Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/164/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5301899965
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5301899965.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Kataríny Beniačovej, v právnej veci žalobcu: T. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. B. W. XXX, právne zastúpený: JUDr. Anton Kupšo, advokát so sídlom T. XX,
K., proti žalovanému: Ing. T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, O. B. P., právne zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436
640, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Čadca, č. k. 10C/538/2001-884, zo dňa 30. novembra 2016, v spojení s opravným
uznesením č. k. 10C/538/2001-896 zo dňa 13. februára 2017 a č.k. 10C/538/2001-929 zo dňa 03. apríla

2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. (zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva,
finančné vyrovnanie) p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. v spojení s opravným uznesením (trovy konania) a IV. (trovy
štátu) m e n í tak, že :
Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

Slovenská republika m á n á r o k na náhradu trov preddavkovaných štátom v rozsahu 50 % voči
žalobcovi a v rozsahu 50 % voči žalovanému.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán k
nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXXX, pre obec a k.ú. P. B. W., a to KNC parc.č. 1268/1 o
výmere 407 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc.č. 1268/2 o výmere 89 m2 - záhrady, parc.č. 1269 o
výmere 220 m2 - záhrady, parc.č. 1271 o výmere 108 m2 - zastavané plochy a nádvoria (ďalej len sporné

nehnuteľnosti).Nehnuteľnostiprikázaldovýlučnéhovlastníctvažalobcuatohtozároveňzaviazalzaplatiť
žalovanému na vyrovnanie istinu 3.000,-€. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% a Slovenská republika má voči žalovanému nárok na náhradu trov preddavkovaných
štátom 100%.

2. Poukázal na to, že žalobca je vlastníkom rodinného domu č.s. XXX postaveného na parcele CKN
1268/1 a spoločne so žalovaným každý v rovnakom podiele 1-ca sú podielovými spoluvlastníkmi

sporných nehnuteľností. Zo znaleckých posudkov Ing. Bukovanovej, Ing. Pavla Krišpinského a Ing.
Márie Blahovcovej vyplýva, že vyčlenenie výmery pripadajúcej na podiel jednotlivých spoluvlastníkov v
každej parcele samostatne nie je vhodné a účelné. Reálne je možné rozdeliť parcely ako celkom rôznym
odčleňovaním z jednotlivých parciel. z ohliadky miesta samého mal preukázané, že parcely vytvárajús domom č.s. XXX jediný funkčný celok. KNC parc.č. 1271 je jedinou prístupovou cestou, ktorú má
žalobca k uvedenému rodinnému domu. Vzhľadom na to a tiež na tvar pozemku (úzky a dlhý pozemok),
jeho výmeru nie je reálne dobre deliteľný. Rovnako dobre deliteľná nie je ani KNC parc.č. 1268/1, na

ktorom sa nachádza rodinný dom žalobcu s.č. XXX, v ktorom chce žalobca po vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva spolu s rodinou a s ťažko zdravotne postihnutým synom (autizmus a ochrnutie) bývať.
KNC parc.č. 1269 slúži ako záhrada pred rodinným domom č.s. XXX a KNC parc. č. 1268/2 ako záhrada
za týmto rodinným domom, v ktorej časti sa od 60-ich rokov minulého storočia nachádza drobná stavba
(na LV neevidovaná) - chlievec určený na chov hospodárskych zvierat. Napriek tomu sa nejedná o

čiernu stavbu, nakoľko právnemu predchodcovi žalobcu bolo vydané stavebné povolenie na stavbu
chlievca pre hospodárske zvieratá. Reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobré možné, ak by ani po
adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli
slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. Preto v
danom prípade nie je možné reálne rozdelenie a pristúpil k vyporiadaniu spoluvlastníctva prikázením
veci za náhradu žalobcovi, pričom prihliadal na veľkosť spoluvlastníckych podielov (obe sporové strany

rovnaký) a účelné využitie veci.

3. Pri skúmaní účelnosti využitia sporných nehnuteľností pri žalobcovi poukázal na to, že jeho právni
predchodcovia (starý otec Y. L. a matka Q. Y.) a následne samotný žalobca nehnuteľnosti najmenej od
r. 1955 nerušene užívali. Žalobca ich nadobudol darovacou zmluvou od svojej matky Q. Y., ktorá ich

nadobudla dedením po svojom otcovi Y. L. a tento ich nadobudol darovacou zmluvou od svojej manželky
H. L. v r. 1955. Žalobca po nadobudnutí vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, vrátane rodinného
domu č.s. XXX podal v r. 1997 na stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie na prestavbu, prístavbu
rodinného domu so zriadením novej bytovej jednotky, voči čomu mal výhrady právny predchodca
žalovaného Y. I. a spochybnil výlučné vlastníctvo žalobcu k pozemkom. Vo vzťahu k strane žalovaného

nebolo preukázané, že by jeho právny predchodca Y. I. sporné nehnuteľnosti užíval, či obhospodaroval,
dokonca uviedol, že tieto nemieni ani obhospodarovať a pokiaľ by ich získal reálnym rozdelením,
tak by ich predal. 13.5.2011 sa vyjadril, že mu vek ani zdravotný stav nedovoľujú nehnuteľnosti
obhospodarovať, čo neznamená, že by o nehnuteľnosti nemali záujem jeho deti. Následne v priebehu
tohto konania kúpnou zmluvou previedol nehnuteľnosti na žalovaného Ing. T. W. a po tom, čo sa žalobca

v konaní sp. zn. 10C/29/2012 domáhal určenia neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, dňa 29.01.2014 žalovaný
Y. I. zomrel. Pred svojou smrťou 30.12.2009 zriadil závet, ktorým celý svoj majetok, ktorý zdedil po
otcovi P. I. na základe D558/43 poručil Ing. T. W.. Ohľadne ostatného majetku závet nezriadil. Z tohto
je zrejmé, že právny predchodca žalovaného Y. I. nemal záujem sporné nehnuteľnosti obhospodarovať
a nemal ani záujem o to, aby ich nadobudli jeho deti. Robil všetky právne kroky k tomu, aby žalobcovi

znemožnil nadobudnúť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam. Dôvodom pre také správanie bolo to, že
jeho matka H. L. všetok majetok, ktorý nadobudla po svojom prvom manželovi P. I. vrátane majetku, ktorý
nadobudol ako maloletý dedením po svojom otcovi previedla darovacou zmluvou na svojho druhého
manžela Y. L.. Po smrti Y. L. bol tento pochovaný na hrobové miesto jeho otca P. I., čo Y. I. považoval
za zneuctenie hrobu jeho otca, pre ktoré nedá svoj podiel nikomu zo svojich súrodencov (poznámka

pochádzajúcich z druhého manželstva jeho matky vrátane ich detí). Žalovaný Ing. T. W. predtým ako
sporné nehnuteľnosti nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve 03.09.2014 nikdy neužíval a ani
neobhospodaroval. Tento má na rozdiel od žalobcu zabezpečené vlastné bývanie v rodinnom dome O.
B. P.. Okrem toho spoločne s manželkou je vlastníkom rodinného domu s. č. XXX na parcele č. 1265
zapísaného na LV č. XXXX v obci, k. ú. P. B. W., vrátane pozemkov p. č. 1115/58 vo výmere 500 m2 -

trvalé trávne porasty, p. č. 1265 o výmere 603 m2 - zastavané plochy a nádvoria, p. č. 1266 o výmere
340 m2 - záhrady, p. č. 1313 o výmere 136 m2 - trvalé trávne porasty, p. č. 9176 o výmere 1889 m2 -
orná pôda zapísaných tiež na LV č. XXXX.

4. Z uvedeného je zrejmé, že účelnejšie využitie nehnuteľností je u žalobcu, ktorý je vlastníkom

rodinného domu s. č. XXX. Okrem tohto rodinného domu žalobca na rozdiel od žalovaného iný
rodinný dom nevlastní. Spoločne s manželkou a zdravotne ťažko postihnutým dieťaťom býva u svojich
svokrovcov, pričom pre nezhody a súdny spor o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemôže
nerušene predmet svojho vlastníctva užívať, nakoľko do právoplatného ukončenia konania o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sú prerušené všetky stavebné konania.

5.VzťahymedzirodinoužalobcuarodinoupôvodnežalovanéhoY.I.zdôvodupocitukrivdyzostranyY.I.
bolinarušené.Nemalvšakpreukázané,žebysažalobcavočipôvodnežalovanémuY.I.atiežterajšiemu
žalovanému Ing. T. W. správal násilným spôsobom. Tvrdenie, že žalobca mal s rodinnými príslušníkmivykradnúť hrob otca Y. I. a ukradnúť mu zlaté zuby, neboli zo strany žalovaného preukázané. Pokiaľ sa aj
matka žalobcu voči synovi žalovaného dopustila priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, nejedná
sa o osobu žalobcu a správanie matky žalobcu mu nemôže byť na ťarchu. V konaní bolo preukázané aj

výsluchom svedka Mgr. H. P., že vzťahy medzi žalobcom a žalovaným sú narušené, nakoľko sa medzi
nimivedúneustálesusedskésporyohľadomnehnuteľností,ktorésúpredmetomtohtokonania.Uvedené
potvrdila aj svedkyňa H. W. a matka žalobcu Q. Y.. Rovnako svedkyňa P. R. (sestra pôvodného žalobcu
Y. I. a nevlastná sestra matky žalobcu) potvrdila, že vzťahy medzi žalobcom a pôvodným žalovaným boli
zlé. Ona má veľmi zlé vzťahy s matkou žalobcu a so žalovaným má vzťahy dobré.

6. Za účelom zistenia všeobecnej ceny bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru
stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Vladimírom Badúrom, ktorý v znaleckom posudku č.
2/2016 určil všeobecnú hodnotu parc. č. 1261 na sumu 2.975,17 Eur, parc. č. 1268/2 na sumu 650,59
Eur,parc.č.1269nasumu1608,20Eur,parc.č.1271nasumu789,48Eur,čospolupredstavuje6023,44
eurapozaokrúhlení6.000Eur.Vzhľadomnatozaviazalžalobcuzaplatiťžalovanémuzaspoluvlastnícky

podiel vo výške 1-ice na uvedených nehnuteľnostiach sumou 3.000 Eur.

7. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a mal za to, že žalobca mal v tomto
konaní v plnom rozsahu úspech.

8. V konaní boli použité finančné prostriedky z rozpočtových prostriedkov súdu na vykonanie
dokazovania, a to znaleckého posudku, za ktorý bola znalcovi priznaná odmena, štátu tak vznikol nárok
na náhradu ním preddavkovaných trov konania voči žalovanému, ktorý nebol v konaní úspešný, a to
v rozsahu 100 %.

9. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku v spojení s opravným uznesením podal odvolanie
žalovaný. Podľa jeho názoru konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie
nerozhodoltak,abyzabezpečilspravodlivúochranujehoprávaprávomchránenýchzáujmov,čímporušil

princíp právnej istoty. Poukazuje na judikatúru súdov Českej republiky a už menej ustálenej súdnej praxe
súdov Slovenskej republiky, ktorá je v tejto oblasti dostatočná. Bolo nesporne zistené, že je nevyhnutné
zrušiť podielové spoluvlastníctvo proti čomu nenamietali, avšak je škoda, že žalobca pred začatím
konania neoslovil žalovaných s návrhom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva, ale volil priamo
cestu podania žaloby. Každá nehnuteľnosť sa posudzuje ako samostatná vec v právnom slova zmysle

tak, ako ju má na mysli ust. § 142 Občianskeho zákonníka. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvej
inštancie v bode 86 odôvodnenia, že z ohliadky na mieste samom mal preukázané, že pozemky tvoria s
domom č. s. XXX jeden funkčný celok. Takéto zistenie nie je zachytené v zápisnici a navyše je v rozpore
aj s ďalšími dôkazmi doloženými žalovanou stranou ako aj v rozpore so samotnými zisteniami súdu.
Sám konštatoval, že je výlučným vlastníkom susedných pozemkov aj prístupovej cesty, z grafických

snímkov je teda zrejmé, že nielen dom č. XXX tvorí s pozemkami v podielovom spoluvlastníctve
jeden celok, ale že jeden celok tvoria všetky pozemky KN-C č. 1268/1, 1268/2, 1269, 1271, 1265,
1266, 1267 a 1297/1. Toto zistenie súd prvej inštancie v závislosti na posúdenie, či je rozdelenie
pozemkov dobre možné opomenul a nezohľadnil. Súd vo veci nariadil tri znalecké dokazovania, či
je možné reálne rozdeliť pozemky (Ing. Bukovanová, Ing. Krišpinský, Ing. Blahovcová), nakoniec sa

ale znaleckým dokazovaním neriadil a rozhodol arbitrárne bez prihliadnutia na stanoviská znalcov,
či pomery na mieste samom. Zo znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva reálna deľba sporných
pozemkov. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku však poukazuje len na čiastočné konštatovania
znalcov, ktoré zodpovedajú názoru súdu na nemožnosť rozdelenia pozemkov, avšak tieto závery treba
posudzovať komplexne. V ďalšom sa zaoberá otázkou účelného využitia veci avšak len vo vzťahu komu

prikázať pozemky do výlučného vlastníctva a nie vo vzťahu k otázke posúdenia možnej deliteľnosti
pozemkov. Ak je možné pozemok rozdeliť, nemôže súd vyhodnocovať kritéria pre prikázanie veci
konkrétnemu spoluvlastníkovi. Pri vyhodnocovaní účelnosti však nevyhodnotil, že matka žalovaného Y.
I. po smrti otca sa k deťom zachovala v rozpore s dobrými mravmi a svojmu vzťahu k novému manželovi
obetovala svoje deti. Dokonca im poprela nároky z dedičstva po otcovi a protiprávne ich podiel previedla

právnemu predchodcovi žalobcu. Súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil to, že žalovaný sa pôvodne
domáhal 3-ín a v dôsledku rozsudku sa jeho podiel znížil na 1-icu. Išlo o špekulatívne konanie žalobcu
a nemôže byť na jeho prospech. Nemožno sa stotožniť s tým, že pôvodný žalovaný robil všetky kroky,
aby žalobcovi znemožnil nadobudnúť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, nakoľko tento má právozávetne odkázať majetok osobe, ktorá si to podľa neho zaslúži. Rovnako nie je možné stotožniť sa so
záverom, že nehnuteľnosti nie je možné účelne rozdeliť z dôvodu toho, že žalobca nemá iné bývanie a
žalovaný je vlastníkom iného rodinného domu. Záver súdu, že žalobca bude užívať pozemky na účel, na

ktorý sú určené a predíde sa vzniku nových sporných situácií nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z
ničoho nevyplýva, na aký účel sú pozemky určené a ani nevyplýva, prečo by tento účel určenia nenaplnili
pozemky rozdelené, resp. prečo by tento účel nemohol zabezpečiť práve žalovaný. Je nesporné, že nie
každý pozemok má rovnaký účel. Nestotožňuje sa ani s predstavou súdu, že by sa odstránili sporné
situácie. Naďalej zostanú susedmi a žalobca naďalej bude musieť na prístup k domu na KN-C parc. č.

1268/1 užívať pozemky vo vlastníctve žalovaného KN-C č. 1297/1 a aj časť KN-C parc. č. 1267, lebo
KN-C č. 1271 je na prejazd väčších vozidiel priúzka. Súd neprihliadol na zistenie, že žalobca svojím
správaním bránil riadnemu priebehu konania. Na pozemkoch vykonával nezákonné stavebné zásahy,
za ktoré nakoniec súdu prvej inštancie reagoval predbežným opatrením, ktorým mu stavebné činnosti
musel zakázať. Napokon nezákonnú stavbu vyhodnotil ako argument svedčiaci proti možnej deliteľnosti
pozemku. Má za to, že pri posúdení otázky možnej deliteľnosti pozemkov sa mal súd pridržiavať jeho

podaniazodňa08.08.2016,ktorýsúdžiadnymspôsobomnevyhodnotilavyhodnocujúcotázkumožného
delenia nijako nevyhodnotil stanovisko súdnej znalkyne Ing. Blahovcovej a v prípade jej odborného
stanoviska by potom vyporiadanie pozemkov bolo nasledovné. Pozemky KN-C č. 1271, 1268/1 prikázať
do výlučného vlastníctva žalobcu a zaviazať žalobcu vyplatiť žalovanému výplatok vo výške 1882,33
Eur. KN-C parc. č. 1268/2 - záhrada o výmere 89 m2 rozdeliť reálne v zmysle geometrického plánu

Ing. Štefana Chládeka č. 120/2016 tak, že do vlastníctva žalobcu zostane parc. č. 1268/2 o výmere
45 m2 a do vlastníctva žalovaného novovytvorená parcela č. 1268/7 - záhrada o výmere 44 m2. KN-
C parc. č. 1269 - záhrada o výmere 220 m2 rozdeliť reálne na základe toho istého geometrického
plánu tak, že vo vlastníctve žalobcu zostane novovytvorená parcela č. 1269/1 o výmere 110 m2 a vo
vlastníctve žalovaného KN-C parcela č. 1269/3 o výmere 110 m2. Nestotožnil sa s výrokom o trovách

konania v spojení s opravným uznesením, nakoľko sa nejedná o zákonný postup podľa § 224 CSP.
Uznal, že na pojednávaní 30.11.2016 bol rozsudok vyhlásený v takom znení ako bol aj napísaný.
Potvrdzuje to i zápisnica z pojednávania a potvrdí to aj zvukový záznam z pojednávania. Súd úplne
nelogicky nerešpektujúc ustanovenia § 255 až 261 CSP priznal žalobcovi a štátu náhradu trov konania
voči žalovanému, hoci z obsahu spisu musí byť súdu známe, že žalobca v tomto konaní ani zďaleka

v celom rozsahu úspešný nebol. Žalobca pred začatím konania žalovaných s návrhom na zrušenie a
vyporiadaniespoluvlastníctvaneoslovil.Pôvodnenavrhovalvýplatu478,60Eur,ktorúneskôrmodifikoval
na sumu 683,92 Eur a napokon 1.236 Eur, avšak súd ustálil výšku výplatku na sumu 3.000 Eur. Žalobu
podal ako podielový spoluvlastník 3-ín, pričom si nezákonne prisvojil spoluvlastnícky podiel k pôvodnej
žalovanej v rade 2/. Preto bol v konaní žalobca neúspešný. Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý

rozsudok zmeniť tak, že bude zrušené podielové spoluvlastníctvo, ktoré bude reálne rozdelené ako
bolo vyššie uvedené, navrhoval žalobcu zaviazať na náhradu trov konania ako aj trov preddavkovaných
štátom.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. V súvislosti s odôvodnením napadnutého rozsudku

a po oboznámení sa s obsahom odvolania žalovaného nie je zrejmé, z čoho vyplýva dôvod, že by
konanie malo inú vadu. Len konštatovanie, že súd nerozhodol tak, aby zabezpečil spravodlivú ochranu
práv a právom chránených záujmov, čím došlo k porušeniu princípu právnej istoty, ktoré je všeobecným
konštatovaním a odvolaním sa na rozhodnutia Ústavného súdu je nedostatočné a nepostačujúce a
úplne sa odchyľuje od výkladu inej vady v konaní, ktorá je daná zákonodarcom. Vzhľadom na rozsah

vykonaného dokazovania nesúhlasí, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam. S poukazom na uznesenie Krajského súdu Žilina č. k. 6Co/405/03-61
zo dňa 26.11.2003 jednoznačne vyplýva a okresný súd je týmto právnym názorom viazaný, že žalovaný
musí preukázať, akým spôsobom by si reálne rozdelenie predstavoval a najmä, či tieto nehnuteľnosti
užíval v minulosti. Žalovaný ani jeho právny predchodca tieto nehnuteľnosti nikdy v minulosti neužívali

a ani ich neobhospodarovali, boli len formálnymi spoluvlastníkmi a v minulosti ako aj v súčasnosti sa
nehnuteľnosti využívajú ako jeden funkčný celok a akékoľvek nereálne vytváranie reálneho rozdelenia
nehnuteľností zo strany žalovaného, ktoré v minulosti ani neexistovalo a vzhľadom na jednoliatu
funkčnosť domu a parciel je vnucovanie svojho názoru, ktoré je doslova až nerealistické vzhľadom na
posúdenie situácie na mieste samom. Napríklad len vstup k domu č. s. 183 po KN-C parc. č. 1271 má

šírku 3,25 m a z reálneho stavu otázka rozdelenia tejto parcely je prakticky nereálna. Túto otázku vylúčili
aj súdni znalci a je jednoznačný správny záver, že parcele sú spolu s domom č. s. XXX jeden funkčný
celok a akékoľvek navrhnuté rozdelenie predstavuje značnú absurditu a nereálnosť. Preto navrhuje
napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.11. V replike žalovaný trval na svojich dôvodoch odvolania. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa
neriadil zákonom, keď v rozhodnutí opomenul postup podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a

zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo /47/2008. Zopakoval, že každá
vec sa posudzuje ako samostatná vec v právnom slova zmysle a v konaní dostatočne preukázal akým
spôsobom by chcel pozemky reálne rozdeliť. Preto opätovne navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a
rozdeliť podielové spoluvlastníctvo tak, ako to navrhol vo svojom odvolaní.

12. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v zmysle ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné
odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods.
1, § 177 ods. 2 písm. c/ CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách ustanovenia § 379 a § 380
ods. 1 CSP a napadnutý rozsudok v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil
vo výroku týkajúceho sa zrušenia a spôsobu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Rozhodnutie o

trovách konania ako aj o trovách štátu preddavkovaných z rozpočtových prostriedkov v zmysle ust. § 388
CSP zmenil tak, že nepriznal žiadnej sporovej strane právo na náhradu trov konania a preddavkované
trovy štátu priznal voči žalovanému a žalobcovi u každého vo výške 50 %.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo

dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec ako vecne správnu posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov (pokiaľ sa týka možnosti reálneho rozdelenia sporných nehnuteľností, keď

tieto tvoria funkčný celok s rodinným domom č. s. XXX, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a
predmetné nehnuteľnosti sa najmenej od roku 1955 využívajú spolu ako jeden funkčný celok spolu s
rodinným domom a CKN parcela č. 1271 slúži ako prístupová cesta k rodinnému domu vo výlučnom
vlastníctve žalovaného, ako aj pokiaľ ide o účelné využívanie predmetných nehnuteľností, keď tieto od
nepamäti užíva žalobca a jeho právni predchodcovia a žalovaný ako aj jeho právny predchodca ich nikdy

neužíval), v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie
správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti
(§ 387 ods. 2 CSP).

14. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade

dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne,
musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania

zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné (rozdelenie veci, prikázanie veci jednému alebo
viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku). Pri
reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom
zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať do katastra nehnuteľností. Ak nie je rozdelenie veci
dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie

veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním veci v zmysle § 142 ods. 1 OZ sú
zakotvené tri kritéria, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Hľadisko účelného využitia veci
sa uplatní najmä pri rovnosti spoluvlastníckych podielov sporových strán. Priznáva sa náhrada vo výške

všeobecnej ceny veci v čase vyporiadania. Len v takomto prípade nie je žiadny zo spoluvlastníkov
rozhodnutím súdu zvýhodnený alebo znevýhodnený, pretože nadobúdateľ musí zaplatiť za skutočnú
hodnotu získanej veci a odstupujúci spoluvlastník za svoj podiel dostane taký finančný ekvivalent, za
ktorý si môže v prípade potreby zaobstarať podobnú vec alebo podiel na nej, ktorý v tomto konaní stratil.

15. Zistenie, či je možné konkrétnu vec rozdeliť, je vždy výsledkom individuálneho posúdenia veci.
Podmienka, že ide o rozdelenie „dobre možné“ nie je naplnená len faktickou možnosťou a technickou
uskutočniteľnosťou rozdelenia spoločnej veci, ale aj funkčným odôvodnením takéhoto rozdelenia.
Reálne rozdelenie nie je dobré možné, ak by novovzniknuté nehnuteľnosti nebolo možné riadneužívať, kedy by ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci a v prípadoch, kde
by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi spôsobom zodpovedajúcim ich povahe. U
pozemkov závisí toto posúdenie na ich rozlohe, celkovej ploche i tvare. Ak možno pozemok rozdeliť

vzhľadom k jeho polohe, veľkosť a tvar, určujúcim pre možné rozdelenie pozemku na dva alebo viac
pozemkov ako samostatných vecí je zistenie, či u novo vzniknutých pozemkov je zabezpečený prístup
ku komunikácii, a to buď priamo na komunikáciu, alebo cestou po cudzom pozemku. V prípade reálneho
rozdelenia pozemku, na ktorom je postavená stavba alebo ktorý prilieha k zastavanému pozemku, treba
vždy skúmať, či jeho rozdelením nebude vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na pozemku

susediacom znemožnený prístup k stavbe.

16. Súd prvej inštancie správne v bode 88. odôvodnenia svojho rozhodnutia vyhodnotil, že v danom
prípade nie je dobré možné reálne rozdelenie sporných nehnuteľností jednotlivo, keď poukázal na to,
že tieto spolu s rodinným domom č.s. XXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu tvoria jediný funkčný celok,
jednak ako prístupová cesta (parc.č. 1271) k ostatným pozemkom a rodinnému domu, ako zastavaná

plocha pod rodinným domom žalobcu (parc.č. 1268/1) a záhrada pri rodinnom dome žalobcu (parc.č.
1268/2 a 1269). Reálna deľba nie je možná ani vzhľadom na výmery pozemkov, ich tvar a polohu.
Preto odvolacia námietka žalovaného sa v odôvodnení rozsudku touto skutočnosťou súd prvej inštancie
nevysporiadal a zaoberal sa iba účelnosťou využitia pozemkov je nedôvodná. Týmto sa vysporiadal aj
s navrhovaným rozdelením sporných nehnuteľností žalovaným. Tvrdenie žalovaného, že žalobca má

prístup k parc.č. 1271 iba po pozemku v jeho vlastníctve KNC parc.č. 1297/1 je irelevantná, nakoľko z
vyjadrenia Obce Vysoká nad Kysucou (č.l. 726) vyplýva, že na predmetnej parcele je inžinierska stavba
- miestna komunikácia, ktorú parcelu obec užíva od „nepamäti“ a užívanie je vedené na evidenčnom
liste 855 v k.ú. P. B. W.. Do miestnej komunikácie investovala finančné prostriedky a využíva ju približne
50 trvale žijúcich občanov obce.

17. K odvolacej námietke, že súdna znalkyňa Ing. Mária Blahovcová sa vyjadrila, že pozemky sú účelne
reálnedeliteľnémedzipodielovýchspoluvlastníkovodvolacísúdpoukazujenato,žesíceznalkyňasatak
vyjadrila, ale zároveň následne doplnila, že je nutné brať do úvahy, že vyčlenenie výmery pripadajúcej
na podiel jednotlivých spoluvlastníkov v každej parcele samostatne nie je vhodné a účelné. V závere

ďalej konštatovala, že pozemky par.c.č. 1271 a 1268/1 tvoria účelne využitý celok (p.č. 1268/1 pozemok
pod rodinným domom a hospodárskou budovou žalobcu a dvor, p.č. 1271 prístupová cesta k pozemku
p.č. 1268/1, rodinnému domu a hospodárskej budove) a pozemky parc.č. 1269 a 1268/2 sú samostatne
využiteľnými parcelami s bezproblémovým prístupom oboch zúčastnených strán. V zmysle citovaného a
s poukazom na bod 88. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie pri posúdení

reálneho rozdelenia nehnuteľnosti vychádzal zo záverov tohto znaleckého posudku a správne ustálil, že
sporné nehnuteľnosti je nutné ponímať ako funkčný celok k rodinnému domu vo vlastníctve žalobcu.

18. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a nezaoberal sa primeranosťou

náhrady, ako finančného ekvivalentu za stratu spoluvlastníckeho podielu, nakoľko žalovaný k tejto
skutočnosti neuviedol žiadne odvolacie námietky.

19. Vzhľadom na nedôvodnosť odvolacích námietok žalovaného pokiaľ ide o zrušenie a spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

v tejto časti ako vecne správny potvrdil.

20. Pokiaľ ide o trovy konania, odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že
žalobca nemal v konaní plný úspech. Je pravdou, že žalobca nepreukázal, že by pred podaním
žaloby na súd žalovaného alebo jeho právnych predchodcov oslovil s návrhom na uzavretie dohody

o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a takto sa snažil ich právny vzťah mimosúdne
vysporiadať. Pôvodne navrhoval doplatok na vyplatenie druhého podielového spoluvlastníka vo výške
478,60 Eur, neskôr to upravil na sumu 683,92 Eur a napokon na sumu 1.236 Eur, pričom však súd
ustálil výšku finančného vyrovnania na sumu 3.000 Eur. Rovnako bolo počas konania preukázané, že
žalobca pôvodne podal žalobu ako podielový spoluvlastník vo výške 3-ín, avšak v priebehu konania

došlo k zmene na základe iných súdnych konaní, kedy žalobca ostal podielovým spoluvlastníkom
už iba v podiele 1-ice. Z uvedeného nie je možné konštatovať, že žalobca bol v konaní úspešný a
že sa snažil predísť súdnemu konaniu mimosúdnym rokovaním. Síce dosiahol zrušenie podielového
spoluvlastníctva,ispôsobomprikázaniavecidojehovlastníctva,avšakniezarovnakúfinančnúnáhradu.Na druhej strane je však potrebné konštatovať, že ani žalovaný v konaní nemal úspech, nakoľko tento
navrhoval vyporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením, čo sa neuskutočnilo a reálne
rozdelenie nehnuteľností nebolo vykonané. Tiež sa počas konania úspešne bránil v tom, že jeho

spoluvlastnícky podiel bol vyšší, ako pôvodne uvádzal žalobca v žalobe na začatie konania. Podielové
spoluvlastníctvo bolo vyporiadané tak, že nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu.
Preto odvolací súd s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP ustálil, že obe sporové strany mali v konaní
rovnaký úspech, z ktorého dôvodu v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 388 CSP
zmenil tak, že ani jednej sporovej strane nepriznal právo na náhradu trov konania pred súdom prvej

inštancie.

21. Zo spisového materiálu vyplýva, že vo veci boli preddavkovo použité finančné prostriedky z
rozpočtových prostriedkov za účelom znaleckého dokazovania, za čo bola znalcom priznaná odmena
a táto vyplatená z rozpočtových prostriedkov. Takto štátu vznikol nárok na náhradu ním preddavkovo
vyplatených trov konania, odvolací súd zaviazal obe sporové strany (vzhľadom na vyššie konštatovaný

pomer úspechu oboch strán), a to žalobcu aj žalovaného každého vo výške 50 %.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
v spojení s opravným uznesením pokiaľ ide o trovy konania pred súdom prvej inštancie ako aj o trovy
štátu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1, a § 255 ods.
1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, a to v celom rozsahu, preto mu súd
priznal proti odvolateľovi - žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
Odvolací súd tu poukazuje na to, že nie je možné poukázať na úspech a neúspech sporových strán

ustálený v konaní pred súdom prvej inštancie (bod 19 tohto odôvodnenia), nakoľko odvolacie konanie
je samostatné, žalovaný už poznal výsledok konania pred súdom prvej inštancie a vzhľadom k tomu,
že nebolo jeho odvolaniu vyhovené, nemal úspech v odvolacom konaní. O výške náhrady trov konania
následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§
262 ods. 2 CSP).

24. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)