Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116228202
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116228202.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcov: 1. H.. Z. D., X.. X.X.XXXX,

L. G. XXX/XX, XXX XX F., 2. H.. H. D., X.. XX.X.XXXX, L. G. XXX/XX, XXX XX F., 3. D. D., X..
XX.XX.XXXX, L. B. XXX/XX, XXX XX F.A., zastúpení JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, so sídlom
Advokátskej kancelárie Škultétyho č. 3, 040 01 Košice, IČO: 31 943 683 proti žalovaným: 1. Komfort
Kredits.r.o.,Hlavná40,04001Košice,IČO:45959285,zastúpenýJUDr.JánomMikuľakom,advokátom
so sídlom Advokátskej kancelárie Františkánska 5, 040 01 Košice, IČO: 42 104 394, 2. Profesionálna
dražobná spoločnosť, s.r.o., Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583 936, o určenie bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úverovej zmluvy a o zdržanie sa výkonu záložného práva

r o z h o d o l :

I. Určuje, že úverová zmluva č. 20/2012 uzavretá medzi žalobcami 1. a 2. ako dlžníkmi a žalovaným
1. ako veriteľom dňa 3.7.2012, je bezúročná a bez poplatkov.

II. Žalovaní 1. a 2. sú povinní zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností
zapísaných na LV č. XXXXX v časti „C“ KN ako byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. poschodí vo vchode
XX bytového domu B. XX, XX so súpisným č. 710, postavený na parcele registra „C“ KN parcelného č.
XXXX, parcela pod stavbou evidovaná na LV č. XXXXX, katastrálne územie Furča, tak ako to vyplýva

zo zmluvy o záložnom práce č. XX/XXXX uzavretej dňa 3.7.2012 medzi žalovaným 1. ako veriteľom
a žalobkyňou 3. ako záložcom.

III. Priznáva žalobcom 1. a 3. náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1. až 3 sa žalobou domáhali určenia, že úverová zmluva č. XX/XXXX, ktorú uzavreli
žalobcovia 1. a 2. ako dlžníci na strane jednej so žalovaným 1. ako veriteľom na strane druhej dňa
3.7.2012 je bezúročná a bez poplatkov a uloženia povinnosti žalovaným 1. a 2. zdržať sa výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v časti „C“ KN ako :

- byt č. XX, na 1. poschodí, vo vchode XX bytového domu B. XX, XX so súp. č. XXX, postavený na
parc. „C“ KN parc. č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 3., - podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX-in k celku, právny vzťah k parcele, na ktorej
leží stavba XXX je evidovaný na LV č. XXXXX, - priestor č. X-XX na prízemí vo vchode XX, bytového
domu B. XX, XX, so súp. č. XXX, postavený na na parc. „C“ KN č. XXXX, právny vzťah k parcele, na
ktorej leží stavba XXX je evidovaný na LV č. XXXXX, - parc. č. XXXX pod stavbou evidovaná na LV č.
XXXXX, podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXXX-in k

celku; nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX ako : - spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti
XXXX/XXXXXX, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXX
je evidovaný na LV č. XXXXX, vo vlastníctve žalobkyne 3., - spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti
XXX/XXXXXX, parc. č. XXXX o výmere XXX m2, právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku XXXXje evidovaný na pozemku XXXX je evidované na LV č. XXXXX. V žalobe žalobcovia uviedli, že dňa
3.7.2013 so žalovaným 1. žalobcovia 1. a 2. uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu o úvere č. XX/XXXX na
sumu 10.000 Eur a týmto dňom žalobkyne 2. a 3. ako záložcovia na strane jednej so žalovaným 1.

na strane druhej uzatvorili zmluvu o záložnom práve č. XX/XXXX a taktiež v uvedený deň žalobcovia
podpísali notársku zápisnicu X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX a z jej textu, najmä z čl.
III je zrejmé, že ide o uznanie dlhu formou notárskej zápisnice. Dôvodili, že majú zato, že úverová zmluva
obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a majú zato, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov poukazujúc pritom na zákon č. 129/2010 Z. z., § 9

ods. 2 písm,. f), g). Poukázali na to, že taktiež majú zato, že uzatvorená záložná zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou a táto nebola individuálne dojednaná. Poukázali na to, že žalobcovia 1. a 2. mali záujem
výlučne o úver a nie o to, aby žalobkyňa 3. založila svoje nehnuteľnosti. Tvrdili, že pokiaľ nedošlo k výzve
vsúlades§53ods.9Občianskehozákonníka,úvernemoholbyťanizosplatnený,atedaniejehomožné
vymáhať a ani realizovať výkon záložného práva. Tiež poukázali na fakt, že žalovaní si voči ním údajnú
pohľadávku uplatňujú opakovane a to v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 38C/96/2016 a

sp. zn. 39C/361/2015 ako aj v exekučnom konaní sp. zn. EX 977/2013. Žalobcovia dôvodili, že žalovaný
2. doručil žalobcom oznámenie o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

2.Spolusožaloboužalobcovianapreukázaniesvojhoprávnehonárokusúdudoručilinasledovnélistinné
dôkazy: úverová zmluva č. 20/2012 zo dňa 3.7.2012, zmluva o záložnom práve č. XX/XXXX zo dňa

3.7.2012, notársku zápisnicu zo dňa 3.7.2012, X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, list
Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 31.3.2015, oznámenie začatia výkonu záložného práva zo dňa
19.10.2016, rozsudky vzťahujúce sa k predmetu konania vo veci samej, uznesenie Krajského súdu v
Košiciach zo dňa 23.5.2016 sp. zn. 12CoE/408/2015, prvú stranu podaných žalôb sp. zn. 38C/96/2016,
sp. zn. 39C/361/2015.

3. Žalobcovia použili nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe,
návrhy na vykonanie vyšších citovaných dôkazov.
4. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1. písomným podaním zo dňa 8.1.2017, v ktorom uviedol, že je
toho názoru, že argumentácia žalobcov o tom, že záložná zmluva nebola individuálne dojednaná,

je účelová. Zmluva o úvere a záložná zmluva, aj keď sú navzájom prepojené, zo samotnej povahy
týchto záväzkov sú samostatnými dokumentmi. Žalobkyňa 3. so svojím manželom (toho času nebohým
- poznámka súdu) ako zmluvná strana záložnej zmluvy, nebola zmluvnou stranou zmluvy o úvere.
Záložná zmluva bola samostatne dojednaná a uzatvorená s vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorí sú odlišní
od dlžníkov. Vlastníci nehnuteľností mohli, ale nemuseli uzatvoriť záložnú zmluvu. Dôvodil, že nie je

preto zrejmé, na základe čoho žalobcovia usudzujú, že záložná zmluva nebola individuálne dojednaná.
Uviedol, že je tiež toho názoru, že pri rozhodovaní je potrebné brať v úvahu nielen práva, ale zároveň
aj povinnosti žalobcov, je preukázané ani nikým nie je rozporované, že zo strany žalovaného 1. došlo k
poskytnutiu pôžičky vo výške 10.000 EUR v prospech žalobcov 1. a 2. Je zrejmý ich záväzok vyplývajúci
z uzatvorenej úverovej zmluvy. Napriek zrejmej povinnosti žalobcov 1. a 2., títo dobrovoľne nesplnili svoj

záväzok vyplývajúci im zo zmluvy. Žalovaný 1. uviedol, že aj keby konajúci súd rozhodol, že žalobcovia
majú pravdu v tom, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov, stále im vzniká povinnosť vrátiť
minimálne samostatne istinu. Dodal, že aj napriek minimálne tejto ich zrejmej povinnosti, žalobcovia
si túto nesplnili a z ich správania je zrejmá nevôľa vrátiť žalovanému poskytnutý úver napriek jeho
splatnosti. Poukázal na to, že medzi žalobcami 1. a .2. a žalovaným 1. došlo k uzatvoreniu zmluvy o

úvere a zároveň bola uzatvorená notárska zápisnica s exekučným titulom, na základe ktorej bol z dôvodu
nesplnenia si zmluvnej povinnosti zo strany žalobcov 1. a 2. podaný návrh na vykonanie exekúcie, proti
ktorej boli zo strany žalobcov podané námietky. Poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Košice
I pod sp. zn. EX/977/2013. Uviedol, že z dôvodu opatrnosti - ochrany pred prípadným premlčaním
práva, bola zo strany žalovaného 1. podaná žaloba o zaplatenie 10.900 EUR s príslušenstvom, o ktorej

sa vedie konanie pod sp. zn. 39C/361/2015. Uvedené konanie je však prerušené až do právoplatného
skončenia konania vedeného pod sp. zn. EX/977/2013, t. j. v konaní sa bude pokračovať podľa výsledku
konania vedeného pod EX/977/2013. Dodal, že podľa dostupných informácií žalobcovia 1. a 2. nemajú
žiaden majetok, z ktorého by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky žalovaného 1. Tiež poukázal na
to, že žalobca 1. uzatvoril v rámci dedičského konania so žalobkyňou 3. dohodu dedičov, na základe

ktorej žalobkyňa 3. nadobudla všetok majetok po poručiteľovi bez nároku na výplatu ustupujúcim
dedičom. Takéto konanie je možné považovať za konanie smerujúce k znemožneniu vymožiteľnosti
pohľadávky žalovaného 1. a z dôvodu ochrany nároku žalovaného 1. bola podaná proti žalobkyni 3.
žaloba o odporovateľnosť právneho úkonu. Poukázal na to, že nie je možné tvrdiť, že žalovaný 1.si uplatňuje pohľadávku opakovane. Z jeho strany dochádza len k ochrane jeho záujmov a to aj v
reakcii na konanie samotných žalobcov. Až na základe nevôle žalobcov 1. a 2. uspokojiť žalovaného
1. aspoň v rozsahu istiny, ako aj krokov vykonaných žalobcami, pristúpil žalovaný 1. k ochrane svojich

záujmov prostredníctvom jednotlivých konaní. Tiež poukázal na to, že žalobcovia 1. a 2. majú právnické
vzdelanie a obaja vykonávali, resp. vykonávajú podnikateľskú činnosť, preto je aj vyššia ich schopnosť
posúdiť svoje práva a povinnosti vyplývajúce im z úverovej zmluvy, ako aj kroky smerujúce ku splneniu
záväzku vrátiť požičanú sumu peňazí. Napriek splatnosti jednotlivých splátok vyplývajúcich z úverovej
zmluvy, žalobcovia 1. a 2. neprejavili žiaden záujem o vrátenie čo i len istiny. Pri posudzovaní nárokov

jednotlivých strán sporu je potrebné prihliadať nielen na práva jednej zo strán sporu, ale aj na jej
povinnosti. Je zrejmé, že žalobcovia vykonávajú všetky kroky smerujúce k tomu, aby žalovaného 1.
nemuseli žiadnym spôsobom uspokojiť. Posúdenie ochrany spotrebiteľa je aj súčasťou exekučného
konania, kde konajúci súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Až následne, približne po troch
rokoch, podali žalobcovia žalobu o určenie, že úverová zmluva číslo 20/2012 zo dňa 3.7.2012 je
bezúročná a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmá nevôľa žalobcov 1. a 2. splniť záväzok,

ku ktorému sa zaviazali. Uviedol, že je toho názoru, že pri rozhodovaní vo veci je potrebné prihliadať
nielen na práva jednej zo strán sporu, ale aj na jej povinnosti. Nie je možné práva jednej zo strán sporu
klásť pred práva inej strany sporu. Navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.
5. Žalovaný 2. sa k žalobe písomne nevyjadril.
6. Žalovaný 1. použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené v písomnom

vyjadrení zo dňa 8.1.2017.
7. Žalobcovia 1. a 2. zotrvali na podanej žalobe v celom rozsahu a dôvodili, že je tu daný hrubý
nepomer medzi dlhom a medzi zabezpečovanou pohľadávkou, pričom poukázali na to, že výška úveru
v skutočnosti činila 10.000 EUR, resp. 9.900 EUR a žalobcovia uhradili ešte spolu sumu 900 EUR, a to
dňa 3.8.2012 sumu 300 EUR, dňa 10.9.2012 sumu 300 EUR a dňa 8.11.2012 sumu 300 EUR v prospech

žalovaného 1. Žalobkyňa 3., ktorej sa týkal výrok II. požadovaný žalobou, poukázala na to, že zmluva
o záložnom práve má akcesorickú povahu vo vzťahu k úverovej zmluve číslo XX/XXXX a uviedla, že k
zosplatneniu úveru nedošlo pre nedodržanie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
8. Žalovaný 1. poukázal na to, že k zosplatneniu samotného úveru nebolo potrebné pristupovať
poukazujúc na čl. 22 úverovej zmluvy, v ktorom bol dohodnutý splátkový kalendár a tvrdil, že splatnosťou

jednotlivých splátok vznikla povinnosť žalobcom 1. a 2. ako dlžníkom z úverovej zmluvy tieto jednotlivé
splátky zaplatiť. K výkonu záložného práva, ako aj k výkonu exekúcie došlo až po splatnosti poslednej
pohľadávky, majúc za to, že samotná pohľadávka sa stala splatná v súlade so splátkovým kalendárom.
Tiež poukázal na to, že žalobcovia uzatvorili záložnú zmluvu v samotnej notárskej exekučnej zápisnici.
Poukázal na to, že žalobkyňa 3. nie je účastníkom hlavného zmluvného vzťahu, tzn. úverovej zmluvy a

táto nebola žiadnym spôsobom nútená k uzatvoreniu tejto záložnej zmluvy a takéto zabezpečenie úveru
mohla odmietnuť.
9. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu , právne argumenty strán sporu a za preukázané
považuje nasledovné skutočnosti:
10. Žalobcovia 1. a 2. v postavení dlžníkov uzatvorili dňa 3.7.2012 so spoločnosťou TATRA Cash,

s.r.o. v postavení veriteľa (právny predchodca žalobcu 1. - pozn. súdu) úverovú zmluvu č. XX/XXXX, v
zmysle ktorej veriteľ poskytol dlžníkom spotrebiteľský úver vo výške 10.000 Eur pri dohodnutej ročnej
úrokovej sadzbe 36 %, a ktorý sa dlžníci zaviazali vrátiť do 2.1.2013. Zmluva obsahuje aj výšku
ročnej percentuálnej miery nákladov 45,69 %, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov 28,82 %,
účel úveru bol dohodnutý ako bezúčelový, poplatok za poskytnutie úveru činil sumu 100 Eur, spôsob

zabezpečenia úveru - zriadenie záložného práva k nehnuteľností, celkovú čiastku, ktorú boli dlžníci
povinní zaplatiť veriteľovi činila sumu 11.900 Eur, celkové náklady veriteľa činili 1.900 Eur. Dlžníci začali
čerpať úver od 3.7.2012. Čl. 7 predmetnej zmluvy obsahoval predmet zabezpečenia úveru opisom
nehnuteľností, vlastnícky patriacim v tom čase žalobkyni 3. a jej toho času nebohému manželovi A.. Z.
D., nar. X.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX ( uvedené zistené súdom z pripojeného spisu Okresného

súdu Košice I sp. zn. 38C/96/2016). Zmluva v čl. 22 obsahovala aj splátkový kalendár, pričom splátky
boli rozložené v počte šesť, prvých päť po 300 Eur a posledná splátka ku dňu 2.1.2013 vo výške
10.300 Eur. Žalobkyňa 3. a A.. Z. D. ako záložcovia uzatvorili s veriteľom - právnym predchodcom
žalovaného 1. zmluvu o záložnom práve č. XX/XXXX tiež dňa 3.7.2012, pričom predmetom tejto
zmluvy bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam záložcom v

prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z úverovej zmluvy voči dlžníkom -
žalobcom 1. a 2.. Predmetom zálohu boli nehnuteľnosti zapísané v Z. Č.. XXXXX pre katastrálne územie
Furča, obec Košice - Dargovských hrdinov ako: - byt č. XX, na X. poschodí, vo vchode XX bytového
domu B. XX, XX so súp. č. XXX, postavený na parc. „C“ KN parc. č. XXXX, podiel na spoločnýchčastiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX-in k celku, - priestor č. X-XX na
prízemí vo vchode XX, bytového domu Zupkova XX, XX, XX, so súp. č. XXX, postavený na na parc.
„C“ KN č. XXXX, - parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh: zastavané plochy a nádvoria evidovaná

na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Furča, obec Košice - Dargovských hrdinov, spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXXX-in k celku,
spoluvlastnícky podiel k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXXX. V ten istý deň na Notárskom úrade E..
E. C. bola podpísaná dlžníkmi a záložcami ako osobami povinnými notárska zápisnica X. XXX/XXXX,
X. XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, ktorou dlžníci - žalobcovia 1. a 2. v prospech osoby oprávnenej

- právneho predchodcu žalovaného 1. okrem iného vyhlásili, že uznávajú svoj záväzok vyplývajúci
im z uzavretej úverovej zmluvy dňa 3.7.2012, zaviazali sa predmetný úver splatiť v splátkach podľa
splátkového kalendára uvedeného v čl. 22 úverovej zmluvy a záložcovia ako osoby povinné vyhlásili, že
za účelom zabezpečenia záväzku dlžníkov - žalobcovia 1. a 2. voči veriteľovi - právnemu predchodcovi
žalovaného 1. uzatvorili ako záložcovia dňa 3.7.2012 zmluvu o záložnom práve č. XX/XX s právnym
predchodcom žalovaného 1. ako záložným veriteľom k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXXX pre

katastrálne územie O., S. F. - G. P., byt č. XX, na 1. poschodí, bytového domu súp. č. XXX na ulici B. XX,
vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXXXX-in
k celku, nebytový priestor č. X-XX v bytovom dome súp. č. XXX, na parc. č. XXXX, na ul. B., vo vchode
XX v Košiciach, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
XXX/XXXXXX-in k celku, k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXXXX, kat. úz. Furča, obec Košice -

Dargovských hrdinov, pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, podiely
voveľkostiXXXX/XXXXXX-inaXXX/XXXXXX-inavyhlásili,žeuznávajúsvojzáväzokvplnomrozsahu,
čo do dôvodu a výšky a prejavili súhlas s tým, aby v prípade nesplnenia záväzku dlžníkov sa notárska
zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a to
na všetok ich súčasný a budúci majetok, t. j. tak na hnuteľný a nehnuteľný majetok, práva, pohľadávky,

ktorépodliehajúexekúciipodľaprávnympredpisovatodovýškynesplatenéhozáväzkuaprejavilisúhlas
s exekúciou. Žalovaný 1. ako záložný veriteľ a žalovaný 2. listom zo dňa 19.10.2016 adresovaným
žalobkyni 2. oznámil začatie výkonu záložného práva z dôvodu, že dlžníci si nesplnili riadne a včas
podmienky z úverovej zmluvy č. XX/XXXX uzatvorenej dňa 3.7.2012; v predmetnom oznámení bolo
uvedené, že záložný veriteľ sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia predajom zálohu na

dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z z. o dobrovoľných dražbách. Oznámenie obsahovalo
aj vymáhaný nárok záložného veriteľa, ktorý ku dňu 12.10.2016 bol v celkovej výške 20.223,07 Eur, z
toho istina činila 10.000 Eur, príslušenstvo 9.288,68 Eur a náklady spojené s výkonom záložného práva
s DPH 934,39 Eur. Zároveň týmto oznámením boli dlžníci vyzvaný na dobrovoľnú úhradu pohľadávky.

11. Žalovaný 1. voči žalobcom 1. a 2. podal na tunajší súd žalobu o zaplatenie 10.900 Eur s
príslušenstvom, ktoré konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 39C/361/2015, a ktoré konanie
je právoplatne ukončené, konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 4.7.2018. Súdom bolo zistené, a to z pripojeného spisu Okresného súdu
KošiceIsp.zn.16Er/1019/2013,ženaExekútorskomúradesúdnejexekútorkyE..H.P.bolpodanýnávrh

na vykonanie exekúcie proti povinným na základe exekučného titulu - notárska zápisnica X. XXX/XXXX,
X.XXXXX/XXXX,X.XXXXX/XXXXzodňa3.7.2012aktoráexekútorkabolapoverenánavýkonexekúcie
15.3.2013 tunajším súdom pod č. XXXX*XXXXXX. V predmetnom exekučnom konaní žalobcovia 1. a
2. ako povinní podali návrh na odklad a zastavenie exekúcie. Z obsahu návrhu povinných na odklad
a zastavenie exekúcie je zrejmé, že títo namietajú materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ktorým

je notárska zápisnica o uznaní dlhu a o súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,
ktorá bola spísaná v ten istý deň ako zmluva o úvere. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
7CoE/64/2018 -96 zo dňa 27.9.2018 ( predloženého žalovaným 1. - pozn. súdu ) bolo súdom zistené, že
exekučnýsúd-OkresnýsúdKošiceIuznesenímsp.zn.16Er4359/2013-77zodňa22.12.2017zamietol
námietky povinných 1. až 3., t.j. žalobcov 1. až 3. proti exekúcii (exekučný titul - notárska zápisnica X.

XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX zo dňa 3.7.2012 ), zamietol návrh na odklad exekúcie
a zastavenie konania a ktorým uznesením Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie Okresného súdu
Košice I. Žalovaný 1. podal voči žalobkyni 3. na tunajší súd žalobu o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 38C/96/2016 a ktoré konanie nie je právoplatne ukončené.
Z predmetného spisu bolo súdom zistené, že žalovaný 1. (v hore uvedenom konaní v pozícii žalobcu -

pozn. súdu) sa domáha, aby bolo vyslovené, že dohoda dedičov, podľa ktorej dedičstvo po poručiteľovi
A.. Z. D., nar. X.XX.XXXX, B. G. XX.X.XXXX, ktorá je v osvedčení o dedičstve vydanom E..
C. F., notárkou ako súdnou komisárkou pod 25D/295/2013, Dnot 98/2013 nadobudla žalobkyňa 3. (v
predmetnom konaní v pozícii žalovanej - pozn. súdu) v celosti bez nároku odstupujúceho dediča H.. Z.D., nar. X.X.XXXX na vyplatenie hodnoty jeho dedičského podielu je voči žalovanému 1. (v predmetnom
konaní v pozícii žalobcu - pozn. súdu) neúčinná a D. D., je povinná mu zaplatiť sumu 10.000 Eur.

12. Na pojednávaní konanom dňa 25.10.2018 advokátka žalobcov navrhla pripustiť zmenu
požadovaného petitu II žalobou, resp. jeho doplnenie.
13. Podľa § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

14. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa

uplatňuje iné právo.

15. Podľa § 142 ods. 1 CSP, o prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

16. Podľa § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

17. Podľa § 142 ods. 2 CSP, uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom, ak
neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.

18. Zmena žaloby je prejavom dispozitívnej voľnosti žalobcu. Teda žalobca môže počas konania so
súhlasom súdu meniť žalobu a zmena žaloby je možná len so súhlasom súdu, teda súd musí zmenu
žaloby uznesením pripustiť.

19. O zmene žaloby súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 CSP, majúc za to, že žalobkyňa 3. dispozičným
procesným úkonom doplnila, rozšírila uplatnené právo - petit II. žaloby o slovné spojenie tak ako to
vyplýva zo zmluvy o záložnom práce č. 20/2012 uzavretej dňa 3.7.2012 medzi žalovaným 1. ako
veriteľom a žalobkyňou 3. ako záložcom oproti pôvodne žiadanému petitu II bez tohto slovného spojenia.
Vzhľadom k tomu, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej

žalobe súd zmenu žaloby pripustil.

20. Predmetom tohto konania je určenie, že úverová zmluva č. 20/2012, ktorú uzavreli žalobcovia 1.,
2 ako dlžníkovi na strane jednej so žalovaným 1. ako veriteľom na strane druhej dňa 3.7.2012 je
bezúročná a bez poplatkov. Súd skonštatoval, že na tento výrok sú aktívne legitimovaní žalobcovia 1.,

2. a pasívne legitimovaným je žalovaný 1.
21. Vo vzťahu k požadovanému petitu súd vec právne posúdil nasledovne:
22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej citovaný zákon),
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov,
podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 129/2010
Z. z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

24. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

25. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.26. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

28. Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona ( v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ), Zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet z tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

29. Podľa § 9 ods. 9 citovaného zákona, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo
akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere.

30. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

31. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

32. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

33. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 52 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné

podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

36. Podľa § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

37. Podľa § 53 ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená,
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

38. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo, že medzi veriteľom -právnym predchodcom
žalovaného 1. a žalobcami 1. a 2. bola dňa 3.7.2012 uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bolžalobcom poskytnutý úver vo výške 10.600 Eur. Niet pochýb o tom, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy upravenej zákonom č. 129/2010 Z.z.

39. Hlavný právny vzťah je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a vznikol podľa osobitného
predpisu, ktorý je lex specialis k všeobecnej právnej norme. Tento vzťah podlieha režimu
spotrebiteľských úverov podľa zákona 129/2010 Z.z., ako aj aplikácii všeobecných ustanovení ochrany
spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka, pretože primárne sa použije predpis špeciálny, a ak tento
určitú otázku neupravuje, resp. tak nečiní úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva

všeobecne v širšom slova zmysle, teda úprava podľa Občianskeho zákonníka.

40. Vzhľadom na vyššie uvedené súd právne uzavrel, že daný právny vzťah medzi stranami sporu sa
spravujeustanoveniamiObčianskehozákonníkaapotomsúdinavšetkyprávneskutočnostineupravené
v zákona č. 129/2010 Z.z. použil ustanovenia Občianskeho zákonníka.

41. Súd mal za preukázané poskytnutie úveru právnym predchodcom žalobcu žalovanému v zmysle
predmetnej vyššie citovanej zmluvy a túto zmluvu súd podrobil tzv. sudcovskej kontrole
42. Je nesporné a uvedené vyplýva zo zmluvy o úvere zo dňa 3.7.2012, že výška RPMN bola určená
na 45,69 % a celkovú čiastku, ktorú boli žalobcovia 1.a 2 povinní splatiť žalovanému 1. na sumu 11.900
Eur 11.800 Eur - výška úveru s navýšením + 100 Eur - poplatok za poskytnutie úveru ).

43. Súd výpočtom RPMN pre spotrebiteľský úver zistil, že pri výške úveru, ktorá bola žalobcom 1.a 2.
právnym predchodcom žalovaného 1. poskytnutá v sume 10.000 Eur, pri pravidelných splátkach po 300
Eur v počte 5 + 1 splátka v sume 10.300 Eur, čo vyplýva z čl. XXII. zmluvy o úvere - Splátkový kalendár,
výška RPMN činí 83,91 %.

44. Pri spotrebiteľských úverov je potrebné uvádzať RPMN z dôvodu ochrany spotrebiteľa. RPMN
vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov na poskytnutie úveru, čo je vlastne úroková miera
porovnateľná s úrokovými sadzbami, ktoré ponúkajú banky. Je povinnosťou veriteľa zreteľne informovať
spotrebiteľaovýškeročnejpercentuálnejmierinákladovaocelkovýchnákladochspotrebiteľaspojených

so spotrebiteľským úverom. Hodnoty týchto údajov musia byť vypočítané na základe údajov splatných
v čase uzatvorenia zmluvy. Vzhľadom k tomu, že súd zistil, že údaj RPMN je v neprospech spotrebiteľa,
bolo potrebné tento úver v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) považovať za bezúročný a bez poplatkov.

45. V spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného 1. ako veriteľom a

žalobcami 1.a 2. ako dlžníkmi v čl. VI. bod 2, 3 je vzorec pre výpočet RPMN, pričom RPMN právny
predchodca žalovaného 1. - veriteľ vypočítal RPMN na 45,69 % za predpokladu čerpania celej výšky
úveru - sumy 10.000 Eur a dodržania dohodnutých zmluvných podmienok splácania dlžníkom, s tým,
že do výpočtu RPMN nie sú zahrnuté sankcie, ktoré bude dlžník povinný zaplatiť v prípade nesplnenia
svojich záväzkov a platby poistného na základe poistných zmlúv k nehnuteľnostiam, t.j. k predmetu

zabezpečenia úveru, ktoré sú predmetom zabezpečenia úveru, t.j. do RPMN nie sú zahrnuté zmluvné
pokuty, úrok z omeškania, poplatky a poistenie predmetu zabezpečenia úveru. Súd takto stanovený
výpočet považuje za neurčitý, neprehľadný, ktorý nie je ani súladný s § 19 a prílohou 2. zákona č.
129/2010 Z.z.

46. Zmyslom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa. Jedným zo
zákonných základných predpokladov takejto ochrany je aj osobitná náležitosť písomnej zmluvy a to je
RPMN nákladov, ktorá má pre klienta - spotrebiteľa, teda v tomto prípade žalovanú, ten význam, že vie
si zistiť cenu úveru a porovnať ju s viacerými úvermi v iných bankových alebo nebankových inštitúcií.
Ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške, je to v neprospech spotrebiteľa.

47. Predmetný úver bol žalobcom poskytnutý nebankovým subjektom a tento bol uvedený nesprávne.
Uvedením nesprávneho údaju RPMN je bezo sporu v neprospech spotrebiteľa, a preto nie je možné
priznať takejto praktike miernejšie dôsledky. Keďže veriteľ neposkytol klientovi objektívny údaj o výške
RPMN, tým postupoval voči klientovi neodborne a v zmluve mal jednoznačne uviesť pravdivý údaj

o cene úveru. Takýmto postupom by veriteľ naplnil zákonnú povinnosť postupovať pri vykonávaní
nebankovej činnosti s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na to, že právny predchodca žalovaného 1.
takto nepostupoval, je potrebné posúdiť úver ako úver bez poplatkov a bezúročný poukazujúc na § 11
ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.48. Význam RPMN súvisí s jednoduchším orientovaním sa spotrebiteľov pri výbere úverového produktu.
V jednom číselnom vyjadrení má totiž spotrebiteľ vyjadrené celkové náklady spotrebiteľa na úver

reflektujúce nielen úroky, ale aj poplatky, a to so zreteľom na dobu splácania a výšku splátok.
Posudzovaný právny vzťah strán sporu je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným typovou
spotrebiteľskou zmluvou upravenou špeciálnym právnym predpisom, a to zákonom o spotrebiteľských
úveroch.Žalobcaboloduzatvoreniazmluvyvpostavenídodávateľaažalovanývpostaveníspotrebiteľa.
Žalovaný zmluvné podmienky nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom

úvere musí okrem všeobecných náležitosti povinne obsahovať osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon absenciu niektorých náležitosti vymedzených v citovanom
zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi
ochranu. Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov
a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov
predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných

súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií,
administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod.. Z uvedeného je zrejmé, že výška
RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. V ideálnom prípade by sa hodnota RPMN
mala rovnať hodnote úrokovej miery. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre
spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje

ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru
nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom
uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného
údaja vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného
zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa.

49. RPMN bola teda stanovená v neprospech spotrebiteľa. Nesprávne uvedenie RPMN v neprospech
spotrebiteľa má za následok, že úver je poskytnutý bezúročne a bez poplatkov. V takomto prípade
je povinnosťou žalobcov 1. a 2. vrátiť iba poskytnuté neuhradené finančné prostriedky bez úrokov
a poplatkov. Argumentácia je súladná s judikatúrou slovenských súdov/ napr. rozsudku KS PO sp.

zn. 20Co/80/2016-83 ako aj interpretáciou Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993.

50. Predmetom tohto konania je aj uloženie povinnosti žalovaným 1.a 2. zdržať sa výkonu záložného
práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX v časti „C“ KN ako byt č. XX,

nachádzajúci sa na 1. poschodí vo vchode XX bytového domu B. XX, XX so súpisným č. XXX, postavený
na parcele registra „C“ KN parcelného č. XXXX, parcela pod stavbou evidovaná na LV č. XXXXX,
katastrálne územie Furča, tak ako to vyplýva zo zmluvy o záložnom práce č. XX/XXXX uzavretej dňa
3.7.2012 medzi žalovaným 1. ako veriteľom a žalobkyňou 3. ako záložcom.

51. Z úverovej zmluvy číslo XX/XXXX, ktorú súd považuje za bezúročnú a bez poplatkov, okrem iného
vyplynulo, a to z čl. VII. - Predmet zabezpečenia úveru z bodu 1, že dlžník, resp. záložca, ak nie je
totožný s dlžníkom na zabezpečenie splatenia úveru, jeho príslušenstva a všetkých ostatných poplatkov
a platieb, ktoré je podľa tejto úverovej zmluvy povinný znášať, sa zaväzuje v deň podpisu úverovej
zmluvyuzavrieťzmluvuozáložnompráveknehnuteľnostiampodľa§151aanasledujúcichObčianskeho

zákonníka. Následne je vyšpecifikovaný predmet zálohu nasledovne: nehnuteľnosť zapísaná na LV
č. XXXXX pre katastrálne územie Furča ako byt č. XX, nachádzajúci sa na 1. poschodí vo vchode
číslo XX bytového domu B. XX, XX so súpisným č. XXX, bytový dom postavený na parcele č. XXXX;
parcela evidovaná na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Furča, ktorého v tom čase boli vlastníkmi
žalobkyňa 3. a jej t. č. nebohý manžel A.. Z. D., nar. X.XX.XXXX. Z čl. IX, písm. A - Vyhlásenie

predčasnej splatnosti úveru veriteľom, z bodu 1 úverovej zmluvy č. XX/XXXX vyplynulo, že veriteľ je
oprávnený v prípade, že dlžník je v omeškaní so zaplatením splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, alebo
celková výška uhradených splátok k termínom určeným splátkovým kalendárom bude v negatívnom
rozpore s celkovou výškou splátok podľa tohto kalendára po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, vyhlásiť úver za
predčasne splatný v celom jeho zostatku spolu s príslušenstvom. Z bodu 3 citovaného článku písmena

A vyplynulo, že ak dlžník nezabezpečí úver zriadením záložného práva k predmetu zabezpečenia úveru
v prospech veriteľa, je veriteľ oprávnený vyhlásiť úver za okamžite splatný v celom jeho zostatku spolu
s príslušenstvom, pričom týmto nezaniká nárok veriteľa na zmluvnú pokutu.52. Žalobkyňa 3., ktorá je aktívne legitimovaná vo vzťahu k požadovanému petitu II žaloby voči
pasívne legitimovaným žalovaným 1. a 2. uzatvorila dňa 3.7.2012, t. j. v deň, kedy bola na uzatvorená
žalobcami 1. a 2. úverová zmluva č. XX/XXXX, so svojím manželom, t. č. nebohým A.. Z. D. zmluvu o

záložnom práve č. XX/XXXX; táto zmluva bola uzatvorená so žalovaným 1., ktorou sa zmluvné strany
dohodli na zriadení záložného práva k nehnuteľným veciam záložcov v prospech záložného veriteľa
na zabezpečenie pohľadávky veriteľov z úverovej zmluvy č. XX/XXXX voči dlžníkom - žalobcom 1. a
2., pričom pre účely zmluvy o záložnom práve sa pohľadávkou záložného veriteľa, a to aj v prípade
premlčania, rozumela pohľadávka veriteľa - žalovaného 1. z úverovej zmluvy č. XX/XXXX voči dlžníkom

- žalobcom 1. a 2. pri výške úveru 10.000 EUR a pri jeho zabezpečení do výšky 60.000 EUR.
Uvedené vyplýva z časti I. bodu 3 písm. a). Z časti I. bodu 3. písm. b) vyplýva, že touto zmluvou, sa
okrem pohľadávok z úverovej zmluvy, zabezpečili aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú veriteľovi
voči dlžníkovi z titulu poskytnutia ďalšieho akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť
uzavretá medzi veriteľom a dlžníkom v budúcnosti, za podmienky, že ako najvyššia hodnota súčtu istiny
pohľadávky v zmysle § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, do ktorej zabezpečujú pohľadávky podľa

tohtočlánku,saurčujevovýškeuvedenejvčastiIbod3písm.af) azáložnýveriteľtaktozriadenézáložné
právo prijíma. V čl. V časti II. zmluvy o záložnom práve boli dohodnuté zmluvné pokuty a poplatky
a to pre prípad, že by záložca svojím konaním, resp. nekonaním zmaril zriadenie záložného práva
alebo ak by bol nesúčinný pri odstránení nedostatkov, ktoré by bránili zriadeniu záložného práva, potom
záložný veriteľ je oprávnený si účtovať zmluvnú pokutu vo výške 10 % z poskytnutej istiny, minimálne

však 2.000 EUR, prípadne, ak by záložca akýmkoľvek spôsobom znemožnil záložnému veriteľovi výkon
záložného práva, zaviazal sa záložca zaplatiť záložnému veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % z
celej zabezpečovanej pohľadávky a to za každý deň trvania prekážky. Z čl. VII bodu 1 písm. a) záložnej
zmluvy vyplynulo, že v prípade, že pohľadávka nebude riadne a včas splnená, je záložný veriteľ, po
predchádzajúcom písomnom upozornení záložcu, oprávnený uspokojiť pohľadávku výťažkom získaným

- predajom nehnuteľnosti na verejnej dražbe právne záväzným postupom podľa zákona č. 527/2002 Z.
z. o dobrovoľných dražbách a z bodu 2 čl. VII. vyplynulo, že záložný veriteľ písomne upovedomí záložcu
o začatí a spôsobe výkonu záložného práva a z výťažku uspokojí zabezpečovanú pohľadávku a to aj v
prípade, že zabezpečovaná pohľadávka je už premlčaná.
53. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia 1. a 2. ako dlžníci z úverovej zmluvy si svoju povinnosť

vyplývajúcu z úverovej zmluvy neplnili riadne a včas, t. j. nesplácali poskytnutý úver v lehote jeho
splatnosti. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalovaný 1. ako záložný veriteľ a žalovaný 2. listom zo
dňa 19.10.2016 adresovaným žalobkyni 2. oznámil začatie výkonu záložného práva z dôvodu, že
dlžníci si nesplnili riadne a včas podmienky z úverovej zmluvy č. XX/XXXX uzatvorenej dňa 3.7.2012
a v predmetnom oznámení bolo uvedené, že záložný veriteľ sa uspokojí alebo sa bude domáhať

uspokojenia predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z.. Oznámenie
obsahovalo aj vymáhaný nárok záložného veriteľa, ktorý ku dňu 12.10.2016 bol v celkovej výške
20.223,07 EUR, z toho istina činila 10.000 EUR, príslušenstvo 9.288,68 EUR a náklady spojené s
výkonom záložného práva s DPH 934,39 EUR. Zároveň týmto oznámením boli dlžníci vyzvaní na
dobrovoľnú úhradu pohľadávky.

54. Vo vzťahu k požadovanému petitu súd vec právne posúdil nasledovne:
55. Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
56. Podľa § § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou,

schválenoudohodoudedičovovyporiadanídedičstva,rozhodnutímsúdualebosprávnehoorgánu,alebo
zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme,
ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
57. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí
pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.

58. Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia
hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
59. Podľa § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva
určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania

záložného práva bolo možné záloh určiť.
60. Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú
pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania
záložného práva určiteľná.61. Podľa § 151c ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku,
ktorá vznikne v budúcnosti alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
62. Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota,

byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor
vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
63. Podľa § 151d ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový
priestor vo vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
64. Podľa § 151d ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú

majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy,
ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých vznik
závisí od splnenia podmienky.
65. Podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka, na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia
v Notárskom centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa
osobitného zákona, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

66. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
67. Podľa § 151e ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra
nehnuteľností podľa odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej
len "registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných práv podľa tohto zákona.

68. Podľa § 151f ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, k
právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti
alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, vznikne nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, bytu
alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutím iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom;
to neplatí, ak záložné právo, na ktorého vznik sa vyžaduje jeho registrácia v registri záložných práv,

nebolo registrované pred nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, iného práva alebo inej majetkovej
hodnoty záložcom.
69. Podľa § 151f ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru,
právu a k inej majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti
alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa tohto zákona

alebo podľa osobitného zákona jeho registrácia v osobitnom registri, zapíše sa vznik záložného práva do
tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo
nadobudnutia iného práva, alebo inej majetkovej hodnoty záložcom.
70. Podľa § 151g ods. 1 Občianskeho zákonníka, žiadosť o registráciu záložného práva v registri
záložných práv alebo žiadosť o registráciu v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje

podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri, podáva v prípade
vzniku záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných prípadoch záložný veriteľ, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Ak záložné právo vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,
registrácia sa vykoná na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné
právo zriadil.

71. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného
práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe
podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov,
ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

72. Podľa § 151j ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj
vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
73. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri

záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o
začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia zo zálohu.
74. Podľa § 151l ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností,

záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať
príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
75. Podľa § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení
záložného práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia ozačatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv a deň
registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o

začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
30-dňová lehota začína plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných
práv.
76. Podľa § 151m ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení
o začatí výkonu záložného práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom

dohodnutýmvzmluveozriadenízáložnéhoprávaalebonadražbeajpreduplynutímlehotypodľaodseku
1.
77. Podľa § 151m ods. 3 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s
cieľom uspokojiť svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže
kedykoľvek počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh na
dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložný veriteľ je

povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.
78. Podľa § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, záložca je povinný strpieť výkon záložného práva
a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je
povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a
poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva. Rovnakú povinnosť má

aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu u seba.
79. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práva povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
80. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne, inak je neplatný.
81. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza ale sa prieči dobrým mravom.
82. Zmluva o záložnom práve č. XX/XXXX, ktorú uzatvoril žalovaný 1. ako záložný veriteľ so žalobkyňou
3. ako záložcom v rovnaký deň ako bola uzatvorená žalobcami 1. a 2. úverová zmluva č. XX/XXXX má

akcesorickú povahu a zabezpečuje hlavný záväzok. Je nesporné, že záložné právo je právom k cudzej
veci, prípadne k právu alebo inej majetkovej hodnote. Účelom záložného práva je len zabezpečovať
pohľadávku záložného veriteľa. Akcesorická povaha tohto inštitútu sa predovšetkým prejavuje v tom,
že záložné právo samo o sebe nemôže existovať. Čo do vzniku jeho trvania je závislé na vzniku,
resp. trvaní zabezpečovanej pohľadávky. Záložné právo sa preto nestáva ani spôsobilým predmetom

držby práva. Záložné právo v dôsledku svojej akcesorickej povahy predpokladá pre svoj vznik, resp.
trvanie platnú pohľadávku, bez ktorej nemôže existovať. Viaže sa vždy výlučne na zabezpečenú
pohľadávku a nemôže byť prenesené na inú pohľadávku, ktorú nie je možné zabezpečiť záložným
právom. Je potrebné upozorniť aj na tú skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 151j ods. 2 OZ sa
môže záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď záložným právom

zabezpečená pohľadávka je premlčaná. Teda podmienkami vzniku záložného práva sú: - spôsobilá
pohľadávka (pohľadávka, ktorú možno zabezpečiť záložným právom), - spôsobilý záloh (spôsobilý
predmet záložného práva), právne skutočnosti, s ktorými sa spája vznik záložného práva, registrácia
záložného práva v notárskom centrálnom registri záložných práv alebo v osobitnom registri, ak sa pre
jeho vznik vyžaduje registrácia v osobitnom registri - zápis záložného práva do katastra nehnuteľnosti,

akjepredmetomzálohunehnuteľnosť.Zmluvaozriadenízáložnéhoprávamusíbyťzásadneuzatvorená
v písomnej forme medzi záložcom a záložným veriteľom. Záložný veriteľ je oprávnený začať s výkonom
záložného práva, pokiaľ nebola jeho záložným právom zabezpečená pohľadávka riadne a včas splnená.
Spôsob výkonu záložného práva je určený zákonom alebo zmluvou. V rámci výkonu záložného práva
má záložný veriteľ právo: a) uspokojiť sa a to spôsobom určeným v zmluve, b) uspokojiť sa predajom

zálohu na dražbe podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, c) domáhať sa uspokojenia
predajom zálohu podľa osobitných predpisov. Záložné právo v zmysle § 151a Občianskeho zákonníka
slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť
sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je
riadne a včas splnená. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť aj predajom

zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, čo vyplýva z ustanovenia § 151j ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách. Tento
právny predpis umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcu
bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciumajetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pri takom mimosúdnom
výkone záložného práva otázku, či pohľadávka existuje a v akej výške, posudzujú podnikatelia majúci
na takomto výkone vlastný finančný záujem. Aplikačná prax pritom potvrdzuje neuveriteľne nízku právnu

osvetu záložných dlžníkov a na strane druhej veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov na princíp
proporcionality. Práve záložné právo má značný podiel na novom fenoméne v súkromnom práve, a
to nereflektovanie (žiadne) na prípadné možnosti reštartu pri splácaní dlhu, a to ani pri existencii
ochranných prvkov, akými sú chránené osoby, či ochrana obydlia. Takmer vôbec sa nereflektuje na
ochranu pred nekalými obchodnými praktikami. Najobvyklejšia argumentácia záložných veriteľov pri

obhajobe výkonu záložného práva je o tom, že dlžník si neplní záväzky a tak je daný dôvod záložné
právo vykonať a výška pohľadávky po jej splatnosti nie je v tomto smere rozhodujúca.
83. Hoci súdny dvor Európskej únie vo veci F. c/a R. M. (c-34/13) nedeklaroval rozpor slovenskej
právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s unijným právom,
pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobcov- žalobkyne 3., dôležité sú dôvody tohto rozhodnutia. Súdny
dvor Európskej únie v bodoch 63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval, že strata rodinného

obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do
osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je
jedným z najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah
hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie. V
práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené čl. 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny

súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice 93/13.
84. Tak úverová zmluva ako aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti v prejednávanom
prípade sú zmluvami spotrebiteľskými.
85. V spore žalobkyňa 3., vo vzťahu k požadovanému petitu II., tvrdila, že žalovaný 1. nepostupoval v
súlades§53ods.9Občianskehozákonníka,úverzúverovejzmluvyzosplatnenýnebol.Tútoskutočnosť

žalovaný 1. nerozporoval, práve naopak uviedol, že k zosplatneniu nebolo potrebné pristúpiť z dôvodu,
že splatnosť celej pohľadávky vyplýva zo splátkového kalendára, v ktorom bola daná splatnosť každej
splátky. Žalobkyňa 3. poukazovala tiež na hrubý nepomer medzi výškou úveru a zabezpečovanou
pohľadávkou a namietala, že bez súdnej kontroly by žalovaný 1. ako veriteľ pri realizácie výkonu
záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly by mohol vymôcť aj plnenie z neprijateľných

zmluvných podmienok.
86. Tak ako súd vyššie konštatoval aj zmluva o záložnom práve č. XX/XXXX, ktorá má akcesorickú
povahu vo vzťahu k úverovej zmluve č. XX/XXXX, je zmluvou spotrebiteľskou a súd aj uvedenú zmluvu
podrobil ex offo súdnemu prieskumu. Je potrebné ešte uviesť, že aj samotná úverová zmluva vo
svojich ustanoveniach, resp. článkov, konkrétne v čl. VII bode 1 ukladá povinnosť dlžníkom, resp.

záložcom, ak nie sú totožní s dlžníkom, uzatvoriť zmluvu o záložnom práve podľa § 151a a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, presne v deň podpisu hlavného záväzkovo-právneho vzťahu, t. j. úverovej
zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré sú bližšie špecifikované v úverovej zmluve a kde sú uvedení aj vlastníci
predmetnej nehnuteľnosti. Žalobcovia, resp. žalobkyňa 3. tvrdila, že zmluva o záložnom práve č. XX/
XXXX nebola s ňou individuálne dojednaná, poukazovala na to, že samotná zmluva o úvere obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný 1. poukazoval na to, že žalobkyňa 3., v zmluvnom postavení
záložcu v tom čase spolu so svojím manželom, neboli účastníkmi úverovej zmluvy, teda neboli zmluvnou
stranou a tvrdil, že záložná zmluva bola samostatne dojednaná a uzatvorená s vlastníkmi nehnuteľnosti,
ktorí boli odlišní od dlžníkov. Tvrdil, že vlastníci nehnuteľností mohli, ale nemuseli uzatvoriť záložnú
zmluvu.

87. Súd nezdieľa názor žalovaného, práve naopak, je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcov resp.
žalobkyni 3., že záložná zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko už v úverovej zmluve v čl. VII
bode 1. zaviazal dlžníkov, resp. záložcov, ktorí nie sú totožní s dlžníkmi, uzavrieť zmluvu o záložnom
práve k nehnuteľnosti podľa § 151a a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Súd zastáva názor, že
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná záložcami a ktorá bola

jednoznačne vymienená záložným veriteľom na zabezpečenie jeho pohľadávky. Zmluva o záložnom
práve č. XX/XXXX zo dňa 3.7.2012 je neplatná aj s poukazom na § 37 Občianskeho zákonníka z
dôvodu jej absolútnej neurčitosti, keď podľa časti I písm. b) sa touto zmluvou okrem pohľadávok z
úverovej zmluvy zabezpečujú aj pohľadávky, ktoré v budúcnosti vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi z titulu
poskytnutia akéhokoľvek úveru podľa úverovej zmluvy, ktorá môže byť uzavretá medzi veriteľom a

dlžníkom v budúcnosti sa podmienky, že ako najvyššia hodnota súčtu istiny pohľadávky v zmysle §
151b ods. 3 OZ, do ktorej zabezpečujú pohľadávky podľa tohto článku sa určuje vo výške uvedenej v
časti I bod 3 písm. af) a záložný veriteľ takto zriadené záložné právo prijíma. Uvedené ustanovenie
totiž umožňuje veriteľovi, aby jednostranne bez súhlasu dlžníka navýšil istinu s príslušenstvom o dlžnúsumu z akéhokoľvek ďalšieho dlhu žalobcov, ktorí by sa objavil a to aj premlčaný. Toto ustanovenie je
rozumne neodôvodniteľné a značne nerovnovážne v neprospech žalobcov. Za neprijateľné a v rozpore
s dobrými mravmi a teda aj absolútne neplatné sú okrem už uvedeného dôvodu aj ustanovenia čl. V

body 1,2 - Zmluvné pokuty a poplatky (§ 53 ods. 4 písm. k) s poukazom na § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka). Súd má zato, že zmluva o zriadení záložného práva je zmluvou absolútne neplatnou pre
rozpor s dobrými mravmi ( § 3 ods. 1 s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka).
88. Žalovaný 1 poskytol žalobcom 1. a 2. úver vo výške 10.000 EUR a prípadnú pohľadávku z úverovej
zmluvy si zabezpečil formulárovou zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Spôsob

zabezpečenia pohľadávky žalovaného 1. je nevyvážený, spôsobujúci značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. K uzavretiu zmluvy o zriadení záložného
práva došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky zo zmluvy o úvere a pri uzatváraní zmluvy o zriadení
záložného práva žalovaný 1. nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Ide o uzavretie nevyváženej
zmluvy, na základe ktorej by žalobkyňa 3. prišla o nehnuteľnosť podstatne vyššej hodnoty ako bol
poskytnutý úver.

89. Súd na záver uvádza, že v prejednávanej veci dochádza ku konfliktu dvoch práv, a to práva
žalovaného 1. požadovať od žalobcov 1. a 2. ako dlžníkov splnenie dlhu s právom žalobkyne
3. na obydlie. Povinnosťou súdu bolo tento konflikt práv vyriešiť a pre vyriešenie je nevyhnutné
posúdenie primeranosti výkonu záložného práva. Právna úprava komplexne administratívne stropy ani
iné konkrétne pravidlá brániace neproporcionálnemu postupu nestanovuje. V tomto smere v ustanovení

§ 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z. stanovený limit 2.000 EUR reaguje na najväčšie neprimeranosti,
no nejako nevytvára prekážku pre test proporcionality v každej jednej veci výkonu záložného práva.
Hranica 2.000 EUR bola stanovená v súvislosti s drobnými nedoplatkami za užívanie bytu. Právna
úpravaexplicitnenestanovujepovinnosťzáložnéhoveriteľaupustiťodvýkonuzáložnéhoprávavprípade
jeho neprimeranosti. Výkon záložného práva ako každý iný výkon práva musí byť v súlade so zásadou

dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti. Platí totiž ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré rady
Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju,
ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno

hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa
uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate
súhrn určitých, etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú
proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom. Ustanovenie § 3 ods. 1 OZ
patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám, ktorých hypotéza nie

je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia
v každom jedinom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého vopred vymedzeného
okruhu okolnosti. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade, či v
rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie
o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia § 3 ods. 1 OZ, je vždy potrebné urobiť po

starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti.
90. Zo skutkových zistení jednoznačne vyplýva, že záložný veriteľ - žalovaný 1. sa rozhodol využiť
zmluvný inštitút výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby - mimosúdne. Súd poukazuje
na to, že vo vzťahu k úverovej zmluve zatiaľ neexistuje žiadne právoplatné súdne rozhodnutie, ktoré
by podrobilo zmluvné ustanovenia súdnej kontrole prijateľnosti zmluvných podmienok ( aj keď týmto

rozsudkom súd vyslovil, resp. určil, že úverová zmluva je bezúročná a bez poplatkov; rozhodnutie
však nie je právoplatné). Je nesporné, že žalovaný 1. ako veriteľ si sám určil výšku pohľadávky pri
realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly a tento by mohol vymôcť aj
plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Súd zastáva názor, že existujú aj iné spôsoby výkonu
záložného práva podľa osobitného predpisu podľa § 151 j ods. 1 OZ, ktoré pri garancii prednosti

záložného práva až do konečného splnenia dlhu garantujú aj zachovanie obydlia. Ak by sa napr. záložné
právo vykonalo uplatnením práva žalobou na súde, do úvahy prichádza oveľa proporcionálnejší postup
povolenia splátok, či už súdom alebo v exekúcii. Súd poukazuje aj na to, že je tu daný nepomer medzi
hodnotou dlhu a hodnotou nehnuteľnosti, ktorá slúži na bývanie žalobkyne 3. a tento je neprimeraný.
91. Ak výkon záložného práva je neprimeraný, žalobcom neostával iný prostriedok ochrany ako

podaním žaloby o zdržanie sa výkonu záložného práva. Možnosť podania takejto žaloby vyplýva
priamo z ustanovenia § 127 písm. b) CSP. Súd zdôrazňuje, že realizáciou záložného práva formou
dobrovoľnej dražby zo strany žalovaných 1. a 2. reálne hrozí žalobkyni 3. neprimeraný zásah do
práva na obydlie a práva na súkromný a rodinný život. Bez akejkoľvek súdnej kontroly je možnéprostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľnosti zbaviť záložcu a prípadných jeho
rodinných príslušníkov obydlia, a to len na základe písomného vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti,
výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného práva realizuje, ktoré je postavené na roveň

exekučnému titulu, teda má priamy dosah na ústavné práva záložcu. Navyše žalobkyni 3. v dôsledku
krokov žalovaných k výkonu záložného práva hrozí, že príde o svoje obydlie a teda jej hrozí jeden z
najzávažnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia.
92. Súd poukazuje tiež na to, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je
rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na

žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná
prípadná ochrana záložcu je podstatne sťažená (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
II.ÚS261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť
kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej
moci (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLÚS 23/2014 zo dňa 24.9.2014). V danej veci
ide o právne vzťahy, ktoré sú založené spotrebiteľskými zmluvami, a preto aj povinnosťou súdu je dbať

na zabezpečenie ochrany slabšej strany tohto právneho vzťahu, v danom prípade žalobcov. Iniciátorom
vykonania dobrovoľnej dražby je veriteľ - žalovaný 1. a tento má na výber niekoľko spôsobov realizácie
výkonu záložného práva zriadeného zmluvou.
93. Zhrnúc vyššiu uvedenú právnu argumentáciu, majúc aj za to, že žalovaný 2. sa k skutkovým
tvrdeniam žalobcov 1. až 3. vôbec písomne nevyjadril a s poukazom na § 150 CSP, § 151 CSP, súd

tieto považoval ( vo vzťahu k žalovanému 2. ) za nesporné, a žalovaný 1. v písomnom vyjadrení k žalobe
neuviedol také skutočnosti ( obranu ), ktorými by tvrdenia žalobcov vyvrátil, čo možno považovať
za neúčinné popretie skutkových okolností tvrdených žalobcami, súd žalobe žalobcov v požadovaných
petitoch v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
94. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

95. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

96.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

97. V spore boli úspešní žalobcovia 1. až 3. v celom rozsahu a majú tak nárok na náhradu preukázaných,
odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania
(§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,h) rozhodnutí súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).