Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/139/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205702
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113205702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcov 1./ H. D., 2./ Y. D., 3./ O.
D., všetci bytom W. XXX, právne zastúpení Ochranou spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Škultétyho 3,
Košice proti žalovanej Rapid life životnej poisťovni, a. s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, právne
zastúpená JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, Němcovej 22, Košice, o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/55/2013-173 zo dňa
11.04.2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania žalobcom v 1. - 3.rade nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovské rozsudky Arbitrážneho súdu Košice,
Alžbetina 41, Košice, zo dňa 19.01.2012 pod sp. zn. 2C/2963/2012, sp. zn. 2C/2962/2012 a sp. zn.
2C/3019/2012. Návrh žalovanej na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania o uznesení
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6Cdo/1/2012 pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012 zamietol. Uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcom v 1. až 3.rade spoločne a nerozdielne trovy konania pozostávajúce z iných trov konania vo

výške 3,80 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení poukázal na dôvody podanej žaloby, stanovisko žalovanej, obsah pripojených listinných
dôkazov, citoval ust. § 40 ods. 1, 2, § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. a uviedol, že žalobcovia sa
domáhali zrušenia rozhodcovských rozsudkov vydaných Arbitrážnym súdom v Košiciach vo vzťahu k
žalobcovi v 1.rade vedený pod sp. zn. 2C/3019/2012 zo dňa 19.01.2012, ktorým bola uložená žalobcovi
v 1.rade povinnosť zaplatiť žalovanému 41,16,- Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,-

Eur, ktorý rozsudok prevzal dňa 01.02.2013. Medzi žalobcom v 1.rade a žalovanou bola uzatvorená
dňa 29.04.2008 poistná zmluva č. 4376990146, ktorá zanikla dňa 30.06.2009 na základe oznámenia
žalovanej zo dňa 18.05.2009 v dôsledku neplatenia poistného. Následne si žalovaná uplatnila osobitnú
pohľadávku na Arbitrážnom súde v Košiciach vo výške 41,16 Eur, ktorá mala zodpovedať nákladom
žalovanej vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy v zmysle čl. XVII. bodu 7a zodpovedajúcej výške
odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy.

Medzi žalobcom v 2.rade a žalovanou bola uzatvorená poistná zmluva dňa 20.06.2007 č. 4376900097,
ktorá bola zrušená na základe oznámenia žalovanej zo dňa 17.08.2009 k 31.12.2008 z dôvodu
neplatenia poistného. Žalovaná si uplatnila vo vzťahu k žalobcovi v 2.rade osobitnú pohľadávku vo
výške 148,40 Eur s príslušenstvom na Arbitrážnom súde v Košiciach, ktorá mala zodpovedať nákladomžalovanej vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy v zmysle čl. XVII. bodu 7a zodpovedajúcej
výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy. Rozsudkom rozhodcovského Arbitrážneho súdu
v Košiciach pod sp. zn. 2C/2862/2012 zo dňa 19.01.2012, bola žalobcovi v 2.rade uložená povinnosť

zaplatiť žalovanej sumu 168,40 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur, ktorý rozsudok
žalobca v 2.rade prevzal dňa 07.02.2013.

Medzi žalobkyňou v 3.rade a žalovanou bola dňa 30.07.2007 uzatvorená poistná zmluva č. 4376900105,
ktorá zanikla k 31.03.2011 na základe žiadosti žalobkyne v 3.rade o jej zrušenie. Následne žalovaná si

uplatnila osobitnú pohľadávku vo výške 229,15 Eur s príslušenstvom na Arbitrážnom súde v Košiciach,
ktorá zodpovedala nákladom žalovanej vynaložených na uzatvorenie poistnej zmluvy v zmysle čl. XVII.
bodu 7a zodpovedajúcej výške odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy. Rozsudkom Arbitrážneho
súdu v Košiciach pod sp. zn. 2C/2963/2012 zo dňa 19.01.2012, bola žalobkyni v 3.rade uložená
povinnosť zaplatiť žalovanej 529,15 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur, ktorý
rozsudok žalobkyňa v 3.rade prevzala dňa 08.02.2013.

Vzhľadom na námietku prednosti kompetencie rozhodcovského súdu pred kompetenciou všeobecného
súdu vznesenou žalovanou, súd sa vysporiadal s touto námietkou tak, že je považoval za nedôvodnú s
poukazom na ust. § 106 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lebo právo na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku je delegované priamo zákonom za podmienok vyplývajúcich z ust. § 40 ods.

1 zákona č. 244/2002 Z. z.. Žalobcovia podali žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom
stanovenej lehote, lebo žaloba bola podaná dňa 27.02.2013 - žalobcovi v 1.rade bol doručený rozsudok
dňa 01.02.2013, žalobcovi v 2.rade dňa 07.02.2013 a žalobkyni v 3.rade dňa 08.02.2013.

Následne súd s poukazom na čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 05.04.1993, ako aj s poukazom na ust. § 54, § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka vychádzal z príslušného prameňa ako celku s akcentom na jeho ciele
a zmysel. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť
spotrebiteľom Slovenskej republiky ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany ako stanovuje
smernica Rady 93/13/EHS. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej

zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.
Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol je formulovaná vo všeobecných
poistných podmienkach, konkrétne v čl. XV., kde je súčasťou neprehľadného textu písaného malými
písmenami splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných
podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia

budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Takto rozhodcovská doložka znemožňuje poistenému
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo sporných
nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, a tým mu odoberá možnosť brániť svoje práva
pred všeobecným súdom. Z uvedeného dôvodu rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Súd v tejto súvislosti

poukázal na prílohu smernice 93/13/EHS uvedenú pod písm. q/ bodu 1, v zmysle ktorej neprijateľnou
zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne
arbitrážou, nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom, alebo ukladá mu povinnosť dôkazného bremena,
ktoré by podľa práva, ktorým sa zmluvný vzťah riadi, malo spočívať v inej zmluvnej strane. Podľa toho

je teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok na riešenie
sporov akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Zmluvná podmienka, ktorou dodávateľ vopred stanoveným
obsahom rozhodcovskej doložky uložil, že všetky spory zo spotrebiteľskej zmluvy budú riešené ním
zvoleným rozhodcom, je podľa názoru súdu v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy. Súd poukázal na právny názor

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúci sa posúdenia dojednaných rozhodcovských doložiek
vo všeobecných poistných podmienkach, napr. v rozhodnutiach vedených pod sp. zn. 3Cdo/1/2012
zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 5Cdo/61/2012, sp. zn. 6Cdo/13/2012, z ktorého názoru vyplynulo, že
rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve uzatvorenej medzi žalovanou a poistným
spotrebiteľom v časti všeobecných obchodných podmienok pod bodom XV., nebola spotrebiteľom

osobitne dojednaná, čo vyplýva z jeho zaradenia do všeobecných obchodných podmienok. Praktickým
dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti XV. bolo to, že
spotrebiteľovi bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím
reálne došlo k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospechspotrebiteľa. Spotrebiteľ podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom
ktorých je aj takáto doložka, sa reálne vzdal práva na účinnú právnu ochranu a rozhodcovský rozsudok
iba formálne prebral argumenty žalujúcej strany a nevyporiadal sa s inštitútmi zameranými na ochranu

práv vyplývajúcich pre spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Na tomto fakte podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky nemení nič ani skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy, zmluvné strany ako
pokračovanie pretlačeného formulára poistných podmienok podpísali aj osobitné zmluvné dojednania
odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Okrem
iného dojednaná rozhodcovská doložka v čl. XV. všeobecných poistných podmienok spôsobovala

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcov, keďže ich nútila k
rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd mohla vybrať len žalovaná bez možnosti žalobcov
podieľať sa na jeho kreovaní. Zároveň súd poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. II. ÚS 2164/2010 zo dňa 01.11.2011, z ktorého vyplýva, že z ústavnoprávneho hľadiska je
možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy iba za
predpokladu,žepodmienkyustanoveniarozhodcuadohodnutépodmienkyprocesnéhocharakterubudú

účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ, t. j. čo
znamenázvýšenúochranuslabšejstrany,pričomdohodnutéprocesnépravidlábudúgarantovaťprincípy
spravodlivého procesu, t. j. ústnosti, priamosti, možnosti opravných prostriedkov a absencia iných
prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva. Ďalej súd poukázal na obsah rokovacieho poriadku, v
zmysle ktorého predmetom skráteného konania je peňažná pohľadávka nepresahujúca sumu 66.500,-

Eur,avovzťahukspotrebiteľomzačínarozhodcovskékonaniaaždoručenímrozhodcovskéhorozsudku.

Súd zdôraznil, že spotrebiteľ v prípade nároku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy podľa
rokovacieho poriadku príslušného rozhodcovského súdu (§ 29 písm. b/ rokovacieho poriadku), je
oprávnený domáhať sa ústneho prejednania veci, avšak vzhľadom na hranicu tzv. skráteného konania

je aplikácia uvedeného ustanovenia rokovacieho poriadku pre spotrebiteľa v podstate vylúčená.
Okrem iného požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti, vrátane úhrady vecných
nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal odročenie ústneho pojednávania v mieste svojho trvalého bydliska
mimo sídla rozhodcovského súdu. Navyše v prípade podania odporu sa spotrebiteľovi priznáva krátka
lehota 15 dní proti 15-dňovej lehote priznanej žalovanej na podanie odporu proti žalovanému na podanie

odporu proti platobnému rozkazu v rámci súdneho konania, pričom na odpor v rámci rozhodcovského
konania sa prihliada iba za predpokladu podmienky zaplatenia požadovaného poplatku. Na základe
tohto možno jednoznačne konštatovať, že rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľského sporu
nezaručuje porovnateľné procesné práva so súdnym konaním a spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa v neprospech spotrebiteľa ako slabšej

procesnej strany. Z týchto dôvodov súd prvého stupňa zrušil napadnuté rozsudky rozhodcovských súdov
v súlade s ust. § 40 ods. 1, 2 písm. c/ a § 41 zákona č. 244/2002 Z. z.. O ich odklade vykonateľnosti
súd rozhodol uznesením zo dňa 01.07.2013.

Vo vzťahu k návrhu žalovanej na prerušenie konania až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky pod sp. zn. II. ÚS 382/2003, Rvp 5052/20123 o uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012, súd uviedol, že nepovažoval návrh na prerušenie konania za dôvodný.
S poukazom na ust. § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, súd v spojení s nálezom
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2002 z 10.07.2013, ktorým bolo konštatované
porušenie základného práva žalovanej na spravodlivý proces, a to postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 2Cdo/5/2012, ktoré rozhodnutie bolo zrušené
a je takmer totožné s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, súd uviedol, že v
obdobnej veci Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval porušenie základného práva žalovanej na
spravodlivý proces, a to v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo
dňa 10.07.2013, týkajúce sa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/5/2012.

Právo žalovanej na spravodlivý súdny proces bolo porušené, t. j. v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru,
ktorý zaručuje právo na kontradiktórne konanie, rovnosť zbraní, čo znamená, že každému účastníkovi
sa poskytne primeraná možnosť oboznámiť sa so stanoviskom a dôkazmi protistrany, príp. predloženými
inými osobami alebo súdom s možnosťou vyjadriť sa k nim za podmienok, ktoré ju nestavajú do
podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s protistranou. Ústavný súd konštatoval iba porušenie

práva na spravodlivý súdny proces postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodu odňatia
práva žalovanej vyjadriť sa k okolnostiam rozhodujúcim vo veci samej, avšak z jeho záverov nevyplýva
nesprávnosť posúdenia Najvyšším súdom Slovenskej republiky neplatnosti rozhodcovských doložiek vpoistných zmluvách žalovanej uzatvorených so spotrebiteľom. Z tohto dôvodu súd nepovažoval návrh
na prerušenie konania za dôvodný, a preto ho zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešným
žalobcompriznalnáhraduinýchtrovvovýške3,80Eurztitulucestovnéhoštatutárnehosplnomocneného
zástupcu žalobcov za použitý verejný hromadný dopravný prostriedok L. - W. a späť vo výške 3,80 Eur.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovanej. Namietal,

že súd prvého stupňa vo veci rozhodol na základe nesprávnych skutkových záverov, vec nesprávne
právne posúdil. Uviedol, že zvolená advokátka nebola oprávnená na podpísanie žaloby a v
tejto súvislosti namietal včasnosť podanej žaloby. Ďalej poukázal na okolnosti uzatvorenia zmluvy
prostredníctvom tretieho subjektu nezávislého od žalovanej, a to sprostredkovateľa poistenia J.
H., ktorou sprostredkovateľskou činnosťou a záznamom sprostredkovateľky poistenia zo dňa 25.
10. 2007 sa súd prvého stupňa nevysporiadal. Napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne a

nepreskúmateľné. Namietal jednostranné hodnotenie dôkazov v prospech žalobcov ako spotrebiteľov.
Zdôraznil, že do poistného vzťahu žalobcov vstupovali ako informovaní spotrebitelia, dobromyseľne.
Poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej je potrebné v každom
jednotlivomprípadeskúmaťskutkovéokolnostivecitýkajúcesaposudzovanianeprijateľnostipodmienok
v spotrebiteľských veciach, vrátane transpozície čl. 4 smernice. Tvrdenia žalobcov, že im neboli

vysvetlené otázky týkajúce sa rozhodcovského konania považoval za účelové. Nesúhlasil s posúdením
absolútnej neplatnosti čl. XV. všeobecných poistných podmienok. Poukázal na to, že ak by súd
dostatočne zistil skutkový stav veci, následne by správne právne vec posúdil, lebo odkaz v osobitných
zmluvných dojednaniach na text časti čl. XV. všeobecných poistných podmienok logicky nerobí osobitné
zmluvné dojednania súčasťou všeobecných poistných podmienok, ale naopak text uvedeného článku

všeobecných poistných podmienok sa stáva súčasťou osobitných zmluvných dojednaní. Zdôraznil, že
osobitné zmluvné dojednania nie sú súčasťou všeobecných poistných podmienok a čl. XV. všeobecných
poistných podmienok vstúpil do účinnosti nie pre každý poistný vzťah, ale tam, kde najprv poistník prijal
podpisom rozhodcovskú doložku, ktorá je zakotvená v osobitných zmluvných dojednaniach v čl. II.. Z
týchto dôvodov súdom ustálený skutkový záver, že rozhodcovská doložka je v čl. XV. všeobecných

poistných podmienok absolútne neplatná, považoval za nesprávny a nesúladný so zásadami zdravého
a logického právneho myslenia. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa svojim postupom porušil právo
žalovanej na právnu istotu, ak formalistickým prístupom zamedzil žalovanej prístup ku skutočnej
spravodlivosti účelovým prístupom, kedy svoju ex offo povinnosť konať eurokonformtne uplatňoval iba
vtedy, keď to bolo v prospech žalobkyne, t. j. spotrebiteľa, tým narúša práva na rovnosť účastníkov,

porušil právo účastníka na priamosť konania nevykonaním výsluchu sprostredkovateľa poistenia na
objektivizáciu tvrdení oboch účastníkov konania. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo/1/2012 z 21. 03. 2012 uviedol, že dovolací súd nerozhodoval o merite veci, t. j.
o platnosti či neplatnosti rozhodcovskej doložky, ale dovolanie odmietol pre procesnú neprípustnosť.
V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I ÚS 402/2008 z 01. 04. 2009 (č.

32/2009), z obsahu ktorého vyplýva, že ak sa dovolací súd v rámci dovolacieho konania nezaoberal
meritórne vecou a dovolanie odmietol, nemohol meritórne formulovať závery nižších súdov. Svojim
postupom odňal spravodlivosť, pretože uvádzať vecné názory v rámci procesného rozhodnutia, ktorým
sa odmietlo dovolanie je neprípustné. Zdôraznil, že súd mal pri výklade aplikácií právnej normy zohľadniť
všetky súvislosti, účel a cieľ právnej normy a z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS je zásadné, že

ak ide o poistnú zmluvu, majú z pohľadu ochrany spotrebiteľa platiť odlišné pravidlá. Poukázal na
viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, napr. C-152/84, C-91/92, C-62/00, C-185/97,
C- 286/06, C - 321/05, C-397, 403/01 ktoré sú záväzné v celom rozsahu v zmysle čl. 288 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie, podľa ktorých súdy majú povinnosť vyhodnotiť, či dotknutá zmluvná
podmienka v poistnej zmluve nepodlieha výnimke uvedenej v bode 19 odôvodnenia Smernice Rady

93/13/EHS, lebo do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v
jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktoré môže mať základ v platnom právnom
poriadku Slovenskej republiky, alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika
ratifikovala. Ďalej poukázal na to, že súd bol povinný vykonať test primeranosti podmienky v zmysle
čl. IV Smernice Rady 93/13/EHS pri posudzovaní zmluvných podmienok. Napadnuté rozhodnutie,

jeho odôvodnenie, považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo súd sa nevysporiadal
so všetkými rozhodnými skutočnosťami a dôkazmi, nepoukázal na dôvody nevykonania a právneho
neposúdenia týchto dôkazov predložených žalovanou. Ďalej nepovažoval za správny záver súdu o
individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky a jej platnosti. Bol toho názoru, že bola jednoznačneindividuálne dojednaná, a preto ju možno považovať za platný právny úkon. Ako vyplýva zo záznamov
vyhotovených pred uzavretím poistenia, žalobcovia boli osobitne upozornení na zákon č. 244/2002
Z. z., ako aj čl. XV všeobecných poistných podmienok týkajúcich sa mimosúdneho riešenia sporov.

V tejto súvislosti poukázal na ust. § 2 ods. 1 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov, ktoré platí
aj pre spotrebiteľov, t. j. týkajúce sa právneho vedomia účastníkov právnych vzťahov, t. j. domnienky,
že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka, t.j. domnienka znalosti vyhlásených
všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá je nevyvrátiteľná. Zároveň namietal zaujatosť sudcu
JUDr. L. U. z dôvodu, že pôsobil ako predseda Komisie pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských

zmluvách na Ministerstve spravodlivosti SR, kde dňa 20. 04. 2009 verejne prezentoval svoj právny názor
o neprijateľnosti všeobecných poistných podmienok žalovaným, ako aj v Týždenníku Trend v článku zo
dňa 10. 11. 2009. Námietku odôvodnil pomerom k veci, k žalovanej ako priamemu účastníkovi konania.
Z tohto dôvodu sú dané pochybnosti o nezaujatosti tak zo subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska.
Tieto skutočnosti boli už konštatované vo viacerých rozhodnutiach iných súdov, na ktoré poukázal.
Zároveň namietal výrok o priznanej náhrade trov konania. Poukázal na to, že o úspechu účastníka

v spore je možno vysloviť záver až v konečnom rozhodnutí vo veci samej. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudokavecvrátiťsúduprvéhostupňanaďalšiekonanieapriznaťžalovanejnáhradutrovodvolacieho
konania.

Žalobcovia sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadku)preskúmalnapadnutérozhodnutia,akoajkonanieimpredchádzajúcev
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako

aj internetovej stránke od 28. 05. 2014 (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom
odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec

posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K námietke týkajúcej sa zvolenia si právneho zástupcu splnomocneným zástupcom na strane žalobcov,
odvolací súd uvádza, že táto námietka nesúvisela s predmetom konania, lebo ani splnomocnený
zástupca žalobcov ani žalobcovia plnú moc JUDr. J. U. v predmetnom konaní neudelili. Na túto

skutočnosť súd prvého stupňa správne poukázal v odôvodnení rozhodnutia na strane 5 odsek druhý.
Namietané nesprávne skutkové zistenia, na základe ktorých mal súd prvého stupňa dospieť na
základe jednostranného hodnotenia dôkazov nebolo dôvodné. Hodnotenie dôkazov je vecou súdu.
Súd vyhodnotil jednotlivé dôkazy jednotlivo, v ich vzájomnej súvislosti na základe vlastnej úvahy v
súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. § 132 Občianskeho súdneho

poriadku. Správne sa vysporiadal s uplatnenými námietkami týkajúcimi sa udeleného plnomocenstva
občianskemu združeniu Právne služby spotrebiteľov vlastníkov bytov, Košice - Staré Mesto, t. č.
Ochrana spotrebiteľov a vlastníkov bytov (§ 26 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku v spojení
s ust. § 25 zákona č. 250/2007 Z. z.), ako aj s právom každého účastníka sporového konania,
na právnu pomoc v konaní pred súdmi a inými štátnymi orgánmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky). Odvolací súd nesúhlasí s názorom právneho zástupcu žalovanej, že súd prvého stupňa
vyhodnocoval jednotlivé dôkazy v prospech žalobcov. Súd zdôraznil, že oprávnenosť namietať
rozhodcovský rozsudok vyplýva zo zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého
posudzoval právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť o uplatnenom nároku žalovanej voči žalobcom.
V súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je potrebné spotrebiteľské zmluvy, ich obsah

v prípade ich pochybnosti vykladať v prospech spotrebiteľa, lebo v danom prípade nebolo v konaní
preukázané osobitné dojednanie rozhodcovskej doložky. Dôkazná povinnosť vyplývajúca z ust. § 120
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku znamená nielen povinnosť tvrdenia, ale aj preukázania ním
tvrdených skutočností. Nemožno prenášať zodpovednosť na sprostredkovateľa poistenia z dôvodu,
že sprostredkovateľ nevystupuje v mene svojom ako fyzická osoba, ale v mene právnickej osoby, v

mene ktorej poistnú zmluvu uzatvára. Posúdenie platnosti dojednanej zmluvnej doložky v zmysle čl. XV.
všeobecnýchpoistnýchpodmienoksúdomprvéhostupňabolosprávne,pretotátonamietanáskutočnosť
nebola dôvodná. Z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo splnenie dôkaznej povinnosti na
preukázanieoindividuálnomdojednanírozhodcovskejdoložky,akoajpostuperozhodcovskéhokonania,spôsobe riešenia sporov iným spôsobom než pred rozhodcovským orgánom. Postup súdu prvého
stupňa bol v súlade s ustanoveniami práv na ochranu spotrebiteľa. Nie je možné súhlasiť s právnym
zástupcomžalovanej,žepriposudzovanípoistnejzmluvyjepotrebnéprihliadaťnainéskutkovéokolnosti

vo veci samej. Bolo právom žalobcov ako účastníkov rozhodcovského konania namietať neplatnosť
rozhodcovského rozhodnutia a takýto postup bol v súlade so zákonom. Ani žalobcom nemožno uprieť
právo vyplývajúce z osobitného zákona. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa
neposudzoval platnosť poistnej zmluvy ako celku, ale len dojednanie rozhodcovskej doložky, t. j. čl. XV.
všeobecných poistných podmienok.

Namietaná arbitrárnosť, ako aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia nebola opodstatnená.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Vo vzťahu k testu primeranosti, výkladu
poistnejzmluvyvzmyslesmernice93/13/EHSonekalýchpodmienkachspotrebiteľskýchzmlúv,odvolací
súd k týmto uplatneným námietkam uvádza, že neboli opodstatnené vzhľadom na predmet konania

vo veci samej, t. j. namietanú neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Posudzovanie platnosti, resp.
neplatnosti poistnej zmluvy ako celku nebolo predmetom konania. Za stavu, pokiaľ žalobcovia tvrdili, že
neboli poučení o postupe rozhodcovského súdu v prípade riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, že
nebola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka, súd v sporovom konaní je viazaný navrhovaným
petitom, ako aj skutkovými okolnosťami veci (§ 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Z tohto

dôvodu odvolací súd nepovažoval ďalšie uplatnené námietky týkajúce sa posudzovania poistnej
zmluvy ako celku, aplikácie testu primeranosti na posudzovanie konkrétnych zmluvných podmienok za
opodstatnené vzhľadom na predmet sporového konania.
Podľa názoru odvolacieho súdu postupom súdu nedošlo k porušeniu práva účastníka na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.
Súd prvého stupňa postupoval štandardne s tým, že vzhľadom na osobitné postavenie žalobcov
ako spotrebiteľov vykladal obsah zmluvy v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
ich prospech vzhľadom k tomu, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským, bol
uzatvorený na základe formulárovej predtlačenej zmluvy, ktorej obsah žalobcovia ako spotrebitelia

nemohli ovplyvniť. Inak bez ohľadu na právne vedomie ktoréhokoľvek spotrebiteľa nemožno zneužívať
postavenie právnických osôb v prípade formulárových zmlúv a postupovať vo vzťahu k spotrebiteľom
bez odbornej starostlivosti, ktorá v konaní preukázaná nebola, lebo žalovaná nepreukázala splnenie
povinnosti postupovať vo vzťah k spotrebiteľom s odbornou starostlivosťou, t. j. preukázaním, že došlo
k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená právomoc vo veci

konať rozhodcovského súdu. Práve naopak, na strane žalobcov boli porušené práva v súvislosti s
rozhodcovským konaním, a preto ani túto námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

Namietaný výrok o trovách konania odvolací súd taktiež nepovažoval za opodstatnený z dôvodu, že
vo veci samej bolo predmetom zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatne dojednanej

rozhodcovskej doložky, ktorej konanie sa napadnutým rozhodnutím v tejto časti končí, a preto súd
správne rozhodol o trovách konania vychádzajúc zo zásady úspechu žalobcov v sporovom konaní
vyplývajúcej z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Za nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku zaujatosti vznesenú voči JUDr. L. U., sudcovi

Krajského súdu v L. z dôvodu, že predmetná vec bola elektronicky pridelená do senátu 4Co v zložení
JUDr. R. W., PhD., JUDr. Q. P., JUDr. H. N.. Z tohto dôvodu odvolací súd sa vznesenou námietkou
nezaoberal, lebo zákonným senátom na rozhodovanie o podanom odvolaní žalovanej je senát 4CO,
ktorého členom nie je sudca JUDr. L. U..

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu žalobcov v odvolacom konaní, ktorým náhrada trov odvolacieho konania priznaná

nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.