Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/257/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220986
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8114220986.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobkyne: U. P., E.. F., O..

XX.XX.XXXX, V. M., V. XXX/X, v konaní právne zastúpená R. M. M., F.. E.. D.., I. XX, M., R. O. Y.: Z.
XX, M., proti žalovanému: D. G., G. XXX, v konaní právne zastúpený R. M. P. R. P., F.. F. E.. D.., U. XX,
P., v konaní o zaplatenie X XXX Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je povinný zaplatiť do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku žalobkyni sumu X XXX,XX
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X,XX % ročne zo sumy X XXX,XX Eur od XX.XX.XXXX do
zaplatenia,

II. v prevyšujúcej časti žalobu zamieta,

III. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu XX,XX % vo výške, ktorá bude
presne špecifikovaná osobitným uznesením, do 15-tich dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX žiadala súd, aby vydal
platobný rozkaz, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy X XXX Eur spolu s X,XX %-
ným ročným úrokom z omeškania zo sumy X XXX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Zároveň žiadala
priznať náhradu trov konania.

2. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v katastrálnom území G., zapísanej na LV XXXX, parcely registra KN C XXX/X - ostatné plochy o
výmere XXX m2. Túto nehnuteľnosť užíva žalovaný ako športový areál - ihrisko, a to bez toho, aby
poskytoval žalobkyni protiplnenie za užívanie cudzej nehnuteľnosti. Vzhľadom k tomu teda žalobkyňa
žiada predmetnú sumu, pričom táto suma predstavuje sumu X,XX Eur ročne za m2 za obdobie od
XX.XX.XXXXdoXX.XX.XXXX.Poukázalanaznaleckýposudokč.XXX/XXXXznalcaC..C.U.,zktorého

vyplýva všeobecná hodnota nehnuteľností v sume XX XXX Eur. Výška bezdôvodného obohatenia by
podľa ustálenej rozhodovacej praxe mohla predstavovať XX % z ceny nehnuteľnosti.

3. V danom prípade nevzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech žalovaného. Vznik
zákonnéhovecnéhobremenajespájanýlensjedinýmokamihom,atodňomúčinnostizákonač.66/2009
Z. z. Tento zákon nepripúšťa možnosť vzniku zákonného vecného bremena v čase neskoršom, ako
deň účinnosti tohto zákona. Ak by zákonodarca mal v úmysle pripustiť možnosť vzniku zákonného

vecného bremena v prospech vlastníka stavby aj po dni účinnosti tohto zákona, musel by upraviť túto
možnosť expressis verbis priamo v zákone. Takúto možnosť zákon č. 66/2009 Z. z. nestanovuje, a preto
je nevyhnutné dospieť k záveru, že v predmetnej právnej veci nemožno aplikovať § 4 ods. 1 zákona č.
66/2009 Z. z. na vzťah žalobkyne a žalovaného s prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný ako vlastníkstavby mal s právnou predchodkyňou žalobkyne, ako vlastníkom pozemku, ku dňu účinnosti zákona
č. 66/2009 Z. z. zmluvne dohodnuté iné právo, a to na základe nájomnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX.

4. Žalobkyňa poukázala aj na právoplatný rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. XC/XXX/XXXX-XX
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bolo rozhodnuté, že právo žalobcu na náhradu za neoprávnené užívanie
nehnuteľností aj v tomto spore je dané. Vyššie uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove č. k. XCo/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. V danej veci ide o vedľajší pozemok a

totožný skutkový stav.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uvádzal, že na predmetný športový areál sa vzťahuje režim zákona
č. 66/2009 Z. z., a teda existuje tu zákonné vecné bremeno a nie je pravdou, že by žalovaný užíval
predmetnú nehnuteľnosť bez právneho dôvodu. Nie je pochýb o tom, že predmetné nehnuteľnosti
tvoriace časť športového areálu, podobne ako verejnú zeleň a cintoríny, samospráva užíva na základe

zákonom daného právneho dôvodu a právneho titulu. Pre správne rozhodnutie o tomto spore je
podstatný zámer a vôľa zákonodarcu upraviť predmetné právne vzťahy neriešené v podstate od roku
1990 zákonom č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov
pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky. Zákonodarca rieši
danú spoločensko-právnu situáciu dočasne zriadením práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu a

následným konečným usporiadaním vzájomných práv a povinností týmto zákonom predpokladaným
spôsobom.

6. Zákonodarca dal v zákone č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky

logickyprednosťsúkromnejúpraveprávnychvzťahov,doktorýchsamosprávavstúpila,nopoprípadnom
zániku daného právneho vzťahu, napr. práve jednostrannou výpoveďou prenajímateľa, nevyhnutne
nastupuje právny režim vyplývajúci zo zákona č. 66/2009 Z. z. a nenastáva právny stav, ako by zákon
č. 66/2009 Z. z. nebol ani účinný, či nebol z tohto dôvodu použiteľný. Akceptovanie argumentácie a
výkladu zákona a práva žalobkyňou by svedčil len o tom, že v právnom štáte už nikdy nevznikne a do

budúcna dočasná ochrana samosprávy poskytnutá nebude, a to z dôvodu právneho stavu vyvolaného
jednostranným právnym úkonom prenajímateľa (právnej predchodkyne žalobkyne) voči nájomcovi
(samospráve), hoc prípadne platnou výpoveďou nájomnej zmluvy, ktorý bez akejkoľvek proporcionality
zvýhodní v právach len prenajímateľa a teraz žalobkyňu na úkor samosprávneho celku (verejný záujem
- cintorín, verejná zeleň a športoviská).

7. Žalovaný ďalej uviedol, že v tejto veci je pri rozhodovaní o žalobe potrebné vychádzať zo samotnej
koncepcie práv k cudzím veciam a vecných práv, či vecných bremien. Vecné bremeno ako vecné
právo k cudzej veci vecno-právne obmedzuje vlastnícke právo k veci v prospech iného subjektu.
Obmedzenie vlastníka spočíva v tom, že tento je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, prípadne

niečo konať. Vecné bremeno je spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s určitou osobou
charakterizovanoujejvzťahomkurčitejnehnuteľnosti.Ichpodstatnýmobsahomje,žezaťažujúvlastníka
nehnuteľnosti, obmedzujúc ho vo výkone jeho vlastníckeho práva. Každej povinnosti vyplývajúcej z
vecného bremena zodpovedá určité právo oprávneného subjektu.

8. Tzv. zákonné vecné bremená vznikajú na základe zákona a obmedzujú vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam vo verejnom záujme. Ak ich obsah nie je priamo definovaný v osobitnom zákone,
na toto posúdenie sa primerane vzťahuje Občiansky zákonník. Zákonné vecné bremená objektívne
predstavujú verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva. Zákonné vecné bremeno tak logicky vzniklo
účinnosťou zákona č. 66/2009 Z. z, no vlastníka dotknutej nehnuteľnosti obmedzilo vo výkone jeho

vlastníckeho práva až dňom nasledujúcim po ukončení súkromnoprávneho vzťahu (zánikom tzv. iného
práva) upraveného nájomnou zmluvou jej jednostranným vypovedaním zo strany prenajímateľa. Takúto
právnu situáciu zákonodarca a rozhodovacia súdna prax analogicky rieši pri zákonných záložných
právach (napr. ustanovenie § 15 zákona č. 182/1993 Z. z.)

9. Žalovaný taktiež namietal výšku samotnej náhrady uplatneného nároku vo výške X,XX Eur za m2
ročne. Poukázal na to, že žalobkyňa, vzhľadom na aplikáciu zákona č. 66/2009 Z. z., nemá nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale len na prípadnú náhradu podľa zákona č. 66/2009 Z. z.,
a to od XX.XX.XXXX. Podľa rozhodovacej praxe súdov ide o náhradu, ktorá je jednorazová a nemácharakter opakujúceho sa plnenia. Dôležité preto je, že tento nárok je iba jeden a disponuje ním len ten
vlastník zaťaženého pozemku, ktorý nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena - účinnosti
zákona č. 66/2009 Z. z., teda ku dňu XX.XX.XXXX. Vlastníčkou predmetných pozemkov bola dňa

XX.XX.XXXX pani R. Z. a len ona mala právo na finančnú náhradu. Nakoľko ide o neprevoditeľné právo,
neprešlo na súčasnú vlastníčku - žalobkyňu a súčasne ide o majetkové právo, na ktoré nárok zanikol.
Žaloba je tak podaná osobou, ktorá nespĺňa základnú procesnú podmienku vyžadovanú Civilným
sporovým poriadkom, a to aktívnu legitimáciu. Aktívne legitimovanou osobou na uplatnenie daného
právneho majetkového nároku by bola pani R. Z.. Za danej procesnoprávnej situácie je z dôvodu tejto

neodstrániteľnej vady konania potrebné žalobu opäť zamietnuť.

10. Vzhľadom na dátum podania žaloby žalovaný vzniesol námietku premlčania tohto nároku, ako aj
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s písomnými vyjadreniami účastníkov konania, darovacou

zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, geometrickým plánom č. XX/XXXX, nájomnou zmluvou č. X/XXXX,
darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, LV č. XXXX v kat. úz. G., geometrickým plánom č. X/XXXX,
žiadosťouosprístupnenieinformáciízodňaXX.XX.XXXX,obsahomspisutunajšiehosúduč.k.XC/XXX/
XXXX a XXC/XXX/XXXX, ako aj ďalším spisovým materiálom a dňa XX.XX.XXXX vyhlásil rozsudok,
ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa.

13. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. XXCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14.Krajskýsúdvodôvodnenímimoinéhouviedol,žeskutkovézáverysúduprvejinštancienevychádzajú
z dokazovania, tak ako to má na mysli ustanovenie § 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď
bolo zistené, že súd prvej inštancie zo spisu XXC/XXX/XXXX oboznámil len obsah prvostupňového
a odvolacieho rozsudku bez toho, aby oboznámil aj dôkazy, ktoré boli vykonané v tomto konaní a

vôbec neoboznámil výpoveď z nájomnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a neoboznámil obsah celého
spisu, tak ako to uviedol v napadnutom rozsudku. Preto skutkové závery súdu prvej inštancie, ktoré
vychádzajú z dôkazov vykonaných procesne nesprávnym spôsobom, nemôžu byť ani podkladom pre
právne posúdenie veci. Dôkaz spisovým materiálom sa musí vykonať tak, že sa oboznámia alebo
prečítajú konkrétne listiny zo spisu, čo je potrebné v zápisnici z pojednávania riadne zaprotokolovať.

15. Pokiaľ by aj súd prvej inštancie nepochybil pri vykonávaní dôkazu spisovým materiálom XXC/XXX/
XXXX, odvolacia námietka, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, sa javí byť dôvodná.
Žalobkyňa namietala vznik vecného bremena podľa § 4 zákona č. 66/2009 Z. z. Súd prvej inštancie
riadne nevyhodnotil, či v čase účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. (XX.XX.XXXX) trval nájomný vzťah

medzi právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným k pozemku, ktorý bol predmetom nájomnej
zmluvy a nevyhodnotil, či zákonné vecné bremeno podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/109 Z. z. vzniklo aj
napriektomu,žetukXX.XX.XXXXbolozmluvnedohodnutéinéprávoaakývplyvnaexistenciunájomnej
zmluvy má jej výpoveď.

16. Úlohou súdu prvej inštancie malo byť v prvom rade odstrániť procesné pochybenia uvedené v
uznesení odvolacieho súdu. V ďalšom malo byť úlohou súdu prvej inštancie podrobne sa zaoberať
odvolacími námietkami žalobkyne, tieto preskúmať a vyhodnotiť s tým, že súd prvej inštancie náležitým
spôsobom vykoná dokazovanie, zákonným spôsobom ustáli skutkový stav a o uplatnenom nároku
žalobkyne rozhodne. Už v tomto štádiu konania však odvolací súd konštatoval, že odvolacie námietky

žalobkyne majú racionálny základ.

17. Po vrátení veci na súd prvej inštancie súd oboznámil jednotlivé listinné dôkazy oboznámením ich
obsahu. Išlo o tieto listinné dôkazy: LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXXX,
LV č. XXX v kat. úz. G., darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX, darovacia zmluva z č. l. XX-XX,

nájomná zmluva č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, podanie zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveď nájomnej
zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, výzva zo dňa XX.XX.XXXX, odpoveď na výzvu zo dňa XX.XX.XXXX,
výzva - upozornenie zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX, výzva - pokus o zmier zo dňa
XX.XX.XXXX, rozhodnutie Okresného národného výboru zo dňa XX.XX.XXXX, rozhodnutie Odboruvýstavby Okresného národného výboru zo dňa XX.XX.XXXX, delimitačný protokol z č. l. XX, rozhodnutie
zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveď U. P. z č. l. XX-XX zo zápisnice zo dňa XX.XX.XXXX, geometrický plán
č. XX/XXXX, vyjadrenie Obvodného úradu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, vyjadrenia strán konania, ako

aj ďalší spisový materiál. Súd zistil tento stav:

18. Žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti, parcely KN C XXX/X o výmere XXX m2 - ostatné plochy,
zapísanej na LV XXXX v kat. úz. G.Š.. Vlastnícke právo nadobudla na základe darovacej zmluvy, ktorej
vklad bol povolený pod číslom V XXXX/XXXX. Išlo o darovaciu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenú

medzi AG. Z., E.. L. ako darcom a žalobkyňou ako obdarovanou.

19. Žalovaný - obec G. užíva vyššie uvedenú nehnuteľnosť ako športový areál - futbalové ihrisko, čo
nebolo sporné.

20. Parcela KN C XXX/X vznikla odčlenením dielu č. X od parcely registra E KN č. XXX/X - orná pôda o

výmere X XXX m2, podľa geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného dňa XX.XX.XXXX geodetom
C.. V. P.Í.. Týmto geometrickým plánom boli zároveň z pôvodnej parcely registra E KN XXX/X odčlenené
aj ďalšie parcely, C KN XXX/X, XXX/X a k parcele XXX/X bola pričlenená ďalšia časť (celová výmera X
XXX m2). Pôvodná parcela E KN XXX/X ostala o výmere XX m2.

21. Pôvodná parcela registra E KN XXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2, z ktorej odčlenením dielu
č. X o výmere XXX m2 vznikla novovytvorená parcela registra C KN XXX/X - ostatné plochy o výmere
XXX m2, bola predmetom nájomnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvorenej medzi právnou
predchodkyňou žalobkyne R. Z. a žalovaným - Obcou G..

22. Z bodu III. - nájomné nájomnej zmluvy č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že vzťahy medzi
účastníkmi ohľadom parcely E KN XXX/X boli upravované od XX.XX.XXXX, pričom bola stanovená
výška nájomného 1 Sk za m2. Podľa bodu IV. zmluvy - iné dojednania, pozemok je súčasťou športového
areálu - ihriska vybudovaného v minulosti, ktorý spravuje a obhospodaruje nájomca, pretože podľa § 11
ods. 1 písm. f) zákona č. 222/1996 Z. z. sú zákonné prekážky na vydanie nehnuteľnosti. Podľa bodu II.

bola nájomná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú s výpovednou lehotou X mesiacov, s účinnosťou od
XX.XX.XXXX a zahŕňa nájom od XX.XX.XXXX.

23. Darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX právna predchodkyňa žalobkyne, R. Z., darovala časť
parcely E KN XXX/X o výmere X XXX m2, zapísanej na LV XXXX, U. N.. Konkrétne išlo o novovytvorenú

parcelu č. XXX/X o výmere XXX m2. K zmluve bol vyhotovený geometrický plán č. X/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX.

24. Nájomná zmluva bola právnou predchodkyňou žalobkyne vypovedaná písomnou výpoveďou z
XX.XX.XXXX. Výpoveď bola podaná na pošte dňa XX.XX.XXXX. Výpovedná doba začala žalovanému

plynúť XX.XX.XXXX a uplynula XX.XX.XXXX. Vo výpovedi právna predchodkyňa žalobkyne uviedla,
že dáva výpoveď vo vzťahu k parcele číslo E KN XXX/X - orná pôda o výmere X XXX m2. V čase,
keď táto výpoveď bola daná, žalovaný ju považoval za platnú a akceptoval ju. Žalovaný v konaní
spochybnil platnosť tejto výpovede, a to z dôvodu, že právna predchodkyňa žalobkyne nebola v čase
dania výpovede vlastníčkou parcely č. XXX/X o výmere X XXX m2, z dôvodu vyčlenenia z pôvodnej

parcely C KN XXX/X zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX.

25. Zo spisu XXC/XXX/XXXX súd zistil, že v tomto konaní bolo rozhodované o vyprataní nehnuteľnosti,
konkrétne parcely registra C KN XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX, taktiež vytvorenej z pôvodnej parcely
E KN XXX/X geometrickým plánom č. XX/XXXX. V tomto konaní súd žalobu o vypratanie nehnuteľnosti

zamietol, s tým, že v konaní bolo preukázané, že s výstavbou športového areálu na predmetnom
a susedných pozemkoch sa začalo v roku XXXX, pričom dňa XX.XX.XXXX bolo Odborom výstavby
vydané aj rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov pre športové ihrisko v G. pod sp. zn. č. XXXX/XXXX,
pričom vyvlastnené pozemky mali byť totožné s parcelou vedenou v evidencii nehnuteľností pod číslom
XXX/X. Taktiež v konaní bolo preukázané, že MNV v G. malo v roku XXXX vo svojej správe 15

nehnuteľností, mimo iného aj šatne a sociálne zariadenie telovýchovnej jednoty. Súd konštatoval, že
dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 138/1991 Zb., t. j. k XX.XX.XXXX prešlo na Obec G. vlastnícke
právokfutbalovémuihrisku,akotovyplývazdelimitačnéhoprotokoluajehopríloh.Následne,doplnením
zákona č. 138/1991 Zb. s účinnosťou od XX.XX.XXXX, prešli tieto šatne a zariadenia do vlastníctvaobce. Pokiaľ sa týka samotného areálu futbalového ihriska, súd konštatoval, že toto nie je vedené v
katastri nehnuteľností ako samostatná nehnuteľnosť a nepodlieha evidenčnej povinnosti, ako to vyplýva
z ustanovení zákona o katastri nehnuteľností a stavebného zákona.

26. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktorý predložila žalobkyňa a súd ho vyhodnotil
ako listinný dôkaz, bola stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne z
dôvodu objektívneho určenia najpravdepodobnejšej ceny nehnuteľnosti, ktorú by táto nehnuteľnosť
mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci

budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená
neprimeranou pohnútkou. Ročné peňažné plnenie za užívanie cudzej nehnuteľnosti sa potom poskytuje
vo výške zodpovedajúcej X/XX z hodnoty predmetnej nehnuteľnosti, čo by v tomto prípade mohlo byť
X,XX Eur/m2/rok, keďže hodnota nehnuteľnosti (XXX m2) bola podľa posudku XX XXX Eur.

27. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona), tento zákon upravuje usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku,
ktoré prešli do vlastníctva obce alebo vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov, vrátane
priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou (ďalej len

„pozemok pod stavbou“).

28. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona, tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie
vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve
cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do

vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

29. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto
zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k
pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech

vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva
uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech

vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

32. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

33. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

34. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

35. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

36. Podľa § 677 OZ ods. 1, zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k
dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.37. Podľa § 677 OZ ods. 2, ak osobitný zákon neustanovuje inak, nájomnú zmluvu možno vypovedať
pri nájmoch nehnuteľností v trojmesačnej lehote a pri nájmoch hnuteľných vecí v jednomesačnej lehote.

38. Podľa § 678 OZ, ustanovenia o výpovednej dobe, vyprataní a odovzdaní platia iba vtedy, ak zmluva
alebo osobitné predpisy neustanovujú inak..

39. V predmetnom konaní, po zrušení rozsudku, bol súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

40. Súd skúmal, či sa na daný právny vzťah môžu aplikovať ustanovenia zákona č. 66/2009 Z. z., alebo
či je potrebné použiť iný právny predpis.

41. Súd mal za to, že nárok žalobkyne je čo do základu nesporný. Nepochybne bolo preukázané, že
žalovaný užíva nehnuteľnosť žalobkyne bez právneho dôvodu. Nehnuteľnosť žalobkyne je súčasťou
športového areálu - futbalového ihriska. Celý športový areál, vzhľadom na vzájomnú previazanosť

funkcií jednotlivých objektov, z ktorých sa daný areál skladá, je nutné chápať ako stavbu. Súd má
za to, že argumenty žalovaného, že užíva danú nehnuteľnosť na základe vzniku zákonného vecného
bremena podľa zákona č 66/2009 Z. z. neobstoja. V čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona totiž
medzi stranami sporu, resp. právnou predchodkyňou žalobkyne a žalovaným existoval zmluvný vzťah
z nájomnej zmluvy č. 1/2004.

42. Treba prisvedčiť argumentom žalobkyne, že z gramatického výkladu ustanovenia § 4 ods. 1 zákona
č. 66/2009 Z. z. vyplýva, že zákonodarca viaže vznik zákonného vecného bremena na dve právne
skutočnosti, a to nadobudnutie účinnosti tohto zákona č. 66/2009 Z. z. a neexistenciu iného zmluvne
dohodnutého práva medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, pričom pre vznik zákonného

vecného bremena vyžaduje kumulatívne splnenie oboch vyššie uvedených skutočností, k čomu v tomto
prípade nedošlo. Režim zákona tu potom nenastúpil. Ak nájomný vzťah ku dňu účinnosti zákona
existoval, vecné bremeno nevzniklo a náhradu za užívanie veci rieši nájomné a po skončení nájmu
nároky z porušenia práva za užívanie veci bez právneho dôvodu (nároky z bezdôvodného obohatenia).

43. Súd poukazuje aj na Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa
XX.XX.XXXX, v ktorom Krajský súd v Prešove rozhodoval ako odvolací súd v obdobnej právnej veci,
kde žalobkyňou bola U. N. a žalovaným Obec G., pričom išlo o konanie o zaplatenie X XXX Eur
s príslušenstvom. Táto vec bola Okresným súdom Prešov vedená pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX a
je založená na rovnakom skutkovom aj právnom základe v porovnaní s predmetnou právnou vecou

vedenou pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX.

44. V tomto uznesení odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, pričom odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou v medzitýmnom rozsudku
Okresného súdu Prešov v obdobnej právnej veci vedenej pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, ktorý medzitýmny

rozsudok už je súčasťou súdneho spisu ako listinný dôkaz predložený žalobkyňou. Podľa názoru
odvolacieho súdu gramatický výklad slov zákona č. 66/2009 Z. z. v ustanovení § 4 ods. 1 „ku dňu
účinnosti tohto zákona“ podporuje názor, podľa ktorého prekážka v podobe „iného práva“ pre vznik
zákonného vecného bremena musí existovať ku dňu účinnosti zákona (k XX.XX.XXXX).

45. Súd má pri rozhodovaní možnosť určité nedostatky zákona preklenúť výkladom, avšak nemôže
nahradzovať činnosť zákonodarcu, ak tento síce niektoré vzťahy chce upraviť, avšak samotné znenie
zákona spôsobí, že prvotný zámer nie je naplnený. Jasná formulácia § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009
Z. z. znamená, že súd nemôže žalovanému priznať práva, ktorých sa domáha, a to aj za situácie, ak
sa v obdobných veciach opätovne vyjadril aj Krajský súd tak, že zákonné vecné bremeno žalovanému

nevzniklo. Ak by zákonodarca mal v úmysle pripustiť možnosť vzniku zákonného vecného bremena v
prospech vlastníka stavby aj po dni účinnosti tohto zákona, musel by túto možnosť upraviť expressis
verbis priamo v zákone. Takúto možnosť zákon č. 66/2009 Z. z. nestanovuje, a preto je nevyhnutné
dospieť k záveru, že v predmetnej právnej veci nemožno na vzťah žalobkyne a žalovaného aplikovať § 4
ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. S prihliadnutím na povinnosť súdov zachovávať jednotnosť judikatúry má

súd za to, že odchýlenie sa od právneho názoru vyplývajúceho z právoplatného uznesenia Krajského
súdu v Prešove č. k.: XCo/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX by predstavovalo zásah do základných
práv a slobôd žalobkyne, nakoľko protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch byneprispievali k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty a ani k dôvere v spravodlivé súdne
konanie (nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. C..Ú. XX/XX a C..Ú. XXX/XX).

46. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, keďže mal za to, že dôvodné by bolo priznať
náhradu za zákonné vecné bremeno jedine právnej predchodkyni žalobkyne. Súd však, vzhľadom
na vyššie uvedenú argumentáciu, nemal pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobkyne. Z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že na strane žalovaného neexistuje právo zodpovedajúce
zákonnému vecnému bremenu, ale žalovaný užíva nehnuteľnosť žalobkyne bez právneho dôvodu.

Žalobkyňa je tak oprávnená domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného.

47. Právna predchodkyňa žalobkyne vypovedala nájomnú zmluvu výpoveďou zo dňa XX.XX.XXXX.
Jedine tento právny úkon vo vzťahu k nájomnej zmluve, uzatvorenej so žalovaným, súd považoval za
platný. Žalovaný až v konaní namietal, že výpoveď z roku XXXX je neplatná, hoci dovtedy jej neplatnosť
nenamietal a výpoveď akceptoval. Súd považoval výpoveď z nájmu z XX.XX.XXXX za platnú. Výpoveď

síce bola daná na pôvodne celú nehnuteľnosť, avšak z prejavu vôle vlastníčky bolo nepochybné,
že chcela dať výpoveď na nehnuteľnosť, ktorú v čase dania výpovede vlastnila, a tak nepochybne
dala najavo, že v právnom vzťahu so žalovaným už nechce zotrvať ani v časti. Takto formulovaný
prejav vôle bol žalovanému nepochybne jasný a tento akceptoval. Vyčlenenie parcely C KN XXX/X
bolo uskutočnené geometrickým plánom, a teda žalovanému bolo zrejmé, že okrem tejto parcely je

uskutočnená výpoveď k zostávajúcej časti parcely E KN XXX/X. Súd tak vychádzal z toho, že žalovaný
užíva nehnuteľnosť bez toho, aby mal k tomuto pozemku právo zákonného vecného bremena, alebo
že by ho užíval podľa platnej nájomnej zmluvy. Žalovaný tak užíva pozemok žalobkyne bez právneho
dôvodu.

48. Čo sa týka samotnej výšky, ktorú žalobkyňa žiadala, vzhľadom na námietku premlčania žalovaného
sa súd prvej inštancie musel zaoberať tým, či nárok je premlčaný.

49. Žalobkyňa sa domáhala nároku z bezdôvodného obohatenia. Tomu teda zodpovedá aj režim
prípadného premlčania. Poukazujúc na vyššie citovaný § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je

premlčacia doba 2-ročná, pričom žaloba bola na súd doručená dňa XX.XX.XXXX a žalobkyňa sa
domáhala nárokov za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX. Z tohto teda vyplýva, že nárok
žalobkyne je dôvodný len k XX.XX.XXXX, teda dva roky spätne od podania žaloby. Nárok žalobkyne,
ktorý si uplatňovala za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX, je z dôvodu, že bol uplatnený po
zákonnej dvojročnej lehote, premlčaný. Súd teda v tejto časti žalobu pre premlčanie zamietol.

50. Súd priznal žalobkyni nárok na bezdôvodné obohatenie za L. rok a XXX dní (XXX - XX dní za L.
XXXX). Výška bezdôvodného obohatenia za jeden rok je X XXX Eur (XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX
= X,XX Eur x XXX m2). Výšku nároku za XXX dní (XX.XX.XXXX až XX.XX.XXXX) súd vypočítal tak,
že žiadanú sumu X,XX Eur/rok/ m2 prepočítal na jeden deň a následne vynásobil počtom dní, za ktoré

má žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (X,XX Eur/XXX dní = X,XXXXXX x XXX dní
= X,XXX Eur). Sumu X,XXX Eur za m2 potom súd vynásobil počtom m2, teda X,XXX x XXX m2 = 1
260,90 Eur. Spolu je teda náhrada za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 2 610,90 Eur
(X XXX Eur + X XXX,XX Eur).

51. Čo sa týka samotnej výšky za 1 m2, ktorú požadovala žalobkyňa, súd vychádzal zo znaleckého
posudku znalca C.. C. U. č. XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že všeobecná hodnota predmetnej
nehnuteľnosti predstavuje zaokrúhlene čiastku XX XXX Eur. Jedna desatina z hodnoty predmetnej
nehnuteľnosti predstavuje dokonca X,XX Eur ročne za 1 m2. Súd mal preto za to, že nárok žalobkyne,
predstavujúci X XXX Eur za výmeru pozemku XXX m2 je pri sume X,XX Eur ročne za 1 m2 dôvodný.

Žalovaný síce spochybnil požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia, avšak nepredložil žiadny
dôkaz, ktorý by nárok žalobkyne aj relevantne spochybnil.

52. Žalovaný pri svojej obrane argumentoval aj možnosťou použitia všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka o vecných bremenách, prípadne § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z. Súd

však poukazuje na to, že ak by tu boli splnené podmienky, aplikoval by sa na daný právny vzťah
špeciálnyzákonč.66/2009Z.z.anievšeobecnéustanoveniaObčianskehozákonníkaaaniustanovenia
zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Zo zákona o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, konkrétne z § 23 ods. 5 vznik zákonného vecného bremena bez ohľadu na to, či tu existujealebo neexistuje zmluvný vzťah, týkajúci sa užívacieho práva k pozemku, na ktorom bytový dom stojí,
nevyplýva. Ide teda o úplne inú úpravu ako v § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z. Súd nezistil, že by v
prospech žalovaného vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu na pozemok žalobkyne v súlade

sustanoveniamiObčianskehozákonníka.Lentým,ženiejemožnéaplikovaťšpeciálnyzákonč.66/2009
Z. z., automaticky nenastupuje režimu Občianskeho zákonníka. V danom prípade, v súlade s právnym
názorom odvolacieho súdu v skutkovo obdobných veciach, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie na úkor žalobkyne, ktoré má vydať.

53. Žalovaný navrhol vyhotoviť znalecký posudok na určenie hodnoty vecného bremena za predmetný
pozemok. Keďže však právo vecného bremena žalovanému k pozemku nevzniklo, súd nevidel dôvod
takéto dokazovanie vykonávať a návrh zamietol.

54. Z priznanej istiny súd priznal žalobkyni aj úroky z omeškania, a to s poukazom na § 517 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka.

55. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

56. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

57. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

58. V danom prípade žalobkyňa požadovala od žalovaného úroky z omeškania vo výške X,XX % ročne

zo sumy X XXX Eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa vyzvala
žalovaného na zaplatenie peňažného plnenia v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy. Žalovaný potvrdil,
že už XX.XX.XXXX mali výzvu k dispozícii a reagovali na ňu. Je teda nepochybné, že žalovaný sa dostal
do omeškania 7 dní po doručení výzvy, teda XX.XX.XXXX. Súd teda priznal úroky z omeškania žalobkyni
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

59. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

62. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

63.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola čiastočne
úspešná, a preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu XX,XX % (X XXX,XX Eur
= XX,XX %; XX,XX % - XX,XX % = XX,XX %). O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.