2010-7 zo dňa 21.04.2011 z v y š u j e zo sumy 30,- € mesačne na sumu 50,-
€ mesačne počnúc dňom 13.02.2020, ktoré zvýšené výživné je osoba povinná z vyživovacej povinnosti

zasielať k rukám navrhovateľky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné za obdobie od 13.02.2020 do 26.05.2020 spolu vo výške 68,66 € je osoba povinná z
vyživovacej povinnosti p o v i n n á zaplatiť v 10,- € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až
do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľkapodalanatunajšísúddňa13.02.2020návrh,ktorýmsadomáhalazvýšeniavyživovacej
povinnosti voči osobe povinnej z vyživovacej povinnosti (otec navrhovateľky) zo sumy 30,- € mesačne
na sumu 250,- € mesačne počnúc dňom podania návrhu na začatie konania (13.02.2020).
Návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľka dôvodila tým, že posledná úprava výšky
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k nej bola realizovaná v čase jej maloletosti v rámci rozvodového

konania a od tohto obdobia nedošlo k úprave výšky vyživovacej povinnosti napriek tomu, že na strane
navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov a to tým, že dovŕšila plnoletosť, naďalej pokračuje v
riadnom dennom štúdiu na strednej škole, výživou je odkázaná na svojich rodičov a v súčasnej dobe
spoločne s matkou žije mimo územia Slovenskej republiky (Š.) a jedine matka sa podieľa na úhrade
všetkých nákladov spojených s pokrývaním potrieb navrhovateľky.

2. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti nesúhlasila so zvýšením vyživovacej povinnosti, otec

navrhovateľky argumentoval tým, že nie je v jeho reálnych schopnostiach a možnostiach prispievať
výživným v rozsahu 250,- € mesačne ako to požaduje navrhovateľka, pretože jeho príjem je na
úrovni minimálnej mzdy, je nemajetný, nevlastní nehnuteľnosti ani žiadne hnuteľné veci väčšej
majetkovej hodnoty. Súčasne poukázal na to, že podanie návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnostizo strany navrhovateľky, ktorá je jeho dcérou, je len pomstou za to, že došlo k vzájomným nezhodám
a nedorozumeniam medzi ním a navrhovateľkou, pričom do podania návrhu na začatie súdneho
konania riadnym spôsobom spolu komunikovali, i keď sa navštevovali len sporadicky. Ďalej osoba

povinná z vyživovacej povinnosti poukázala na skutočnosť, že materiálne podmienky na strane matky
navrhovateľky a jeho materiálne podmienky sú diametrálne odlišné, samotná navrhovateľka dosahuje
ako študentka vyšší príjem ako on, ktorý riadnym spôsobom pracuje, tiež uviedol, že navrhovateľka žije
v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý sa podieľa na pokrývaní jej potrieb.

3. Súd opakovane vo veci určil termín pojednávania, posledne na deň 26.05.2020, na ktorý
účastníkov konania riadnym spôsobom predvolal. Navrhovateľka neúčasť ospravedlnila emailovým
podaním z dôvodu zdržiavania sa mimo územia Slovenskej republiky (Š.) ako i z dôvodu pandémie
COVID-19. Nežiadala však pojednávanie odročiť. S využitím ustanovenia § 180 CSP, súd preto vykonal
pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľky.

4. Súd realizoval dokazovanie vo veci výsluchom osoby povinnej z vyživovacej povinnosti, oboznámil
sa s potvrdeniami o príjme navrhovateľky, matky navrhovateľky J. Č.P., osoby povinnej z vyživovacej
povinnostiJ.Č.,predloženýmilistinnýmidôkazmiúčastníkovkonaniaakoipripojenýmspisomtunajšieho
súdu sp. zn. 13C/280/2010 na základe čoho súd zistil, že posledná úprava výšky vyživovacej povinnosti
osoby povinnej z vyživovacej povinnosti voči navrhovateľky bola realizovaná v čase maloletosti

navrhovateľky v rámci rozvodového konania jej rodičov J. Č. P. J. Č., rozsudkom OS Žiar nad Hronom
sp. zn. 13C/280/2010 zo dňa 21.04.2011, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 11.05.2011 s tým
že výška vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke bola ustálená na sumu minimálneho výživného, t. j.
v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Z dokazovania a to vyjadrenia samotnej navrhovateľky a tiež osoby povinnej z vyživovacej povinnosti

má súd za preukázané, že otec si vo vzťahu k dcére plní zákonnú vyživovaciu povinnosť v sume 30,-
€ mesačne.
Navrhovateľka predložila súdu listiny preukazujúce tvrdenia o tom, že i keď je plnoletou, naďalej je
výživou odkázaná na svojich rodičov, pretože pokračuje v riadnom dennom štúdiu v odbornej strednej
škole G., pričom sa jedná o špecializovanú strednú školu zameranú na starostlivosť na území Š.M.,

kde aktuálne žije spoločne so svojou matkou. Navrhovateľka deklarovala majetkové pomery a tiež
príjem matky za obdobie posledných 12 mesiacov v rozsahu od 1.403,- CHF po sumu 3.746,- CHF.
Ďalej z predložených potvrdení mal súd za preukázané, že samotná navrhovateľka dosahuje príjem v
sume 744,25 CHF. Navrhovateľka predložila originál poštových poukážok, ktorými preukazovala úhradu
nákladov za mesiac november 2019 v sume 500,- CHF, za mesiac február 2020 v sume 180,- CHF, v

mesiaci september 2019 v sume 702,- CHF, v mesiaci január 2020 v sume 60,- CHF, v mesiaci február
2020 v sume 225,- CHF, v mesiaci január 2019 v sume 1.787,- CHF, ako i úhradu platieb, ktoré realizuje
matka navrhovateľky v súvislosti s bývaním.
Otec navrhovateľky (osoba povinná z vyživovacej povinnosti) nesúhlasil so zvýšením výživného
argumentujúc tým, že jeho aktuálny príjem je na úrovni minimálnej mzdy v rozsahu 400,- €

netto mesačne, ktorý príjem mu nepostačuje ani na pokrytie vlastných potrieb so zdôraznením, že
navrhovateľka nie je odkázaná na výživné, ktorým jej prispieva, pretože má sama príjem, žije v spoločnej
domácnosti s partnerom, ktorý ju finančne zabezpečuje.
Osoba povinná z vyživovacej povinnosti zdôrazňovala skutočnosť, že podaným návrhom na zvýšenie
vyživovacej povinnosti navrhovateľka šikanuje a mstí sa otcovi za vzájomne narušené vzťahy. K

svojim osobným pomerom sa osoba povinná z vyživovacej povinnosti vyjadrila tak, že žije v spoločnej
domácnosti s S. A., pričom zo svojho príjmu uhrádza potreby v súvislosti s bývaním formou nájomného,
kde nájom obsahuje i úhradu všetkých inkasných poplatkov ako je elektrina a kúrenie mesačne sumou
vo výške 340,- €. Zvyšné finančné prostriedky využíva za účelom zabezpečenia stravy, ošatenia a tiež
zabezpečovania medikamentnej liečby, pretože má nepriaznivý zdravotný stav v súvislosti so zvýšeným

krvným tlakom, ako i v súvislosti s ochorením cukrovky. Vyjadroval sa, že prakticky je bezdomovcom,
jeho adresa pobytu je obec X. a bývanie má zabezpečené len formou prenájmu s tým, že v poslednom
období práve v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu bol dlhodobo aj práceneschopný. Deklaroval
príjem od aktuálneho zamestnávateľa C. W.Á. P., B.. B. T.. Y.. A. na úrovni minimálnej mzdy a výška
brutto príjmu je na úrovni 520,- €. Súčasne uviedol, že jeho predchádzajúci zamestnávateľ Q. K.

Q. Z. autobusová doprava, u ktorého pracoval v minulosti s príjmom v rozsahu 1.000,- až 1.300,- €
brutto mesačne s ním ukončil pracovný pomer z dôvodu organizačných zmien. Vysvetlil, že v dôsledku
nepriaznivého zdravotného stavu nie je jednoduché pre neho uplatniť sa na trhu práce i s prihliadnutím
na skutočnosť, že je vo veku 57 rokov, no napriek tomu dlhodobo pracuje ako vodič.5. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine Zák. č. 36/2005 Z. z. (ďalej len ZoR) je plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, pokiaľ deti nie sú schopné

samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

6. Podľa § 62 ods. 4, ods. 5 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ak nie je nevyhnutné ich vynaložiť.

7. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

8. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

9. Ustanovenie § 78 ods. 1 ZoR v spojitosti s § 121 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP)
umožňujevprípade,aknastanezmenapomerovajbeznávrhuprimaloletýchdeťochavinýchprípadoch
len na návrh dohody a súdne rozhodnutia o výživnom zmeniť. Za zmenu pomerov je nutné považovať

zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodovania súdu ohľadom výšky vyživovacej povinnosti.

10. Z dokazovania, ktoré súd vykonal mal jednoznačne za preukázané, že posledná úprava výšky
vyživovacej povinnosti otca vo vzťahu k dcére, bola realizovaná v čase jej maloletosti v rámci

rozvodového konania rodičov rozsudkom sp. zn. 13C/280/2010 zo dňa 21.04.2011. V čase tohto
rozhodovania bol otec (osoba povinná z vyživovacej povinnosti), ako i matka navrhovateľky (J. Č.)
bez akéhokoľvek príjmu a navrhovateľka v tom čase bola maloletá vo veku 11 rokov. Od tohto času
nepochybne uplynula značná doba a došlo i k zmene pomerov a to ako na strane navrhovateľky, tak
i na strane oboch rodičov.

Navrhovateľka preukázala, že i keď je plnoletá, pripravuje sa v riadnom dennom štúdiu na svoje
budúce povolanie štúdiom na strednej odbornej škole, kde podľa potvrdenia školy štúdium započala dňa
01.08.2019 a bude ukončené 31.07.2020.
Aj v dôsledku fyzickej vyspelosti a dovŕšenia plnoletosti, ako i v dôsledku štúdia na strednej škole,
nepochybne sa zvýšili i potreby na strane navrhovateľky. Podstatným spôsobom sa však zmenili pomery

u navrhovateľky i tým, že aktuálne žije mimo územia Slovenskej republiky, má vlastný príjem na úrovni
745,- CHF a uhrádza nevyhnutné výdavky spojené so štúdiom, ako i nevyhnutné výdavky v spojitosti
so zdravotným poistením.
K zmene pomerov došlo aj u matky navrhovateľky. Od času posledného rozhodovania, kedy bola matka
navrhovateľky nezamestnaná sa jej pomery zmenili tým spôsobom, že aktuálne dosahuje príjem od

1.403,- CHF až do 3.746,- CHF mesačne, z ktorého príjmu uhrádza nevyhnutné výdavky v spojitosti s
bývaním a zabezpečovaním osobných potrieb na území Š., kde aktuálne žije.
Aj na strane otca (osoby povinnej z vyživovacej povinnosti) došlo k zmene pomerov od času posledného
rozhodovania a to tým, že v súčasnej dobe už nie je nezamestnaným. Jeho príjem je na úrovni 400,- €
netto mesačne, z ktorého uhrádza vlastné potreby.

11. Po zohľadnení všetkých uvedených skutočností súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti
osoby povinnej z vyživovacej povinnosti (otca) vo vzťahu k navrhovateľke zo sumy 30,- € mesačne
na sumu 50,- € mesačne, ktorá zodpovedá jednak zmeneným pomerom na strane navrhovateľky
ako i jej odôvodneným potrebám, s prihliadnutím tiež na podstatnú zmenu pomerov na strane matky

navrhovateľky a tiež otca. Príjem navrhovateľky v súčasnej dobe je vyšší ako príjem samotnej osoby
povinnej z vyživovacej povinnosti a obdobne podstatným spôsobom od času posledného rozhodovania
došlo k zmene pomerov i na strane matky navrhovateľky. Zákonná vyživovacia povinnosť nesvedčí lenpre jedného z rodičov, t. j. v danom konaní osoby povinnej z vyživovacej povinnosti (otec) ale i ďalšiemu
rodičovi, ktorým je matka navrhovateľky J. Č..
Súd neprihliadal na vyjadrenie otca, že potreby navrhovateľky zabezpečuje jej aktuálny partner, s ktorým

žije v spoločnej domácnosti, pretože súd nemal za preukázané, že sa jedná o manžela navrhovateľky,
a preto nie je možné konštatovať, že vyživovacej povinnosti osoby povinnej z vyživovacej povinnosti v
tomto konaní predchádza vyživovacia povinnosť medzi manželmi, pokiaľ takýto partner navrhovateľky
by jej manželom bol.
Súd citlivo zohľadnil všetky okolnosti pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti a výživné zvýšil s

prihliadnutím na všetky okolnosti prioritne na schopnosti a možnosti osoby povinnej ako i opodstatnené
potreby na strane osoby z vyživovacej povinnosti oprávnenej.

12. Súčasne súd vyčíslil zročné výživné za obdobie od podania návrhu na začatie konania do dňa
rozhodovania v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine na sumu 68,66 € s tým, že pre zročné
výživné súd povolil osobne povinnej z vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na jej aktuálne osobné a

majetkové pomery možnosť úhrady dlžného výživného formou pravidelných mesačných splátok.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom nepriznal nárok
na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov konania a ani
žiaden z účastníkov náhradu trov konania priznať nežiadal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom schválil, nie sú
rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom
konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na

začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (EP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody
alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako

peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.