Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/62/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112208135
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3112208135.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v spore žalobcu Slovenská republika -

Ministerstva dopravy, výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Námestie slobody 6 proti
žalovanému 1/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad H., D. XXXX/XX, 2/ T. D., rod. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. nad H., Pod hájom XXX/X, 3/ K. H., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad
H., W. XXX/XX, 4/ B.. H. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad H., D. hájom XXX/XX, 5/ K. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., E. XXX/XX, 6/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad H., M. XXXX/XX, zast.
C.. G. A., advokátkou so sídlom F., C. 2, 7/ R. H., rod. Sýkorovej, nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad
H., M. XXXX/XX, zast. JUDr. Martou Rybárovou, advokátkou so sídlom Trenčín, Jilemnického 2, 8/ C.

N., zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, 9/ Jánovi N., zastúpený Slovenským pozemkovým
fondom, XX/ G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Kočeca 760, XX/ Q. H., rod. N., nar. 01.XX.XXXX, bytom
N. nad H., V. I XX/XX, XX/ G. R., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad H., U. L. XXXX/XX, XX/ O. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad H., D. XXX/XXX, XX/ H. T., zastúpený E. pozemkovým fondom, XX/
O. T., zastúpený E. pozemkovým fondom, XX/ K. T., zastúpený E. pozemkovým fondom, XX/ C. Punovi,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad H., V. II XX/XX, zastúpený E. pozemkovým fondom, XX/ G. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. nad H., L. XXXX/XX, XX/ C. U., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad H., V. I.

XX/XXX, zast. G.. Y. A., advokátkou so sídlom N. nad H., G. XXXX/XX, XX/ R. L., nar. XX.XX.XXXX, t.č.
bytom F., XXX XX A. D. X (TV), H. a de I., zast. H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad H., D. XXX/XXX,
XX/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad H., D. hájom XXXX/XXX, XX/ D.. K. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom N. nad H., V. I XX/XX, zast. G.. G. Z., advokátom so sídlom F., H. XX, B. XX XXX XXX, XX/ K. D.,
zastúpená E. pozemkovým fondom, XX/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad H., D. XXXX/XX a XX/
G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Pivovarská 429/10 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
s príslušenstvom takto o určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným 6/, 7/ náhradu trov konania v rozsahu 100% k rukám
ich právnej zástupkyne JUDr. Marty Rybárovej, advokátky, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia
súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti tohto rozsudku určená výška náhrady
trov konania.

III. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 19/ náhradu trov konania v rozsahu 100% k rukám
jej právnej zástupkyne Mgr. Eriky Ranušovej, advokátky, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia
súdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti tohto rozsudku určená výška náhrady
trov konania.

IV. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 22/ náhradu trov konania v rozsahu 100% k rukám

jeho právneho zástupcu Mgr. Michala Urbana, advokáta, v lehote 30 dní od právoplatnosti uzneseniasúdneho úradníka tunajšieho súdu, ktorým bude po právoplatnosti tohto rozsudku určená výška náhrady
trov konania.

V. Žalovaným 1/ až 5/, žalovaným 8/ až 18/, 20/, 21/, 23/ až 25/ s a n e p r i z n á v a právo na náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 27.03.2012, domáhal určenia, že je vlastníkom E KN parc.
č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX,
XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX v k.ú. D. (pôvodné k.ú. Lieskovec), zhodných s C KN parc. č. XXX/

X- zast. plochy a nádvoria s výmerou 4.186 m2 v k.ú. D., zapísanej v železničnej knihe. Svoj nárok
odvodzoval od zápisu vo vl. č. XX v železničnej knihe pre k.ú. D., kde sa uvádza, že C KN parc. č.
XXX/X s výmerou X.XXX m2 je od roku 1896 súčasťou železničného telesa pre trať Trenčín - Žilina
pod radovým č. 1 k.ú. M. XI. a podľa grafickej identifikácie sú identické so žalovanými E KN parcelami.
Na C KN parc. č. XXX/X nie je založený list vlastníctva. Súčasťou železničnej knihy bola aj jej grafická

časť. Podľa § 8 ods. 1 písm. e) zák. č. 162/1995 Z.z. katastrálneho zákona železničná kniha tiež slúži
ako zdroj údajov o katastrálnych parcelách a vlastníkoch, tak ako pozemková kniha. Podľa žalobcu
na základe uvedeného zápisu v železničnej knihe je on vlastníkom žalovaných pozemkov. Uviedol, že
zhotoviteľ ROEP-u neúplne a nesprávne zistil podklady a došlo k duplicitnému zápisu vlastníckeho práva
k predmetným pozemkom v katastri nehnuteľností a v železničnej knihe. Vzhľadom na odstup času, už

nebolo možné domáhať sa ochrany vlastníckeho práva v rámci konania o ROEP-e podľa § 7 ods. 6 zák.
č. 180/1995 Z.z., preto podal predmetnú určovaciu žalobu. Žalobca žiadal aj náhradu trov konania.

2. Žalobca svoje skutkové tvrdenia preukazoval LV č. 3181, XXXX, XXXX, XXXX ,XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX pre k.ú. D., grafickou identifikáciou parciel KN a určeného operátu, výpisom z katastra

nehnuteľností k C KN parc. č. XXX/X k.ú. D., vl. č. XX Ústrednej pozemkovej knihy o trati Trenčín -
Žilina Považskej železnice s grafickou časťou, pkn. vložkami a plánom vyvlastnenia s prekladom do
slovenského jazyka, zákonmi č. XXX/XXXXZb., č. XXX/XXXX Zb., č. 97/1950 Zb., č. 51/1964 Zb., č.
258/1993 Z.z.

3. Právny nástupca pôvodného žalovaného 1/, a to žalovaný 24/ uznal nárok žalobcu. Náhradu trov
konania nežiadal.

4. Žalovaná 2/ uznala nárok žalobcu. Náhradu trov konania nežiadala.

5. Žalovaná 3/ neuznala nárok žalobcu z dôvodu, že svoj pozemok nadobudla na základe dedičského
rozhodnutia sp. zn. 11d/972/2000 z roku 2000. Náhradu trov konania nežiadala.

6. Žalovaný 4/ nesúhlasil so žalobou, pretože svoje vlastnícke právo nadobudol dedením tak, ako je to
uvedené na liste vlastníctva. Žiadal náhradu trov konania s tým, že ju do 10 dní písomne vyčísli.

7. Žalovaní 5/, 24/, 25/ uznali nároky žalobcu. Náhradu trov konania nežiadali.

8. Žalovaní 6/,7/ neuznali nárok žalobcu. Uviedli, že svoje vlastníctvo k ich pozemkom nenadobudli na
základe ROEP-u, ale na základe kúpnej zmluvy, zaregistrovanej býv. Štátnym notárstvom v Trenčíne

sp. zn. RI 1437/91. Ich predmetný pozemok nebo predmetom ROEP-u. Žiadali aj náhradu trov konania.

9. Zástupca žalovaných 8/, 9/, 14/, 15/, 16/, 17/, 23/ - Slovenský pozemkový fond uviedol, že zo žaloby
nie je jasné, prečo si žalobca neriešil hranice telesa železnice v rámci ROEP-u v r. 2002 alebo následne
pri realizácii výkupov susedných pozemkov v r. 2008-2009.

10. Žalovaní 10/, 11/, 12/, 13/ so žalobou nesúhlasili, pretože svoj spoluvlastnícky podiel zdedili po
svojich právnych predchodcoch. O vyvlastňovacom výmere z r. 1911 nič nevedeli. Náhradu trov konania
nežiadali.11. Žalovaná 19/ žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že svoj pozemok nadobudla od svojich právnych
predchodcov a zhotoviteľ ROEP-u postupoval v súlade so zákonom. Žiadala aj náhradu trov konania.

12. Zástupkyňa žalovanej 20/ neuznala nárok žalobcu z dôvodu, že svoje vlastnícke právo nadobudla
na základe dedičského rozhodnutia D 646/96, ktoré bolo zaregistrované v katastri nehnuteľností v Ilave.
Náhradu trov konania nežiadala.

13. Pôvodný žalovaný XX/ W. Q. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.5.2012 uznal nárok žalobcu. Uviedol,

že jeho predkovia svoje pozemky kúpili v r. 1903 a dňa 18.03.1911 predali Maďarským kráľovským
železniciam. Žiadal, aby nebol zaviazaný k náhrade trov konania žalobcovi, pretože chybu urobil
zhotoviteľ ROEP-u a nie on.

14. Žalovaný 22/ žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že svoju nehnuteľnosť nadobudol na základe
dedičského rozhodnutia sp. zn. 26D/ 95/2007 a predmetný pozemok nebol predmetom ROEP-u.

Poukázal na to, že nebola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu. Namietal aktívnu legitimáciu
žalobcu ako právneho nástupcu po Kráľovských maďarských železniciach, nakoľko zákonodarstvo
Prvej československej republiky uviedlo, že majetok patriaci železniciam sa stáva majetkom železníc
Československých dráh, avšak železničná kniha z 1896 pri mojom pozemku uvádza, že je len súčasťou
železničného telesa, nedeklaruje, že je vlastníctvom Maďarských kráľovských železníc. Zároveň

z predložených dokladov je evidentné, že viacerými právnymi úkonmi jeho právni predchodcovia
nadobudli predmetný pozemok tieto rozhodnutia boli podľa vtedy platného zákonodarstva zapísané do
pozemkových kníh. Poukázal na pkn. vl. č. 55 (z čl. XXX súdneho spisu), ktorou preukazoval žalobca
svoj nárok pod B 3, týkajúci sa vyvlastnenia, ale zároveň ďalej pod B 6 je ten istý pozemok odpísaný
do nového protokolu č. 514 tejto knihy na základe kúpnej zmluvy z 20.03.1947, na základe ktorej

nadobudli jeho právni predchodcovia vlastníctvo. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR 6 SDo 101/2010,
podľa ktorého súdy nepreskúmavajú správnosť zápisu v PKV, ale preskúmavajú právny titul, na základe
ktorého bol zápis vykonaný, čo sa týka ja železničných kníh. Žalobca nepredložil žiadny právny titul, od
ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo. Žiadal aj náhradu trov konania.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinami a to dedičskými rozhodnutiami, LV č.
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre k.ú. D., grafickou identifikáciou
parciel KN a určeného operátu, výpisom z katastra nehnuteľností k C KN parc. č. XXX/X k.ú. D., vl. č.
XX Ústrednej pozemkovej knihy o trati Trenčín - Žilina Považskej železnice s grafickou časťou, pkn.
vložkami a plánom vyvlastnenia s prekladom do slovenského jazyka, zákonmi č. XXX/XXXXZb., č.

XXX/XXXX Zb., č. XX/XXXX Zb., č. 51/1964 Zb., č. 258/1993 Z.z. a zistil tento skutkový stav veci :

16. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. (platného v čase podania žaloby a do 30.6.2016) ako aj podľa § 137
písm. c) CSP (platného od 01.07.2016) v danej veci má žalobca naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe, pretože bez súdneho rozhodnutia žalobca nemôže dosiahnuť zmenu zápisu v osobe vlastníka

na katastri nehnuteľností vo svoj prospech, ak preukáže svoje tvrdenia.

17. Žalobca a domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom, uvedeným v žalobe. Svoje
vlastnícke právo odvodzoval iba z vložky č. 92 výpisu zo železničnej knihy pre k.ú. Prejta (zo dňa
14.10.2009), v ktorom sa uvádza, že Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

týmto potvrdzuje, že parcela registra „C“ č. 749/3 o výmere 4.186 m2, vyznačená v mape katastra
nehnuteľností je od roku 1896 súčasťou železničného telesa zapísaného v železničnej knihe vo vložke
č. 92 pre trať Trenčín- Žilina pod radovým číslom katastrálneho územia LIESKOVEC XI. a radovým
č. 1 železničného telesa. K tejto vložke pripojil grafický náčrt pozemkov. Po námietkach žalovaných
žalobca predložil slovenský preklad Plánu vyvlastnenia obce Lieskovec č. XI. zo dňa 15.08.1916, vložku

č. 92 Ústrednej pozemkovej knihy o trati Trenčín- Žilina Považskej železnice, platnej od 01.07.1986,
kde sa pod A.Majetková podstata XI. uvádza: 1.Železničná trať, a. Priechod cez cestu, b. Paralelná
cesta šírka 2,50m, pod B.Vlastníctvo: Došlo dňa 28.04.1896 pod č. 175 pod 1. Vkladá sa vlastnícke
právo v prospech maďarského štátu a to v zmysle žiadosti právneho riaditeľstva Maďarskej kráľovskej
pokladnice, ako zástupcu maďarského štátu, taktiež medzi maď. kráľovskými ministrami obchodu

a financií, zastupujúcich maďarský štát a splnomocnených v zmysle zákona XXV. z roku 1891 na
uzatváranie a podpisovanie zmlúv na strane jednej a Rakúsko-uhorskou spoločnosťou štátnych železníc
na strane druhej, vo veci vykúpenia tratí menovanej spoločnosti v Maďarsku pred uplynutím výkupnej
lehoty, založenej v Budapešti dňa 07.06. 1891 a na základe schváleného a podmienečne prijatéhouznesenia mimoriadnym valným zhromaždením Rakúsko-uhorskej spoločnosti štátnych železníc vo
Viedni dňa 09.07.1891, ako aj 5. článku citovanej zmluvy v zmysle zák. č. XXV. z roku 1891 podpísanej
vyššie uvedenými maď. kráľ. ministrami v Budapešti dňa 11.07.1891 pod č. 2357, potom ako bola

splnená požiadavka podľa vyššie uvedeného uznesenia valného zhromaždenia, a keďže bola splnená i
podmienka obsiahnutá v zmysle prvého odseku článku 5. zmluvy, a za vykúpenie tratí Rakúsko-uhorskej
spoločnosti štátnych železníc v Maďarsku bolo potvrdené zaplatenie zmluvne stanovených splátok
renty zo strany maďarského štátu za obdobie prvého roka, s odvolaním sa na 5. článok spomenutej
zmluvy , na železnicu „Trenčín-Žilina“ a jej príslušenstvá vymenovanej ešte medzi neotvorenými a

zapísanými v tejto ústrednej pozemkovej knihe, - so zreteľom na rozhodnutia povoľujúce prepísanie
všetkých vyvlastnených pozemkov bez ťarchy pre účely tejto železnice už zapísaných v príslušných
miestnych pozemkových knihách, rovnako aj overené mapy v príslušných miestnych pozemkových
knihách, rovnako aj overené mapy zobrazujúce polohopis a objem týchto istých pozemkov, ak isto aj na
nich vytvorené stavby a súpis zložiek.

18. Žalobca predložil aj slovenský preklad pozemnoknižných vložiek pre k.ú. Lieskovec a to vl. č. XXX
pre pkn. parc. č. XXX, kde sú pod B1. až 8. uvedení pkn. vlastníci, pod B9. Je uvedené: „Došlo pod č.
XXX dňa 24. januára 1912, na základe nariadenia ministra obchodu č. XXXXX/III. 906, vyvlastňovacieho
súpisu a miestneho pozemkového nákresu sa na nehnuteľnosť vedenú pod A.I. riad.1. miestopisné č.
306 vkladá právo vyvlastnenia v prospech maďarských kráľovských štátnych železníc. Pod B 10. až

14 sú mená pkn. vlastníkov a Došlo pod č. 1783 dňa 18.07.1914 na základe odovzdávacieho výroku
Kráľovského okresného súdu v Ilave č. 1913Ö,189/4 vlastnícke právo gruntoknižného telesa pod por.
č. A.I.1. pod B.8. podielu prináležiaceho Anne Q. v rovnakom pomere. Pod B.15. až 17 sú ďalšie pkn.
zápisy. Ďalej predložil slovenský preklad pkn. vl. č. 49, kde tak isto sú pod B.1. až 11. uvedení pkn.
vlastníci, pod B. 12 vklad práva vyvlastnenia v prospech Uhorských kráľovských štátnych železníc, pod

B13. a nasl. uvedení pkn. vlastníci.

19. Žalobca predložil aktuálne listy vlastníctva k žalovaným E KN parcelám, v ktorých sú uvedení
ako spoluvlastníci žalovaných pozemkov žalovaní a titulom nadobudnutia sú pkn. vložky, dedičské
rozhodnutia o Rozhodnutie o schválení ROEP/P/-4/02.

20. Žiadna zo strán nenamietala platnosť zápisov na predmetných LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,XXXX pre k.ú. Prejta a žalovaní svoje vlastnícke právo nadobudli od svojich
právnych predchodcov uvedených v pozemkovej knihe, napriek zápisom práva vyvlastnenia v prospech
maďarských kráľovských štátnych železníc z roku 1912. Po zápisoch tohto práva vyvlastnenia však v

žiadnejpredmetnejpkn.vložkeniejeuvedené,čidošlokjehorealizácii(právavyvlastnenia)apredmetné
pkn. parc. nie sú odpísané so zápisom, že sa prepisujú do železničnej knihy a pkn. vložky neboli
uzavreté. Z obsahu predložených pkn. vložiek nevyplýva, či právo vyvlastnenia aj bolo realizované, tak
sa to uvádza vo vl. č. 92 železničnej knihy formou vykupovania pozemkov. Z predložených pkn. vložiek
a listov vlastníctva nevyplýva, že by sa žalobca - štát- Slovenská republika od obdobia nasledujúcich

pkn. zápisov t.j. od roku 1914 domáhal zápisu vlastníckeho práva k žalovaným pozemkom na štát.
Žalobca tvrdil, že sa svojho vlastníckeho práva nedomáhal ani v rámci ROEP-u a podľa predložených LV
rozhodnutie o schválenom ROEP-e je z roku 2002. Žalobca tvrdil, že došlo k duplicitnému (dvojitému)
zápisu vlastníckeho práva k tým istým pozemkom a to na štát v železničnej knihe a zároveň na
pozemnoknižných vlastníkov v pozemkovej knihe a následne na ich dedičov, uvedených na listoch

vlastníctva. Súd poukazuje na to, že v pkn. vložkách je však uvedený iba zápis práva vyvlastnenia
pre maďarské štátne železnice bez zápisu vlastníckeho práva po zrealizovaní výkupu pôdy v rámci
vyvlastnenia a aj napriek tomu súdy v tej dobe zapisovali do pozemkovej knihy právnych nástupcov
pôvodných pkn. vlastníkov.

21. Súd posúdil žalobu podľa nasledovných ustanovení:

22. Podľa § 868 Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb., teraz platného, vznik právnych vzťahov, ako
aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.1992 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

23. Podľa prechodných ustanovení predchádzajúcich občianskych zákonníkov, a to § 498 zák. č.
40/1964 Zb. a § 562 zák. č. 141/1950 Zb., vznik právnych vzťahov, ku ktorým došlo pred 1.1.1965 sa
posudzujú podľa vtedy platných predpisov.24. Podľa § 132 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ods. 1) vlastníctvo veci možno nadobudnúť
kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom. (ods. 2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,

nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

25. Súd posúdil vec podľa platných predpisov, platných v čase vzniku právnych vzťahov. Z vykonaného
dokazovania a to z pozemnoknižných vložiek mal súd preukázané, že v roku 1912 bolo do pkn. vložiek
zapísané právo vyvlastnenia v prospech Uhorských kráľovských štátnych železníc, ale nebolo zapísané

„vlastnícke právo“. Podľa časti A. vl. č. 92 železničnej knihy sa vyvlastňovanie malo konať formou
vykupovania pozemkov pre Uhorské kráľovské štátne železnice.

26. V prejednávanej veci ide možno o duplicitný zápis vlastníckeho práva k tým istým pozemkom na
dve rôzne osoby, pretože v žalobcom predložených listinných dôkazoch- pkn. vložkách i železničných
vložkách nie je zapísaný výsledok vyvlastňovacieho procesu formou výkupu pozemkov od pkn.

spoluvlastníkov so zápisom vlastníckeho práva a pkn. vložky neboli uzavreté v dôsledku zápisov
predmetných pkn. parciel do železničnej knihy. Zápisy v pkn. vložkách nasledovali ďalej, akoby nedošlo
k realizácii práva vyvlastnenia a od roku 1912 do schválenia ROEP-u v r. 2002 sa štát nedomáhal
zápisu svojho vlastníckeho práva. Vzhľadom na nečinnosť štátu a realizované prevody vlastníctva v
rámci dedičských rozhodnutí po pôvodným pkn. vlastníkov až na dnešných spoluvlastníkoch, uvedených

v aktuálnych listoch vlastníctva, dnešní vlastníci mali právny titul na to, aby sa cítili byť vlastníkmi a boli v
dobrej viere, že im patrí vlastnícke právo k žalovaným pozemkom na základe dôvery v akty štátu. Ak by
aj bolo v minulosti zrealizované právo vyvlastnenia predmetných pozemkov a nedošlo iba k zápisu tejto
realizácie v pozemkovej knihe, došlo by k stretu dvoch práv vlastníckych práv. Súd na základe judikatúry
(ÚS SR sp. zn. I.ÚS 549/2015) poskytuje súdnu ochranu tomu právu, ktoré je v súlade s princípom

všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných
práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho prípadu, pričom vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník
než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila
vlastníkovu sféru. V danej veci pôvodní pkn. vlastníci i terajší vlastníci dôverovali aktom štátu - zápisom
v pkn. vložkách a dedičským rozhodnutiam, preto súd v danej veci poskytol vyššiu právnu ochranu

žalovaným na základe princípu všeobecnej spravodlivosti. Štát, vybavený štátnymi orgánmi a úradníkmi,
mal možnosť a dostatok času od roku 1912 do r. 2002 zabezpečiť si zápis svojho vlastníckeho práva
do príslušných vložiek či listov vlastníctva (či výpisov z evidencie nehnuteľností) na rozdiel od fyzických
osôb- žalovaných a ich právnych predchodcov. Pokiaľ niektorí zo žalovaných uznávajú vlastnícke právo
žalobcu k ich pozemkom, môžu uzavrieť so žalobcom mimosúdnu dohodu, napr. formou dohody o

urovnaní podľa § 585 Obč. zák. Žalobca uviedol čísla niekoľkých zákonov o dráhach, avšak ani v
jednom z nich sa nehovorí o právnom nástupníctve žalobcu po maďarských kráľovských železniciach,
iba maximálne o prevzatí súkromných železníc pod správu štátu (nie do vlastníctva) a ani nepredložil
žiadne listinné dôkazy o zrealizovaní práva vyvlastnenia. Na základe uvedeného súd žalobu zamietol
ako nedôvodnú v celom rozsahu.

27. Podľa 255 ods. 1 CSP súd priznal náhradu trov konania tým úspešným žalovaným, ktorí ju
požadovali. Úspešným žalovaným, ktorí nežiadali náhradu trov konania, ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v

Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu písomne, v 18-tich vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP „odvolacie dôvody“ (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP „Novoty v odvolacom konaní“ - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.