Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/212/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201514
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1017201514.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a
členiek senátu JUDr. Zuzany Mališovej a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Prima -
manufaktúra s.r.o., Hradská 27/a, Bratislava, zastúpený: WERNER & ANGER, s.r.o., advokátska
kancelária, Stromová 54/A, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská
Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 101472721/2017 zo dňa 03.07.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania a žalobou napadnuté rozhodnutia

1.Daňový úrad Bratislava, ako miestne príslušný správca dane vykonal u daňového subjektu Prima-
manufaktúra s.r.o., Hradská 27/A, Bratislava, IČO: 35 944 081, t.j. u žalobcu, daňovú kontrolu dane
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.
104360418/2016 zo dňa 25.11.2016. Z protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly vyplýva, že
žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka
2011 priznal daň vo výške X,- eur, čo predstavuje o XX.XXX,XX eura menej, ako zistil správca dane

daňovou kontrolou.

2. Správca dane počas daňovej kontroly zistil že, spoločnosť J. W. B.. bola dodávateľom fotovoltaickej
elektrárne pre žalobcu podľa zmluvy o dielo č. 01/05/2010 zo dňa 06.08.2010 vo výške X.XXX.XXX,-
eur bez DPH, realizácia zmluvy mala byť v rokoch 2010-2011.

3. Podľa zistení správcu dane žalobca v roku 2010 obstaral dlhodobý hmotný majetok fotovoltaickú

elektráreň na základe zahraničných dodávateľských faktúr:

XXZFXXXX J... XXX.XXX,- eur
XXZFXXXX AP... X.XXX.XXX,XX eur
XXZFXXXX J... XXX.XXX,- eur
XXZFXXXX J. W. B.. XXX.XXX,- eur

XXZFXXXX J. W. B.. XXX.XXX,- eur
XXZFXXXX J. W. B.. XXX.XXX,XX eur
XXZFXXXX J. W. B.. XXX.XXX,- eurRok 2010 spolu X XXX.XXX,XX eur

4. Podľa knihy došlých faktúr za rok 2011 spoločnosť J. W. B.. realizovala v roku 2011 dielo fotovoltaickú
elektráreň v sume XXX.XXX,XX eura v zmysle obojstranne podpísanej prílohy k dodávateľskej faktúre
internet č. XXZFXXXX od dodávateľa J. W. B..

5. Celková preukázaná suma za realizáciu fotovoltaickej elektrárne firmou J. W. B.. bola X.XXX.XXX,-

eur, ktorá bola aj uhradená a neskôr znížená o garanciálne vady v sume XX.XXX,- eur, pričom toto
zníženie ceny nemá vplyv na nepreukázané nadobudnutie dlhodobého hmotného majetku v sume
X.XXX,XXX,- eur.

6. Žalobca predložil správcovi dane faktúru č. K s predmetom fakturácie služby podľa kontraktu z
XX.XX.XXXX, zálohová platba 30% s dátumom vystavenia 19.08.2010 a s dátumom platby 19.08.2010.

7. Podľa správcu dane za sumu X.XXX.XXX,- eur nebol fakturovaný ani dodaný žiadny dlhodobý hmotný
majetok, uvedenú faktúru žalobca zaúčtoval dvakrát - v roku 2010 ako zálohovú faktúru na účet X,XX
a v roku 2011 ako dodávateľskú faktúru na účet X,XX.

8. Podľa správcu dane žalobca neviedol účtovníctvo správne, nakoľko žalobca účtoval o zálohovej
faktúre ako o daňovom doklade. Žalobca nepredložil správcovi dane potrebné dôkazy, ktoré by zakladali
možnosť zmeny upraveného základu dane a na základe ktorých by bolo nevyhnutné predvolať svedkov.

9. Daňový úrad Bratislava rozhodnutím č. 100492010/2017 zo dňa 20.03.2017 žalobcovi vyrubil rozdiel

dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. za
zdaňovacie obdobie roka 2011.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím
č. 101472721/2017 zo dňa 03.07.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil,

nakoľko žalobca nepredložil správcovi dane potrebné dôkazy, ktoré by zakladali skutočnosť na zmenu
upraveného základu dane uvedeného v protokole č. 104360418/2016 zo dňa 25.11.2016. Správca dane
pri výkone daňovej kontroly postupoval podľa § 3 ods. 2 a 3 daňového poriadku v úzkej súčinnosti s
daňovým subjektom, pričom dbal na to, aby bolo daňovému subjektu počas celého výkonu daňovej
kontroly umožnené uplatňovať si práva v zmysle § 45 zákona. Predkladané dôkazy hodnotil správca

dane podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom
prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

II.

Žaloba

11. Žalobca včas podanou žalobou na tunajšom súde dňa 14.09.2017 sa domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. 101472721/2017 zo dňa 03.07.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Bratislava č. 100492010/2017 zo dňa 20.03.2017, ktorým správca dane vyrubil

žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z príjmov právnickej osoby podľa zákona č.
595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.) za
zdaňovacie obdobie roka 2011.

12. V žalobe uviedol, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

zistenie skutkového stavu žalovaným ako aj správcom dane bolo nedostačujúce na riadne posúdenie
veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný ako aj správca dane za základ napadnutého rozhodnutia je
v rozpore s administratívnymi spismi a súčasne v nich nemá oporu, došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o daňovom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

13. Žalobca nesprávne právne posúdenie veci žalovaným odôvodnil nezohľadnením účtovného prípadu
ako rozhodujúcej skutočnosti pre účely účtovníctva. Poukázal na ust. § 19 ods. 3 písm. a) zákona č.
595/2003 Z.z., § 2 ods. 4 písm. a) zákona č. 431/2002 Z.z. (ďalej len zákon o účtovníctve), § 25 ods. 1písm. a) zákona o účtovníctve a § 25 ods. 6 písm. a) zákona o účtovníctve, § 8 ods. 3, § 3 ods. 1 zákona
o účtovníctve, z ktorých vyplýva, že pre účely účtovníctva je rozhodujúci účtovný prípad, ktorým je v
tomto prípade obstaranie majetku (v zmysle § 2 ods. 2 zákona o účtovníctve), a nie zálohová faktúra,

vyúčtovacie faktúry a podobne.

14. Nesprávne právne posúdenie veci vyplýva i z nesprávneho stanovenia požiadavky náležitosti
daňového dokladu vo vzťahu k zálohovej faktúre vystavenej maďarským subjektom a to v súvislosti so
zisteniami daňovej kontroly zameranej na daň z príjmov právnickej osoby.

15. Poukázal, že správca dane nesprávne konštatoval, že „predmetná zálohová faktúra (č. K. nemá
náležitosti daňového dokladu podľa § 71 - 76 zákona o dani z pridanej hodnoty“. V tejto súvislosti žalobca
uviedol, že dodávateľ spoločnosť J. W. B.. je daňovníkom a platiteľom DPH registrovaným za platiteľa
DPH v Maďarsku. Pre tento obchodný prípad nebol považovaný za platiteľa DPH v zmysle zákona o
DPH. Z uvedeného dôvodu pre spoločnosť J. W. B.. nevyplývajú zo zákona o DPH žiadne povinnosti,

vrátane povinnosti vyhotovovať doklady podľa § 71-76 zákona o DPH. Tieto nesprávne závery správcu
dane sa týkajú plnenia povinností z pohľadu zákona o dani z pridanej hodnoty, ktoré nebolo predmetom
daňovej kontroly tvoriacej podklad pre prvostupňové rozhodnutie, potvrdené rozhodnutím žalovaného a
teda boli pre rozhodovací proces nepoužiteľné.

16. Uvedené skutočnosti rovnako platia aj pre vyúčtovaciu faktúru, v prípade ktorej je dodávateľom -
spoločnosť J. W. B.., ktorý je daňovníkom a platiteľom DPH, registrovaným za platiteľa DPH v Maďarsku
a pre tento obchodný prípad nebol považovaný za platiteľa DPH v zmysle zákona o DPH.

17. Žalobca namietal i zistenie skutkového stavu žalovaným, ako aj správcom dane, ktoré bolo

nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Uvedené zdôvodnil nesprávnym konštatovaním ohľadom
nesúladu účtovaného zápisu a knihy došlých faktúr. Namietal tvrdenie správcu dane, že „k zálohovej
faktúre (č. K je priložený účtovný zápis zo dňa 28.02.2011 a ďalej z tohto nepsrávneho konštatovania
vyvodzuje nesúlad medzi takýmto účtovným zápisom a knihou došlých faktúr“.

18. V zmysle zákona o účtovníctve podľa § 11 sa účtovný zápis zaznamenáva v účtovných knihách.
V zmysle predložených účtovných kníh (správcovi dane boli predložené denníky účtovných dokladov
za rok 2010 a 2011), tento účtovný doklad pod č. XXZFXXXX v roku 2011 zaúčtovaný nebol. Tak, ako
konštatuje správca dane v účtovnej knihe v roku 2011 bolo pod číslom dokladu XXZFXXXX. zaúčtovaný
doklad - faktúra od spoločnosti A. s.r.o. Priložený „likvidačný list“ nie je účtovným zápisom a takýto

účtovný zápis v roku 2011 v účtovných knihách vykonaný nebol.

19. Poukázal na ust. § 2 opatrenia Ministerstva financií SR zo dňa 16.12.2002, ktorým sa ustanovujú
podrobnosti o postupoch účtovania rámcovej účtovnej osnovy pre podnikateľov účtujúcich v sústave
podvojného účtovníctva, podľa ktorého dňom účtovného prípadu, okrem iného deň poskytnutia

preddavku, spôsob evidencie a zoraďovania zálohových faktúr je výlučne na daňovom subjekte a
postupy účtovania a ani zákon o účtovníctve neupravuje.

20. Jediným účtovným prípadom zaevidovaným v účtovných knihách žalobcu súvisiacim s predmetnou
zálohou faktúrou č. K bola úhrada zálohy bankovým prevodom. Záloha bola uhradená vo výške

X.XXX.XXX,- eur dňa 19.08.2010. V súlade s § 33 ods. 6 postupov účtovania bol uhradený preddavok
na obstaranie dlhodobého majetku zaúčtovaný ako MD XXX XXX (poskytnuté preddavky na dlhodobý
hmotný majetok) a DAL XXX XXX (bankové účty).

21. Žalobca v ďalšej časti žaloby namietal, že správca dane a ani žalovaný nevykonali žalobcom

navrhnuté dôkazy.

22. Žalobca ďalej tvrdil, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný ako aj správca dane za základ rozhodnutia
je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Z predloženej zmluvy o dielo a priloženej
kalkulácie ceny diela na výstavbu fotovoltaickej elektrárne Q. Q. zo dňa 06.08.2010 so spoločnosťou

J. W. B.. vyplýva dojednaná celková cena diela vo výške X.XXX.XXX,- eur. V súvislosti s podmienkami
fakturácieuvedenýmivzmluveodieločl.III.bod4,tietoniesúpoužiteľnévovzťahukzálohovýmplatbám
podľa čl. III. bod 1 a 2 Zmluvy o dielo, ktoré sú vzťahu k bodu 4 čl. III. osobitnou právnou úpravou
zmluvného vzťahu, majúcou prednosť.23. Zálohová faktúra K. zo dňa 19.08.2010 bola vystavená podľa čl. III. bod 1 a 2 zmluvy o dielo, pričom
celková záloha vo výške 10% + 20% = 30% z ceny diela bola X.XXX.XXX,- eur.

24. Spôsob platenia podľa zmluvy o dielo je upravený v čl. III., podľa bodu 1. zhotoviteľ má nárok
na zálohu 20% z ceny predmetu zmluvy a podľa bodu 2. zhotoviteľ má nárok na vyfakturovania voči
objednávateľovi 10% (zo sumy X XXX XXX €). Podľa žalobcu je preto nesprávne tvrdenie správcu dane,
že zhotoviteľ má nárok na zálohu vo výške 30%.

25.Podľažalobcusprávcadanenesprávnekonštatuje,žežalobcavroku2010obstaraldlhodobýhmotný
majetok - fotovoltaickú elektráreň na základe zahraničných dodávateľských faktúr č. XXZFXXXX-
XXZFXXXX v celkovej sume X.XXX.XXX,XX eura. Následne konštatuje, že podľa knihy došlých faktúr
za rok 2011 maďarská spoločnosť J. W. B.. realizovala v roku 2011 dielo fotovoltaickú elektráreň v
sume XXX.XXX,XX eura. Celková preukázaná suma tak, ako tvrdí žalovaný za výstavbu fotovoltaickej

elektrárne bola vo výške X.XXX.XXX,- eur dodatočne znížená o garanciálne vady v sume XX.XXX,-
eur. Tieto tvrdenia správcu dane sú v rozpore so skutkovým stavom, najmä konštatovanie žalovaného
týkajúce sa vyúčtovacej faktúry č. Q zo dňa 20.04.2011.

26. Žalobca je názoru, že v rámci kalendárneho roka 2011, ktorý bol súčasne aj účtovným obdobím

žalobcu, vykázal žalobca hodnotu majetku vrátane obstarávacej ceny fotovoltaickej elektrárne správne,
účtovníctvo žalobcu bolo správne, úplné. Žalobca vyúčtovaciu faktúru zaevidoval ako faktúru interné
číslo XXZFXXXX. Z pohľadu obsahu ide nepochybne o vyúčtovaciu faktúru, ktorá bola vystavená
dodávateľom J. W. Kft. obsahuje cenu diela vo výške X.XXX.XXX,- eur so zohľadnením zálohových
platieb a platieb za časti diela.

27. S., že účtovný zápis X.XXX.XXX,- eur účtovaný ako MD XXX XXXa R. XXX XXX je opravou -
doúčtovaním správnej obstarávacej ceny fotovoltaickej elektrárne v zmysle zmluvy o dielo.

28. Správca dane taktiež nezohľadnil žalobcom predložené vyhlásenie zhotoviteľa zo dňa 21.12.2016,

ktoré potvrdilo realizáciu diela v zmysle zmluvy o dielo a rozpočtu v celom rozsahu. I z administratívneho
spisu vyplýva, že cena diela je vo výške X.XXX.XXX,- eur, ktorá bola riadne dohodnutá a všetky plnenia
zodpovedajúce uvedenej cene, boli vykonané a vyúčtované. Cena diela bola riadne zaplatená vrátane
zálohy vo výške X.XXX.XXX,- eur.

29. Žalovaný nezohľadnil ani vyhlásenie zhotoviteľa zo dňa 19.08.2010, ktorým dodávateľ potvrdil a
konkretizoval plnenia podľa zmluvy o dielo, ktoré boli zaúčtované na zálohovú platbu vo výške 30%
ceny diela, Protokol o odovzdaní zo dňa 20.04.2011, znalecký posudok č. 40/2011 vo veci stanovenia
všeobecnej hodnoty fotovoltaickej elektrárne, ako aj vyhlásenie zhotoviteľa zo dňa 21.12.2016, ktoré
potvrdilo realizáciu diela v zmysle zmluvy o dielo a rozpočtu v celom rozsahu.

30. Podľa žalobcu dodanie celej fotovoltaickej elektrárne bolo nesporne preukázané vrátane jej
zodpovedajúcej časti diela, vo vzťahu ku ktorej bola uhradená čiastka X.XXX.XXX,- eur. Žalovaný
sa k dôkazom predložených žalobcom nevyjadril, rozhodnutie je preto nepreskúmateľné, nesprávne,
nelogické, predčasné a teda nezákonné.

31. Podľa žalobcu je potrebné brať do úvahy pri posudzovaní skutočností rozhodných pre správne
určenie daňovej povinnosti hospodársky účel a vecný charakter daňového výdavku. Z pohľadu
hľadania skutočného obsahu právnych úkonov je potrebné prihliadať na finančnú náročnosť vykonaných
investícií. Správca dane a ani žalovaný nepostupoval správne, keď neuznal úhradu fotovoltaickej

elektrárne v celosti, pretože reálne dodanie celej fotovoltaickej elektrárne bolo preukázané. Obdobný
záver prijal i Ústavný súd SR v rozhodnutí II. ÚS 363/2015-12 zo dňa 11.06.2015.

32. Poukázal, že v súlade so smernicou Rady č. 211/16/EÚ zo dňa 15.02.2011 o administratívnej
spolupráci v oblastí daní, ako aj daňovým poriadkom, bol správca dane povinný informovať o mieste

a čase vykonania administratívnej spolupráce dožiadaného zahraničného orgánu, pričom na toto
právo nadväzuje právo žalobcu zúčastniť sa na úkone, resp. klásť otázky. Správca dane nielenže
o tejto skutočnosti žalobcu neinformoval, neoznámil mu ani obsah zistenia vykonaného na základemedzinárodnej výmeny informácií. Dokonca administratívny spis neobsahuje ani žiadosť a ani odpoveď
vo veci medzinárodnej výmeny informácií a je teda neúplný.

33. Ďalším pochybením žalobcu ako aj správcu dane je, keď vydá rozhodnutie bez doplnenia
dokazovania. Žalobca požiadal o vypočutie svedkov - jednotlivých subdodávateľov, dodávateľov časti
stavby, vo vzťahu ku ktorým správca dane spochybňoval vykonanie diela a taktiež navrhol vykonanie
dokazovania medzinárodnou výmenou informácií a to položením otázok správcovi dane spoločnosti
J. W. B.. ohľadom preverenia vystavených faktúr. Správca dane a ani žalovaný však jeho návrhu

nevyhoveli.Žalobcapretonavrhol,abysúdvsúlades§123SSPvykonaldôkazznaleckýmdokazovaním
za účelom vyslovenia sa znalca k záverom týkajúcim sa účtovných postupov žalobcu počas účtovného
obdobia roka 2011 vrátane spôsobu a výšky zaúčtovania obstarávacej ceny fotovoltaickej elektrárne
žalobcom.

34.Nazákladeuvedenýchskutočnostížalobcažiadal,abysúdzrušilrozhodnutiesprávcudanevspojení

s rozhodnutím žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
III.
Vyjadrenie žalovaného

35. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.10.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že sa

pridržiava dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, kde v odôvodnení uviedol skutkové a právne
závery, na základe ktorých rozhodol. S dôvodmi podanej žaloby sa nestotožňuje a zotrváva na svojom
stanovisku, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 101472721/2017 zo dňa 03.07.2017 bolo
vydanévsúladesplatnouaúčinnoulegislatívouvdanomčaseaskutkovýaajprávnystavboldostatočne
zistený.

IV.
Replika žalobcu

36.Žalobcavreakciinavyjadreniežalovanéhovreplikezodňa15.11.2017zotrvalnavšetkýchdôvodoch

uvedených v žalobe žiadal žalobe vyhovieť. Dodal, že žalovaný nesprávne uvádza predmet činnosti
žalobcu, zapísaný v obchodnom registri v čase výkonu daňovej kontroly (po 10.06.2016), nakoľko
opomína predmet činnosti spočívajúci vo výrobe a dodávke elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov
výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW. Uvedený predmet činnosti bol
zapísaný do obchodného registra dňa 27.05.2016. Jediným zisteným nedostatkom bolo porušenie

zákona o účtovníctve, ktorého zisťovanie nemohlo byť predmetom kontroly dane z príjmov a už vôbec
nie dôvodom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného.

V.

Právne posúdenie

37. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

38.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazáklade žalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

39. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods.
2 Ústavy SR).

40. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho
konaniabolarozhodnutímorgánuverejnejsprávyukrátenánasvojichprávachaleboprávomchránenýchzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa
postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.

41. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na
konanie, si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi a či obsahovo malo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie
orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi, ako aj procesno-právnymi predpismi.

V intenciách § 6 ods. 1 SSP, súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1
písm. a) rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti, v rámci verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

42. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).

43. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.
101472721/2017 zo dňa 03.07.2017, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava č. 100492010/2017 zo dňa 20.03.2017, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane
v sume XX.XXX,XX eura na dani z príjmov právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z

príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2011.

44. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno
- právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu,
zákon č. 563/2009 Z.z. (Daňový poriadok) obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu

dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti
daňového subjektu.

45. Podľa § 2 písm. a) 3 zák. č. 563/2009 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup
súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona

alebo osobitných predpisov.

46. Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy
štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a iných osôb (§ 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z.,).

47. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a

vyrubeniu dane (§ 3 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z.,).

48. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (§ 3 ods. 3 zák. č.
563/2009 Z.z.).

49. Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon
alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého

daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada (§ 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 z.z.).

50. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní
je úzko spolupracovať so správcom dane (§ 3 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z.,).

51. Podľa § 5 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., pri správe daní sa používa štátny jazyk a písomnosti správcu
dane sa vyhotovujú a podania daňového subjektu musia byť v štátnom jazyku.52. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

53. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z., správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby

skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

54. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

55. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z., daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.

Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

56. Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zák. č. 563/2009 Z.z., daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo
predkladaťvpriebehudaňovejkontrolydôkazypreukazujúcejehotvrdeniaanavrhovaťdôkazydostupné

správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia.

57. Podľa § 45 ods. 2 písm. e) zák. č. 563/2009 Z.z., kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia.

58. Podľa § 2 písm. i) zák. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým
výdavkomvýdavok(náklad)nadosiahnutie,zabezpečenieaudržaniepríjmovpreukázateľnevynaložený
daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve 1) daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa §
6 ods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.

59. Podľa § 2 písm. j) zák. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie základom
dane rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky ( § 19) pri rešpektovaní vecnej a
časovejsúvislostizdaniteľnýchpríjmovadaňovýchvýdavkovvpríslušnomzdaňovacomobdobí,aktento
zákon neustanovuje inak.

60. Podľa § 17 ods. 1 písm. b) zák. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, pri zisťovaní základu dane alebo
daňovej straty sa vychádza u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku
hospodárenia,

61. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zák. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel
medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno
podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v
nesprávnej výške.

62. Podľa § 19 ods. 3 písm. a) zák. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovými výdavkami sú aj odpisy
hmotného majetku a nehmotného majetku ( § 22 až 29).

63. Podľa § 21 ods. 1 veta prvá zák. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, daňovými výdavkami nie sú výdavky
(náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,

výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

64. Podľa § 2 ods. 4 písm. a) zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, na účely tohto zákona sa rozumie
majetkom sú tie aktíva účtovnej jednotky, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, je takmer isté, že vbudúcnosti zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a dajú sa spoľahlivo oceniť podľa § 24 až 28;
vykazujú sa v účtovnej závierke v súvahe alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch.

65. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovná jednotka účtuje a vykazuje účtovné
prípady v období, s ktorým časovo a vecne súvisia (ďalej len "účtovné obdobie"). Ak túto zásadu
nemožno dodržať, účtovná jednotka ich zaúčtuje a vykáže v období, keď sa tieto skutočnosti zistili.

66. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo

správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov.

67. Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovníctvo účtovnej jednotky je správne, ak
účtovná jednotka vedie účtovníctvo podľa tohto zákona a ostatných osobitných predpisov.

68. Podľa § 8 ods. 3 zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, účtovníctvo účtovnej jednotky je úplné, ak

účtovná jednotka zaúčtovala v účtovnom období v účtovných knihách všetky účtovné prípady podľa §
3 a za toto účtovné obdobie zostavila individuálnu účtovnú závierku, prípadne konsolidovanú účtovnú
závierku, vyhotovila výročnú správu podľa § 20, prípadne konsolidovanú výročnú správu, zverejnila
údaje podľa § 21 a má o týchto skutočnostiach všetky účtovné záznamy.

69. Podľa § 25 ods. 1 písm. a) zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, z jednotlivých zložiek majetku a
záväzkov, ak tento zákon neustanovuje inak, sa oceňuje obstarávacou cenou
1. hmotný majetok s výnimkou hmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,
2. zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou,
3. podiely na základnom imaní obchodných spoločností, cenné papiere a deriváty,

4. pohľadávky pri odplatnom nadobudnutí alebo pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného
imania,
5. nehmotný majetok s výnimkou nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou,
6. záväzky pri ich prevzatí.

70. Podľa § 25 ods. 6 písm. a) zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve, na účely tohto zákona sa rozumie
obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral, a náklady súvisiace s jeho obstaraním.

71. Podľa § 74 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, osoba povinná platiť daň pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu ( § 69 ods. 6) alebo pri prijatí služby alebo tovaru dodaného

s inštaláciou alebo montážou zo zahraničia ( § 69 ods. 2 až 4) musí mať faktúru od dodávateľa. Vo
faktúre môže osoba povinná platiť daň doplniť prepočet ceny bez dane na eurá, sadzbu dane, prípadne
oslobodenie od dane, a výšku dane v eurách.

72. S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či správca dane skutkový stav

zistil dostatočne a či z takto zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery a vec s ohľadom
na takto zistený skutkový stav aj správne právne posúdil. Úlohou súdu bolo tiež posúdiť, či napadnuté
rozhodnutia obsahovali zákonom vyžadované náležitosti a boli dostatočne odôvodnené.

73. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný vo veci podľa ust. § 10 SSP preskúmal

napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žalobe nie je
možné priznať úspech. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené
podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. 137 ods. 4 SSP.

74. Z obsahu administratívneho spisu v preskúmavanej veci mal súd nesporne preukázané, že

správca dane na základe zistení z vykonanej daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie roka 2011, z ktorej bol vypracovaný protokol č. 104360418/2016 zo dňa 25.11.2016,
prvostupňovým rozhodnutím vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume XX.XXX,XX eura na dani z príjmov
právnickej osoby podľa zákona č. 595/2003 Z.z. za zdaňovacie obdobie roka 2011 a to z dôvodu,
že daňovou kontrolou správca dane zistil, že žalobca v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov

právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2011 priznal daň vo výške X,- eur, čo predstavuje o
XX.XXX,XX eura menej, ako zistil správca dane.75. Z administratívneho spisu súd zistil, že výzvou na predloženie dokladov zo dňa 25.augusta 2016
vyzval správca dane žalobcu na predloženie dokladov súvisiacich s vykonávanou daňovou kontrolou
dane z príjmov právnickej osoby za rok 2011, ktorú prevzala žalobcom splnomocnená zástupkyňa

dňa 25. augusta 2016. Na predloženie ďalších dokladov vyzval žalobcu správca dane listom zo dňa
19.09.2016, ktorý bol doručený zástupkyni žalobcu dňa 20.09.2016.

76. Z predložených dokladov založených v administratívnom spise súd zistil, že žalobca ako
objednávateľ so spoločnosťou J. W. B.. ako dodávateľom uzatvoril zmluvu o dielo č. 01/05/2010 zo

dňa 06.08.2010. Predmetom zmluvy o dielo bola výstavba fotovoltaickej elektrárne s názvom stavby
„N. Q. Q.“ 1MW v katastri B. - P.. Cena za dielo bola stanovená v čl. II ods. 1 tejto zmluvy na sumu
X XXX XXX euro. V článku III bod 1 zmluvy je uvedené, že zhotoviteľ má nárok na zálohu 20 %
z ceny predmetu zmluvy, (zo sumy X XXX XXX euro + DPH). Podľa bodu 2 článku III tejto zmluvy
zhotoviteľ má nárok na vyfakturovania voči objednávateľovi 10 % ( zo sumy X XXX XXX euro + DPH) do
pätnástich dní od podpisu. Bod 4 článku III tejto zmluvy obsahuje spôsob platenia časti diela (čiastkové

splnenie úloh, čiastkové faktúrovanie), a to, že fakturácia bude vykonávaná faktúrami po dodaní a
osadení jednotlivých častí. Právo fakturovať vznikne po podpísaní zápisnice o čiastkovom splnení úloh
zástupcom objednávateľa, ktorý bude obsahovať súpis vykonaných prác a dodávok, ich ocenenie podľa
cenovej ponuky.

77. Podľa preberacieho protokolu vystaveného spoločnosťou J. W. B.. dňa 19.8.2010 žalobca potvrdil,
že dodávateľ práce vykonal v hodnote 30 % z dohodnutej ceny dodávateľ je oprávnený vystaviť daňový
doklad pre objednávateľa zo zmluvne dohodnutej ceny - 30 %.

78. Spoločnosť J. W. B.. faktúrou č. K s dátumom vystavenia 19.08.2010 vyfakturovala žalobcovi služby

podľa kontraktu z 01.05.2010, zálohová platba 30%, dátum doručenia 19.08.2010 a dátum platby
19.08.2010.

79. Žalobca predložil aj zoznam prijatých zálohových faktúr, rok 2010, podľa ktorého žalobca prijal
zálohovú faktúru od spoločnosti J. W. B.. vystavenú dňa 7.12.2010, číslo XXXXXXXXX, typ Z (v

poznámkach je uvedené, že Z = zálohová faktúra) znejúcu na sumu X XXX XXX euro s dátumom
splatnosti dňa 21.12.2010, ktorá bola uhradená dňa 19.8.2010 (číslo listu administratívneho spisu 12).

80. V administratívnom spise je založená aj listina: Zaúčtovanie výpisov, rok 2010 (č. listu 13
administratívneho spisu) výpis č. B dátum výpisu dňa 19.8.2010. Z tejto listiny vyplýva, že platba bola

uskutočnená dňa 19.8.2010 titulom úhrady prijatej zálohy číslo XXXXXXXXX, čiastka MD - 1 XXX
XXX,XX XXXXXX, R. XXXXXX.

Z Hlavnej knihy analyticky, rok 2010, vyplývajú nasledovné skutočnosti:
- číslo účtu XXX XXX Poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok , obdobie august 2010, obrat

za obdobie MD X XXX XXX euro, koncový stav MD X . XXX XXX
- číslo účtu XX XXXX B. Q., v mesiaci september 2010 bol uskutočnený obrat MD X XXX XXX.

81. Podľa zoznamu prijatých faktúr od spoločnosti J. W. B.., rok 2010, žalobca prijal 7 faktúr v hodnote
spolu X XXX.XXX,XX eura :

- fa. č. XXZFXXXX, vystavená dňa 3. 11. 2010 znejúca na sumu XXX.XXX,- eur, splatná dňa 3. 11.2010,
uhradená 19.11.2010,
- fa. č. XXZFXXXX, vystavená dňa 22.11.2010, znejúca na sumu X.XXX.XXX,XX eur, splatná dňa
22.11.2010, uhradená dňa 28.12.2010,
-fa.č.XXZFXXXX,vystavenádňa26.11.2010,znejúcanasumuXXX.XXX,-eur,splatnádňa26.11.2010,

uhradená dňa 1. 12. 2010,
- fa č. XXZFXXXX, vystavená dňa 3.12.2010, znejúca na sumu XXX.XXX,- eur, splatná dňa 3.12.2010,
uhradená dňa 6.12.2010,
-fa.č.XXZFXXXX, vystavenádňa9.12.2010,znejúcanasumu XXX.XXX,-eur, splatnádňa9.12.2010,
uhradená dňa 13.12.2010,

- fa č. XXZFXXXX, vystavená dňa 16.12.2010, znejúca na sumu XXX.XXX,XX eur, splatná dňa
6.12.2010, neuhradená,
- fa. č. XXZFXXXX, vystavená dňa 21.12.2010, znejúca na sumu XXX.XXX,- eur, vystavená dňa
21.12.2010, uhradená dňa 23.12.2010.82. Podľa preberacieho a odovzdávajúceho protokolu vystaveného spoločnosťou J. W. B.. zo dňa z 20.
apríla 2011, žalobca ako objednávateľ prebral dokončené dielo a potvrdil, že dodávateľ vykonal práce

podľa zmluvy.

83. Podľa zoznamu prijatých faktúr za rok 20X1 žalobca od spoločnosti J. W. B.. prijal dňa 20.4.2011
faktúru č. XXZFXXXX v hodnote XXX XXX, XX eura, ktorá bola uhradená dňa 31.12.2011 a bola
zaúčtovaná v roku 2011 na účet MD XXXXXX..

Z Hlavnej knihy analyticky, rok 2011 vyplýva, žalobca v roku 2011:
- zaúčtoval na účet XXX DAL (počiatočný stav) poskytnuté preddavky na dlhodobý hmotný majetok
- zaúčtoval na účet XXX MD obstaranie dlhodobého hmotného majetku sumu X. XXX XXX,XX EUR.
- zaradil na účte XXX XXX N. samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí (február) majetok v
sume X XXX XXX,XX EUR, za dodávku fotovoltaickej elektrárne.

84. Maďarská republika žiadosťou o výmenu informácií č. 5961622014Hrc zo dňa 14.2.2017 na základe
Smernice Rady 2011/16/EÚ z X5.februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení
smernice 77/799/EHS požiadala Slovenskú republiku o výmenu informácií týkajúcich sa spoločnosti
J. W. B.. a žalobcu za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2011 (číslo listu 4 administratívneho spisu). V

žiadosti oddiel B3-5 maďarský správca dane uviedol, že u spoločnosti J. W. B.. prebieha daňová
kontrola a táto spoločnosť vystavila dňa 19.8.2010 faktúru č. K v sume X XXX XXX eur, ktorej suma
bola uhradená žalobcom v ten istý deň formou bankového prevodu. Spoločnosť J. W. B.. nezaúčtovala
vyššie uvedenú sumu do príjmov, ale zaúčtovala ju ako preddavok - zálohu, ktorá bola presunutá z
účtovníctva maďarského DS na koniec toho istého roku. Avšak na základe informácie maďarského DS,

plnenie a služba sa uskutočnili, čo môže byť zaúčtované do nákladov. Maďarský DS tiež prijal faktúru
dňa 19.8.2010 od nemeckej spoločnosti V. K. Y. v sume X. XXX XXX eur, ktorú maďarský DS zaúčtoval
vo svojom účtovníctve tiež ako zálohu /preddavok. Po bankovom prevode od žalobcu smerom na účet
J. W. B.., maďarský DS presunul celú sumu na bankový účet nemeckého DS.

85. Dňa 04.11.2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnila zástupkyňa žalobcu,
predmetom ktorého bolo oboznámenie žalobcu s predbežnými výsledkami daňovej kontroly a zisteniami
správcu dane (zápisnica č. 104226073/2016). Súčasne bol žalobca informovaný aj o tom, že
medzinárodnou výmenou informácií bola potvrdená skutočnosť, že tak ako žalobca zaúčtoval obstaranie
dlhodobého majetku v sume X XXX XXX euro, tak spoločnosť J. W. B.. zaevidovala v príjmoch za

dodanie diela fotovoltanickej elektrárne sumu X XXX. XXX eur. Daňový subjekt požiadal správcu dane
o vyjadrenie sa k priebehu kontroly v lehote do 10.11.2016.

86. Listom zo dňa 15.11.2016 zástupca žalobcu namietal nesprávne zhodnotenie dôkazov,
nezohľadnenie žalobcom predložených dôkazov a navrhol doplnenie dokazovania položením otázok

správcovi dane spoločnosti J. W. B.. ohľadom preverenia vystavených faktúr.

87. Žalobca vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 03.01.2017 namietal nesprávne
zistenia správcu dane a predložil správcovi dane aj znalecký posudok č. 40/2011 vypracovaný znalcom
I.. L. W., P. 1A, U. vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty fotovoltaickej elektrárne a predložil aj H.

denník obsahujúci:
- interný doklad zo dňa 31.12.2011 č. XXINXXXXX, týkajúci sa preúčtovania XXXXXX, čiastka X. XXX
XXX eur, MD XXX XXX, R. XXX XXX,
- interný doklad rezort dňa 19.8.2010 k č. B - úhrada prijatej zálohovej faktúry č. XXXXXXXXX, MD XXX
XXX, R. XXXXXX, čiastka X XXX XXX eur

88. Dňa 14.03.2017 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil aj zástupca žalobcu,
kde bolo prerokované vyjadrenie žalobcu zisteniam uvedeným v protokole zo dňa 3.1.2017. Zástupca
žalobcu zápisnicu z ústneho pojednávania odmietol podpísať z dôvodu jeho námietok proti obsahu
zápisnice.

89.Správcadanenazákladevykonanéhodokazovaniaprijalzáver,žezasumuXXXXXXX,XXeurnebol
fakturovaný a ani dodaný žiadny dlhodobý hmotný majetok. Uvedenú faktúru daňový subjekt zaúčtoval
dvakrát - v roku 2010 ako zálohovú faktúru na účet XXX a v roku 2011 ako dodávateľskú faktúru na účetXXX. Z uvedeného vyplýva, že v žalobca v roku 2010 obstaral dlhodobý hmotný majetok - fotovoltaickú
elektráreň (FVE) na základe zahraničných dodávateľských faktúr č. XXZFXXXX - XXZFXXXX v celkovej
sume X XXX XXX,XX eura.

90. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal opodstatnenosť výšky odpisov hmotného majetku
zahrnuté do základu dane podľa § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v zmysle
ktorého sú daňovými výdavkami aj odpisy hmotného a nehmotného majetku (§ 22 až § 29). Na základe
týchto skutočností správca dane v zmysle § 17 zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov upravil základ

dane o sumu XXX XXX,XX eura.

91. Odôvodnenie právnej argumentácie na účely obhájenia uplatneného sporného daňového nákladu
žalobca v podanej žalobe vychádza z tvrdenia, že správca dane vec nesprávne právne posúdil, keď
tento nezohľadnil účtovný prípad ako rozhodujúcu skutočnosť pre účely účtovníctva a nesprávne
tvrdil, že žalobca v roku 2010 obstaral dlhodobý hmotný majetok - fotovoltaickú elektráreň na základe

zahraničných dodávateľských faktúr č. XXZFXXXX-XXZFXXXX v celkovej sume X.XXX.XXX,XX eura
+ XXX.XXX,XX eura, a teda celková preukázaná suma za výstavbu fotovoltaickej elektrárne bola vo
výške X.XXX.XXX,- eur, dodatočne znížená o garanciálne vady v sume XX.XXX,- eur. Nesprávne
právneposúdeniežalovanéhovychádzaajznesprávnezistenéhoskutkovéhostavužalovaným,nakoľko
zo zmluvy o dielo vyplýva dojednaná celková cena diela vo výške X XXX XXX eura a táto suma

bola aj riadne zaplatená vrátane zálohy vo výške X XXX XXX eur. Rovnako nesúhlasil s tvrdením
žalovaného, že pri zaúčtovaní zálohovej faktúry nepostupoval v súlade so zákonom o účtovníctve.
Taktiež namietal i nesprávne stanovenie požiadavky náležitosti daňového dokladu vo vzťahu k zálohovej
faktúre vystavenej spoločnosťou J. W. B.., ktorému nevyplývajú zo zákona o DPH žiadne povinnosti,
pretože je maďarským daňovníkom a platiteľom DPH.

92. S uvedenou argumentáciou žalobcu nemožno súhlasiť.

93. V zmysle ustanovenia § 44 zákona č. 563/2009 Z. z. daňovou kontrolou správca dane zisťuje, alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných

predpisov (zákon o DPH) a daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na
dosiahnutie jej účelu.

94. Správca dane predmetnou daňovou kontrolou preveroval u žalobcu splnenie zákonných podmienok
pre správne určenie dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2011, vychádzal z

účtovníctva vedeného žalobcom a zároveň v zmysle ustanovenia § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. dbal,
aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom
nebol viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

95. Z takto zisteného a zaznamenaného skutkového stavu v administratívnom spise žalovaného

mal súd jednoznačne preukázané, že žalovaný skutkový stav zistil dostatočne, riadne a správne. Z
administratívnehospisuvyplýva,žesprávcadanezaúčelomzisteniaskutkovéhostavuvykonalrozsiahle
dokazovanie. Žalobca predložil doklady, z ktorých i podľa názoru súdu vyplýva, že žalobca v roku
2010 a 2011 obstaral dlhodobý hmotný majetok - fotovoltaická elektráreň na základe zahraničných
dodávateľských faktúr v sume X XXX XXX,XX eur.

96. Opodstatnenosť výšky odpisov dlhodobého hmotného majetku, zahrnuté do základu dane podľa §
19 ods. 3 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov zo sumy X XXX XXX,XX eur, tak ako zistil
správca dane žalobca nepreukázal.

97. Podľa Zmluvy o dielo č. 01/05/2010 zo dňa 06.08.2010 uzatvorenej s J. W. B.. bola dohodnutá
celková suma X . XXX XXX,XX eur bez DPH za realizáciu fotovoltaickej elektrárne (FVE) v rokoch 2010
a 2011.

98. Tak, ako je uvedené vyššie, v zmysle článku III bod 1 zmluvy zhotoviteľ má nárok na zálohu 20 % z

ceny predmetu zmluvy, (zo sumy X XXX XXX eur + DPH). Podľa bodu 2 článku III tejto zmluvy zhotoviteľ
má nárok na vyfakturovania voči objednávateľovi 10 % ( zo sumy X XXX XXX euro + DPH) do pätnástich
dní od podpisu a podľa bod 4 článku III - spôsob platenia časti diela (čiastkové splnenie úloh, čiastkové
faktúrovanie), fakturácia bude vykonávaná faktúrami po dodaní a osadení jednotlivých častí.99. P. J. W. B.. faktúrou č. K s dátumom vystavenia 19.08.2010 vyfakturovala žalobcovi služby podľa
kontraktu z 01.05.2010, kde sám dodávateľ uviedol, že sa jedná o zálohovú platbu 30%. I žalobca v

predloženomzoznameprijatýchzálohovýchfaktúrzarok2010uviedol,žeprijalzálohovúfaktúruznejúcu
na sumu X XXX. XXX euro od spoločnosti J. W. B.. a vo vysvetlivkách k tomuto zozname je uvedené,
že Z = zálohová faktúra s dátumom splatnosti dňa 21.12.2010. I vo všetkých dôkazoch predložených
žalobcom opísaných vyššie, žalobca uvádza, že sa jedná o zálohovú faktúru.

100. Preto podľa názoru súdu neobstojí žalobcovo tvrdenie, že skutkový stav, ktorý vzal správca dane
za základ rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu.

101. Zákon o dani z príjmov je koncipovaný tak, že v zmysle čl. 59 ods. 2 Ústavy SR striktne určuje
predmet dane, jej základ a spôsob jeho zistenia, ako aj príjmy oslobodené od dane z príjmov. Hlavnou
zásadouprizisťovanízákladudaneodpočítanímdaňovýchvýdavkov(nákladov)odzdaniteľnýchpríjmov

jepožiadavkazákona,abydaňovévýdavkybolidaňovníkompreukázateľnevynakladanénadosiahnutie,
zabezpečenieaudržaniezdaniteľnýchpríjmov(§2písm.i)zákonač.595/2003Z.z.),atovichvzájomnej
vecnej a časovej súvislosti v príslušnom zdaňovacom období, ktorým je kalendárny rok (§ 2 písm. j) a
l) v spojení s § 21 ods. 1 citovaného zákona).

102. Žalobca zaúčtoval v roku 2011 na účet X,XX DAL (počiatočný stav) poskytnuté preddavky na
dlhodobý hmotný majetok a na účet XXX XXX - obstaranie dlhodobého hmotného majetku, na ktorom
sa účtuje obstarávaný dlhodobý hmotný majetok a jeho technické zhodnotenie do času jeho uvedenia
do užívania vrátane nákladov súvisiacich s jeho obstaraním, zaúčtoval sumu X. XXX XXX,XX eur
nepreukázanú nadobudnutím dlhodobého majetku a následne zaradil sumu X XXX XXX,XX eur na účte

XXX XXX samostatné hnuteľné veci a súbory hnuteľných vecí ako súčasť sumy X XXX XXX,XX eur.

103. Faktúra číslo Q (interné číslo XXZFXXXX) obsahuje sumy realizačných faktúr v celkovej sume X
XXXXXX,XXeuraasumuXXXXXXX,XXeurzozálohovejfaktúryKktorejrealizácianebolapreukázaná.
ŽalobcanepreukázalnadobudnutiemajetkuvsumeXXXXXXX,XXeur.Cenazakompletnévyhotovenie

elektrárne bola v zmysle zmluvy o dielo v hodnote X XXX XXX,XX eur. V účtovníctve žalobcu bola
preukázaná realizácia diela v hodnote X XXX XXX,XX eur, ktorá bola aj uhradená a platby prijaté
spoločnosťouJ.W.B..,apretotak,akokonštatovalsprávcadane,žalobcaúčtovníctvoneviedolsprávne.

X04. Takto zistený skutkový stav vychádza i zo zistení správcu dane, ktoré získal medzinárodnou

výmenou informácií, ktorá sa týkala maďarského daňového subjektu J. W. B.. a žalobcu, započatej na
základe žiadosti maďarskej daňovej správy, ktorá v žiadosti uviedla, že u spoločnosti J. W. B.. prebieha
daňová kontrola a táto vystavila dňa X9.8.2010 faktúru č. K v sume X XXX XXX eur, ktorej suma bola
uhradená žalobcom v ten istý deň formou bankového prevodu. Spoločnosť J. W. B.. nezaúčtovala vyššie
uvedenú sumu do príjmov, ale zaúčtovala ju ako preddavok - zálohu, ktorá bola presunutá z účtovníctva

maďarského DS na koniec toho istého roku. Maďarský DS tiež prijal faktúru dňa 19.8.2010 od nemeckej
spoločnosti V. K. Y. v sume X XXX XXX euro, ktorú maďarský DS zaúčtoval vo svojom účtovníctve tiež
ako zálohu /preddavok. Po bankovom prevode od žalobcu smerom na účet J. W. B.., maďarský DS
presunul celú sumu na bankový účet nemeckého DS.

105. O tejto skutočnosti bol žalobca informovaný na ústnom pojednávaní dňa 4.11.2016, a preto
súd neprisvedčil ani ďalšej námietke žalobcu, že správca dane žalobcu neinformoval o mieste a
čase vykonania administratívnej spolupráce dožiadaného zahraničného orgánu, neoznámil mu ani
obsah zistenia vykonaného na základe medzinárodnej výmeny informácií, a že administratívny spis
neobsahuje ani žiadosť a ani odpoveď vo veci medzinárodnej výmeny informácií. K uvedenému je

ešte potrebné uviesť, že daňovú kontrolu, v ktorej bola uskutočnená medzinárodná výmena informácií
bola vedená maďarským správcom dane u maďarského daňového subjektu a v tejto veci správca
dane bol len spolupracujúcim subjektom. Žiadosť založená v administratívnom spise bola preložená
do slovenského jazyka, nepreložené boli len prílohy, ktoré správca dane v daňovom konaní za účelom
zistenia skutkového stavu nepoužil. Keďže správca dane zistenie maďarského správcu dane uvedené

v žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií použil i v rámci daňovej kontroly žalobcu, postupoval
správne, keď žalobcu s touto skutočnosťou oboznámil.106. Námietke žalobcu, že žalovaný vec nesprávne posúdil, keď vo vzťahu k zálohovej faktúre
vystavenej spoločnosťou J. W. B.., ktorý je subjektom maďarského daňového práva a nevyplývajú mu zo
zákona o DPH žiadne povinnosti, a preto nesprávne stanovil požiadavky náležitosti daňového dokladu

- faktúry, súd uvádza, že faktúra je daňový doklad, ktorý je vyhotovený v listinnej alebo elektronickej
podobe a ktorej všetky náležitosti určuje v ustanoveniach § 71 až § 76 zákon č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty. Zálohová faktúra č. K zo dňa 19.08.2010, ktorú žalobca uhradil dňa 19.08.2010
neobsahuje údaje v zmysle § 74 ods. l písm. d) a f) zákona o dani z pridanej hodnoty, a to konkrétne
dátum dodania tovaru alebo služby, množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej

služby. Účtovná jednotka eviduje zálohovú faktúru a účtuje len o jej úhrade. Je pravdou, že zákon o
dani z pridanej hodnoty sa nevzťahuje na maďarský daňový subjekt, avšak bolo na žalobcovi, aby so
svojim dodávateľom zabezpečil, aby údaje uvedené na faktúre boli v súlade so slovenským právnym
poriadkom, aby v prípade podozrenia, že obchodná transakcia neprebehla tak, ako sa deklaruje na
faktúrach vystavených jeho dodávateľom, vedel vierohodným a zákonným spôsobom preukázať svoje
tvrdenia. Údaje na faktúrach bol oprávnený vopred skontrolovať a odsúhlasiť.

107. Žalobca namietal aj, že žalovaný nezohľadnil účtovný prípad ako rozhodujúcu skutočnosť pre účely
účtovníctva. K uvedenému súd uvádza, že účtovný prípad je účtovná operácia, ktorá vzniká pri plnení
hospodárskej spolupráce, a ktorá je predmetom evidencie v účtovníctve. Vecná podstata účtovného
prípadu je účtovný zápis. Účtovný zápis môže byť vykonaný v účtovných knihách na základe doloženia

účtovnéhodokladu.Účtovnájednotkajepovinnádoložiťúčtovnéprípadyúčtovnýmidokladmi.Účtovanie
účtovných prípadov v účtovných knihách môže vykonať iba na základe účtovných dokladov, čo však v
preskúmavanej veci žalobcom preukázané nebolo.

108. Vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nezohľadnenia predloženého znaleckého posudku

vypracovaného I. W. dňa 29.03.2011, súd uvádza, že žalovaný sa týmto dôkazom zaoberal a vyhodnotil
ho tak, že v uvedenom znaleckom posudku sa znalec nezaoberal tým, za akú skutočnú cenu bola
stavba zrealizovaná, teda stavba obstaraná, ale stanovil všeobecnú hodnotu stavby, bez ohľadu na cenu
uvedenú na prijatých faktúrach a ich zúčtovanie v účtovníctve daňového subjektu, s čím sa súd stotožnil.

109. Žalobca namietal aj, že žalovaný nezohľadnil vyjadrenie, resp. vyhlásenie zhotoviteľa a dodávateľa
diela. Súd neuznal ani túto námietku za spôsobilú preukázať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného,
nakoľko správca dane i žalovaný vychádzali z účtovníctva vedeného žalobcom. Vyhlásenie nie je
účtovný doklad a zástupcovia spoločnosti J. W. B.. len potvrdzujú vybudovanie elektrárne v celkovej
sume X XXX XXX,XX eur a vyúčtovanie celkovej hodnoty diela na základe konečnej faktúry č. Q s

uvedeným dátumom plnenia dňa 20.04.2011. Konatelia spoločnosti J. W. B.. mali v prípade dodania
tovaru, prípadne služieb v sume X XXX XXX,XX eur zaslať žalobcovi účtovné doklady, ktoré však ani
spolu s vyhlásením nezaslali. Správca dane preto správne vyhodnotil, že predložené vyhlásenie nie je
daňový doklad a je ho možné považovať iba za tvrdenie nepodložené dôkazmi.

110. K nevypočutiu navrhovaných svedkov súd uvádza, že žalovaný nepovažoval za potrebné vykonať
ďalšie dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov, nakoľko skutkový stav považoval za dostatočne a
riadne zistený a súd sa s týmto jeho záverom stotožnil.

111. Podmienka vecnosti daňového výdavku je splnená vtedy, ak je výdavok vynaložený na dosiahnutie,

zabezpečenie a udržanie príjmov. To znamená, že musí byť reálny súvis medzi zdaniteľným príjmom
a konkrétnym výdavkom. Skutočným dôvodom neuznania predmetného výdavku za daňový výdavok
bola tá skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že vynaložením výdavku v sume X XXX XXX eur získal
nejaký konkrétny zdaniteľný príjem (súvislosť medzi výdavkom a príjmom). Takýto príjem v čase daňovej
kontroly neexistoval. Nestačí, aby žalobca preukázal určité zámery za účelom dosiahnutia zdaniteľného

príjmu, ale je nutné, aby takýto príjem skutočne dosiahol a jeho výšku správcovi dane hodnoverne
preukázal. Jednoznačne to vyplýva z ustanovení § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z.
Celková cena vybudovanej elektrárne predstavovala v zmysle zmluvy o dielo X XXX. XXX,XX EUR. Táto
cena nie je však cena za realizáciu.

112. K návrhu žalobcu, aby správny súd vykonal ďalšie dokazovanie, je potrebné uviesť, že správny
súd nie je súdom skutkovým, i keď ustanovenia Správneho súdneho poriadku nevylučujú súdu
v správnom súdnictve vykonávať dokazovanie. Základnou úlohou správnych súdov je preskúmať
zákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy a ich postupov a hodnotiť, či orgány verejnej správyriadne zistili skutkový stav veci a zákonne rozhodli. Predovšetkým je na orgánoch verejnej správy, aby
podklady, na základe ktorých vydávajú správne rozhodnutie vychádzali z riadne zisteného skutkového
stavu veci, a je predovšetkým na orgánoch verejnej správy vykonávať v správnom konaní dokazovanie.

Úlohou správneho súdnictva v prejednávanej veci, bolo posúdiť, či žalovaný a správca dane rozhodli na
základe riadne zisteného skutkového stavu veci a či v ich postupe pri vydávaní rozhodnutí žalovaného
a prvostupňového správneho orgánu nebol porušený zákon.

113. Súd neprisvedčil ani námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre

nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Správca dane ako i žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
podrobne vysporiadali so všetkými námietkami žalobcu a tiež je z neho zrejmé, akými úvahami bol
správca dane vedený pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov osobitne a vo vzájomnej súvislosti.

114. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že žalobcove
námietky neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané

rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, a preto súd žalobu podľa § 190 SSP
zamietol.

115. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal
napriek úspechu v konaní, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.

116. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní

sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum
právnej pomoci.