Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/84/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200958
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7018200958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom s predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a

členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Igora Ragana, v právnej veci žalobcu: CESTY KOŠICE
s.r.o., Mlynská 28, 040 01 Košice, IČO: 46 897 992, zastúpený advokátom: JUDr. Ing. Michal Juhás,
advokátska kancelária, Mojmírova 12, 040 01 Košice, IČO: 42 325 463, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. 101247010/2018, zo dňa 29. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.09.2018 (Krajskému súdu v Košiciach doručená dňa 05.09.2018)
domáha podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. 101247010/2018 zo dňa 29.06.2018, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100597362/2018 zo dňa 21.03.2018, ktorým podľa §
68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) bol vyrubený rozdiel dane na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume 4 785,30 eura, a žiadal zrušiť

rozhodnutie žalovaného č. 101247010/2018 zo dňa 29.06.2018, aj rozhodnutie Daňového úradu Košice
č. č. 100597362/2018 zo dňa 21.03.2018, a vec vrátiť tomuto na ďalšie konanie a rozhodnutie a
žalovanému uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2014 vykázal vlastnú daňovú povinnosť
v sume 1 616,04 eura (dôkaz č. 1). Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie
obdobia okrem iného október 2014, aby preveril žalobcom uplatnené právo na odpočítanie dane podľa

§ 49 zákona č. 222/2004 Z. z. a zistil, že žalobca neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z
faktúr od dodávateľov.

3. Daňový úrad Košice rozhodnutím č. 101247010/2018 zo dňa 21.03.2018 určil žalobcovi rozdiel
dane v sume 4 785,30 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014. Vychádzal
zo skutkových záverov a právneho posúdenia veci správcom dane, ktorý zistil vykonanou daňovou
kontrolou, že žalobca bol zapojený do obchodného reťazca so spoločnosťami, ktoré deklarovali

obchodovanie so službami - pomocné stavebné práce, ale u ktorých nebolo preukázané vykonávanie
reálnej ekonomickej činnosti v súvislosti s predmetnými dodávkami služieb: 1 PreShov H+R, s.r.o. -
PERSA s.r.o. - žalobca, 2 VAXAN s.r.o. - Horstav, s.r.o. - žalobca PreShov H+R, s.r.o. - PERSA s.r.o.
- Horstav, s.r.o. žalobca.4. Správca dane na základe uvedených zistení, ako aj získaných dôkazov a ich vyhodnotením neuznal
žalobcovi nárok na odpočítanie dane v sume 4 785,30 eura, pretože daňový subjekt porušil ustanovenie

§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov, keďže nepreukázal, že pri uvedenom dodaní služieb vznikla daňová povinnosť
v zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona. Správca dane zistil, že spoločnosť PERSA s.r.o. nedodala
služby žalobcovi. Dokazovanie preukázalo, že k dodaniu služieb nedošlo tak, ako bolo faktúrami
deklarované, nedošlo k vzniku daňovej povinnosti u jednotlivých dodávateľov v reťazci a následne

nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Obchody deklarované medzi zainteresovanými
spoločnosťami, neboli skutočným vykonávaním ekonomickej činnosti za účelom dosahovania zisku, ale
išlo o činnosť vykonávanú s cieľom obohatenia sa na úkor štátneho rozpočtu neoprávneným čerpaním
nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty spoločnosťami zapojenými do tohto reťazového
obchodu.

5. Žalovaný k námietkam daňového subjektu, ktoré sa týkajú samotnej daňovej kontroly (lehota na jej
vykonanie, priebeh, pochybenia správcu dane) uviedol, že podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku je
lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Daňová kontrola začína
podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.
Podľa § 46 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu

podľa ods. 8, v zmysle ktorého, ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný
daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa
osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj
výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Dňom
nasledujúcim po dni doručenia protokolu s výzvou začína vyrubovacie konanie (§ 68 ods. 1 Daňového

poriadku).

6. Žalovaný zistil, že v danom prípade bola zákonom stanovená lehota na vykonanie daňovej kontroly
dodržaná. Daňový subjekt v odvolaní uviedol nesprávny dátum začatia daňovej kontroly 23.02.2015,
pretože daňová kontrola začala 25.02.2016, ako to vyplýva nielen z Oznámenia o daňovej kontrole č.

102381229/2016 zo dňa 18.01.2016, ale aj zo Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102616431/2016
zo dňa 25.02.2016. Daňová kontrola bola ukončená dňa 31.01.2017 doručením protokolu z daňovej
kontroly č. 100166420/2017 zo dňa 26.01.2017 a výzvy č. 100178912/2017 zo dňa 30.01.2017 na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Poukazovanie na právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov preto nemá vplyv na zákonnosť daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na dani z

pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia október 2014. Rovnako aj poukazovanie daňového subjektu na
povinnosť správcu dane oboznámiť daňový subjekt s jeho pochybnosťami je v danej veci bezpredmetné,
pretože z vykonaného dokazovania a z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane
už v priebehu daňovej kontroly vyjadril svoje pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
predložených dokladov, upovedomoval daňový subjekt o termínoch výsluchov jednotlivých svedkov,

umožnil mu využiť jeho právo byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť svedkom otázky, oboznámil
daňový subjekt s kontrolnými zisteniami. Žalobca počas výsluchov svedkov nevyužil možnosť klásť
svedkom otázky, nepodal žiadne vyjadrenie (okrem tvrdenia, že zamestnanci spoločnosti PERSA
s.r.o. mali vlastné náradie a hutniacu techniku im dodával daňový subjekt (29.11.2016) a že práce
boli spoločnosťou PERSA s.r.o. vykonané (dňa 18.01.2017)). Daňový subjekt v Zápisnici o ústnom

pojednávaní zo dňa 19.01.2017 uviedol, že práce boli zrealizované a vie to preukázať na základe
miestnehozisťovania.Jepretozrejmé,žedaňovýsubjektmalvedomosťopochybnostiachsprávcudane
a svojim konaním tieto pochybnosti neodstránil ani nevyvrátil. Namieta, že použitie „týchto podkladov pre
rozhodnutie v daňovom konaní je nezákonným postupom správcu dane", ale neoznačil žiadny konkrétny
dôkaz, preto námietky týkajúce sa procesnoprávnych pochybení v daňovej kontrole sú neopodstatnené.

7. Žalovaný k námietkam, ktoré sa týkali vyrubovacieho konania, zistil, že žalobca v odvolaní poukázal
na závery žalovaného, ktoré v odvolacom konaní proti rozhodnutiu správcu dane č. 100402940/2017
zo dňa 06.03.2017 rozhodnutím číslo 101262389/2017 zo dňa 08.06.2017 zrušilo odvolaním napadnuté
rozhodnutie a vrátilo vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu

a nedostatočne odôvodneného záveru vo veci. Správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval v
súlade s právnym názorom žalovaného, dostatočne zistil skutkový stav, vyhodnotil dôkazy a dospel
k záveru o porušení ustanovení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Správcadaneposudzovaluplatnenéprávodaňovéhosubjektunaodpočítaniedanezfaktúryzadodávkupomocných stavebných prác od spoločnosti PERSA s.r.o. v zmysle všetkých daňovým subjektom
predložených a vlastnou činnosťou správcu dane nadobudnutých dôkazov. Pri ich vyhodnocovaní
postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Správca dane v súlade s ustanovením §

65 ods. 2 Daňového poriadku dňa 07.08.2017 požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na vydanie
rozhodnutia vo vyrubovacom konaní a žalovaný v súlade s uvedeným ustanovením Daňového poriadku
predĺžil lehotu o 180 dní. Podľa § 65 ods. 3 Daňového poriadku správca dane neupovedomil žalobcu o
tejto skutočnosti a vydal odvolaním napadnuté rozhodnutie číslo 100597362/2018 po uplynutí predĺženej
lehoty - dňa 21.03.2018. Neupovedomenie o skutočnosti, že správca dane nemohol rozhodnúť v 60

dňovej lehote podľa § 65 Daňového poriadku, ako aj nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia, nie sú
takými vadami, ktoré by mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Vyplýva to z rozsudku Najvyššieho súdu
SRsp.zn.3Sžfk/5/2016zodňa21.03.2018,pokiaľideonedodržanielehotynavydanierozhodnutia,táto
skutočnosť nemá za dôsledok nezákonnosť rozhodnutia. V týchto prípadoch je ochrana zabezpečovaná
v rámci konania proti nečinnosti orgánov verejnej správy. Právny význam uvedeného ustanovenia je
daný iba v súvislosti s lehotami ovplyvňujúcimi samotnú daňovú povinnosť, a to zánik práva vyrubiť daň

a rozdiel dane podľa § 69 Daňového poriadku.

8. Žalovaný k rozsudku Najvyššieho súdu SR č.j. 3 Sžf/47/2007 a k nálezu Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS/14/01 zo dňa 23.08.2001, na ktoré v odvolaní poukazuje žalobca, uviedol, že v danom prípade
nenastala situácia, ktorá by bola obdobná so situáciami riešenými v uvedenom rozsudku a v uvedenom

náleze. Na základe skutočností, ktoré uvádza daňový subjekt, teda nie je možné tvrdiť, že odvolaním
napadnuté rozhodnutie správcu dane je nezákonné a nemožno naň prihliadať. Námietky daňového
subjektu sú preto neopodstatnené.

9. Žalovaný k poukázaniu daňového subjektu na konanie správcu dane, ktorý splnomocnenému

zástupcovi daňového subjektu umožnil nahliadnuť do spisu daňového subjektu len 5 dní pre uplynutím
lehotynapodanieodvolaniazistil,ženapadnutérozhodnutiezodňa21.03.2018boložalobcovidoručené
dňa 29.03.2018 a až dňa 17.04.2018 bolo správcovi dane elektronicky doručené plnomocenstvo žalobcu
udelené advokátskej kancelárii Juhás, Marják & Ferenci s.r.o. na zastupovanie vo veci daňovej kontroly
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014, vedenej na Daňovom úrade Košice.

Dňa 23.04.2018 správca dane telefonicky kontaktoval splnomocneného zástupcu daňového subjektu a
dohodli termín na nahliadnutie do spisu - 25.04.2018. Dňa 25.04.2018 správca dane spísal Zápisnicu
o ústnom pojednávaní č. 100821100/2018, predmetom ktorej bolo nazretie do spisu daňového subjektu
žalobcu. Termín na nazretie do spisu bol stanovený po vzájomnej dohode splnomocneného zástupcu
a správcu dane a bol dohodnutý termín 25.04.2018, kedy správca dane umožnil splnomocnenému

zástupcovi nazeranie do spisu daňového subjektu.

10. Žalovaný uviedol, že správca dane doplnil len dokazovanie nahliadnutím do spisov spoločností,
ktoré sú dodávateľmi, resp. subdodávateľmi žalobcu a vo vyrubovacom konaní okrem toho, že nazeral
do spisov spoločností PERSA s.r.o., PreShov H+R, s.r.o. a HS INGREAL a.s. (Úradné záznamy č.

100346130/2018, č. 100346416/2018 zo dňa 12.02.2018 a č. 100360110/2018 zo dňa 13.02.2018)
a spísal aj zápisnice o ústnom pojednávaní so žalobcom (č. 102221617/2017 zo dňa 20.10.2017, č.
102269134/2017 zo dňa 30.10.2017 a č. 100578532/2018 zo dňa 19.03.2018), o čom bolo žalobca
informovaný.

11. K námietkam žalobcu, ktoré sa týkajú samotnej realizácie a dodania fakturovaných služieb,
ich preukázania, dôkazného bremena, ako aj záverov správcu dane a právneho posúdenia veci,
Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne
skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú
povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt.

Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku
preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní
alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých
preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako

aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Dokazovanie v
daňovom konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno však spočíva na daňovom subjekte. Správca
dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplnézistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky
vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je pritom ich pravdivosť a preukazná hodnota.

12. Právo platiteľa dane na odpočítanie dane vymedzuje § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právo
odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako

platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená
iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Právo na
odpočítaniedanepodľa§49citovanéhozákonamôžeplatiteľdanepodľa§51ods.1písm.a)citovaného
zákona uplatniť, ak pri odpočítaní dane má faktúru od platiteľa dane vyhotovenú podľa § 71 zákona č.
222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

13. Právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu k skutočne splatným daniam, t.j. daniam,
zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplateným z dôvodu ich
splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia
na faktúre. Uskutočnenie zdaniteľného obchodu je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočítania
dane. V prípade, že zdaniteľný obchod podľa faktúry, z ktorej si platiteľ dane odpočítal daň, nie je

uskutočnený dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry nie je predpokladom
pre odpočítanie dane v zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty. Podmienky uvedené v § 49 ods.
1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov sú
hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ
si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať,

že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je
uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byť identická s osobu, ktorá reálne dodala tovar alebo službu
odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v
uplatnení nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

14. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia
prijať závery, či boli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane. Vzhľadom
na to, že ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru nestačí len existencia faktúry a musí
sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Faktúra predovšetkým
deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom

jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu
správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňovaný nárok na odpočítanie dane, nestačí len mechanické
porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy.

15. Žalovaný z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu

zistil, že správca dane, vzhľadom na to, že mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti
dokladov, ktoré predložil daňový subjekt, nevychádzal len z predložených faktúr, ale k tomuto účelu
vykonal dokazovanie na zistenie, či predložená faktúra od spoločnosti PERSA s.r.o. odráža skutočnosť
a či jej nechýba materiálny podklad, t.j. vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov
o tom, či žalobca prijal služby fakturované uvedenou spoločnosťou a či údaje uvedené na preverovanej

faktúre odrážajú skutočnosti tak ako nastali.

16.Správcadaneskúmaluskutočneniezdaniteľnýchobchodovnielenzformálnejstránky,alepreveroval
aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Správca dane použil ako dôkazy nielen predložené
doklady, ale aj vyjadrenia, svedecké výpovede, protokoly z daňových kontrol a všetky zabezpečené

dôkazyvyhodnotiljednotlivoavšetkydôkazyvichvzájomnejsúvislosti,hlavnezhľadiskaichpravdivosti,
pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu
fakturovaných služieb nedošlo tak, ako je to deklarované na predmetnej faktúre od spoločnosti PERSA
s.r.o. a následne žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z tejto faktúry.

17. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení § 49
ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože žalobca nepreukázal,
že stavebné práce fakturované spoločnosťou PERSA s.r.o. táto spoločnosť, resp. jej subdodávateľ,
skutočne dodali. Daňový subjekt síce tvrdil, že pomocné stavebné práce boli zrealizované, čo správcadane ani nespochybnil, ale podstatné je, že okrem tvrdení a formálnych dôkazov, nepredložil žiadne
iné dôkazy preukazujúce dodanie týchto stavebných prác spoločnosťou PERSA s.r.o., ktorá vystavila
preverovanú faktúru.

18. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že predložená faktúra č. 31/2014 zo dňa
07.11.2014, ako aj ďalšie dve faktúry č. 36/2014 zo dňa 30.11.2014 a č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014 od
spoločnostiPERSAs.r.o.bolivystavenézapomocnéstavebnéprácevMyslaveavmestskejčastiKošice
Západ. Správca dane nespochybnil, že pomocné stavebné práce boli vykonané, ale rozhodujúcou

skutočnosťou bolo, že daňový subjekt nepreukázal, že práce, ktoré fakturovala uvedená spoločnosť, táto
spoločnosť aj reálne vykonala. Zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že spoločnosť PERSA s.r.o. mala
stavebné práce fakturovať priamo žalobcovi (faktúry č. 31/2014 zo dňa 07.11.2014, č. 36/2014 zo dňa
30.11.2014 a č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014) a ako subdodávateľ aj spoločnosti Horstav, s.r.o. (faktúry
č. 52/2014, č. 53/2014 a č. 54/2014 zo dňa 31.12.2014), ktorá ich mala následne fakturovať daňovému
subjektu žalobcovi (faktúry č. 1441 zo dňa 30.11.2014 a č. 1442 zo dňa 31.12.2014). Pre spoločnosť

PERSA s.r.o. mala väčšinu prác vykonať spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. (faktúry č. 201400975, č.
201400976 a č. 201400977 zo dňa 31.12.2014). Žalobca na žiadosť správcu dane priradil jednotlivé
faktúry od dodávateľov k faktúram, ktoré vystavil pre svojich odberateľov (aj to nie všetky, napr. faktúru
č. 47/2014 od spoločnosti PERSA s.r.o. nepriradil k žiadnej vystavenej faktúre), ale správca dane zistil,
že spoločnosť PERSA s.r.o. vystavila faktúru č. 31/2014 s dátumom dodania 31.10.2014, teda práce

nevykonala v novembri 2014 a tieto sa nemohli týkať dodania pre spoločnosť BS Košice s.r.o. a že
spoločnosť PERSA s.r.o. v septembri 2014 neevidovala zamestnancov.

19. Zo zistení správcu dane o jednotlivých spoločnostiach vyplynulo: Spoločnosť PERSA s.r.o., ktorá
žalobcovi fakturovala pomocné stavebné práce na stavbe Myslava - Košice (faktúra č. 31/2014 zo dňa

07.11.2014), výkopové práce, stavebné práce v mestskej časti Košice Západ (faktúra č. 36/2014 zo dňa
30.11.2014) a stavebné pomocné práce v meste Košice stavba Myslava - IBV chodníky Západ (faktúra
č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014), fakturovala aj práce rovnakého charakteru spoločnosti Horstav, s.r.o.
(č. 52/2014, č. 53/2014 a č. 54/2014). Spoločnosť nevlastnila žiadne mechanizmy, mala zamestnancov.
Podľa vyjadrenia Š. X. - konateľa spoločnosti, predmetom fakturovaných prác pre žalobcu boli búracie

práce, asfalty, pokládka obrubníkov, dlažby, frézovanie - práce boli vykonané v Spišskom Štvrtku a v
Košiciach: okolie, Terasa, Západ a Myslava. Asi 20 % prác mali vykonať zamestnanci spoločnosti a
zvyšná časť mala byť vykonaná subdodávateľsky N. C. (splnomocnený zástupca spoločnosti PreShov
H+R, s.r.o.). Práce uvedené na faktúrach pre žalobcu boli vykonané v druhom polroku 2014. Práce,
ktoré vykonával N. C. so svojimi ľuďmi (ktorých mená si nepamätal), boli vykonané v Myslave a Nad

Jazerom (ulice si nepamätal). Mzdové a dochádzkové listy nepredložil, pretože účtovníctvo spoločnosti
PERSA s.r.o. za rok 2014 bolo odcudzené. Zamestnanci spoločnosti PERSA s.r.o. uviedli, že pracovali
v lete 2014 - U. X.Í. uviedol, že pracoval v Košiciach cez leto v roku 2014 na sídliskách Jazero a
Terasa, ulice si nepamätal a N. K. uviedol, že vykonával výkopové práce v Košiciach, Prešove a v
Púchove asi v lete, lebo bolo teplo, nevedel uviesť konkrétny mesiac. Správcovi dane boli predložené

výplatné pásky zamestnancov spoločnosti PERSA s.r.o. U. X., N. K. a N. Č.M.Y. za október, november a
december 2014 a rozpisy pracovnej doby uvedených zamestnancov a od Sociálnej poisťovne správca
dane získal menný zoznam zamestnancov spoločnosti PERSA s.r.o. Vypočutí svedkovia - zamestnanci
a konateľ spoločnosti PERSA s.r.o. jednoznačne nepotvrdili vykonanie prác fakturovaných spoločnosťou
PERSA s.r.o. žalobcovi v zmysle preverovaných faktúr. Zo zabezpečených dôkazov (nielen z výpovedí

svedkov) vyplynuli rozdiely v miestach výkonu práce, v obdobiach, kedy mali byť práce vykonané, v
spoločnostiach, pre ktoré mali byť práce vykonané, v rozsahu, ale aj v množstve odpracovaných hodín
jednotlivých zamestnancov a ich finančného hodnotenia.

20. Spoločnosť PreShov H+R, s.r.o., ktorá mala vykonať práce pre spoločnosť PERSA s.r.o. nemala

zamestnancov ani majetok. Faktúry pre spoločnosť PERSA s.r.o. - č. 201400975, č. 201400976 a č.
201400977 sú zo dňa 31.12.2014, s predmetom fakturácie: pomocné betonárske práce v Košiciach a
pomocné práce okres Košice okolie, bez akýchkoľvek príloh. Za spoločnosť mal konať N. C. (ohľadom
jeho splnomocnenia správca dane zistil nezrovnalosti), ktorý správcovi dane k faktúram pre spoločnosť
PERSA s.r.o. uviedol, že sa jednalo o betonárske práce v kasárňach v Košiciach, ulicu si nepamätal.

Pre spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. mali práce vykonať živnostníci z okolia Prešova, ktorých mená
si nepamätal a nijakým spôsobom ich neidentifikoval. Súpis prác, dochádzku pracovníkov, podklady
k výplate miezd správcovi dane nepredložil, pretože ich mal predložiť novému konateľovi spoločnosti
z Českej republiky. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. 07.10.2015zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Tronador s.r.o., Bratislava, ktorá sa zlúčila so spoločnosťou
PUBLI PRO s.r.o., Trenčín - od 13.12.2017, zmena obchodného mena na Sterhader Trade s.r.o. v
konkurze.

21. Žalovaný zistil, že správca dane nepriznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane z faktúry
od spoločnosti PERSA s.r.o. z dôvodov, ktoré uvádza žalobca v odvolaní (že jeho dodávatelia, resp.
ich subdodávatelia nepreukázali správcom dane preverované okolnosti, že výpovede svedkov boli
nejasné, na základe počtu evidovaných zamestnancov, že iný daňový subjekt si nesplnil zákonom

stanovené povinnosti), ale rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že žalobca nepredložil žiadne doklady
svedčiace o uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované faktúrou od spoločnosti PERSA
s.r.o. a nepreukázal, že práce fakturované uvedenou spoločnosťou, táto spoločnosť reálne dodala.
Správca dane nespochybnil, že práce boli realizované, ale z výsledkov dokazovania vyplynulo, že
tieto práce nevykonala spoločnosti PERSA s.r.o. ani jej subdodávateľská spoločnosť PreShov H+R,
s.r.o. Žalobca k fakturovaným prácam nepredložil žiadne doklady, ktoré by správca dane mohol ďalej

preverovať - v predložených stavebných denníkoch bol uvedený iba počet zamestnancov, špecifikácie
prác a preberacie protokoly neboli predložené. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia
a z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie
(ktorého výsledky podrobne popísal v odôvodnení odvolaním napadnutého rozhodnutia) z dôvodu, že
mal pochybnosti o reálnom priebehu obchodov deklarovaných na faktúre. Správca dane je oprávnený

v prípade pochybností (a tie boli v danom prípade opodstatnené) preverovať celý obchodný reťazec
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/24/2012 z 13.11.2012).

22. Žalovaný k opakovaným námietkam daňového subjektu, že nemal povinnosť ani oprávnenie zisťovať
zmluvný vzťah pracovníkov jeho subdodávateľa, uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a

2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej povahy a na ich
bezpodmienečné plnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Žalobca je povinný viesť svoju evidenciu,
uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek
prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp.
vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Žalobca síce nebol povinný preverovať si

svojich obchodných partnerov, ale takýmto postojom sa sám vystavil riziku, že nebol schopný preukázať
splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z.
z. v znení neskorších predpisov. Žalobca nepreukázal akým spôsobom preveroval samotnú realizáciu
dodania služieb a aké opatrenia prijal na zabezpečenie preukázania splnenia zákonom stanovených
podmienok pre odpočítanie dane. Dôkazy, ktoré daňový subjekt predložil k preverovanému odpočítaniu

dane, neboli schopné osvedčiť splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane.
Vychádzajúc aj zo záverov Najvyššieho súdu SR (uvedených napr. v rozsudku sp. zn. 3Sžf/81/2013),
uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to, že daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré vzhľadom na charakter zdaniteľných obchodov zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného

zdaniteľného obchodu správcovi dane. Podpornými dokladmi, na základe ktorých sa dá preveriť,
či skutočne došlo k zdaniteľnému obchodu tak, ako je uvedené na faktúre, slúžia ďalšie doklady
preukazujúce priebeh nadobúdania a dodania služby, s dokladovaním, kto tieto služby reálne dodal,
resp. osôb realizujúcich predmetné služby, písomnú alebo e-mailovú resp. inú komunikáciu medzi
zmluvnými stranami a ďalšie iné doklady podľa charakteru činnosti, napr. aj zabezpečenie školenia

bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci osôb vstupujúcich na stavenisko.

23. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na skutočnosť, že dôkazná povinnosť je spojením povinnosti
tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Dôkazná povinnosť je pre žalobcu nie iba
povinnosťou, ale aj významným právom, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými

by preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na preverovanej faktúre. Tvrdenie, že faktúra
má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne
naplnenie písomnej informácie. Žalobca nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak,
ako je uvedené na faktúre od spoločnosti PERSA s.r.o. a doklady, ktoré predložil, nemali takú výpovednú
hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných

obchodov. Predložené doklady nepreukazujú reálne dodanie stavebných prác vo svojej materiálnej
podstate spoločnosťou uvedenou na predloženej faktúre. Faktúra je síce doklad, ktorým platiteľ dane
preukazuje svoje právo na odpočítanie dane, ale aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, nestačí predložiť
len faktúru. V prvom rade musí dôjsť k dodaniu tovaru a služby a z tohto titulu k vzniku daňovejpovinnosti. Najskôr musí byť naplnená materiálna podstata veci, teda dodanie tovaru a služby a až
následne vystavená faktúra, len v takomto prípade môže dôjsť k odpočítaniu dane. Skutočnosť, že
daňový subjekt vlastní faktúry a formálne doklady, ktoré nie sú úplné a neodzrkadľujú skutočnosti tak,

ako nastali, ešte neznamená, že spoločnosť, ktorá tieto faktúry vystavila, v skutočnosti stavebné práce
aj uskutočnila. Poukázaním na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 z 15.03.2011 a sp.
zn. 3 Sžtf 1/2010 z 19.10.2010 daňový subjekt nepreukázal, že uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu
k preukázaniu nároku na odpočítanie dane, pretože aj keď správca dane nespochybnil, že práce boli
vykonané, daňový subjekt žiadnym spôsobom nepreukázal, že ich vykonala spoločnosť uvedená na

faktúre. Naviac, daňový subjekt nepredložil ani faktúru a prílohy s úplným, jednoznačným a podrobným
položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb od dodávateľa PERSA s.r.o. (ako to vyplýva
z uvedeného rozsudku). Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že dôkazná povinnosť
správcu dane nespočíva vtom, že má prevziať na seba úlohu daňového subjektu a namiesto neho
získavať dôkazy.

24. Hoci žalobca namietal, že neplnenie zákonom stanovených povinností iných spoločností, nemôže
byť použité ako dôkaz proti daňovému subjektu, a že nemôže preukazovať skutočnosti, o ktorých nemá
vedomosť, resp., že vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré
je spojené s daňovým únikom, bolo povinnosťou žalobcu, ak si uplatnil právo na odpočítanie dane,
aby správcovi dane preukázal a predložil dôkazy deklarujúce skutočné dodávky tovaru a služieb tou

spoločnosťou, ktorá je uvedená na faktúre a dôkazmi vyvrátiť pochybnosti správcu dane.

25. Žalovaný zistil, že správca dane preveroval splnenie zákonných podmienok na odpočítanie dane,
po splnení ktorých vzniká nárok na odpočítanie dane, a tie nespočívajú len v predložení dokladov s
predpísanýmobsahom,(voformálnejdeklarácií),aletietomusiapreukazovaťvyžadovanúskutočnosťvo

všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, objekte i subjekte, t.j. musia mať povahu faktu. Skutočnosť,
že žalobcu predložil správcovi dane faktúru vystavenú spoločnosťou PERSA s.r.o., ešte neznamená,
že údaje v nej uvedené odrážajú materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. V danom prípade
žalobcu predložil listinné dôkazy, ktorými dôvodil, že k dodaniu predmetu fakturácie došlo, ale šetrením
správcu dane nebolo preukázané, že spoločnosť, ktorá vystavila faktúru za pomocné stavebné práce,

táto skutočne nadobudla a následne dodala daňovému subjektu, t.j. nebola potvrdená pravdivosť údajov
uvedených na faktúre. Keďže nebolo preukázané, kto práce skutočne vykonal, nemožno vylúčiť ani
možnosť vykonania prác formou „čiernej práce", napr. fyzickými osobami, ktoré nie sú podnikateľskými
subjektmi alebo osobami, ktoré neboli registrované na dani z pridanej hodnoty. Ak daňový subjekt tvrdí,
že zdaniteľné obchody fakturované preverovanou faktúrou skutočne realizovala spoločnosť PERSA

s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi.
V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, t.j. správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt
dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania dane.

26. Žalovaný v súvislosti s poukázaním daňového subjektu na konkrétne rozsudky Súdneho dvora

Európskej únie, uvádza, že daňový subjekt iba poukázal na právny záver konkrétnych rozsudkov
Súdneho dvora Európskej únie, ale nepreukázal, že skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky
daných rozsudkov. V danom prípade správca dane daňovému subjektu nepriznal právo na odpočítanie
dane z faktúry od spoločnosti PERSA s.r.o. z dôvodu, že daňový subjekt nepreukázal reálne dodanie
fakturovaných služieb spoločnosťou uvedenou na faktúre ako dodávateľ, čím nesplnil podmienky pre

odpočítanie dane stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z..

27. Záver správcu dane o neuskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené
na preverovanej faktúre, zodpovedal zistenému skutkovému stavu, postup správcu dane preto nebol
v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ako to namieta daňový subjekt aj s poukázaním na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 61/2011 z 30.04.2012. Rozhodnutie správcu dane má
oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca dane vo
vyrubovacom konaní po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným
spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s
§ 3 ods. 3 Daňového poriadku.

28. V súvislosti s námietkami žalobcu, že konaním správcu dane bola narušená právna istota
daňového subjektu, žalovaný uviedol, že správca dane nespochybnil vykonávanie podnikateľskej
činnosti daňového subjektu v súlade splatnou legislatívou v rámci hospodárskej súťaže na voľnomtrhu, ani nevstupoval do zmluvných vzťahov daňového subjektu a jeho obchodných partnerov - ako
to namieta daňový subjekt. Žalobca predloženou faktúrou od dodávateľa PERSA s.r.o. nepreukázal
skutočnú realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní a jeho tvrdenia a

predložené dôkazy nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz
o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov osobou uvedenou ako dodávateľ na preverovanej
faktúre, daňový subjekt nepreukázal, že preverovaná faktúra bola vystavená na základe reálneho
dodania fakturovaných stavebných prác. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1
Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51

zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

29. Z vyššie uvedených dôvodov, Žalovaný považuje námietky daňového subjektu, za neopodstatnené,
lebo žalobca nepredložil žiadne konkrétne dôkazy pre odpočítania dane, a tým nevyvrátil správnosť
záverov správcu dane.

30. Žalovaný z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj z obsahu predloženého
spisového materiálu dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o
nepreukázaní splnenia zákonných podmienok na odpočítané dane v zmysle § 49 a § 51 zákona
č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov z faktúry od spoločnosti PERSA s.r.o. boli správne
a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. v

znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací orgán
konštatuje, že postup správcu dane, keď žalobcu vyrubil rozdiel dane v sume 4 785,30 eura na dani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014, bol v súlade splatnými právnymi predpismi.
Postup správcu dane zodpovedal zásade voľného hodnotenia dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a
to predovšetkým z hľadiska ich pravdivosti a preukáznosti. Na základe takto zistených skutočností

Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

31. Žalobca sa žalobou zo dňa 03.09.2018 žiadal zrušenie rozhodnutia žalovaného č. 101247010/2018
zo dňa 29.06.2018, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100597362/2018 zo dňa
21.03.2018, a podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za

zdaňovacie obdobie október 2014 v sume 4. 785 eura.

32. Namietal, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpocˇtu za
zdaňovacie 10 /2014 bola ukoncˇená dorucˇením protokolu z daňovej kontroly dňa 31.01.2017. Pocˇas
daňovej kontroly správca dane preveroval splnenie zákonných podmienok na odpocˇítanie dane /§ 49 až

54 zákona cˇ. 222/2004 Z. z. u dodávateľa služieb PERSA, s.r.o. a Horstav, s.r.o. za október - november -
december 2014 a uplatnil právo na odpocˇítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pricˇom
mu vznikol nárok na nadmerný odpocˇet podľa § 79 zákona o DPH.

33. Správca dane podľa § 3 ods. 2 a § 46 ods. 5 daňového poriadku pochybnosti o správnosti,

pravdivosti alebo úplnosti predložených dokladov alebo pravdivosti údajov v nich uvedených neoznámil
a nevyzval žalobcu, aby sa k nim vyjadril a pravdivosť údajov riadne preukázal a konateľa daňového
subjektu nevypocˇul konal v rozpore s vyššie spomínaným ustanovením. V tejto súvislosti poukázal na
porušenie zásady podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku„ Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach

a povinnostiach, ak tak ustanovení zákon.“ Správca dane tieto nedostatky mal odstrániť v priebehu
trvania daňovej kontroly, ktorá uplynula dňa 25.02.2017 a akékoľvek rozhodnutie bez tohto na základe
použitých podkladov je nezákonným rozhodnutím.

34. O výsledku kontroly správca dane vyhotovil Protokol, v rámci ktorého vyhodnotil zistenia získané

v priebehu výkonu daňovej kontroly tak, že neboli splnené podmienky pre odpocˇítanie dane z faktúr
jednotlivých dodávateľov za pomocné stavebné práce Myslava - Košice, výkopové práce v Mestskej
cˇasti Západ, za opravu chodníkov v MČ KE Západ a Nad Jazerom. Správca dane v protokole z daňovej
kontroly nepriznal žalobcovi právo na odpocˇítanie dane z pridanej hodnoty na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie 10/ 2014.

35. V dôsledku ukoncˇenia daňovej kontroly pristúpil správca dane k vyrubovaciemu konaniu, ktoré
zacˇalo dňa 01.02.2017. Na základe výsledkov z daňovej kontroly vydal Daňový úrad Košice rozhodnutie
zo dňa 06.03.2017, ktorým ukoncˇil vyrubovacie konanie a urcˇil rozdiel dane za zdaňovacie obdobieoktóber 2014 spolu v sume 4 785,30 €, ktorým ukoncˇil vyrubovacie konanie a urcˇil rozdiel dane
za zdaňovacie obdobie. Proti rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorému odvolací orgán vyhovel,
rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie daňovému úradu.

36. V napadnutom rozhodnutí žalovaný dospel k záveru, že zistenie a posúdenie skutkového stavu
správcom dane nie je postacˇujúce pre vyslovenie záveru o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na §51
zákona cˇ. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správca dane neuviedol skutocˇnosti, ktoré boli
podkladom pre jeho vydanie v takom rozsahu, aby bolo možné zistiť, cˇi daň bola urcˇená správne,

ani skutocˇnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, všetky zistenia o jednotlivých spolocˇnostiach a
zistenia nevyhodnotil. Námietky žalobcu o hodnotení subdodávateľských vzťahov v neprospech žalobcu
pokladal za neodôvodnené.

37. Predmetné rozhodnutia žalovaného cˇ. 101262389/2017 zo dňa 08.06.2017, cˇ. 101262814/2017
zo dňa 08.06.2017, 101263051/2017 zo dňa 08.06.2017, ktoré nadobudli právoplatnosť 16.06.2017 boli

správcovi dane dorucˇené dňa 06.07.2017 a tak sa zacˇalo doplnené vyrubovacie konanie. Lehota na
vydanie rozhodnutia správcovi dane márne uplynula a preto požiadal druhostupňový orgán o predĺženie
lehoty, o ďalších 180 dní. Správca dane nielenže nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
ale 21.03.2018 ale ani neupovedomil žalobcu o predĺžení tejto lehoty, cˇím sa dopustil hneď dvoch
procesných chýb.

38. Na základe týchto skutočností sú rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane č. zo dňa
21.03.2018, a rozhodnutie žalovaného č. 100247010/2018 zo dňa 29.06.2018 nezákonné a nemožno
naňho prihliadať.

39. Žalobca namietal, že dňa 16.04.2018 prevzal právny zastupovanie žalobcu, ale až po
niekoľkonásobných písomných a telefonických žiadostiach správca dane umožnil právnemu zástupcovi
nahliadnutie do spisu daňového subjektu len 5 dní pred uplynutím lehoty na odvolanie vocˇi rozhodnutiu
o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 zo dňa 21.03.2018.

40. Žalobca konštatoval, že spĺňa všetky zákonom požadované zákonné podmienky podľa ustanovení
§ 49 až 54 zákona o DPH. A na základe splnení týchto podmienok si daňový subjekt uplatnil právo na
odpočítanie dane podľa § 51 ods.1 písm. a) zákona o DPH: „právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71“. Diela boli teda fyzicky zrealizované a práce skutocˇne vykonané, cˇoho dôkazom je aj

to, že sú v súcˇasnosti vo funkcˇnej prevádzke. Dôkazné bremeno daňového subjektu bolo splnené
preukázaním reálnosti uskutocˇnenia stavebných prác a to jeho prvým dodávateľom.

41. Napadnutými rozhodnutiami správcu dane ako aj v Protokole z daňovej kontroly cˇ. 100166420/2017
zo dňa 26.01.2017 bolo vykonané dokazovanie u dodávateľov kontrolovaného subjektu a to vo faktúre

cˇ. 36/2014 zo dňa 31.11.2014 vo výške 11 209,14 € a s 20% daňou 2 241,83 €, vo faktúre cˇ. 31/2014 zo
dňa 07.11.2014 vo výške 23 926,50 € a s 20% daňou 4 785,30 € a faktúre cˇ. 47/2014 zo dňa 31.12.2014
vo výške 10 750,70 € a s 20% daňou 2 150,14 € dodávateľa PERSA, s.r.o., so sídlom Pod Šibenicou
557/4, Hanušovce nad Topľou; vo faktúre cˇ. 1441 zo dňa 30.11.2014 vo výške 20 155,75 € a s 20%
daňou 4 031,15 € a faktúre cˇ. 1442 zo dňa 31.12.2014 vo výške 42 576,15 € a s 20% daňou 8 515,23

€ dodávateľa Hostrav, s.r.o., so sídlom Na Homôlke 16, 044 13 Valaliky.

42. Ako svedok bol vypocˇutý konateľ spoločnosti PERSA, s.r.o. pán Š. X. k faktúram cˇ. 31/2014,
36/2014 a 47/2014 vyhotovením žalobcu (Zápisnica cˇ. 103781871/2016 zo dňa 24.06.2016), ktorý
uviedol , že všetky úkony a stavebné práce boli vykonané s uvedením miesta, cˇasu a mien a

zamestnancov a úcˇtovníctvo spolocˇnosti viedla pani J. K.. K uvedenému bol taktiež vypocˇutý aj
svedok - U. X. (Zápisnica cˇ. 104376618/2016 zo dňa 29.11.2016), ktorý v svojej výpovedi uviedol, že
si už úplne presne nepamätá cˇo podpisoval a taktiež, že pracoval na stavbách v lete 2014. Úradným
záznamom cˇ. 104410758/2016 správca dane požiadal ekonómku pani J. K. o zaslanie mzdových a
dochádzkových listov za rok 2014, ktoré predložila aj spolu s výplatnými páskami za obdobie október,

2014 ako aj rozpisy pracovnej doby zamestnancov - U. X., N. K., N. Č.. Z protokolu o daňovej kontroly
ako z napádaných rozhodnutí je zrejmé, že správca dane kontrolovanému subjektu nepriznal právo na
odpocˇítanie dane z dodávateľskej faktúry cˇ. 36/2014 zo dňa 31.11.2014 vo výške 11 209,14 € a s 20%
daňou 2 241,83 €, faktúry cˇ. 31/2014 zo dňa 07.11.2014 vo výške 23 926,50 € a s 20% daňou 4 785,30€a faktúry cˇ. 47/2014 zo dňa 31.12.2014 vo výške 10 750,70 € a s 20% daňou 2 150,14 €, cˇo má za
preukázateľne zistené z výpovede svedka U. X., pricˇom je zrejmé, že táto výpoveď je podľa vyjadrení
svedka mätúca a nejasná a tiež je v rozpore so skutocˇnosťami preukázanými svedkom Š.U. X. ako aj

dokladmi dorucˇenými úcˇtovnícˇkou p. J. K. (výplatné pásky za obdobie október, november, december
2014). Preto máme za to, že bola porušená zásada úplného a presného zistenia skutkového stavu,
kde vyjadrenie svedka - konateľa spolocˇnosti a písomnej dokumentácie - výplatné pásky je v priamom
rozpore s vyjadrením svedka - zamestnanca, ktorý si ,,pamätá“, že pracoval v lete 2014, hoci výplatnú
pásku podpísal za mesiace október-2014.

43. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam, predloženým dôkazom ako sú výplatné pásky a výpoveď
konateľa spoločnosti PERSA, s.r.o., správca dane nepriznal právo daňového subjektu na odpočítanie
dane s čím daňový subjekt nesúhlasí a dané pokladá za konanie v rozpore so zákonom o dani z pridanej
hodnoty a daňovým poriadkom.

44. Napadnutými rozhodnutiami ako aj v Protokole z daňovej kontroly cˇ. 100166420/2017 zo dňa
26.1.2017 správca dane vykonal dokazovanie u dodávateľa Horstav, s.r.o., Na Homôlke 16, 044 13
Valaliky, pricˇom ako svedka vypocˇul konateľa spolocˇnosti pána Š. R., ktorý sa v zápise o vypocˇutí cˇ.
103201708/2016zodňa24.5.2016vyjadril,žeprácebolivykonanésubdodávateľskyatospolocˇnosťou:
VAXAN s.r.o., Pod Hradom 359/8, 044 17 Slanec, k faktúram cˇ. 20141122 a 20141124 zo dňa

30.11.2014, kde uviedol do zápisnice cˇ. 104517385/2016 zo dňa 20.12.2016, aké výkony a práce
boli vykonané v roku 2014, informoval o uzavretí subdodávateľského vzťahu so spol. VAXAN s.r.o.
a komunikáciu s jej konateľom (resp. splnomocneným zástupcom) pánom N. U., k cˇomu predložil
aj objednávku správcovi dane dňa 3.1.2017. Správca dane zisťoval skutocˇnosti zániku spolocˇnosti
VAXANs.r.o.jejzánikomzlúcˇenímnaspolocˇnostiTVDs.r.o.,Royalgold,s.r.o.,MHM-SERVISs.r.o.až

po výmaz tejto spolocˇnosti ex offo zo dňa 26.2.2016. Žalobca nie je a ani nebol úcˇastníkom zmluvného
- obchodného vzťahu medzi spol. Horstav, s.r.o, a VAXAN s.r.o., a ani nebol dôvod ani možnosť, aby sa o
tomto vzťahu dozvedel. Správca dane vyhodnotil konanie subdodávateľa pri zlúčení do inej spoločnosti
za účelové, z dôvodu znemožnenia predkladania daňových a účtovných dokladov. Kontrolovaný žalobca
o takomto konaní subdodávateľa ani nevedel a ani nemohol zabrániť takýmto konaniam (zlúčenie, zánik

exoffo),ktorésúpodľaprávnychpredpisovlegálneakonanieakozlúčenieazánikexoffosauskutočňuje
cestou príslušného súdu a súd tieto konania nevyhodnotil ako podvodné na rozdiel od správcu dane.

45. V predmetnej veci bol vypocˇutý aj svedok pán N. C. - splnomocnenec spolocˇnosti PreShow H
+ R, s.r.o. ako subdodávateľ spolocˇnosti PERSA, s.r.o. a vo veci faktúr cˇ. 201400975,201400976 a

201400977 zo dňa 31.12.2014 vystavené pre spolocˇnosť PERSA, s.r.o.. Predmetné bolo vykonané
správcom dane podľa jeho vyjadrenia na základe zistení zo spisu PreShow H + R, s.r.o. - prechádzajúca
kontrola tohto subjektu. Správca dane zistil, že Y. M.J., konateľka spolocˇnosti PreShow H + R, s.r.o.
uviedla, že už nie je konateľkou spolocˇnosti, spolocˇnosť previedla na N. C., ktorým sa jej následne ale
nedarilo skontaktovať sa, o zrušení spolocˇnosti nemala vedomosť. P. M. uviedla, že nemá vedomosť, o

tom,žebyspolocˇnosťodapríla2014vykonávalanejakúekonomickúcˇinnosť.Tietozistenéskutocˇnosti
nie sú vo vzťahu k žalobcovi relevantné, napriek tomu sú podľa správcu dane preukázaním, že faktúry
vystavené pod hlavicˇkou PreShow H + R, s.r.o. nepredstavujú reálne zdaniteľné plnenia.

46. Žalobca argumentoval, že nebol úcˇastníkom zmluvného - obchodného vzťahu medzi

spolocˇnosťami PERSA, s.r.o. a PreShow H + R, s.r.o., a ani nebol žiadny dôvod alebo možnosť
sa o tomto vzťahu dozvedieť. Správca dane vyhodnotil tento subdodávateľský vzťah ako nedostatok
kontrolovaného s následným nepriznaním práva na odpočítanie DPH z faktúry č. 36/2014 a faktúry
č. 47/2014 spoločnosti PERSA, s.r.o.. Mal za preukázané, že vecné plnenie z predložených
faktúr v skutočnosti nenastalo, pretože doklady sa preukázali ako nedôveryhodné, vyhotovené bez

reálneho podkladu a deklarované dodania služieb sa ukázali ako formálne, pričom k uvedenému
vecnému plneniu nedošlo. Subjektívne hodnotenie správcu dane vychádza z v predchádzajúcom
období vykonanej kontroly a kontrolných zistení u spoločnosti PreShow H + R, s.r.o., subjektívnych
hodnotení svedeckých výpovedí, kde na jednej strane nejasná výpoveď je preukázaným zistením a na
druhej strane vydokladovaná výpoveď je nedôveryhodná - pričom jeho neoddeliteľnou skutočnosťou,

skontrolovateľnou na mieste výkonu prác, že výkony fakturovaných činností sú aj skutočne vyhotovené
a hmatateľne reálne. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu cˇ.k. 3 Sžf/1/2011 zo dňa
15.03.2011 „Ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s
podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa,vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane cˇl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v súvislosti s judikatúrou Súdneho dvora, tiež na Smernicu Rady

2006/112/ES /v súvislosti s tým, že nemožno odmietnuť nárok na odpočet dane osobe, ktorá nevedela
a ani len nemohla vedieť o prípadnom protiprávnom konaní niektorého zo subjektov v danom reťazci/.
Žalobca je v zmluvnom vzťahu len so svojím dodávateľom a to so spolocˇnosťou PERSA s.r.o. a preto
nie je povinný, ale dokonca ani oprávnený zisťovať zmluvný vzťah pracovníkov jeho subdodávateľa.
Správca dane nepreukázal, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že prijatím plnenia sa bude podieľať

na plnení, ktoré je v spojení s daňovým únikom. „Dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo
k podvodnému konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi
ako daňovému subjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích
procesov dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol vedieť, že sa
prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným bremenom
správcu dane. Vzhľadom na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19.08.2010.“

47. Podľa žalobcu nemôže niesť zodpovednosť za konanie tretích subjektov, s ktorými nie je v žiadnom
zmluvnom vzťahu. Správca dane navyše nemôže použiť ako dôkaz skutocˇnosť, že iný daňový subjekt si
neplnil povinnosť vyplývajúcu z daňového poriadku. Uviedol, že v nadväznosti na nález Ústavného súdu
Slovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS48/2012z28.marca2012jedefinovanázmluvnávoľnosťako„právny

princíp umožňujúci zmluvným stranám upraviť si vzájomné pomery tak, aby to čo najlepšie vyhovovalo
ich potrebám a záujmom. Aj Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03),
Fulcrum Electronics Ltd C- 353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) konštatoval, že uplatnenie
nároku na odpočet dane na vstupu u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca
poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom

reťazci,kedytietoosobyopodvodnomkonanínevedeli,alebonemohlivedieť,nemôžebyťtýmtoosobám
odopretý.

48. Žalobca si splnil všetky svoje zákonné povinnosti a preukázal materiálnu podstatu faktúrami
deklarovaných obchodných transakcií. Správca dane vyčítal žalobcovi existenciu dôkaznej núdze, hoci

predložil správcovi dane všetky zálohové, preddavkové ako aj zúcˇtovacie faktúry spolu so súpismi a
špecifikáciami vykonaných prác, preberacie protokoly, výpisy z bankového úcˇtu, ktoré jednoznacˇne
potvrdzuje, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutocˇnené a to práve tou osobou, ktorá je na faktúrach
vedená ako dodávateľ.

49. Správca dane sa dopustil množstva procesných chýb, tiež nesprávne aplikoval aj základné zásady
správy daní v zmysle § 3 zákona cˇ. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pretože dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym zisteniam a právnu úpravu neaplikoval správnym spôsobom, cˇím dospel k
nesprávnemuzáveru.Spoukázanímnavšetkyuvedenéskutocˇnostipovažovalrozhodnutiežalovaného

cˇ. 101247010/2014 za také, ktoré nemá nedostatky, pre ktoré nie je možné vychádzať z jeho záverov.

50. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobca si v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
október 2014 vykázal vlastnú daňovú povinnosť v sume 1 616,04 eura. Správca dane vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia október 2014. Správca dane preveril žalobcom uplatnené právo

na odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. a zistil, že žalobca neoprávnene uplatnil
právo na odpočítanie dane z faktúr od dodávateľov - PERSA s.r.o., Pod Šibenou 557/4, Hanušovce
nad Topľou, DIČ 2022615012 (ďalej len „PERSA s.r.o.“) - č. 31/2014 zo dňa 07.11.2014 za pomocné
stavebnépráceMyslava-Košice(vzdaňovacomobdobíoktóber2014),č.36/2014zodňa30.11.2014za
prevedené výkopové práce mestskej časti Západ (v zdaňovacom období november 2014), č. 47/2014 zo

dňa 31.12.2014 za prevedené stavebné pomocné práce Myslava - IBV, chodníky Západ (v zdaňovacom
období 10/ 2014).

51. Horstav, s.r.o., Na Homôlke 16, Valaliky, DIČ 2022314371 (ďalej len „Horstav, s.r.o.“) - č. 1441 zo
dňa 30.11.2014 a č. 1442 zo dňa 31.12.2014 za opravu chodníkov v MČ KE Západ a Nad Jazerom -

v zdaňovacích obdobiach 10/ 2014.

52. Správca dane na základe vykonaného dokazovania, ako aj zhodnotenia získaných dôkazov, ktoré
posúdil v ich vzájomných súvislostiach, dospel k záveru, že žalobca uplatnil právo na odpočítanie danez faktúr od uvedených dodávateľov v rozpore s § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona č. 222/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože nepreukázal, že pri uvedených dodaniach služieb vznikla
daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 2 citovaného zákona.

53. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100166420/2017
zo dňa 26.01.2017 (dôkaz č. 63), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 31.01.2017 spolu s výzvou na
vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca sa k protokolu v zákonom stanovenej
lehote nevyjadril a dňa 06.03.2017 správca dane vydal rozhodnutie č. 100402940/2017, ktorým vyrubil

žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2014 v sume 4 785,30
eura. Žalobca sa proti uvedenému rozhodnutiu odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 101262389/2017 zo
dňa 08.06.2017 zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie
z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a nedostatočne odôvodneného záveru vo veci.
Správca dane po doplnení dokazovania, analýze zistených skutočností a vyhodnotení dôkazov, dňa
19.03.2018 spísal so žalobcom Zápisnicu o ústnom pojednávaní číslo 100579362/2018, predmetom

ktorej bolo oboznámenie so skutočnosťami, ktoré budú podkladom pre rozhodnutia a umožnenie vyjadriť
saknovýmzisteniam,tvrdeniamazáverom.Žalobcasaprotiuvedenémurozhodnutiuodvolalažalovaný
rozhodnutím č. 101247010/2018 zo dňa 29.06.2018 potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu
dane.

54. V stanovisku žalovaného k žalobným dôvodom žalobcu žalovaný uvádza, že žalobné dôvody
sú obsahovo zhodné s námietkami žalobcu uplatnenými v odvolaní, s ktorými sa žalovaný dôkladne
zaoberal a ku ktorým zaujal stanovisko v odôvodnení svojho rozhodnutia.

55. Žalovaný k poukazovaniu žalobcu na povinnosť správcu dane oboznámiť daňový subjekt s jeho

pochybnosťami uvádza, že z predloženého spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je zrejmé,
žesprávcadaneužvpriebehudaňovejkontrolyvyjadrilsvojepochybnostiosprávnosti,pravdivostialebo
úplnosti predložených dokladov, upovedomoval žalobcu o termínoch výsluchov jednotlivých svedkov,
umožnil mu využiť jeho právo byť prítomný pri vypočutí svedkov a klásť svedkom otázky, oboznámil
žalobcu s kontrolnými zisteniami.

56. Žalobca počas výsluchov svedkov nevyužil možnosť klásť svedkom otázky a nepodal žiadne
vyjadrenie (okrem tvrdenia, že zamestnanci spoločnosti PERSA s.r.o. mali vlastné náradie a hutniacu
techniku (dosky) im dodával žalobca (29.11.2016 - dôkaz č. 47) a že práce boli spoločnosťou PERSA
s.r.o. zrealizované (dňa 18.01.2017 - dôkaz č. 61)).

57. Správca dane vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s právnym názorom Finančného
riaditeľstva SR, dostatočne zistil skutkový stav, vyhodnotil dôkazy a dospel k záveru o porušení
ustanovení § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane posudzoval
uplatnené právo žalobcu na odpočítanie dane z faktúry za dodávku pomocných stavebných prác od

spoločnosti PERSA s.r.o. v zmysle všetkých dôkazov, ktoré predložil žalobca a ktoré správca dane
zaobstaral vlastnou činnosťou. Pri ich vyhodnocovaní postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového
poriadku. Správca dane v súlade s ustanovením § 65 ods. 2 Daňového poriadku, dňa 07.08.2017
požiadal o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní a žalovaný v súlade
s uvedeným ustanovením Daňového poriadku, predĺžil túto lehotu o 180 dní. Správca dane, podľa

§ 65 ods. 3 Daňového poriadku, neupovedomil žalobcu o tejto skutočnosti a vydal rozhodnutie č.
100597362/2018 po uplynutí predĺženej lehoty - dňa 21.03.2018. Nedodržanie lehoty na vydanie
rozhodnutia je pochybením správcu dane, ale nie vadou, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
AkovyplývaajzrozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.3Sžfk/5/2016zodňa21.03.2018.Právnyvýznam
uvedeného ustanovenia je daný iba v súvislosti s lehotami ovplyvňujúcimi samotnú daňovú povinnosť,

a to zánik práva vyrubiť daň a rozdiel dane podľa § 69 Daňového poriadku.“

58.Žalovanýkďalšiemužalobnémudôvodu,žežalobcoviboloumožnenénahliadnuťdospisudaňového
subjektu len 5 dní pre uplynutím lehoty na podanie odvolania - zistil, že rozhodnutie č. 100597362/2018
zo dňa 21.03.2018 bolo žalobcovi doručené dňa 29.03., ale žalobca až po vyše dvoch týždňoch

od prevzatia rozhodnutia správcu dane splnomocnil advokátsku kanceláriu Juhás, Marják & Ferenci
s.r.o. na jeho zastupovanie a sám ukrátil o čas, ktorý mu plynul na prípravu a podanie odvolania.
Dňa 23.04.2018 správca dane telefonicky kontaktoval splnomocneného zástupcu žalobcu a dohodli
termín na nahliadnutie do spisu - 25.04.2018. Dňa 25.04.2018 správca dane spísal Zápisnicu o ústnompojednávaní, predmetom ktorej bolo nazretie do spisu daňového subjektu (dôkazy č. 80 a č. 81). Termín
na nazretie do spisu bol stanovený po vzájomnej dohode splnomocneného zástupcu a správcu dane
na 25.04.2018, kedy správca dane umožnil splnomocnenému zástupcovi nazeranie do spisu daňového

subjektu.

59. Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu, že po nahliadnutí do spisu zistil, že jediné dôkazy,
ktoré správca dane doplnil, boli nahliadnutia do spisov spoločností, ktoré sú dodávateľmi, resp.
subdodávateľmi žalobcu, zistilo, že správca dane vo vyrubovacom konaní okrem toho, že nazeral do

spisov spoločností PERSA s.r.o., PreShov H+R, s.r.o. a HS INGREAL a.s. (dôkazy č. 75, č. 76 a č.77),
spísal aj zápisnice o ústnom pojednávaní so žalobcom (dôkazy č. 73, č. 74 a č. 78) a zaoberal sa
tvrdeniami a dôkazmi, ktoré mu žalobca vo vyrubovacom konaní poskytol.

60. Žalovaný k žalobným dôvodom žalobcu, ktoré sa týkajú hmotnoprávneho posúdenia veci uvádza,
že pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na

základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Cieľomdaňovejkontrolyjepretozabezpečeniepodkladovvsúčinnostisdaňovýmsubjektomnazistenie,
či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.

61. Právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení
jasne definovaných zákonných podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za
správnosť ktorých zodpovedá. Žalovaný zistil, že správca dane, vzhľadom na to, že mal pochybnosti o
vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil žalobca, nevychádzal len z predložených

faktúr, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry od spoločnosti PERSA
s.r.o. a od spoločnosti Horstav, s.r.o. odrážajúcich skutočnosť, že im chýba materiálny podklad, t.j.
vykonal dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov, či žalobca prijal služby fakturované
uvedenými spoločnosťami a či údaje uvedené na preverovaných faktúrach odrážajú skutočnosti tak, ako
nastali.

62. Správca dane použil ako dôkazy nielen predložené doklady, ale aj vyjadrenia, svedecké výpovede,
protokoly z daňových kontrol a všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní
vyšlo najavo a dospel k záveru, že k dodaniu fakturovaných služieb nedošlo tak, ako je to deklarované

na predmetnej faktúre od spoločnosti PERSA s.r.o. (a na ďalších dvoch faktúrach od tejto spoločnosti
a na faktúrach od spoločnosti Horstav, s.r.o. v zdaňovacích obdobiach november a december 2014) a
žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z preverovaných faktúr.

63. Žalovaný dospel k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie ustanovení § 49 ods.

1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože žalobca nepreukázal, že stavebné
práce fakturované spoločnosťou PERSA s.r.o. (a v zdaňovacom období november a december 2014 aj
spoločnosťou Horstav, s.r.o.), táto spoločnosť/ tieto spoločnosti, resp. subdodávatelia, skutočne dodali.
Žalobca síce tvrdil, že pomocné stavebné práce boli zrealizované, čo správca dane ani nespochybnil,
ale podstatné je, že okrem tvrdení a formálnych dôkazov, nepredložil žiadne iné dôkazy preukazujúce

dodanie týchto stavebných prác spoločnosťou, ktorá vystavila preverovanú faktúru.

64.Zvýsledkovvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žepredloženáfaktúrač.31/2014zodňa07.11.2014
(ako aj ďalšie dve faktúry č. 36/2014 zo dňa 30.11.2014 a č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014) od spoločnosti
PERSA s.r.o. boli vystavené za pomocné stavebné práce v Myslave a v mestskej časti Košice Západ.

Správcadanenespochybnil,žepomocnéstavebnéprácebolivykonané,alerozhodujúcouskutočnosťou
bolo, že žalobca nepreukázal, že práce, ktoré fakturovala uvedená spoločnosť, táto spoločnosť aj reálne
vykonala. Zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že spoločnosť PERSA s.r.o. mala stavebné práce
fakturovať priamo žalobcovi (faktúry č. 31/2014 zo dňa 07.11.2014, č. 36/2014 zo dňa 30.11.2014 a
č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014) a ako subdodávateľ aj spoločnosti Horstav, s.r.o. (faktúry č. 52/2014,

č. 53/2014 a č. 54/2014 zo dňa 31.12.2014), ktorá ich mala následne fakturovať žalobcovi (faktúry č.
1441 zo dňa 30.11.2014 a č. 1442 zo dňa 31.12.2014). Pre spoločnosť PERSA s.r.o. mala väčšinu prác
vykonať spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. (faktúry č. 201400975, č. 201400976 a č. 201400977 zo dňa
31.12.2014).Žalobcanažiadosťsprávcudanepriradiljednotlivéfaktúryoddodávateľovkfaktúram,ktorévystavil pre svojich odberateľov (aj to nie všetky, napr. faktúru č. 47/2014 od spoločnosti PERSA s.r.o.
nepriradil k žiadnej vystavenej faktúre), ale správca dane zistil, že spoločnosť PERSA s.r.o. vystavila
faktúru č. 31/2014 s dátumom dodania 31.10.2014, teda práce nevykonala v novembri 2014 a tieto sa

nemohli týkať dodania pre spoločnosť BS Košice s.r.o. a že spoločnosť PERSA s.r.o. v septembri 2014
neevidovala zamestnancov.

65. Správca dane zistil, že žalobca bol zapojený do obchodného reťazca so spoločnosťami, ktoré
deklarovali obchodovanie so službami - pomocné stavebné práce, ale u ktorých nebolo preukázané

vykonávanie reálnej ekonomickej činnosti v súvislosti s predmetnými dodávkami služieb: 1. PreShov H
+R, s.r.o. - PERSA s.r.o. - žalobca VAXAN s.r.o. - Horstav, s.r.o. žalobca PreShov H+R, s.r.o. - PERSA
s.r.o. - Horstav, s.r.o. - žalobca.

66. Zo zistení správcu dane o jednotlivých spoločnostiach vyplynulo: - Spoločnosť PERSA s.r.o., ktorá
žalobcovi fakturovala pomocné stavebné práce na stavbe Myslava - Košice (faktúra č. 31/2014 zo dňa

07.11.2014), výkopové práce, stavebné práce v mestskej časti Košice Západ (faktúra č. 36/2014 zo dňa
30.11.2014) a stavebné pomocné práce v meste Košice stavba Myslava - IBV chodníky Západ (faktúra
č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014), fakturovala aj práce rovnakého charakteru spoločnosti Horstav, s.r.o.
(č. 52/2014, č. 53/2014 a č. 54/2014). Spoločnosť nevlastnila žiadne mechanizmy, mala zamestnancov.
Podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti, predmetom fakturovaných prác pre žalobcu boli búracie práce,

asfalty, pokládka obrubníkov, dlažby, frézovanie - práce boli vykonané v Spišskom Štvrtku a v Košiciach:
okolie, Terasa, Západ a Myslava. Asi 20% prác mali vykonať zamestnanci spoločnosti a zvyšná časť
mala byť vykonaná subdodávateľsky N. C., Práce uvedené na faktúrach pre žalobcu boli vykonané
v druhom polroku 2014 a práce vykonával N. C. so svojimi ľuďmi (ktorých mená si nepamätal) boli
vykonané v Myslave a Nad Jazerom (ulice si nepamätal). Mzdové a dochádzkové listy nepredložil,

pretože účtovníctvo spoločnosti PERSA s.r.o. za rok 2014 bolo odcudzené. Zamestnanci spoločnosti
PERSA s.r.o. uviedli, že pracovali v lete 2014 - U. X. uviedol, že pracoval v Košiciach na sídliskách
Jazero a Terasa, ulice si nepamätal a N. K. uviedol, že vykonával výkopové práce v Košiciach,
Prešove a v Púchove asi v lete, lebo bolo teplo, nevedel uviesť konkrétny mesiac. Správcovi dane
boli predložené výplatné pásky zamestnancov spoločnosti PERSA s.r.o. U. X.Y., N.T. K. a N. Č. za

október 2014 a rozpisy pracovnej doby uvedených zamestnancov a od Sociálnej poisťovne správca
dane získal menný zoznam zamestnancov spoločnosti PERSA s.r.o. Vypočutí svedkovia - zamestnanci
a konateľ spoločnosti PERSA s.r.o. jednoznačne nepotvrdili vykonanie prác fakturovaných spoločnosťou
PERSA s.r.o. žalobcovi v zmysle preverovaných faktúr. Zo zabezpečených dôkazov (nielen z výpovedí
svedkov) vyplynuli rozdiely v miestach výkonu práce, v obdobiach, kedy mali byť práce vykonané, v

spoločnostiach, pre ktoré mali byť práce vykonané, v rozsahu, ale aj v množstve odpracovaných hodín
jednotlivých zamestnancov a ich finančného hodnotenia.

67. - Spoločnosť PreShov H+R, s.r.o., ktorá mala vykonať práce pre spoločnosť PERSA s.r.o. nemala
zamestnancov ani majetok. Faktúry pre spoločnosť PERSA s.r.o. - č. 201400975, č. 201400976 a č.

201400977 sú zo dňa 31.12.2014, s predmetom fakturácie: pomocné betonárske práce v Košiciach a
pomocné práce okr. Košice okolie, bez akýchkoľvek príloh. Za spoločnosť mal konať N. C. (ohľadom
jeho splnomocnenia správca dane zistil nezrovnalosti), ktorý správcovi dane k faktúram pre spoločnosť
PERSA s.r.o. uviedol, že sa jednalo o betonárske práce v kasárňach v Košiciach, ulicu si nepamätal.
Pre spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. mali práce vykonať živnostníci z okolia Prešova, ktorých mená

si nepamätal a nijakým spôsobom ich neidentifikoval. Súpis prác, dochádzku pracovníkov podklady
k výplate miezd správcovi dane nepredložil, pretože ich mal predložiť novému konateľovi spoločnosti
z Českej republiky. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. 07.10.2015
zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Tronador s.r.o., Bratislava, ktorá sa zlúčila so spoločnosťou
PUBLI PRO s.r.o., Trenčín - od 13.12.2017, zmena obchodného mena na Sterhader Trade s.r.o. v

konkurze.

68. Spoločnosť Horstav, s.r.o., ktorá žalobcovi fakturovala opravu chodníkov v mestskej časti Košice
Západ a Nad Jazerom v zdaňovacích obdobiach november a december 2014, nemala žiadnych
zamestnancov. Podľa objednávok od 01.04.2014 a od 01.05.2014 do 31.12.2014, si spoločnosť Horstav,

s.r.o. objednala u spoločností VAXAN s.r.o. a PERSA s.r.o. pomocné a stavebné práce, ktorých cena
sa mala stanoviť dohodou na stavbe. V objednávkach neboli uvedené žiadne stavby, žiadne konkrétne
práce. Konateľ spoločnosti nepredložil súpis vykonaných prác a preberací protokol od uvedených
spoločností. Podľa jeho tvrdení, práce boli vykonané na sídlisku Terasa - búracie práce chodníka aobrubníkov, v Myslave - chodníky a nájazdy, zámková dlažba a betónovanie, na sídlisku Nad Jazerom
- búracie práce chodníkov. Konkrétne ulice nevedel uviesť. V súpise prác k faktúre č. 1441 zo dňa
30.11.2014 je ako stavba uvedená Myslava - Shell, Prešov, Chodníky Západ, Opravy Marcus a k faktúre

č. 1442 zo dňa 31.12.2014 je ako stavba uvedená Myslava, Orava cyklochodník, Opravy - Marcus,
Obec Hranovnica. Podľa výpisu z obchodného registra spoločnosť Horstav, s.r.o. od 05.04.2017 zanikla
v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Vulkano s.r.o., ktorej jediným konateľom a spoločníkom je občan
Rumunska a ktorá je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia viac ako stovky spoločností.

69. Spoločnosť VAXAN s.r.o., ktorá mala vykonať práce v subdodávke pre spoločnosť Horstav, s.r.o.,
nedisponovala žiadnym personálnym ani materiálnym vybavením, jej konateľ, ako ani splnomocnený
zástupca nevedeli preukázať, aké konkrétne práce mala spoločnosť vykonať, nevedeli určiť jej
subdodávateľa. Na faktúrach pre spoločnosť Horstav, s.r.o. je predmet fakturácie uvedený ako Stavba -
Búracie a stavebné práce, resp. Stavba - Búracie a betonárske práce, búranie a osadenie obrubníkov,
búranie liateho asfaltu - podľa súpisu vykonaných prác. Žiadny súpis vykonaných prác, ani preberací

protokol neboli predložené, nebola identifikovaná žiadna konkrétna stavba. Doklady mali byť odovzdané
novému konateľovi spoločnosti pri zlúčení spoločnosti so spoločnosťou TVD spol. s r.o., ktorá sa podľa
údajovzobchodnéhoregistrazlúčilasospoločnosťouRoyalGold,s.r.o.,ktorásazlúčilasospoločnosťou
MHM - SERVIS s.r.o. - ku dňu 26.02.2016 vymazaná ex offo z obchodného registra.

70. Žalovaný zistil, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúry od
spoločnosti PERSA s.r.o. (a v zdaňovacích obdobiach november a december 2014 aj z faktúr
od spoločnosti Horstav, s.r.o.) z dôvodov, ktoré uvádza žalobca (že jeho dodávatelia, resp. ich
subdodávatelia nepreukázali správcom dane preverované okolnosti, že výpovede svedkov boli nejasné,
na základe počtu evidovaných zamestnancov, že iný daňový subjekt si nesplnil zákonom stanovené

povinnosti), ale rozhodujúcou skutočnosťou bolo, že žalobca nepredložil žiadne doklady svedčiace o
uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré boli deklarované faktúrami od spoločnosti PERSA s.r.o. (a
v zdaňovacích obdobiach november a december 2014 aj z faktúr od spoločnosti Horstav, s.r.o.) a
nepreukázal, že práce fakturované uvedenou spoločnosťou, táto spoločnosť reálne dodala. Správca
dane nespochybnil, že práce boli realizované, ale z výsledkov dokazovania vyplynulo, že tieto práce

nevykonala spoločnosť PERSA s.r.o., ani jej subdodávateľská spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. a ani
spoločnosť Horstav, s.r.o. a jej deklarovaní subdodávatelia VAXAN s.r.o. a PERSA s.r.o.).

71. Žalobca k fakturovaným prácam nepredložil žiadne doklady, ktoré by správca dane mohol ďalej
preverovať-vpredloženýchstavebnýchdenníkochaboluvedenýibapočetzamestnancovašpecifikácie

prác a preberacie protokoly neboli predložené. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie z dôvodu,
že mal pochybnosti o reálnom priebehu obchodov deklarovaných na faktúre. Správca dane je oprávnený
v prípade pochybností (a tie boli v danom prípade opodstatnené) preverovať celý obchodný reťazec
(rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžf/24/2012 z 13.11.2012). Skutočnosti, ktoré správca dane uviedol v
súvislosti so zlučovaním jednotlivých spoločností, sú zisteniami správcu dane v danej veci, dokresľujú

celkový obraz o reálnom pôsobení týchto spoločností a vyplýva z nich, že ďalšie dokazovanie zo strany
správcu dane, ohľadom preverovania dodania fakturovaných prác, už nebolo možné.

72. Z odôvodnenia rozhodnutí žalovaného, ako aj správcu dane a z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že žalovaný nerozširoval dôkazné bremeno na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľov

a ich subdodávateľov, ani mu nepričítal existenciu dôkaznej núdze ohľadom skutočností, ktoré
netvorili jeho dôkazné bremeno, ako to namieta žalobca. Správca dane žiadal od žalobcu predloženie
jednoznačných a nespochybniteľných dôkazov o uskutočnení zdaniteľných obchodov deklarovaných
preverovanými faktúrami od spoločnosti PERSA s.r.o. aj od spoločnosti Horstav, s.r.o. a preukázanie
reálneho dodania fakturovaných služieb spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Žalobca požadované

skutočnosti nepreukázal, čím neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a
nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení
neskorších predpisov.

73. Poukázaním na právne vety z rozsudkov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011 z 15.03.2011

a sp. zn. 3 Sžf/1/2010 z 19.10.2010 žalobca nepreukázal, že uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
preukázaniu nároku na odpočítanie dane, pretože aj keď správca dane nespochybnil, že práce boli
vykonané, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že ich vykonali spoločnosti uvedené na faktúrach.
Naviac, žalobca nepredložil faktúry a prílohy s úplným, jednoznačným a podrobným položkovitýmopisom druhu a ceny u dodaných služieb od dodávateľov PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. (ako to vyplýva
z uvedeného rozsudku).

74. Žalobca namieta, že neplnenie zákonom stanovených povinností iných spoločností, nemôže byť
použité ako dôkaz proti nemu, a že nemôže preukazovať skutočnosti, o ktorých nemá vedomosť, resp.,
že vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým
únikom,alezvyššieuvedenýchskutočnostíjezrejmé,žesprávcadanenežiadalodžalobcupreukázanie
takých skutočností, o ktorých by nemohol mať vedomosť. Bolo jeho povinnosťou, ak si uplatnil právo na

odpočítaniedane,abysprávcovidanepreukázalapredložildôkazydeklarujúceskutočnédodávkytovaru
a služieb tými spoločnosťami, ktoré sú uvedené na faktúrach, a je to práve daňový subjekt, ktorý môže
svojimi dôkazmi vyvrátiť pochybnosti správcu dane. Žalobca nepreukázal riadne dodanie predmetného
diela spoločnosťami uvedenými na faktúrach. Skutočnosť, že žalobca predložil správcovi dane faktúry
vystavené spoločnosťami PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., ešte neznamená, že údaje v nich uvedené
odrážajú materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie.

75. V danom prípade žalobca predložil listinné dôkazy, ktorými dôvodil, že k dodaniu predmetu
fakturácie došlo, ale šetrením správcu dane nebolo preukázané, že spoločnosti, ktoré vystavili faktúry
za pomocné stavebné práce, tieto skutočne nadobudli a následne dodali žalobcovi, t.j. nebola
potvrdená pravdivosť údajov uvedených na faktúrach. Keďže nebolo preukázané, kto práce skutočne

vykonal, nemožno vylúčiť ani možnosť vykonania prác formou „čiernej práce“, napr. fyzickými osobami,
ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi alebo osobami, ktoré neboli registrované na dani z pridanej
hodnoty. Ak žalobca tvrdí, že zdaniteľné obchody fakturované preverovanými faktúrami skutočne
realizovali spoločnosti PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o., bolo jeho povinnosťou, aby svoje tvrdenia podložil
nespochybniteľnými a preveriteľnými dôkazmi. V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, t.j.

správca dane nevyhľadáva za daňový subjekt dôkazy, ktorými potvrdzuje opodstatnenosť odpočítania
dane.

76. Záver správcu dane o neuskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na
preverovaných faktúrach, zodpovedal zistenému skutkovému stavu, postup správcu dane preto nebol

v rozpore s § 3 ods. 3 Daňového poriadku, ako to namieta žalobca. Rozhodnutie správcu dane má
oporu v zabezpečených dôkazoch a bolo vydané v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca dane vo
vyrubovacom konaní po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným
spôsobom zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s
§ 3 ods. 3 Daňového poriadku.

77. Žalovaný konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového
poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona č.
222/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovanespochybnilvykonávaniepodnikateľskejčinnostižalobcu
ale,žalobcapredloženýmifaktúramioddodávateľovPERSAs.r.o.aHorstav,s.r.o.nepreukázalskutočnú

realizáciu zdaniteľných obchodov tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní.

78. Žalovaný zistil, že správca dane pri dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal
zo základných zásad daňového konania upravených v § 3 Daňového poriadku, vykonal dokazovanie
smerujúce k prevereniu a získaniu dôkazov o tom, či boli splnené zákonom stanovené podmienky

pre odpočítanie dane, dostatočne zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko,
čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V odôvodnení rozhodnutí správca dane aj žalovaný prihliadali na
vyjadrenia žalobcu počas daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania a vysporiadali sa s
jeho námietkami. Z obsahu rozhodnutí je zrejmé, z akých skutočností vychádzali správca dane, ako

aj žalovaný, a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a
prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového
poriadku. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie má všetky náležitosti v zmysle ustanovenia
§ 63 Daňového poriadku a že žalovaný v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 74

ods. 2 Daňového poriadku. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal so všetkými
námietkami daňového subjektu, ktoré sú obsahom odvolania a následne aj žaloby.79. V rozhodnutiach žalovaný dospel k záveru, že zistenie a posúdenie skutkového stavu správcom
dane nie je postacˇujúce pre vyslovenie záveru o porušení § 49 ods. 1 v nadväznosti na § 51 zákona cˇ.
222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Správca dane neuviedol skutocˇnosti, ktoré boli podkladom

pre jeho vydanie v takom rozsahu, aby bolo možné zistiť, cˇi daň bola urcˇená správne. Taktiež
neuviedol ani všetky skutocˇnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, pretože neuviedol všetky zistenia
o jednotlivých spolocˇnostiach a svoje zistenia nevyhodnotil v súvislosti s jednotlivými faktúrami. Na
základe týchto skutocˇností odvolací orgán rozhodol, že námietky daňového subjektu o hodnotení
subdodávateľských vzťahov v neprospech daňového subjektu sú odôvodnené. Žalovaný zistil, že

správca dane neodôvodnil záver, že deklarované zdaniteľné obchody boli umelo vytvorené za úcˇelom
zníženia daňového zaťaženia a získania financˇnej výhody, preto odvolací orgán rozhodol, že námietky
daňového subjektu o nedostatocˇnom hodnotení dôkazov správcom dane sú opodstatnené. Predmetné
rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.06.2017 nadobudlo právoplatnosť 16.06.2017 boli správcovi dane
dorucˇené dňa 06.07.2017. Týmto dňom sa zacˇalo doplnené vyrubovacie konanie. Orgán príslušný na
rozhodnutie je viazaný lehotou na vydanie rozhodnutia. V zložitých prípadoch príslušný orgán rozhodne

do 60 dní od zacˇatia konania. Lehota na vydanie rozhodnutia by správcovi dane márne uplynula
a preto požiadal druhostupňový orgán o predĺženie lehoty, pricˇom žalovaný tejto žiadosti vyhovel a
svojím rozhodnutím lehotu predĺžil o ďalších 180 dní. Táto lehota márne uplynula 05.03.2018. Správca
dane nielenže nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, keď ho vydal dňa 21.03.2018 ale ani
neupovedomil daňový subjekt o predĺžení tejto lehoty, cˇím sa dopustil hneď dvoch procesných chýb.

80. Súd v konaní podľa ust. § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku
(ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného a po oboznámení
sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa, v právnych
medziach správnej žaloby (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), bez nariadenia pojednávania za splnenia

podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 2 a § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP) dospel k záveru, že žalobe
žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy dane, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo
najavo.

Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní daňových predpisov pri správe daní sa berie do
úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie alebo vybratie

dane.

Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie

bo vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania c/ vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových

subjektov.

Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči
daňovémusubjektu,ktorésúrozhodnépresprávneurčeniedane.Niejepotrebnédokazovaťskutočnosti
všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedeckévýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

Podľa § 24 ods. 5 Daňového poriadku na doklad znejúci na existujúcu osobu v čase vydania dokladu
sa daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovarov alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

81. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č.
101247010/2018 zo dňa 29.06.2018, a rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100597897/2018 zo
dňa 21.03.2018, ktorým bol vyrubený rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
november 2014. Pocˇas daňovej kontroly správca dane preveroval splnenie zákonných podmienok na
odpocˇítanie dane (§ 49 až 54 zákona cˇ. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) u žalobcu i jeho dodávateľov služieb - stavebných prác spoločostí
PERSA, s.r.o. a Horstav, s.r.o., u ktorých uplatnil právo na odpocˇítanie DPH podľa § 51 ods. 1 písm.
a) zákona o DPH.

82. Podľa správneho súdu žalovaný v napadnutom rozhodnutí aj správca dane pri dokazovaní a

hodnotení zisteného skutkového stavu v daňovom konaní vychádzali zo základných zásad daňového
konania upravených v § 3 Daňového poriadku a vykonali dokazovanie smerujúce k prevereniu a získaniu
dôkazov o tom, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre odpočítanie dane. Jednotlivé dôkazy
hodnotil podľa svojej úvahy, a ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutí, správca dane aj žalovaný prihliadali
na vyjadrenia žalobcu počas daňovej kontroly, vyrubovacieho a odvolacieho konania a vysporiadali sa s

jehonámietkami.Zobsahurozhodnutíjezrejmé,žesprávnychúvahprirozhodovaníriadilipreposúdenie
skutkového stavu veci ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný
posúdením rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu, zotrval na
závere uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že postup správcu dane, bol v súlade s platnými právnymi
predpismi a práva žalobcu neboli porušené.

83. Ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie dane.
Faktúry sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane
použiteľné len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedené odrážajú skutočnosť, ale sami o sebe
nedeklarujú uskutočnenie obchodov, sú len tvrdením o určitých skutočnostiach, a použiteľné sú len

vtedy, ak sa preukáže, že skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad.

84. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH podľa § 49 ods. 2 zákona o
DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu, k spôsobu preukazovania podľa Daňového
poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú ako musí platiteľ prijaté zdaniteľné

plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet
dane a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy,
ak splní obidve zákonné podmienky, ktoré sú stanovené v § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t. j.,
že nadobudol tovar alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo
služieb ako platiteľ. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna

z podmienok, daňový subjekt si nemôže úspešne uplatniť nárok na nadmerný odpočet DPH. Z obsahu
spisu, ako aj z predložených listinných dôkazov žalovaný dospel k záveru, že všetky dôvody uvedené v
podanej žalobe nie je možné akceptovať a nie sú opodstatnené.

85. Pokiaľ ide žalobnú námietku žalobcu ohľadne dokazovania v daňovom konaní správny súd

poznamenáva, že dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie
vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o
všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo

najúplnejšie.Daňovékonanieniejekonanímvyhľadávacím.Zuvedenéhovyplýva,žejetoprávesprávca
dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery
vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov
a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové
nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha
zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,
pričomtotovyhodnoteniezistenýchskutkovýchokolnostímusízodpovedaťzásadámlogickéhomyslenia
a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové
konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa
bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní

uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním
vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy
vykoná. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, keďže ide o fiškálne záujmy
štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt. Správca
dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie a je na ňom, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú
hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich
vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má
správca dane v priebehu konania k dispozícii.

86. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo
veci sp.zn. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na
daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona

č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu -
žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok
nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a
ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene
a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú

verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom
leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z
pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
č.k. III. ÚS 401/2009-17, ktorý vychádza aj z ustálenej judikatúry (napríklad z rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 30. mája 2000 sp.zn. 4Sž/136/1999) vyplýva záver, že dokazovanie v

daňovom konaní nie je založené výlučne na uplatňovaní zásady vyhľadávacej, ale v závislosti od
priebehu dokazovania i na jej vzájomnom prelínaní z uplatňovaním zásady prejednacej, ktorá akcentuje
dôkaznú povinnosť daňového subjektu týkajúcu sa jeho tvrdení. Daňový subjekt má v daňovom konaní
dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),

pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona č. 431/2002 Z.z.
o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo

úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil
svoju dôkaznú povinnosť (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov), a v takom prípade je opäť
len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie
jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Naznačeným spôsobom dochádza v procese dokazovania v
daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo

predstavuje praktické vyjadrenie už uvedenej kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.

87. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu a výlučne nesprávneho a jednostranného
hodnotia dôkazov, uvedenia len tých dôkazov, ktoré podporujú skutkové závery žalovaného vo vzťahu

k spochybneniu dodania fakturovaného plnenia žalobcovi správny súd uvádza, že preskúmaním
napadnutých rozhodnutí zistil, že rozhodnutie žalovaného i SD zodpovedajú zákonným požiadavkám
na obsah odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Žalovaný, ako aj správca
dane v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre potvrdenierozhodnutia správcu dane. Zároveň žalovaný podrobne reagoval vo svojom rozhodnutí na návrhy a
námietky žalobcu a uviedol spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikáciu relevantnej právnej
úpravy. Dôkazy vykonané správcom dane boli hodnotené v súlade so zásadou voľného hodnotenia

dôkazov, ktorá vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Aplikácia zásady voľného
hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami
získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania. Podlieha zákonom stanovenému postupu,
keď správca dane je povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Toto vyhodnotenie zistených

skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných
zákonných ustanovení. Žalobca ako daňový subjekt má okrem povinnosti sám si daňovú povinnosť
vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva
a iných listinných dôkazov, teda má bremeno nielen tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie
doložiť, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca ako daňový subjekt má dôkazné bremeno, ktoré
má povinnosť plniť v rámci dokazovania, ale dokazovanie vedie správca dane. Preto aj námietka

žalobcu, že správca dane nevykonal všetky ním navrhované dôkazy, nie je opodstatnená, lebo zásada
objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť
dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ako daňového
subjektu ním uvádzané v daňovom konaní. Preto je na správcovi dane, ktorý vedie konanie a
dokazovanie a predovšetkým na jeho úvahe aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,

akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí. Z rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane nesporne vyplýva, že využil výpovede
svedkov a posúdil obsah a predpísané náležitosti a súvislosti preskúmaných písomných dokladov a to,
nielen faktúr, ale i súvisiacich účtovných dokladov a vyvodil záver i z chýbajúcich odsúhlasených súpisov
vykonaných prác a pod..

88. Žalovaný i správca dane o deklarovaných zdaniteľných obchodoch tak, ako sú uvedené na
preverovaných faktúrach, tvrdili, že nezodpovedali zistenému skutkovému stavu. Trvali na správnosti
rozhodnutí, ktoré boli vydané na základe vykonaného dokazovania, ktoré bolo zhrnuté do skutkových
záverov a následne po právnej stránke vyhodnotené procesným postupom podľa daňového poriadku a

obe rozhodnutia boli tak vydané i v súlade s § 68 Daňového poriadku. Správca dane vo vyrubovacom
konaní po odvolacom konaní disponoval nielen dôkazmi z daňovej kontroly, ale zákonným spôsobom
zabezpečil aj ďalšie dôkazy pre úplné zistenie skutkového stavu, ktoré hodnotil v súlade s § 3 ods. 3
Daňového poriadku.

89. Správny súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1
Daňového poriadku a nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle § 49 a
§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Pretože žalobca predloženými
faktúrami od dodávateľov PERSA s.r.o. a Horstav, s.r.o. nepreukázal skutočnú realizáciu zdaniteľných
obchodov tak, ako to deklaroval v daňovom priznaní, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako

dôkaz o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov osobami uvedenými ako dodávatelia na
preverovaných faktúrach, správca dane dôvodne preveroval faktúry vystavené dodávateľmi, skúmajúc
reálnosť dodania fakturovaných stavebných prác. Námietka žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP
nie je dôvodná.

90. K námietke žalobcu, že správca dane, ako aj žalovaný v danej veci procesne nepostupovali v súlade
s daňovým poriadkom správny súd uvádza, že nie je možné urobiť záver v prejednávanej veci, že by
pri plnení svojich úloh daňové orgány postupovali v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej. Daňový
poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností
rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňovému subjektu. Cieľom

daňovej kontroly je zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový
subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.

91. Žalobná námietka žalobcu ohľadne nedôslednosti správcu dane, ktorý nedôsledne zistil skutkový
stav podľa § 191 ods. 1 písm.e/ SSP je neopodstatnená. Správny súd má za to, že správca dane pri

vykonanom dokazovaní a hodnotení zisteného skutkového stavu vychádzal zo zásad daňového konania
uvedených v ust. § 3 Daňového poriadku. Vykonal rozsiahle dokazovanie smerujúce k prevereniu a
získaniu dôkazov o tom, či služba - pomocné stavebné práce boli prijaté od na faktúrach uvedených
spoločnosti a či údaje na faktúrach napĺňajú skutočnosť. Vykonané dôkazy žalovaný podľa súduhodnotil podľa svojej správnej úvahy, vlastne v podstate hodnotil opodstatnenosť žalobných námietok v
rozhodnutí správcu dane. Konštatoval, že správca dane hodnotil dôkazy, ktoré si zaobstaral objektívne,
a v rámci svojej dôkaznej povinnosti spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok

pre prijatie tovaru a jeho následného dodania. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal aj žalovaný, vyplýva, že účelom
daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi
predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.

92. Správny súd uvádza, že žalobné námietky, sú obsahovo zhodné s námietkami uvedenými v odvolaní
proti rozhodnutiu správcu dane a nemajú potenciál, pre ktoré nie je možné vychádzať z ich záverov.

93. Z predloženého spisového materiálu a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správca dane už
v priebehu daňovej kontroly vyjadril svoje pochybnosti o správnosti a úplnosti predložených dokladov,
upovedomoval žalobcu o termínoch výsluchov jednotlivých svedkov, umožnil mu využiť jeho právo byť

prítomný pri vypočutí svedkov a klásť svedkom otázky, oboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami.
Žalobca počas výsluchov svedkov nevyužil možnosť klásť svedkom otázky a nepodal žiadne vyjadrenie
Je preto nesporné, že žalobcovi boli známe pochybnosti správcu dane a svojim konaním tieto
pochybnosti neodstránil ani nevyvrátil“.

94. Po zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie v súlade s právnym
názorom žalovaného bol, dostatočne zistený skutkový stav, vyhodnotené dôkazy podľa § 49 a § 51
zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

95. Správny súd námietku žalobcu podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP pre nedodržanie lehôt na vydanie

rozhodnutia SD /po zrušení jeho pôvodného rozhodnutia žalovaným/ považuje za neopodstatnenú.
Správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti namietaných rozhodnutí žalobcu je oprávnený
preskúmavať námietky žalobcu ohľadne nedostatkov pri dodržiavaní lehôt na vydanie rozhodnutí, ak
majú potenciál spochybniť rozhodujúce fakty v zisteniach správcu dane, ktoré tvoria základ ochrany
jeho práv v daňovom konaní. O týchto i žalovaný konštatoval, že sú dostatočné a legálne pre záver

o neopodstatnenosti nároku žalobcu na odpočet DPH v danom období. Preto aj správny súd uvedenú
žalobnú námietku hodnotí ako nepostačujúcu pre konštatovanie, že nedošlo k naplneniu ustanovení §
49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH zákona o dani z pridanej hodnoty.

96. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/5/2016 zo dňa 21.03.2018 správny súd

konštatuje,žemázato,ženeupovedomeniežalobcuoskutočnosti,žesprávcadanenemoholrozhodnúť
v 60 dňovej lehote podľa § 65 Daňového poriadku, ako aj nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia
sú pochybením správcu dane, ale nie takými vadami, ktoré by mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

97. Žalobca od prevzatia rozhodnutia správcu dane splnomocnil advokátsku na jeho zastupovanie a

teda svojim konaním sa sám ukrátil o čas, ktorý mu plynul na prípravu a podanie odvolania. Termín
na nazretie do spisu bol stanovený po vzájomnej dohode splnomocneného zástupcu a správcu dane,
pričom splnomocnený zástupca v mailovej žiadosti sám navrhol termín 23.04.2018 a následne bol
dohodnutý termín 25.04.2018, kedy správca dane umožnil splnomocnenému zástupcovi nazeranie do
spisu daňového subjektu“.

98. Správny súd odkazuje na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých vyplynulo, že predložená
faktúry hoci boli vystavené za pomocné stavebné práce v Myslave a v mestskej časti Košice
Západ. Predložená faktúra č. 1442 zo dňa 31.12.2014 (ako aj faktúra č. 1441 zo dňa 30.11.2014) od
spoločnosti Horstav, s.r.o. bola vystavená za plnenie za opravu chodníkov v mestskej časti Košice

Západ a v mestskej časti Košice Nad Jazerom. Zo zabezpečených dôkazov vyplynulo, že spoločnosť
PERSA s.r.o. (faktúra č. 47/2014 zo dňa 31.12.2014) a Horstav, s.r.o. fa č. 1442 z 31. 12. 2014 mali
stavebné práce fakturovať priamo žalobcovi. Správca dane zistil, že miesta dodania nekorešpondujú s
výpoveďami dodávateľov a svedkov, a nezhodujú sa ani predmety fakturácií. K Smernici Rady 2006/112/
ES týkajúcej sa boja proti podvodom, resp. zneužívaní práv týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty je

potrebné konštatovať, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia
predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie.99. Správny súd pripomína, že zistené skutočnosti, v súvislosti so zlučovaním jednotlivých spoločností,
vypovedajú o reálnom pôsobení týchto spoločností a ďalšie dokazovanie zo strany správcu dane,
ohľadom preverovania dodania fakturovaných prác, nie je potrebné. Žalobca bol povinný viesť svoju

evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v
akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu,
resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Ak zmluvne alebo inak nepreveroval
svojich obchodných partnerov, sám sa vystavil riziku a nebol schopný preukázať splnenie zákonom
stanovených podmienok pre odpočítanie dane podľa § 49 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších

predpisov

100. Správny súd v preskúmavanej právnej veci poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č.k. 2Sžf 44/2013 z 02.07.2014 (Zbierka stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky č. 5/2015, č. judikátu 69): „ Ak konaniu daňového subjektu vzhľadom na skutkové
okolnosti posudzovanej veci chýba akýkoľvek ekonomický zmysel, je potom potrebné, vzhľadom

na všetky okolnosti posudzovanej daňovej veci vyvodiť logicky záver, že i napriek formálnemu
deklarovaniu podmienok vyplývajúcich zo zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov, bolo v danom prípade zo strany daňového subjektu sledovanie jediného účelu,
a to iba získanie nadmerného odpočtu. II. Nemožno potom takémuto konaniu daňového subjektu
prostredníctvom daňového práva poskytnúť pre daňové účely príslušnú ochranu v rámci súdneho

prieskumu.“

101. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že žaloba nie
je dôvodná, lebo žiadna z námietok žalobcu podľa súdu nie je opodstatnená. Preto správny súd žalobu
žalobcu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol ako neopodstatnenú.

102. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý
v konaní nebol úspešný a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

103. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostaljeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).