Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010655
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816010655.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 16. 03. 2017 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému F. G.

r o z h o d o l :

F.r G., nar. XX. XX. XXXX v E., okres K., trvale bytom P.,
K. XXX/XXX, okres K.,

j e v i n n ý, ž e:

hoci mu zo L. o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna F. G., nar. XX. XX. XXXX a
rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. 17Cop 139/2013-140 zo dňa 12. 03. 2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03. 06. 2014, bol zaviazaný platiť matke syna S. Z. výživné 75,-eur mesačne,
a to do 15-teho dňa v mesiaci, pričom rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 7C 330/2015 zo
dňa 06. 12. 2016, právoplatným dňa 01. 02. 2017 bola s účinnosťou od 19. októbra 2015 zvýšená

vyživovacia povinnosť na sumu 125,- euro, ktorú sumu bol zaviazaný platiť F. G., nar. 13. 01. 1996
k jeho rukám mesačne vždy vopred, najneskôr do 15-teho dňa kalendárneho mesiaca, plneniu tejto
povinnosti sa v Čereňanoch, okres Prievidza vyhýbal od 16. 09. 2013 do 16. 03. 2017 tým, že v
tomto období sa zamestnal a mal príjem, od 15. 10. 2013 do 08. 04. 2014 bol práceneschopný, avšak
počas práceneschopnosti nebral lieky tak, ako mal doporučené lekárom, čo tiež malo vplyv na dĺžku
práceneschopnosti, jeden zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer pre jeho nezáujem o prácu,
nedodržiavanie pracovnej doby, nespoľahlivosť, pričom keby bol v tom období zamestnaný, riadne
pracoval a bol by naďalej zamestnaný, mohol vyživovaciu povinnosť riadne plniť, na úrade práce sa

zaevidovalakouchádzačozamestnanieaždňa28.04.2014,pričomdňom16.02.2015bolvyradenýpre
nespoluprácu, znova sa zaevidoval až dňa 31. 08. 2015, avšak nemal skutočný záujem o prácu, pretože
hoci mal úrad práce v ponuke voľné pracovné miesta so základným vzdelaním, na tieto nereflektoval,
hoci mu úrad práce ponúkol zamestnanie vo firme Contitech Dolné Vestenice a zúčastnil sa výberového
konania, ponúknuté zamestnanie odmietol s tým, že nemá zabezpečenú dopravu do Dolných Vesteníc,
čo nebola pravda, poškodenej S. Z. zaplatil od 16. 09. 2013 do 13. 01. 2014 58,-eur a za toto obdobie jej
zostal dlhovať 167,-eur a synovi F. G. ml. zaplatil v období od XX. 01. 2014 do 16. 03. 2017 447,87,-eur

a za toto obdobie zostal dlhovať 3 198,84,-eur pričom dňa 14. 01. 2013 bol podmienečne prepustený z
výkonu trestu odňatia slobody, uloženého za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr
zák. vo veci Okresného súdu Prievidza č. 2T 301/2010.

t e d a:- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovaťinéhoačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania,pretožehopáchaldlhšíčasačinspáchal,
hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého

za taký čin, prepustený

t ý m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v
znení zákona č. 125/2016 Z. z. (ďalej Tr. zák.) v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkyňu Z., podľa § 269 Trestného poriadku
oboznámil rozsudky číslo listu 16 - 25, 216 - 222, listinné dôkazy číslo listu 26 - 28, 33 - 47, 83 - 133,
138, 170 - 175, 183 - 184, 191 - 192, 215, 223, register trestov číslo listu 195 - 196, správu číslo listu

193, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 194.

Obžalovaný, okrem iného, uviedol že namieta vyjadrenie zamestnávateľa u ktorého pracoval. Poukazuje
na to že zamestnávateľ ich vozieval na miesto práce, bolo to mimo jeho bydliska, nemohol preto zo
zamestnania odchádzať skôr. Negatívne hodnotenie súvisí s poslednou prácou v Partizánskom, s tým že

mal zdravotné problémy, boleli ho kríže. Bol hospitalizovaný v nemocnici, toto mu vyčítal zamestnávateľ
že začal pracovať len preto aby mohol maródiť. Na otázku prokurátorky prečo, keď bol práceneschopný,
nebral lieky podľa pokynov lekárky, uviedol že to bolo preto že nemal dostatok finančných prostriedkov.
Na ďalšiu otázku či urobil všetko preto aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť, uviedol, že si
hľadal prácu. Ťažkú fyzickú prácu nemôže robiť pre zdravotné problémy. Osobne navštívil niekoľko

desiatok firiem. Prácu hľadal aj prostredníctvom internetu, médií. Pokiaľ sa týka zamestnania vo firme
Contitech Dolné Vestenice je pravdou že prácu odmietol pretože nemal zabezpečenú dopravu. Tohto
zamestnávateľa požiadal aby mohol byť preložený na smenu kde pracovali dve osoby z Bystričian, ktoré
chodili do práce autom, problém je dostať sa domov z odpoludňajšej smeny. Na otázku prokurátorky aby
sa vyjadril že z evidencie úradu práce bol vyradený pre nespoluprácu, uviedol že keď sa nedostavil na

kontakt, bol hľadať prácu. Nemal vedomosť že bude vyradený z evidencie keď sa nedostaví na kontakt
na stanovený termín. Na otázku prokurátorky uviedol že nepožíva alkohol, denne vyfajčí 4 - 5 cigariet.
Vykonával tiež 2 dni v týždni verejnoprospešné práce v mieste bydliska, okrem toho nič iné nerobil. Je
pravdou že v roku 2012 bol odsúdený za trestný čin podľa § 289 Trestného zákona, motorové vozidlo
ktoré vtedy vlastnil, vtedajšia priateľka keď bol vo výkone trestu, predala. Na otázku samosudcu či ani

v súčasnosti výživné neplatí, uviedol že poslal 200 euro poškodenej, bolo to asi pred dvoma mesiacmi.
Tiež je pravdou že okrem toho, ako je uvedené v obžalobe, poslal poškodenej 58 euro a synovi 247,87
euro. Syn začal študovať na vysokej škole. Na otázku samosudcu uviedol že v súčasnosti je zamestnaný
vo firme v Novákoch. Nastúpil tam 01. 03. 2017.
Svedkyňa Z., okrem iného, uviedla že obžalovaný prakticky ihneď potom ako bola podaná obžaloba jej

poslal 200 euro výživného. Bolo to 09. 11. 2016. Taktiež bolo zvýšené dňa 06. decembra 2016 výživné
na syna Igora. Výživné bolo zvýšené od októbra 2015 na sumu 125 euro mesačne. V posledných
desiatich rokoch pravidelne podáva trestné oznámenie na obžalovaného v súvislosti s neplatením
výživného. Vždy bolo preukázané že obžalovaný sa účelovo vyhýba plateniu výživného. Obžalovaný
pracuje načierno, nechce byť zamestnaný oficiálne pre exekúcie ktoré má. Obžalovaný pracoval do

roku 2013 vždy len na dohodu. Dovtedy, v takých prípadoch, za finančné prostriedky na exekúcienestrhávali.Ajkeďjeobžalovanýzamestnaný,vždyjetolen2-3mesiace. Poroku2013bolzamestnaný
len raz, aj to len jeden mesiac. Potom zostal práceneschopný, nepracoval. V súčasnosti nepracuje
pretože má vedomosť že aj keď pracuje len na dohodu, aj z toho sa strhávajú finančné prostriedky

na exekúcie. Na otázku prokurátorky uviedla, že má čistý príjem 550 euro. Z toho spláca hypotéku,
synovi platí internát, stravu. Obžalovaný neprejavuje záujem o syna, nie sú v kontakte. Neplnením
vyživovacej povinnosti obžalovaným, syn netrpel núdzou. V prípade, že by obžalovaný výživné platil,
mohli by si so synom dovoliť viac. Vedomosť o tom že si obžalovaný privyrába načierno má od ľudí ktorí
poznajú ich oboch, pri poslednom pojednávaní o zvýšení vyživovacie povinnosti, svedok Varga potvrdil

že obžalovaný pracoval 8 až 10 dní bez pracovnej zmluvy. Na otázku samosudcu uviedla že po vydaní
trestného rozkazu obžalovaný zaplatil len sumu 200 euro. Ešte chce uviesť že sa oboznámila s podaným
odporom obžalovaného, skutočnosti ktoré namieta sa dajú preukázať, obžalovaný v tom klame. Pokiaľ
sa týka práceneschopnosti, má doklad, lekársku správu preukazujúcu že obžalovaný vedome naťahoval
práceneschopnosť, potvrdila to lekárka. Nevie uviesť či obžalovaný v súčasnosti pracuje, ako uvádza,
je otázka či tam vydrží, či to nie je len účelové v súvislosti s týmto pojednávaním. Keby bol zamestnaný,

mal by túto skutočnosť nahlásiť exekútorovi a tento by ju informoval, zatiaľ sa nič také nestalo.
Na čísle listu 34 sa nachádza správa Uradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza z ktorej vyplýva že
obžalovaný pri pohovore vo firme Contitech Dolné Vestenice dňa 28. 07. 2016 odmietol prijať ponúknutú
prácu na základe toho že nemal možnosť dopraviť sa do zamestnania, ani zo zamestnania.
Načíslelistu35-47sanachádzajúlistinnédôkazyzktorýchvyplývažeobžalovanýnebolzamestnanývo

viacerých firmách z toho dôvodu že tieto nemali voľné pracovné miesta, prípadne nesplnil požadované
predpoklady.
Na čísle listu 97 sa nachádza rozhodnutie Uradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 10.
03. 2015, z tohto vyplýva že obžalovaný bol dňa 16. 02. 2015 vyradený z evidencie uchádzačov o
zamestnanie, pretože sa dňa 16. 02. 2015 nedostavil na kontakt.

Na čísle listu 109 sa nachádza správa Uradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 04. 10.
2016, zo správy vyplýva že obžalovaný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 31. 08.
2015 a evidencia trvá.
Na čísle listu 122 sa nachádza správa W. s. r. o. v Čereňany zo dňa 23. 11. 2015 podľa ktorej obžalovaný
bol zamestnaný od 16. 09. 2013 do 31. 12. 2013 ako pomocný stavebný robotník, od 15. 10. 2013

bol práceneschopný. V kolektíve nebol obľúbený, bol nespoľahlivý, nemal vôbec záujem o prácu a
nedodržiaval pracovnú dobu. Vzhľadom k tom, že nemal záujem o prácu, ani zamestnávateľ nemal
záujem naďalej ho zamestnávať. Vyživovaciu povinnosť si nahlásil.
Na čísle listu 125 sa nachádza správa od firmy N. s.r.o. zo dňa 14. 04. 2016 podľa, ktorej firma bola
dohodnutá s obžalovaným na uzavretí dohody o pracovnej činnosti s nástupom 22. 07. 2015. Dohodu

o pracovnej činnosti nakoniec odmietol podpísať z dôvodu nízkej hodinovej mzdy, 2,20 euro.
Na čísle listu 183 - 184 sa nachádza listinný dôkaz z, ktorého vyplýva že v období po 12. 10. 2016
obžalovaný mal autobusový spoj z Čerenian do Dolných Vesteníc, ráno s príjazdom o 5. 39 hodine ,
popoludní s príjazdom o 12 .41 hodine, večer s príjazdom o 21 .39 hodine.
Na čísle listu 191 - 192, 215 sa nachádzajú kópie poštových poukážok podľa ktorých obžalovaný zaplatil

výživné dňa 29. 10. 2013 vo výške 58,- euro, 18. 07. 2014 20,- euro, 19. 08. 2014 20,- euro, 20. 10.
2014 20,- euro, 04. 09. 2015 60,- euro, 26. 01. 2015 28,- euro a 09. 11. 2016 200,- euro.
Na čísle listu 223 sa nachádza správa MUDr. K. z ktorej vyplýva že obžalovaný bol práceneschopný
od 15. 10. 2013 do 01. 04. 2014. Na začiatku práceneschopnosti uvádzal bolesti v krížoch, 1 krát mu
boli predpísané lieky s doplatkom okolo 2,- euro, mesačne 4,- euro. Za celú práceschopnosť si dal

predpísať lieky 2 krát, údajne nemal peniaze, bez adekvátnej liečby bola práceneschopnosť dlhšia,
dlhšia bola aj preto že ho údajne bolel žalúdok , schudol, vyšetrenia nepreukázali vážnejšie ochorenie.
Počas práceneschopnosti opakovanie nešiel na kontroly ako mu bolo povedané, vždy niečo nevedel,
nepochopil. Lekárke to pripadalo tak akoby obžalovaný mal záujem len o dĺžku práceneschopnosti, nie o
liečenie. Lekárke tvrdil, že nemôže pracovať, ale zatiaľ jeho zdravotný stav nie je dôvodom na invalidné

riešenie.
Po vyhodnotení všetkých dôkazov ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru že
bolo preukázané že obžalovaný sa dopustil skutku ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.
b), c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona pretože najmenej 3 mesiace

v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, čin
spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas a čin spáchal, hoci bol v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého za taký
čin, prepustený. Aj keď obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania uviedol že sa cíti byť nevinný zoskutku,ktorýjeuvedenývobžalobe,vpriebehukonaniapredsúdom,bolaobžalovanémutrestnáčinnosť
preukázaná. Obžalovanému bolo preukázané zavinené, vedomé neplnenie vyživovacej povinnosti,
pretože sa podarilo preukázať toto vedomé, zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti vykonanými

dôkazmi. Je to najmä výpoveďou svedkyne Jokeľovej na hlavnom pojednávaní ktorá po procesnom
poučení a po zložení prísahy obžalovaného jednoznačne usvedčila zo spáchania trestnej činnosti.
Okrem toho obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú aj oboznámené listinné dôkazy a
všetky tieto dôkazy jednotlivo a aj vo svojom súhrne preukazujú vinu obžalovaného. Uvedené dôkazy
preukazujú že obžalovaný v žalovanom období od 16. 09. 2013 do 13. 01. 2014 zaplatil poškodenej Z.

výživné len vo výške 58 euro a za uvedené obdobie jej zostal dlhovať 167,- euro a následne synovi IA.
BQ. ml. za obdobie od 13. 01. 2014 až do rozhodnutia súdu 16. 03. 2017 zaplatil výživné len vo výške
447, 87,- euro a zostal mu tak dlhovať 3198, 84,- euro. Pri určení výšky dlžného výživného súd prihliadal
už na nové rozhodnutie Okresného súdu Prievidza, rozsudok č. 7 C 330/2015 zo dňa 06. 12. 2016,
právoplatný dňa 01. 02. 2017 na základe ktorého sa vyživovacia povinnosť obžalovaného na syna F. G.
ml., počnúc dňom 19. 10. 2015, zvýšila zo sumy 75,- euro na sumu 125,- eura, ktoré výživné je povinný

obžalovaný platiť k rukám syna mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca. K.
rozsudku zameškané výživné od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX je vo výške XXX,XX,- eura a toto je
povinný obžalovaný splácať v mesačných splátkach vo výške XX,- euro. K. názoru súdu obžalovaný,
ako to vyplýva zabezpečených dôkazov v spise nemal skutočný záujem o dlhodobé zamestnanie, vždy
pracoval len krátkodobo, pričom, ako to vyplýva z viacerých správ zamestnávateľov, títo neboli spokojní

s jeho prácou, vo viacerých prípadoch nakoniec prácu, ktorá mu bola ponúknutá odmietol. Je možné
konštatovať že v konaní boli vyvrátené viaceré nepravdivé tvrdenia obžalovaného, ako napríklad dôvod,
ktorý uviedol v súvislosti s tým že kvôli nevhodnému autobusovému spoju nemohol prijať prácu vo firme
Contitech Dolné Vestenice. Bolo preukázané že mal k dispozícii autobusový spoj na každú smenu.
Taktiež podľa názoru súdu bolo preukázané že obžalovaný vedome zneužíval práceneschopnosť,

vedome ju predlžovalo. Preukazuje to oboznámená lekárska správa MUDr. Poliakovej. Vzhľadom na
všetky hore uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného za vinného zo žalovanej trestnej činnosti.
Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov bol doteraz 4 krát súdne trestaný, v roku 2010, vo veci
Okresného súdu Prievidza č. 2 T 301/2010 bol trestným rozkazom z 30. 11. 2010, právoplatným dňa
05. 01. 2011 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona,

podmienečný trest v trvaní 10 mesiacov mu bol premenený na nepodmienečný trest. Z výkonu trestu
bol podmienečne prepustený 14. 01. 2013. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Prievidza č. 0 T 14/2012 z 29. 02. 2012, právoplatným dňa 16. 03. 2012 pre prečin podľa § 289
ods. 1 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu 4 mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov . Podľa správy

z miesta bydliska obžalovaný sa správa na verejnosti slušne, nebol riešený komisiou na ochranu
verejného poriadku, majetkové a rodinné pomery nie sú známe.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona podľa ktorého súd prihliada
pri určovaní druhu trestu a jeho výmery najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti

jeho nápravy. Súd zistil v prípade obžalovaného existenciu len jednej priťažujúce okolnosti podľa §
37 písm. m) Trestného zákona a za použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona súd uložil
obžalovanému trest pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby ( 28 mesiacov - 5 rokov ) v trvaní 30
mesiacov, pričom pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia keďže v posledných desiatich rokoch už bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Pri

určovaní druhu trestu prihliadol súd na to že obžalovaný už bol v nie tak dávnej minulosti odsúdený za
rovnakú trestnú činnosť, bol viackrát súdne trestaný a vzhľadom na to nie je možné na jeho prevýchovu
vplývať iným druhom trestu ako trestom nepodmienečným. Uložený trest v trvaní 30 mesiacov považuje
súd vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho následok a ďalšie okolnosti dôležité pre určenie výmery
trestu, za trest primeraný a potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej

trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.