Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/165/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309214238
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2309214238.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:
JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Anton Jaček, v právnej veci žalobcov: 1. H. C., nar. X.XX.XXXX, adresa
W., A. O. XXXXXX/XX, zastúpená advokátkou: JUDr. Hana Kováčiková, PhD, so sídlom Bratislava,
Nábr. Arm. Gen. L. Svobodu 32, 2. O. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa Q.-Q., I. XXXX/X, 3. Mgr. B. X.,
nar. X.X.XXXX, adresa S., X. XXXX/X, 4. C. W., nar. XX.X.XXXX, adresa Q.-Q., A. XXXX/XXX, 5.

F. W., nar. X.XX.XXXX, adresa S., W. XXX/X, 6. B. L., nar. XX.X.XXXX, adresa W., G. XXXX/XX, 7.
ROĽNÍCKE DRUŽSTVO ŠAĽA, so sídlom Hviezdoslavova 121/2, Šaľa, IČO: 001 92 180, žalobcovia
2. až 7. zastúpení advokátom: Mgr. Jozef Zámožík, so sídlom Trnava, Hlavná 31, proti žalovaným: 1.
CortinaSlovakia,s.r.o.,Šaľa,Bernolákova5162,IČO:34135499,zastúpenáadvokátom:JUDr.Vladimír
Haládik, so sídlom Galanta, Clementisove sady 1616, 2. Q. X., nar. XX.X.XXXX, adresa Q., A. XX, 3.
M. X., nar. XX.X.XXXX, adresa W., S. K. A. XX/X, Česká republika, 4. M. O., nar. X.X.XXXX, adresa W.

- I. A. Q., A. Q. XXX/XX, Česká republika, 5. H. X., nar. XX.X.XXXX, adresa W. - F., L. XXX/X, Česká
republika, 6. D. X., nar. XX.XX.XXXX, adresa Q., A. XXXX/XXX, 7. S. X., nar. XX.XX.XXXX, adresa
Q., A. XX, 8. H. X., nar. X.X.XXXX, adresa X. X, Q., 9. H. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa Q., A. XX, o
určenie vlastníckeho práva a iné, na odvolanie žalovaného 1. a žalovaných 2., 4., 5., 6., 7 proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 16C/154/2009-261 zo dňa 13.5.2009, v spojení s opravným uznesením
zo dňa 8.9.2015, č. k. 16C/154/2009-297 a jeho výroku vo vzťahu k rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalovaných 2., 6. a 7. o d m i e t a .

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol nasledovne: „Určuje sa, že podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na
LV č. XXXX a to pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc.
č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 je žalobca v I. rade v
podiele 1-ina. Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese
Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a

nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2,
parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 106 m2 v podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi po neb. S. W., nar. XX.XX.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. X, W.. Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to pozemok parc.
č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy

a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632
zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi neb. W.W., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XXXX/XX, Q.-Q.. Určuje sa, že podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných
na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX- skladové priestory, postavená na pozemku parc. č. 3632

je žalobca v 7 rade v celosti (v podiele 1/1). Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to stavba súp. č.
XXXX administratívna budova s prístavbou, postavená na pozemkoch parc. č. 3631 a parc. č. 3626/17
patria do majetku po neb. Poručiteľovi Q. W., nar. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Q. v
podiele 1-ica celku a po poručiteľovi neb. B. W., rod. L., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy

bytom O. XXX, Q. v podiele 1-ica k celku. Žalovaní v I. - VII. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1-7
rade náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 21 426,06 Eur k rukám právneho
zástupcu JUDr. Jozefa Zámožíka alebo na jeho účet v lehote do 3 dní.“.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne citáciou § 2 ods. 1, 2, 3 zákona č. 293/1992 Zb.) o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam.

3. Vecne súd prvej inštancie stručne a povrchne dôvodil tým, že: „...mal za preukázané, že
právny predchodcovia žalobcov v 2. až 7. rade vlastnili konkrétne spoluvlastnícke podiely po svojich
predchodcoch, žalobca v 1. rade bol konkrétnym spoluvlastníkom je konkrétnym vlastníkom stavby a to
garáže - dielne postavenej na pozemku č. 3632 v celosti. Na základe osvedčenia notára obsiahnutého v

notárskej zápisnici N 711/98, NZ 86/99 zo dňa 26. 2. 1999 nadobudla tretia osoba Mgr. F. I. s manželskou
- oprávnenú držbu v zmysle zákona SNR č. 293/1992 Zb. z. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
katastrálnom území Q. zapísaných na LV č. XXXX ako: pozemok parc. č. 3626/9 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 1169 m2, pozemok parc. č. 3631 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57
m2, pozemok parc. č. 3632 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2, stavba súp. č. XXXX -

garáž postavená na pozemku parc. č. 3631, stavba súp. č. XXXX - administratívny budova postavená
na pozemku č. 3631. Kúpnou zmluvou č. V 376/02 zo dňa 17. 5. 2002 boli nehnuteľnosti uvedené
v predchádzajúcom článku odpredané - prevedené na žalovaného v 1. rade ktorý je vedený ako
„oprávnený držiteľ“ v zmysle ustanovenia § 2 Zákona č. 292/1992.“.

4. Prvoinštančný súd následne uviedol, že: „Na základe vykonaného dokazovania a zistenia skutkového
stavu mal súd za preukázané, že zápis o osvedčení bol vykonaný dňa 8. 9.1999, ako vyplýva z
predloženého dokladu a keďže žalobcovia podali žalobu dňa 7. 9. 2009 teda v predposledný deň
lehoty je súd toho názoru, že žalobcovia uplatnili právo včas a teda rozhodol tak, že žalobcom priznal
spoluvlastnícke právo v zmysle zmeneného petitu žaloby, ktorý súd pripustil za účasti účastníkov na

pojednávaní dňa 13. 5. 2015.“.

5. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že: „...je toho názoru, že v konaní nie je potrebné dokazovať iné
skutočnosti, pretože oprávnený držiteľ nemôže v súlade so zákonom na inú osobu previesť vlastnícke
právo, pretože nie je vlastníkom nehnuteľnosti a nemôže na inú osobu previesť viac práv ako sám

vlastní.“.

6. Súd prvej inštancie potom uzavrel, že: „...poukazuje na tú skutočnosť, že sa v celom rozsahu stotožnil
s právnym názorom zástupcu žalobcov, taktiež konštatuje, že žalobcovia preukázali naliehavý právny
záujem, lebo ak by neboli uplatnili svoj právny nárok žalobou, za vlastníka nehnuteľností by bola určená

po uplynutí 10 ročnej lehoty osoba, ktorá bola opraveným držiteľom, teda manželia I., ako vyplýva z
pôvodného osvedčenia vydaného v tom čase štátnym notárom, resp. firma Cortina Bratislava, s.r.o.,
ktorá nenadobudla vlastníctvo veci pôvodným spôsobom, teda kúpou od pôvodného vlastníka a nie
formou „oprávneného držiteľa“. Z pripojených dedičských rozhodnutí podľa súdu prvej inštancie vyplýva,
že okrem žalobcu v 1. rade, ktorý bol pôvodný vlastník nehnuteľností, spoluvlastnícke právo ostatných

žalobcov možno odvodzovať len od spoluvlastníckeho práva k podielom právnych predchodcov. Taktiež
žalobca v 7. rade preukázal, že nehnuteľnosť riadne užíval, ale z toho dôvodu, že ju nedal zapísať
ako svoje vlastníctvo, súd nemohol určiť, že je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti. Súd konštatoval,
že ani „oprávnení držitelia“ manželia I. nepredložili žiaden taký doklad z ktorého by vyplývalo, že by
ostatní spoluvlastníci participovali na osvedčení, ktoré bolo vydané v ich prospech. Podľa názoru súdu

zo strany žalovaných prišlo k zneužitiu práva na úkor žalobcov v 2. až 7. rade, ktorí boli podielovými
spoluvlastníkmi po nebohých predchodcoch a konkrétnym spôsobom zneužili vtedajšiu právu úpravu a
formou zápisnice o „osvedčení“ získali majetok, na ktorý nemali v celom rozsahu právo. Podľa názoru
súdu predmetom príslušného zákonného predpisu mal byť majetok fyzicky neznámych vlastníkov, ktorínedeklarovali svoje vlastnícke vzťahy, resp. odišli, zomreli. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd
poukazuje na tú skutočnosť, že tento si mal aj iným spôsobom preveriť či zakupuje nehnuteľnosti od
skutočného vlastníka, alebo len „oprávneného držiteľa“.“.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 a 149 Občianskeho súdneho poriadku s
tým, že priznal žalobcom náhradu trov konania vo výške 21.426,06 Eur, keď akceptoval v celom rozsahu
vyčíslenie trov právneho zastúpenia advokátom, ktorý žalobcov zastupoval a tiež hodnotu pozemku, z
ktorej právny zástupca žalobcu vychádzal.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaný 1. a žalovaní 2., 6 až 9..

9. Žalovaný 1. prostredníctvom právneho zástupcu v odvolaní dôvodil tým, že súd na základe
vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu žalobcov v celosti zamietne a

zaviaže ich zaplatiť mu náhradu trov konania. Predovšetkým poukázal na to, že v napadnutom rozsudku
je niekoľko formálnych chýb, napr. ako žalovaný 1. je nesprávne označený ako Cortina Bratislava,
s.r.o. Šaľa, vo štvrtom odseku rozhodnutia je nesprávne uvedené, že „podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností je žalobca 7. v celosti (v podiele 1/1)“, čo si odporuje. V poslednom odseku odôvodnenia je
uvedená iba celková suma náhrady trov konania bez preukázania tarifnej hodnoty peňažného plnenia a

bez špecifikácie výpočtu náhrady trov konania. Z opatrnosti vznáša námietku, že žaloba podaná na súd
dňa 7.9.2009 bola podaná oneskorene, po uplynutí 10 ročnej lehoty od vykonania zápisu osvedčenia
do evidencie nehnuteľností.

10. V ďalšom odvolateľ poukázal na to, že nadobudol nehnuteľnosti vedené na Okresnom úrade

Šaľa, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, k. ú. Q., kúpnou zmluvou zo dňa 26.3.2002, ktorej vklad
bol riadne povolený Správou katastra Šaľa dňa 17.5.2002. Išlo nepochybne o platný právny úkon,
je preto dobromyseľný a jeho držba je oprávnená. Od tej doby nehnuteľnosti nerušene užíva ako
vlastné, udržiava ich, zhodnotil ich a zmenil ich účel, vybudoval rozsiahlu samostatnú prístavbu a za
nehnuteľnosti platí dane. Osvedčenie o oprávnenej držbe zo dňa 26.2.1999 je tiež nepochybne platný

právny úkon, lebo ho spísal notár pri splnení zákonných predpokladov a Správa katastra Šaľa ho riadne
zapísala do príslušného LV. Sám nebol účastníkom tohto osvedčenia, nepoznal jeho obsah a preto nie je
oprávnený ho posudzovať. So žalovanými 2. až 7. (teraz už žalovanými 2. až 9 - poznámka odvolacieho
súdu) nebol a nie je v žiadnom právnom vzťahu.

11. Odvolateľ poukázal tiež na písomné doklady - dôkazy, predložené súdu s prípisom zo dňa 3.11.2014
(stavebné povolenia, kolaudačné rozhodnutia, atď.), ktorými preukázal vykonanie podstatných zmien
na stavbách, zmeny ich účelu a vybudovanie prístavby ako úplne novej stavby. Sám bol investorom
týchto zmien. Stavba s. č. XXXX - skladové priestory, bola pôvodne garáž - dielňa a stavba s.č. XXXX
- administratívna budova s prístavbou bola pôvodne holubník. Pôvodnými vlastníkmi stavby s. č. XXXX

mali byť Q. W. a B. W., každý v podiele 1 - ica k celku, toto vlastníctvo však nepovažuje za preukázané.
V pozemkovo knižnej vložke č. 288, k. ú. Q. nie sú uvedené stavby, postavené na parc. č. 37/1 a na
pare. č. 37/2, preto nebolo preukázané nadobudnutie tejto stavby uvedenými osobami. Ani v dedičských
konaniach po týchto osobách táto stavba nie je uvedená a teda nebola prejednaná.

12. Žalovaní 2., 6. až 9. v spoločnom odvolaní argumentovali tým, že súd vychádzal z nesprávnych
skutočností a navrhli vrátiť prípad súdu 1. stupňa na opätovné prerokovanie. Majú za to, že podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., k. ú. Q., zapísaných na
LV č. XXXX a to pozemok pare. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok
pare. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, pare. č. 3631 zastavané plochy a

nádvoria o výmere 57 m2, pare. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v patria do
spoluvlastníctva žalovaných v 2. až 7.. Podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa
v SR okrese Šaľa, obci Q., k. ú. Q., zapísaných na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX - skladové
priestory, postavená na pozemku pare. č. 3632 nie je žalobca 7., čo dokazuje priložená „Dohoda č. 6
o prevzatí uvedeného majetku zo dňa 15.2.1994 - príloha č. 2.. Dedičské konanie po nebohom S. W.,

nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.X.XXXX bolo ukončené dňa 8.12.2009-viď príloha č.2. (v Rozsudku
nesprávne uvedené: „...závetnú dedičku Ing. B. L.“ - správne má byť: Ing. B. L., rodenú H.).13. V ďalšom odvolatelia poukázali na to, že rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva D 2359/90 zo
dňa 17.12.1990 sa rozhodlo, že dedičstvo po nebohom Q. W. D 2329/90 zo dňa 17.12.1990, dedičstvo
po nebohej B. W., rod. L., nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q., zapísané vo vložke

č. 288 nadobudli do spoluvlastníctva W. W., H. W. a S. W. ako synovia v podiele každý no 1/4 - ine k celku
a dedičia po nebohej H. X., rod. W. jej deti: Q. X., C. X., D. X., H. X., S. X. a H. C., rod. X., viď príloha č.3..

14. Odvolatelia tiež nesúhlasia, aby v spore vystupovali ako žalovaní, nakoľko žalobcovia ich pred
podaním žaloby nevyzvali, aby sa pripojili na stranu žalobcov, čím ich neoprávnene zaradili na stranu

žalovaných. Žalobkyňa 6. Ing. B. L. počas súdneho konania predala svoj spoluvlastnícky podiel dňa
27.7.2011, čo neoznámila súdu a napriek tomu sa nechala zastupovať právnym zástupcom. Dokonca
dňa 25.6.2014 sa osobne zúčastnila pojednávania. Nesúhlasia, aby boli vylúčení z dedičstva, ktoré
vylúčenie nevyplýva zo žiadneho práva (ústavný zákon).

15. V závere odvolatelia namietali i výšku náhrady trov konania nárokovanú právnym zástupcom JUDr.

Jozefom Zámožíkom, ktorá je podľa ich názoru neopodstatnene vysoká, vzhľadom k tomu. že právny
zástupca zastupoval v rovnakej veci všetkých žalobcov.

16. Žalobkyňa 1. k doručeným odvolaniam daných žalovaných predložila prostredníctvom právnej
zástupkyne písomné vyjadrenie, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a

priznal jej náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Žalovaní v odvolaní
neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom dokazovania, prejednania a posúdenia
v prvostupňovom konaní.

17. Žalobcovia 2. až 7. sa k doručeným odvolaniam prostredníctvom právneho zástupcu písomne

nevyjadrili.

18. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených

práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

19. Odvolací súd považuje za potrebné najskôr poznamenať, že pôvodný žalobca 1. H. W., rovnako
aj pôvodný žalovaný 3. C. X., v priebehu odvolacieho konania zomreli (H. W. dňa 11.7.2016 a C. X.
dňa XX.X.XXXX), na ktoré právne skutočnosti reagoval odvolací súd uznesením č. k. 25C/165/2019 -
438 zo dňa 16.3.2020, ktorým rozhodol o pokračovaní v konaní na strane zomrelých sporových strán, v
rámci univerzálnej sukcesie s ich právnymi nástupcami (osvedčenými dedičmi), aktuálnou žalobkyňou

1. a žalovanými 3, 4, 5.. Univerzálna sukcesia predstavuje vstup právneho nástupcu do všetkých práv a
povinností jeho právneho predchodcu. Tento vstup sa uskutočňuje jednou právnou skutočnosťou, ktorou
je v danom prípade smrť poručiteľa.

20. Na konštatovanom v predchádzajúcom odseku nemohlo nič zmeniť ani oznámenie právnych

nástupcov pôvodného zomrelého žalovaného 3. (podanie zo dňa 11.4.2019) adresované súdu prvej
inštancie, a že odmietajú vstúpiť do predmetného sporu, keďže zomrelý C. X. sa ešte za svojho života
vzdal Darovacou zmluvou zo dňa 10.3.2017 všetkého majetku v katastrálnom území Q. v prospech
svojhobrataH.X.,ktorýdarprijal.C.X.takvčasesvojejsmrtinedisponovalžiadnymmajetkomnaúzemí
Slovenskej republiky, ktorý majetok tak nebol ani predmetom dedičského konania, ktoré bolo ukončené

dňa9.4.2018.Zrovnakonamietanéhovychádzaineskoršiepodanieužžalovaných3.až5.,odvolaciemu
súdu doručené dňa 21.4.2020. Odvolací súd v súvislosti s uvedenými podaniami zdôrazňuje, že je to
práve žalobca, ktorý ako pán sporu - subjekt dominus litis určuje okruh subjektov na žalovanej strane.
V danom prípade žalobcovia za žalovaného označili aj C. X., po ktorom nástupníctvo jeho dedičia vrámci dedičského konania neodmietli, čím potom podľa výsledku dedičského konania prešlo na dedičov
i žalobou žiadané právo, o ktoré v predmetnom konaní ide.

21. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu
preskúmaniu veci na základe podaného odvolania žalovaných 2., 6., 7. zo dňa 25.6.2015, musel sa
zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, prednostne včasnosťou jeho podania a
dospel k záveru, že odvolanie týchto žalovaných je nevyhnutné ako oneskorene podané odmietnuť.

22. Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP). Do plynutia lehoty sa podľa § 57 ods. 1 OSP, aktuálne
§ 121 ods. 2 CSP nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Lehota je
zachovaná, ak sa podľa § 57 ods. 3 OSP, aktuálne § 121 ods. 5 CSP posledný deň lehoty urobí úkon
na súde, alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Jedná sa o zákonnú procesnú
lehotu, teda zásadne nepredĺžiteľnú. Odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene, je potom odvolací súd

v zmysle § 218 ods. 1 písm. a) OSP, aktuálne § 386 písm. a) CSP povinný odmietnuť.

23. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný 8. (H. X.) minimálne od 12.5.2015, kedy na pojednávaní
oznámil súdu, že už nezastupuje v konaní žalovaných, ktorí ho splnomocnili, vystupuje v spore už len
sám za seba (uvedená právna skutočnosť - ukončenie zastupovania žalovaným 8. žalovaných 2., 6.,

7., a 9., nepriamo vyplýva i z toho, že títo žalovaní nereagovali na výzvu súdu zo dňa 16.11.2015, aby
potvrdili, či sú naďalej v spore zastúpení žalovaným 8., s výzvou i na odstránenie formálneho nedostatku
v plnej moci zo dňa 18.1.2010 založenej v súdnom spise).

24. Pokiaľ potom z pripojených doručeniek bolo zistené, že napadnutý rozsudok bol žalovaným 2., 6.,

7. riadne doručený do vlastných rúk dňa 19.6.2015, 18.6.2015, 18.6.2015, v zmysle vyššie citovaných
zákonných ustanovení (predchádzajúci odsek) dňom nasledujúcim po doručení teda dňa 20.6.2015,
19.6.2015,19.6.2015začalatýmtožalovanýmplynúťzákonná15-dňováodvolacialehota,ktoráuplynula
žalovanému 2. dňa 6.7.2015 (v pondelok), žalovanému 6. dňa 3.7.2015 (v piatok) a žalovanému 7. dňa
3.7.2015 (v piatok). Podľa pečiatky súdu, bolo spoločné odvolanie týchto žalovaných odovzdané do

podateľne okresného súdu dňa 10.7.2015, teda po uplynutí odvolacej lehoty - oneskorene.

25. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie žalovaných 2., 6., a 7. s použitím § 386 písm. a) CSP
ako oneskorene podané odmietol.

26. I keď odvolania žalovaných 2., 6. a 7. boli odmietnuté a právny predchodca žalovaných 3., 4.,
a 5. (zomrelý C. X.) odvolanie voči rozsudku nepodal, odvolací súd s použitím § 379 ods. 1 CSP
(predtým obdobne § 206 ods. 2 OSP) priznal suspenzívny účinok spoločného odvolania žalovaného 8.
a žalovanej 9. i vo vzťahu k žalovaným 2., 3., 4., 5., 6., 7., nakoľko predstavujú nerozlučné spoločenstvo
so žalovanými 8. a 9. (odvolateľmi včasne podaného odvolania) ako spoločný právny nástupcovia,

ktorí stoja na žalovanej strane spoločných zomrelých predchodcov, od ktorých žalobcami tvrdeného
pôvodného vlastníctva sa odvíja žalobný nárok. Preto v dôsledku podania odvolania jedným subjektom
nerozlučného spoločenstva (žalovanými 8. a 9.) do výroku, ktorý sa ho priamo týka, sú napadnuté aj
výroky, ktoré sa týkajú aj ostatných nerozlučných spoločníkov (žalovaných 2., 3., 4., 5., 6., 7.), keď
títo odvolanie, resp. včasné odvolanie nepodali. Meritórny rozsudok totiž musí vo vzťahu ku všetkým

subjektom nerozlučného spoločenstva vyznieť jednotne.

27. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania žalovaného 1. a
žalovaných 8. a 9. boli podané včas (§ 204 ods. 1 OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávnenými
subjektmi - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201
a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§
205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. d) a f) OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolaní (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1

CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k právnemu záveru, že odvolaniam je možné priznať úspech anapadnutý rozsudok je nevyhnutné s použitím § 389 ods. 1 písm. b) a sčasti aj c) CSP v celom rozsahu
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu (odvolania žalovaných 1., 8. a 9.) bolo posúdiť, či súd
prvej inštancie vo veci správne rozhodol, ak žalobe vyhovel v zmysle súdom prvej inštancie pripustenej
zmeny žalobného návrhu uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 3.5.2015, na ktorom pojednávaní
následne vyhlásil i napadnutý rozsudok, ktorým mienil určiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
v prospech strany žalobcov (stalo sa tak ale zmätočným a nezrozumiteľným spôsobom).

29. Pôvodní žalobcovia sa žalobou vo veci samej domáhali určenia, že podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV
č. XXXX ako pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1169 m2, parc. č. 3631
zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 102
m2 je pôvodný žalobca 1. (teraz žalobkyňa 1.) v podiele 1-ina, určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce

sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc.
č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1163 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 102 m2 v podiele 1-ina patria
do majetku po poručiteľovi neb. S. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. X,
W., určenia, že nehnuteľností nachádzajúce sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q.,

zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1163
m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 102 m2 v podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi neb. W. W., nar. XX.X.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XXXX/XX, Q.-Q., ďalej určenia, že vlastníkom nehnuteľností
nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako

stavba súp. č. XXXX - garáž dielňa postavená na pozemku parc. č. 3632 je žalobca 7. v celosti (v podiele
1/1) a napokon určenia, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, okres
Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX - administratívna budova
postavená na pozemku parc. č. 3631 je žalobca 7. v celosti (podiele 1/1) a v prípade, ak sa preukáže, že
žalobca 7. nie je vlastníkom tejto nehnuteľnosti, navrhujú (kto?, všetci žalobcovia, teda aj žalobca 7. ?

- poznámka odvolacieho súdu) súdu určiť, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v Slovenskej republike,
okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako - stavba súp. č. XXXX administratívna budova
postavená na pozemku parc. č. 3631 patria do majetku po poručiteľovi neb. Q. W., nar. v roku XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Q., v podiele 1-ica celku a po poručiteľovi neb. B. W., rod. L.,
nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, Q. v podiele 1-ica.

30. Hneď za začiatku súd prvej inštancie ponechal úplne bez povšimnutia, že žalobný návrh o určenie,
že vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q.,
zapísanej na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX administratívna budova, postavená na pozemku parc.
č. 3631 je žalobca 7. v celosti (podiele 1/1) a v prípade, ak sa preukáže, že žalobca 7. nie je vlastníkom

tejto nehnuteľnosti, navrhuje sa súdu určiť, že nehnuteľností nachádzajúce sa v Slovenskej republike,
okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX administratívna budova,
postavená na pozemku parc. č. 3631 patrí do majetku po poručiteľovi neb. Q. W., nar. v roku XXXX,
zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Q., v podiele 1-ica celku a po poručiteľovi neb. B. W., rod. L.,
nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX, Q. v podiele 1-ica, je návrhom neurčitým.

31. Žalobný návrh (petit) môže obsahovať aj niekoľko požiadaviek, ako má súd o veci rozhodnúť.
Žalobca môže požadovať, aby sa rozhodlo o viacerých nárokoch (ide o tzv. objektívnu kumuláciu), alebo
môže niektoré svoje nároky uplatniť formou tzv. eventuálneho návrhu (petitu). O žalobu s eventuálnym
petitom ide vtedy, ak sa žalobca domáha, aby žalovanému bola uložená určitá povinnosť na základe

určitých žalobných tvrdení a až pre prípad, že súd zistí nemožnosť takého plnenia (primárneho petitu),
domáha sa (na rovnakom skutkovom základe) iného eventuálneho plnenia, teda, aby sa rozhodlo o
ďalšej požiadavke žalobcu (eventuálnom petite). Inak povedané, žalobca sa domáha, aby žalovaný bol
zaviazanýnaurčitéplnenie(napr.vydanieurčitejveci),apreprípadnemožnostitakéhotoplnenia,abybol
zaviazaný na plnenie náhradné (napr. k peňažnej náhrade; porov. Drápal, L., Bureš, J. a kol. Občiansky

súdny poriadok I. § 1 až 200Z, Komentár 1. vydanie Praha: CH Beck, 2009, s. 506-507). V prípade
objektívnej kumulácie žalobných návrhov žalobca okrem doterajšieho nároku, ktorý uplatňuje aj naďalej,
uplatní ešte ďalší samostatný nárok, ktorý môže i skutkovo súvisieť s doterajšími žalobnými tvrdeniami,
avšak na rozdiel od eventuálneho petitu je založený na samostatnom skutkovom základe. Rozlišujúcimznakom je teda to, či žalobca uplatnil jeden nárok dvoma alebo aj viacerými eventuálnymi petitmi, alebo
či sa domáha dvoch odlišných nárokov.

32. V danej veci o takýto prípad nejde (ani o eventuálny návrh majúci oporu v hmotnom práve,
ani o objektívnu kumuláciu). Žaloba o určenie vlastníckeho práva k tej istej spornej nehnuteľnosti v
prospech jedného zo žalobcov, a len pre prípad, že sa tento nárok voči tomuto žalobcovi neosvedčí,
nastúpi požiadavka na jeho priznanie žalobcom ostatným (nerozlučným spoločníkom), je postavená na
protichodnom záujme subjektov, ktoré vystupujú na totožnej procesnej strane. Nerozluční žalobcovia a

ostatný žalobca sú pritom podľa obsahu petitu žaloby medzi sebou v spore o konkrétnu nehnuteľnosť.
Navyše žalobné žiadosti týchto žalobcov sú postavené na odlišných skutkových a právnych základoch.
Preto ak žalobcovia prenášajú do žalobného návrhu neistotu ako v konaní správne postupovať a ako
žalovať, bol súd prvej inštancie povinný sa s tým vysporiadať. Ak namiesto toho súd prvej inštancie
žalobu v časti, ktorá vykazuje zjavné chyby prejednal, postupoval v rozpore s procesným právom.

33. Nejednoznačnosť a rozpornosť petitu zakladá požiadavku na jeho odstránenie. V danom prípade ale
prvoinštančný súd kvalifikovaným spôsobom nepristúpil k odstráneniu neurčitosti žalobnej požiadavky
vo vzťahu k tejto spornej nehnuteľnosti (nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. Q., zapísanej na LV
č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX administratívna budova, postavená na pozemku parc. č. 3631),
t.j. k ozrejmeniu, v prospech ktorého zo žalobcov potom žalobná požiadavka na určenie vlastníckeho

práva k tejto nehnuteľnosti smeruje, čomu potom má zodpovedať aj žalobou založená vecná legitimácia
sporových strán.

34. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že podaním zo dňa 30.4.2015 doručeným súdu prvej inštancie
dňa 5.5.2015 žalobcovia navrhli súdu pripustiť zmenu žaloby, ktorou žiadali určiť, že podielovým

spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú.
Q., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993
m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 je
pôvodný žalobca 1. v podiele 1-ina, určenia, že nehnuteľností nachádzajúce sa v Slovenskej republike,

okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176
m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a
nádvoriaovýmere106m2vpodiele1-inapatriadomajetkupoporučiteľovineb.S.W.,nar.XX.XX.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. X, W., určenia, že nehnuteľností nachádzajúce sa v Slovenskej

republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako pozemok parc. č. 3626/9 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere
176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 106 m2 v podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi neb. W. W., nar. XX.X.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XXXX/XX, Q.-Q., ďalej určenia, že vlastníkom nehnuteľností

nachádzajúcich sa v Slovenskej republike, okres Šaľa, obec Q., k. ú. Q., zapísané na LV č. XXXX ako
stavba súp. č. XXXX- skladové priestory, postavená na pozemku parc. č. 3632 je pôvodný žalobca 7.
v celosti (v podiele 1/1) a napokon určenia, že nehnuteľností nachádzajúce sa v Slovenskej republike,
okres Šaľa, obec Q., k. z. Q., zapísané na LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX administratívna
budova s prístavbou, postavená na pozemkoch parc. č. 3631 a parc. č. 3626/17 patria do majetku po

poručiteľovi neb. Q. W., nar. v roku XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Q., v podiele 1-
ica celku a po poručiteľovi neb. B. W., rod. L., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom
O. XXX, Q. v podiele 1-ica. V prípade, ak sa preukáže, že tieto nehnuteľnosti nepatria do majetku
po týchto poručiteľoch, žalobcovia (kto?, všetci žalobcovia, teda aj žalobcovia 1. až 6.? - poznámka
odvolacieho súdu) navrhujú súdu určiť, že vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Slovenskej

republike,okresŠaľa,obecQ.,k.z.Q.,zapísanénaLVč.XXXXakostavbasúp.č.XXXXadministratívna
budova s prístavbou, postavená na pozemkoch parc. č. 3631 a parc. č. 3626/17 je pôvodný žalobca
7. v celosti (podiele 1/1). Navrhovanú zmenu žalobcovia odôvodňovali tým, že z pôvodného pozemku
parc. č. 3626/9 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.169 m2 bol odčlenený nový pozemok parc. č.
3636/17 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2 a pozemok parc. č. 3626/9 má už zostávajúcu

výmeru 993 m2. Bola uskutočnená administratívna zmena druhu stavby: pôvodná stavba súp. č. XXXX
garáž - dielňa postavená na pozemku parc. č. 3632 je v súčasnosti popisovaná ako „skladové priestory“
s tým istým súpisným číslom. Bola uskutočnená administratívna zmena druhu stavby: pôvodná stavbasúp. č. XXXX - administratívna budova postavená na pozemku parc. č. 3631 je v súčasnosti popisovaná
ako „administratívna budova s prístavbou“.

35.Opripustenížiadanejzmenyžaloby(vrátanejejneurčitejčasti,pozriods.30-33,tualeužvopačnom
poradí) súd prvej inštancie rozhodol uznesením vyhlásenom na pojednávaní dňa 3.5.2015, za účasti
právneho zástupcu žalobcov, žalobkyne 3. a za stranu žalovaných za prítomnosti žalovaného 1., jeho
právneho zástupcu a žalovaných 2., 8. a 9., na ktorom pojednávaní žalovaný H. X. súdu oznámil, že
žalovaných, ktorý ho splnomocnili už nezastupuje, čo prítomní žalovaní 2. a 9., ktorých tento žalovaný

tiež zastupoval, nevyvracali.

36. Podľa § 95 OSP (platného a účinného v čase rozhodovania o pripustení zmeny žaloby) navrhovateľ
môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným
účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene
(ods. 1). Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom

o zmenenom návrhu (ods. 2 veta prvá). O zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorombolazmenanavrhnutá.Aktoniejemožné,súdrozhodnedo15dníododročeniapojednávania.O
zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania návrhu na zmenu návrhu (ods. 3).

37. Vyššie citované ustanovenie vyjadruje dispozičné oprávnenie navrhovateľa (žalobcu), ktoré mu

umožňuje disponovať - nakladať s konaním, alebo s jeho predmetom, tak ako to teraz umožňuje § 139
a nasl. CSP. Zo znenia cit. § 95 ods. 1 OSP vyplýva, že navrhovateľ môže meniť návrh na začatie
konania kedykoľvek v priebehu konania, teda od jeho začatia doručením návrhu súdu (§ 79 ods. 1
OSP) až do jeho právoplatného skončenia. O návrhu na zmenu návrhu rozhoduje súd uznesením, proti
ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. f) OSP). O zmene návrhu môže pritom súd

rozhodovať priamo na pojednávaní alebo mimo pojednávania. Pokiaľ súd rozhoduje o zmene návrhu
priamo na pojednávaní a návrhu navrhovateľa vyhovie, teda návrh na začatie konania uznesením
zmení, treba skúmať, či na pojednávaní boli, alebo neboli prítomní všetci účastníci konania. Ak na
pojednávaní prítomní boli, stačí ak súd s odkazom na § 160 ods. 2 á contrario v nadväznosti na
§ 169 OSP takéto uznesenie vyhlási, nemusí ho písomne vyhotovovať a tým pádom ani doručovať

prítomným účastníkom. V prípade však, že na pojednávaní, na ktorom sa pripustila zmena návrhu,
nie je prítomný niektorý z účastníkov (bez ohľadu na dôvody jeho neprítomnosti), musí súd podľa
§ 95 ods. 1 doručiť neprítomným účastníkom zápisnicu z pojednávania, ktorá obsahuje uznesenie o
pripustení zmeny návrhu a to do vlastných rúk. Obsah rozhodnutia buď o pripustení alebo nepripustení
zmeny návrhu vysloví súd vo výroku uznesenia. Výrok súdneho rozhodnutia musí byť formulovaný

jasne, stručne, výstižne a predovšetkým zrozumiteľne, teda v prípade pripustenia zmeny návrhu musí
obsahovať zmenený návrh, konkrétne jeho petit, ktorým je súd pri rozhodovaní viazaný.

38. Odňatím možnosti konať pred súdom a tým potom odňatie práva na spravodlivý proces účastníkovi
konania sa podľa ustálenej judikatúry súdov zásadne rozumie taký závadný postup súdu, uplatnením

ktorého dochádza k odňatiu tých práv, ktoré účastníkovi platné procesné právo (aktuálne platný
Civilný sporový poriadok a iné s ním súvisiace právne predpisy) priznáva. K takémuto odňatiu (teda
nerešpektovaniu) práv pritom môže dôjsť ako v priebehu konania vedúceho k vydaniu určitého
rozhodnutia súdu, tak i samotným vydaním rozhodnutia (pokiaľ samozrejme takémuto rozhodnutiu
možno vytýkať nerešpektovanie konkrétneho procesného práva strany sporu zaručeného jej procesným

poriadkom).

39. Vychádzajúc z popísaného postupu súdu prvej inštancie v súvislosti s návrhom žalobcov zo dňa
30.4.2015 na pripustenie zmeny žaloby a z teoretických východísk ohľadne tohto dispozičného úkonu
žalobcu (pozri ods. 34 a 37), práve o taký prípad šlo i v prejednávanej veci.

40. V prvom rade súd prvej inštancie dôsledne nevyhodnotil splnenie procesných podmienok na
to, aby na pojednávaní dňa 3.5.2015 vôbec mohol o navrhovanej zmene žaloby rozhodnúť, keďže
na pojednávaní neboli prítomné všetky strany sporu. Je nepochybné (vyplýva to zo zápisnice o
pojednávaní), že pojednávania sa nezúčastnili žalovaní D. X., S. X. (žalovaný H. X. súdu oznámil,

že týchto žalovaných už nezastupuje), a ani v tom čase žalovaní C. X., ktorým stranám sporu nebol
zmenený návrh doručený, rovnako nebol doručený ani prítomnej žalovanej H. C. a prítomnému
žalovanému Q. X., ktorých žalovaných H. X. (len ktorému jedinému z týchto prítomných žalovaných súd
podanie žalobcov obsahujúce navrhovanú zmenu žaloby na pojednávaní doručil) už nezastupoval.41. V druhom rade prvoinštančný súd pochybil nielen v tom, že o zmene žaloby vôbec rozhodoval,
ale i v tom, že pripustená zmena v znení: „Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností

nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to pozemok
parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc.
č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 je žalobca v I. rade v podiele 1-ina. Určuje sa,
že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q.,

zapísaných na LV č. XXXX a to pozemok parc. č. 3626/9 zastavané plochy a nádvoria o výmere 993
m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2, parc. č. 3631 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a nádvoria o výmere 106 m2 v
podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi po neb. S. W., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
naposledy bytom S. X, W.. Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v
SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to pozemok parc. č. 3626/9 zastavané

plochy a nádvoria o výmere 993 m2, pozemok parc. č. 3626/17 zastavané plochy a nádvoria o výmere
176 m2, parc. č. 3631 zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2, parc. č. 3632 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 106 m2 v podiele 1-ina patria do majetku po poručiteľovi neb. W. W., nar. XX.X.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom A. XXXX/XX, Q.-Q.. Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX ako

stavba súp. č. XXXX- skladové priestory, postavená na pozemku parc. č. 3632 je žalobca v 7 rade v
celosti (v podiele 1/1). Určuje sa, že podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v SR
okrese Šaľa, obci Q., kat. úz. Q., zapísaných na LV č. XXXX a to stavba súp. č. XXXX administratívna
budova s prístavbou, postavená na pozemkoch parc. č. 3631 a parc. č. 3626/17 patria do majetku po
neb. Poručiteľovi Q. W., nar. XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v Q. v podiele 1-ica celku

a po poručiteľovi neb. B. W., rod. L., nar. X.XX.XXXX, zomr. X.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX,
Q. v podiele 1-ica k celku. Žalovaní v I. - VII. rade sú povinní zaplatiť žalobcom v 1-7 rade náhradu
trov konania vrátane trov právneho zastúpenia vo výške 21 426,06 Eur k rukám právneho zástupcu
JUDr. Jozefa Zámožíka alebo na jeho účet v lehote do 3 dní.“, vôbec nekorešpondovala s návrhom
žalobcov (pozri ods. 23). Súd prvej inštancie najskôr z navrhovaného zmeneného žalobného petitu sám

v rámci pripustnenej zmeny vylúčil žalobcami formulovanú žiadosť, aby súd vo vzťahu k stavbe súp. č.
6927 administratívna budova s prístavbou, postavenej na pozemkoch parc. č. 3631 a parc. č. 3626/17,
rozhodol buď v prospech žalobcu 7. alebo v prospech ostatných do úvahy prichádzajúcich strán ako
právnych nástupcov zomr. Q. W. a zomr. B. W. rod. L. a to podľa výsledkov dokazovania a následne
obsahovo nesprávne, formulačne zmätočne až nezmyselne, bez korešpondencie s návrhom zmenu

pripustil a takto nesprávne ju prevzal aj do výroku rozsudku vyhláseného na predmetnom pojednávaní
dňa 3.5.2015.

42. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústavy“), každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

43. Podľa čl. 48 ods. 2, vety prvej ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

44. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a
v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

45. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci

uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods.1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným
zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94).

46. Citovaný čl. 46 ods.1 ústavy (podobne aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je primárnou ústavnou bázou pre
zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie

právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu
ochranu, zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy (čl. 46 až 50 ústavy) normujúcich rámec,
v ktorom je možné domáhať sa jeho rešpektovania ( pozri I. ÚS 22/03).47. Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno
brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom
upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením

ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94).
K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto
(„každý“) domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže
byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

48. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, princíp
kontradiktórnosti konania, právo byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia a ďalšie požiadavky spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho
procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom
ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní
rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu

nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v
konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých
procesnýchprávstránsporu/účastníkovkonania,ktoré(práva)slúžianaochranuichprávaoprávnených
záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon strany sporu/účastníka
súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť

základného práva na súdnu ochranu. Ak je strana sporu/účastník konania z uplatnenia tohto procesného
úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu
súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred
súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

49. Odvolací súd je pri preskúmavaní odvolaním napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný
uplatnenými odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), vyplýva z toho mimo iné to, že pri preskúmavaní
správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie môže prihliadať len k tým dôvodom, ktoré
odvolateľ v odvolaní označil, nie je viazaný rozsahom odvolania len v prípadoch uvedených v § 379
CSP (nejde o daný prípad), pričom však vždy musí prihliadnuť na vady, ktoré sa týkajú procesných

podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

50. V danom prípade prvoinštančný súd nielenže neodstraňoval nejednoznačnosť a rozpornosť žalobnej
požiadavky (petitu) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej v k. ú. Q., zapísanej na
LV č. XXXX ako stavba súp. č. XXXX - administratívna budova postavená na pozemku parc. č. 3631,

resp. určenia, že patrí do dedičstva, spočívajúcu v tom, že nebolo možné určiť v prospech, ktorého
zo žalobcov takáto požiadavka smeruje, ale tiež pripustil na pojednávaní zmenu žalobného návrhu
(petitu)bezdodržaniazákonomstanovenéhopostupu,navyševznení,ktorénielenženekorešpondovalo
s návrhom žalobcov (inak čiastočne neurčitým podľa prvej časti vety), ale vykazovalo zároveň i
rozporuplnosť (požiadavku na určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, so súčasným

žiadaním ich určenia, že v podiely 1-ina patria do majetku po uvedených poručiteľoch), ktorým
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

51. Odhliadnuc od doteraz uvedeného, napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu trpí aj vadou

nepreskúmateľnosti pre chýbajúce skutkové zistenia s odkazom na príslušné dôkazy, zo záverov súdu,
nie je zistiteľné, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení jednotlivých dôkazov
riadil, v odôvodnení uvádza len to aké dôkazy vykonal a neprípustne rekapituluje skutkové tvrdenia
sporových strán a v rámci právneho posúdenia nevysvetlil prečo na vec použil práve a jedine len § 2
Zákona o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, ktoré zákonné ustanovenie, jeho

obsah vôbec nevysvetlil a to v zmysle, aby strany sporu pochopili vzťah medzi skutkovými zisteniami
a právnym posúdením veci a prečo teda logicky a zákonito muselo byť citované zákonné ustanovenie
použité. Súd prvej inštancie jednoducho uviedol, že takto to má byť, s tým, že sa stotožnil v celom
rozsahu s právnym názorom zástupcu žalobcov, čo svedčí o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, ktorá je
neprípustná.

52. Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
strany; porušením uvedeného práva strany a povinnosti súdu sa strane sporu (okrem upretia právadozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo
aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia
prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

53.Akpotomnedostatokriadnehoodôvodneniasúdnehorozhodnutiajeporušenímprávanaspravodlivé
súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v
spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP, resp. § 365 ods. 1 písm. b) CSP v závislosti od miery znemožnenia
stranám realizovať ich právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.

54. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie
len za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ teda

existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené,
nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

55. V danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie (neodstránením
nejednoznačnosti a rozpornosti žalobnej požiadavky, pripustením na pojednávaní zmeny žalobného

návrhu (petitu) bez dodržania zákonom stanoveného postupu, navyše v znení, ktoré nielenže
nekorešpondovalo s návrhom žalobcov ale vykazovalo zároveň i rozporuplnosť, neodôvodnením
rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami) k znemožneniu stranám realizovať ich procesné
právo a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na mieru
zlyhania súdu prvej inštancie, nie je možné tento nedostatok napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

56. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s
použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) a čiastočne tak i c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

57. Aj keď s ohľadom na vytýkané vady konania by bolo nadbytočné zaoberať sa ďalším, odvolací súd
považuje na účelné a vhodné pre ďalší priebeh konania uviesť ešte niekoľko poznámok:

58. Pokiaľ ide o sporné pozemky, z obsahu spisu vyplýva, že sa postupne dedili podľa predložených
rozhodnutí vydaných v rámci jednotlivých dedičských konaní. Ako a kým boli tieto pozemky v skutočnosti

užívané, na základe akých skutočností, kto má na ne vlastnícky nárok a ďalšie je nevyhnutné skutkovo
objasniť, čo súd prvej inštancie odignoroval.

59. Zo súdneho spisu vyplýva, že Q. W. a manželka B. W. ako spoločný právny predchodcovia
žalobcov 1. až 6. a žalovaných 2. až 9. nadobudli okrem pozemkových nehnuteľností, ktoré sa týkajú

prejednávanej veci (pôvodná parc. č. 37/1 a č. 37/2), aj stavbu zapísanú pri parc. č. 37/2, konkrétne „lieh.
továreň“ (pozri zápis v pozemkovo knižnej vložke č. 288), pričom predmetom dedenia po nich boli len
pozemkové nehnuteľnosti. Štátne notárstvo v Galante vydalo dve rozhodnutia (č. l. 23 až 27 spisu), na
základe ktorých tieto nehnuteľnosti pripadli 4 deťom týchto pôvodných vlastníkov - poručiteľov. V čase
vydania týchto dedičských rozhodnutí sa k nadobudnutiu vlastníckeho práva vyžadovala len registrácia

štátnym notárstvom. Z dokazovania pritom vôbec nie je zrejmé ako sa predmetné nehnuteľnosti reálne
užívali, kto a na základe čoho ich užíval, pričom pokiaľ ide o stavby, tieto neboli predmetom prededenia
(a to ani „lieh. továreň“ zapísaná vo vl. č. 288 v prospech pôvodných vlastníkov), čím bolo potrebné v
prvom rade skúmať to, ktoré zo sporných stavieb patrili zomrelým právnym predchodcom, na základe
akého právneho titulu, ako, kým a v akom čase sa užívali, ako, kým, a akým titulom sa užívali po smrti

poručiteľov a to až do ich prevodu na žalovaného 1., s potrebou právne posúdiť, samozrejme podľa toho
čo vyjde z dokazovania najavo, či ostatní (strany sporu) majú na tieto nehnuteľnosti nárok a na základe
akých skutočností. Potrebné je tiež objasniť, o akú stavbu sa jedná v prípade uvedenej „lieh. továrne“
zapísanej v pozemnoknižnej vložke v prospech pôvodných vlastníkov, či vôbec ide o jednu zo sporných
stavieb, ak áno, o ktorú.

60. Podľa výsledkov dokazovania a predbežného právneho posúdenia, je potrebné zaoberať sa a
vyhodnotiť i tvrdenia žalovaného 1. preukazované predloženými listinnými dokladmi založenými v
šanóne žalovaného 1. (šanón predložený súdu prvej ištancie žalovaným 1. je v spise žurnalizovaný akocelok pod č. l. 227). Zamerať sa je potrebné na to, či v prípade stavby, dlhodobo žalovaným 1. užívanej
na základe kúpnej zmluvy, vzhľadom na mím vykonané stavebné zásahy do stavby, nemohlo dôjsť k jej
spracovaniu, prípadne k vzniku veci novej (teda či došlo k samostatnej prestavbe, resp. k prístavbe),

čím sa žalovaný 1. v konaní tiež bráni. To znamená, že je nutné predbežne vyriešiť, či v prípade tejto
nehnuteľnosti (stavby), ktorú mal stavebne žalovaný 1. upraviť ide ešte stále o tú istú nehnuteľnú vec,
akou bola pred stavebnými úpravami.

61. Napokon pozemky a stavby zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie Q., sú vedené

na žalovaného 1., ktorý ich nadobudol kúpnou zmluvou od oprávnených držiteľov podľa § 2 zákona č.
239/1992. Je potom namieste zaoberať sa i možnosťou ich vydržania. Jedným z predpokladov vydržania
ako osobitného spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená.
Vo všeobecnosti pod oprávnenou držbou treba rozumieť faktické ovládanie veci (vykonávanie práva)
spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi vec patrí. Je preto vždy
potrebné, skúmať i skutočnosť (samozrejme okrem ostatných podmienok vydržania), či „oprávnený“

držiteľ je alebo nie je dobromyseľný. V súvislosti s predmetnou problematikou je namieste uviesť tiež to,
že pokiaľ ide o dobromyseľnosť predchodcov žalovaného 1. (t.j. predávajúcich), u nich dobromyseľnosť
vyplýva zo zákona (pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo/47/2012). Ak by aj v konaní preukázalo,
že držba daných nehnuteľností žalovaným 1. bola oprávnená a dobromyseľná, pokiaľ ide o vydržaciu
dobu, pri podaní žaloby na súd dňa 7.9.2009, by k prípadnému vydržaniu nehnuteľností žalovaným 1.

chýbali ešte 2 dni (pri nehnuteľných veciach sa vyžaduje 10 ročná vydržacia doba). Vychádzajúc ale
z možnosti započítania do vydržacej doby aj obdobie oprávnenej držby predchodcu, je potrebné zistiť,
kedy skutočne bola dobromyseľnosť žalovaného 1. ako kupujúceho narušená, t.j. či až doručením mu
žaloby alebo sa tak stalo už i skôr (napr. predžalobnou korešpondenciou sporových strán a pod.).

62. Zo žalobného návrhu vyplýva, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam si neuplatňujú len právny
nástupcovia zomrelých Q. W. a jeho manželky B. W., ale aj ROĽNÍCKE DRUŽSTVO ŠAĽA (žalobca
7.), ktorý žalobca žiada žalobou určiť vlastnícke právo k stavbám garáž - dielňa a administratívnej
budove zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Počas konania žalobcovia žiadali pripustiť zmenu
žaloby, ktorou reagovali na vytvorenie novej parcely odčlením od pôvodnej parcely č. 3626/9 a na zmenu

pôvodného označenia druhu stavby pri garáži - dielňa a administratívnej budove. Z doposiaľ vykonaného
dokazovania nie je možné uzavrieť, či práve administratívna budova (teraz už administratívna budova s
prístavbou) nie je zároveň vodojemom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX vlastnícky vedeného na
žalobcu, keďže obe stavby sú postavené na parc. č. 3631, alebo ide o odlišne budovy, stojace na tej istej
parcele. Dokazovaním ďalej nebolo zistené (v prvom rade riadnym výsluchom žalobcu 7. a žalovaného

1.) aký charakter dané stavby mali v minulosti, ako sa užívajú v súčasnosti, v akom stave, akým titulom
stavby tieto procesné strany nadobudli, či sú vedení ako ich vlastníci v katastri nehnuteľností, od kedy, na
základeakéhoprávnehoúkonu,resp.právnejskutočnosti,akoakýmsastavbyužívaliichpredchodcami,
ktorými a pod.) a následne podľa zistení prispôsobiť vedenie ďalšieho dokazovania a k jeho výsledkom
zaujať právne stanovisko.

63. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v prvom rade odstrániť nejednoznačnosti
a rozpornosti žalobnej požiadavky, vysporiadať sa so zmenou žalobného návrhu (petitu) s dodržaním
zákonomstanovenéhopostupu,podľavýsledkuopätovneposúdiťuplatnenýnárokžalobcov,postupovať
pritom v zmysle uvedených intencií, za tým účelom v potrebnom rozsahu objasniť žalobou a prednesmi

strán prezentované skutkové okolnosti a podľa toho ako sa budú odkrývať jednotlivé čiastkové problémy
vykonať potrebné dokazovanie, pri zachovaní princípu kontradiktórnosti konania, výsledky celého
konaniapotomnáležitezhodnotiťatonajmäsosústredenímsanaspornéotázky,tietoposúdiťzhľadiska
všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení (s ich uvedením) a následne vo veci opätovne
rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodniť.

64. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP), nakoľko nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej
inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

65. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).