Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5418010030
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5418010030.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 30. mája 2019
prejednal odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín, sp. zn. 2T/6/2018 z
25.1.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.

2T/6/2018 z 25.1.2019.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 2T/6/2018 z 25.1.2019 bol obžalovaný R. L. postupom

podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín,
sp.zn. Pv 103/17/5503 z 23.2.2018 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin pytliactva podľa § 310
ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že

akočlenmiestnejorganizácieSlovenskéhorybárskehozväzu(MOSRZ)DolnýKubínzastávajúcifunkcie
vedúceho odboru tečúcich vôd, člena rybárskej stráže, identifikačné č. XXXX a rybárskeho hospodárstva

ev. č. 3/2003 počas dní 12.9.2016, 13.9.2016, 14.9.2016 a 16.9.2016 v čase od 06.00 h do 07.30
h v Dolnom Kubíne vo vodnom úseku Jasenovského potoka pod kaskádou pri Florinovom dome, v
rybárskom lososovo lipňovom chovnom revíri tzv. neresisku, obhospodarovateľa MO SRZ Dolný Kubín,
evidovanom v miestnom rybárskom poriadku ako ORAVA č. 1b 3-2711-6-2, kde platí zákaz lovu po
celý rok, v rozpore so všeobecným zákazom lovu rýb, v zmysle ustanovenia § 9 ods. 5 Zákona č.
139/2002 Z.z. o rybárstve, lovil ryby pomocou dvojdielneho prívlačového rybárskeho prútu staršieho

typu, na ktorého silóne mal upevnenú návnadu tzv. rotačný blinker zlatej farby.

Proti rozsudku súdu podal riadne a včas odvolanie prokurátor v neprospech obžalovaného. V písomných
dôvodoch odvolania uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozhodnutie súdu je
založené na hodnotení svedeckých výpovedí a výpovedí obžalovaného. Ostatné otázky, resp. námietky
obžalovaného vznesené v rámci jeho obhajoby, boli súdom správne vyhodnotené v jeho neprospech.

Ak súd časti výpovedí svedkov hodnotí ako nepravdivé (lovenie rýb), resp. v prospech obžalovaného,
nemôže iné časti tej istej výpovede (pomery vo zväze) hodnotiť ako pravdivé, v neprospech obžaloby.
Pri posudzovaní hodnovernosti svedkov sa musí posudzovať osoba, ktorá svedeckú výpoveď podáva
jednotne. Súd sa pri hodnotení výsluchov svedkov nesprávne a jednostranne priklonil na stranu
obžalovaného.HodnovernosťsvedkovQ.,Q.aC.niejenarušená,anisohľadomnavýpovedeostatných
svedkov, a to ani pri tvrdených problémoch v rámci zväzu. Sám svedok C. na hlavnom pojednávaní, ale

aj v prípravnom konaní vysvetlil svoju motiváciu k podávaniu trestného oznámenia tak, že z tohto jeho
vysvetlenia nie je možné odvodiť záver, že by jeho výpoveď, resp. výpovede svedkov Q. a Q. mali byťmenej hodnoverné. K výkonu funkcie vodného hospodára obžalovaným uviedol, že interpretácia jeho
konania súdom je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Svedkovia jasne uviedli, čo svojimi zmyslami
vnímali a vypovedali zhodne tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom. To, že obžalovaný

ukázal svedkovi C. zmotaný silón, neznamená, že vykonával funkciu vodného hospodára. Rovnako bol
súd potom povinný vyhodnotiť aj časť výpovede tohto svedka, v ktorej uviedol, že obžalovaného videl
loviť ryby, ako pravdivú. Vzhľadom na uvedené je toho názoru, že rozsudok okresného súdu, ktorým
obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Tr. por., je nesprávny. Navrhol, aby krajský
súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol.

Obžalovaný R. L. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora prostredníctvom svojho obhajcu
uviedol, že okresný súd správne zhodnotil vykonané dokazovanie v časti týkajúcej sa zrejmých rozporov
medzi výpoveďami svedkov C., Q. a Q. a obsahom obrazovo-zvukového záznamu. Z vykonaného
dokazovania bolo zrejme preukázané, že obžalovaný v kritickom čase a mieste vykonával činnosti

smerujúce k ochrane vodného toku, ktoré mu ako členovi rybnej stráže a rybárskemu hospodárovi
vyplývajú zo zákona. Obhajoba je tiež názoru, že svedecké výpovede svedkov, ktorí by mali usvedčovať
obžalovaného zo spáchania skutku, sú ovplyvnené vnútornými nezhodami v rámci miestnej organizácie
Slovenskéhorybárskehozväzu,ktorémali,okreminého,zanásledokzmätočnéodvolanieobžalovaného
z funkcie hospodára revíru. V plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym i skutkovým posúdením prípadu

zo strany okresného súdu obsiahnutého v napadnutom rozsudku. Rozsudok okresného súdu považuje
za vecne správny a zákonný. Navrhol, aby Krajský súd v Žiline odvolanie prokurátora zamietol ako
nedôvodné podľa § 319 Tr. por.

Krajský súd, ako odvolací súd, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že
odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne

neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami.

Záver okresného súdu o nevine obžalovaného krajský súd považuje za predčasný a nepresvedčivý,
pretože tento nevychádza z náležite zisteného skutkového stavu.

Súd prvého stupňa prehliadol, že použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v
prospech), vyplývajúcej z ust. § 2 ods. 4 Tr. por., prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré
vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných
dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutom pre objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé

rozhodnutie.

Orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného
uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickomúsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným
spôsobom.

Hodnotenie dôkazov súdom sa musí premietnuť aj do odôvodnenia rozsudku, pričom podľa § 168 ods.
1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za
dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd
vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi

úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v
otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.

Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo strán konania na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Je korelátom práva strán konania prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne
dostali primeranú odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme,

pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný, ale že rozhodovanie
súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby strany konania mohli účinne
uplatňovať opravné prostriedky, ktoré majú k dispozícii.

Týmito zásadami sa súd prvého stupňa dôsledne neriadil, jeho rozhodnutie je prinajmenšom predčasné,

hodnotenie dôkazov jednostranné, v prospech obžalovaného, pričom písomné vyhotovenie rozsudku
okresného súdu nezodpovedá ustanoveniu § 168 ods. 1 Tr. por.

Podstata súdenej trestnej činnosti obžalovaného podľa obžaloby prokurátora má spočívať v tom, že ako
člen miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu (MO SRZ) Dolný Kubín zastávajúci funkcie

vedúceho odboru tečúcich vôd, člena rybárskej stráže, identifikačné č. XXXX a rybárskeho hospodárstva
ev. č. 3/2003 počas dní 12.9.2016, 13.9.2016, 14.9.2016 a 16.9.2016 v čase od 06.00 h do 07.30
h v Dolnom Kubíne vo vodnom úseku Jasenovského potoka pod kaskádou pri Florinovom dome, v
rybárskom lososovo lipňovom chovnom revíri tzv. neresisku, obhospodarovateľa MO SRZ Dolný Kubín,
evidovanom v miestnom rybárskom poriadku ako ORAVA č. 1b 3-2711-6-2, kde platí zákaz lovu po

celý rok, v rozpore so všeobecným zákazom lovu rýb, v zmysle ustanovenia § 9 ods. 5 Zákona č.
139/2002 Z.z. o rybárstve, lovil ryby pomocou dvojdielneho prívlačového rybárskeho prútu staršieho
typu, na ktorého silóne mal upevnenú návnadu tzv. rotačný blinker zlatej farby.

Krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že nie sú nijaké pochybnosti o tom, že rybársky

revír č. 3-2711-6-2 Orava č. 1b, ktorý je predmetom prebiehajúceho trestného konania, je evidovaný ako
rybársky revír, na ktorom platí všeobecný celoročný zákaz lovu rýb.
Z odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa možno ustáliť, že okresný súd
vyhodnotil tvrdenia svedkov C., Q. a Q. ako tendenčné, nekorešpondujúce so samotným kamerovým
záznamom a tvrdeniami obžalovaného, ako aj svedka P., nakoľko z obrazovo-zvukového záznamu, ktorý

bol vyhotovený mobilným telefónom (vyhotovil ho svedok C.) a bol prehratý na hlavnom pojednávaní,
nie je zrejmé, akej činnosti sa obžalovaný pod kaskádou pod Florinovým domom venoval. Z obrazovo-
zvukového záznamu vidieť iba to, že obžalovaný vychádza spod mosta a v ruke drží udicu. Žiadnym
spôsobom nebola vyvrátená obrana obžalovaného v tom smere, že ako vtedajší člen rybárskej stráže,
tiež vedúci odboru tečúcich vôd a rybársky hospodár MO SRZ Dolný Kubín, na predmetný tok

mohol chodiť sám a vykonávať činnosti v zmysle § 13 Zákona o rybárstve, teda najmä kontrolnú
činnosť, hospodársku činnosť a prieskum, čo potvrdil aj svedok F.. Svedkovia C., Q. a Q. potvrdili, že
obžalovaného nevideli uloviť rybu. Sám ukázal ruksak, v ktorom mal namotaný silón a nástrahu, pričom
vysvetlil, že čistil tok od mŕtvej ryby, nečistôt a nástrah. Súd dospel k záveru, že skutok nie je trestným
činom. Prokurátor oprel obžalobu o svedecké výpovede, ktoré nekorešpondovali s obrazovo-zvukovým

záznamom, v rámci dokazovania boli preukázané nezhody medzi svedkami C., Q., Q., pričom svedok P.
a F. tieto problémy potvrdili, tiež aj to, že svedok C. podmieňoval „neoznámenie zistených skutočností“
polícii,pokiaľobžalovanýodstúpizfunkcierybárskejstrážeazvýboruMOSRZ.Obžalobataknevyvrátila
tvrdenia obžalovaného, že na mieste vykonával činnosti smerujúce k čisteniu toku, zisťoval zdroje
znečisteniaavykonávalopatreniapozisteníúhynuryby,ktoréoprávneniamuvyplývalipriamozozákona

o rybárstve ako členovi rybej stráže rybárskeho hospodára.

Odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci
rozsudok, nie sú logicky odôvodnené a zároveň sa odvolací súd ani nemôže stotožniť s úvahamiprávneho charakteru, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok. Okresný súd
síce vykonal na hlavnom pojednávaní celý rad dôkazov a snažil sa skutkové závery podrobne odôvodniť.
Napriek tomu sa odvolací súd s týmito závermi nemohol stotožniť a oslobodzujúci výrok považuje za

predčasný. Treba tiež uviesť, že vyššie citované dôvody zodpovedali oslobodzujúcemu výroku skôr
podľa písm. a) § 285 Tr.por. a nie dôvodu oslobodenia podľa písm. b) § 285 Tr. por.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nelogicky vyhodnotil výpovede priamych svedkov L.
Q. a Ing. L. C., ktorí sa vyjadrovali ku kritickému dňu 16.9.2016, kedy mal obžalovaný loviť ryby.

Podľa názoru okresného súdu svedecké výpovede menovaných svedkov nekorešpondujú s obrazovo-
zvukovým záznamom, ktorý mal byť vyhotovený mobilným telefónom. Svedok L. Q. sa jednoznačne
vyjadril, že 16.9.2016 videl obžalovaného chytať ryby. Stál hore pri zábradlí a obžalovaného dobre videl.
On osobne videl najmenej desaťkrát nahodenie nástrahy. Svedok na otázku, či je na videu viditeľné
nahodenie návnady do vody pod kaskádou, doslova odpovedal, že keď človek vie, kedy a kde konkrétne
sa pozerať, tak to vidno. Svedok tiež uviedol, že okrem obžalovaného sa tam nenachádzali žiadne

iné osoby. Je pravdou, že svedok Ing. L. C. sa vyjadroval k tomu, že videl obžalovaného spod tunela
vychádzať. Predtým však stál pri svedkovi Q.. Svedok doslova uviedol, že sa bol zvrchu pozrieť ako ústi
turbína do potoka a videl ako dopadáva zlatá nástraha do vody. Svedkovi Q. povedal, aby ostal hore na
tom istom mieste, on išiel dolu, ako sa vychádza z tunela, kde natočil video, ako obžalovaný odchádza.

Ak okresný súd neuveril tvrdeniam svedkov L. Q., Ing. L. C., za účelom overenia vierohodnosti ich
svedeckých výpovedí mohol vykonať ohliadku miesta činu, či svedkovia z miesta, odkiaľ ho pozorovali
a zároveň natáčali mobilným telefónom videozáznam, mohli alebo nemohli vidieť obžalovaného loviť
ryby dňa 16.9.2016. Treba však pripomenúť, že svedkovia sa v skorých ranných hodinách na mieste
nenachádzali náhodne, ale prišli tam až na základe vyjadrení svedka J. Q., ktorý im dňa 15.9.2016

poskytol poznatok o tom, že obžalovaný viac dní po sebe loví ryby na zakázanom mieste.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal so svedeckými výpoveďami
svedka J. Q.. Vo vzťahu k menovanému svedkovi neobstojí názor okresného súdu, že jeho výpovede
nekorešpondujú s kamerovým záznamom. Treba pripomenúť, že svedok J. Q. sa vyjadroval ku kritickým

dňom12.9.2016,13.9.2016a14.9.2016aniekudňu16.9.2016,kedybolkamerovýzáznamvyhotovený.

Svedok J. Q. na hlavnom pojednávaní doslova uviedol, že videl obžalovaného na kritickom mieste loviť
ryby v pondelok, utorok a v stredu, t.j. 12.9.2016, 13.9.2016 a 14.9.2016. V stredu aj videl, že v rybárskej
taške má niečo, nemôže však povedať, že to bol konkrétne úlovok. Na otázky obžalovaného svedok

následne uviedol, že v pondelok a v utorok si nie je istý, či v kaskáde stál obžalovaný, pretože on osobu
pozoroval z cesty, z hornej časti premostenia. Z tej cesty do kaskády vidno. Postavou to mohol byť
obžalovaný. V stredu ho priamo videl. Videl obžalovaného spod kaskády vychádzať. Dnu v toku pri ňom
ani v jeden deň nebol.

V okolnostiach danej veci je však nepochybné, že okresný súd pri vykonávaní výsluchu svedka J.
Q. jednotlivými procesnými stranami dôsledne nedbal na aplikáciu ustanovenia § 264 ods. 1 Tr.
por. (odstraňovanie rozporov vo výpovedi svedka). Podľa obsahu zápisnice o priebehu hlavného
pojednávania svedok mal vypovedať zhodne ako na č.l. 60-61, t.j. ako pri výsluchu v prípravnom konaní.
Následnemalsvedokuviesť,ževidelobžalovanéhovkritickomčaseloviťryby.Avďalšejčastisvedeckej

výpovede na hlavnom pojednávaní na otázky obžalovaného už svedok uviedol, že v pondelok a v utorok
si nie je istý, či v kaskáde stál obžalovaný. V stredu ho priamo videl.

Odvolací súd uvádza, že v prípravnom konaní svedok J. Q. vypovedal, že v pondelok dňa 12.9.2016
išiel do školy a už z diaľky zbadal, že niekto vykonáva rybársku činnosť pod kaskádou povyše mosta pri

Florinovom dome. Dosť sa ponáhľal do školy, ale pozrel sa z mosta a videl, ako do vody pod kaskádou
dopadá nástraha, blinker, ktorý po dopadnutí sa sťahoval späť pomocou silónu. Nemal čas sa zdržiavať
na zistenie, kto tam loví ryby, a tak len nazrel a videl postavu iba pri príchode smerom tam, potom išiel do
školy. V utorok znovu z diaľky videl osobu, ako tam loví ryby, tak sa chvíľu zdržal až tá osoba vyšla spod
mosta a na chodníku prešli popri sebe, pričom vtedy toho muža spoznal, že je to R. L.. V ten deň videl,

že tam vykonával rybárske právo. Videl, ako dopadá blinker do vody na vodnú hladinu pod kaskádou.
Potom pokračoval do školy. V stredu to bolo rovnako ráno. Videl znovu rybársku činnosť v kaskáde,
znovu vyšiel spod mosta na cestu R. L. a prešli popri sebe, ako aj deň predtým. Tieto skutočnosti oznámildňa 15.9.2016 Q. a C., ktorí sa dohodli, že tam pôjdu pozrieť nasledujúci deň. V piatok mu oznámili,
že mal pravdu.

Pozornosti krajského súdu neuniklo, že na č.l. 218 spisu sa nachádza listinný dôkaz rukou písaný
označenýakopracovnýzáznambrigádnickýchprácvykonávanýchčlenmiMOSRDolnýKubín,zktorého
je zistiteľné, že dňa 14.9.2016 R. L. ako vedúci brigády, D. S., T. Y., v čase od 07.00 h do 10.20 h sa
zúčastnili brigády. Pokiaľ ide o miesto brigády, toto je z pohľadu krajského súdu nečitateľné.

V danej veci je nepochybné, že je mimoriadne dôležité zistiť osobu, ktorá mala loviť ryby v kritické dni
12.9.2016, 13.9.2016, 14.9.2016 a ktorú osobu mal v tomto čase vidieť, resp. opoznať svedok J. Q.. Ak
odstraňovanie rozporov vo výpovediach svedka J. Q. ohľadne osoby, ktorú mal vidieť a ktorá mala loviť
ryby na úseku, kde je celoročný zákaz lovenia rýb, i ohľadne dní, kedy k tomu malo dôjsť, podľa § 264
ods. 1 Tr. por. nenavrhli na hlavnom pojednávaní strany, mal tak urobiť súd prvého stupňa, vychádzajúc
z ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., ktoré predpokladá, že súd urobí spravodlivé rozhodnutie, pretože je

nesporné, že svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal rozdielne oproti prípravnému konaniu.

Krajský súd poukazuje aj na ďalšie dôkazy vykonané v danej veci. Nepriamy svedok Mgr. J. F. sa vyjadril,
že o tejto veci vie len od L. C.. Bolo mu povedané, že obžalovaný lovil v Jasenovskom potoku. Neveril,
že by obžalovaný lovil ryby, preto sa C. s Q. dohodli, že sa na miesto pôjdu pozrieť, pretože J. Q.

videl obžalovaného v týchto miestach viac dní po sebe. Svedok na miesto nešiel. Oni dvaja natočili
videozáznam a telefonovali mu, že obžalovaného videli, ako hádže udicou a vychádza spod mosta.
Povedal im, že to bude asi nedorozumenie, že netreba hneď volať políciu. Aj o tom s obžalovaným
hovoril, kde on na ďalšom zasadnutí hovoril, že vyťahoval pytliačky a tiež odstraňoval nejaký silón.
Považoval to za vybavené.

Nepriamy svedok RNDr. L. P. k veci vypovedal, že na zasadnutí výboru ho hlavný hospodár pán
F. informoval o tom, že videli obžalovaného chytať ryby v mieste zákazu. Obžalovaný k uvedeným
skutočnostiam uviedol, že v mieste bol, vyberal pytliačku aj zdochnutú rybu, pričom pytliačku aj ukázal.
Videl dve videá, na jednom obžalovaný vychádzal spod mosta a k tomuto sa vyjadril, že nebol chytať

ryby. Na druhom videu sú nejasné zábery a počuť čľupnutie, možno pohyb blyskáča v kaskáde.

Obžalovaný na svoju obhajobu uvádza, že na mieste činu bol iba dňa 16.9.2016, pričom tam vykonával
ochrannú a hospodársku činnosť. Oslobodil a pustil späť do vody chytenú a zamotanú rybu do silónov
nachádzajúcich sa vo vode. Odstránil uhynutú rybu, odstránil PET fľašu od oleja, kovový dielec od

oplotenia a naplavenín. Na rybárskom prúte nemal žiadnu návnadu, ani nástrahu. Mal pri sebe krátky
rybársky prút.

Všeobecne treba pripomenúť, že výpoveď obžalovaného je dôkazom rovnocenným s ostatnými
dôkazmi. Obsah výpovede obžalovaného je zároveň formou jeho obhajoby, pričom krajský súd

neopomína, že obžalovaný sa môže brániť spôsobom, ktorý uzná za vhodný, a teda i tvrdeniami,
ktoré sa nezakladajú na pravde. Pravdivosť tvrdení obžalovaného je však potrebné vyvrátiť procesne
relevantnými dôkazmi a zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú pôvodné pochybnosti a zároveň
vyvracajú výpoveď a obhajobu obžalovaného.

Treba zdôrazniť, že súd hodnotí dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti, pravdivosti a
vierohodnosti, a to každý dôkaz jednotlivo, ale zároveň i v ich súhrne. Pri hodnotení výpovede svedka
súd skúma, či je logická, či sa svedok neodchyľuje od svojej skoršej predchádzajúcej výpovede, pričom
v prípade odchýlok musí zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri hodnotení dôkazu
vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z

vysvetlenia, prečo k nim došlo. Pravdivosť tvrdení svedka treba posudzovať aj z hľadiska jeho osoby a
zistenia, či má motív uvádzať nepravdu a „škodiť“ obžalovanému. Pritom nemožno opomenúť, že svedok
na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať pravdu, a preto logicky i právne vždy
musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do okamihu, kým nie je preukázaný opak.
Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom v zmysle § 2

ods. 12 Tr. por. podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá
vierohodná nie je.Odvolací súd nemá v úmysle opustiť postavenie nestranného tribunálu, ale jeho povinnosťou je hľadať
cestu k spravodlivosti, ktorá nepatrí len obžalovanému, ale všetkým. Bude úlohou súdu prvého stupňa
pri zachovaní princípu nestrannosti zvážiť svoj ďalší procesný postup a či už na základe návrhu niektorej

zo strán trestného konania alebo na základe vlastnej iniciatívy vykonať dôkazy, ktoré umožnia náležité
zistenie skutkového stavu, v ktorom bude mať oporu zákonu zodpovedajúci konečný verdikt súdu prvého
stupňa.

Úlohou súdu prvého stupňa po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude logickým spôsobom

vyhodnotiť všetky dôkazy jednotlivo, ale aj v ich súvislostiach tak, aby došlo k naplneniu primárneho
cieľa - zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorým je spravodlivé rozhodnutie súdu. Takýto
postup súdu súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a
spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočneniu spravodlivého procesu.

Súd prvého stupňa vyhodnotí všetky dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. por. tak, že uváži všetky okolnosti

prípadu jednotlivo i v ich súhrne, bude skúmať, či výpovede obžalovaného a svedkov sú logické a pri
hodnotení výpovedí bude vychádzať z celých výpovedí.

Za existujúceho skutkového a právneho stavu potom odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len podľa §
321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť

okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj
hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.