Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 18, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714212967
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8714212967.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.KarolaKrochtuačlenovsenátuJUDr.

Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: G. X., so sídlom V. F., E., Q.: XX XXX XXX,
právne zastúpený: GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, proti
žalovaným: 1/ L. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, I., 2/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Z. XXXX/XX, I., obaja právne zastúpení: Advokátska kancelária Hudzík & Partners, s.r.o., Mnoheľova
830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, 3/ N.. K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. XX, právne zastúpený:
JUDr. Marcel Kohút, advokát, Nám. sv. Egídia 95, Poprad, 4/ C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/
XX, I., právne zastúpený: JUDr. Ing. Marcela Martinkovičová, advokátka, Okružná 36, Poprad, v konaní

o zaplatenie sumy 380,16 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k.
15C/51/2015 - 276 z 03.12.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovaným 1/,2/,3/ priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

III. Žalovanému 4/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
I. výrokom žalobu zamietol a II. - IV. súvisiacimi výrokmi o trovách konania rozhodol tak, že ich plnou
náhradou zaviazal žalobcu.

2. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi
a žalovanými 3/ a 4/ ako ručiteľmi bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva (nespotrebiteľského
charakteru) o poskytnutí podpory vo forme úveru, na základe ktorej žalobca žalovaným 1/ a 2/ poskytol

úvervovýškevtedajších300.000,-Skslehotousplatnosti30rokov,pričomžalovaní1/a2/sahozaviazali
splácať v pravidelných mesačných splátkach, splatných do 15. kalendárneho dňa mesiaca vo výške
vtedajších 1.265,-Sk. Žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania s plnením splátok, preto boli žalobcom
dňa 02.07.2014 vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy. Z dôvodu, že z ich strany nedošlo k úhrade dlžnej
sumy, žalobca listom zo dňa 22.12.2014 odstúpil od zmluvy. Žalobca však neuniesol dôkazné bremeno v
tvrdení, že odstúpenie od zmluvy bolo uložené pre žalovaných 1/ a 2/ na pošte dňa 30.12.2014, a týmto
okamihom mali potom žalovaní 1/ a 2/ objektívnu možnosť oboznámiť sa s odstúpením od zmluvy, ak

navyše žalovaní 1/ a 2/ preukázali, že sa v rozhodnom období dlhodobo zdržiavali v zahraničí - v B.
- a teda aj uvedené svedčí o tom, že nemali objektívnu možnosť oboznámiť sa s týmto odstúpením.
Žalobca doručenkou preukázal doručenie odstúpenia od zmluvy žalovanému 3/, ktorý bol ručiteľom.
Z uvedených dôvodov žalobu zamietol, lebo nedošlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy, od ktoréhožalobca odvodzuje svoj nárok na peňažné plnenie uplatňovaný v tomto spore. Z tohto dôvodu sa potom
už súd prvej inštancie ani osobitne nezaoberal vznesenou námietkou premlčania. O trovách konania
rozhodol podľa zásady úspechu. Takto ustálený skutkový stav po právnej stránke posúdil podľa § 1 ods.

1, ods. 2, § 6 ods. 1 písm. a/, § 7 ods. 1 písm. a/ zák. č. 150/2013Z.z., § 344, § 345 ods. 1, ods. 2, §
349 ods. 1, § 351 ods. 2 Obch. zák., § 45 ods. 1 Obč. zák., výrok o trovách konania podľa § 255 ods.
1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.

3. Tento rozsudok v celosti včas podaným odvolaním napadol žalobca, poukazujúc na odvolacie dôvody

uvedené v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie
veci).Kruciálnouo.iodvolacounámietkoužalobcubolotvrdenie,ževpriebehuprvoinštančnéhokonania,
konkrétne prílohami ku svojmu podaniu z 11.12.2018 preukázal, že odstúpenie od zmluvy ostalo u
žalovaných nevyzdvihnuté s dátumom uloženia na pošte dňa 30.12.2014, a teda nesprávny je záver
súdu prvej inštancie jednak o tom, že si v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, ale i v tom, že
nenastali hmotnoprávne účinky doručenia odstúpenia od zmluvy s tým, že nemôže byť sankcionovaný

za to, že nezisťoval inú adresu žalovaných 1/ a 2/. V tomto poukázal na rozhodnutia najvyšších súdov
SR a ČR, ktoré majú podporovať jeho argumentáciu. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil s
touto jeho argumentáciou, poukázal na ďalšie rozhodnutie NS ČR (sp. zn. 28Cdo/1853/2002), v zmysle
ktoréhopodaniežalobyjepotrebnépovažovaťzakvalifikovanúupomienkustým,ževodvolacomkonaní
možno rozšíriť žalobu a návrh na zaplatenie úrokov z omeškania. Odstúpením od úverovej zmluvy

podľa Obch. zák. zanikajú práva vyplývajúce priamo zo zmluvy, ale nie práva vzniknuté v dôsledku
porušenia zmluvy. Potom požiadavka vrátiť peňažné prostriedky (vrátene príslušenstva a zmluvnej
pokuty),poskytnuténazákladezmluvy,nezanikáanezanikneanizabezpečenietejtopohľadávky.Okrem
toho žalobca v odvolaní poukázal i na rozhodnutia ÚS SR pojednávajúce o jednak právnej istote ako i
o ne/preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí. Navrhol rozsudok zmeniť a jeho žalobnej žiadosti vyhovieť,

alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne
uplatnil trovy konania.

4. Ku podanému odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1/,2/,3/, ktorí unisono navrhli napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť, žalovaní 1/, 2/ súčasne uplatnili aj trovy odvolacieho konania. Samotný

žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení poukázal na tú skutočnosť, že žalobca v priebehu konania predložil síce
odstúpenie od zmluvy, ale nepreukázal, aby to bolo aj reálne adresované žalovaným 1/ a 2/ na poštovú
prepravu, teda nepreukázal, že žalovaní 1/ a 2/ mali objektívnu možnosť oboznámiť sa s odstúpením.
Uvedené je podporené aj ich dlhodobým pobytom v zahraničí v rozhodnom období. Žalovaní 1/ a 2/
vo svojom vyjadrení poukázali práve na tu skutočnosť, že sa v rozhodnom období dlhodobo zdržiavali

v zahraničí a teda nemali objektívnu možnosť sa oboznámiť s odstúpením od zmluvy. Rozhodnutie
považujú za preskúmateľné.

5. Žalobca vo svojom následnom vyjadrení v podstate zopakoval svoju argumentácia pred súdom prvej
inštancie ako aj svoju odvolaciu argumentáciu. Ďalšie podania strán dané neboli.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a

že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na
verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP),
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech keďže napadnutý rozsudok je vo
výroku vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastalsuspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s
namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci (aj z obsahu
odvolania namietanou nepreskúmateľnosťou, hoc uvedený odvolací dôvod samostatne upletený nebol) ,
teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd
SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

9.Žalobcatvrdil,ženazákladevykonanýchdôkazovsúdprvejinštanciedospelknesprávnymskutkovým
zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v
odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia.
Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“
následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z
vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov,

alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

10. Žalobca ďalej tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).

11.Akžalobcanamietalajnepreskúmateľnosťrozsudku,túodvolacísúduvádza,žeibatakérozhodnutie
je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými
zisteniami, resp. tieto právne závery v žiadnej možnej interpretácii z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia nevyplývajú. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane

druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie tu napadnutého rozsudku rešpektuje kautely určujúce
minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné.

12. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu

potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k
správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

13. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho

základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

14. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti

s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

15.ObčianskyaniObchodnýzákonníknepredpisujúdoručeniezásielkyobsahujúcejednostrannýprávny
úkon odstúpenia od zmluvy do vlastných rúk druhého účastníka (§ 45 ods. 1 Obč. zák., § 349 ods. 1Obch. zák.). Preto postačí ak sa ocitne taká zásielka vo sfére jeho dispozície. Písomnosť sa ocitne vo
sfére dispozície druhého účastníka tým, že získa možnosť zoznámiť sa s jej obsahom. Nie je pri tom
vždy nevyhnutné, aby sa druhý účastník naozaj s obsahom prejavu vôle zoznámil; rozhodujúce je, aby

mal - objektívne vzaté - možnosť obsah písomnosti spoznať (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 29.06.2004 sp.zn. 28Cdo/72/2004, z 08.01.2008 sp.zn. 28Odo/8050/2006, uverejnený v zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk 10/2008 pod č. 104).

16. V otázke doručovania - odstúpenia od zmluvy žalovaným - z obsahu spisu plynie tak, ako to

správne konštatoval vo svojom odôvodnení i súd prvej inštancie, že doručenie tejto písomnosti žalobca
bezpečne a hodnoverne preukázal iba vo vzťahu ku žalovanému 3/ (čl. 229). Naopak obsah spisu
netvoria doklady preukazujúce doručovanie označenej písomnosti aj ostatným žalovaným. Aj v prípade
preukázania (čo však v spore žalobca nepreukázal), že odstúpenie od zmluvy sa od žalovaných 1/ a
2/ vrátilo ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote, nemožno hovoriť, že žalovaní 1/ a 2/ mali objektívne
možnosť na základe oznámenia pošty vyzdvihnúť si uloženú zásielku obsahujúcu odstúpenie od zmluvy

a zoznámiť sa s jej obsahom skôr, než sa nevyzdvihnutá zásielka vrátila späť, a to s poukazom na ich
v rozhodnom období dlhodobé zdržiavanie sa v zahraničí. Účinky doručenia odstúpenia od zmluvy tak
nenastali, a ak žalobca odvodzoval svoj nárok na peňažné plnenie upletený v tomto spore od odstúpenia
od zmluvy, súdu prvej inštancie niet čo vytknúť, ak žalobu zamietol.

17. Odvolací súd nespochybňuje názor, že doručenie žaloby je možné považovať za kvalifikovanú
upomienku, ktorá však sama osebe, nenahrádza hmotnoprávne účinky odstúpenia od zmluvy, od
ktorého svoj nárok v tomto spore odvodzuje žalobca.

18. Treba taktiež poznamenať, že výskyt rozdielnych rozhodnutí v skutkovo rovnakých, prípadne

podobných veciach je prirodzenou súčasťou v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený
na precedensoch ako prameňoch práva (viď m. m. nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 51/2014). V
súdenom spore však nemožno hovoriť, že by bol súd prvej inštancie rozhodol diametrálne odlišne ako
v iných skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach.

19. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania. Aj v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti
trov konania.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovanými 1/-3/ odvolací súd
rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným
1/-3/ v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému
žalobcovi v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatnýmuznesenímvydanýmsúdnymúradníkompoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonanie

končí (§ 262 ods. 2 CSP).

21. V odvolacom konaní ako už bolo vyššie uvedené, žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne
úspešným bol aj žalovaný 4/, ktorému vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v
zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný 4/ bol v

odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a
podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17
Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa §
262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v

konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho sporu. Preto náhrada trov odvolacieho konania žalovanému 4/ nebola priznaná.

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).