Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. jún 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/43/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010062
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3620010062.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov
JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. G. D., nar.
XX.X.XXXX v P., bytom P., R. XXX/XX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, trestne stíhanému
pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania
a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písmeno c), d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 22. júna

2020 prejednal odvolanie obžalovaného Ing. G. proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 20.
apríla 2020, sp. zn. 2T/25/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 20. apríla 2020, sp. zn. 2T/25/2020, bol obžalovaný
Ing. G. D. uznaný vinným zo spáchania zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,

jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písmeno c), d) Tr. zák.,
na skutkovom základe, že si v presne nezistenom čase a dobe na nezistenom mieste neoprávnene
zaobstaral omamnú a psychotropnú látku „pervitín“ - metamfetamín v množstve presahujúcom 10
obvykle jednorazových dávok drogy, ktorú neoprávnene pri sebe prechovával všade tam, kde sa
zdržiaval a pohyboval, až do dňa 04.02.2020 do 19:15 hod, kedy mu bola na Okresnom riaditeľstve PZ v
Partizánskom obmedzená osobná sloboda podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku operatívnymi policajtmi

Odboru kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva PZ v Partizánskom a následne dňa 04.02.2020 v čase
o 20:30 hod. pri osobnej prehliadke vykonanej podľa § 102 ods. 1 Trestného poriadku na Okresnom
riaditeľstve PZ v Partizánskom boli obžalovanému odňaté 1 ks injekčná striekačka s obsahom bielej
kryštalickej látky z ľavého predného vačku nohavíc obžalovaného ako stopa č. 1, kde následným
znaleckým skúmaním bolo zistené, že stopa č. 1 obsahuje 1,159 g kryštalickej látky s obsahom
metamfetamínu 77,0 % hmotn. (báza), s obsahom 892 mg čistej látky, čo zodpovedná minimálne 22

obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktorej hodnota predstavuje sumu 69,54 €, pričom metamfetamín
je zaradený v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr.
zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne, na výkon ktorého

trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. súd uložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické
liečenie ambulantnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote proti nemu
podal písomne odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu proti výroku o uloženom treste

odňatia slobody. V úvode písomných dôvodov odvolania obhajoba poukázala na výrokovú časť
napadnutého rozsudku a uviedla nasledovné:„Obžalovaný považuje trest, ktorý bol obžalovanému výrokom rozsudku súdu uložený za neprimerane
prísny. Súd sa pri ukladaní trestu dôsledne neriadil najmä zásadami pre ukladanie trestov (§ 34 ods. 1,

ods. 3 TZ), ako aj existenciou poľahčujúcich okolností (§ 36 TZ) u obžalovaného.

Vzhľadom na okolnosti prípadu obžalovaného alebo vzhľadom na pomery obžalovaného má použitie
trestnej sadzby ustanovenej TZ zo strany súdu bolo pre páchateľa - obžalovaného neprimerane prísne
a na zabezpečenie ochrany spoločnosti podľa obžalovaného postačuje aj trest kratšieho trvania, možno

páchateľovi obžalovanému uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Priznanie sa obžalovaného k spáchaniu skutku a úprimné oľutovanie trestnej činnosti obžalovaným (§ 36
písm. l) TZ) súd prvého stupňa pri ukladaní výšky trestu obžalovanému v zákonom rozsahu nezohľadnil
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) TZ, nakoľko je nesporné, že obžalovaný sa k spáchaniu
trestnej činnosti priznal, a to konzistentne opakovane či už v prípravnom konaní, ako ja na HP pred

súdom úprimne oľutoval. Nie menej významnou skutočnosťou je aj to, že obžalovaný v úvodnej časti HP
pred súdom urobil obžalovaný vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) TP a súd toto vyhlásenie
obžalovaného prijal (§ 257 ods. 6, 8 TP) a súd vyhlásil, že vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom
o treste a účasti obžalovaného na obžalovanej trestnej činnosti.

Obžalovaný v priebehu prípravného konania taktiež OČTK popísal okolnosti, za ktorých došlo k
spáchaniu trestnej činnosti ktorá sa obžalovanému kladie zo strany OČTK za vinu a svojím postojom
obžalovaný prejavil úprimnú snahu o nápravu.

Priznanie obžalovaného sa vzťahovalo na všetky skutkové okolnosti, ktoré sú základom pre právne

posúdenie skutku, pre ktorý sa vedie trestné konanie (R 15/2015 bod III).

Napomáhanie obžalovaného pri objasňovaní trestnej činnosti OČTK (§ 36 písm. n) TZ) súd prvého
stupňapriukladanívýškytrestuobžalovanémunezohľadnilpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.n)TZ.
Obžalovaný taktiež napomáhal OČTK pri objasňovaní trestanej činnosti v priebehu trestného konania,

najmä tým, že v predsúdnej fáze TK OČTK podrobne objasnil svoju trestnú činnosť.

Základnou funkciou trestu je represívna funkcia (zabránenie v trestnej činnosti), popri ktorej do popredia
vystupuje aj výchovná funkcia tak vo vzťahu k páchateľovi (individuálna prevencia), ako aj jeho
prostredníctvom na ostatných občanov - potenciálnych páchateľov (generálna prevencia). Účelom trestu

okrem represívnej a výchovnej funkcie je potrebné klásť dôraz na zásadu humanity. Z nej vyplýva
zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu a pomerom páchateľa -
obžalovaného.

Na základe vyššie uvedených skutočností obžalovaný považuje výrok o treste v napadnutom rozsudku

zanezákonnýanavrhuje,abyodvolacísúd-KrajskýsúdvTrenčínenapadnutýrozsudokzrušilvovýroku
o treste obžalovaného a aby odvolací súd sám uložil obžalovanému miernejší trest, a to trest odňatia
slobody v trvaní menej ako 3 roky.“

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obhajoba zotrvala na obsahu podaného odvolania a jeho

dôvodov. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o výmere uloženého trestu

odňatiaslobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktorémupredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosť
odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej
prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu podaným odvolaním
napadnutého výroku rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolania a jeho dôvodov
vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričomodvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaní
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Nazákladepreskúmaniasprávnostisamotnéhoodvolanímobžalovanéhonapadnutéhovýrokurozsudku
okresného súdu o výmere uloženého trestu odňatia slobody senát odvolacieho súdu dospel k záveru,
že napadnutý výrok rozsudku okresného súdu je správny a zákonný.

Ako vyplýva z odvolania obžalovaného a jeho dôvodov, obhajoba namietala neprimeranú prísnosť

obžalovanému uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr.por.

Na základe preskúmania veci v rozsahu a dôvodov odvolania obžalovaného odvolací súd dospel k
záveru, že skutkové zistenia okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, na obsah ktorého
týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, ktoré
zistenia boli podkladom pre uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému, majú oporu vo výsledkoch

vykonaného dokazovania, pričom odvolací súd konštatuje, že ich správnosť obžalovaný v dôvodoch
podaného odvolania ani nenamietal.

V prejednávanom prípade odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že obžalovanému bol uložený
trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pri aplikácii ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. správne
dospelkzáveru,žedruhovárecidívaspáchaniadrogovejtrestnejčinnostiobžalovaným,naviackrátkopo
predchádzajúcom odsúdení rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 10.9.2019, sp. zn. 5T/41/2019 a v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podstatne zvyšuje závažnosť trestného činu obžalovaného,

pre ktorý sa vedie trestné stíhanie v tomto prípade. Táto skutočnosť sama osebe je dôvodom pre
uloženie nepochybne vyššieho trestu, ako trestu na dolnej hranici zákonom ustanovenej sadzby. Na
druhej strane okresný súd po materiálnej stránke v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. správne prihliadol na to,
že obžalovaný urobením vyhlásenia o vine, ktoré okresný súd prijal, významným spôsobom napomohol
súdu pri objasňovaní trestnej činnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. Keďže túto okolnosť aj podľa názoru

odvolacieho súdu je nevyhnutné významným spôsobom zohľadňovať pri ukladaní trestu, okresný súd
správne kompenzoval vyššie konštatovanú zvýšenú závažnosť trestného činu obžalovaného zistenou
poľahčujúcouokolnosťoupodľa§36písm.n)Tr.zák.dotakejmiery,žeuložilobžalovanémutrestodňatia
slobody vo výmere na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

K poukazu obhajoby na R 15/2015-III. odvolací súd uvádza, že v danom prípade je podľa § 34 ods.
4 Tr. zák. otázny materiálny význam okresným súdom ustálenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. l) Tr. zák., keďže je veľmi otázna úprimnosť oľutovania trestnej činnosti obžalovaným za situácie
recidívy druhovej trestnej činnosti, spáchanej v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, ktoré
predchádzajúce odsúdenie už malo viesť obžalovaného k vedeniu riadneho života v zmysle § 34 ods.

1 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil s opodstatnenosťou odvolaním obžalovaného
namietaných vád napadnutého rozsudku okresného súdu.

Na základe preskúmania správnosti odvolaním obžalovaného napadnutého výroku rozsudku okresného
súdu odvolací súd nezistil ani chyby odvolaním obžalovaného nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na

to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý
zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,

l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo
zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu,
že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote
uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania napadnutého výroku rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací
súd v prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení
§ 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.