Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12CoCsp/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218790
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8117218790.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu M. S. O., X.., so sídlom N. XX, XXX
XX H., Y.: XX XXX XXX, proti žalovanému O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. B. XXXX/X, XXX
XX M., o zaplatenie 1.270,90 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 25Csp/178/2017-302 zo dňa 31. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v časti zamietnutia
úroku vo výške 28% p.a. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 222,48 Eur, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta ,

III. náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 54 ods. 1, § 53, § 53a ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 708 ods. 1, 2, § 710, § 497
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 2 písm. f), § 9
ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Uznesením č.k. 5Co/112/2018-282 zo dňa 16.05.2019 Krajský súd v Prešove ako odvolací súd zrušil
rozsudok súdu pravej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové konanie. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah
spotrebiteľskýasprávnenatentovzťahpoužilajustanovenianaochranuspotrebiteľa,ktorémajúakolex
specialis prednosť pred ustanoveniami iných zákonov. Ďalej uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným
bola tiež uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní, na základe ktorej bolo žalovanému zriadené
povolené prečerpanie vo výške 600,- Eur. Sumu čerpaných peňažných prostriedkov sa žalovaný ako

klient zaviazal splácať priebežne spolu s úrokmi. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný čerpanú sumu
povoleného prečerpania je povinný vrátiť žalobcovi. Z obsahu spisu vyplynulo, že posledná kreditná
položka žalovaného bola uskutočnená dňa 22.04.2014, teda ku dňu 30.04.2014 bol zostatok žalovaného
na účte vo výške -222,48 Eur. Po uvedenom dátume, žalobca už len ďalej účtoval ďalšie poplatky, čímsa dlh zbytočne navyšoval až na žalobnú sumu, teda žalobcom požadované zaplatenie sumy nad sumu
222,48 Eur nebolo dôvodné a odvolací súd v tomto smere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie
o nekalom konaní žalobcu, ktoré je tiež v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené potom

súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, preto zrušil
napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie
bolo tak zaoberať sa znova žalovanou sumou do výšky 222,48 Eur, ako aj oprávnenosťou žalobcom
požadovanej výšky úroku vo výške 28% ročne.

4. V zmysle pokynu odvolacieho súdu a z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie po zrušení
veci a vrátení na ďalšie konanie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že strany konania uzatvorili
zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 Obchodného zákonníka a súčasne uzatvorili aj zmluvu o vydaní
a používaní platobnej karty B.. Hoci sa žalovaný zaviazal mať dostatok finančných prostriedkov na účte,
neurobil tak a s peňažnými prostriedkami nakladal nad rámec aktuálneho zostatku na svojom bežnom

účte, čím sa dostal do nepovoleného prečerpania. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, že
zostatok na účte žalovaného ku dňu 30.04.2014 bol vo výške -222,48 Eur a po uvedenom dátume
žalobca ďalej účtoval ďalšie poplatky, čím sa dlh zbytočne navyšoval nad žalovanú sumu, teda nad sumu
222,48 Eur žalobcom požadované zaplatenie sumy nebolo dôvodné, súd teda priznal žalobcovi sumu
222,48 Eur ako sumu skutočného prečerpania, ktoré spôsobil žalovaný. V ostatnom, čo do žalovanej

istiny súd žalobu zamietol s poukazom na názor krajského súdu. Vo vzťahu k žalovaným úrokom vo
výške 28% zistil, že žalobca svoj nárok opiera o ust. VOP 3.12., ktoré však bolo opakovane určené za
neprijateľnúzmluvnúpodmienkuzdôvodu,žežalobcaúčtovanímpoplatkovzaposkytovanýbalíkslužieb
a poplatkov vytvára nepovolený debetný zostatok na bežnom účte, ktorý úrokuje vysokým úrokom a
takátozmluvnápodmienkajevneprospechklienta,hrubonerovnovážna,apretoneplatná,atoajnapriek

tomu, že v § 53 Občianskeho zákonníka uvedená nebola, keďže tam je uvedený len demonštratívny
výpočet. V tomto smere poukázal aj na rozsudky Okresného súdu v Prešove a Krajského súdu v Prešove
v obdobných veciach. Vzhľadom na uvedené ustanovenie, žalobca nemôže žiadať od žalovaného úrok
z nepovoleného prečerpania, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto aj v tejto časti žalobu
zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný bol v konaní úspešný vo väčšom rozsahu ako žalobca,
ale keďže mu však žiadne trovy konania nevznikli, súd nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnej
zo strán.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v rozsahu zamietnutia žaloby v časti
úroku 28% p.a.. Odvolanie právne odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f), h) zákona č. 169/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). K nároku na úrok 28% ročne uviedol, že právny vzťah medzi
žalobcom a žalovaným sa spravuje okrem zmluvy o bežnom účte a súvisiacej zmluvnej dokumentácie
a zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania aj ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z., konkrétne

ustanoveniami o prekročení. Poukázal na to, že ako banka zverejňuje VOP, Sadzobník poplatkov ako
i výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na svojej web stránke, ako aj na každom obchodnom
mieste, pričom okrem uvedeného bol žalovaný o svojom prekročení na účte informovaný aj výpismi z
účtuainformáciouvinternetbakingu.Malzato,žesvojuinformačnúpovinnosť,ktorouzákonpodmieňuje
možnosť uplatnenia úroku z prekročenia nepochybne splnil. Poukázal na znenie § 2 písm. f) zákona

č. 129/2010 Z. z., na základe čoho mal za to, že v danom prípade sa nejedná o špecifickú zmluvnú
podmienku alebo princíp zavedený žalobcom, nakoľko sa opiera o právnu úpravu citovanú vyššie, a
preto nie je daná ani jej neprijateľnosť. Vychádzajúc zo zásad prezumpcie znalosti zákona je potom
logické, že sa rozhodol upraviť v obchodných podmienkach ustanovenia týkajúce sa zmluvného úroku
pri nepovolenom debete, čo najbližšie zákonnej úprave. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia

krajských súdov v obdobných veciach. Osobitne k primeranosti výšky úrokovej sadzby uviedol, že sa
jedná o úrok na bežnom účte, t.j. úrok, ktorý nebol dohodnutý zmluvne a dlžník ho teda čerpá bez
zmluvného titulu, pričom k otázke primeranosti poukázal na právnu úpravu Občianskeho zákonníka,
vyhlášky 87/1995 Z. z., ako aj na rozhodnutia iných súdov v tejto veci, preto mal za to, že dôvod na
nepriznanieúrokovvovýške28%niejedaný.Navrhol,abyodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštancie

zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby mu priznal náhradu trov konania.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie

je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a
ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci

sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený
skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne

nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a
obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd má za

to, že k naplneniu tejto odvolacej námietky nedošlo.

12. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto
odvolacia námietka naplnená nebola.

13. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

14. Z obsahu podaného odvolania žalobcu vyplýva, že tento napadol výrok II. o zamietnutí žaloby, avšak
len v časti zamietnutia úroku vo výške 28% ročne, preto sa odvolací súd v odvolacom konaní zaoberal
len tým, či zo strany súdu prvej inštancie bolo v tomto rozsahu rozhodnuté správne.15. Ako uviedol už súd prvej inštancie v Úrokových sadzbách produktov predložených žalobcom je
uvedená výška úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 %. Z bodu 3.12 VOP ďalej
vyplýva, že nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým

je spojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
nepovolené prečerpanie predstavuje porušenie povinnosti klienta, s ktorým sa spájajú sankcie, a to úrok
z nepovoleného prečerpania a zmluvná pokuta.

16. Ročný úrok dosahujúci úroveň 28% podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom

trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (12 %), čo je v priamom rozpore so zákonom, ako
i dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je preto potrebné považovať dohodu o výške
ročnéhoúrokuvmiere28%zadohodu,ktorájevrozporesdobrýmimravmiaktorájeustanovením,ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Uvedené potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo
dňa 28.09.2011, sp. zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014, sp. zn.

10Co/325/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.11.2010, sp. zn. 17Co/313/2010).
NemeckýBGHvrozsudkuz13.03.1990AZXIZR252/89vyhlásilúversrozdielomo12%percentuálnych
bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia
s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z
01.04.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18%, a sadzbu 26% vyhlásil

za odporujúcu dobrým mravom. Zároveň je potrebné uviesť, že úrok vo výške 28% ročne v danom
prípade predstavuje sankciu za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Dojednanie o takomto neúmerne
vysokom plnení za stavu, že nepovolené prečerpanie je zo strany dodávateľa možné zároveň postihnúť
aj ďalšou sankciou, a to zmluvnou pokutou, nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť, neplatnosť v zmysle, §

53ods.1Občianskehozákonníkavspojenís§53ods.5Občianskehozákonníka.Nakoľkojedojednanie
o výške úroku v celom rozsahu neprijateľné, nemožno ho ďalej ani moderovať. V tomto smere odvolací
súd poukazuje tiež na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 15.10.2015, č. k. 9C/113/2015-51 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.11.2016, č. k. 21Co/10/2016-72, v ktorom súd
určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu je pre

svoju neprijateľnosť (pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.
Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
na základe úrokovej sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu) neplatná.

17. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ nepriznal žalobcovi

uplatnený nárok na úrok vo výške 28% ročne (p.a.), pretože ho považoval za neprijateľný. V súvislosti s
uplatneným nárokom žalobca poukazuje predovšetkým na príslušné články všeobecných obchodných
podmienok,ktorémajúbyťsúčasťouzmlúvuzavretýchmedzibankouaklientomatvoriačasťichobsahu.
Samotná zmluva však neupravuje konkrétne, aké odplaty za služby by bol a za akých podmienok
žalovaný povinný platiť, táto len odkazuje na sadzobník poplatkov a všeobecné obchodné podmienky.

Úrokové sadzby produktov, sadzobník a ani VOP tak neboli individuálne dojednané medzi stranami
sporu.

18. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku II. o zamietnutí žaloby v časti zamietnutia úroku vo výške
28% p.a. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

20. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešným bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa
nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim

procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).