Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/84/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117260389
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Záleská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:6117260389.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Záleskej a členov senátu

JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobcu SETCAR s.r.o., so sídlom 735 32 Rychvald
816, IČO 278 50 994, Česká republika, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom
organizačnej zložky SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík
386/4,
038 53 Turany, IČO 47 790 857, právne zastúpeného JUDr. B. O., advokátom, so sídlom kancelárie Q. 4,
XXX XX R., proti žalovanému Groupama poisťovňa, a.s. so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, Budapešť,
IČ 01-10-041071, Maďarská republika, konajúcemu na území Slovenskej republiky prostredníctvom

organizačnej zložky Groupama poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom
Miletičova 21,
821 08 Bratislava, IČO 47 236 060, právne zastúpenému JAVOR -TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO 36 264 750, o zaplatenie
sumy 717,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
10C/13/2018-107 zo dňa 21. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. rozhodol, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je povinný zaplatiť mu žalobca s
tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 717,60 eur s

príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou - dopravnou nehodou zo dňa
16.7.2016, ktorú poškodenému spôsobil poistený žalovaného a z titulu povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnil voči žalovanému náhradu
za užívanie náhradného vozidla počas opravy vlastného poškodeného motorového vozidla, ktorého
poškodenie spôsobil poistený žalovaného. Žalobca opieral nárok na náhradu škody podľa § 4 ods.
1, ods. 2, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na trovách

konania uplatnil zaplatený súdny poplatok zo žaloby v sume 21,50 eur a trovy právneho zastúpenia.

3. Proti platobnému rozkazu vydaným Okresným súdom v Banskej Bystrici v
upomínacom konaní č.k. 20Up/582/2017 zo dňa 12.2.2018 podal žalovaný v zákonnej lehote odpor sodôvodnením, že poškodený má z dopravnej nehody nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak
zapožičanie náhradného vozidla bolo možné považovať za účelné alebo ak je zapožičanie nevyhnutne
potrebné z iných dôležitých dôvodov a za predpokladu, že ide o náklady nutné a účelné. Bolo

povinnosťou poškodeného zdokladovať, že si náhradné vozidlo požičal účelne, že ho naozaj potreboval.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 25Cdo/4868/2014 zo dňa 1.6.2015, v ktorom
súd vyslovil právny názor, že náhrada škody za prenájom náhradného motorového vozidla prináleží
poškodenému len za predpokladu, že takýto nájom náhradného motorového vozidla je nevyhnutný a
účelný a len v takom rozsahu, v akom je nájom náhradného motorového vozidla nutný a účelný. Súčasne

poukázal aj na rozhodnutie NS ČR vo veci vedenej pod sp.zn. 25 Cdo 3911/2007 zo dňa 30.3.2010.
Žalovaný namietal účelnosť a nevyhnutnosť nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným pri
dopravnej nehode, ktorá podľa jeho názoru nevyplývala zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom.
Poukázal na skutočnosť, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, po akú dobu a či vôbec sa vozidlo
poškodeného nachádzalo v autoservise, aké opravy a kedy sa na vozidle poškodeného uskutočňovali.
Podľa žalovaného bol žalobca povinný zdokladovať, či bolo motorové vozidlo poškodeného z dopravnej

nehody bezprostredne po dopravnej nehode pojazdné alebo nie, kedy malo dôjsť k ohliadke motorového
vozidla autoservisom, kedy došlo k objednávke náhradných dielov na poškodené motorové vozidlo,
kedy sa reálne začala vykonávať oprava vozidla, ako dlho a kedy bola ukončená jeho oprava. Tvrdil,
že neodôvodnená dĺžka doby opravy nemôže ísť na ťarchu vinníka dopravnej nehody a nie je krytá
ani povinným zmluvným poistením za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného.

Za dôležitý považoval prepis telefonického rozhovoru poškodeného J. P. s poisťovňou pri telefonickom
hlásení poistnej udalosti, kedy bolo poškodeným okrem iného uvedené, že náhradné motorové vozidlo
mu bolo ponúknuté priamo zo strany servisu a ako sám uviedol: „ keď ponúkli, prečo by nebral."
Poškodený ďalej v rozhovore uviedol, že v rodine majú ešte dve motorové vozidlá. Nakoľko pri dopravnej
nehode zo dňa 16.7.2016 bolo motorové vozidlo J. P. poškodené, žalovaný overoval aj doklady

predložené v rámci likvidácie škody vzniknutej na jeho motorovom vozidle. Telefonicky kontaktoval
majiteľkuAutoservisuRMK,s.r.o. p.Q.,kdemalobyťopravovanémotorovévozidlopoškodeného,
ktorá uviedla, že motorové vozidlo poškodeného bolo prijaté do servisu na opravu dňa 3.8.2016 a
odovzdané mu bolo dňa 8.8.2016. Z uvedeného vyplýva, že vozidlo právneho predchodcu žalobcu bolo
v opravovni 6 dní, pričom účelnosť a nutnosť používania náhradného motorového vozidla poškodeným

nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Poukázal na to, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody
vzniknutej za používanie náhradného motorového vozidla jeho právnym predchodcom, J. P., na základe
faktúry č. 2016359 zo dňa 2.8.2016, v ktorej bolo právnemu predchodcovi žalobcu vyfakturované
používanie náhradného motorového vozidla za obdobie od 21.7.2016 do 2.8.2016. Na základe toho
potom žalovaný tvrdil, že počas doby opravy poškodeného motorového vozidla (od 3.8.2016 do

8.8.2016) v opravovni Autoservis RMK, s.r.o. právny predchodca žalobcu nemal prenajaté žiadne
náhradné motorové vozidlo a preto nárok žalobcu považoval za nedôvodný. Ďalej uviedol, že z faktúry
predloženej žalobcom č. 2016359 za prenájom náhradného vozidla vyplýva, že právny predchodca
žalobcu mal náhradné vozidlo prenajaté 13 dní, ale oprava poškodeného motorového vozidla trvala 6
dní, preto nebolo nutné, aby si poškodený prenajal motorového vozidla. Nájom náhradného motorového

vozidla právnym predchodcom žalobcu považoval za neúčelný a nie nevyhnutný. Žalovaný zastával
názor, že žalobca nepreukázal, že vznik škody, ktorej náhrady sa domáhal, bol v príčinnej súvislosti s
protiprávnym konaním poisteného u žalovaného.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že práve v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 16.7.2016

poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať po dobu opravy, ktorá začala dňa 21.7.2016 a skončila
dňa 8.8.2016. Poukázal na to, že poškodený nedokázal sám posúdiť náročnosť opravy a ani ovplyvniť
dobu jej trvania. Tvrdenie žalovaného, že motorové vozidlo poškodeného bolo prijaté do servisu za
účelom opravy až dňa 3.8.2016 považoval za účelové a ničím nepreukázané, nakoľko poškodené
vozidlo bolo podľa predloženého zákazkového listu a vyjadrenia konateľky servisu Ing. R. Q. prebraté

autoservisom už dňa 21.7.2016. Považoval za nelogické, aby poškodený ukončil nájom náhradného
vozidla práve deň pred prevzatím poškodeného vozidla servisom na vykonanie opravy. Oprava bola
podľa faktúry č. 20160159 ukončená dňa 8.8.2016. Poukázal na čestné prehlásenie Ing. R. Q. zo
dňa 15.5.2018, podľa ktorého sa poškodené vozidlo nachádzalo v servise už od 21.7.2016. Nakoľko
pani Q. v deň prijatia vozidla nebola v servise, bol jej kolegom ručne spísaný zákazkový list, ktorý

až následne, t.j. dňa 3.8.2016 zadala do programu Caris, kde sa nedajú nahrať zákazky so spätným
dátumom. Zastával názor, že poškodený mal náhradné vozidlo v nájme len na nevyhnutný čas z dôvodu,
že nemohol používať vlastné motorové vozidlo po dobu, počas ktorej sa toto nachádzalo v autoservise.
Tvrdenia žalovaného týkajúce sa nesúladu doby nájmu s dobou, kedy bola vykonávaná oprava, žalobcapovažoval za neopodstatnené. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
3Cob/189/2014, v ktorom sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov
v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi

formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu
zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, uviedol, že škoda
spočívajúca v nákladoch na nájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej
premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky,
nedošlo by k nehode a nebol by nutný nájom náhradného motorového vozidla. Ďalej poukázal na

rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci sp.zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.9.2018, v ktorom súd zaujal
stanovisko, že dobu opravy poškodeného motorového vozidla poškodený nemal možnosť ovplyvniť,
preto ani k dobe opravy zodpovedajúca doba prenájmu náhradného vozidla nebola situáciou, že by
nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného vozidla z titulu
vzniknutej poistnej udalosti ako škodovej udalosti. Zároveň súd konštatoval, že vždy tá sporová strana,
ktorá tvrdí skutočnosti, je nositeľom dôkaznej povinnosti k týmto poskytnutým tvrdeniam.

5. Z dokazovania vykonaného listinami (odsek 5. odôvodnenia rozsudku) zistil súd prvej inštancie
nasledovný skutkový stav : Dňa 16.7.2016 došlo v meste Y. ku škodovej udalosti spôsobenej
poškodenému J. P. na vozidle VW B., EVČ: Y Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla poisteného, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Išlo o poistnú udalosť č.

19413583, čo je zrejmé z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 20.9.2016. V dôsledku
poškodenia vlastného motorového vozidla dopravnou nehodou bol poškodený nútený užívať náhradné
vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si prenajal u žalobcu na základe zmluvy o nájme č.
349 zo dňa 21.7.2016. Predmetom nájmu bolo osobné motorové vozidlo Kia Sportage hnedej metalízy.
Cena za 1 deň nájmu predstavovala sumu 69,60 eur. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od 21.7.2016

do 2.8.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č.2016359 zo dňa 2.8.2016,
splatnúdňa16.8.2016nasumu717,60eur,ktoroumufakturovalcenunájmuzaobdobieod21.7.2016do
2.8.2016. Dňa 3.8.2016 poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom
ktorej bolo postúpenie pohľadávky poškodeného z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla v sume 717,60 eur v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 16.7.2016

na vozidle VW Touran, EVČ: Y Zmluvné strany sa dohodli na odplate za postúpenú pohľadávku v
sume 717,60 eur zodpovedajúcej faktúre č. 2016359 vystavenej žalobcom poškodenému za nájom
náhradného motorového vozidla. Listom z čl. 9 spisu poškodený žalovanému oznámil postúpenie
pohľadávky žalobcovi. Žalobca do spisu na čl. 7 založil písomné vyhlásenie poškodeného J. P. o
tom, že si po poistnej udalosti na nevyhnutný čas opravy zapožičal náhradné vozidlo, ktoré využíval

na dochádzanie do zamestnania, na návštevu lekára, nákupy a na ostatné zabezpečenie potrieb jeho
rodiny.
Zo záznamu o telefonickom rozhovore zo dňa 16.7.2016 predloženého žalovaným (čl. 43) súd prvej
inštancie zistil, že žalovaný telefonicky kontaktoval poškodeného, ktorého informoval o prijatí
dokumentácie k náhradnému motorovému vozidlu. Poškodený sa vyjadril, že o zaslaní

dokumentácie nemal vedomosť, poslal ju servisu a náhradné motorové vozidlo mu bolo ponúknuté
priamo zo strany servisu o čom povedal: "keď ponúkli, prečo by nebral".
Za ten čas chodil do roboty, k lekárovi, je invalid na 60 %, manželka je chorá na chrbticu, má starších
rodičov, s ktorými chodí k lekárovi. V rodine majú ešte dve motorového vozidlá (brat), ale nemôže
zakaždým niekoho otravovať. V čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 14.5.2018, ktoré do spisu

založil žalobca na čl. 52, poškodený prehlásil, že po dopravnej nehode zo dňa 16.7.2016 bolo jeho
motorové vozidlo pojazdné. Dňa 21.7.2016 navštívil autoservis RMK s.r.o. so sídlom v Handlovej, kde
mu poskytli náhradné vozidlo, ktoré potreboval k dochádzaniu do zamestnania. Pokiaľ v telefonickom
rozhovore so žalovaným uviedol: "keď ponúkli, prečo by som nebral", bolo to vytrhnuté z podstaty veci a
náhradné vozidlo by si nebral, pokiaľ by ho skutočne nepotreboval. Vlastné vozidlo si z opravy prevzal

dňa 2.8.2016. Dôvodom opravy boli len poškodenia vzniknuté z dopravnej nehody dňa 16.7.2016. Z
ďalšieho záznamu o telefonickom rozhovore zo dňa 7.9.2016 predloženého žalovaným (čl. 44) bolo
zistené, že v uvedený deň žalovaný telefonicky kontaktoval majiteľku servisu, v ktorom bolo opravované
motorové vozidlo poškodeného. P. Q. potvrdila, že motorové vozidlo poškodeného bolo prijaté do servisu
na opravu dňa 3.8.2016 a odovzdané dňa 8.8.2016. Faktúru vystavila dňa 8.8.216 so splatnosťou dňa

15.8.2016. V čestnom prehlásení zo dňa 15.5.2018, ktoré predložil žalobca, Ing. R. Q. vyhlásila, že
vozidlo poškodeného bolo skutočne prijaté do opravy dňa 21.7.2016. V deň prijatia vozidla bola mimo
autoservisu, do práce nastúpila až dňa 3.8.2016, kedy zákazku zadala do programu Caris, do ktorého
sa nedajú vkladať zákazky so spätným dátumom. Týmto prehlásením reagovala na predchádzajúcitelefonát so žalovaným zaznamenaným dňa 7.9.2016. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.9.2016
žalovaný oznámil poškodenému šetrenie poistenie udalosti tak, že faktúru za nájom motorového vozidla
v sume 717,60 eur neuznal z dôvodu nepreukázania príčinnej súvislosti a nevyhnutnosti použitia

náhradného vozidla.
Zo zákazkového listu autoservisu RMK s.r.o. so sídlom v Handlovej zo dňa 21.7.2016 vyplýva, že v
uvedený deň bolo do autoservisu prijaté motorové vozidlo poškodeného na opravu po nehode. Z faktúry
č. 20160159 zo dňa 8.8.2016 vyplýva, že autoservis si za opravu vozidla poškodeného účtoval sumu
1 296 eur, splatné dňa 15.8.2016. Z obsahovo totožnej faktúry č. 20160159 zo dňa 1.7.2016

predloženej žalovaným vyplýva, že autoservis si za opravu vozidla poškodeného účtoval sumu 1 296
eur, splatné dňa 8.7.2016. Z predložených listinných dôkazov stranami sporu súd zistil, že žalobca do
spisu založil faktúru č. 20160159 vystavenú autoservisom RMK, s.r.o. poškodenému na zaplatenie ceny
za opravu jeho motorového vozidla v sume 1 296 eur, ktorá bola vystavená dňa 8.8.2016 a splatná dňa
15.8.2016 (čl. 52 druhá strana a čl. 66 spisu druhá strana) a žalovaný do spisu založil faktúru s
totožným číslom 20160159 vystavenú autoservisom RMK, s.r.o. poškodenému na zaplatenie ceny za

opravu jeho motorového vozidla v sume 1 296 eur, ktorá bola vystavená dňa 1.7.2016 a splatná dňa
8.7.2016 (čl. 78 spisu).

6. Zistený skutkový stav právne posúdil súd prvej inštancie podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/ a § 15 ods. 1
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou

motorového vozidla, v znení neskorších predpisov, podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 a podľa § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd prvej inštancie k právnemu
záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

7. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 16.7.2016 došlo v meste Prievidza ku škodovej

udalostispôsobenejpoškodenémuJ.P.navozidleVWTouran,EVČ:YŠkodováudalosťbolaspôsobená
prevádzkou motorového vozidla poisteného, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Išlo o
poistnú udalosť č. 19413583, čo je zrejmé z oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo
dňa 20.9.2016. V dôsledku poškodenia vlastného motorového vozidla dopravnou nehodou
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si prenajal u

žalobcu na základe zmluvy o nájme č. 349 zo dňa 21.7.2016. Predmetom nájmu bolo osobné motorové
vozidlo Kia Sportage hnedej metalízy. Cena za 1 deň nájmu predstavovala sumu 69,60 eur. Nájom bol
dojednaná na dobu určitú od 21.7.2016 do 2.8.2016. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému
faktúru č.2016359 zo dňa 2.8.2016, splatnú dňa 16.8.2016 na sumu 717,60 eur, ktorou mu fakturoval
cenu nájmu za obdobie od 21.7.2016 do 2.8.2016.

8. Dňa 3.8.2016 poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom ktorej
bolo postúpenie pohľadávky poškodeného z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla v sume 717,60 eur v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 16.7.2016 na vozidle
VW Touran, EVČ: Y Zmluvné strany sa dohodli na odplate za postúpenú pohľadávku v sume 717,60

eur zodpovedajúcej faktúre č. 2016359 vystavenej žalobcom poškodenému za nájom náhradného
motorového vozidla. Poškodený žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky žalobcovi.

9.Knárokužalobcusúdprvejinštancieuviedol,žepodskutočnouškodousarozumieujma,ktoránastala
v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o

skutočnú škodu treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy,
ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. V prejednávanej veci je potrebné za
skutočnú škodu podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať majetkovú ujmu predstavujúcu
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne
aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo

účelné zabezpečiť hneď. Pre posúdenie skutočnej škody ako nákladov za nájom náhradného vozidla
je potrebné vychádzať z právneho názoru vysloveného NS SR v rozhodnutí R 7/1992 zaoberajúcom
sa otázkou skutočnej škody, podľa ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na
vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný
subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie

- nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu zadržiavanému.

10. Hlavnou námietkou žalovaného bolo, že medzi škodovou udalosťou a škodou nie je daná príčinná
súvislosť a náklady na nájom motorového vozidla neboli nákladmi nutnými a účelnými.Pokiaľ ide o existenciu príčinnej súvislosti medzi dopravnou nehodou zo dňa 16.7.2016 a škodou
uplatnenou žalobcom vo výške nákladov vynaložených na nájom náhradného motorového vozidla,
ktoré poškodený užíval počas opravy následkov dopravnej nehody na jeho vlastnom motorovom

vozidle, súd prvej inštancie bol toho názoru, že žalobca jednoznačným a nepochybným spôsobom
príčinnú súvislosť nepreukázal a to najmä z dôvodu, že do spisu boli ako listinné
dôkazy stranami založené faktúry č. 20160159 vystavené autoservisom RMK, s.r.o. poškodenému na
zaplatenie ceny za opravu jeho motorového vozidla v sume 1 296 eur, z ktorých jedna, predložená
žalobcom, bola vystavená dňa 8.8.2016 a splatná dňa 15.8.2016 (čl. 52 druhá strana a čl. 66 spisu

druhá strana), t.j. po dopravnej nehode a druhá, obsahovo totožná faktúra predložená žalovaným, bola
vystavená dňa 1.7.2016 a splatná dňa 8.7.2016 (čl. 78 spisu), t.j. pred dopravnou nehodou. Na základe
uvedeného vznikli dôvodné pochybnosti o tom, ktorá z uvedených faktúr bola vystavená oprávnene a
ktorá nie. Žalobca na odstránenie tohto rozporu nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy, čím neuniesol
dôkaznébremenopreukázaťpríčinnúsúvislosťmedziškodovouudalosťouaškodou.Súdprvejinštancie
nepovažoval čestné prehlásenie poškodeného (č.l. 7 spisu) za dôkaz preukazujúci príčinnú súvislosť

medzi dopravnou nehodu zo dňa 16.7.2016 a škodou uplatnenou žalobcom, pretože z obsahu
prehlásenia nebolo možné zistiť žiadne bližšie údaje týkajúce sa vzniku poistnej udalosti, doby opravy
poškodeného motorového vozidla a rozsahu jeho poškodenia. Ani z čestného prehlásenia štatutárnej
zástupkyne autoservisu zo dňa 15.5.2018 nie je zrejmé, z akých dôvodov boli vystavené dve totožné
faktúry č. 20160159 s rôznymi dátumami vystavenia a splatnosti. K nutnosti a účelnosti vynaloženia

nákladov na nájom náhradného vozidla poškodeným súd prvej inštancie uviedol, že nutnosť a účelnosť
vynaloženia týchto nákladov žalobca bez pochybností nepreukázal. Hoci tvrdil, že poškodený využíval
náhradné motorové vozidlo na dochádzanie do zamestnania, na návštevu lekára, nákupy a na ostatné
zabezpečenie potrieb jeho rodiny, takáto špecifikácia dôvodov pre použitie náhradného vozidla je podľa
názoru súdu nedostačujúca, nakoľko nie je zrejmé, či poškodený nemal aj iné možnosti prepravy a

bol odkázaný výlučne na náhradné vozidlo, ak v prepise telefonického hovoru so žalovaným zo dňa
16.7.2016 uviedol, že náhradné motorové vozidlo mu bolo ponúknuté priamo zo strany servisu a za ten
čas chodil do roboty, k lekárovi, je invalid na 60%, manželka je chorá na chrbticu, má starších rodičov,
s ktorými chodí k lekárovi a v rodine majú ešte dve motorového vozidlá (brat), ale nemôže zakaždým
niekoho otravovať. Nebolo preukázané, že poškodený je invalidným dôchodcom, že je zamestnaný a

kde, že zabezpečoval návštevy lekárov pre manželku a rodičov a v akej intenzite. Samotný
poškodenývčestnomprehlásenízodňa14.5.2018uviedol,ževrodinemajúďalšiedvemotorovévozidlá
a má brata, ktorý podľa názoru súdu zrejme aj sám mohol zabezpečovať nevyhnutné návštevy lekára
rodičmi.Žalobcadostatočnýmspôsobomnepreukázal,čipoškodenýajpreddopravnounehodouvlastné
motorové vozidlo používal denne, na aké účely, či bol na prepravu ním odkázaný, vrátane odkázanosti

svojej rodiny, z čoho by bolo možné vyvodiť, že náklady na nájom náhradného vozidla vynaložil nutne
a účelne s prihliadnutím na dobu opravu vozidla. Za takýto dôkaz nepovažoval súd prvej inštancie
čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 14.5.2018, pretože ani z neho vyššie uvádzané skutočnosti
nevyplývali. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody súd žalobu žalobcu považoval za neopodstatnenú
a zamietol ju pre dôvodné pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a

škodou. Podľa názoru súdu prvej inštancie aj v prípade preukázania príčinnej súvislosti medzi škodovou
udalosťou a škodou, žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal nutnosť a účelnosť vynaložených
nákladov na náhradné vozidlo poškodeným, čo by rovnako viedlo k zamietnutiu žaloby.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a §

255 ods. 1 CSP. Žalovanému boli trovy konania priznané vo výške 100%, pretože vo veci bol úspešný.
Neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nevznikol.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP. Poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté v období

od 21.7.2016 do 2.8.2016. Vzniknuté nájomné za prenájom náhradného vozidla vo výške 717,60
eur, ktoré v tomto prípade predstavuje skutočnú škodu, žalovaný neuhradil. Žalobca s poukazom
na odsek 22. a 25. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a rozsudok Krajského súdu v Žiline
zo dňa 22.11.2017 sp.zn. 13Cob/110/2017, uviedol, že nemožno nepriaznivosť stavu spôsobeného
škodovou udalosťou umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti

opravovaní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať
poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného
charakteru. Takýmto prístupom by poškodený bol neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už
stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým avýrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Súd prvej inštancie vyslovil v rozsudku právne závery,
avšak sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je kľúčové pre zistenie skutkového stavu
a právne posúdenie veci. Žalobca považuje rozhodnutie za rozporuplné, nesprávne a nedostatočne

odôvodnené. Za nesprávny považuje žalobca názor súdu prvej inštancie o príčinnej súvislosti a
nedostatočnom preukázaní nutnosti a účelnosti nájmu. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť žalobca uviedol,
žeškodaspočívajúcavnákladochzaprenájomnáhradnéhovozidlabolaspôsobenáporušenímpravidiel
cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu týchto pravidiel, nedošlo
by k nehode a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského

súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/189/2014). Možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného
motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného
a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Žalobca považuje
dobu prenájmu náhradného motorového vozidla v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe súdov za
primeranú (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.9.2018). Podľa názoru
súdu dobu opravy vozidla nemal poškodený možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca

dobaprenájmunáhradnéhomotorovéhovozidlanebolasituáciu,žebytuneboladanánutnosťaúčelnosť
vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného.
V súvislosti s týmto právnym názorom považoval žalobca, spolu s predloženými listinnými dôkazmi,
nevyhnutnosť a účelnosť prenájmu v tomto prípade za preukázanú. Súd prvej inštancie nebral do úvahy
skutočnosti preukázané dokazovaním. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že v dôsledku

škodovej udalosti zo dňa 16.7.2016 poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať po dobu opravy,
ktorá začala dňa 21.7.2016 a skončila dňa 2.8.2016. Podľa zákazkového listu a vyjadrenia spoločníčky
a konateľky autoservisu
Ing. R. Q. zo dňa 15.5.2018 bolo vozidlo prebraté autoservisom už dňa 21.7.2016, túto skutočnosť
potvrdzuje aj poškodený vo vyjadrení zo dňa 14.5.2018. Pokiaľ ide o dátum vystavenia faktúry, nič

nebráni tomu, aby bola faktúra za opravu vozidla vystavená pri prevzatí vozidla, v priebehu opravy alebo
po vrátení opraveného vozidla, ak poškodený s uvedeným postupom súhlasil. Žalovaným predložená
faktúra za opravu vystavená dňa 1.7.2016 je zjavne chybná a bez významu, nakoľko bola vystavená
ešte pred vznikom škodovej udalosti, táto faktúra nie je opatrená ani podpisom poškodeného. V danom
prípade nie je pre posúdenie oprávnenosti nároku relevantný dátum vystavenia faktúry za opravu,

ale skutočnosť od kedy do kedy prebiehala oprava poškodeného vozidla. Ak poškodený používal
náhradné vozidlo na zabezpečenie zaužívaného sociálneho komfortu výlučne počas doby opravy
vozidla, nemôže ísť v zmysle judikatúry súdov SR o neúčelne vynaložený náklad. Poškodený mal
preukázateľne prenajaté náhradné vozidlo odo dňa 21.7.2016, kedy bolo poškodené vozidlo prevzaté
autoservisom, do 2.8.2016, kedy si poškodený svoje opravené vozidlo prevzal. Žalobca sa stotožnil s

názorom Okresného súdu Martin v rozsudku zo dňa 5.10.2018 sp.zn. 17Cb/35/2018, podľa ktorého z
povinného zmluvného poistenia sa hradí skutočná škoda, teda to, o čo sa reálne majetok poškodeného
znížil v súvislosti so škodovou udalosťou. Je nepochybné, že poškodený musel vynaložiť náklady za
prenájom náhradného vozidla tak, ako boli vyfakturované, teda o túto hodnotu sa jeho majetok reálne
znížil, čo predstavuje škodu, ktorú je povinný hradiť v celom rozsahu žalovaný. Navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu.

13. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.6.2019 k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za vecne správny a odvolanie žalobcu za nedôvodné. Poukázal na to, že odvolacie
tvrdenia žalobcu nepreukazujú, či bola daná dôvodnosť prenájmu náhradného vozidla poškodeným,

alebo príčinná súvislosť medzi vznikom škody a škodovou udalosťou poškodeného zo dňa 16.7.2016.
V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca neodstránil pochybnosti ohľadne vystavovania faktúr za
opravu poškodeného vozidla ani pochybnosti ohľadom doby, v akej malo byť vozidlo poškodeného
v oprave. Žalovaný predložil v konaní dôkazy o tom, že počas likvidácie škodovej udalosti mu bola
predložená faktúra za opravu č. 20160159 od Autoservis RMK, s.r.o. s dátumom vystavenia 1.7.2016.

Táto skutočnosť bola žalovanému nejasná a preto kontaktoval konateľku autoservisu, ktorá sa vyjadrila,
že vozidlo sa opravovalo od 3.8.2016 do 8.8.2016, z ktorého dôvodu bola vystavená nová opravená
faktúra s totožným poradovým číslom faktúry s dátumom vystavenia 8.8.2016. Žalovaný nesúhlasil ani s
tvrdenímžalobcu,žepoškodenýnemoholreálnepoužívaťsvojevozidlopodobuopravy,ktorázačaladňa
21.7.2016 a skončila dňa 2.8.2016. V konaní nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, kedy

došlo k oprave poškodeného vozidla a ako dlho trvala jeho oprava. Práve dôvodné pochybnosti o čase
vykonania opravy poškodeného vozidla autoservisom boli dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe
nevyhovel. Podľa žalovaného býva bežnou praxou, že po skončení opravy autoservis vystaví klientovi
faktúru za opravu. V opačnom prípade žalovaný nevie, ako by chcel žalobca preukazovať dôvodnosťprenájmu náhradného vozidla poškodeným, ak nie časom, počas ktorého sa vozidlo poškodeného
nachádzalo preukázateľne v autoservise za účelom vykonania opravy. Nutný a účelný nájom je podľa
žalovaného daný tým, že vozidlo poškodeného sa nachádza v autoservise za účelom jeho opravy.

Žalovaný sa stotožňuje aj s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal pravdivosť svojich
tvrdení ohľadne dôvodnosti prenájmu náhradného vozidla poškodeným. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14.Žalobcavovyjadrenízodňa22.7.2019kvyjadreniužalovanéhozodňa13.6.2019zotrvalnaodvolaní

zodňa6.5.2019azopakovaljehoobsah.Poškodenýpoužívalprenajatévozidlonazabezpečeniesvojich
potrieb a na tom nič menení ani skutočnosť, že v rodine majú ešte dve motorového vozidlá, nakoľko
tieto nemá poškodený vo svojom vlastníctve a nemal ich možnosť využívať.

15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.8.2019 k vyjadreniu žalobcu zo dňa 22.7.2019 zotrval a zopakoval
tvrdenia uvedené vo vyjadrení zo dňa 13.6.2019 k odvolaniu žalobcu.

16. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP a § 262 ods. 1
CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363
CSP s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu

predchádzajúceho konania.

17. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP (viazanosť
rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380

ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že napadnutý výrok I. a II. rozsudku súdu prvej inštancie je potrebné
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo
doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem, a dňa 20.5.2020 verejne vyhlásil vo veci rozsudok za dodržania postupu podľa

§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

18. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.

Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že
v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1
písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore

o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za
účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.
Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil
stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

19. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v súlade
so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď
s poukazom na ním citované ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z.z. o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
znení neskorších predpisov žalobu o splnenie peňažnej povinnosti zamietol a žalovanému ako úspešnej
strane sporu priznal proti žalobcovi nárok náhradu trov konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi
rozsudku a v rámci postupu podľa § 387 ods. 2 CSP uvádza :

20. Základom rozhodnutia odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu je aplikácia
ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti skutkových a právnych záverov vyjadrených
v napadnutom rozsudku uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie má všetky náležitosti riadnehoodôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie sa jasným a zrozumiteľným spôsobom vyjadril
k nároku uplatnenému žalobcom a k použitej obrane žalovaného, zdôvodnil dôvody, na základe ktorých
tento nárok žalobcovi nepriznal a žalobu zamietol. Pri aplikácii § 387 ods. 2 CSP nie je odvolací súd

povinný vo vzťahu k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie isté skutkové a právne závery, ktoré
už vyjadril v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je
postačujúce na ne len odkázať (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 350/2009,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005). V súlade
s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky dal súd prvej inštancie v odôvodnení

rozsudku odpoveď na podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Vo vzťahu ku
konaniu pred odvolacím súdom a k odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu je potrebné poukázať na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 115/2003 z 3. júla 2003, z ktorého
vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď na každý odvolací dôvod, ale len na ten, ktorý má
pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005
zo 16. marca 2005 „... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na

každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní...“.

21.Vychádzajúczobsahuspisu,skutkovéhostavuzistenéhoapreukázanéhovykonanýmdokazovaním,

vrátane vyjadrení strán sporu (odpor žalovaného zo dňa 28.2.2018, vyjadrenie žalobcu k odporu - č.l.
50, vyjadrenie žalovaného zo dňa 12.9.2018, vyjadrenie žalobcu - č.l. 98) ako prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany je odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, toho názoru,
že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, keď jednoznačným a nepochybným spôsobom nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Predmetom uplatneného peňažného

nároku vo výške 717,60 eur s príslušenstvom bola náhrada škody spôsobená poistnou udalosťou -
dopravnou nehodou dňa 16.7.2016, ktorú poškodenému J. P. na vozidle VW Touran, EVČ Y spôsobil
poistený žalovaného a z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidlauplatnilvočinemunáhraduzaužívanienáhradnéhomotorovéhovozidla
počas opravy vlastného poškodeného motorového vozidla poškodený ako náhradu škody podľa § 4 ods.

1, 2 a podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov.

22. Podstatou odvolacích tvrdení žalobcu, ktoré sa týkajú odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f/ CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, sú tvrdenia, keď na jednej strane súd prvej inštancie v odseku 22. odôvodnenia
uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v dôsledku poškodenia vlastného motorového
vozidla dopravnou nehodou bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich
potrieb, a na strane druhej súd prvej inštancie nebral vôbec do úvahy, že z dôkazov predložených
žalobcom je zrejmé, že v dôsledku škodovej udalosti dňa 16.7.2016 poškodený nemohol svoje vozidlo

reálne užívať po dobu opravy, ktorá začala dňa 21.7.2016 a skončila dňa 2.8.2016. Dobu opravy žalobca
preukazovalzákazkovýmlistom,vyjadrenímspoločníčkyakonateľkyservisuIng.R.Q.zodňa15.5.2018
a vyjadrením poškodeného zo dňa 14.5.2018. V rámci nesprávnych skutkových zistení z vykonaných
dôkazov žalobca v odvolaní tvrdil, že pokiaľ ide o dátum vystavenia faktúry, nič nebráni tomu, aby bola
faktúra za opravu vozidla vystavená pri prevzatí vozidla, v priebehu opravy alebo po vrátení opraveného

vozidla, ak poškodený s uvedeným postupom súhlasil. Faktúra za opravu vystavená dňa 1.7.2016,
ktorú v konaní predložil žalovaný, je zjavne chybná a bez významu, nakoľko bola vystavená ešte pred
vznikom škodovej udalosti a nie je opatrená ani podpisom poškodeného. Podľa názoru žalobcu nie je
pre posúdenie oprávnenosti nároku relevantný dátum vystavenia faktúry za opravu, ale skutočnosť od
kedy do kedy prebiehala oprava poškodeného vozidla.

23. Odvolací súd preskúmal jednotlivé zistenia z vykonaných dôkazov (odsek 5. odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie) uvedené v odsekoch 6. - 15. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie a konštatuje, že tieto zistenia súdu prvej inštancie majú oporu a zodpovedajú jednotlivým
vykonaným dôkazom. Z vecného, časového a logického sledu skutkových okolností, ktoré vznikli

medzi poškodeným, škodcom, poisťovňou škodcu, žalobcom ako právnym nástupcom poškodeného
a žalovaným v postavení poisťovne z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (PZP) považuje odvolací súd po vzniku poistnej
udalosti č. 19413583 - dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 16.7.2017, z vykonaného dokazovania zapreukázané, že dňa 21.7.2016 uzatvorili žalobca ako prenajímal a poškodený ako nájomca na dobu
od 21.7.2016 do 2.8.2016 zmluvu o nájme č. 349 na osobný automobil Kia Sportage, EVČ P v ktorej
dohodli denné nájomné 69,60 eur a zmluvné nájomné 55,20 eur. Žalobca v postavení prenajímateľa

vyúčtoval poškodenému sumu 717,60 eur faktúrou č. 2016359 vystavenou dňa 2.8.2016 so splatnosťou
do 16.8.2016 za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 349 v období od 21.7.2016 do
2.8.2016, t.j. za 13 dní po 46 eur bez DPH, spolu 598 eur bez DPH, 119,60 eur 20 % DPH. Prevzatie
tejto faktúry potvrdil poškodený podpisom. Dňa 3.8.2016 uzatvorili žalobca ako postupník a poškodený
ako postupca zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorou poškodený odplatne postúpil žalobcovi svoju

peňažnú pohľadávku proti žalovanému ako poisťovni na úhradu účelne vynaložených nákladov za nutné
užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 16.7.2016 vo výške 717,60 eur.
Podľa zákazkového listu (č.l. 53) Autoservis RMK s.r.o. bolo dňa 21.7.2016 prijaté do opravy po nehode
poškodené motorového vozidlo vo vlastníctve žalovaného. Podľa záznamu žalovaného o telefonickom
rozhovore s majiteľkou autoservisu, p. Q., zo dňa 7.9.2016 za účelom overenia údajov na FA 20160159,
p. Q. uviedla, že v autoservise bol problém s PC a potvrdila, že MV poškodeného bolo prijaté do servisu

na opravu 3.8.2016 a odovzdané 8.8.2016. Fa vystavila 8.8.2016 so splatnosťou 15.8.2016. Podľa
záznamu žalovaného o telefonickom rozhovore s poškodeným zo dňa 20.9.2017 za účelom overenia
NMV, poškodený uviedol, že nemá vedomosť o zaslaní dokumentácie k NMV, poslal ich servis. Tiež
uviedol, že NMV mu bolo ponúknuté priamo zo strany servisu „keď ponúkli, prečo by nebral“. Za ten čas
chodil do roboty, aj k lekárovi, je invalid na 60 %, manželka je chorá na chrbticu, má starších rodičov, s

ktorými chodí k lekárovi. V rodine majú ešte dve MV (brat), ale nemôže zakaždým niekoho otravovať.
Postúpenie predmetnej pohľadávky oznámil žalovanému ako poisťovni postupca - poškodený. Podaním
zo dňa 20.9.2016 oznámil žalovaný poškodenému, že poistnú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu
vozidla žalovaný vybavil a poistné plnenie stanovil vo výške 1 296 eur Autoservis RMK, s.r.o. na
základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu škodovej udalosti, obhliadky poškodených vecí

a predložených dokladov. Týmto podaním žalovaný zároveň oznámil poškodenému, že faktúru č.
2016359 v sume 717,60 eur nemôže akceptovať, nakoľko nebola preukázaná príčinná súvislosť a
nevyhnutnosť použitia náhradného motorového vozidla. Žalovaný podaním zo dňa 16.11.2017 oznámil
žalobcovi svoje stanovisko k prenájmu náhradného motorového vozidla, v ktorom okrem iného uviedol,
že po opätovnom prešetrení poistnej udalosti na základe dokumentácie zaslanej žalobcom, trvá na

pôvodnom stanovisko zo dňa 20.9.2016 a z dôvodu, že v telefonickom rozhovore s poškodeným tento
uviedol, že on zapožičanie náhradného vozidla nežiadal, ale vozidlo mu bolo automaticky poskytnuté
opravcom (žalobcom). V tomto podaní žalovaný zároveň uviedol, že žalobca k žiadosti nepripojil žiadne
nové dokumenty, ktorými by poisťovňa nedisponovala už v čase ukončenia prvotnej likvidácie poistnej
udalosti. Poškodený J. P. v čestnom prehlásení a vyjadrení zo dňa 14.5.2018 okrem iného prehlásil, že

mal prenajaté náhradné vozidlo od žalobcu KIA Sportage, EVČ P v období od 21.7.2016 do 2.8.2016
za svoje vozidlo VW Touran, EVČ Y poškodené pri dopravnej nehode dňa 16.7.2016, poistná udalosť č.
19413583, Groupama poisťovňa, a.s. Po prehliadke (po nafotení) poškodeného vozidla dňa 21.7.2016,
pri ktorej bol poškodený prítomný, po dohode s Autoservis RMK s.r.o., Handlová nechal dňa 21.7.2016
poškodeného vozidlo v autoservise a v tento deň si zapožičal náhradné vozidlo, ktoré potreboval k

dochádzaniu do zamestnania v podniku Xella Slovensko, kde pracoval na ranné smeny. Poškodený je
na 60 % invalidný a vozidlo potreboval aj k starostlivosti o manželku a jej starých rodičov. V rodine majú
2 motorové vozidlá, ktoré nemal možnosť využívať, tieto nie sú vo vlastníctve poškodeného. Auto by si
poškodený nebral, keby ho skutočne nepotreboval. Dňa 2.8.2016 volali poškodenému z autoservisu, že
má auto opravené a že si ho môže prísť vyzdvihnúť. Dĺžku opravy poškodený neovplyvňoval a v dobe

prenájmuod21.7.2016do2.8.2016boloopravovanéibapoškodeniezdopravnejnehodydňa16.7.2016.
Dňa 15.5.2018 vydal Autoservis RMK s.r.o., v mene ktorého konala Ing. R. Q., čestné prehlásenie
týkajúce sa skutočností spojených s opravou MV VW Touran, EVČ Y J. P., ČPU : XXXXXXXX, v ktorom
čestne prehlásil podľa písomných záznamov (zákazkový list zo dňa 21.7.2016), že vozidlo J. P. bolo
skutočne prijaté do opravy 21.7.2016. Keďže Ing. R. Q. bola v ten deň mimo autoservisu, a následne

bola v práci až 3.8.2016, zadala zákazku do programu Caris až po svojom príchode. Do programu Caris
sa nedajú urobiť zákazky so spätným dátumom. Auto prijal do opravy I. Z.. Týmto prehlásením mienila
Ing. R. Q. dať na pravú mieru jej tvrdenie zaznamenané Groupama poisťovňa, a.s. zo dňa 7.9.2016.

24. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie aj : faktúrou č. 20160159, ktorú vystavil dňa 1.7.2016

žalobca ako dodávateľ pre poškodeného ako odberateľa J. P. za opravu MN VW Touran, EVČ PD-
XXXEZ, ČPU: XXXXXXXX na sumu 1 296 eur so splatnosťou dňa 8.7.2016, ktorá bola dňa 9.8.2016
doručená žalovanému ako poisťovni, ďalej faktúrou č. 20160159, ktorú vystavil dňa 8.8.2016
žalobca ako dodávateľ pre poškodeného ako odberateľa J. P. za opravu MN VW Touran, EVČ PD-XXXEZ, ČPU: XXXXXXXX na sumu 1 296 eur so splatnosťou dňa 15.8.2016 a faktúrou č. 2016359,
ktorú vystavil dňa 2.8.2016 žalobca ako prenajímateľ pre poškodeného ako nájomcu J. P. za prenájom
náhradného vozidla podľa zmluvy č. 349 za obdobie od 21.7.2016 do 2.8.2016 na sumu 717,60 eur so

splatnosťou dňa 16.8.2016.

25. Odvolací súd po zhodnotení jednotlivých skutkových zistení vo vzájomných súvislostiach sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odseku 25. odôvodnenia rozsudku tohto súdu, že žalobca
v konaní pred súdom prvej inštancie na odstránenie rozporu, ktorá z faktúr pod rovnakým poradovým

číslom 20160159 bola vystavená oprávnene a ktorá nie, neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy. V
tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na obsah vyjadrenia žalovaného k odvolaniu (č.l. 127-129), v
ktorom sa aj žalovaný vyjadril tak, že v konaní nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané, kedy
došlo k oprave poškodeného vozidla a ako dlho táto oprava trvala, keď podľa názoru žalovaného, s
ktorým sa odvolací súd stotožňuje, práve dôvodné pochybnosti o čase vykonania opravy poškodeného
vozidla žalobcom boli dôvodom, pre ktoré súd prvej inštancie peňažný nárok žalobcu uplatnený žalobou

zamietol. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s názormi súdu prvej inštancie, ktoré v odseku 25.
odôvodnenia vyjadril pri hodnotení čestného prehlásenia poškodeného na č.l. 7 spisu a čestného
vyhlásenia Autoservis RMK s.r.o. zo dňa 15.5.2018, pretože z nich nie je vôbec zrejmé, z akých dôvodov
boli vystavené dve faktúry č. 20160159 s rôznymi dátumami vystavenia a splatnosti.

26. Na odstránenie tohto rozporu v skutkových zisteniach preukázaných v konaní pred súdom prvej
inštancie nemá vplyv ani odvolacie tvrdenie žalobcu, že dátum vystavenia faktúry nebráni tomu, aby bola
faktúra za opravu vozidla vystavená pri prevzatí vozidla, v priebehu opravy alebo po vrátení opraveného
vozidla, ak poškodený s uvedeným postupom súhlasil, s poukazom na to, že predložená faktúra za
opravu vystavená dňa 1.7.2016 bola zjavne chybná a bez významu, nakoľko bola vystavená ešte

pred vznikom škodovej udalosti, táto faktúra nie je opatrená ani podpisom poškodeného. Preto podľa
žalovaného v danom prípade nie je pre posúdenie oprávnenosti nároku relevantný dátum vystavenia
faktúry za opravu, ale skutočnosť od kedy do kedy prebiehala oprava poškodeného vozidla. Tieto
odvolacie tvrdenia žalovaného sú nielen protichodné s tými, ktoré opísal v žalobe, ale nemajú oporu ani
v listinách, ktoré žalobca predložil v konaní na preukázanie svojich tvrdení. Naviac je nutné poukázať aj

na to, že protichodné sú aj tvrdenia Ing. R. Q., ktoré uviedla v telefonickom rozhovore so žalovaným dňa
27.9.2016 a ktoré uviedla v čestnom vyhlásení dňa 15.5.2018, keď dňa 7.9.2016 tvrdila, že bol problém
PC a dňa 15.5.2018 tvrdila, že v deň prijatia MV bola mimo autoservisu a následne bola v práci až
3.8.2016, kedy zákazku zadala do programu Caris po príchode do práce s tým, že do programu Caris
sa nedajú urobiť zákazky so spätným dátumom.

27. V súlade s vyššie uvedenými zisteniami a názormi, odvolací súd konštatuje že skutkové zistenia
preukázané v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj ním ustálený skutkový stav veci, je správny
a odvolacie tvrdenia žalobcu nie sú spôsobilé správnosť týchto zistení spochybniť. Žalobca je stranou
v sporovom civilnom konaní a ako subjekt má nielen povinnosť tvrdenia podľa § 132 ods. 1 CSP, ale

v nadväznosti s touto povinnosťou má dôkaznú povinnosť. Z listín predložených v konaní stranami
sporu je zrejmé, že žalobca mal už pred podaním žaloby (dňa 29.5.2018) vedomosť, že žalovaný
namietal príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou škodou v súvislosti so zaplatením
uplatneného poistného plnenia vo výške 717,60 eur. Napriek tomu jeho žaloba v rámci náležitosti
pravdivého a úplného opísania rozhodujúcich skutočností podľa § 132 ods. 1 CSP neobsahuje tvrdenia

týkajúce sa predmetných skutočností a v tomto smere ani označenie dôkazov na ich preukázanie.

28. V kontexte vyššie uvedeného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné aj odvolacie tvrdenia žalobcu,
ktorými odôvodňoval uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

29. Keďže žalobca v konaní nesplnil dôkaznú povinnosť a v konaní nepreukázal obdobie, počas
ktorého žalobca v postavení dodávateľa vykonal pre poškodeného ako odberateľa opravu dopravnou
nehodou dňa 16.7.2016 poškodeného motorového vozidla vo vlastníctve poškodeného, odvolací súd
neposudzoval odvolacie tvrdenia žalobcu o nutnosti a účelnosti vynaložených nákladov za používanie
náhradného motorového vozidla na základe zmluvy o nájme č. 349 zo dňa 21.7.2016, nakoľko ich

hodnotenie považoval vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby, za nadbytočné a bez významu na právne
posúdenie veci.30. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení konštatuje, že v odvolacom konaní
nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré
vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok

súdu prvej inštancie je vo výroku I. vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu
a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.

31. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku
II. o nároku na náhradu trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady

zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj
u žalovaného. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu.
Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu patrí proti žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa
§ 251 CSP.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým

sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429
ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).