Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, May 27, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoPr/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205184
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8812205184.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: H. X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XX, právne zastúpeného JUDr. Július Buček, advokát so sídlom Štefánikova 18, Humenné, proti
žalovanej: R. O., O. XX, H. XX XXX XXX, právne zastúpenej AK - JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o., Ulica 1.
Mája1246,VranovnadTopľou,IČO47245034,ozaplatenie4.071,11eursprísl.,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 5C 457/2012-196 zo dňa 06.09.2016 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, pričom o výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 4.071,11 eur s
úrokom z omeškania. Druhým výrokom žalobcovi priznal náhradu trov konania. Rozsudok odôvodnil
tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.071,11 eur s úrokom z omeškania.
Žaloba bola odôvodnená nevyplatením odstupného žalobcovi, ktorý vykonával funkciu starostu obce
O. do 27.12.2010. Súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie odstupného vo výške 4.071,11 eur,
ktorý je nárokom plynúcim z platového pomeru starostu obce podľa zákona 253/94 Z.z. a ktorému

vyplatené nebolo. Žalovaný sa bránil započítaním nároku, avšak podľa odôvodnenia súdu prvej
inštancie existencia jednostranného započítania bola iba tvrdená, nie preukázaná, preto súd túto obranu
vyhodnotil ako neúspešnú. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalobca mal úspech v celom
rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie, že existencia započítania nebola preukázaná. Poukázal na to, že ani žalobca

nikdy v priebehu konania netvrdil, že obec nezapočítala voči nemu pohľadávku, ale tvrdil, že vykonali
započítanie takej pohľadávky, ktorú on neuznáva. Poukázal na to, že započítanie pohľadávky voči
žalobcovi vykonal žalovaný písomne ešte pred začatím konania a toto kontinuálne tvrdil počas celého
konania. Súd prvej inštancie vôbec nič v rozsudku nespomínal o samotnej pohľadávke žalovanej voči
žalobcovi. Existenciu pohľadávky, najmä jej právny dôvod, výšku a spôsob vzniku súd prvej inštancie
nerozporuje ani nespochybňuje v celom texte rozsudku. Znamená to, že žalovanej sa podarilo v súdnom
konaní preukázať túto pohľadávku voči žalobcovi. Súdu prvej inštancie vlastne vadí len to, že žalovaná

v priebehu konania nevyslovila slová, že túto pohľadávku započítava druhýkrát voči žalobcovi. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok považuje za vecne správny.4. Odvolací súd v uvedenej veci rozhodol rozsudkom z 19.06.2017 tak, že zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a žalobu zamietol.

5. Dovolací súd uznesením zo dňa 29.05.2019 zrušil rozsudok odvolacieho súdu zo dňa 19.06.2017 a
vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bolo, že odvolací súd nevyzval žalobcu na vyjadrenie
sa k možnému použitiu ustanovenia, ktoré pri doterajšom rozhodovaní neboli použité.

6. Odvolací súd po zrušení rozsudku umožnil stranám vyjadriť sa k možnému právnemu posúdeniu
veci pričom žalobca poukázal vo svojom vyjadrení na to, že započítanie v tomto prípade nie je možné,
pretože vzájomné pohľadávky neboli spôsobilé na započítanie.

7. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
nie sú podmienky na potvrdenie ani zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. V sporovom konaní je

odvolací súd viazaný rozsahom (§ 379 CSP), ale aj dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací
súd je viazaný aj zisteným skutkovým stavom (§ 383 CSP). Ustanovenie § 384 CSP upravuje, kedy
odvolací súd vykonáva dôkazy - z tohto ustanovenia vyplýva, že odvolací súd v zásade nevykonáva
dôkazy pokiaľ strana nenavrhla tieto dôkazy vykonať pred súdom prvej inštancie, hoci tak urobiť mohla.
Nedostatky v zistení skutkového stavu potom negatívne postihujú tú stranu, ktorá opomenula svoju

dôkaznú povinnosť.

8. Z vykonaného dokazovania v danej veci ako aj z vyjadrení účastníkov konania vyplýva, že žalovaná
pohľadávka žalobcu na zaplatenie odstupného je existujúca, žalovaný ju nepopiera. Žalovaný sa
bráni tvrdením, že započítal proti žalobcovej pohľadávke svoju pohľadávku voči žalobcovi. Predmetom

dokazovania a právneho posúdenia súdu prvej inštancie teda malo byť aj posúdenie toho, či žalovaný
má voči žalobcovi tvrdenú pohľadávku a v akej výške.

9. Žalovaný tvrdí, že má voči žalobcovi pohľadávku na náhradu škody vo výške 4.071,11 Eur vzniknutú
nezúčtovaním výberov z bankomatov platobnou kartou od účtu obce. Z vykonaného dokazovania

vyplýva, že žalobca vybral finančné prostriedky v tejto sume z účtu obce, zo správy audítora a vyjadrenia
žalovanéhovyplýva,žetietovýberynebolizostranyžalobcuzúčtované.Zlistuaudítora,ktorýjezaložený
vspise,vyplýva,žeobecvykazujepohľadávkuvočizamestnancomvsume4.655eur,vktorejjezahrnutá
aj pohľadávka voči bývalému starostovi obce za výber hotovosti v sume 500 eur v posledných dňoch
roka 2010. Podľa vyjadrenia zamestnancov obce vykázaná pohľadávka voči zamestnancom je vedená

voči bývalému starostovi obce z titulu nezúčtovaných výberov z bankového účtu.

10. V konaní neboli navrhnuté a vykonané dôkazy o tom, ako tieto finančné prostriedky boli zúčtované
(čo v konaní navrhnuté nebolo, pričom dôkaznú povinnosť v tomto smere mal žalobca), a teda je
nesprávny záver o tom, že pohľadávka na náhradu škody žalovaného voči žalobcovi nebola preukázaná.

Preukázané výbery z bankomatu nasvedčujú, že žalobca finančné prostriedky vybral. Bolo dôkaznou
povinnosťou žalobcu preukázať, ako tieto výbery zúčtoval. Ak žalobca nepreukázal, že ich zúčtoval, tak
potom je potrebné urobiť záver o tom, že žalovaný má tvrdenú pohľadávku proti žalobcovi.

11. Žalovaný túto pohľadávku započítal listom zo dňa 17.8.2012 proti pohľadávke žalobcu, zvyšnú časť

pohľadávky žalobcu zaplatil, čím došlo k zániku pohľadávky žalobcu.

12. Započítanie je hmotnoprávnym úkonom ku ktorému môže dôjsť aj mimo súdneho konania.
Následkom započítania je zánik pohľadávky. V danom prípade ani žalobca nerozporoval, že žalovaný
započítal svoju pohľadávku proti žalovanej pohľadávke.

13. Podľa § 1 ods. 4 Zákonníka práce: Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa
na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie
umožňuje v pracovnom práve aplikovať aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Pod
všeobecnými ustanoveniami nie je možné rozumieť len prvú hlavu prvej časti Občianskeho zákonníka

nazvanú „Všeobecné ustanovenia“, ale aj prvú hlavu ôsmej časti Občianskeho zákonníka, čo sú
všeobecnéustanoveniazáväzkovéhopráva. AjpodľauzneseniaNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky
z 31. mája 2012, 2 Cdo 76/2011 bolo možné v pracovnom vzťahu použitie ustanovenie § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka.14. Odvolací súd už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení z 28.04.2015 uviedol, že pokiaľ by
bol predmetom konania nárok žalobcu na mzdu, započítanie pohľadávky žalovanej na náhradu škody

by nebolo možné. Započítaním v takomto prípade by sa obchádzal účel ust. § 131 Zákonníka práce,
ktoré neumožňuje vykonávať zo mzdy zamestnanca iné zrážky ako predpokladá ust.§ 131 Zákonníka
práce. Zamestnanec poberajúci mzdu je chránený pred exekúciou celej mzdy aj pri nútenom výkone
súdneho rozhodnutia. Tieto závery však neobstoja, pokiaľ predmetom konania je len nárok na zaplatenie
odstupného.

15. Keďže v konaní bol preukázaný zánik pohľadávky žalobcu na odstupné započítaním, odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil postupom podľa § 388 CSP a žalobu zamietol.

16. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 2 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
V konaní bol úspešný žalovaný, má preto právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Výšku trov

konania určí súd prvej inštancie.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.