Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 8, 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6919203403
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6919203403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu E. proti
žalovanému Mesto Tisovec, Nám. Dr. V. Clementisa 1, IČO 00 319 155 zast. JUDr. Máriom Keletim,
advokátom v Hnúšti, Hlavná 36 o zníženie kúpnej ceny nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému sa voči žalobcovi priznávajú trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.800,-
eur ako zľavy z kúpnej ceny z uzavretej kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 26. 11. 2012,
kde predmetom prevodu bola budova železničnej stanice Tisovec - mesto vedená na liste vlastníctva
č. XXXX katastrálne územie E.. Žalobca uviedol, že pri preberaní nehnuteľnosti a pri uzavretí kúpnej

zmluvy nevedel o tom, že časť pozemku, ktorá mu bola v prírode ukázaná ako vlastníctvo žalovaného,
v skutočnosti žalovanému vlastnícky nepatrila a taktiež nevedel o tom, že časť budovy sa nachádza na
pozemku tretej strany. Tieto skutočnosti zistil následne až dodatočne v roku 2014 pri preberaní projektu
na rekonštrukciu nehnuteľnosti, a preto si uplatňoval zľavu z kúpnej ceny v žalovanej výške 1.800,-
eur. V rámci konania žalobca zároveň uviedol, že on odstúpil od kúpnej zmluvy, avšak toto odstúpenie
žalovaný neakceptoval.

2. Žalovaný vo svojich vyjadreniach a na pojednávaní uviedol, že žiada žalobu zamietnuť v plnom
rozsahu, keďže žalobca si uplatnil svoj nárok oneskorene a namietal premlčanie nároku žalobcu na
zníženie kúpnej ceny a zároveň uviedol, že nárok samotný na zníženie kúpnej ceny je neopodstatnený,
bez právneho základu, žalovaný žalobcu žiadnym spôsobom nezavádzal, pri uzavretí kúpnej zmluvy
so žalobcom v roku 2012 ani žalovaný nevedel o tom, že časť budovy sa nachádza na pozemku tretej
strany, táto skutočnosť nevyplýva zo znaleckého posudku, ktorý bol súčasťou kúpnej zmluvy, ktorou
žalovaný odkúpil nehnuteľnosti od Železníc Slovenskej republiky.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, žiadosťou o odkúpenie nehnuteľnosti zo dňa
14. 08. 2012, kópiou mapy z pozemkovej knihy, mailovou komunikáciou zo dňa 12. 11. 2012, 15.
11. 2012, znaleckým posudkom č. 87/2009, LV č. XXX kat. územie E. z 28. 01. 2009, výpisom z účtu
Slovenskej sporiteľne na čl. 31 spisu, mailovou komunikáciou zo dňa 13. 12. 2012, kúpnou zmluvou zo
dňa 26. 11. 2012, mailovou komunikáciou zo dňa 15. 05. 2014, 02. 11. 2011, 04. 12. 2014,
oznámením ŽSR zo dňa 08. 09. 2014 a 16. 06. 2015, oznámením Mesta Tisovec zo dňa 24. 08.

2015, faktúrou za oplotenie objektu na čl. 44 spisu s príjmovým dokladom, výpismi z účtu Slovenskej
sporiteľne na čl. 46 a 47 spisu, vyjadrením žalovaného zo dňa 20. 11. 2019 a 26. 02. 2020, zmluvou o
prevode vlastníctva z 08. 11. 2011, vyjadrením žalobcu zo dňa 07. 01. 2020 a 10. 05. 2020,oznámením Mesta Tisovec zo dňa 21. 01. 2019, výzvou na odstránenie budovy - odpoveď zo dňa 27. 01.
2019, odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 15. 09. 2015 s dokladmi o zaslaní odstúpenia žalovanému,
odpoveďou žalovaného na odstúpenie zo dňa 14. 10. 2015, oznámením geodeta zo dňa 03. 03. 2016

a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Žalobca uzavrel so žalovaným kúpnu zmluvu dátumovanú dňom 26. 11. 2012, kde predmetom
prevodu bola nehnuteľnosť vedená na LV č. XXXX kat. územie E. parc. č. 8355 so stavbou číslo súpisné
573, žalobca ako kupujúci kúpil túto nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, bola dohodnutá
kúpna cena v celkovej výške 4.500,- eur. Žalobca ako kupujúci v bode V. časti 5.3 vyhlásil, že predmet

kúpy pozná z osobnej ohliadky a má záujem ho kúpiť v stave, v akom sa nachádza v čase podpisu tejto
zmluvy tak, ako stojí a leží. Predmetná kúpna zmluva bola predmetom vkladového konania pod číslom
V 127/2013 a v súčasnej dobe žalobca je vedený ako výlučný vlastník horeuvedených nehnuteľností
na LV č. XXXX kat. územie E..
5.Žalobcavžalobetvrdil,akoajvosvojichďalšíchvyjadreniach,žepriuzatvoreníkúpnejzmluvynevedel
o tom, zo strany žalovaného nebol na to upozornený, že pozemok tak, ako mu bol v prírode reálne

ukázaný, že má byť jeho vlastníkom, nie je v celosti vo vlastníctve žalovaného a následne ani v jeho
vlastníctve a taktiež nebol upozornený na to a nemal o tom ani vedomosť, že časť budovy, ktorú vlastní,
sa nachádza na pozemku tretej osoby. Tieto skutočnosti podľa vlastného vyjadrenia sa dozvedel až
04. 05. 2014 pri preberaní projektu na rekonštrukciu nehnuteľnosti, kedy ho projektantka upozornila na
nesúlad vo výmere pozemku a na to, že časť budovy leží na pozemku tretej strany. Hneď 07. 05. 2014

žalobca na túto skutočnosť žalovaného upozornil, na tento rozpor v skutočnom stave nehnuteľnosti.
Dňa 15. 05. 2014 žalobca adresoval žalovanému mailové podanie, kde vyzval žalovaného na vstup do
rokovanísoŽSRzaúčelomvyriešeniadanejsituácie.Žalobcaďalšímmailovýmpodanímzo06.12.2014
vyzval primátora mesta na osobné stretnutie za účelom vyriešenia problému. Žalobca na pojednávaní
uviedol, že čo sa týka konkrétneho nároku zo zodpovednosti za vady, a to zľavu z kúpnej ceny, ktorú si

uplatňuje v tomto konaní, tento nárok si uplatnil u žalovaného asi v roku 2019, ústnou formou na rokovaní
s novým vedením Mesta Tisovec. Nevedel uviesť, či si presne uplatňoval sumu, ktorá je predmetom
konania. Poukázal zároveň na to, že nárok na zníženie kúpnej ceny bol navrhnutý aj pri rokovaní so
zástupcami žalovaného dňa 08. 07. 2016, čo vyplýva zo zápisnice zo stretnutia k ponuke na odkúpenie
nehnuteľnosti - železničnej stanice z horeuvedeného dňa.

6. Na pojednávaní žalobca súdu predložil odstúpenie od kúpnej zmluvy dátumované dňom 15. 09. 2015
s dokladom o zaslaní odstúpenia žalovanému, tiež zo dňa 15. 09. 2015 a odpoveď žalovaného na
odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 14. 10. 2015. Z horeuvedených dokladov vyplýva, že listom zo
dňa 15. 09. 2015 žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy zo dňa 26. 11. 2012 z dôvodu, že nehnuteľnosť,
ktorú odkúpil od žalovaného, je majetkovo nevysporiadaná, časť budovy stojí na inej parcele a nie je

súlad v evidencii v katastri. V odstúpení žiada vrátiť kúpnu cenu 4.500,- eur, ako aj nahradiť náklady za
oplotenie objektu 700,- eur, náklady za projekt rekonštrukcie budovy 2.320,- eur, ako aj uhradené dane
z nehnuteľností. Odstúpenie od zmluvy bolo zaslané a aj doručené žalovanému, čo vyplýva z odpovede
žalovaného na odstúpenie zo dňa 14. 10. 2015, z ktorého listu vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s
odstúpením, keďže mesto vstúpilo do rokovania so železnicami ohľadom odkúpenia sporného pozemku,

a preto nie je dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy.
7. Žalobca si uplatňoval právo zo zodpovednosti za vady, a to konkrétne si uplatňoval právo na zľavu z
kúpnej ceny vo výške 1.800,- eur. Dôvodom pre zníženie kúpnej ceny titulom práva zo zodpovednosti
za vady bolo to, že časť odpredanej nehnuteľnosti žalovaným - budova železničnej stanice v časti
zasahuje do inej parcely, ktorá je vo vlastníctve tretej osoby. Zároveň ale žalobca v konaní predložil

list, v ktorom odstúpil od kúpnej zmluvy, pričom žalovaný na odstúpenie reagoval tak, že s odstúpením
nesúhlasí, keďže na to nie je právny dôvod.
8. Podľa § 504 Obč. zákonníka nadobúdateľ môže uplatniť nárok zo zodpovednosti za vady na súde
len vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť. Nadobúdateľ
môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje inak. Ak v tejto lehote

nevytkne vadu, právo zanikne.
9. Podľa § 507 ods. 1 Obč. zákonníka ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať
dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa
môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho,
čo chýba.

10. Podľa § 508 ods. 1 Obč. zákonníka nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde vo
všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa.11. Podľa § 509 ods. 1 Obč. zákonníka oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu
vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť u povinného
najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť vady; inak právo zanikne.

12. Podľa § 510 Obč. zákonníka uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na
náhradu škody, ktorá z vady vznikla.
13.Podľa§597ods.1Obč.zákonníkaakdodatočnevyjdenajavovada,naktorúpredávajúcikupujúceho
neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu
vady, ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.

14. Podľa § 598 Obč. zákonníka kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli
v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.
15. Podľa § 599 ods. 1 Obč. zákonníka vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného
odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol
najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.
16. Podľa § 48 ods. 1 Obč. zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v

inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
17. Podľa § 48 ods. 2 Obč. zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
18. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka, ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
19. Podľa § 101 Obč. zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
20. Podľa § 106 ods. 1 Obč. zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

21. Podľa § 106 ods. 2 Obč. zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
22. Žalobca si uplatňoval právo titulom zodpovednosti za vady predanej veci, kde konkrétne si uplatňoval
právonaprimeranúzľavuzkúpnejceny.Právonaprimeranúzľavuzkúpnejcenyjejednýmzospôsobov,

ako si uplatňovať zodpovednosť za vadu predanej veci, kde ďalšou z možností je odstúpenie od zmluvy,
ak ide o vadu, ktorá robí predanú vec neupotrebiteľnou, ďalej zo zodpovednosti za vady vyplýva právo na
náhradu nevyhnutných nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady
a taktiež prináleží právo na náhradu škody podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka.
Žalobca si však v konaní uplatňoval konkrétny spôsob zodpovednosti za vady predanej veci, a to právo

na primeranú zľavu z kúpnej ceny predanej nehnuteľnosti vo výške 1.800,- eur a k tomu prispôsobil aj
všetky skutkové okolnosti uvádzané v žalobe a v jeho jednotlivých podaniach, ako aj v jeho vyjadreniach
na pojednávaní. Na pojednávaní však zároveň žalobca predložil odstúpenie od zmluvy zo dňa 15. 09.
2015, ktoré bolo doručené druhej strane - žalovanému, o čom svedčí odpoveď žalovaného zo dňa 14.
10. 2015, v ktorej žalovaný nesúhlasí s odstúpením, keďže podľa jeho názoru nie je dôvod na odstúpenie

od kúpnej zmluvy.
23. Za danej situácie však, keďže došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, ktorej otázke sa súd bude
venovať ďalej, okolnosť odstúpenia zároveň vylučuje zodpovednosť za vady predanej veci, ktorú
zodpovednosť si možno uplatňovať len v prípade platne uzavretej kúpnej zmluvy, kde však následok
doručenia odstúpenia druhej zmluvnej strane tak, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 48 ods. 2 Obč.

zákonníka je to, že v prípade platného odstúpenia sa zmluva od začiatku zrušuje a v prípade takto
zrušenej kúpnej zmluvy si žalobca nemôže uplatňovať právo zo zodpovednosti za vady predanej veci,
ktoré sa spája len s platne uzavretou kúpnou zmluvou, ktorá nebola zrušená. Následkom platného
odstúpenia sú iné právne dôsledky s poukazom na ustanovenie § 457 Obč. zákonníka.
24. Pre účely posúdenia práva žalobcu na zodpovednosť za vady súd konštatuje, že žalobca bol

oprávnený v súlade s ustanovením § 48 ods. 1 Obč. zákonníka odstúpiť od zmluvy s poukazom jednak
na všeobecné ustanovenie o zodpovednosti za vady § 507 ods. 1 Obč. zákonníka v prípade, že
vadu nemožno odstrániť a nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne a jednak
s poukazom na osobitné ustanovenie o zodpovednosti za vady pri kúpnej zmluve s poukazom na
ustanovenie § 597 ods. 1 Obč. zákonníka, kde je možné odstúpiť od kúpnej zmluvy v prípade, ak

ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, kde v tejto súvislosti s výkladom ustanovení § 507 ods.
1 a 597 ods. 1 Obč. zákonníka možno predbežne konštatovať pre účely tohto konania, čo nebolo
sporné, že časť budovy, ktorú žalovaný žalobcovi odpredal, stojí na pozemku tretej osoby, táto časť
pozemkukúpnouzmluvouuzavretoumedzistranamisporuneprešladovlastníctvažalobcuanidoposiaľ,pričom táto skutočnosť zatiaľ je objektívne daná bez ohľadu na to, či žalovaný pri predaji nehnuteľnosti
žalobcovi vedel, či nevedel o tom, že časť budovy sa nachádza na cudzom pozemku. Keď sa časť
predanej nehnuteľnosti - stavby nachádza na cudzom pozemku, určite to pre vlastníka nehnuteľnosti

spôsobuje vážne praktické, ako aj právne problémy, keďže do budúcnosti nemá zabezpečené právo
v plnom rozsahu užívať svoju nehnuteľnosť, je vystavený určitej právnej neistote, keďže časť jeho
budovy sa nachádza na cudzom pozemku a jeho právo užívať tento pozemok nie je nijakým spôsobom
právne upravené. Má to aj právne dôsledky v smere tom, že pri rekonštrukcii nehnuteľnosti v rámci
stavebného konania žalobca môže mať problém so súhlasom vlastníka cudzieho pozemku v rámci

stavebného konania. Takto možno uzavrieť, že žalobca, pokiaľ nebude vyriešená otázka usporiadania
častipozemku,naktoromstojíbudovažalobcu,ktoráčasťjevovlastníctvetretejosoby,nemôžepredmet
predaja užívať dohodnutým spôsobom, prípadne užívať riadne a za daného stavu ide o takú právnu
vadu, ktorá prakticky pre žalobcu robí vec predaja neupotrebiteľnou, a v danom prípade bol žalobca
oprávnený odstúpiť od kúpnej zmluvy, čo aj urobil v roku 2015. Sám žalobca na pojednávaní uviedol,
že keby pri predaji nehnuteľnosti od žalovaného vedel, že je problém s pozemkom, nebol by predmetnú

nehnuteľnosť odkupoval, čo je viac ako pochopiteľné, že vlastník nebude kupovať do svojho vlastníctva
nehnuteľnosť, ktorá je právne nevysporiadaná ohľadom pozemku, na ktorom sa nachádza budova,
ktorá je predmetom predaja. Do dňa pojednávania problém ohľadom nevysporiadania pozemku pod
budovou nebol vyriešený, i keď žalovaný mal snahu tento problém vyriešiť a vstúpil do rokovania s
vlastníkom pozemku, a to Železnicami Slovenskej republiky, a preto za daného stavu, že predaná vec

mala vady, ktoré znemožňujú žalobcovi ako nadobúdateľovi užívať vec dohodnutým spôsobom a riadne,
táto vada robí vec prakticky neupotrebiteľnou s ohľadom na účel, na ktorý chcel žalobca nehnuteľnosť
užívať, a to penzión na dočasné ubytovanie, kde v prípade predávanej nehnuteľnosti ide o nehnuteľnosť,
ktorá si vyžaduje rozsiahlu rekonštrukciu, čo vyplýva z fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého
posudku, kde v stavebnom konaní môže nastať problém s vlastníkom cudzieho pozemku, na ktorom

stojí budova, oprávnene žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy v súlade s ustanovením § 507 ods. 1 a
597 ods. 1 Obč. zákonníka a na základe platného odstúpenia došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy a kde
možno konštatovať to, čo už súd uviedol, že na základe takto zrušenej zmluvy následkom odstúpenia,
kde zmluva sa zrušuje od počiatku, z takto zrušenej kúpnej zmluvy si nemožno uplatňovať právo zo
zodpovednosti za vady (R 23/1970). Už len z tohto dôvodu teda bolo možné žalobu žalobcu zamietnuť,

keďže následkom platného odstúpenia nemôže si uplatňovať zodpovednosť za vady spôsobom zľavy
z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady, keďže takýto nárok na zľavu z dojednanej
ceny si možno uplatňovať len z platne uzavretej kúpnej zmluvy.
25. V horeuvedenej súvislosti súd ešte na okraj podotýka, že ak by nedošlo platne k odstúpeniu od
kúpnej zmluvy, a že kúpna zmluva by bola platná a prípadne žalobca by si mohol uplatňovať právo zo

zodpovednosti za vady aj spôsobom primeranej zľavy z kúpnej ceny, jeho nárok by súd nemohol uznať z
tohodôvodu,žebyišloonárok,ktorýbybolpremlčaný,kdevzhľadomnavznesenúnámietkupremlčania
by takýto jeho nárok nebolo možné priznať s poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 Obč. zákonníka.
Pre zodpovednosť za vady je potrebné, aby žalobca si uplatnil u žalovaného konkrétne právo zo
zodpovednosti za vady, v danom prípade zľavu z kúpnej ceny, kde vady si musí uplatniť u predávajúceho

bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak
vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci (§ 599 ods. 1 Obč. zákonníka). Sám žalobca
na pojednávaní uviedol, že túto konkrétnu zodpovednosť za vady - zľavu z kúpnej ceny si uplatnil až v
roku 2019 na rokovaní s novým vedením Mesta Tisovec, prípadne poukázal na to, že zníženie kúpnej
ceny bolo predmetom rokovania so žalovaným dňa 08. 07. 2016, kde však išlo len o jednu z alternatív

prípadného riešenia problému s odpredajom nehnuteľnosti. Ani jedno uplatnenie zodpovednosti za vady,
bez bližšieho skúmania, či skutočne v týchto dátumoch došlo k riadnemu uplatneniu si konkrétneho
práva na zodpovednosť za vady nebolo urobené v zákonnej lehote 24 mesiacov od prevzatia veci,
kedy žalobca prevzal vec v roku 2012, kedy nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom predaja, v roku 2012
ohliadol na mieste samom a v novembri 2012 bola uzavretá kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený v

roku 2013. Od prípadného uplatnenia si zodpovednosti za vady následne plynie všeobecná premlčacia
lehota v trvaní troch rokov na uplatnenie si práva na súde s poukazom na ustanovenie § 508 ods. 1
Obč. zákonníka. Keďže v danom prípade v zákonnej lehote 24 mesiacov od prevzatia veci žalobca si
právo zo zodpovednosti za vady u kupujúceho neuplatnil, nemôže sa domáhať práva zo zodpovednosti
za vady na súde, ktoré právo zároveň by si neuplatnil v stanovenej všeobecnej lehote troch rokov od

vytknutia vady.
26. V danom prípade sa súd ešte zaoberal otázkou, či v danom prípade nemohlo ísť u žalobcu o
právo na náhradu škody súvisiacu s právom zo zodpovednosti za vady, tu však treba v prvom rade
konštatovať, že zo žalobného návrhu, podaní žalobcu a jeho vyjadrenia na pojednávaní nevyplýva, že bytakýto nárok si žalobca uplatňoval, keďže neuvádzal také skutkové okolnosti a rozhodujúce skutočnosti
s poukazom na ustanovenie § 132 C.s.p., z ktorých by bolo možné dedukovať, že si uplatňuje právo
zo zodpovednosti za škodu, výslovne uvádzal sám žalobca, že si uplatňuje právo zo zodpovednosti za

vady spôsobom primeranej zľavy z kúpnej ceny, kde v prípade, že by bolo možné posúdiť jeho nárok
ako zodpovednosť za škodu, čo však zo skutkových okolností nevyplýva, kde žalobca len okrajovo v
súvislosti so znížením kúpnej ceny uvádzal, že mu vznikla škoda s oplotením objektu, s vypracovaním
projektu a podobne, takýto svoj nárok však neurobil predmetom konania a takýto jeho prípadný nárok
na náhradu škody však by bolo potrebné taktiež zamietnuť z dôvodu jeho premlčania vzhľadom na

vznesenú námietku premlčania, keďže prípadné právo na náhradu škody sa premlčí v subjektívnej
dvojročnej premlčacej lehote, ktorá subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej trojročnej, prípadne
desaťročnej lehoty, kedy subjektívna lehota začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. Žalobca minimálne od roku 2014 vie o problémoch s pozemkom a
pokiaľ vynaložil určité náklady v súvislosti s plánovanou rekonštrukciou nehnuteľnosti v júli 2013, v máji
2014 a v máji 2016 a žaloba bola podaná 24. 07. 2019, išlo by o nároky uplatnené zjavne po uplynutí

subjektívnej dvojročnej premlčacej lehoty a aj takýto jeho prípadný nárok na náhradu škody by bolo
potrebné zamietnuť, pokiaľ by si svoje právo uplatňoval ako zodpovednosť za škodu.
27. Keďže súd nárok žalobcu posúdil ako uplatnenie si práva zo zodpovednosti za vady formou zníženia
dohodnutej kúpnej ceny, čo v danom prípade nie je možné, keďže došlo platne k odstúpenie od kúpnej
zmluvy, následkom čoho sa kúpna zmluva zrušuje od počiatku, z takto zrušenej kúpnej zmluvy si žalobca

nemôže uplatňovať právo zo zodpovednosti za vady, ktoré práva vznikajú len v súvislosti s platnou a nie
od počiatku zrušenou kúpnou zmluvou, a preto bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť.
28. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na pojednávaní na vypočutie svedkov, a to konkrétne Ing. C. za
účelom vysvetlenia, ako došiel svedok k výmere pozemku, ktorý žalobcovi ukázal na ohliadke a Ing. K.,
ktorý nehnuteľnosť fyzicky oplotil, z čoho svedok vychádzal pri oplotení pozemkov, týmto návrhom na

doplnenie dokazovania súd nevyhovel a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, keďže prípadné
svedecké výpovede by nič nezmenili na fakte, že žalobca si nemôže uplatňovať zodpovednosť za vady
spôsobom, ktorý si uplatnil, a to zľavy z kúpnej ceny a v prípade, že by tento nárok nebol zo zákona
vylúčený, tento nárok žalobcu by bol premlčaný a nebolo by mu ho možné priznať, na čom by tieto
navrhnuté svedecké výpovede nič nezmenili.

29. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalovaný
mal plný úspech v konaní, má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne v

dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami

tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.

b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.