Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114213818
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8114213818.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobkyne: M. L., E. K. B.

XX/X, XXX XX L. zastúpenej JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou so sídlom Floriánova 12, 080
01 Prešov proti žalovanému: M. L.Š., K. B. XX/X, XXX XX L., E..Č.. Ú. G. Z. Z. Q. Ú. G. Z. U. A. O., C..
G. XX, XXX XX A. zastúpenému JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 10, 093
01 Vranov nad Topľou, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak, že prikazuje
do výlučného vlastníctva žalobkyne

nehnuteľnosti: dvojizbový byt nachádzajúci sa v L. na ul. B., v bytovom dome č. XX, ktorý je postavený
na parcele č. XXX/XX, kat. úz. L. a zapísaný na LV XXXX,
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu v podiele XX/XXX
zapísaný na LV č. XXXX,
spoluvlastnícky podiel na pozemku, na ktorom je tento bytový dom postavený a to v podiele XX/XXX na
pozemku parcely reg. C parcelné číslo XXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 286 m2 zapísané
na LV XXXX, kat. úz. L..,

hnuteľné veci: gaučová sedacia súprava v zostatkovej hodnote 50 eur, obývacia stena v detskej izbe v
zostatkovej hodnote 50 eur, 2 ks váľandy v detskej izbe v zostatkovej hodnote 0 eur, práčku v zostatkovej
hodnote 50 eur, chladničku v zostatkovej hodnote 20 eur, DVD prehrávač v zostatkovej hodnote 15 eur,
hifi veža v zostatkovej hodnote 15 eur, mikrovlnka v zostatkovej hodnote 0 eur, kuchynské náradie a to
6 ks sklenených pohárov, 12 ks príborov a 5 ks hrncov v zostatkovej hodnote 20 eur, plynový sporák
v zostatkovej hodnote 30 eur.

Žalobkyňa j e p o v i n n á na vyrovnanie podielov zaplatiť žalovanému sumu 4 987,50 eur v

splátkach vo výške 70 eur mesačne splatných do 15.dňa v každom mesiaci počnúc od 1.1.2018 do
úplného vyrovnania dlhu pod stratou výhody splátok.

Nárok na náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

P r i z n á v a štátu nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni vo výške 50 % a vo vzťahu
k žalovanému vo výške 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.5.2014 domáhala vyporiadania BSM
účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom manželstva účastníkov a prikázania bytu so zariadením do jej
výlučného vlastníctva bez finančnej náhrady žalovanému z dôvodu, že „žalovaný nikdy nebol riadne
zamestnaný, nemá cit pre rodinný život a zariadenie bytu, chod domácnosti, starostlivosť o deti, čiplatenie účtov každý mesiac, to všetko mu bolo ľahostajné. Ak chceli v byte niečo mať, musela to riešiť
nákupom na splátky, hoci vedela, že to naruší ich biedny rodinný rozpočet. Nikdy sa o nič nesnažil a
nikdy nič čo sa týka zariadenia v byte nezadovážil. To, čo sa v byte nachádza, aké také zariadenie je

výlučne jej zásluhou. Holdoval alkoholu, bol násilný a na domácnosť neprispieval. V konečnom dôsledku
bol aj odsúdený za násilné trestné činy voči nej a deťom.“

2. Žalovaný s navrhovaným vyporiadaním BSM bez finančnej náhrady nesúhlasil s tým, že počas
manželstva prispieval na chod domácnosti, aj zadovážení bytu a zariadenia z príjmov, ktoré zarobil

brigádnicky a byt aj svojpomocne zveľadil. Žiadal o výplatu polovice trhovej ceny bytu s tým, že byt aj
zariadenie budú prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne.

3.RozsudkomOkresnéhosúduPrešovzodňa10.12.2015súdvyporiadalbezpodielovéspoluvlastníctvo
manželov tak, že prikázal do výlučného žalobkyne
nehnuteľnosti: dvojizbový byt nachádzajúci sa v L. na ul. B., v bytovom dome č. 11, ktorý je postavený

na parcele č. XXX/XX, kat. úz. L. a zapísaný na LV XXXX,
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach tohto bytového domu v podiele XX/XXX
zapísaný na LV č. XXXX,
spoluvlastnícky podiel na pozemku, na ktorom je tento bytový dom postavený a to v podiele XX/XXX na
pozemku parcely reg. C parcelné číslo XXX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 286 m2 zapísané

na LV XXXX, kat. úz. L..,
hnuteľné veci: gaučová sedacia súprava v zostatkovej hodnote 50 eur, obývacia stena v detskej izbe v
zostatkovej hodnote 50 eur, 2 ks váľandy v detskej izbe v zostatkovej hodnote 0 eur, práčku v zostatkovej
hodnote 50 eur, chladničku v zostatkovej hodnote 20 eur, DVD prehrávač v zostatkovej hodnote 15 eur,
hifi veža v zostatkovej hodnote 15 eur, mikrovlnka v zostatkovej hodnote 0 eur, kuchynské náradie a to

6 ks sklenených pohárov, 12 ks príborov a 5 ks hrncov v zostatkovej hodnote 20 eur, plynový sporák
v zostatkovej hodnote 30 eur
a to bez povinnosti vyplatiť žalovanému vyrovnávací podiel.
Žalovaného zaviazal nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 66 eur.
Náhradu trov právneho zastúpenia žalobkyni nepriznal.

Žalovaného zaviazal nahradiť štátu trovy konania vo výške 150,98 eura.

4. V dôsledku odvolania žalovaného uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.12.2016 bolo
rozhodnuté tak, že bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na nové rozhodnutie a
konanie vyslovené právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého prvoinštančný súd nereagoval

na procesný úkon rozšírenie žaloby a zaoberal sa dôvodmi tvrdenými v tomto rozšírení žaloby bez
procesného rozhodnutia pričom podaním doručeným súdu dňa 30.10.2015 žalobkyňa uviedla, že žiada,
aby ju súd nezaviazal povinnosťou vyplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov, nakoľko nadobudnutie a
udržanie BSM sa zaslúžila výlučne ona sama. Predmetný byt účastníci kúpili z finančných prostriedkov
žalobkyne /stavebné sporenie vo výške 495,11 eura + finančný dar žalobkyni od jej matky vo výške

5.000,- Sk + pôžička od priateľky žalobkyne vo výške 9.000,- Sk/. Keďže žalovaný počas manželstva so
žalobkyňou prakticky nepracoval, o splatenie pôžičky vo výške 9.000,- Sk sa pričinila hlavne žalobkyne.
Žalobkyňa predložila súdu potvrdenie z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 5.4.2011
z ktorého vyplýva, že žalovaný bol počas ich manželstva dlhodobo nezamestnaný. poznamenala, že na
nehnuteľnostiach, ktoré patria do BSM na LV č. XXXX a LV č. 2536 kat. úz. L. je v poznámke uvedené

upovedomenie o zriadení exekučného záložného práva /EX 2070/2012 - vymáhaná istina vo výške
1.279,47 eura a predbežné trovy exekúcie vo výške 343,20 eura, a teda v prípade, že sa nehnuteľnosti
stanú jej výlučným vlastníctvom, bude nútená tieto dlhy za žalovaného vyplatiť.
Žalovaný mal problém s alkoholom, a keďže sa voči navrhovateľke a staršiemu synovi správa násilne a
fyzicky im ubližoval, žalobkyňa podala na neho trestné oznámenie. Rozsudkom Okresného súdu Prešov

sp.zn. 2T/113/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 2To 9/2012 bol žalovaný
uznaný zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, marenia výkonu úradného rozhodnutia,
pokračujúceho zločinu znásilnenia a prečinu ublíženia na zdraví a odsúdený na trest odňatia slobody v
trvaní 7 rokov. Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že z dôvodu násilného správania bol žalovaný
rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. 14C 181/2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov

sp. zn. 16Co 134/2012 vylúčený z užívania bytu, ktorý patrí do BSM. Od augusta 2011 žalovaný v byte
patriacom do BSM nebýva, nijakým spôsobom sa nepodieľa na jeho udržaní, ba dokonca neprispieva
žalobkyni ani na výživné na ich maloleté deti. Poukázala aj na skutočnosť, že by bolo v rozpore s
dobrými mravmi zaviazať ju na zaplatenie vyrovnávacieho podielu, keďže je nesporné, že sa voči nejžalovaný dopustil aj voči členom domácnosti domáceho násilia, v dôsledku čoho si aj odpykáva trest
odňatia slobody.
Podľa odvolacieho súdu prvoinštančný súd sa nevysporiadal s povinnosťou tvrdenia a dôkazným

bremenom na strane žalobkyne, nevyhodnotil, či dôvody na disparitu boli žalobkyňou skutkovo
preukázané alebo nie a či na základe zisteného skutkového stavu je možné vyvodiť právne závery tak,
ako to uviedol vo svojom písomnom vyhotovení rozhodnutia. Na právne závery uvedené v rozsudku
prvoinštančného súdu neexistujú skutkové zistenia. Tvrdenia prvoinštančného súdu v rozsudku nie sú
odrazom vykonaného dokazovania a nie je možné vyhodnotiť, prečo prvoinštančný súd neuvažoval len

o prípadnom znížení výšky náhrady za podiel patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
aké okolností hodné osobitného zreteľa viedli prvoinštančný súd k absolútnej disparite podielu manželov.
Uviedol, že úlohou prvoinštančného súdu bude rozhodnúť o rozšírení skutkových dôvodov z podania
na čl. 133, vyzvať žalobkyňu, aby na ďalšie tvrdenia, ktoré uviedla v svojom podaní z čl. 133 súdneho
spisu navrhla dôkazy. Až potom bude môcť prvoinštančný súd vyhodnotiť jednotlivé dôvody tvrdené
žalobkyňou, zisti, či ide o dôvody pre úplnú alebo čiastočnú disparitu vo vzťahu ku každému tvrdenému

dôvodu, prípadne ktoré dôvody odôvodňujú alebo neodôvodňujú takéto rozhodnutie.

5. Súd uznesením zo dňa 15.2.2017 pripustil zmenu žaloby v znení podania žalobkyne zo dňa
27.10.2015.

6. V záverečnom stanovisku žalobkyňa žiadala, aby súd opätovne rozhodol o prikázaní vecí patriacich
do BSM do jej výlučného vlastníctva bez povinnosti náhrady žalovanému, pričom ako na dôkaz na
oprávnenosť absolútnej disparity poukázala na obsah trestného spisu., prípadne rozhodol tak, že jej
nanajvýš prikáže uhradiť dlh voči Union zdravotnej poisťovni na základe exekúcie vedenej na tunajšom
súde pod sp.zn. 77 Er 345/2012, pretože v jeho dôsledku je ťarcha v katastri na nehnuteľnostiach, avšak

v splátkach vo výške najviac 50 eur vzhľadom na jej súčasné osobné, zárobkové a majetkové pomery.
Žalovaný v záverečnom stanovisku zotrval na tom, aby súd prikázal veci do vlastníctva žalobkyne a
zaviazal ju uhradiť mu na vyrovnanie podielov 50% z ich hodnoty.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov M. Z., M. O.j, O. O., oboznámením spisov
tunajšieho súdu sp. zn. 29P/147/2011, 29P/23/2011, 14C/181/2011, 25P/271/2009 a 2T/113/2011,
77Er/345/2012, znaleckého posudku znalca Ing. Milana Gardoša č. 64/2005, a zistil tento skutkový stav:

8. Manželstvo účastníkov bolo uzavreté dňa XX.X.XXXX vo Z. a zapísanej v Knihe manželstiev

Matričného úradu K., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom 3. Z manželstva
pochádzajú deti t.č. už plnoletý M., nar. XX.X.XXXX a maloletý N., nar. XX.XX.XXXX L..
Žalovaný pred uzavretím manželstva účastníkov nadobudol vyživovaciu povinnosť aj k synovi B.
Z., G.. XX.X.XXXX, ohľadom ktorého ostatným rohodnutím súdu z 18.2.2010 č.k. 25P/271/2009-20
bolo zvýšené výživné žalovaného na B. Z. na sumu 33,50 eura od 1.11.2009 do budúcna, pričom

v odôvodnení rozsudku sa ohľadom osobných, zárobkových a majetkových pomerov žalovaného
konštatuje, že otec naďalej nie je pracovne zaradený a je svojou výživou výlučne odkázaný na príjem
svojej manželky.
Počas trvania manželstva účastníci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29.12.1999 č. 112/97 uzavretej s
predávajúcim Mestom Lipany nadobudli vlastníctvo k bytu č. X na X. O. bytového domu v L., B. č. X,

súp. č. XX, ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
spoluvlastníckeho podielu na pozemku parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha o výmere
286 m2, na ktorom je dom postavený, a ktoré nehnuteľnosti boli ohodnotená na 59.400,- Sk za cenu
bytu a 3.896,42 Sk za cenu pozemku. Dohodnutá kúpna cena podľa zmluvy však predstavovala vrátane
spoluvlastníckehopodielu naspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomu25.000,-Skakúpna

cena spoluvlastníckeho podielu k pozemku 3.962,- Sk.
Podľa potvrdenia Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 16.2.2015 na účet sporenia žalobkyne č.
XXXXXXXXXXX účet sporenia bol ukončený dňa 29.10.1998, výplata nasporenej sumy bola vo výške
495,11 eura a dňa 12.1.1999 bola vyplatená štátna prémia vo výške 3,47 eura.
Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 4.8.2011 č.k. 14C/181/2011-11 bolo na návrh žalobkyne

nariadené žalovanému, aby dočasne nevstupoval do predmetného bytu, keďže užíva alkoholické
nápoje, je násilný a agresívny, vulgárny voči žalobkyni a vyhráža sa jej usmrtením.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.10.2011 č.k. 29P/23/2011-33 bolo na návrh žalobkyne
rozhodnuté, že jej súd zveruje maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a zaväzuje otca - žalovanéhoprispievať na výživu každého z nich len sumou 30 % zo sumy životného minima. V odôvodnení sa
konštatuje, že žalovaný vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje. Žalovaný v tomto konaní sám
prehlásil, že je dlhodobo nezamestnaný, pričom jeho príjem z brigádnickej činnosti je iba 50 - 100 eur

mesačne.
Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 5.4.2011 žalovaný bol v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 11.8.1994 do 3.8.2000, od 1.1.2001 do 31.1.2003, od 1.3.2003 do
15.8.2004, od 1.2.2007 do 19.2.2007, od 8.6.2007 do 3.7.2007, od 9.11.2007 do 17.2.2008, od 5.1.2009
do 8.11.2010 a od 1.3.2011 naďalej.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 27.9.2012 č.k. 29P/147/2011-45, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 3.11.2012 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a na čas po rozvode boli v tom
čase maloleté deti N. a M. Leškoví zverení do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec je zaviazaný
prispievať na ich výživu iba sumou 30 % zo sumy životného minima, pričom styk otca s maloletými deťmi
súd neupravil.
VtomčasežalovanýbolvovýkonetrestuodňatiaslobodynazákladeprávoplatnéhorozsudkuKrajského

súdu v Prešove zo dňa 22.3.2012 č.k. 2To/9/12-322, ktorým bol uznaný vinným, že
1/ „v presne nezistenom čase od začiatku mesiaca august 2011 sa v L. na ul. B. v byte č. X obytného
domu č. p. XX/X opakovane pod vplyvom alkoholu vyhrážal svojej manželke M. L., G.. XX.X.XXXX,
bytom L., ul. B. Č.. XX/X, okr. A. a to tak, že ju zabije a doláme jej ruky, opakovane ju fyzicky napádal,
udiera ju po rukách a po celom tele, požadoval od nej sexuálny styk, pričom po jej nesúhlase jej vykrúcal

ruky a ťahal za vlasy, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
2/ napriek tomu, že bol dňa 15.8.2011 v čase o 17.45 hod. hliadkou OO PZ Lipany v zmysle § 27a ods. 1
zák. č. 171/93 Z.z. o PZ v znení neskorších predpisov vykázaný zo spoločného obydlia, ako aj priľahlých
priestorov a chodby a schodiska patriacich k bytu č. X na 1.poschodí bytového domu na ul. B. č. XX/
X, okr. A., toto rozhodnutie nerešpektoval a dňa 16.8.2011 v čase o 15.05 hod. prišiel k dverám daného

bytu a vyhrážal sa svojej manželke M. L., G.. XX.XX.XXXX, bytom L., JQ. č. XX/X, okr. A., že ju zabije,
že sa vráti so sekerou a všetko rozseká, pričom po tom, ako M. L. zavolala políciu, z miesta odišiel,
avšak o 18.00 hod. sa opätovne vrátil pred dvere bytu, kde opäť vyzváňal a vyhrážal sa svojej manželke,
že ju zabije, čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život,
3/ v presne nezistený deň koncom mesiaca júl 2011 v čase okolo 18.00 hod v obývacej izbe spoločného

bytu v L. na ulici JQ. č. X donútil svoju manželku M. L., G.. XX.X.XXXX k súloži a to tak, že po tom,
čo sa vrátil domov pod vplyvom alkoholu a prišiel za ňou do obývačky, kde ako sedela v kresle, začal
jej vulgárne nadávať, jednou rukou jej chytil ruky a držal jej ich za chrbtom s tým, že jej ich poláme,
ak sa bude hýbať, že on bude mať sex a pokiaľ sa pohne, tak ju udrie do tváre, vtlačil ju do kresla,
pričom ho ona opakovane žiadala, aby prestal a dal jej pokoj, kde tento neprestal, nepretržite ju držal a

dožadoval sa pohlavného styku, kde následne sa vzdala akéhokoľvek bránenia, na čo on vošiel penisom
do jej pošvy a vykonal na jej súlož, ktorá trvala maximálne 5 minút, pričom k samotnému vyvrcholeniu
nedošlo, nakoľko od svojho konania upustil, keďže bol vyrušený zvukom prichádzajúcim z chodby bytu
spôsobeným príchodom ich detí, pričom M. L.Š. neutrpela žiadne zranenia,
4/ v nasledujúci presne nezistený deň koncom mesiaca júl 2011 v čase okolo 17.00 hod. v spoločnom

bytu v L. na ulici B. č. X donútil svoju manželku M. L., G.. XX.X.XXXX k súloži a to tak, že po tom, čo
sa zobudil a ona sedela v spálni pri počítači, prišiel za ňou v spodnom prádle a požadoval od nej sex,
čo ona odmietla aj z dôvodu, že bol pod vplyvom alkoholu, chytil ju za ramená a zodvihol ju zo stoličky
od počítača a odhodil ju na posteľ, kde jej začal vulgárne nadávať, vykrútil jej obe ruky za chrbtom a
držal je ich potom jednou rukou, kde ona sa bránila mykaním a krikom, načo ju udrel päsťou pravej

ruky do ľavého spánku a nepretržite jej nadával a vulgárnymi slovami sa dožadoval pohlavného styku,
v dôsledku čoho sa vzdala akéhokoľvek odporu, načo jej stiahol odev, vošiel penisom do jej pošvy a
vykonal na nej súlož, ktorá trvala s prestávkami približne 20 minút, pričom k samotnému vyvrcholeniu
nedošlo, pričom M.Á. L. neutrpela žiadne zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie,
5/ začiatkom roku 2009 v L. G. ul. B. č. X, okr. A., v kuchyni bytu fyzicky napadol svoju manželku M. L., G..

XX.X.XXXX,trvalebytomL.,ul.B.č.X,okr.A.atotak,žejejvykrútilruky,čímjejtaktospôsobilzlomeninu
posledného článku prostredníka ľavej ruky, ktoré zranenie si podľa znaleckého posudku znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia vyžiadalo liečenie spojené s práceneschopnosťou v trvaní 28-30 dní.,“, teda
vbode1/rozsudku-sainémuvyhrážalsmrťouaťažkouujmounazdravítakýmspôsobom,žetovzbudilo
dôvodnú obavu a takýto čin spáchal na chránenej osobe,

v bode 2/ rozsudku - maril výkon rozhodnutia inému orgánu verejnej moci tým, že sa dopustil
opakovaného konania, aby zmaril vykázanie zo spoločného obydlia, vydaného podľa osobitného
predpisu,v bode 3/, 4/ rozsudku - násilím ako aj hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži a takýto
čin spáchal na chránenej osobe,
v bode 5/ rozsudku - inému úmyselne ublížil na zdraví a takýto čin spáchal na chránenej osobe,

a teda spáchal v bode 1/ rozsudku - prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b/ Tr. Zák.,
v bode 2/ rozsudku - prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g/ Tr.zák.,
v bode 3/,4/ rozsudku - prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a je vinný,
za čo mu súd uložil

Podľa § 199 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. s použitím článku 6
ods. 1, ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 7 (sedem) rokov.

9. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že „byt si kúpili po rómskych obyvateľoch za 30.000,- Sk v roku
1998-1999 a nasťahovali sa do neho až po dvoch rokoch, keďže byt bol v dezolátnom stave a nemali

peniaze na rekonštrukciu nakoľko žalovaný nepracoval a ona začala zarábať až po návrate z materskej
dovolenky do práce. Byt bol zakúpený z finančných prostriedkov, ktoré si našetrila pred uzavretím
manželstva na stavebnom sporení kde mala sumu 14 916,-Sk, sumu 5 000,- Sk jej darovala matka a
sumu 9 000,-Sk jej požičala priateľka s tým, že keď potom žalovaný išiel v zime pracovať do lesa, tak tých
9.000,- Sk jej vrátil. Keď sa do bytu nasťahovali v decembri v roku 2000, kuchynská linka bola od tety

žalovaného, ktorú si on odpracoval za nejaké práce, sedačku zakúpila na splátky, obývaciu stenu dostala
od svojej mamy, postele v spálni boli kúpené na splátky, v súčasnosti už tam nie sú. Stenu do detskej
izby zakúpila za peniaze výlučne ňou našetrené. V kuchyni boli stoličky a starý stôl. Zariadenie kúpeľne
a bojler boli zakúpené ňou, obkladačky zadovážil žalovaný, Okná boli staré a za peniaze zarobené v
lese výsadbou stromčekov kupovala plastové okná a postupne ich v byte vymieňala aj dvere. V spálni je

už nová posteľ a skrine, ktoré sama zakúpila za našetrené peniaze a rovnako tak zakúpila novú posteľ
deťom. Mikrovlnka je nová, stará sa pokazila, deťom zakúpila za svoje našetrené peniaze aj notebook
aj počítač, televízor kúpila nový, lebo starý sa pokazil. Koberce mali od svokry. Ku dňu právoplatnosti
rozvodu nemali žiadne spoločné úspory ani dlhy, dlhy mal len žalovaný“.

10. Žalovaný uviedol, že „všetko čo zarobil v zime aj v lete po stavbách dával žalobkyni a byt začal
prerábať sám a všetko svojpomocne robil. O domácnosť sa staral aj zakupoval potrebné veci a potraviny.
Úspory ani dlhy nemali žiadne. Je vyučený strojný zámočník, ale v jeho odbore si dobre platenú práce
nenašiel. Ako pilčík zarobil 50 eur na deň. Vyplácali ho ako chcel, či denne alebo týždenne. Daňové
priznanie nepodával vôbec, keď pracoval na dohodu“.

11. Z výsluchu svedkyne M. Z., matky žalobkyne súd zistil, že „ do toho času pokiaľ dcéra nekúpila byt,
žili pri svokre v jednej izbe so spoločnou kuchyňou. Keď však dcéra otehotnela s druhým chlapcom, tak
svokra ich nechcela mať pri sebe. Nemohli ich zobrať, pretože v byte bola ešte nevesta, tak rýchlo
musela ten byt kúpiť, aj sa musel rýchlo ten byt dať do poriadku, aby tam rovno z pôrodnice s druhým

dieťaťommohlaprísť.Bytsazakúpilzjejnašetrenéhostavebnéhosporenia,sumu5000,-Skjejdarovala
a kamarátka z detstva jej požičala zvyšnú sumu, pokiaľ by takto peniaze nezohnala , určite by byt nemali.
Čo sa týka ich spolužitia, nikdy sa nesťažovala na to, ako žijú, pretože oni - jej rodičia nesúhlasili s tým,
aby si ho zobrala. On v tom čase mal dieťa s inou ženou, ale ona bola tiež tehotná, tak už to bolo také.
Ale ona nikdy nedala najavo, že zle žijú alebo že sa nejako trápi. Žiť žili z toho, čo ona zarobila, pretože

on máločo robil a požičiavala si aj od nich. Požičiavali jej tu 100,- Sk, tu 500,- Sk. O deti sa vždy starala
riadne, deti má veľmi rada. O tom, čo sa konkrétne stalo, sa dozvedela od cudzích ľudí, ona sa jej s tým
nezdôverila, až potom keď sa tak stalo, tak sa priznala, že ju týral, vyhadzoval ju z domu, vyhrážal sa.
Vnuci jej hovorili, že oco vystrája, keď je opitý a bije ich. Teraz za ním chcú chodiť, vie to, oni jej tvrdia,
že je to ich otec. Pokiaľ žili spolu, tak žili len z toho, čo dcéra zarobila z jej výplaty. Do bytu jej darovali

obývačku, aj dve skrine, válendu už mali kúpenú a kúpili kuchynský kút. Ešte kým spolu žili, tak dcéra
kúpila detskú izbu, ona to splácala na splátky aj gauč“.

12. Z výsluchu svedka O. O. súd zistil, že „po uzavretí manželstva žil žalovaný s manželkou s nimi v
spoločnej domácnosti po dobu 4 rokov, pokiaľ nenadobudli byt, ktorý majú, kde sa 2 roky robila prerábka

celého bytu. Robil to žalovaný - jeho nevlastný syn, pomáhali mu kamaráti či pri vode, pri murárskych
prácach alebo pri elektrike. Byt bol v dezolátnom stave a bol plne zrekonštruovaný, s čím aj on mu
vypomáhal. Žalovaný chodil
pracovať do Čiech a pracoval aj počas kalamity v Tatrách“.13. Z výsluchu svedkyne M. O., matky žalovaného súd zistil, že „keď sa účastníci zobrali, bývali 4 roky
u nich, počas tohto obdobia všetko financovali. Potom nadobudli bytovku, bola to stará bytovka bez

príslušenstva v dezolátnom stave. Bytovka sa začala opravovať, všetko sa vyhadzovalo, byt sa celý
zrekonštruoval. Vozili s manželom všetko na autách, pri všetkom pomáhali. Žalovaný robil na dohodu
a vždy nechal peniaze, staral sa“.

14. Podľa znaleckého posudku T.. M. W. zo dňa 10.6.2015 č. 64/2015 trhová hodnota predmetného

bytu, ktorý účastníci nadobudli za trvania manželstva a patrí do BSM je 13.581,17 eura, trhová
hodnota pozemkov 444,55 eura, celkom zaokrúhlená cena za tieto nehnuteľnosti je 14.000 eur. Z
fotodokumentácie, ktorá je súčasťou znaleckého posudku, je možné zistiť nízku úroveň kvality bytu a
jeho zariadenia ako aj bytového domu a jeho prostredia.

15. Podľa čiastočného výpisu listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že na základe upovedomenia o zriadení

exekučného záložného práva EX 2070/2012 - T-28/2015 vydané Ing. JUDr. Karolom Mihalom, súdnym
exekútorom bolo zriadené exekučné záložné právo na predmetnú nehnuteľnosť. Z upovedomenia súd
zistil, že sa jedná o nárok oprávneného Union zdravotná poisťovňa, a. s. Bratislava proti povinným M.G.
V. a M. L., teda žalovanému v cene 1.279,49 eura + predbežné trovy exekúcie 343,20 eura.

16. Zo spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. 77Er/245/2012 súd zistil, že platobným rozkazom
Okresného súdu Prešov zo dňa 21.12.2011 sp.zn. 15Ro 343/2011 boli žalovaný a M. V., G.. X.X.XXXX,
bytomŠ.XX/XX,L. zaviazaníuhradiťUnionzdravotnejpoisťovni,a.s.pohľadávkuvovýškeistiny975,73
eur, úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne od 8.11.2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 2,80 eur
a to spoločne a nerozdielne, pričom pohľadávka predstavuje vynaložené liečebné náklady za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť.
Dňa 11.7.2012 vydal JUDr. Ing. Karol Mihal, súdny exekútor, Exekútorský úrad Košice upovedomenie
o začatí exekúcie na sumu 1 041,26 eura - pozostávajúcej z istiny, úroku z omeškania a trov
predchádzajúceho konania a predbežné trovy exekúcie vo výške 417 eur, voči ktorému podal žalovaný
ako povinný námietky, o ktorých doposiaľ rozhodnuté nebolo a v ktorých namieta, že je vo výkone trestu

odňatia slobody a nemá žiaden majetok oproti vyživovacích povinnostiam.

17. V priebehu konania účastníci ustálili, že okrem predmetného bytu do bezpodielového
spoluvlastníctva účastníkov patrí aj zariadenie, ktoré je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a
dohodli sa aj na zostatkových cenách tohto zariadenia s tým, že žalovaný súhlasil s tým, aby predmetné

zariadenie pripadlo do výlučného vlastníctva žalobkyne.

18. Sporná zostala iba otázka prípadnej úplnej absolútnej disparity podielov, ktorú žiadala žalobkyňa
oproti tomu, že žalovaný žiadal, aby mu bola povinná na vyrovnanie podielov zaplatiť 50 % z hodnoty
nehnuteľnosti a hnuteľných vecí, ktoré zostali v jej vlastníctve.

19. Na základe takto zisteného skutkového stav súd právne uzatvára:

20. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov v zmysle
ustanovenia § 150 a nasl. Občianskeho zákonníka.

21. Podľa tohto právneho ustanovenia pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na
spoločnýmajetokajepovinnýnahradiť,čosazospoločnéhomajetkuvynaložilonajehoostatnýmajetok.
Ďalej sa prihliadne na predovšetkým potreby maloletých detí, na to ako sa každý z manželov staral o

rodine a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia
treba tiež vziať na zreteľ starostlivosť o deti a o obstarávanie spoločnej domácnosti.

22. Účastníci sa dohodli na mase BSM, do ktorej zahrnuli predmetný byt spolu aj s pozemkami, ako
aj zariadenie predmetného bytu a dohodli sa aj na zostatkových hodnotách, preto súd zameral svoje

dokazovanie v konečnom dôsledku práve na zistenie, či sú tu splnené zákonom predpokladané pre
odklon pre zásady rovnosti podielov účastníkov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva tak,
ako to tvrdila žalobkyňa.23. Súd nezohľadňoval a nevyporiadaval dlh žalovanému voči zdravotnej poisťovni, nakoľko tento je
potrebnépovažovaťzajehoosobnýdlhanepatrídoBSM,hocijevdôsledkuexekúcienalistevlastníctva
nehnuteľností na katastri ťarcha - ohľadne toho súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Okresného

súdu Martin z 29.10.2014 č.k. 10C 224/2008-384 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z
30.12-.2015 sp. zn. 10Co 70/2015.

24. S poukazom na právny záver odvolacieho súdu teda súd konštatuje, že základnou zásadou
vyporiadania zaniknutého majetkového spoločenstva manželov je zásada rovnosti podielov - princíp

parity,
odklon od zásady rovnosti predstavuje nástroj, ktorý umožňuje súdu sporov o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov výnimočne, ak je to potrebné pre rozumné a spravodlivé
usporiadanie právnych vzťahov pristúpiť aj k odklonu od tejto zásady rovnosti podielov.
Nakoľko zákon nestanovuje žiadne konkrétne požiadavky, je potrebné pristupovať k zisteniu, či v danom
prípade je dôvodné odkloniť sa od zásady rovnosti podielov z okolností, ktoré spočívajú v potrebách

maloletých detí, zásluhách o nadobudnutí a udržaní spoločného majetku, starostlivosti o rodinu, deti,
obstarávanie spoločnej veci, ako aj ďalšie prípadné okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na prelomenie
princípu parity.

25. Súd v danom prípade poukazuje aj na závery odbornej praxe, napr. publikované v článku JUDr.

Zuzany Fabianovej, PhD. v Bulletine SAK - 9/2014, v ktorom sú uvedené okolnosti, za ktorých je
dôvodným odklon od zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.
Ak dôvodom sú potreby maloletých detí, je potrebné prihliadnuť na to, že deti žijú v spoločnej domácnosti
so žalobkyňou a sú na ňu odkázané aj na jej starostlivosť osobnú aj finančnú, keďže žalovaný je vo
výkone trestu odňatia slobody a je im vyplácané iba náhradné výživné. Dlhy žalovaného, ktoré vzhľadom

na ich právnu povahu je potrebné považovať za jeho výlučné dlhy, však zaťažili exekučným záložným
právom byt aj podiel v pozemkoch. Súd nemieni komentovať skutočnosť, že bolo pre dlh na hranici
tzv. drobného dlhu nariadené exekučné záložné právo na nehnuteľnosti neporovnateľnej hodnoty, čo
považuje za neprípustné, ale riziko exekúcie trvá a ohrozuje aj bývanie samotných detí účastníkov.
Akdôvodompreodklonodprincípuparityjestarostlivosťorodinuadeti,vdanomprípadesúdkonštatuje,

že žalovaný sa počas trvania manželstva o výživu maloletých detí nestaral tým, že nebol zamestnaný
a prispieval len sporadicky do pokrývania spoločných finančných potrieb rodiny a tak spôsob, akým
sa v rodine správal a zabezpečoval finančné prostriedky, je potrebné považovať za nezodpovedný
prístup k plneniu si vyživovacej povinnosti ako voči manželke, t.j. žalobkyni, tak aj voči deťom. Navyše
počas trvania manželstva plnil vyživovaciu povinnosť voči mal. Jakubovi Vojtekovi výlučne z finančných

prostriedkov, ktoré zaobstarávala svojou prácou jeho manželka, t.j. žalobkyňa.
Pokiaľ dispartita podielov môže byť odôvodnená aj vyššou mierou zásluhovosti jedného z manželov
na nadobudnutí a udržaní spoločného majetku, aj tento dôvod je v danom prípade naplnený, nakoľko
žalobkyňa preukázala, že síce žalovaný určitou mierou sa zaslúžil o nadobudnutie finančných
prostriedkov, z ktorých bola zaplatená kúpna cena tohto bytu, avšak len dodatočne, kedy požičané

peniaze vyplatil zo svojho zárobku, avšak rozhodujúcou skutočnosťou bolo to, že už pred uzavretím
manželstva mala žalobkyňa založené stavebné sporenie, z ktorého finančné prostriedky boli použité na
zabezpečenie kúpnej ceny tohto bytu a zvyšnú časť peňazí jej darovala matka a požičala kamarátka,
teda ona sama tieto peniaze zabezpečila. Počas trvania manželstva sa zabezpečovala bežná údržba
tohto bytu aj zveľaďovanie tohto majetku rozhodujúcou mierou z jej príjmov, keďže žalovaný bol

prevažne nezamestnaný a prispieval do domácnosti len sporadicky.
Veľmi závažnou okolnosťou pre odklon od princípu rovnosti je aj samotné správanie žalovaného voči
žalobkyni a voči ich manželstvu, keďže za domáce násilie bol žalovaný odsúdený na trest odňatia
slobody v trvaní 7 rokov.
Samotný súd sa mal možnosť presvedčiť, že ani absolvovaní časti tohto trestu, žalovaný nič zo svojho

správania neoľutoval a nezmenil ho, pretože na pojednávaní počas komunikácie žalovaný bol aj po
upozornení sudkyne opakovane slovne agresívny vo vzťahu k žalobkyni až natoľko, že bol upozornený
sudkyňou, že na neho podá trestné oznámenie pre pohŕdanie súdom. Napriek tomuto sa však aj na
ďalšom pojednávaní takto agresívne a vulgárne voči nej správal a dokonca aj k jej matke počas jej
samotného výsluchu.

26. Pokiaľ sa žalovaný obhajuje tým, že na ním do väzenia chodia synovia, súd len s ľútosťou konštatuje,
že jedným z následkov domáceho násilia je aj tzv. transgeneračný prenos násilia z otca na synov,
kedy si synovia, ktorí celé detstvo vyrastali v prostredí plnom násilia, osvojili tento problematický vzorec
správania, nakoľko iný vzorec správania, ako sa má manžel správať voči manželke a otec voči deťomani nezažili a považujú ho za prijateľnú normu správania, čo len potvrdzuje ako veľmi sa aj na nich
žalovaný previnil, hoci násilie smerovalo predovšetkým k ich matke.
Za daného stavu veci súd po zvážení všetkých okolností prípadu uzatvára, že žalobkyňa dôvodne

žiadala o prikázanie vecí nadobudnutých za trvania manželstva do výlučného jej vlastníctva bez
povinnosti vyplatiť žalovanému náhradu za tieto veci.
Súd aplikoval odklon od zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov absolútne a uplatnil tento výnimočný inštitút, keďže zistil aj výnimočné okolnosti, ktoré
odôvodňujú aplikáciu tohto ustanovenia.

27. Ohľadne disparity podielov súd poukazuje na obdobné rozhodnutia a to napr. rozsudok Okresného
súdu Košice I z 2.6.2015 č.k. 38C 131/2008 - 373, potvrdený rozsudkom Krajského súdu Košice
zo 8.6.2016 sp.zn. 9Co 500/2015, kde v dôsledku domáceho násilia došlo k stanoveniu podielov v
65:35 v dôsledku toho, že manželka sa vo väčšej miere podieľala na nadobudnutí bytu patriaceho
do bezpodielového spoluvlastníctva oproti tomu, že manžel sa nepodieľal na finančnom zabezpečení

rodiny, bol z vlastnej viny nezamestnaný a za veľmi výrazné hľadisko, v dôsledku ktorého aplikoval
disparitu podielov považoval aj domáce násilie a výkon trestu odňatia slobody, ktoré svedčí v jeho
neprospech.
Vo veci Okresného súdu Prešov v rozsudku z 22.10.2014 sp. zn. 28C 5/2014 súd konštatuje, že „zákon
určuje základný rámec s tým, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Pri vyporiadaní treba vziať zreteľ

aj na to, ako sa ktorý z manželov pričinil o rodinu a o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku.
Východiskové hľadisko o rovnosti podielu nemožno ale zachovať, ak si niektorý z manželov počínal
nezodpovedne,utrácalúsporyarodinupoškodzoval.Kurčeniuinéhonežrovnaképomerupodielovmusí
však predchádzať zistený skutkový stav veci, z ktorého by bolo možné vyvodiť odôvodnenosť takejto
nerovnosti podielov. Komentáre a judikatúra v tomto smere naznačujú, že výšku podielov môže ovplyvniť

skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že
sa nepričiňoval o nadobudnutia a zveľadenie spoločných vecí. Výnimočné priznanie väčšieho podielu
pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemožno odôvodniť väčšími zásluhami o
vytvorenie majetku, ak jeden mal na to lepšie predpoklady ako druhý manžel. Prichádzalo by to do
úvahy v prípadoch, ak by jeden z manželov nevyužíval pri nadobúdaní o udržiavaní spoločných vecí

pri starostlivosti o deti a o rodinu a pri zaobstaraní spoločnej domácnosti svoje možnosti a schopnosti
a svoje povinnosti neplnil riadne, alebo v prípadoch, v ktorých manželia žili oddelene a nadobúdali veci
do bezpodielového spoluvlastníctva vo svojich oddelených bydliskách.
Najvyšší súd Českej republiky vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.6.2012 sp. zn. 22Cdo/1137/2012 uviedol,
že Občiansky zákonník pri vyporiadaní nestanovuje presné pravidlá, ktoré majú viesť sudcu k tomu, aby

vyporiadanie BSM bolo spravodlivé. Otvára tak priestor pre to, aby súčasťou úvahy o vyporiadaní bol
aj ohľad na protiprávne konanie jedného z manželov proti členom užšej rodiny; takýmto protiprávnym
konaním je aj tzv. domáce násilie. Požiadavka, aby pri vyporiadaní bolo zohľadnené nežiaduce chovanie
niektorého z manželov je v súlade s princípom dobrých mravov. Pojem „dobré mravy“ nie je možné
vykladať iba ako súhrn mravných pravidiel používaných ako korekciu, alebo doplňujúci obsahový

faktor subjektívnych práv a povinností, ale ako príkaz sudcovi rozhodovať v súlade s nastúpením
cesty nachádzania spravodlivosti. Domáce násilie je protiprávne a neospravedlniteľné. Je protikladom
starostlivosti o rodinu, ktorý zákon výslovne uvádza ako jednu z okolností, ktoré sú pri vyporiadaní BSM
významné. Keď má byť pri vyporiadaní spoločného majetku zohľadnená starostlivosť o rodinu, musí tiež
platiť jej nedostatok a tiež jej protiklad, lebo ide o rôzne strany toho istého problému. Nie je rozhodujúce,

či násilie malo priamy dopad na spoločný majetok; taká požiadavka nie je stanovená v zákone, kde vedľa
seba zákon stavia starostlivosť o rodinu na jednej strane a zásluhy o nadobudnutie a udržanie BSM na
strane druhej. Ak môže starostlivosť o rodinu vyvážiť zásluhy o nadobudnutie a udržanie spoločného
majetku, určite ich môže aj prevážiť. Je možné uzatvoriť, že pri vyporiadaní BSM je treba pri úvahy o
stanovenívýškypodielovzohľadniťajskutočnosť,žesaúčastníkdopúšťalvočičlenomrodinydomáceho

násilia, pričom je treba vziať do úvahy aj jeho intenzitu, dobu trvania a všetky okolnosti prípadu, ktoré
môžu mať vplyv na posúdenie vecí v súlade s princípom dobrých mravov.
S poukazom na vyššie uvedené súd vychádzal z toho, že v tomto konkrétnom prípade podiely manželov
pri vyporiadaní BSM nie sú rovnaké. S poukazom na intenzitu násilia preukázanú v spise tunajšieho
súdu 5T/54/2010 rozhodol súd o disparite podielov medzi manželmi a to v pomere 60 % ku 40 % v

prospech odporkyne, poukazujúc pritom na intenzitu násilia a pretrvávajúce násilie aj po právoplatne
odsudzujúcom rozsudku - po podmienečnom prepustení navrhovateľa z výkonu trestu, kedy sa opäť
dopustil atakov voči svojim najbližším tak, že mu bola podmienka zrušená a musel sa vrátiť do výkonutrestu.Tátookolnosťpodľanázorusúduodôvodňujepostupsúduvzmyslevyššiecitovanéhozákonného
ustanovenia s poukazom na citované rozhodnutie NS ČR.“

28. Súd zobral do úvahy, že aj žalovaný sa v určitej miere podieľal na nadobudnutí spoločnej
nehnuteľnosti a o jej rekonštrukciu, ale nebolo možné opomenúť jeho nezamestnanosť a nepravidelné
príjmy, hoci vyživovaciu povinnosť si plnil, inak by zrejme žalobkyňa podala návrh na jej určenie voči
synom.
Preto súd považuje za primerané, aby disparita predstavovala 65:35 v prospech žalobkyne. Pokiaľ teda

hodnota nehnuteľností a hnuteľných vecí predstavuje 14 250 eur - 65% z tejto sumy činí 9 262,50 eura
a 35% z tejto sumy 4 987,50 eur., a keďže žalobkyni pripadnú nehnuteľnosti aj hnuteľné veci, je povinná
na vyporiadanie podielov uhradiť žalovanému jeho podiel vo výške 4 987,50 eur.

29. Vzhľadom na žiadosť žalobkyne a s poukazom na jej zlú finančnú situáciu, kedy jej priemerný
čistý mesačný príjem predstavuje sumu 568 eur a je živiteľkou rodiny s maloletým synom a druhým

nezamestnaným, súd aplikoval ustanovenie § 232 ods. 3,4 CSP podľa ktorých lehota na plnenie je tri
dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto
dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak., súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Za primeranú výšku splátok súd považuje 70 eur mesačne, týmto bude jej dlh voči žalovanému uhradený
do 6 rokov.

30. O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa ustanovenia § 257 CSP a to s prihliadnutím
na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktorými sú povaha sporného nároku, ktorým je vyporiadanie

spoločného majetku uskutočnené v prospech oboch strán sporu.

31. O nároku štátu v súvislosti s vyplatenou znaleckou odmenou súd rozhodol analogicky podľa
ustanovenia § 259 CSP s tým, že štát má voči obom účastníkom nárok na 50% náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.