Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2018

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617205990
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Škrovanová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2018:2617205990.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v spore žalobcu: D. Y., nar. X.X.XXXX,

bytom F., F.. L. XXXX/XX, zastúpený: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Bratislava, Gorkého 6, IČO: 36 820
059 proti žalovaným v 1. rade: F. Š.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Š. P. XXXX/XX, zastúpená: KADUC
& PARTNERS s.r.o., Trnava, Vajanského 40, IČO: XX XXX XXX, v 2. rade: W., spol. s r.o., V., Z. XX,
IČO: XX XXX XXX o určenie neúčinnosti právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa v celom rozsahu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov konania

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.9.2017 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovaným domáhal
určenia, že rozhodnutie žalovanej v 1. rade ako jediného spoločníka o zrušení spoločnosti F. spol. s r.o.
bez likvidácie zlúčením do žalovaného v 2. rade zo dňa 11.2.2016 je voči žalobcovi neúčinné a určenia,
že zmluva o zlúčení spoločností zo dňa 11.2.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 11.2.2016 v časti týkajúcej
sa zlúčenia spoločnosti F. spol. s r.o. do žalovaného v 12. rade je voči žalobcovi neúčinná. Zároveň
žiadal náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedol, že žalobca dňa 14.7.2007 utrpel ujmu na zdraví zamestnancom spoločnosti F. spol.
s r.o. (ďalej len „spoločnosť“) P. Z., t.č. vykonávajúcim pre spoločnosť činnosť súkromnej bezpečnostnej
služby. Trestná vec P. Z. bola právoplatne vyriešená prijatím dohody o vine a treste. Následne si žalobca
uplatnil náhradu škody, a to proti spoločnosti a proti P. Z.. Vo veci bolo právoplatne rozhodnuté Krajským
súdom v Trnave tak, že za škodu v rozsahu 4 830 € s príslušenstvom zodpovedá len spoločnosť.
Následne podal žalobca návrh na začatie exekučného konania, v ktorom upovedomenie o začatí
exekúcie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa 5.2.2016.

Následne žalovaná 1 ako jediná spoločníčka a konateľka spoločnosti sa zbavila zodpovednosti za
odškodnenie žalobcom utrpenej ujmy na zdraví tak, že s účinnosťou k 18.3.2016 spoločnosť zlúčila
do žalovaného 2, ktorý je právnym nástupcom spoločnosti a javí všetky známky tzv. „čiernej diery“,
teda obchodnej spoločnosti, do ktorej sa zlučujú iné zadlžené obchodné spoločnosti za účelom zabrániť
vymožiteľnosti pohľadávok ich veriteľov. To je potvrdené aj tým, že dňa 19.5.2017 bol zverejnený oznam
o tom, že začalo konanie o zrušení žalovaného 2 bez likvidácie. Pohľadávky voči spoločnosti boli pred
zlúčením reálne vymáhateľné. Všetky dôkazy nasvedčujú tomu, že rozhodnutie o zlúčení uskutočnené

dňa 11.2.2016 bolo prijaté len niekoľko dní po doručení upovedomenia o exekúcii, čo nepochybne
svedčí o úmysle spoločnosti ukrátiť žalobcu na jeho pohľadávke, resp. uviesť ju do stavu absolútnej
nevymožiteľnosti. Žalobca je napriek svojmu mladému veku invalidným dôchodcom s mierou zníženiapracovných schopností viac než 70%, a to v dôsledku zranení, ktoré žiadnym spôsobom nezavinil. Je
odkázaný len na príjem z nízkeho invalidného dôchodku 280,40 €.
Keďže žalovaná 12 napriek splneným podmienkam na vyhlásenie konkurzu na spoločnosť návrh

na vyhlásenie konkurzu nepodala, vznikol podľa § 11 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii
spoločnosti voči žalovanej 1 nárok na zaplatenie pokuty vo výške 12 500 €. Žalovaná 1 sa rozhodnutím
o zlúčení spoločnosti do žalovaného 2 zbavila svojej povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu
a hradiť do skutkovej podstaty pokutu vo výške 12 500 €. Žalovaná 1 mala z rozhodnutia o zlúčení
prospech (nemusela hradiť pokutu) a teda je naplnená skutková podstata odporovateľného právneho

úkonu podľa § 42a ods. 2 OZ. Tiež zmluva o zlúčení spoločností v časti uzavretej medzi spoločnosťou
a žalovaným 2 vykazuje znaky skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu podľa § 42a ods.
5 OZ, keďže táto bola uzavretá výlučne za účelom zmariť žalobcovi platbu. Zlúčením spoločnosti do
žalovaného prešlo na žalovaného 2 právo od žalovanej 1 vymáhať pokutu za nesplnenie povinnosti
podať návrh na vyhlásenie konkurzu - mal z toho prospech.

3. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe písomne vyjadrila. Uviedla, že nikdy ako fyzická osoba nebola dlžníkom
žalobcu. Závery o zbavení sa vlastnej zodpovednosti za odškodnenie žalobcu považuje za scestné.
Ďalej uviedla, že k rozhodnutiu o zrušení spoločnosti nedošlo v rozmedzí pár dní, ako sa snaží navodiť
tento dojem žalobca, ale predchádzalo tomu dlhoročné obdobie, v ktorom sa spoločnosti podnikateľsky
nedarilo. Asi od roku 2009 sa rapídne znížil počet zákazníkov na výkon strážnej bezpečnostnej služby,

pričom v roku 2010 dali spoločnosti výpoveď zo zmluvy aj poslední zákazníci. To znamená, že od roku
2010 spoločnosť nemala zákazky. Od 14.1.2011 už spoločnosť nemala ani žiadnych zamestnancov.
Napriek tomuto nepriaznivému stavu sa naďalej snažila pokračovať v činnosti, ale nové zákazky a
klientov sa nepodarilo zohnať. Spoločnosť bola podnikateľským subjektom poskytujúcim výkon strážnej
služby. Tieto služby môže poskytovať len na základe licencie na prevádzkovanie strážnej služby. Keďže

spoločnosť fakticky od roku 2010 zákazky nemala, došlo k rozhodnutiu o ukončení prevádzkovania
bezpečnostnej služby a k odovzdaniu licencie. Oznámenie o ukončení prevádzkovania bezpečnostnej
služby bolo doručené PZ v Trnave dňa 6.9.2013, vrátenie licencie bolo zo strany PZ v Trnave potvrdené
listom zo dňa 9.9.2013. Od roku 2014 boli zavedené daňové licencie. Nakoľko spoločnosť už dlhé roky
negenerovala žiaden zisk, túto daňovú licenciu uhrádzala žalovaná v 1. rade z vlastných (súkromných)

zdrojov, čo ju viedlo k definitívnemu rozhodnutiu spoločnosť zrušiť. Keďže žalovaná v 1. rade nemá
právnické vzdelanie a spôsoby zrušenia obchodných spoločností neovláda, obrátila sa na spoločnosť V.
s.r.o., ktorá sa prezentovala ako spoločnosť, ktorá legálnym spôsobom zabezpečí likvidáciu spoločnosti
a jej zrušenie. Po rokovaniach a definitívnom rozhodnutí zrušiť spoločnosť došlo dňa 10.2.2016 k
podpísaniuzmluvyovykonávaníčinnostilikvidátoramedzižalovanou1aspoločnosťouV.s.r.o.Ktomuto

dňu prišlo aj k odovzdaniu účtovníctva a dokladov spoločnosti. Spoločnosť V. sa následne postarala o
zrušenie spoločnosti, pričom ako spôsob zrušenia použila zlúčenie so žalovaným v 2. rade. Za služby
spoločnostiV.žalovanáv1.radeopätovnezaplatilazvlastnýchzdrojov,nakoľkospoločnosťzisknemala.
Nemožno hovoriť o žiadnom úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa, nakoľko pozícia žalobcu sa po zlúčení
spoločnosti nijako nezmenila. Žalovaná v 1. rade doplnila, napriek tomu, že to pre rozhodnutie vo veci nie

je relevantné, že k zraneniam žalobcu došlo v opitosti, keď sa pod značným vplyvom alkoholu vyhrážal
ochranke fyzickým násilím a likvidáciou. Nehovoriac tom, že mal od lekára požívanie alkoholu zakázané.
Žalovaná v 1. rade uviedla, že žalobca sa absurdne snaží preniesť vymožiteľnosť svojej pohľadávky
zo spoločnosti, ktorá bola roky podnikateľsky neúspešná, na fyzickú osobu, ktorá voči pohľadávke ani
nemá pasívnu legitimáciu.

Pokiaľ ide o konkurz a žalobcom tvrdené nesplnenie povinnosti žalovanej v 1. rade podať návrh na
vyhlásenie konkurzu, žalovaná v 1. rade uviedla, že nakoľko spoločnosť nemala žiadneho iného veriteľa
ako bol žalobca, nebola v predlžení v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a teda nemala
povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu, takže neboli naplnené ani zákonné podmienky na
zaplatenie pokuty vo výške 12 500 €. Rozhodnutím o zlúčení spoločnosti teda žalovaná v 1. rade nemala

prospech. Žalobca nepreukázal existenciu úmyslu jednak žalovanej v 1. rade, ani úmyslu spoločnosti
ukrátiť veriteľa, rovnako ani vedomosť žalovaného v 2. rade o prípadnom úmysle ukrátiť veriteľa. Podľa
názoru žalovanej v 1. rade, k ukráteniu veriteľa zlúčením spoločnosti ani nedošlo. Žalobca má naďalej
možnosť vymáhať svoj nárok od žalovaného v 2. rade. Pokiaľ nevie vymôcť svoj nárok, tak jeho pozícia
by nebola o nič silnejšia ani v prípade vymáhania nároku voči spoločnosti, nakoľko spoločnosť nie je

fakticky aktívna už od roku 2010. Keďže neboli naplnené podmienky odporovateľnosti právnemu úkonu,
žiadala žalovaná v 1. rade žalobu zamietnuť a nahradiť trovy konania.

4. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril.5. Žalovaný v 2. rade sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil,
pričom doručenie predvolania mal vykázané za použitia fikcie doručenia, preto súd konal a rozhodoval

v jeho neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie ústnymi a písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovanej v 1. rade,
upovedomením o začatí exekúcie, rozhodnutím o zlúčení, zmluvou o zlúčení spoločnosti, notárskou
zápisnicou zo dňa 11.2.2016, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo XXX/XXXX-XXX zo

dňa 28.10.2015, faktúrou, listom vo veci Oznámenie o ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby
- potvrdenie, potvrdením o vrátení licencie, výpisom z účtu - detail pohybu, príjmovým pokladničným
dokladom, protokolom o odovzdaní a prevzatí účtovníctva spoločnosti, zmluvou o vykonaní činnosti
likvidátora a uznesením OO PZ Senica a zistil tento skutkový stav veci:

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že tvrdenie žalovanej v 1.rade, že ako laik nevedela,

akým spôsobom mala ukončiť činnosť svojej spoločnosti, nie je pravdivé, nakoľko mala právnika,
takže jej radila právnicky vzdelaná osoba a na radu právnika oslovila profesionálnu spoločnosť, teda
V. s.r.o. Tieto jej tvrdenia vyplývajú z výsluchu pred políciou. Ďalej uviedol, že tvrdenie žalovanej v
1.rade, že nemala povinnosť podávať návrh na vyhlásenie konkurzu, nakoľko jedinou pohľadávkou bola
pohľadávka proti žalobcovi, nemusí byť pravda, mohla mať pohľadávky voči daňovému úradu. Uvedené

sa snažil zistiť na internetových stránkach, kde sa takéto údaje uvádzajú, ale žiadne také údaje nenašli.
Preto žiadal súd, aby toto vyžiadal. Nemá žiadny význam, že žalovaná už od roku 2013 neviedla žiadne
účtovníctvo.Keďžepodľaprávnehozástupcužalobcužalovanáv1.rademalapodaťnávrhnavyhlásenie
konkurzu a neurobila tak, bola povinná uhradiť svojej materskej spoločnosti pokutu 12 500 €. Navyše
spoločnosť F. pol s.r.o. mala základné imanie vo výške 5 000 €, toto tu muselo byť, z toho vyplýva úmysel

ukrátiť veriteľa. Tento úmysel vyplýva aj z toho, že spoločnosť žalovanej v 1. rade bola už niekoľko rokov
v strate, avšak kroky smerujúce k zániku spoločnosti podnikla žalovaná v 1. rade až potom, ako bola
začatá exekúcia za účelom vymoženia predmetnej pohľadávky žalobcu. Navyše poskytovanie strážnych
služieb nebolo jedinou náplňou činnosti spoločnosti F. spol. s r.o., ako vyplýva z výpisu OR, ešte v roku
2010 si žalovaná v 1.rade pridala ďalšie okruhy činnosti, poskytovanie opracovania drevnej hmoty a

podobne, nejakých 5-6 predmetov činnosti. Takže to, že vrátila licenciu na poskytovanie bezpečnostných
služieb neznamená, že nemohla pokračovať v tých ďalších činnostiach.
K pasívnej legitimácie žalovanej v 1.rade právny zástupca žalobcu uviedol, že nie je dôležité, že žalobca
nemá pohľadávku voči žalovanej v 1. rade, ide o to, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej 1. rade o
zrušení spoločnosti, nakoľko keby žalovaná v 1.rade nepodala návrh na zrušenie spoločnosti F. spol. s

r.o., tak by sa žalobca mohol domáhať o uspokojenia svojej pohľadávky.

8. Právny zástupca žalovanej v 1. rade na pojednávaní uviedol, že čo sa týka základného imania, to je
len prvý vklad do spoločnosti a v danom prípade je zrejmé, že spoločnosti F. spol. s r.o. sa zhruba 6
rokov pred jej zrušením nedarilo. Pokiaľ ide o podlžnosti žalovanej v prvom rade, ktoré mala mať voči

daňovému úradu, právny zástupca žalovanej v 1. rade uviedol, že daňový úrad by určite nezabudol
zverejniť takúto informáciu a sám zástupca žalobcu uviedol, že sa pokúsili takéto informácie nájsť,
nepodarilo sa im to.

9. Upovedomením o začatí exekúcie mal súd preukázané, že dňa 11.12.2015 začalo exekučné konanie

v prospech žalobcu ako oprávneného a v neprospech spoločnosti F. spol. s r.o. ako povinného na
vymoženie pohľadávky vo výške 4830 € spolu s príslušenstvom.

10. Rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia v spoločnosti F.
spol. s r.o. zo dňa 11.2.2016, pričom týmto spoločníkom bola žalovaná v 1. rade, bolo schválené

zrušenie spoločnosti F. s r.o. bez likvidácie, a to zlúčením do žalovaného v 2. rade. Zároveň bol valným
zhromaždením schválený návrh zmluvy o zlúčení spoločnosti F. s r.o. ako zanikajúcej spoločnosti a
žalovaného v 2. rade ako preberajúcej spoločnosti.

11. V zmluve o zlúčení spoločnosti sa uvádza, že zanikajúca spoločnosť nemá žiaden majetok.

12. Zmluva o zlúčení bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice č. O. XXX/XXXX, O. XXXX/XXXX, O.
XXXX/XXXX. Žalovaný v 2. rade ako preberajúca spoločnosť prebral ako univerzálny právny nástupcavšetky práva, povinnosti a záväzky zanikajúcej spoločnosti F. spol. s r.o., s účinnosťou ku dňu zápisu do
obchodného registra. I tu sa uvádza, že zanikajúca spoločnosť nemá žiaden majetok.

13. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. XXCo XXX/XXXX-XXX zo dňa 28.10.2015 mal súd
preukázané, že spoločnosť F. spol. s r.o. bola zaviazaná na zaplatenie sumy 4830 € s príslušenstvom
žalobcovi, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

14.Faktúrouč.XXXL/XXXXmalsúdpreukázané,žespoločnosťV.s.r.o.sivsúvislostisvýkonomfunkcie

likvidátora za obchodnú spoločnosť F. spol. s r.o. vyfakturovala voči žalovanej v 1. rade sumu 995 €.

15. Listom vo veci Oznámenie o ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby - potvrdenie zo dňa
9.9.2013 mal súd preukázané, že KR PZ v Trnave dňa 6.9.2013 prijalo oznámenie spoločnosti F. spol. s
r.o. o ukončení prevádzkovania bezpečnostnej služby a odovzdanie licencie na prevádzkovanie strážnej
služby, vydanej pod č. P. XXXXXX zo dňa 6.8.2010.

16. Potvrdením o vrátení licencie zo dňa 9.9.2013 mal súd preukázané, že licencia na prevádzkovanie
strážnej služby, vydaná pod č. P. XXXXXX zo dňa 6.8.2010, bola spoločnosťou F. spol. s r.o. vrátená.

17. Výpisom z účtu - detail pohybu mal súd preukázané, že za daňovú licenciu za spoločnosť bola dňa

30.3.2015 uhradená suma 480 €.

18. Príjmovým pokladničným dokladom mal súd preukázané, že dňa 10.2.2016 zaplatila žalovaná v 1.
rade spoločnosti V. s.r.o. sumu 995 €.

19. Protokolom o odovzdaní a prevzatí účtovníctva spoločnosti mal súd preukázané, že dňa 10.2.2016
odovzdala žalovaná v 1. rade ako konateľka spoločnosti F. spol. s r.o. všetku účtovnú evidenciu
likvidátorovi spoločnosti V. s.r.o..

20. Zmluvou o vykonaní činnosti likvidátora mal súd preukázané, že žalovaná v 1. rade si objednala

likvidáciu spoločnosti F. spol. s r.o. podľa platnej legislatívy SR u spoločnosti V. s.r.o..

21. V priebehu konania žalobca podaním doručeným súdu dňa 12.10.2017 žiadal o vydanie
medzitýmneho rozsudku v zmysle ust., § 214 a 257 CSP, ktorým súd určí, že žalovanému, resp. žiadnej
zo strán sa trovy konania nepriznávajú.

22. Uznesením OO PZ Senica zo dňa 31.3.2018 mal súd preukázané, že sa viedlo trestné stíhanie
proti žalovanej v 1. rade pre prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a) Tr. zák., a to
na skutkovom základe , že táto ako konateľka spoločnosti F. spol. s r.o., po tom ako jej bolo doručené
upovedomenie o začatí exekúcie na vymoženie pohľadávky žalobcu spísala ako objednávateľka so

spoločnosťou V. s.r.o. zmluvu o vykonaní likvidácie, čím zmarila uspokojenie pohľadávky žalobcu.
Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci. V odôvodnení rozhodnutia sa ďalej uvádza, že spoločnosť F. spol. s r.o. bola už v čase vydania
rozhodnutia Krajského súdu v Trnave dňa 28.10.2015 nemajetná. Zo správy daňového úradu je zrejmé,
že plusový výsledok hospodárenia mala spoločnosť naposledy v roku 2009. Nebola vedená ako vlastník

nehnuteľností, ani ako vlastník či držiteľ motorového vozidla. Posledný registrovaný zamestnanec
spoločnosti v Sociálnej poisťovni bol do 31.1.2011. Spoločnosť mala naposledy evidovaný účet v Tatra
banke do 21.11.2012. Z toho vyplýva, že tým, že žalovaná v 1. rade ako konateľka zlúčila svoju
spoločnosť sožalovanýmv2.rade,nenaplnilaskutkovúpodstatutrestnéhočinupoškodzovaniaveriteľa,
nakoľko zlúčením spoločnosti nedošlo k žiadnemu konaniu, ktoré by sa dalo subsumovať pod niektorú

skutkovúpodstatuuvedenéhotrestnéhočinu.Jednásaorozhodnutie,ktoréhonásledkomjelenzmenav
osobedlžníka.JudikatúraNSSRkonštatuje,že„samotnýmprevodomobchodnéhopodieluspoločnostis
ručenímobmedzenýmnainúosobunedochádzakžiadnejzmenevovzťahukvýškemajetkuspoločnosti
a tým ani len k čiastočnému zmareniu uspokojenia veriteľa a preto takýto prevod sám osebe nemôže
naplniť skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa“.

23. Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už
vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

24. Podľa § 42a ods. 2 OZ odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb
s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti

nemohla poznať.

25. Podľa § 42b ods. 1, ods. 2, ods. 4 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.Právoodporovaťprávnemuúkonusauplatňujeprotitomu,ktomalzodporovateľnéhoprávneho
úkonu dlžníka prospech. Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a
veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom

ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu
prospech.

26. Podľa § 214 ods. 1, 2 CSP ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.

Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého
celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.

27. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že
žaloba bola podaná nedôvodne. V konaní bolo preukázané, že žalobcovi bola spôsobená škoda na

zdraví, v dôsledku čoho bola spoločnosť F. spol. s r.o. právoplatne zaviazaná zaplatiť mu sumu 4 830 € s
príslušenstvom. Jedinou konateľkou spoločnosti bola žalovaná v 1. rade. Žalobca Následne podal návrh
na začatie exekučného konania, upovedomenie o začatí exekúcie bolo právnemu zástupcovi žalobcu
doručené dňa 5.2.2016. Pred tým, než bola pohľadávka žalobcu uspokojená, rozhodla žalovaná v 1.
rade ako jediný spoločník pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia v spoločnosti F. spol. s r.o.

dňa 11.2.2016 o schválení zrušenia spoločnosti F. s r.o. bez likvidácie, a to zlúčením do žalovaného
v 2. rade. Zároveň bol valným zhromaždením schválený návrh zmluvy o zlúčení spoločnosti F. spol. s
r.o. ako zanikajúcej spoločnosti a žalovaného v 2. rade ako preberajúcej spoločnosti. Zmluva o zlúčení
bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice. Žalovaný v 2. rade ako preberajúca spoločnosť prebral ako
univerzálny právny nástupca všetky práva, povinnosti a záväzky zanikajúcej spoločnosti F. spol. s r.o.,

s účinnosťou ku dňu zápisu do obchodného registra.

28. Ako zo zmluvy vyplýva, zanikajúca spoločnosť nemala žiaden majetok. Uvedené vyplýva aj z
rozhodnutia OO PZ Senica zo dňa 31.3.2018 o zastavení trestného stíhania žalovanej v 1. rade ,
začatého na podnet žalobcu, kedy polícia šetrením zistila, že spoločnosť F. spol. s r.o. bola už v

čase vydania rozhodnutia Krajského súdu v Trnave dňa 28.10.2015 nemajetná. Zo správy daňového
úradu je zrejmé, že plusový výsledok hospodárenia mala spoločnosť naposledy v roku 2009. Nebola
vedená ako vlastník nehnuteľností, ani ako vlastník či držiteľ motorového vozidla. Posledný registrovaný
zamestnanec spoločnosti v Sociálnej poisťovni bol do 31.1.2011. Spoločnosť mala naposledy evidovaný
účet v banke do 21.11.2012. Polícia uzavrela, že zlúčením spoločnosti nedošlo k žiadnemu konaniu,

ktoré by sa dalo subsumovať pod niektorú skutkovú podstatu trestného činu poškodzovania veriteľa.
Jedná sa o rozhodnutie, ktorého následkom je len zmena v osobe dlžníka. Judikatúra NS SR konštatuje,
že „samotným prevodom obchodného podielu spoločnosti s ručením obmedzeným na inú osobu
nedochádza k žiadnej zmene vo vzťahu k výške majetku spoločnosti a tým ani len k čiastočnému
zmareniu uspokojenia veriteľa a preto takýto prevod sám osebe nemôže naplniť skutkovú podstatu

trestného činu poškodzovania veriteľa“.

29. Úspešnosť uplatnenia odporového práva žalobcom závisí od súčasnej existencie viacerých
predpokladov, a to: platnosť odporovateľného úkonu, existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi, preukázanie kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka, preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť

veriteľa, ak je tento úmysel druhej strane (odporcom) známy, pričom právny úkon musí byť vykonaný v
posledných troch rokoch (t.j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby).30. O existencii a platnosti rozhodnutia o zrušení spoločnosti F. s r.o. bez likvidácie zlúčením do
spoločnosti W., spol. s r.o., teda žalovaného v 2. rade a schválení návrhu zmluvy o zlúčení spoločnosti
F. s r.o. ako zanikajúcej spoločnosti a žalovaného v 2. rade ako preberajúcej spoločnosti, ani o platnosti

zmluvy o zlúčení uzavretej vo forme notárskej zápisnice zo dňa 11.2.2016, na základe ktorej žalovaný
v 2. rade ako preberajúca spoločnosť prebral ako univerzálny právny nástupca všetky práva, povinnosti
a záväzky zanikajúcej spoločnosti F. spol. s r.o., nebolo medzi stranami pochýb, súd preto vychádzal
zo zhodného tvrdenia strán a ich existenciu a platnosť mal za preukázanú. Súd však považuje za
potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia

je rozhodnutím spoločnosti (F. spol. s r.o.), nie rozhodnutím spoločníka ako fyzickej osoby a taktiež
zmluvu o zlúčení uzavrela spoločnosť, a jej práva, povinnosti a záväzky prešli v dôsledku zlúčenia na
inú spoločnosť, a to žalovaného v 2. rade.

31. Pokiaľ ide o vymáhateľnú pohľadávku, jej existencia bola v konaní takisto preukázaná. Táto bola
žalobcovi priznaná rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.10.2015 a to v sume 4830 € spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 2.6.2010 do zaplatenia. Vo veci vymoženia pohľadávky
bolo 11.12.2015 exekučné konanie.

32. Tretím predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby je preukázanie kvalifikovaného zmenšenia
majetku dlžníka, v danom prípade teda majetku spoločnosti F. spo. s r.o.. A práve tento predpoklad

v konaní preukázaný nebol. Zo všetkých vykonaných dôkazov je zrejmé, že spoločnosť SILVER spol.
s r.o. bola nemajetná nielen v čase uzavretia zmluvy o zlúčení, no nedisponovala žiadnym majetkom
už v čase rozhodnutia Krajského súdu v Trnave, ktorým bola žalobcovi priznaná náhrada škody na
zdraví. Spoločnosť F. spol. s r.o. nevlastnila žiadne nehnuteľnosti, vozidlá, ani účty v bankách. Nemala
zamestnancov a z daňových priznaní vyplýva, že od roku 2010 nevykázala zisk. Žalobca síce uvádzal,

že spoločnosť F. spol. s r.o. „mohla mať aj iné záväzky, než len záväzok voči žalobcovi, a teda bolo
povinnosťou žalovanej v 1. rade podať návrh na vyhlásenie konkurzu a tým, že návrh podaný nebol, bola
povinná zaplatiť pokutu vo výške 15 200 €, uvedené však žiadnym spôsobom nepreukázal. Pričom je na
stranáchkonania,abysvojetvrdeniairiadnepodložilidôkazmi(uvedenébremenonemožnoprenášaťna
súd). Súd však podotýka, že i v prípade, ak by spoločnosť F. spol. s r.o. mala pohľadávku na zaplatenie

12 500 €, táto by v dôsledku zlúčenia prešla na žalovaného v 2. rade.

33. Ďalším predpokladom pre úspešnosť odporovacej žaloby je existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka
askutočnosť,žetentoúmyselboldruhejosobeznámy.Podľanázorusúduanitentopredpokladnaplnený
nebol, nakoľko vyplynulo z vykonaného dokazovania, jednak v čase zlúčenia spoločnosti F. spol. s r.o.

do žalovaného v 2. rade bola spoločnosť F. spol. s r.o. nemajetná, ako aj z dôvodu, že všetky práva,
povinnosti a záväzky spoločnosti F. spol. s r.o. prešli na iný subjekt, a to na žalovaného v 2. rade, t.j.
nedošlo k žiadnej zmene vo vzťahu k výške majetku spoločnosti F. spol. s r.o. Skutočnosť, že žalovaný
vedel o úmysle spoločnosti F. spol. s r.o. ukrátiť veriteľa, žalobca nie len že nepreukázala, ale ani netvrdil.

34. Pokiaľ ide o lehotu na podanie žaloby, táto bola podaná v lehote stanovenej zákonom.

35. Nakoľko neboli splnené predpoklady nevyhnutné pre úspech odporovacej žaloby, t.j. kvalifikované
zmenšenie majetku na strane pôvodného dlžníka, spoločnosti F. spol. s r.o., ani úmysel dlžníka ukrátiť
žalobcu a vedomosť žalovaného v 2. rade o takomto úmysle, nebolo možné žalobe vyhovieť a preto súd

rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu v celom rozsahu zamietol.

36. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom o náhrade trov konania,
súd uvádza, že rozhodovanie vo forme medzitýmneho rozsudku prichádza do úvahy, ak je to účelné,
pričom týmto sa rozhoduje najskôr len o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku. Súd

môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je, alebo nie je právo, od ktorého
celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej. Nie je to teda inštitút, ktorým by bolo možné pred
skončením konania vo veci samej rozhodovať o náhrade trov konania. Keďže nárok na náhradu trov
konania sa odvíja až od konečného úspechu vo veci samej, je rozhodovanie o náhrade trov konania
formou medzitýmneho rozsudku pred skončením konania prakticky vylúčené. Navyše, je výlučne na

úvahe súdu, či k takejto forme rozhodovania pristúpi, alebo nie.37. Keďže žalovaní boli vo veci plne úspešný, súd im v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov
konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.